Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/109/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201876 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201876.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa T.. W. P., X. B. XXX/XX, X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 5. septembra 2013 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 5. septembra 2013 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 2. augusta 2010. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia od 14. júla 1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z. Navrhovateľovi bola na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená základná služba od 1. decembra 1960 do 27. júla 1962 a profesionálna služba od 28. júla 1962 do 31 decembra 1970 a od 1. augusta 1973 do 30. júna 1999. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 21. júna 1999 navrhovateľ získal v I. kategórii funkcií 29 rokov, 2 mesiace, 22 dní, v II. kategórii funkcií 6 rokov, 3 mesiace a 8 dní a v III. pracovnej kategórii 6 mesiacov doby zamestnania. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dňa 14. apríla 1998, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, ktorý navrhovateľovi zostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Uviedla, že vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o nároku na starobný dôchodok odporkyňa nie je príslušná rozhodnúť. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Navrhovateľ návrhom zo dňa 1.10.2013 žiadal preskúmať toto rozhodnutie a uviedol, že pri posudzovaní žiadosti o starobný dôchodok v prílohe u potvrdenia o zamestnaní zrejme došlo k zámene Federálneho ministerstva obrany s pojmom Federálne ministerstvo vnútra a tým aj nesprávnej citácii § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Poukazoval na to, že profesionálnu službu vojaka z povolania vykonával iba v rezorte Federálneho ministerstva obrany ČSSR a Ministerstva obrany Slovenskej republiky podľa prílohy potvrdenia o zamestnaní. Zastával stanovisko, že Vojenský úrad rozhodol vo veci výsluhového dôchodku a vo veci starobného dôchodku nie je oprávnený rozhodovať, nakoľko toto prislúcha Sociálnej poisťovni. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 3.9.2015 poukazoval na to, že spĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od splnenia nároku na starobný dôchodok k 31.12.2003, nakoľko do doby zamestnania sa započítavajú aj náhradné doby, ktorou je v jeho prípade doba vyplácania podpory v nezamestnanosti evidovanému nezamestnanému podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/19888 Zb. o sociálnom zabezpečení a rovnako aj všetky jeho ostatné zamestnania po ukončení služobného pomeru profesionálneho vojaka sú zamestnania spĺňajúce podmienky uvedené v § 8 ods. 1, § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov, pretože sa jednalo všetko o pracovnoprávne vzťahy zakladajúce účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení podľa predpisov účinných do 31.12.2003. ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zastával názor, že ak suma starobného dôchodku sa má určiť podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, tak na rozhodnutie o starobnom dôchodku a jeho sume je príslušná Sociálna poisťovňa. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2013 uviedla, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 2.8.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 2. augusta 2010. Navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo 14. júla 1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z.. Konštatovala, že pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená základná služba od 1. decembra 1960 do 27. júla 1962 a profesionálna služba od 28. júla 1962 do 31 decembra 1970 a od 1. augusta 1973 do 30. júna 1999. Navrhovateľ podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 21. júna 1999 získal v I. kategórii funkcií 29 rokov, 2 mesiace, 22 dní, v II. kategórii funkcií 6 rokov, 3 mesiace a 8 dní a v III. pracovnej kategórii 6 mesiacov doby zamestnania. Poukázala na to, že nakoľko navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dňa 14. apríla 1998, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov ako aj zákona č. 328/2002 Z.z. a zostal navrhovateľovi zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa § 94 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ani zákon č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového poistenia podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Ďalej uviedla, že aj keď v prípade navrhovateľa nevznikol nárok na výplatu dôchodku najneskôr do dňa účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. alebo zákona č. 328/2002 Z.z., právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov podľa § 1 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 306/1991 Z.z. nezaniká uplynutím času a vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o nároku na starobný dôchodok navrhovateľa je v prípade vojakov z povolania príslušný rozhodovať vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a odporkyňa nie je príslušná rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok. Zdôraznila, že nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 5. septembra 2013 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľa a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia, Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 2.8.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 2. augusta 2010. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 5. septembra 2013 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 2. augusta 2010. Navrhovateľ sa na pojednávanie súdu dňa 9.9.2015 napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil a ani nepožiadal o jeho odročenie, hoci bol o termíne pojednávania riadne a s dostatočným predstihom upovedomený, a preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) vec prejednal v jeho neprítomnosti. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomného vyjadrenia zo dňa 17.10.2013 a poukazovala na to, že navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania do 31. decembra 2003, nakoľko zo žiadosti o starobný dôchodok vyplýva, že navrhovateľ bol od 9.8.2000 do 18.2.2001 neevidovaný a nezamestnaný, od roku 1999 do 2000 bol evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce, čo sa nedá považovať za zamestnanie ale za náhradnú dobu a od 1.4.2004 do 14.8.2004 bol nezamestnaný a neevidovaný na Úrade práce. Zdôraznila, že navrhovateľ rozhodne nespĺňa podmienku nepretržitého zamestnania ku dňu 31. decembra 2003 podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody, spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len peňažná náhrada) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej uvedenými. Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 132 ods. 1 písm. a) cit. zákona vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií Podľa § 94 ods. 1 cit. zákona nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia a sociálnej starostlivosti (ďalej len "dávka") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Podľa § 94 ods. 2 cit. zákona nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky, pokiaľ nie ustanovené, že taká žiadosť nie je potrebná. Podľa § 142 ods. 4 písm. a) cit. zákona o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ ide o vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Podľa § 174 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík rozhodujú v odboroch svojej pôsobnosti o nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia tiež, ak a) vojak z povolania v dobe služby v ozbrojených silách splnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Podľa § 261ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. V preskúmavanej veci súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa spísanej dňa 2.8.2013 o priznanie starobného dôchodku od 2.8.2010 odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 5. septembra 2013 podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 2. augusta 2010 s odôvodnením, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia od 14. júla 1999 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 26 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z. Navrhovateľovi bola na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená základná služba od 1. decembra 1960 do 27. júla 1962 a profesionálna služba od 28. júla 1962 do 31 decembra 1970 a od 1. augusta 1973 do 30. júna 1999. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 21. júna 1999 navrhovateľ získal v I. kategórii funkcií 29 rokov, 2 mesiace, 22 dní, v II. kategórii funkcií 6 rokov, 3 mesiace a 8 dní a v III. pracovnej kategórii 6 mesiacov doby zamestnania. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dňa 14. apríla 1998, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, ktorý navrhovateľovi zostal zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Uviedla, že vzhľadom na § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o nároku na starobný dôchodok odporkyňa nie je príslušná rozhodnúť. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi nevznikol ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože navrhovateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia Bratislava súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia Bratislava číslo 65210002394606/2 - VÚSZ/DO 1 zo dňa 14.7.1999 podľa § 26 zákona č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z.z. priznaný od 1.7.1999 výsluhový dôchodok vo výške 12 484 Sk mesačne. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku navrhovateľovi bola zhodnotená základná služba od 1. decembra 1960 do 27. júla 1962 a profesionálna služba od 28. júla 1962 do 31 decembra 1970 a od 1. augusta 1973 do 30. júna 1999. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 21. júna 1999 navrhovateľ získal v I. kategórii funkcií 29 rokov, 2 mesiace, 22 dní, v II. kategórii funkcií 6 rokov, 3 mesiace a 8 dní a v III. pracovnej kategórii 6 mesiacov doby zamestnania. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľ narodený dňa XX.X.XXXX splnil všetky podmienky na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dňa XX.X.XXXX, kedy dovŕšil vek 55 rokov, t.j. ešte pred účinnosťou zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov. Zákon č. 114/1998 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. mája 1998 v ustanovení § 103 ods. 1 bod 2 a 3 vylúčil použitie ustanovení § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb.. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 157 až 174 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom poistení. Nárok na starobný dôchodok zostal navrhovateľovi zachovaný podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Súd konštatuje, že na rozhodnutie o nároku na starobný dôchodok, ako aj o nároku na jeho zvýšenie za doby poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok nie je oprávnená rozhodovať Sociálna poisťovňa ale je daná právomoc Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia a odporkyňa správne postupovala, keď žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zamietla. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/33/2014 zo dňa 29. apríla 2015. Ohľadom vyjadrenia navrhovateľa, že spĺňa podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. súd konštatuje, že navrhovateľ nebol nepretržite zamestnaný ku dňu 31. decembra 2003, nakoľko z obsahu dávkového spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný u posledného zamestnávateľa do 31.3.2002, a preto mu nárok na starobný dôchodok ani podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevznikol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 5. septembra 2013 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.o. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./