Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200055 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1016200055.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci navrhovateľa: I. P. R. F. Z. D. E. W. M., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXXX/X, XXX XX V., zastúpeného advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29.augusta 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015, takto r o z h o d o l : I. Zrušuje rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015, zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2015 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016 a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. II. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom č.k. 5Sd/6/2016-148 zo dňa 24.10.2018 tunajší súd potvrdil rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015 v spojení so zmenovými rozhodnutiami č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2015 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016 a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Dospel k záveru, že posudkoví lekári pobočky Sociálnej poisťovne v Trenčíne, ako i ústredia Sociálnej poisťovne v Bratislave, v lekárskych posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľom uvádzané zdravotné ťažkosti, vysporiadali sa s aktuálnymi lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľa, sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené, bez rozporov medzi ich závermi a zisteným skutkovým stavom a neboli spochybnené ani v súdnom konaní. Odporkyňa pri priznaní invalidného dôchodku navrhovateľa a jeho výpočte nepochybila, postupovala podľa zodpovedajúcich zákonných ustanovení a to aj pri stanovení skutočnosti, že navrhovateľovi vznikla invalidita pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka (§ 70 ods. 2 ZSP) a nárok na dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18 rokov veku. Súd tiež poukázal na účinnosť zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), od 01.07.2016, podľa ktorého je o opravných prostriedkoch voči prvostupňovým rozhodnutiam oprávnený rozhodovať generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a teda nové lekárske správy, ktoré by navrhovateľ predložil súdu na pojednávaní dňa 24.10.2018, by boli za účelom opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu a vydania rozhodnutia postúpené odporkyni. V odvolaní, ktoré proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ, namietol v prvom rade procesný postup Krajského súdu v Trenčíne a aj Krajského súdu v Bratislave, a to vo vzťahu k ich miestnej príslušnosti. Krajskému súdu v Bratislave vytkol odňatie mu možnosti konať pred súdom, nakoľko konať vo veci začal Krajský súd v Trenčíne a tomuto súdu bolo na základe jeho odvolania proti uzneseniu č.k. 15Sd/170/2015-36 zo dňa 21.12.2015, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp.zn. 10So/23/2016 zo dňa 15.03.2017 vec vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave teda nebol vo veci príslušný konať. Krajskému súdu v Bratislave v tejto súvislosti vytkol aj konanie bez jeho prítomnosti ako i bez prítomnosti jeho právnej zástupkyne, poverenej zastupovaním len v jednej tretine konania a teda súd nemohol argumentovať tým, že svoju neúčasť na pojednávaní riadne neospravedlnila a naviac konal s nekompletným súdnym spisom. Namietol posúdenie jeho zdravotného stavu vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity s tým, že napadnutému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne predchádzalo vydanie štyroch rozporných lekárskych správ a odborných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zo dňa 12.05.2015, 31.08.2015, 17.09.2015 a 12.11.2015, ktoré obsahujú rôzne závery v otázke rozhodujúceho zdravotného postihnutia odôvodňujúceho invaliditu, v otázke ostatných ochorení ako i v otázke dátumu vzniku invalidity, ktorá bola určená celkovo troma rôznymi dátumami, pričom súd uviedol, že nezistil rozpor medzi závermi posudkových lekárov. Ku konštatovaniu súdu, že jeho právna zástupkyňa do termínu pojednávania nepredložila žiadne aktuálne lekárske správy, poukázal na lekársku správu jeho dlhoročného ošetrujúceho lekára MUDr. Matúša Martinku, ktorý sa v lekárskom náleze zo dňa 15.07.2016 vyjadril: „Ochorenie je trvalého charakteru a nedá sa očakávať zlepšenie do budúcnosti, pracovný potenciál je výrazne znížený, je neschopný adaptácie na zmeny sociálneho prostredia, nutná je plná invalidizácia, nie je schopný sa zamestnať.“ Toto vyjadrenie sa nachádza v súdnom spise od 01.02.2017, čo je v rozpore s tvrdením súdu v rozsudku, že by nové lekárske správy boli postúpené odporkyni za účelom opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu. Do pozornosti dal nezávislý lekársky posudok súdnej znalkyne z odboru psychiatrie, MUDr. Denisy Mészárosovej, a jeho záver: „Stav posudzovaného je v zmysle aspergerovho syndrómu trvalý, pridružené ochorenia ako sociálna fóbia a OCD vyplývajú zo základnej diagnózy a sú podľa priloženej dokumentácie ťažko ovplyvniteľné farmakologicky.“ Vychádzajúc z tohto znaleckého posudku a aj vyššie spomenutého lekárskeho nálezu jeho ošetrujúceho lekára, MUDr. Matúša Martinku, krajskému súdu vytkol, že ak by sa bol so súdnym spisom kvalitne oboznámil a naštudoval si ho, vnútorne rozporne by nedôvodil, že ak sa mu zhorší zdravotný stav, opätovne má možnosť požiadať o prehodnotenie invalidity. V nadväznosti na uvedené poukázal aj na lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 04.03.2018, ktorý vychádzal zo znaleckého posudku súdnej znalkyne MUDr. Denisy Mészárosovej zo dňa 23.10.2015, v ktorom mu bol na základe objektívnych diagnostických záverov stanovený šiesty, t.j. vôbec najťažší možný stupeň ťažkého zdravotného postihnutia, s potrebou celodenného dohľadu (§ 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z.), s mierou funkčnej poruchy 80 % a bez stanovenia kontrolnej lekárskej prehliadky. Krajskému súdu vytkol nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko jeho zdravotný stav je trvalý, ťažko ovplyvniteľný farmakologicky, s popisovanou farmakorezistenciou a aj veľmi jednoznačným konštatovaním celkovo nepriaznivej prognózy do budúcnosti. Ďalej, rovnako ako vo svojich opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam odporkyne namietal dátum vzniku invalidity, zaradenia rozhodujúceho zdravotného poistenia, stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nariadenie kontrolnej lekárskej prehliadky v lekárskych posudkoch posudkových lekárov. K dátumu vzniku invalidity poznamenal, že posudkovou lekárkou MUDr. Janou Mitanovou, mu bol dňa 12.05.2015 stanovený dátum vzniku invalidity na 26.06.2014, čo sú 2 roky po skončení veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka a teda nesprávne je aj konštatovanie v rozhodnutí, že dátum vzniku invalidity je pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, keďže vek 16 rokov dovŕšil dňa 26.06.2012. Poukázal na rozpor medzi prvou a druhou časťou lekárskej správy dňa 12.05.2015, kde v prvej časti je uvedený dátum vzniku invalidity dňa 26.06.2014, avšak v druhej časti je konštatované, že invalidita vznikla „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka,“ pričom invalidný dôchodok mu bol priznaný spätne, od 26.06.2014. Zdôrazňoval, že v opravnom prostriedku zo dňa 07.07.2015, ktorý podal proti rozhodnutiu zo dňa 11.06.2015, nenamietal dátum vzniku invalidity, ale to, že sa odporkyňa nezaoberala jeho nárokom na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), keďže splnil podmienky podľa ust. § 72 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 ZSP, teda pred vznikom invalidity získal potrebné obdobie dôchodkového poistenia. Pri posúdení zdravotného stavu dňa 31.08.2015, na základe tohto opravného prostriedku, mu posudkový lekár Sociálnej poisťovne účelovo zmenil dátum vzniku invalidity na 31.08.2012, teda na posledný deň povinnej školskej dochádzky, čím svojvoľne konal mimo rozsah jeho opravného prostriedku a jeho odvolacou námietkou sa vôbec nezaoberal. Na treťom posúdení jeho zdravotného stavu, dňa 17.09.2015, posudkový lekár Sociálnej poisťovne znovu zmenil dátum vzniku invalidity a určil ho až na 31.08.2015, kedy mal 19 rokov a 2 mesiace. Potom sa odporkyňa konečne zaoberala aj jeho nárokom na invalidný dôchodok a vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X- C. a č. XXX XXX XXXX X-C., obe zo dňa 12.11.2015, voči ktorým opravný prostriedok nepodal. Toho istého dňa však došlo k štvrtému posúdeniu jeho zdravotného stavu, posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, v ktorom došlo k opätovnej zmene dátumu vzniku invalidity tak, že: „invalidita vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka.“ Proti rozsudku tunajšieho súdu, č.k. 5Sd/6/2016-148 zo dňa 24.10.2018, podala súčasne s navrhovateľom odvolanie aj jeho právna zástupkyňa, a to z odvolacích dôvodov podľa ust. § 205 písm. a/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.. Zdôraznila procesnú vadu odňatia možnosti navrhovateľa konať pred súdom a to nevyhovením jeho žiadosti o odročenie pojednávania na základe dočasnej PN a druhotne aj neuznaním žiadosti o odročenie pojednávania z jej strany. K hmotno-právnym okolnostiam veci poukázala na citáciu námietok navrhovateľa zo strany súdu, s ktorými sa však žiadnym spôsobom nevysporiadal, ani sa k nim nevyjadril, z čoho nie je ani zrejmé, ako mohol všetky rozhodnutia a lekárske posudky posudkových lekárov v danej veci považovať za správne, najmä, ak každý lekársky posudok obsahuje iný záver. Rovnako ako navrhovateľ sa vyjadrila k odlišnosti jednotlivých lekárskych posudkov, pričom poukázala na lekársky posudok zo dňa 12.05.2015, ktorý obsahuje dva rôzne termíny určenia vzniku invalidity a táto chyba nebola odstránená ani v rozhodnutí o opravnom prostriedku, zrejme z dôvodu účelového vyhnutia sa plateniu vyššieho invalidného dôchodku zo strany odporkyne. Pri opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 11.06.2015, došlo k zmene dátumu vzniku invalidity z pôvodne stanoveného dňa 26.06.2014 na 31.08.2012. Túto zmenu považovala za účelovú pre absolútnu nepravdepodobnosť stať sa invalidným práve v posledný deň povinnej školskej dochádzky. Zdôraznila, že navrhovateľ v opravnom prostriedku zo dňa 07.07.2015, posudkovou lekárkou určený dátum vzniku invalidity, dňa 26.06.2014, nenamietal, namietal skutočnosť, že odporkyňa sa nezaoberala jeho právnym nárokom na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 ZSP. Pred týmto dátumom bol totiž povinne dôchodkovo poistený, čím v zmysle ust. § 72 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 ZSP, splnil všetky zákonné podmienky pre právny nárok na invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods. 1 ZSP. Odporkyňa mala v konaní o opravnom prostriedku len odstrániť vadu v písaní, ktorá sa vyskytla v druhej časti lekárskeho posudku zo dňa 12.05.2015. Konaniu posudkového lekára vytkla účelové stanovenie invalidity na deň 31.08.2012, lživé tvrdenia o neužívaní liekov navrhovateľom a takisto odmietnutie zaprotokolovať nové lekárske správy, ktoré na tomto pojednávaní navrhovateľ predložil. Dňa 17.09.2015 došlo na ďalšom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa k novej zmene dátumu vzniku invalidity na deň 31.08.2015, teda po 19. roku veku. Právna zástupkyňa uviedla, že odporkyňa sa v zmenovom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X - I a č. XXX XXX XXXX X - II už správne zaoberala aj právnym nárokom navrhovateľa na invalidný dôchodok a rozhodla, že zatiaľ mu bude vyplácať podľa ust. § 70 ods. 2 ZSP invalidný dôchodok z mladosti. V ten istý deň, 12.11.2015, dala vypracovať v poradí už štvrtým posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ďalší lekársky posudok, v ktorom určil dátum vzniku invalidity „pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka“ a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) na 60%. So závermi tohto posudku sa stotožnil aj konajúci súd, pričom práve táto skutočnosť bola hlavným odvolacím dôvodom, v ktorom navrhovateľ označil lekársky posudok za účelový, svojvoľný, nezohľadňujúci objektívne skutočnosti, jeho zdravotný stav a naviac sú v ňom uvedené zjavné nepravdy, ako napr. že letel sám lietadlom do Londýna, bol aj v Amerike, čo je vzhľadom na jeho odkázanosť na celodennú starostlivosť absolútny výmysel. Za nutné považoval vyhotoviť nový lekársky posudok, objektívne nezávislým lekárom a nie posudkovým lekárom odporkyne. Právna zástupkyňa tiež poukázala na lekársky posudok posudkového lekára ÚPSVaR Bratislava zo dňa 04.03.2018, v ktorom je konštatovaná odkázanosť navrhovateľa na celodennú pomoc, VI. stupeň ťažkého zdravotného postihnutia a miera funkčnej poruchy v rozsahu 80% (najťažší možný stupeň zdravotného postihnutia podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z.z.), ktorá nekorešponduje s MPSVZČ 60% a už vôbec nie s činnosťami uvádzanými v lekárskom posudku zo dňa 12.11.2015. Rovnako poukázala na lekársku správu ošetrujúceho lekára zo dňa 15.07.2016, podľa ktorej jeho ochorenie je trvalého charakteru, zlepšenie do budúcnosti sa nedá očakávať, nutná je plná invalidita, pričom navrhovateľ nie je schopný sa zamestnať. V súvislosti s uvedenými lekárskymi posudkami namietla vnútornú rozpornosť a opomenutie reálneho stavu veci v konštatovaní krajského súdu, že navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a tiež mu vytkla, že dve rozhodnutia správneho orgánu, a to zo dňa 11.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 27.11.2015, nemôže preskúmať podľa podkladov nového rozhodnutia zo dňa 01.02.2016, ktorého podkladom bol lekársky posudok zo dňa 12.11.2015, nakoľko predchádzajúce dve rozhodnutia sú založené na úplne iných posudkových základoch a je voči každému z nich potrebné konať samostatne. V súvislosti so stanovením vzniku invalidity poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010, na stanovisko Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zo dňa 10.07.2017, rozsudok krajského súdu č.k. 5Sd/6/2016-148 zo dňa 24.10.2018 žiadala zmeniť a zrušiť napadnuté rozhodnutia odporkyne a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Súčasne si uplatnila právo na náhradu trov konania. Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.02.2019 odporkyňa spochybnila opodstatnenosť odvolacích dôvodov navrhovateľa, s poukazom na posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov posudkovými lekármi sociálneho poistenia, na spochybnenie posudkov ktorých v odvolacom konaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali ich úplnosť, objektivitu, presvedčivosť a prijatý záver. Zdôraznila, že skutkové okolnosti rozsahu jeho zdravotného poškodenia boli posudkovými lekármi sociálneho poistenia riadne ozrejmené a dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, nálezmi a aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, na základe čoho nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Dňa 16.05.2019 doručil navrhovateľ Najvyššiemu súdu SR vyjadrenie k tomuto vyjadreniu odporkyne. Uviedol, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú jediní oprávnení posudzovať dlhodobo nepriaznivý stav v konaní o nárokoch na invalidné dôchodky ale rovnakú kompetenciu majú aj súdni znalci, čo podporil rozsudkami NS SR sp.zn. 1So/109/2003 zo dňa 24.09.2003, sp.zn. 1So/10/2005 zo dňa 28.03.2006, sp.zn. 1Sdo/14/2005 zo dňa 30.05.2006, sp.zn. 1Sdo/21/2005 zo dňa 30.05.2006 a na nález ÚS ČR III. ÚS 4160/16 zo dňa 06.03.2018. V súvislosti s konštatovaním odporkyne, že okolnosti týkajúce sa rozsahu jeho zdravotného poškodenia sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, poukázal na odborné posudky štyroch rôznych posudkových lekárov so stanovením troch rôznych dátumov vzniku invalidity, a to v priebehu polroka a aj stanovisko komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Ďalej poznamenal, že jeho zdravotný stav sa nezhoršil, je stále rovnaký, jeho ochorenie je v konečnom štádiu a posudkový záver posudkových lekárov je nesprávny, pretože je výrazne podhodnotený. V ďalšom opäť opísal posudzovanie jeho zdravotného stavu na všetkých konaniach, kde na každom bol určený iný dátum vzniku invalidity. NS SR uznesením sp.zn. 10 So /1/2019 zo dňa 22.05.2019 rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5Sd/6/2016-148 zo dňa 24.10.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Stotožnil sa s námietkou navrhovateľa o jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, v ktorom sa súd dostatočne nevysporiadal ani s námietkami uvedenými v podaní navrhovateľa zo dňa 04.03.2016. Konštatoval, že krajský súd síce v odôvodnení rozsudku spomenul navrhovateľov nesúhlas s určením vzniku invalidity pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, s poukazom na rozdielnosť a rozporuplnosť vypracovaných odborných lekárskych posudkov a aj námietku určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia (nemal to byť Aspergerov syndróm, ale sociálna fóbia F 40.1) a tiež určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ani s jednou z týchto námietok sa však konkrétne nevysporiadal, obmedzil sa len na konštatovanie, že závery posudkových lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a že nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom, čo nemožno bez ďalšieho akceptovať. Vychádzajúc z rozporov a rozdielností medzi jednotlivými lekárskymi posudkami, vypracovanými v dňoch 15.05.2015 a 31.08.2015 posudkovými lekármi pobočky Sociálnej poisťovne v Trenčíne a v dňoch 17.09.2015 a 12.11.2015 posudkovými lekármi ústredia Sociálnej poisťovne v Bratislave, so štyrmi rôznymi dátumami vzniku invalidity, dňa 26.06.2014, 31.08.2012, 31.08.2015 a napokon „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka,“ rozdielnym určením rozhodujúceho zdravotného postihnutia, a tým aj pomeru MPSVZČ vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, ktoré bolo v prípade troch zdravotných posudkov určené podľa kapitoly V, ods. 4 písm. b/ na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 60% - 70% a v prípade posledného posudku posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.11.2015 bolo určené podľa kapitoly V, ods. 2 písm. b/ na 50 % z percentuálneho rozpätia 50% - 80%, s navýšením 10% na iné zdravotné postihnutia, NS SR konštatoval, že vyhodnotiť tieto závery odporkyne ako „odborné, presvedčivé a náležite zdôvodnené“ nie je nijako možné a záver krajského súdu o zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí odporkyne označil za predčasný. Napadnutý rozsudok preto podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.) s tým, že je namieste nariadiť znalecké dokazovanie s cieľom skutočne posúdiť zdravotný stav navrhovateľa, aj s prihliadnutím na v spise založené lekárske správy jeho ošetrujúcich lekárov, napr. MUDr. Martinka Matúša z 15.07.2016, ktorý konštatoval, že „ochorenie je trvalého charakteru a nedá sa očakávať zlepšenie do budúcnosti, pracovný potenciál je výrazne znížený, neschopný adaptácie na zmeny sociálneho prostredia, nutná je plná invalidizácia, nie je schopný sa zamestnať,“ ale aj lekársku správu posudkového lekára MUDr. Petra Juračiča, aj keď išlo o posúdenie odkázanosti navrhovateľa v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom na základe oboznámenia sa s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.06.2015, zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.11.2015 a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2016 je potrebné podľa ust. § 250q veta prvá, podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Podľa § 491 ods. 1, 2 druhá veta Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej aj „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40%. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje v percentách, podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách, v prílohe č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP). Podľa § 72 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok. Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako. Podľa odseku 6 cit. ustanovenia, suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako jeden rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia a obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, a má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tohto poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a/ mala prerušené poistenie podľa § 26, b/ bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), c/ bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo d/ sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 ZSP, vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 196 ods. 1 ZSP, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Z ods. 1až 4 ust. § 209 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Na odvolacie námietky navrhovateľa proti rozhodnutiu tunajšieho súdu č.k. 5Sd/6/2016-148 zo dňa 24.10.2018, ktorými namietal odňatie veci zákonnému sudcovi v súvislosti so zmenou jeho bydliska v priebehu konania, čo malo za následok, že odporkyňa jeho opravný prostriedok proti prvému rozhodnutiu predložila Krajskému súdu v Trenčíne (konanie bolo vedené pod sp. zn. 15Sd/170/2015), ale opravné prostriedky proti ďalším dvom súvisiacim rozhodnutiam predložila Krajskému súdu v Bratislave (konanie vedené pod sp. zn. 5Sd/6/2016), dal odpoveď NS SR vo svojom uznesení sp.zn. 10 So/1/2019 zo dňa 22.05.2019 konštatovaním, všetky tri rozhodnutia spolu súvisia, keďže riešia jeho invalidný dôchodok a teda nie je možné, aby o nich prebiehali dve samostatné konania na rôznych súdoch. Krajský súd v Trenčíne po vyslovení svojej miestnej nepríslušnosti vec postúpil uznesením sp. zn. 15Sd/170/2015 zo dňa 20.06.2017 Krajskému súdu v Bratislave, ktorý ju bez rozhodnutia o spojení vecí viedol pod sp. zn. 5Sd/6/2016. Odvolací súd poukázal na žiadosť právnej zástupkyne v oznámení zo dňa 06.03.2017 o pokračovanie v konaní Krajským súdom v Bratislave, s tým, že sama uskutoční kroky k právoplatnému ukončeniu konania na Krajskom súde v Trenčíne a ustálil, že vo veci by preto mal ďalej konať Krajský súd v Bratislave. Odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku odňatia možnosti navrhovateľovi konať pred súdom, ktorý neakceptoval jeho e-mailom zaslané ospravedlnenie a kópiu dokladu o jeho práceneschopnosti od 23.10.2018 a vec prejednal na pojednávaní dňa 24.10.2018 v neprítomnosti jeho a jeho právnej zástupkyne, ktorá z dôvodu kolízie pojednávaní požiadala o odročenie pojednávania, pretože krajský súd svoj procesný postup v rozsudku podrobne odôvodnil a s jeho postupom sa odvolací súd stotožnil. Za dôvodné však považoval odvolacie námietky v otázke posudzovania navrhovateľovho zdravotného stavu a prijatý záver krajského súdu označil za predčasný a ako taký za dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia. Predmetom súdneho prieskumu tak po rozhodnutí odvolacieho súdu zostala opätovne zákonnosť rozhodnutí odporkyne zo dňa 11.06.2015, 27.11.2015 a zo dňa 01.02.2016, v správnom konaní vedenom pod č. XXX XXX XXXX X, ktoré boli vydávané postupne, po navrhovateľom podaných opravných prostriedkoch. Prvé rozhodnutie zo dňa 11.06.2015 odporkyňa vydala na základe žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 12.05.2015, ktorou žiadal o priznanie invalidného dôchodku od 26.06.2014, t.j. odo dňa dosiahnutia 18 rokov veku a hmotnoprávnym podkladom na jeho vydanie bola lekárska správa posudkovej lekárky sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Trenčíne zo dňa 12.05.2015, so stanovením výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% za rozhodujúce zdravotné postihnutie, pervazívna vývinová porucha - Aspergerov syndróm, podľa kap. V, položky 4 písm. b/ - ťažká forma neurotickej, stresovej a somatomorfnej poruchy, bez navýšenia za iné zdravotné postihnutia a priznanou invaliditou odo dňa 26.06.2014. Invalidný dôchodok mu odporkyňa podľa ust. § 70 ods. 2 a § 73 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 439/2004 Z.z. priznala od 26.06.2014, v sume 186 Eur mesačne, ktorý podľa ust. § 82 ZSP od 01.01.2015 zvýšila na sumu 188,70 Eur mesačne. Navrhovateľ s dátumom vzniku invalidity, od ktorého mu bol týmto rozhodnutím priznaný invalidný dôchodok síce súhlasil, namietal však uvedenie určenia dátumu vzniku invalidity „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, “ v uvedenom posudku, tvoriacom druhú časť Lekárskej správy zo dňa 12.05.2015, ktorý bol aj súčasťou rozhodnutia zo dňa 11.06.2015, nakoľko išlo o zjavnú chybu v písaní, čo mohla odporkyňa zákonným procesným postupom pri oprave chyby odstrániť. Na základe jeho odvolania zo dňa 08.07.2015 (podaného proti rozhodnutiu zo dňa 11.06.2015), v ktorom ako už bolo uvedené, dátum vzniku invalidity od 26.06.2014 nenamietal, došlo dňa 31.08.2015 k opätovnému posúdeniu jeho zdravotného stavu, s dátumom vzniku invalidity dňa 31.08.2012, za súčasného uvedenia, že invalidita vznikla „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka,“ a zotrvaním na diagnóze Aspergerov syndróm s MPSVZČ 60%, t.j. na dolnej hranici percentuálneho rozpätia podľa kap. V, položky 4, písm. b/, ktoré bolo vzhľadom k nikdy neurčenému stupňu ochorenia označené za nadštandardné. Dňa 17.09.2021 bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený opäť, s rovnakým výsledkom - Aspergerov syndróm, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie s MPSVZČ 60%, t.j. na dolnej hranici percentuálneho rozpätia podľa kap. V, položky 4 písm. b/ prílohy č. 4 k ZSP a dátumom vzniku invalidity dňa 31.08.2015 s uvedením, že „invalidita vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka,“ napriek tomu, že v čase domnelej invalidity mal navrhovateľ 19 rokov. Po tomto posúdení vydala odporkyňa dňa 12.11.2015 dve rozhodnutia, č. XXX XXX XXXX- C.. a č. XXX XXX XXXX - II. Prvým z nich priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 31.08.2015 vo výške 107,30 Eur a druhým rozhodla, že od 31.08.2015 navrhovateľovi vypláca invalidný dôchodok v sume 188,70 Eur mesačne a súčasne mu od toho istého dňa, 31.08.2015, odníma invalidný dôchodok v sume 107,30 Eur mesačne. V rozhodnutí, ktoré následne vydala dňa 27.11.2015, obe tieto zmätočné rozhodnutia zrušila, s lakonickým odôvodnením opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu dňa 12.11.2015, na základe podaného opravného prostriedku (hoci navrhovateľ proti týmto rozhodnutiam opravný prostriedok nepodal), s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % a dátumom vzniku invalidity „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka“ a stručným uvedením, že za invalidného bol naďalej uznaný len podľa ust. § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. Toto rozhodnutie, ako aj rozhodnutia ktoré rušilo, boli vydané bez právneho základu, sú neodôvodnené, zmätočné a absolútne nepreskúmateľné. Dňa 01.02.2016 vydala odporkyňa s odkazom na lekársku správu zo dňa 12.11.2015, v ktorej je dátum vzniku invalidity uvedený „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, “ ďalšie rozhodnutie, ktorým navrhovateľovi priznala podľa ust. § 70 ods. 2 ZSP od 26.06.2014 invalidný dôchodok v sume 186,- Eur mesačne, ktorý podľa ust. § 82 ZSP a ust. § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2017 Z.z. zvýšila od 01.01.2015 na sumu 188,70 Eur mesačne. V odôvodnení poukázala na ust. § 70 ods. 2, týkajúce sa nezaopatreného dieťaťa najdlhšie do 26 rokov veku, s pobytom na území SR a konštatovala, že nárok na invalidný dôchodok vznikol navrhovateľovi dňa 26.06.2014, pričom sa odvolala na lekársku správu zo dňa 12.05.2015, v ktorej je dátum vzniku invalidity určený na 26.06.2014, avšak v odbornom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto správy, je uvedený dátum vzniku invalidity „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka,“ ktorý je rovnako určený aj v odbornom lekárskom posudku zo dňa 12.11.2015. V rozhodnutí rozpísala spôsob určenia dôchodku, uviedla, že súčasťou rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne v Trenčíne, ktorý tvorí druhú časť lekárskej správy zo dňa 12.05.2015 a prílohou rozhodnutia je odborný lekársky posudok lekára ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 12.11.2015, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a dodala, že týmto mení rozhodnutie zo dňa 11.06.2015 v časti odôvodnenie. Súd poznamenáva, že rozhodnutie zo dňa 01.02.2016 kopíruje odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 11.06.2015, len s doplnením, že prílohou rozhodnutia je odborný lekársky posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, z 12.11.2015, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a v časti odôvodnenia sa mení aj rozhodnutie zo dňa 11.06.2015. Zdravotný stav navrhovateľa tak bol po podaní jeho žiadosti o invalidný dôchodok, dňa 12.05.2015, posudzovaný posudkovými lekármi sociálneho poistenia celkom štyrikrát. V prvej lekárskej správe pobočky Sociálnej poisťovne v Trenčíne zo dňa 12.05.2015, bol dátum vzniku invalidity určený na 26.06.2014, t.j. dovŕšením 18. roku veku, ale v odbornom lekárskom posudku o invalidite, pripojenom k tejto správe, ktorá bola aj súčasťou rozhodnutia zo dňa 11.06.2015, sa dátum vzniku invalidity uvádza : „invalidita vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka.“ Na túto diskrepanciu navrhovateľ opakovane upozorňoval, avšak odporkyňa sa jeho námietkou nezaoberala, opakovane nariaďovala konania o posudzovaní jeho zdravotného stavu, pri ktorých posudkoví lekári dospeli k dátumu vzniku invalidity aj dňa 31.08.2012 a 31.08.2015 (čo sa premietlo do dvoch rozhodnutí zo dňa 12.11.2015, č. XXX XXX XXXX- C.. R. Č.. XXX XXX XXXX - C.., ktoré naviac v rámci autoremedúry, rozhodnutím zo dňa 27.11.2015 zrušila), a súčasne aj napriek týmto rozdielnym záverom o vzniku invalidity, vydala dve rozhodnutia (zo dňa 11.06.2015 a 01.02.2016), obe s priznaním invalidného dôchodku od 26.06.2014 a dátumom vzniku invalidity „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka,“ uvedeným v oboch lekárskych posudkoch o invalidite, pripojených k týmto rozhodnutiam. Rovnako bez povšimnutia nechala ďalšie spomenuté dátumy vzniku invalidity dňa 31.08.2012 a 31.08.2015, postup a rôzne závery posudkových lekárov v tejto otázke, ktoré nijako nevyhodnotila ani posudková lekárka ústredia Sociálnej poisťovne a ani samotná odporkyňa sa s nimi nijako nevysporiadala a v rozhodnutiach ich vôbec nespomenula. V rozhodnutiach určený dátum vzniku invalidity, dňa 26.06.2014, súd nijako nespochybňuje a napokon ho nikdy nenamietal ani navrhovateľ. K dátumu vzniku invalidity v spomenutých dvoch rozhodnutiach (zo dňa 11.06.2015 a 01.02.2016) sa vyjadril len v súvislosti s jeho zlým určením v priložených posudkoch, a preto ani nebol dôvod bez odstránenia rozporu v prvom posudku, túto otázku riešiť na ďalších nariadených posudzovaniach a v ďalších lekárskych posudkoch. Odporkyňa je však povinná sa s takou škálou rozdielností v lekárskych posudkoch, vysporiadať v odôvodnení svojich rozhodnutí. Riadne určenie dátumu vzniku invalidity, je totiž v prípade navrhovateľa podstatné z hľadiska získania obdobia dôchodkového poistenia s prípadnou možnosťou doplatenia chýbajúceho obdobia, čo v prípade určenia vzniku invalidity „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka,“ zákon neumožňuje. Navrhovateľ nesúhlasil s priznanou MPSVZČ a ani so stanovením rozhodujúceho ochorenia vo všetkých lekárskych posudkoch. Prvé tri posudky sa síce zhodujú v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia Pervazívna vývinová porucha - Aspergerov syndróm a aj miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60%, podľa kap. V, položky 4 písm. b/ prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z., ktorá priznáva mieru poklesu v rozmedzí 60 - 70%, avšak bez vysvetlenia, prečo je určená práve spodná hranica, prípadne prečo neprichádza do úvahy navýšenie za iné zdravotné postihnutia, teda to, čo navrhovateľ opakovane namietal, a čo vyplýva aj z lekárskych správ jeho ošetrujúcich lekárov, do konania doložených. Stručne svoje rozhodnutie v otázke spodnej hranice MPSVZČ odôvodnil len lekár pobočky Sociálnej poisťovne v Trenčíne, v odbornom posudku zo dňa 31.08.2015, v ktorom konštatoval, že dolnú hranicu rozhodujúceho zdravotného postihnutia považuje za nadštandardnú, nakoľko stupeň ochorenia u posudzovaného v uvedenej diagnóze nebol nikdy stanovený. Vzhľadom na nedokonalosť Prílohy zákona v zmysle veľkého percentuálneho skoku medzi písmenom a/ a b/ položky 4 (písmeno a / je 15 - 20 % a písmeno b / je 60 - 70 %), po konzultácii akceptoval uvedenú dolnú hranicu „nepotvrdenej ťažkej formy.“ Okrem toho hranicu 60 % odôvodňuje aj odporučenie psychologičky zo dňa 30.04.2014, že posudzovaný nepotrebuje t. č. farmakoterapiu a môže absolvovať kurz autoškoly. Odborný posudok o invalidite, posudkovej lekárky ústredia Sociálnej poisťovne z 12.11.2015 obsahuje úplne iný posudkový záver, a to v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, a tým aj v určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudková lekárka na tomto posúdení dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, ťažké formy, floridný proces, ťažké posprocesuálne formy), podľa kap. V, položky 2 písm. b/ prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z., na dolnej hranici určenej miery poklesu schopnosti v rozmedzí 50 - 80%. Toto určenie je odôvodnené stále prebiehajúcim dozrievaním adolescentnej osobnosti posudzovaného, stále schopného vysoko úspešne dosahovať svoje určené ciele, pričom je predpoklad, že sa nerozvinie ani do floridného štádia (s bludmi a halucináciami), ani do defektu osobnosti. Posudková lekárka v tomto prípade MPSVZČ navrhovateľa zvýšila aj na ostatné ochorenia, o 10 % a výsledná miera poklesu schopnosti je aj podľa tohto posúdenia určená spolu na 60 %. Rezumovaním uvedeného bol teda výsledok miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v prípade všetkých štyroch posúdení 60 %, avšak s rôzne určeným rozhodujúcim zdravotným postihnutím a nesúladom v ostatných zdravotných postihnutiach. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v ktorom aplikuje ust. § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, vyžaduje na naplnenie atribútu preskúmateľnosti, nielen záver správneho orgánu o tom, ktoré zdravotné postihnutie je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ale aj vysvetlenie prečo iné zdravotné postihnutia túto vlastnosť nenapĺňajú. Odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť o správnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a to predovšetkým účastníka konania, ktorého sa týka. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené len citácie príslušných ust. zákona, bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov riadila, nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na každý argument nie je povinný dať podrobnú odpoveď, nemusí dať odpoveď na všetky otázky ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (uznesenie IV. ÚS 115/03 z 03.07.2003). Analogicky možno toto rozhodnutie použiť aj na rozhodnutie správneho orgánu. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia všetkých troch rozhodnutí musí konštatovať ich namietanú nepreskúmateľnosť, pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle ust. § 47 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a napadnuté rozhodnutia sú zaťažené oboma týmito vadami. NS SR v rozhodnutí sp.zn. lSža/9/2016 zo dňa 27.07.2016, expressis verbis vyjadril: „V zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe nestačí, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre správny orgán ktorý ho vydal; rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania. Uvedený názor možno v niektorých prípadoch aplikovať nielen na rozhodnutie správnych orgánov, ako na výsledok ich činnosti ale aj na samotný priebeh správneho konania, zdokumentovaný v administratívnom spise.“ Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu a aj Ústavného súdu Slovenskej republiky nesporne vyplýva, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou (odvolaním), rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd nie je súdom skutkovým, teda súdom, ktorý by uskutočňoval dokazovanie, ale je súdom, ktorý napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy preskúmava z hľadiska ich zákonnosti, ktorý zásadne posudzuje právne otázky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, čo vyplýva napr. z rozsudku NS SR sp.zn. 6Sžo/472/2009 zo dňa 28.09.2010, ako aj uznesenia ÚS SR pod sp.zn. IV.ÚS 101/2010. Zmyslom konania v správnom súdnictve tak nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Správny súd najmä v konaní o všeobecnej správnej žalobe (odvolaní), vykonáva predovšetkým kontrolu rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy; skúma, či orgán verejnej správy zistil skutkový stav veci dostatočne a či na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol v súlade so zákonom. Vychádza pritom zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného, je od odporkyne dôvodné požadovať, aby sa v novom rozhodnutí podrobne skutkovo a právne vysporiadala s vyššie uvedenými skutočnosťami, a to tak, aby bolo navrhovateľovi umožnené riadne sa oboznámiť s dôvodmi a aplikáciou právnych predpisov vydaných rozhodnutí. Práve z dôvodu, že označenie jedného zo zdravotných postihnutí osoby posudzovanej na účely aplikácie ust. § 71 ods. 6 ZSP, za „zdravotné postihnutie, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,“ je z hľadiska priradenia určeného percentuálneho rozpätia tomuto postihnutiu, v zmysle ust. § 71 ods. 5 ZSP v spojení s prílohou č. 4 nevyhnutné, aby posudkový lekár (a následne správny orgán vychádzajúc z jeho odborných lekárskych záverov) ozrejmil účastníkovi (aj súdu) svoje úvahy, ktoré ho viedli k ustáleniu záverov, že príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu posudzovanej osoby je práve ním určené zdravotné postihnutie. Rovnako nevyhnutným predpokladom preskúmateľnosti záverov lekárskeho posudku a správneho orgánu je, aby správny orgán v odôvodnení rozhodnutia účastníkovi konania ozrejmil, ktoré iné zdravotné postihnutia v zmysle prílohy č. 4 a ich konkrétneho zaradenia pod konkrétnu kapitolu a položku ešte posudkový lekár v zmysle § 71 ods. 6 ZSP posudzoval. Účastníkovi konania je potrebné ozrejmiť metodiku výpočtu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vrátane vyjadrenia princípu, že sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú, ako aj vysvetliť, akým spôsobom zákonodarca zohľadňuje tzv. iné zdravotné postihnutia (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Je potrebné mať na pamäti, že v rámci právneho posúdenia veci správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia právneho predpisu s odkazom na konkrétne ustanovenie, z ktorého vychádzal, pričom však nestačí len citácia daného ustanovenia, ale je aj žiaduce, aby vyložil obsah právnej normy, jej účel, jednotlivé neurčité právne pojmy v ňom obsiahnuté tak, aby bol účastníkovi konania zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci správnym orgánom, aby rozhodnutie bolo pre neho presvedčivé a zamedzilo sa tak zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd v uvedenej veci rozhodol postupom podľa cit. ust. zrušením rozhodnutí odporkyne a vrátením veci na ďalšie konanie, v ktorom bude dôsledne postupovať podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, vo svojom rozhodnutí riadne odôvodní aplikáciu citovaných ust. zákona, uvedie dôvody, pre ktoré rozhodla podľa výroku rozhodnutia a teda odôvodní svoje rozhodnutie tak, aby ňou zvolený postup bol pre navrhovateľa zrozumiteľný, jasný a vyrovná sa v ňom so všetkými, pre vec podstatnými, skutkovými a právnymi skutočnosťami. Odporkyňa odstráni najmä: - Nesúlad medzi výrokovou časťou rozhodnutia zo dňa 11.06.2015 v ktorej je dátum priznania invalidného dôchodku od 26.06.2014, pričom odôvodnenie, ako na súčasť rozhodnutia, odkazuje na posudok posudkového lekára, tvoriaceho II. časť Lekárskej správy zo dňa 12.05.2015 s dátumom určenia invalidity „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka,“ - vysporiada sa so záverom vzniku invalidity dňa 31.08.2012, v posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa dňa 31.08.2015 a rovnako s posúdením zdravotného stavu dňa 17.09.2015 so záverom vzniku invalidity dňa 31.08.2015, za súčasného konštatovania, že invalidita vznikla „pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka, “ čo je podľa ust. § 19 ods. 2 v spojení s ust. § 22 ods. 1 zák.č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (ďalej aj školský zákon) jednoznačným nesúladom, keď podľa citovaných ustanovení povinnú školskú dochádzku navrhovateľ mohol ukončiť najneskôr dňa 31.08.2012. - Vysporiada sa s odlišným záverom v poslednom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa, dňa 12.11.2015, pri ktorom dospela posudková lekárka, k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu so zaradením pod položku 2, písm. b/ kapitoly V., prílohy č. IV k ZSP (na rozdiel od predchádzajúcich troch posudkov so zaradením rozhodujúceho zdravotného postihnutia pod položku 4, písm. b/ kapitoly V., prílohy č. IV k ZSP, s MPSVZČ v oboch prípadoch na dolnej hranici percentuálneho rozpätia a ako jediná dospela k poznaniu, že aj ostatné, v posudkovom spise zadokumentované zdravotné ochorenia, si vyžadujú priznanie ďalších 10 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. - V prípade, že nedospeje k záverom korešpondujúcim s lekárskymi správami jeho ošetrujúcich lekárov, MUDr. Matúša Martinku zo dňa 15.07.2016, ktorý konštatoval, že „ochorenie je trvalého charakteru a nedá sa očakávať zlepšenie do budúcnosti, pracovný potenciál je výrazne znížený, neschopný adaptácie na zmeny sociálneho prostredia, nutná je plná invalidizácia, nie je schopný sa zamestnať,“ posudkového lekára MUDr. Petra Juračiča (aj keď išlo o posúdenie odkázanosti navrhovateľa v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a znaleckým posudkom MUDr. Denisy Mészárosovej zo dňa 23.10.2015, podľa pokynu NS SR nariadi pre množstvo nezrovnalostí znalecké dokazovanie. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.