Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200296 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200296.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Michal H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX A. Z. F., zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., so sídlom Palárikova č. 83, Čadca, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so sídlom Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31131/2015, 3725/2015-640 zo dňa 17.12.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 31131/2015, 3725/2015-640 zo dňa 17.12.2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova č. 12, 812 66 Bratislava 1 (ďalej len „ministerstvo“), ako odvolací orgán podľa § 3 ods. 2 písm. m) zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v zn. n. p. (ďalej len „zákon č, 542/2007 Z. z.“), v nadväznosti na § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v zn. n. p. (ďalej len „správny poriadok“), na základe odvolania zo dňa 28.10.2015 žiadateľa: F. H., G. XXXX/XX, XXX XX A. Z. F., IČO: 43406203, reg. č. 6060003639 (ďalej len „žiadateľ“), voči rozhodnutiu Pôdohospodárskej platobnej agentúry, so sídlom Dobrovičova č. 12, 815 26 Bratislava (ďalej len „platobná agentúra“) č. 500/2343/17565/2009 zo dňa 09.10.2015, preskúmalo uvedené rozhodnutie a podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietlo a rozhodnutie platobnej agentúry č. 500/2343/17565/2009 zo dňa 09.10.2015 potvrdilo. Platobná agentúra rozhodnutím č. 500/2343/17565/2009 zo dňa 09.10.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodla o neschválení poskytnutia podpory formou jednotnej platby na plochu (ďalej len „platba SAPS“), podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v zn. n. p. (ďalej len „nariadenie vlády č. 20/2009 Z. z.“), o neschválení poskytnutia podpory formou vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach (ďalej len „platba LFA“), podľa § 57 nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v zn. n. p. (ďalej len „nariadenie vlády č. 499/2008 Z. z.“), ako aj vo veci vylúčenia žiadateľa z poskytovania podpory v sume 32.928,07 EUR. 2. Predmetom konania bolo zistenie skutkového stavu pri viacnásobnej deklarácií tej istej plochy žiadateľom a sporným subjektom postupom podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z.. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žiadateľ na podporu svojich tvrdení predložil, ako dôkaz preukazujúci právo užívania k spornej DPB, vyššie uvedené doklady. Platobná agentúra konštatovala spornosť práva užívania na sporných DPB, nakoľko predmetné právo preukázal okrem žiadateľa aj sporný subjekt. Platobná agentúra ako dôkaz uvedeného tvrdenia uviedla „Zápisnicu č. 010/320/2010 zo dňa 25.03.2010“, vyhotovenú pre sporný subjekt. Žalovaný zistil, že platobná agentúra vydala dňa 10.06.2010 rozhodnutie č. 500/615/2009, ktorým podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z., prerušila správne konanie o poskytnutí podpory na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu na obdobie 30 dní od doručenia predmetného rozhodnutia. Žiadateľ doručil dňa 21.07.2010 platobnej agentúre potvrdenie o podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu na súd. Platobná agentúra následne rozhodnutím č. 500/615/64/2009 zo dňa 18.05.2011, prerušila správne konanie o poskytnutí podpory na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe žiadateľa o určenie užívacieho práva k pôde, podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z.. Ministerstvo v uvedenej súvislosti konštatuje, že postup platobnej agentúry bol v súlade s ustanoveniami § 16b ods. 1 a § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z.. 3. Žalovaný ďalej v rozhodnutí uviedol, že platobnej agentúre bol v uvedenej súvislosti predložený rozsudok „Okresného súdu Žilina“ v právnej veci žiadateľa, ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa (pozemkové spoločenstvo) proti spornému subjektu ako odporcovi, predmetom ktorej bol návrh na neplatnosť právneho úkonu, vedenej pod sp. zn. 10Cb/207/2010-103. Ministerstvo konštatuje, že predmetným právnym úkonom je „Zmluva o nájme poľnohospodárskej pôdy do užívania“ sporného subjektu zo dňa 10.012015 a „Dohoda o prenechaní poľnohospodárskej pôdy do užívania“ spornému subjektu zo dňa 10.01.2015, pričom oba právne úkony sú uzatvorené medzi pozemkovým spoločenstvom ako prenajímateľom a sporným subjektom ako nájomcom. „Okresný súd Žilina“ návrh navrhovateľa: pozemkové spoločenstvo a žiadateľa ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ako právne nedôvodný. V uvedenom rozsudku sa na str. 10 okrem iného uvádzalo, cit.: „V kontexte ostatných r, konaných dôkazov sa javí uplatnenie námietok neplatnosti sporných právnych úkonov navrhovateľom voči odporcovi ako právny prostriedok účelovo viazaný na vyvolanie neúčinnosti medzi nimi uzatvorených zmlúv a dosiahnutie následnej zmeny pôvodne dojednaných zmluvných podmienok čo je z hľadiska právnej istoty účastníkov zmluvy z pri rešpektovaní zásady autonómie vôle zmluvných strán právne neprípustné. Na základe vykonaných dôkazov súd posúdil návrh navrhovateľa ako právne nedôvodný, a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. “ 4. Ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v administratívnom spise sa nachádza rozsudok „Okresného súdu Žilina“ v právnej veci vedenej pod sp. zn. 24C/111/2010, týkajúcej sa sporného subjektu ako navrhovateľa proti žiadateľovi ako odporcovi v prvom rade, predmetom ktorej bolo určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy. Žalovaný konštatoval, že predmetným právnym úkonom je „Zmluva o podnájme pozemkových nehnuteľností“ zo dňa 13.05.2009, uzatvorená medzi pozemkovým spoločenstvom ako nájomcom a žiadateľom, ako podnájomníkom. „Okresný súd Žilina“ zamietol návrh o určenie neplatnosti zmluvy o podnájme nehnuteľností zo dňa 13.05.2009, z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, pričom vyslovil názor, že je irelevantné, kto mal platnú nájomnú zmluvu a kto nie, pretože podpora sa týka skutočného užívania pozemkov a platnú zmluvu mohol mať aj ten, kto pôdu neužíval. Z uvedeného hľadiska považoval „Okresný súd Žilina“ súdny spor za zbytočný, pretože nerieši otázku užívania pozemkov, ale má posúdiť právnu kvalitu právneho úkonu. Platobnej agentúre bol v uvedenej súvislosti predložený rozsudok „Krajského súdu v Žiline“ v právnej veci sporného subjektu ako navrhovateľa, proti žiadateľovi ako odporcovi v prvom rade, predmetom ktorej bol určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy, vedenej pod sp. zn. 9Co/34/2012. „Krajský súd v Žiline“ potvrdil rozsudok „Okresného súdu Žilina“ vo veci vedenej pod č. 24C/111/2010-100, pričom na str. 3 okrem iného uvádza, cit.: „V danom prípade, aj odvolací súd má zato, že postup prvostupňového súdu, keď v prvom rade skúmal, či na podaní žaloby je daný naliehavý právny záujem a následne žalobu zamietol, bol správny.“ Predmetnú súdne konanie konania neodstránilo spornosť práva užívania žiadateľa a sporného subjektu oných DPB. Žalovaný správny orgán preto dospel k záveru, že platobná agentúra napadnutým rozhodnutím oprávnene konštatoval, že právo užívania žiadateľa (žalobcu) k sporným DPB je sporné, stanovila na sporných DPB výmeru 0,00 ha a pokračovala v konaní podľa § 16c ods. 3 zákona č. 543/2007 Z. z., rozhodovala podľa § 16b ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z. a rozhodla podľa osobitných predpisov. II. žaloba a námietky 5. Žalobou doručenou Krajskému súdu dňa 26.02.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. č. 31131/2015, 3725/2015-640 zo dňa 17.12.2015. V žalobe namietal, že mu správne orgány nepriznali dotáciu za uplatnené obdobie podľa žiadosti z dôvodu, na sporné pozemky si okrem neho podal žiadosť aj iný subjekt - Poľnohospodárske obchodné družstvo Radoľa, čo spôsobilo naddeklaráciu na dieloch pôdnych blokov. Oba správne orgány poukázali vo svojich rozhodnutiach na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 07. 06. 2012 č.k. 9Co/34/2012 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. 11. 2012 č.k. 14Cob/19/2012, pričom žalovaný správny orgán poukázal na skutočnosť, že žaloby boli zamietnuté z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu, resp. právnej nedôvodnosti. Podľa názoru žalovaného nebolo teda možné konštatovať, že právo užívania žiadateľa na sporných dieloch pôdnych blokov (DPB) je jednoznačne nesporné. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 07. 06. 2012 č.k. 9Co/34/2012 vyplýva, že súd zamietol návrh Poľnohospodárskeho obchodného družstva Radoľa o neplatnosť zmluvy o podnájme nehnuteľností uzatvorenej dňa 13. 05. 2009 medzi Pozemkovým spoločenstvom súkromných vlastníkov lesov v likvidácii a Michalom Ondruškom (navrhovateľom). Keďže žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o podnájme bola zamietnutá, mali správne orgány dospieť k právnemu názoru, že zmluva o podnájme je platným právnym úkonom pokiaľ z iných dôkazov nevyplynula neplatnosť takejto zmluvy. Bolo povinnosťou správnych orgánov prihliadnuť na skutočnosť, že Pozemkové spoločenstvo súkromných vlastníkov lesov vypovedalo nájomnú zmluvu Poľnohospodárskemu obchodnému družstvu Radoľa. Vzhľadom na tieto listinné dôkazy bolo povinnosťou správnych organov zisťovať kto v skutočnosti obhospodaroval poľnohospodársku pôdu, na ktorú si navrhovateľ uplatnil žiadosť o poskytnutie dotácie. Na zistenie obhospodarovania pôdy predložil žalobca správnym orgánom listinné dôkazy, s ktorými sa žalovaný správny orgán vôbec nevysporiadal. Tiež žalobca navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkov. Pokiaľ za takejto situácie správne orgány považovali výsluch svedkov za irelevantný, postupovali v rozpore s ustanoveniami § 32 a nasl. SP. 6. Žalobca vytýkal správnym orgánom, že tieto neodstránili rozpory dôkazov, ktoré im boli predložené a bez akéhokoľvek verifikovania opreli svoje rozhodnutia len o dôkazy, ktoré predložilo POD Radoľa a na dôkazy, ktoré predložil - vôbec neprihliadli. Takýto postup správnych orgánov bol v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pretože v rámci tejto zásady nejde o ľubovôľu, ale o myšlienkový proces, z ktorého musí vyplynúť logický a správny záver. Správne orgány neodstránili rozpory v predložených dôkazoch, či nedostatočne zistili skutkový stav veci. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady ich voľného hodnotenia len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva prvostupňové a druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Prvostupňový ani druhostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia neodstránili rozpory v dôkazoch, ktoré predložil žalobca a POD Radola. Na odstránenie týchto rozporov bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať všetky dostupné dôkazy, aj tie, ktoré účastníci konania nenavrhli. 7. Kontrola zo strany platobnej agentúry sa výslovne vykonávala vždy v jarnom období, v čase vegetačného kľudu a v čase, keď tangovane pozemky boli ešte pokryté snehovou pokrývkou. Žalovaný správny orgán sa touto námietkou navrhovateľa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal. Žalobca doložil do spisu fotografie, ktoré preukazujú pravdivosť jeho tvrdenia, že kontrola zo strany platobnej agentúry sa vykonávala v čase, keď pozemky boli pokryté snehom (v čase vegetačného kľudu) a nedalo sa zistiť, kto na pozemkoch skutočne hospodári. Správne orgány neodstránili rozpory v záveroch kontroly a s predloženými fotografiami zo strany navrhovateľa. Predloženie dokladov zo strany POD Radola - výkazy prác a kniha honov, sú bez právneho významu, pretože ide o doklady, ktoré nikto neverifikuje a je možné ich vyhotoviť podľa potreby na splnenie vopred dohodnutého účelu. Kontrola vôbec nezisťovala, či a aké práce mali vykonávať zamestnanci POD Radola, keďže v skutočnosti na týchto pozemkoch hospodáril navrhovateľ (pásol dobytok a dorábal seno). Tieto skutočnosti zdokumentoval navrhovateľ aj KNM, čo sa však účelovov rozhodnutiach správnych orgánov neuvádzalo. Tangované pozemky sú trvalými trávnymi porastami určenými na spásanie a výrobu sena, teda výkaz o striedaní plodín nemôže byť správny. Žalovaný a prvostupňový správny orgán vôbec nevyhodnotili predložené doklady žalobcom, ktoré preukazovali obhospodarovanie pôdy žiadateľom. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podľa administratívneho spisu sa kontrolná skupina zamerala predovšetkým len na kontrolu listinných dôkazov žalobcu a na iné dôkazy žalobcu neprihliadala. III. argumenty žalovaného 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na odôvodnenie rozhodnutia napadnutého žalobou č. 3725/2015-640 zo dňa 17.12.2015. Rozsudkami Okresný súd Žilina spis. zn. 9Co/34/2012 zo dňa 07.06.2012, ako aj Krajský súd v Žiline spis. zn. 24C/111/2010 zo dňa 18.10.2011 zamietli návrhy žalobcu, ako aj POD Radoľa z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu. Nie je možné konštatovať, že právo užívania žalobcu na naddeklaráciu na dieloch predmetných pôdnych blokov je jednoznačne nesporné, pričom predmetné súdne konanie neodstránili spornosť práva užívania žalobcu a POD Radoľa na pôdnych blokoch. Oba subjekty disponovali dokumentami preukazujúcimi užívacie právo k poľnohospodárskym pozemkom na pôdnych blokoch. V súlade s ustanoveniami § 32 ods. 2 a § 34 ods. 1 SP, boli ako podklad rozhodnutia žalovaného použité všetky listinné doklady nachádzajúce sa v administratívnom spise žalobcu, ktoré boli následne vyhodnotené v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Dokazovanie vykonané PPA bolo pre vyhodnotenie skutkového stavu veci postačujúce a z uvedeného dôvodu považoval žalovaný vykonanie výsluchu navrhovaných svedkov za irelevantné. V konaní boli skúmané predovšetkým doklady predložené žalobcom, pričom bola konštatovaná spornosť práva užívania na pôdnych blokoch, nakoľko predmetné právo preukázalo okrem žalobcu aj POD Radoľa. Podľa či. 23 ods. 1 nariadenia Komisie č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorými sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, administratívne kontroly a kontroly na mieste uvedené v tomto nariadení sa majú vykonať takým spôsobom, aby zaistili účinné overenie dodržiavania podmienok, podľa ktorých sa vyplácajú podpory a požiadaviek a príslušných štandardov krížového plnenia. 9. Z charakteru fotodokumentácie vyplýva, že pôdne bloky boli pokryté snehovou pokrývkou, ale zo správy z KNM nevyplýva, že uvedená skutočnosť mala vplyv na posúdenie plnenia podmienok určených v nariadení vlády SR č. 20/2009 Z. z a v nariadení vlády č. 499/2008 Z. z. Žalobca počas KNM, ani v správe z KNM nenamietal, že snehová pokrývka ovplyvnila výsledok KNM. KNM prebehla v súlade s či. 23 ods. 1 nariadenia Komisie č. 796/2004 tak, aby zaistila účinné overenie dodržiavania podmienok. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že kontrolná skupina sa predovšetkým zamerala na kontrolu listinných dôkazov žalobcu, pričom skúmaním listinných dôkazov žalobcu a POD Radoľa, ako aj postupom podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. sa dospelo k záveru, že právo užívania žalobcu a POD Radoľa k pôdnym blokom je sporné. Okrem uvedeného žalovaný konštatoval, že sa s námietkami žalobcu v rozhodnutí č. 3725/2015-640 zo dňa 17.12.2015 riadne vysporiadal, rovnako aj so všetkými dokladmi predloženými žalobcom v danej veci. Práve na základe skúmania predložených dokladov PPA, ako aj žalovaný konštatovali spornosť práva užívania na pôdnych blokoch, nakoľko predmetné právo preukázalo okrem žalobcu aj POD Radoľa. Spornosť nesúvisí s fyzickým meraním pôdnych blokov počas KNM, ale so skutočnosťou, že podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. žiadosť na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, pričom postupom podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. (skúmanie práva užívania k pôde na základe predložených dokladov) sa zistilo, že právo užívania oboch žiadateľov je sporne. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca nepredložil v rámci doplnenia jeho odvolania žalovanému žiadne doklady. IV. Pojednávanie 10. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 24.01.2018 v prítomnosti právnych zástupcov účastníkov konania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. 11. Zástupca žalobcu pred súdom predovšetkým uviedol, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav. Pokiaľ žalovaný videl možnosť spochybnenia predložených dôkazov a evidoval spornosť v deklarovanom užívaní poľnohospodárskej pôdy, mal zabezpečiť dostatok dôkazov, aby tento rozpor odstránil. Žalobca bol účastníkom konania, kde na strane žalobcu vystupovalo pozemkové spoločenstvo súkromní vlastníci lesov „v likvidácii“ a žalovaným bolo Poľnohospodárske obchodné družstvo Radola pod spis. zn. 10Cb/207/2010. Rozsudok vydaný v súdnom konaná je právne záväzný pre jeho účastníkov. 12. Zástupkyňa žalovaného považovala žalobu za bezdôvodnú a poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/23/2016-28 zo dňa 18.10.2017, v ktorom sa konštatovalo, že správny orgán nie je oprávnený posúdiť sám spornú otázku, ale rozhodnúť o nej môže v rámci civilného konania súd. V. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde; právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu. 14. Podľa § 16b ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z., ak sa postupom podľa odseku 1 preukáže, že právo užívania k pôde má len jeden žiadateľ, na konanie o jeho žiadosti sa použijú ustanovenia § 16a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/543/20160701>. O žiadosti ostatných žiadateľov platobná agentúra rozhodne podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z., ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/543/20091201.html> sa zistilo, že právo užívania žiadateľov je sporné, platobná agentúra konanie o poskytnutí podpory preruší a žiadateľov odkáže na konanie pred súdom. Na podanie žaloby im určí primeranú lehotu, najmenej však 30 dní od doručenia oznámenia o prerušení konania. 16. Podľa § 16c ods. 3 zákona č. 543/2007 Z. z., ak žiadatelia podali žalobu na súd v lehote podľa odseku 1, platobná agentúra pokračuje v konaní o poskytnutí podpory po právoplatnom rozhodnutí súdu. 17. Podľa § 17b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z., konania o žiadostiach na poskytnutie podpory na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu podaných od 1. januára 2013 do 31. augusta 2013 sa dokončia podľa tohto zákona účinného od 1. septembra 2013. 18. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 19. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 20. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 21. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 22. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 23. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. „Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa musí obmedziť len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel /rozsudok NS SR 2Sžo/92/2004/“. 24. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca ako žiadateľ podal dňa 13.05.2009 „Jednotnú žiadosť na rok 2009“. Predmetnou žiadosťou žalobca požiadal o platbu SAPS na výmeru 134,96 ha a o platbu LFA na výmeru 134,96 ha. Platobná agentúra vykonala administratívne kontroly žiadosti a kontrolu plnenia podmienok krížového plnenia, podľa nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 a nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 zo dňa 21.04.2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadeniach Rady (ES) č. 1782/2003, a (ES) č. 73/2009, ako aj uplatňovanie krížového plnenia uvedeného v nariadení (ES) č. 479/2008 (ďalej len „nariadenie Komisie č. 796/2004“). Z napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 31131/2015, 3725/2015-640 zo dňa 17.12.2017 vyplýva, že uvedenými kontrolami bola zistená naddeklarácia na dieloch pôdnych blokov (ďalej len „DPB“) Kysucké Nové Mesto č. 7106/1, Kysucké Nové Mesto č. 7105/1, Kysucké Nové Mesto č. 7205/1, Kysucké Nové Mesto č. 7206/1, Kysucké Nové Mesto č. 7203/1, Kysucké Nové Mesto č. 7202/1, Kysucké Nové Mesto č. 7207/1, Kysucké Nové Mesto č. 7201/1, Kysucké Nové Mesto č. 6207/1, Kysucké Nové Mesto č. 7204/1, Kysucké Nové Mesto č. 6202/1, Kysucké Nové Mesto č. 6204/1, Kysucké Nové Mesto č. 6206/1, Kysucké Nové Mesto č. 6203/1, Kysucké Nové Mesto č. 6201/1, Kysucké Nové Mesto č. 6205/1, Kysucké Nové Mesto č. 6301/1, Kysucké Nové Mesto č. 5205/1, Kysucké Nové Mesto č. 5202/1, Kysucké Nové Mesto č. 5204/1, Kysucké Nové Mesto č. 5318/1, Kysucké Nové Mesto č. 5316/1, Kysucké Nové Mesto č. 5203/1, Kysucké Nové Mesto č. 5307/1, Kysucké Nové Mesto č. 5201/1, Kysucké Nové Mesto č. 5306/1. Kysucké Nové Mesto č. 5305/1, Kysucké Nové Mesto č. 5319/1, Kysucké Nové Mesto č. 5322/1, Kysucké Nové Mesto č. 6305/1, Kysucké Nové Mesto č. 6304/1, Kysucké Nové Mesto č. 6317/1, Kysucké Nové Mesto č. 6312/1, Kysucké Nové Mesto č. 6320/1, Kysucké Nové Mesto č. 6322/1, Kysucké Nové Mesto č. 6321/1, Kysucké Nové Mesto č. 7108/1, Kysucké Nové Mesto č. 7101/1, Kysucké Nové Mesto č. 7102/1 a Kysucké Nové Mesto č. 7103/1 (ďalej len „sporné DPB“). Dôvodom naddeklarácie bola skutočnosť, že na sporné DPB si v roku 2009 podal jednotnú žiadosť aj subjekt „Poľnohospodárske obchodné družstvo Radoľa“, 023 36 Radoľa, IČO: 36002178 (ďalej len „sporný subjekt“). 25. Platobná agentúra oznámila žiadateľovi (žalobcovi) zistené nezrovnalosti dňa 05.03.2010 doručením písomnosti označenej ako „Zistenia skutkového stavu pri viacnásobnej deklarácii tej istej plochy viacerými žiadateľmi“ č. 309/2010 zo dňa 19.02.2010 a vyzvala ho na zaslanie dokladov preukazujúcich obhospodarovanie sporných DPB. Žiadateľ následne predložil platobnej agentúre nasledovné dokumenty: stanovisko k užívaniu deklarovanej pôdy v žiadosti a evidencia o hnojení pozemku, jeho vlastnostiach, striedaní plodín a agrotechnike v priebehu desiatich rokov na poľnohospodárskych pozemkoch. Platobná agentúra vykonala v dňoch 16.03. - 18.03.2010 kontrolu na mieste (ďalej len „KNM“) na sporných DPB s tým, že po vyhodnotení vyjadrení a dokladov predložených žiadateľom a sporným subjektom a na základe výsledkov KNM dospela k záveru, že právo užívania žiadateľa a sporného subjektu na sporných DPB je podľa ustanovení § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. sporné. Na základe uvedenej súvislosti vydala dňa 10.06.2010 rozhodnutie č. 500/615/2009, ktorým prerušila správne konanie o poskytnutí podpory na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu na obdobie 30 dní od doručenia predmetného rozhodnutia. Žiadateľ doručil dňa 21.07.2010 platobnej agentúre potvrdenie o podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu na súd. Platobná agentúra rozhodnutím č. 500 615/64/2009 zo dňa 18.05.2011 prerušila správne konanie o poskytnutí podpory na skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu do právoplatného rozhodnutia súdu o žalobe žiadateľa. Prvostupňovému orgánu bol dňa 14.06.2012 doručený rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 9Co/34/2012 zo dňa 07.06.2012, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina spis. zn. 10Cb/207/2010 zo dňa 27.09.2011, ktorým bol návrh navrhovateľa „Pozemkové spoločenstvo súkromní vlastníci lesov, Povina 155, 02333 Povina, IČO: 36146285 a žiadateľa ako vedľajšieho účastníka zamietnutý z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Platobná agentúra podľa § 16c ods. 3 zákona č. 543/2007 Z. z. pokračovala v konaní i stanovila žiadateľovi na sporných DPB výmeru 0,00 ha. 26. Z hľadiska právneho posúdenia tohto sporu je nevyhnutné uviesť, že žalobca dôvodne namietal, že zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostatočné na posúdenie veci. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Je dôvodné konštatovať, že pôvodné súdne konanie nevyriešilo otázku spornosti obhospodarovania DPB. Tu je potrebné sa zastaviť pri procesných aspektov tohto súdneho sporu, ktorý bol vedený na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 10Cb/207/2010 a na Krajskom súde v Žiline pod spis. zn. 9Co/34/2012. Správny súd uvádza, že ustanovenie § 137 písm. c/ CSP (pôvodné ust. § 80 písm. c/ O.s.p.) síce pre úspešnosť určovacej žaloby predpokladá splnenie nevyhnutnej procesnej podmienky - preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení - nedostatok tejto procesnej podmienky je však dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, spis. zn. 4Cdo/56/2009). A teda pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietol určovaciu žalobu (o tom, či tu právo alebo právny vzťah, prípadne povinnosť existuje alebo neexistuje podľa § 137 písm. c/ CSP) bez toho, aby záväzne posúdil (ne)existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nešlo v tomto prípade o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7Cdo/26/2010). Z uvedeného vyplýva, že ak civilný súd v označenej veci zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nerozhodol v merite veci a predmetné rozhodnutie nezaložilo prekážku res iudicata. Prvostupňový správny orgán preto nesprávne postupoval, keď podľa § 16c ods. 3 zákona č. 543/2007 Z. z. bez meritórneho súdneho rozhodnutia pokračoval v správnom konaní a stanovil žiadateľovi na sporných DPB výmeru 0,00 ha. Pre náležité zistenie skutkového stavu a odstránenia spornosti mal správny orgán opakovane prerušiť konanie o poskytnutí podpory podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. a pokračovať až po právoplatnom rozhodnutí súdu v merite veci, kde by žalobca podal právne perfektnú žalobu tak, aby ju súd nezamietol iba z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. 27. Správny orgán v danom prípade nevykonal dôkazy, ktoré označil účastník konania, resp. sa vôbec nevysporiadal a neodstránil rozpory v predložených dôkazoch a teda nezodpovedal otázku, na základe akých skutočností dospel k záveru, že práve žalobca neobhospodaroval sporné diely. Na pojednávaní argumentoval aj tým, že správny orgán nie je oprávnený posúdiť otázku spornosti, ale rozhodnúť o nej môže v rámci civilného konania iba všeobecný súd - práve preto mal opakovane prerušiť konanie do meritórneho rozhodnutia v civilnom spore o právo. V tejto súvislosti tiež Krajský súd uvádza, že vykonanie dokazovania správneho orgánu v tom smere, či konkrétny subjekt materiálne vo vymedzenom období obhospodaroval sporné diely nepredstavuje prevzatie kompetencií všeobecného súdu (správny orgán takto nerozhoduje súkromnoprávny spor o právo). Dokazovanie v správnom konaní predstavuje procesný postup, pri ktorom získava správny orgán poznatky o skutočnostiach majúcich vzťah k veci. Správny poriadok uvádza iba najdôležitejšie dôkazné prostriedky, ide o ich demonštratívny prehľad. Dôkazy vykonáva správny orgán. Je na uvážení správneho orgánu, či vykoná všetky dôkazy, ktoré navrhne účastník konania. V odôvodnení rozhodnutia však musí zdôvodniť, prečo nepristúpil k vykonaniu navrhnutých dôkazov. Výsledky dokazovania správny orgán hodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Ide o zložitý myšlienkový postup, v rámci ktorého, na základe logického úsudku, správny orgán vyhodnotí, ktorý dôkaz považuje za vierohodný a ktorý dôkaz naopak odmietol. 28. Nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy predstavovalo prvoradý dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP. V danom prípade sa vyskytol kumulatívne so zákonným dôvodom nesprávneho právneho posúdenia podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, keď správny orgán nesprávne interpretoval ust. § 16c ods. 3 zákona č. 543/2007 Z. z. pri absencii meritórneho súdneho rozhodnutia. 29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).