Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/111/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200971 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200971.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: F.. A. V., trvale bytom Z. XX, XXX XX B., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Radoslav Olijáš, advokát, Grösslingova 58, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-4-20-2/2016-OdSP zo dňa 20.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č.: VÚSZ-65101002394607 zo dňa 02.02.2016 a rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov č.: SEĽUZ-4-20-2/2016-OdSP zo dňa 20.05.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Žalobca spísal dňa 02.08.2013 Žiadosť o starobný dôchodok v Sociálnej poisťovni Bratislava, ktorá bola dňa 05.08.2013 postúpená Sociálnej poisťovni - ústredie, Bratislava. Dňa 27.06.2014 doručila Sociálna poisťovňa - ústredie Vec: Postúpenie žiadosti o priznanie starobného dôchodku Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava z dôvodu, „...že sociálna poisťovňa má preukázané, že žiadateľ o starobný dôchodok vykonával zamestnanie v služobnom pomere v rozsahu najmenej 20 rokov, získal najmenej 25 rokov doby zamestnania a zároveň pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov dosiahol vek 55 rokov. Najvyšší súd SR vyslovil právny názor napr. v rozsudkoch č. 9So/103/2011 z 26. septembra 2012 a č. 9So/129/2010 z 24. novembra 2011), že ak nárok na starobný dôchodok vznikol podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov pred nadobudnutím účinnosti osobitného právneho predpisu, priznať starobný dôchodok nie je príslušná Sociálna poisťovňa, ale orgán uvedený v § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 306/1991 Zb. Najvyšší súd SR konštatuje aj to, že príslušnosť rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok upravená v § 142 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nie je dotknutá ani právnou úpravou uvedenou v § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 447/2002 Z. z. 2/ Podaním zo dňa 21.07.2014 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Bratislava vrátil žiadosť F.. A. V. o starobný dôchodok Sociálnej poisťovne - ústredie, sekcia dôchodkového poistenia, Bratislave. Dňa 12.11.2015 obdržal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podanie žalobcu vec: Urgencia - žiadosť o rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok, v ktorej uviedol, že Sociálna poisťovňa prípisom zo dňa 20.06.2014 postúpila jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorú podal dňa 02.08.2013 s poukazom na to, že podľa § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku je príslušný rozhodnúť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 05.09.2013 č. XXX XXX XXXX X zamietla jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Na základe ním podaného opravného prostriedku Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 09.09.2015, č. k. 5Sd 109/2013-41 rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdil a v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca splnil všetky podmienky na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dňa 14.04.1998, pričom rozhodnúť o tomto nároku nie je oprávnená sociálna poisťovňa ale je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. 3/ Dňa 11.12.2015 obdržal žalobca od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Poučenie účastníka správneho konania a výzvu k doplneniu podania, v ktorom uviedol, že dňa 12.11.2015 bola Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia doručená jeho žiadosť „Urgencia - žiadosť o rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok“, v ktorej uvádzal, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 09.09.2015, č. k. 5Sd 109/2013-41 v odôvodnení rozsudku uviedol, že splnil všetky podmienky na starobný dôchodok..., pričom rozhodnúť o tomto nárok na starobný dôchodok je v právomoci Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia po preskúmaní dôchodkového spisu č. XXXXXXXXXXXXXX uvádza, že ku dňu 04.12.2015 nedisponuje predmetným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, na ktorý sa odvoláva. Žiadal, aby v lehote 8 dní od doručenia tohto listu zaslal uvedený právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave. V prípade, ak nepredloží požadované doklady, konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstráni nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Taktiež bol poučený v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku a v súlade s § 49 ods. 2 Správneho poriadku, bol informovaný, že vzhľadom na povahu a zložitosť veci, ako aj nevyhnutnosť dodržania práv účastníka správneho konania nie je možné, aby správny orgán rozhodol o merite veci v lehote 30 dní a preto rozhodne vo veci v lehote 60 dní od doručenia podania vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Dňa 14.12.2015 obdržal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd 109/2013-41 zo dňa 09.09.2015. 4/ Dňa 08.02.2016 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č.: VÚSZ-65101002394607, vo veci žiadosti o priznanie starobného dôchodku podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. odo dňa vzniku nároku na starobný dôchodok, o ktorý požiadal žalobca dňa 02.08.2013 v súlade s § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. a rozhodol tak, že podľa § 30 ods. 1 písm. e/ zákona č. 71/1967 Zb. sa konanie o priznaní starobného dôchodku zastavuje, pretože VÚSZ nie je príslušný orgán na konanie o priznaní starobného dôchodku účastníka konania a vec nemôže postúpiť príslušnému orgánu. 5/ V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že po preskúmaní dávkového spisu žalobcu evidovaného na prvostupňovom orgáne pod č.: 65101002394607 zistil skutkový a právny stav tak, že personálnym rozkazom Ministra obrany SR č. 235 zo dňa 17.06.1999 bol žalobca dňom 30.09.1999 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania podľa § 32 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 370/1997 Z. z. Žiadosťou, ktorá bola prvostupňovému orgánu doručená dňa 08.06.1999 žalobca požiadal o priznanie výsluhového dôchodku od 01.07.1999 v súlade s ustanoveniami zákona č. 114/1998 Zb. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. p.: VÚSZ-65210002394606/2-VÚSZ/DO 1 zo dňa 14.07.1999 bol žalobcovi priznaný od 01.07.1999 podľa ust. § 26 zákona č. 114/1998 Z. z., výsluhový dôchodok vo výške 12.484,- Sk, pričom pre nárok a výšku výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba služby vojaka od 01.12.1960 do 31.12.1970 a doba od 01.08.1973 do 30.06.1999, t. j. 36 rokov, 0 mesiacov a 0 dní. O výsluhovom dôchodku rozhodol prvostupňový orgán ku dňu skončenia služobného pomeru (30.06.1999), t. j. v období, keď sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužili ustanovenia: § 130 až § 145 Zákona č. 100/1988 Zb., § 157 až § 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa ust. § 103 zákona č. 114/1998 Z. z. od účinnosti zákona (01.05.1998) a podľa ust. § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. od účinnosti zákona (01.07.2002). Účinnosť ustanovenia § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. do vydania tohto rozhodnutia nebola obmedzená. Konanie o žiadosti o priznanie starobného dôchodku žalobcu bolo začaté podaním žiadosti 02.08.2013 v Sociálnej poisťovne a následným postúpením tejto žiadosti doručenej prvostupňovému orgánu za účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý vylučuje použitie ustanovení § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb., t. j. vylučuje nielen použitia hmotnoprávnych ustanovení ale aj procesných ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v uvedenom rozsahu sa nepoužije ani ustanovenie § 142 zákona č. 100/1988 Zb., pretože konanie nezačalo za účinnosti tohto zákona. Konaniu začatému v roku 2013 predchádzalo zrušenie zákona č. 100/1988 Zb., zákonom č. 461/2003 Z. z. (§ 294 ods. 4) o sociálnom poistení v znení ku dňu účinnosti zákona, t. j. ku dňu 01.01.2004. V súčasnosti prvostupňový orgán je oprávneným orgánom na posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu, či už podľa zákona č. 461/2003 Z. z. alebo podľa zákona č. 100/1988 Zb. a následne na vydanie rozhodnutia o priznaní alebo nepriznaní starobného dôchodku, s poukázaním na deň, kedy si účastník konania uplatnil nárok na starobný dôchodok a nárok na výplatu starobného dôchodku. Prvostupňový orgán v rozhodnutí odcitoval § 2 zákona č. 114/1998 Z.z., § 3 zákona č. 328/2002 Z.z., § 111 ods. 2, § 116 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Uviedol, že žalobcovi však trval služobný pomer vojaka z povolania do 30.06.1999. Prvostupňový orgán bol príslušný rozhodovať o dávke starobného dôchodku žalobcu v období od 01.04.1998 do 30.04.1998, avšak žalobca žiadosť o priznanie starobného dôchodku v uvedenom období nepodal. Od 01.05.1998 nebol príslušným orgánom na priznanie starobných dôchodkov z dôvodu prijatia novej právnej úpravy zákona č. 114/1998 Zb. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že podľa § 83 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. a v dávkových veciach, ktoré boli priznané a vyplácané k účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., zákona č. 114/1998 Z.z. a zákona č. 100/1988 Zb. je vecne príslušný prvostupňový orgán. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. sa na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vzťahu Správny poriadok a preto podľa ust. § 30 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušný na konanie a vec nemôže postúpiť príslušnému orgánu. Podľa právneho názoru prvostupňového orgánu príslušnosť na priznanie starobných dôchodkov dňom 30.04.1998 zanikla právnou úpravou zákona č. 114/1998 Z. z., vzniknuté nároky vyplývajúce z piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. boli v následnom období priznané vo výsluhovom zabezpečení z dôvodu úplného odčlenenia osobitného dôchodkového systému od všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Po posúdení skutkového a právneho stavu vo veci prvostupňový orgán dospel k záveru, že vo veci žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nie je príslušný na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, preto rozhodol o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku. 6/ Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo doručené prvostupňovému orgánu dňa 22.02.2016. 7/ Dňa 20.05.2016 vydal žalovaný rozhodnutie o odvolaní č.: SEĽUZ-4-20-2/2016-OdSP, ktorým odvolanie, ktoré v zákonnej lehote podal žalobca proti rozhodnutiu o zastavení konania o priznaní starobného dôchodku zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 08.02.2016, ktorým prvostupňový orgán podľa § 30 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku zastavil konanie vo veci priznania starobného dôchodku žalobcovi toto rozhodnutie potvrdil. 8/ V rozhodnutí žalovaného je popísaný priebeh prvostupňového konania, ako aj právne predpisy, na základe ktorého dospel k záveru prvostupňový orgán k tomu, že nie je daná jeho právomoc na rozhodnutie vo veci a v rozhodnutí uvádza, že rozkladová komisia má na základe vykonaného dokazovania za to, že príslušnosť Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia nie je daná, čo je podporené skutočnosťou, že doba trvania služobného pomeru vojaka z povolania, za ktorú žalobca žiada priznať starobný dôchodok z prvej a druhej kategórie funkcií podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., čím v podstate opätovne žiadal o zhodnotenie tejto doby na ním uvádzaný účel, t. j. priznanie starobného dôchodku, mu zhodnotená už bola, pričom v súčasnosti je premietnutá do priznaného a vyplácaného výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Požiadavku žalobcu, aby prvostupňové rozhodnutie bolo zrušené v celom rozsahu, považuje preto žalovaný za neopodstatnený. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 9/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.06.2016 domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.05.2016 a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.02.2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.05.2016 žiada zrušiť v celom rozsahu pre nesprávne právne posúdenie veci, pre zistenie skutkového stavu nedostačujúce na posúdenie veci a pre nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tými istými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.02.2016. 10/ Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Sd 109/2013-41 zo dňa 09.09.2015 v právnej veci žalobcu proti Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku, v ktorom vyslovil právny názor, že na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenie, toto rozhodnutie je právoplatné. Vzhľadom na to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán je viazaný uvedeným rozsudkom, nakoľko o predbežnej otázke o právomoci Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia rozhodnúť o žiadosti o starobný dôchodok už právoplatne súd rozhodol, a jeho právoplatný rozsudok je záväzný pre všetky orgány bez ohľadu na to, či takýto orgán bol alebo nebol účastníkom konania. Krajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 09.09.2015, č. k. 5Sd 109/2013-41 už raz vyslovil presvedčivý právny názor, popri ktorom už dôvody napadnutého rozhodnutia nemôžu obstáť. V tomto rozsudku krajský súd poukázal aj na rovnaký právny názor Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.04.2015 sp. zn. 9So/33/2014. 11/ Vzhľadom na výkon zamestnania v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, nárok na starobný dôchodok žalobcovi vznikol dňa 14.04.1998, čo je podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v čase, keď sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. (§ 129 až § 145). Zákon č. 114/1998 Z.z. ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa § 129 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb., nezaniká uplynutím času (§ 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.). Napokon poukazuje aj na aktuálny rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2015 sp. zn. 10So 120/2014, v ktorom najvyšší súd vyslovil právny názor, že navrhovateľovi, ktorý získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere vojaka z povolania a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, za účinnosti ust. § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. vznikol nárok na starobný dôchodok, t. j. ešte pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. a s poukazom na § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na presvedčivosť právneho názoru najvyššieho súdu a jeho použiteľnosť priamo aj na túto vec odkazuje žalobca v celom rozsahu na odôvodnenie uvedeného rozsudku. III. Vyjadrenie žalovaného 12/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.08.2016 navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Vo vyjadrení k žalobe poukázal na právny názor žalovaného, ako aj na zákonné znenie ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. a zákon č. 461/2003 Z.z. Žalovaný uviedol, že podstatu sporu medzi žalobcom a žalovaným je právny názor, či má žalobca popri výsluhovom dôchodku priznanom mu podľa zákona č. 114/1998 Zb. súčasne aj nárok na starobný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. za tú istú dobu výkonu služby, za ktorú mu už raz bola dávka dôchodkového zabezpečenia priznaná. V zmysle skutočností zistených v priebehu tak prvostupňového konania, ako aj konania pred žalovaným, žalovaný uviedol, že služobný pomer žalobcu skončil za účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z., ktorý v § 103 ustanovil, že odo dňa účinnosti tohto zákona, t. j. od 01.05.1998 sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú ustanovenia § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. v ust. § 18 zákona č. 114/1998 Z. z. boli taxatívne vymedzené druhy dávok výsluhového zabezpečenia, ktoré boli po skončení služobného pomeru možné priznať. K tvrdeniu, že nárok žalobcu na starobný dôchodok vznikol v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. žalovaný uviedol, že v ust. § 94 ods. 1, ods. 2 cit. zákona boli ustanovené podmienky vzniku nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, a to tak, že nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku aj výplatu a podaním žiadosti o priznanie dávky, pokiaľ nie je ustanovené, že takáto žiadosť nie je potrebná. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že k doručeniu žiadosti o priznanie výsluhového dôchodku došlo až 08.06.1999, t. j. za účinnosti zákona č. 114/1998 Zb., vylučujúceho použitie ust. § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. Zákon č. 114/1998 Zb. bol zrušený zákonom č. 328/2002 Z. z., pričom § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. od 01.07.2002 vylučuje použiteľnosť ust. § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. na účely sociálneho zabezpečenia vojakov. 13/ Žalovaný poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR vyjadrenej v jeho rozsudku sp. zn. 9So/157/2016 z 24.02.2016, sp. zn. 9So/147/2014 z 27.01.2016, sp. zn. 9So/74/2016 z 27.01.2016 v sporoch, v ktorých Sociálna poisťovňa zamietla žiadosti navrhovateľov o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu jej nepríslušnosti, Najvyšší súd SR zmenil rozsudky krajských súdov, ktorými potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V odôvodneniach týchto rozsudkov Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že podľa § 103 zákona č. 114/1998 Zb. od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa na sociálne zabezpečenie vojakov nepoužijú: Zákon č. 32/1957 Zb., § 130 až § 145 Zákona č. 100/1988 Zb., § 157 a § 174 vyhlášky FMPSV č. 149/1988. 14/ Žalovaný je toho názoru, že v žiadosti o starobný dôchodok žalobcu je preto príslušná rozhodnúť sociálna poisťovňa. IV. Pojednávanie 15/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol na pojednávaní dňa 27.02.2018 v prítomnosti povereného zástupcu žalovaného rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. 16/ Poverený zástupca žalovaného v priebehu pojednávania uviedol, že v celom rozsahu trvá na písomnom vyjadrení k žalobe a naďalej zastáva názor, že prvostupňový orgán nie je príslušný na rozhodnutie vo veci starobného dôchodku. S právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Kopm/1/2016 sa nestotožňuje, pretože nie je problém poučiť, kto vo veci má rozhodnúť, ale problémom zostáva otázka ako. Zároveň informuje súd, že dňa 09.02.2018 podal minister obrany ministerke spravodlivosti návrh na to, aby podala na Najvyšší súd SR návrh na vydanie zjednocujúceho rozhodnutia v problematike sociálnych dôchodkov vojakov. V. Relevantné právne predpisy 17/ Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 19/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 20/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 21/ Podľa § 173b ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. (účinného od 01.07.1999) že Sociálna poisťovňa minimálne v dobe od 01.05.1998 do 301.06.1999 fakticky priznávala profesionálnym vojakom aj starobné dôchodky podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. Z obsahu § 173i zákona č. 100/1988 Zb. (účinného od 01.07.2003) vyplýva, že Sociálna poisťovňa priznávala profesionálnym vojakom starobné dôchodky podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. minimálne aj v období od 01.07.2002 do 30.06.2003. 22/ Podľa § 173b ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. profesionálnemu vojakovi, ktorý vykonával profesionálnu službu zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok alebo ktorému bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok a ktorému v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 1999. 23/ Podľa § 173b ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. ako profesionálny vojak, ktorý vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ktorému bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, požiadal v období od 1. mája 1998 do 30. júna 1999 Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo o priznanie pomerného starobného dôchodku a konanie o priznaní týchto dávok nebolo do 30. júna 1999 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok podľa predpisov po 30. júni 1999. 24/ Podľa § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ktorí vykonávali profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ktorým bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok a ktorým v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003. 25/ Podľa § 173i ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ktorí vykonávali službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ktorým bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, požiadali v období od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo o priznanie pomerného starobného dôchodku a konanie o priznaní týchto dávok nebolo pred 1. júlom 2003 právoplatne skončené, Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na starobný dôchodok alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. júni 2003. 27/ Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody, spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len peňažná náhrada) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej uvedenými. 28/ Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. 29/ Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií 30/ Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. 31/ Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná. 32/ Podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. 33/ Podľa § 174 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík rozhodujú v odboroch svojej pôsobnosti o nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia tiež, ak a) vojak z povolania v dobe služby v ozbrojených silách splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. 34/ Podľa § 261ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. VI. Posúdenie veci správnym súdom 35/ Úlohou súdu je preskúmať zákonnosť rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65101002394607 zo dňa 08.02.2016 a napadnutého rozhodnutia žalovaného č.: SEĽUZ-4-20-2/2016-OdSP zo dňa 20.05.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.02.2016, ktorým prvostupňový orgán podľa § 30 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku zastavil konanie vo veci priznania starobného dôchodku žalobcu. 36/ Správny súd zistil z predloženého spisu zistil (ako aj s rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5Sd 109/2013), že na základe žiadosti žalobcu spísanej dňa 02.08.2013 o priznanie starobného dôchodku od 02.08.2010 Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 430 414 9560 0 zo dňa 05.09.2013 podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 02.08. 2010 s odôvodnením, že žalobcovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia od 14.07.1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z. Žalobcovi bola na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená základná služba od 01.12.1960 do 27.07.1962 a profesionálna služba od 28.07.1962 do 31.12.1970 a od 01.08.1973 do 30.06.1999. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 21.06.1999 žalobca získal v I. kategórii funkcií 29 rokov, 2 mesiace, 22 dní, v II. kategórii funkcií 6 rokov, 3 mesiace a 8 dní a v III. pracovnej kategórii 6 mesiacov doby zamestnania. Pretože žalobca získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dňa 14.04.1998, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, ktorý žalobcovi zostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa uviedla, že vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o nároku na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa nie je príslušná rozhodnúť. Nárok na starobný dôchodok žalobcovi nevznikol ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože žalobca nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. 37/ Z dávkového spisu žalobcu vedeného na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia Bratislava súd zistil, že žalobcovi bol rozhodnutím Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia Bratislava číslo 65210002394606/2 - VÚSZ/DO 1 zo dňa 14.07.1999 podľa § 26 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z. priznaný od 01.07.1999 výsluhový dôchodok vo výške 12.484,- Sk mesačne. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku žalobcovi bola zhodnotená základná služba od 01.12.1960 do 27.07.1962 a profesionálna služba od 28.07.1962 do 31.12. 1970 a od 01.08.1973 do 30.06.1999. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 21.06.1999 žalobca získal v I. kategórii funkcií 29 rokov, 2 mesiace, 22 dní, v II. kategórii funkcií 6 rokov, 3 mesiace a 8 dní a v III. pracovnej kategórii 6 mesiacov doby zamestnania. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že žalobca narodený dňa 14.04.1943 splnil všetky podmienky na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dňa 14.04.1998, kedy dovŕšil vek 55 rokov, t.j. ešte pred účinnosťou zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Zákon č. 114/1998 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.1998 v ustanovení § 103 ods. 1 bod 2 a 3 vylúčil použitie ustanovení § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 157 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom poistení. Nárok na starobný dôchodok zostal žalobcovi zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súd konštatuje, že na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok, ako aj o nároku na jeho zvýšenie za doby poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok nie je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa ale je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/33/2014 zo dňa 29. apríla 2015. Súd taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Komp/1/2016 zo dňa 11.10.2017, ktorý určil, že pôsobnosť vykonávať administratívne konanie vo veci starobného dôchodku žalobcu má Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. 38/ Vzhľadom na uvedené súd zrušil napadnuté rozhodnutia oboch orgánov verejnej správy a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, ktorý bude v novom konaní postupovať v naznačenom smere. 39/ O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi, voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.