KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava5. 3. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/150/2016 z 5. 3. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. marca 2018, sp. zn. 5S/150/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1016201414.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/150/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201414
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201414.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: AA GOLD Company, s. r.
o., Bajkalská 9B, 831 04 Bratislava, IČO: 36 718 858, zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák
a spol., s r. o., Zámocká 5, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:
103237658/2016 zo dňa 30.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1/ Žalobca ako objednávateľ uzavrel s dodávateľom spoločnosťou VEBMONT s.r.o. zmluvu o spolupráci
dňa 03.01.2014, s účinnosťou od 01.04.2014, ktorou sa VEBMONT s.r.o. zaviazal pre žalobcu vyvíjať
bližšie určenú činnosť, účelom ktorej bolo udržanie a rozšírenie pozície žalobcu na trhu zdravotníckych
pomôcok na území Slovenskej republiky, strednej a východnej Európy a oblasti stredného východu.
VEBMONT s.r.o. sa zaviazal vyvíjať aktivity k uzatváraniu kúpnych zmlúv žalobcu na jednotlivé
zdravotnícke pomôcky so zákazníkom; uzatvárať kúpne zmluvy a ich dodatky do zákazníkmi na
základe pokynov žalobcu, poprípade plnomocenstva udeleného žalobcom; poskytnúť súčinnosť a
koordináciu pri príprave zmluvnej dokumentácie vrátane dodatkov ku kúpnym zmluvám v súvislosti
s požiadavkami zákazníkov na štandartné a nadštandartné vybavenie zdravotníckych pomôcok, na
základe podkladov spracovaných žalobcom; poskytovať žalobcovi potrebné informácie a podporu,
smerujúcu k posilneniu trhovej pozície žalobcu; vykonávať činnosť, v dôsledku ktorej si žalobca udrží
resp. rozšíri svoje postavenie na trhu zdravotníckych pomôcok v územnej pôsobnosti; zabezpečovať
prezentáciu zdravotníckych pomôcok za podmienok uvedených v tejto zmluve; konzultovať so žalobcom
resp. oprávnenými zástupcami žalobcu právnu dokumentáciu týkajúcu sa zákazníkov; zabezpečovať
koordináciu a poskytovať súčinnosť pri nevyhnutných náležitostiach súvisiacich s licenciami k
zdravotníckym pomôckam pre zákazníkov; vykonávať všetky potrebné úkony nevyhnutné k riadnemu
plneniu záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy, za účelom dosiahnutia výsledkov očakávaných žalobcom
pri uzatváraní tejto zmluvy. Podľa bodu 2.3.9 uvedenej zmluvy VEBMONT s.r.o. je oprávnená poveriť na
vykonávanie záväzkov vyplývajúcich jej z tejto zmluvy aj tretie osoby, ktoré pre VEBMONT s.r.o. pracujú.
Oprávnenie k povereniu vykonávania záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy VEBMONT s.r.o. tretími
osobami, ktoré nepracujú pre VEBMONT s.r.o. je podmienené písomným súhlasom žalobcu. V čl. III.



bod 3.1 žalobca vyplatí VEBMONT, s.r.o. odmenu kvartálne, bod 3.2 výška odmeny a jej splatnosť bude
stanovená zmluvnými stranami jednotlivými dodatkami ku zmluve. Dňa 01.04.2014 bol medzi zmluvnými
stranami uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o spolupráci, ktorého predmetom je stanovenie odmeny v
zmysle čl. III. bod 3.2 zmluvy za kvartál január - marec 2014 vo výške XXX.XXX,- eur. Dňa 01.07.2014
bol medzi zmluvnými stranami uzavretý dodatok č. 2 k zmluve o spolupráci, ktorého predmetom je
stanovenie odmeny v zmysle čl. III. bod 3.2 zmluvy za kvartál apríl - jún 2014 vo výške XXX.XXX,- eur.

2/ Dňa 30.06.2014 vystavil VEBMONT s.r.o. pre žalobcu faktúru č. XXXXXX, dátum splatnosti
14.07.2014, na základe zmluvy za poskytnutú súčinnosť pri podnikaní v oblasti zdravotníckych pomôcok
pre žalobcovho klienta dohodnutú odmenu za obdobie 01.04.2014 - 30.06.2014 vo výške XXX.XXX,-
eur s 20% DPH XX.XXX,- eur, celkovo XXX.XXX,- eur.

3/ Dňa 02.01.2014 uzavrel žalobca so spoločnosťou Operatíva, medicínska spoločnosť, s.r.o. zmluvu o
spolupráci na dobu určitú do 31.12.2014, predmetom ktorej bolo záväzok žalobcu vyvíjať pre spoločnosť
Operatíva, medicínska spoločnosť s.r.o. činnosť smerujúcu k udržaniu a rozšíreniu trhovej pozície
Operatíva, medicínska spoločnosť s.r.o. na území Slovenska, strednej a východnej Európy a oblasti
stredného východu a aj úprava podmienok vzájomnej spolupráce Operatíva, medicínska spoločnosť
s.r.o. a žalobcu pri uzatváraní kúpnych zmlúv a dohoda o odmene žalobcu a jej podmienkach. V čl. 7
bod 7.1 si zmluvné strany dohodli odmenu vo výške XX.XXX,- eur mesačne, za každý aj začatý mesiac.

4/ Dňa 30.06.2014 vystavil žalobca faktúru č. XXXX/XXX, s dátumom splatnosti 21.07.2014, na základe
zmluvy o spolupráci zo dňa 04.01.2014 a čl. 7 dohodnutú odmenu za druhý kalendárny kvartál roku
2014 vo výške XXX.XXX,- eur.

5/ Dňa 27.11.2015 bolo splnomocnenej zástupkyni žalobcu doručené Oboznámenie so zisteniami
v rámci vykonávanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2014. Správca dane z daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2014 vyhotovil dňa 15.12.2015 protokol č. 21467902/2015/9104403.
Správca dane zaslal dňa 15.12.2015 Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č.
21468323/2015, ktorú prevzala splnomocnená zástupkyňa žalobcu dňa 21.12.2015. Správcovi dane
bolo doručené písomné vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole a správca dane zaslal
dňa 20.01.2016 predvolanie na ústne pojednávanie za účelom prerokovania predložených pripomienok
a dôkazov na deň 10.02.2016. Splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu sa dňa 27.01.2016
telefonicky ospravedlnila a bol dohodnutý termín prerokovania pripomienok na deň 19.02.2016. Dňa
19.02.2016 bola spísaná zápisnica o prerokovaní pripomienok a dôkazov v zmysle § 68 ods. 3 a § 19
Daňového poriadku so splnomocnenou zástupkyňou daňového subjektu.

6/ Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane rozhodnutím č. 102602433/2016 zo dňa
23.02.2016 vyrubil správca dane žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,- eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie jún 2014.

7/ Správca dane zistil, že v zdaňovacom období jún 2014 si daňový subjekt odpočítal DPH z faktúry
č. XXXXXX zo dňa 30.06.2014, ktorá bola vystavená spoločnosťou VEBMONT s.r.o., Kopčianska 15,
851 01 Bratislava za poskytnutie súčinnosti pri podnikaní v oblasti zdravotníckych pomôcok pre žalobcu.
Predmetom faktúry bola dohodnutá odmena za obdobie 01.04.2014 - 30.06.2015 v celkovej sume
XXX.XXX,- eur, z toho DPH vo výške XX.XXX,- eur. Faktúra bola vystavená na základe Zmluvy o
spolupráci uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou VEBMONT s.r.o. zo dňa 03.01.2014 a v zmysle
Dodatku č. 2 k Zmluve o spolupráci zo dňa 01.07.2014. V súvislosti s preverením deklarovaných
zdaniteľných plnení zaslal správca dane Predvolanie na výsluch svedka zo dňa 30.01.2015 bývalého
konateľa spoločnosti VEBMONT s.r.o., p. P. F.. Termín ústneho pojednávania bol stanovený na deň
25.02.2015. Dňa 30.01.2015 bolo zaslané splnomocnenej zástupkyni žalobcu Upovedomenie o vypočutí
svedka, ktoré bolo prevzaté dňa 06.02.2015. P. F., ktorý sa ospravedlnil s termínu jeho výsluchu a so
správcom dane sa dohodol na novom termíne na výsluch svedka na deň 10.03.2015.
8/ Dňa 10.03.2015 sa k správcovi dane dostavil p. P. F., bývalý konateľ spoločnosti VEBMONT s.r.o.
a zároveň konateľ nástupníckej spoločnosti G.-R. s.r.o., V. XX, XXX XX V.. Za žalobcu bola na
ústnom pojednávaní prítomná konateľka spoločnosti - pani R. L.. Správca dane zistil, že spoločnosť
VEBMONT, s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie jún 2014 daňové priznanie DPH. Konateľ spoločnosti
sa ďalej vyjadril, že predmetom faktúry č. XXXXXX pre spoločnosť AA GOLD Company s.r.o. bol
obchod, ktorý sa týkal prieskumu trhu v oblastí zdravotníckych potrieb a pomôcok, a možnosti odbytu v



zahraničí. Prieskum trhu bol vykonaný na široký rozsah zdravotníckych pomôcok rôzneho zamerania.
Predmetné služby boli vykonávané na základe Zmluvy o spolupráci s obchodnými partnermi spoločnosti
VEBMONT, s.r.o., ktorých konateľ spoločnosti nevedel konkrétne uviesť. Údaje o dodávateľoch mal
preveriť a dodatočne zaslať. Služby boli redakčne zastrešené pánom F., ktorý sa k otázke správcu
dane: akou formou boli predmetné služby odovzdané vyjadril: „Hlavná časť bola odovzdávaná postupne
v elektronickej podobe. Ďalšia časť bola odovzdaná aj v písomnej podobe. Na základe zmluvy so
spoločnosťou AA GOLD Company s.r.o. si spoločnosť VEBMONT, s.r.o. nenechala žiadne kópie.“ V
zmysle opatrení a záverov prijatých pri ústnom pojednávaní mal pán F. predložiť údaje o dodávateľoch,
ktorí vykonali služby pre spoločnosť VEBMONT, s.r.o. a bankové výpisy o úhrade faktúry č. XXXXXX
do 30 dní od podpísania zápisnice o ústnom pojednávaní. Spoločnosť VEBMONT, s.r.o. nepredložila
správcovi dane doklady požadované v zmysle vyššie uvedenej zápisnice, preto bola zaslaná žalobcovi
Výzva na predloženie dokladov zo dňa 16.04.2015, v ktorej žiadal správca dane predložiť nadobudnuté
plnenie v zmysle faktúry č. XXXXXX a zdôvodnenie využitia nadobudnutého zdaniteľného plnenia
žalobcom . Dňa 19.05.2015 zaslala splnomocnená zástupkyňa žalobcu nasledovné stanovisko v ktorom
uviedla, nadobudnuté plnenie v zmysle faktúry č. XXXXXX zo dňa 30.06.2014 za poskytnutú súčinnosť
pri podnikaní v celkovej hodnote XXX.XXX,- eur od spoločnosti VEBMONT s.r.o. bolo použité pre
uskutočnenie zdaniteľného plnenia pre spoločnosť OPERATIVA medicínska spoločnosť, s.r.o., ktorej
boli fakturované služby v zmysle uzatvorenej Zmluvy o spolupráci zo dňa 02.01.2014 medzi žalobcom
a OPERATIVA medicínska spoločnosť, s.r.o. Služby boli fakturované štvrťročne faktúrami č. XXXXXXX,
XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX vo výške XX.XXX,- eur, t.j. spolu XXX.XXX,- eur za rok 2014. Správca
dane z predložených dokladov zistil, že žalobca eviduje v účtovníctve faktúru č. XXXX/XXX zo dňa
30.06.2014, ktorá bola vystavená pre spoločnosť Operatíva, medicínska spoločnosť s.r.o.
9/ Správcovi dane zaslal žalobcovi Výzva na predloženie dôkazov č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa
09.06.2015, v ktorej žiadal o predloženie dôkazov o nadobudnutí plnenia, ktoré je predmetom faktúry
č. XXXXXX. Dňa 07.07.2015 sa dostavila splnomocnená zástupkyňa žalobcu k správcovi dane na
ústne pojednávanie vo veci preverovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov za zdaňovacie obdobie
marec 2013, v rámci medzinárodnej výmeny informácií. V súvislosti s ústnym pojednávaním požiadali
zamestnanci správcu dane splnomocnenú zástupkyňu spoločnosti o vyjadrenie sa k výzve zo dňa
09.06.2015, ktorá bola zaslaná žalobcovi v súvislosti s výkonom daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie jún 2014 a sa s ňou dohodli, že uvedené plnenie predloží do 22.07.2015. Dňa 23.07.2015
preposlala vyjadrenie konateľky spoločnosti, na mail správcu dane, v ktorom uviedla nasledovné:
„Dobrý deň, zmluvu sme im predpokladám doručili k nahliadnutiu. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie
poradenstva v oblasti zdravotníctva. Predaj zdravotníckych potrieb, oslovovanie potencionálnych
klientov pre Operatívu. Hľadanie nových potencionálnych klientov aj mimo SR. Všetky získane podklady
od spoločnosti VEBMONT boli vždy mnou spracované a postúpené pri osobnom stretnutí v priestoroch
spoločnosti Operatíva konateľovi spoločnosti Operatíva. Toto poradenstvo prebiehalo počas celého roka
2014. Podľa zmluvy bolo dohodnuté, že vždy po 3 mesiacoch bude urobená úhrada za už dodané
služby, z dôvodu aby sa nestalo že potom vykonám nejakú prácu a nebude mi uhradená. Všetky kópie
či už v papierovej alebo elektronickej forme boli odovzdané spoločnosti D., aby som náhodou nemohla
uvedené zistenia predať konkurencii a mať za to zaplatené 2x . Takže ja som viazaná mlčanlivosťou,
je treba aby si zavolali konateľa z D. a on im celú operáciu predvedie, ukáže im dokumenty a všetko
potrebné k uzatvoreniu kontroly. Zmluvy chystala kancelária JUDr. L. Č. a nerada by som sa s jeho
kanceláriou dostala do nejakých ťahaníc, z dôvodu že porušujem mlčanlivosť alebo by sa odrazu objavili
kópie záznamov čo som odovzdala D. na daňovom úrade.“
10/ Správca dane predvolal na výsluch svedka p. E.. P. R., konateľa spoločnosti D., medicínska
spoločnosť s.r.o., ktorý sa uskutočnil dňa 08.10.2015 za účasti splnomocnenej zástupkyne spoločnosti.
Konateľ spoločnosti D., medicínska spoločnosť s.r.o. uviedol do zápisnice o ústnom pojednávaní,
že spolupracuje so žalobcom už druhý rok, a to v oblasti sprostredkovania obchodu a marketingu.
Konkrétnym predmetom spolupráce bola analýza trhu a pozície spoločnosti D., medicínska spoločnosť
s.r.o. na trhu, a sprostredkovanie kontaktov a nových obchodov so zákazníkmi, zo strany žalobcu. P.
L. poskytla svoje kontakty pre rozšírenie pôsobnosti do nových oblastí v rámci zdravotníctva, kontakty
kde môže spoločnosť D., medicínska spoločnosť s.r.o. prezentovať svoje produkty a nezabezpečovala
zmluvnú dokumentáciu ku kúpnym zmluvám, resp. neuzatvárala kúpne zmluvy, bola poskytnutá
databáza lekárov prvého kontaktu, Market analysys - April 2014, na vypracovanie ktorej poskytli údaje
týkajúce sa spoločnosti D., medicínska spoločnosť s.r.o. Uvedené dokumenty boli poskytnuté správcovi
dane k nahliadnutiu. Faktúra č. XXXX/XXX zo dňa 30.06.2014, ktorej predmetom bola odmena za 2.
kalendárny kvartál 2014 bola uhradená bankovým prevodom dňa 10.07.2014.



11/ Správca dane požiadal žalobcu o predloženie dokladov preukazujúcich úhradu faktúry č. XXXXXX
zo dňa 30.06.2014, ktorá bola vystavená spoločnosťou VEBMONT s.r.o., bola uhrádzaná v niekoľkých
platbách. Časť fakturovanej sumy bola uhradená bankovým prevodom dňa 15.10.2014, v hodnote
XX.XXX,- eur. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2014, ktorá bola uzatvorená
medzi spoločnosťami VEBMONT, s.r.o. a GP Capital Inc., 7127 196th ST SW 201, Lynnwood 980 36,
Washington, USA boli všetky súčasné aj budúce pohľadávky, ktoré vzniknú z titulu dodávok služieb
so spoločnosťou AA GOLD Company s.r.o. postúpené na spoločnosť GP Capital Inc. Dňa 08.04.2015
bola uhradená čiastka vo výške XX.XXX,- eur na účet spoločnosti GP Capital Inc. V zmysle Oznámenia
o postúpení pohľadávok zo dňa 08.04.2015 bola pohľadávka vo výške XXX.XXX,- eur postúpená na
spoločnosť GOLDEN TRADING INVEST LTD, 4 Larch Green, Douglas Bader Park, London NW9 5GL,
Veľká Británia, IČO: 7200635. Uvedená pohľadávka bola zaplatená bankovým prevodom nasledovne:
dňa 08.04.2015 vo výške XX.XXX,- eur, dňa 28.04.2015 vo výške XX.XXX,- eur a dňa 30.04.2015 vo
výške XX.XXX,- eur.

12/ Správca dane žalobcovi neuznal odpočítanie dane z faktúry č. XXXXXX zo dňa 30.06.2014,
ktorá bola vystavená spoločnosťou VEBMONT s.r.o., za poskytnutie súčinnosti pri podnikaní v oblasti
zdravotníckych pomôcok pre žalobcu dohodnutú odmenu za obdobie 01.04.2014 - 30.06.2015 v celkovej
sume XXX.XXX,- eur, z toho daň z pridanej hodnoty vo výške XX.XXX,- eur, pretože je v rozpore s
ustanovením § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca nedisponoval materiálnou existenciou
plnenia, ani dôkazom, ktorý by preukazoval skutočné odovzdanie služieb od spoločnosti VEBMONT
s.r.o. Počas výkonu daňovej kontroly neboli predložené žiadne iné relevantné doklady a dôkazy, ktoré
by preukazovali aké konkrétne služby boli predmetom faktúry č. XXXXXX. Nadobudnuté plnenie nebolo
preukázané a preto správca dane toto dodanie služby posúdil ako neuskutočnené. Zo strany spoločnosti
žalobcu, ani zo strany jej dodávateľa neboli správcovi dane hodnoverne preukázané a predložené
vecné dôkazy, ktoré by preukazovali a potvrdzovali skutočné dodanie služby, ktorými by jednoznačne
a preukázateľne vyvrátili, že sa nejednalo iba o tvrdenia uvedené v dodávateľských a odberateľských
faktúrach, t.j. len fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia.

13/ Proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 23.02.2016 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 103237658/2016 zo dňa 30.05.2016 potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správcu dane. Skonštatoval, že správca dane pri výkone daňovej kontrol a vo vyrubovacom
konaní postupoval v zmysle Daňového poriadku a vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie. Nesúhlasil
s tvrdením žalobcu, že služby, ktoré mu dodala spoločnosť VEBMONT s.r.o. následne po spracovaní ich
výsledkov dodal spoločnosti D., medicínska spoločnosť s.r.o., pretože vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že spoločnosť VEBMONT s.r.o. tieto služby dodala žalobcovi. Vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že spoločnosti VEBMONT s.r.o. vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služieb
podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. Nakoľko uviedla daň na faktúre, vznikla jej povinnosť túto daň zaplatiť
a to z titulu uvedenia dane na faktúre podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.

II.
Zhrnutie argumentov žalobcu

14/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č. 103237658/2016 zo dňa 30.05.2016 podľa § 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/ až g/ SSP
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

15/ Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné a to z dôvodu chybnej aplikácie
hmotného práva (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) a práva procesného (§ 191 ods. 1 písm. d/ až e/
SSP), alebo takých iných vád, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm.
g/ SSP). Procesné vady sú však v rámci súdneho konania relevantné len pokiaľ sa jedná o vady
podstatné. Žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal bez akéhokoľvek dokazovania a bez toho, aby
žalobcovi ako účastníkovi konania priznal práva vyplývajúce z Daňového poriadku, pretože rozhodol
na základe len jedného dôkazného prostriedku a to protokolu z kontroly a k tomuto prislúchajúcemu
spisu. Takýto dôkazný prostriedok je síce dôkazným prostriedkom zákonným, avšak len na základe
neho nie je možné rozhodnúť. Je totiž potrebné dôsledne rozlišovať medzi inštitútom daňovej kontroly
a inštitútom vyrubovacieho konania. Žalobca poukazuje na ustanovenia § 24 ods. 4, § 44 ods. 1 a



§ 68 ods. 1 Daňového poriadku a na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 5Ads
92/2015, ktorý sa zaoberá otázkou dôkaznej sily protokolu ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 2Sžo 47/2016, sp. zn. 4Sžf 60/2014. Z napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia
správcu dane vyplýva, že správca dane prakticky nevykonal žiadne dokazovanie a „inštitút kontroly“
ako formy správneho dozoru si stotožnil s vyrubovacím konaním, čím žalobcovi odňal možnosť konať
pred správnym orgánom. Žalovaný rovnako aj správca dane túto skutočnosť nepopierajú a uvádzajú,
že vo veci rozhodli len na základe jediného dôkazného prostriedku a to záverov z kontroly a k tomu
prislúchajúceho spisu týkajúceho sa kontroly. Takýto postup vôbec nerešpektuje práva žalobcu pri
dokazovaní a iné procesné práva. Žalobca pritom v zákonnej lehote predložil pripomienky k protokolu a
to podaním zo dňa 15.01.2015 označeným ako „Vyjadrenie k protokolu“, pričom namietal to, že skutkový
stav nebol správcom dane zistený v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a poukázal na povinnosť správcu
dane podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku a na záver dodal, že protokol neobsahuje kontrolné zistenia
a vyhodnotenie dôkazov. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru žalobcu, mal správca dane postupovať
podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, avšak správca dane žiadne dokazovanie nevykonal. Správca
dane nariadil ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 19.02.2016, avšak nevykonal žiadne ďalšie
dokazovanie ani miestne zisťovanie odvolávajúc sa len na zistenia z protokolu o kontrole. Vyrubovacie
konanie správca dane obmedzil len na prepis protokolu a v ňom uvedené skutkové zistenia. Len táto
procesná vada postačuje k tomu, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené, keďže nebolo vykonané
žiadne dokazovanie s výnimkou jediného dôkazného prostriedku a tým je protokol z daňovej kontroly.
Takýmto postupom došlo i k tomu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov, pretože žalovaný správny orgán a ani správca dane sa nevysporiadal s
názorom žalobcu, že protokol neobsahuje kontrolné zistenie vyhodnotených dôkazov. Správca dane
porušil ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pretože bol povinný vysporiadať sa s tvrdením žalobcu o
tom, že služby zo strany spoločnosti VEBMONT, s. r. o. mu boli poskytnuté a uviesť z akých konkrétnych
úvah vychádzal pri hodnotení dokazovania a hlavne z akých dôkazných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný v
napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane v procese vedenia dokazovania využil okrem iného aj
inštitúty výzvy, svedecké výpovede, predvolanie, tak je potrebné uviesť, že tieto boli len vo fáze daňovej
kontroly a teda pred vyrubovacím konaním. Takéto dôkazné prostriedky nemôžu predstavovať zákonné
prostriedky pre účely vyrubovacieho konania. V tomto smere je potrebné poznamenať, že správne
orgány v napadnutých rozhodnutiach neuvádzajú, aké dokazovanie bolo vlastne vykonané a hlavne z
akých dôkazných prostriedkov orgány finančnej správy vychádzali.

16/ Žalobca uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pričom absolútne opomenul, že v
prvom rade sa má uplatniť tzv. eurokomformný výklad komunitárneho práva a s tým súvisiaca relevantná
judikatúra Súdneho dvoru Európskej únie. V danom prípade bolo na mieste aplikovať smernicu Rady
2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a nie vnútroštátny zákon
o DPH. Zdôraznil, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú
alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje zásadu
spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie (rozsudky z 06.12.2015, Bonik, C-285/11
bod 25; 13.02.2014, Maks Pen, C-18/13bod 23). Právo na odpočítanie dane stanovené v článkoch
167-192 smernice o DPH, ktoré má zabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých ekonomických
činností pod podmienkou, že tieto činnosti samy o sebe v zásade podliehajú DPH, nemôže byť v
zásade obmedzené a uplatňuje sa okamžite na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na
vstupe. Podľa ustálenej judikatúry základná zásada neutrality DPH vyžaduje, aby odpočítanie tejto dane
zaplatenej na vstupe bola priznaná, pokiaľ sú uplatnené hmotnoprávne požiadavky a to aj napriek tomu,
že zdaniteľné osoby opomenuli niektoré formálne požiadavky (rozsudky z 12.07.2012, EMS-Bulgaria
Transport, C-284/11, bod 62; 09.07.2015, Salomie a Oltean, C-183/14, bod 58). Žalovaný vychádzal
z toho, že hmotnoprávnou podmienkou pre odpočítanie DPH v prípade služby je reálne poskytnutie
služby, pričom poukazuje na právne úvahy žalovaného uvedené na str. 9 napadnutého rozhodnutia:
„To znamená, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby si môže daňový subjekt uplatniť len za
stavu, keď boli tovar alebo služba skutočne dodané (t. j. došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia)
a to dodávateľom uvedeným na faktúre a toto bolo doložené i daňovým dokladom.“ Takýto právny
názor žalovaného je však pritom v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (rozsudok z 03.09.2015,
C-463/2014, Asparuchovo Lake Investment Company OOD).

17/ Žalovaný preto postupoval v príkrom rozpore s komunitárnym právom, keď uviedol, že
hmotnoprávnou podmienkou pre odpočítanie služby je skutočné dodanie služby. Názor žalovaného, že
žalobca nepreukázal reálne poskytnutie služieb, tak táto okolnosť (sama o sebe) nemôže mať žiadnu



právnu relevanciu, keďže pre odpočítanie dane nie je potrebné preukázať uskutočnenie služby, ale
úplne stačí i zabezpečenie disponibility. Žalobca poukazuje na konštrukciu Zmluvy o spolupráci medzi
spoločnosťou VEBMONT, s.r.o. a žalobcom, a to najmä v časti odmeny, ktorá skôr predstavovala
paušálnu odmenu za určité obdobie. Konštrukcia odmeny za služby nebola založená na konkrétnom
výsledku alebo plnení, ale mala povahu paušálnej odmeny, pričom je potrebné zobrať na zreteľ hlavne
široký predmet činnosti (článok II. odsek 2.1 Zmluvy o spolupráci zo dňa 03.01.2014), ktoré mala
zabezpečovať spoločnosť VEBMONT, s. r. o., ako i znenie preambuly dodatku č. 2 k Zmluve o spolupráci.
Je potrebné zohľadniť i článok III bod 3.1 Zmluvy o spolupráci, z ktorého je možné dovodiť, že
odmena bola konštruovaná ako paušálna odmena. Správca dane nezisťoval od zmluvných strán ako
sa dojednávala odmena medzi účastníkmi tejto obchodnej transakcie za jednotlivý kvartál a hlavne aký
charakter mala táto odmena, a preto podľa názoru žalobcu, nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie. Správca dane sa nezaoberal vymedzením všetkých činností, ktoré mala zabezpečovať
spoločnosť VEBMONT, s. r. o. pre žalobcu, a to najmä v tom smere, či sa hlavne nejednalo o poskytnutie
disponibility žalobcovi než reálne poskytovanie služieb. Taktiež má žalobca za to, že v príkrom rozpore
s judikatúrou Súdneho dvora EÚ je i názor správcu dane, ako i žalovaného, ktorí neodpočítanie dane
odôvodňovali tým, že žalobca nepreukázal, že by služby od tejto spoločnosti využil pre spoločnosť D.,
medicínska spoločnosť s. r. o., nie je však povinnosťou žalobcu (ako podmienky pre odpočítanie DPH)
preukázať, že konkrétne plnenie použil žalobca pre svojho konkrétneho odberateľa a v tejto súvislosti
poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ, sp. zn. C-267/15.

18/ Žalobca uviedol, že ďalšia nesprávnosť žalovaného spočívala v tom, že dôkazné bremeno je
na žalobcovi a nie na orgánoch finančnej správy, pričom žalovaný poukázal na to, že spoločnosť
VEBMONT, s. r. o. nepodala daňové priznanie za inkriminované obdobie a uskutočnenie zdaniteľného
plnenia nedeklarovala v daňovom priznaní DPH. Tieto skutkové okolnosti nasvedčujú tomu, že zo
strany spoločnosti VEBMONT, s. r. o. sa jednalo o najjednoduchšiu formu daňového podvodu, avšak
v prípade daňového podvodu je dôkazné bremeno na správcovi dane, ktorý musí preukázať, že
žalobca bol na takomto podvode účastný alebo mal o tomto podvode vedomosť. Boj proti podvodom,
daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľom uznaným a podporovaným Smernicou o DPH
a Súdny dvor opakovane rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne
alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať práva na odpočítanie dane, ak sa vzhľadom na objektívne
skutočnosti preukáže, že dotknutá osoba sa toho práva dovoláva podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom (rozsudok Súdneho dvora EÚ, Bonik C-285/11 z 06.12.2012, bod 35až 37; Schoenimport
„Italmoda“ Mario Previti a i., C-131/13, C-163/13, C-164/13 z 18.12.2014, body 42 až 44) o takýto
prípad ide vtedy, ak sa daňového podvodu dopustila samostatná zdaniteľná osoba. Keďže zamietnutie
práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo,
je povinnosťou príslušných daňových úradov z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že objektívne
skutočnosti preukazujú existenciu podvodu alebo zneužívajúceho konania sú splnené. Vnútroštátnym
súdom následne prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych
skutočností (rozsudok z 13.02.2014, Maks Pen, C-18/13). Žalobca tvrdí, že žalovaný ako správca
dane nepreukázali, že by žalobca bol účastný na možnom daňovom podvode VEBMONT, s. r. o. a
toto nevyplynulo ani zo zistení a úkonov správcu dane v rámci kontroly. Žalobca uvádza, že riadne
prijal plnenie od tejto spoločnosti, pričom nemal žiadnu vedomosť ani náznak pochybnosti, že by táto
spoločnosť nepodávala daňové priznania a pod., taktiež nemal vedomosť ani v tom smere, že by
spoločnosť VEBMONT, s. r. o. ani v minulosti neplnila povinnosti voči daňovým orgánom. Žalobca
sa preto legitímne dovoláva judikatúry Súdneho dvora EÚ a má za to, že dôkazné bremeno bolo na
orgánoch finančnej správy a nie na žalobcovi.

19/ Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného nemá podklad v administratívnom spise, konkrétne
poukazuje na to, že žalovaný neuviedol, na základe ktorých skutočností dospel k záveru, že plnenie
od spoločnosti VEBMONT, s. r. o. reálne neprebehlo, iba poukazuje na výpovede konateľa tejto
spoločnosti, štatutárnej zástupkyne žalobcu, ako i E.. R. si však vzájomne odporujú, však ani jedna
z týchto osôb neuviedla, že by plnenie od spoločnosti VEBMONT, s. r. o. reálne neprebehlo. Žalobca
uviedol, že neexistovali rozpory vo výpovediach a ak existovali, tak také, ktoré nemali reálny vplyv
na posúdenie odpočítania DPH, pretože konateľ spoločnosti VEBMONT, s.r.o. uviedol, že prieskum
trhu bol vykonávaný na široký rozsah zdravotníckych pomôcok, pričom konateľ spoločnosti D.,
medicínska spoločnosť s. r. o. uviedol, že ich spoločnosť sa zameriava na veľkodistribúciu špeciálneho
zdravotníckeho materiálu. Nie je však zrejmé, v čom konkrétne žalovaný vidí rozpor, pričom za rozpor
nemožno považovať to, že konateľ spoločnosti VEBMONT, s. r. o. neuviedol slovo špeciálne. Inými



slovami povedané, ak konateľ spoločnosti VEBMONT, s.r.o. uviedol, že prieskum bol zameraný na
široký rozsah zdravotníckych pomôcok tak to neznamená, že tento široký rozsah zdravotníckych
pomôcok nemožno posudzovať pod špeciálny zdravotný materiál. Ďalší rozpor vo výpovediach má podľa
žalovaného spočívať v tom, že konateľ spoločnosti VEBMONT, s. r. o. sa vyjadril, že plnenie pre neho
realizovali obchodný partneri a konateľ spoločnosti D., medicínska spoločnosť s. r. o. sa mal vyjadriť,
že tieto služby mala poskytovať práve štatutárna zástupkyňa žalobcu. O rozpor vo výpovediach by sa
jednalo vtedy, pokiaľ by účastníci deklarovali, že plnenie poskytnuté spoločnosťou VEBMONT, s. r. o.
žalobcovi sú tieto isté plnenia, ktoré poskytol žalobca spoločnosti D., medicínska spoločnosť s. r. o. V
takomto prípade by sa však nejednalo zo strany žalobcu a spoločnosti D.Í., medicínska spoločnosť s.
r. o. o poskytnutie služby, ale o sprostredkovanie služby. Žalobca však nikde netvrdil, že sa jednalo o
sprostredkovanie služby, ale práve naopak o riadne poskytnutie služby a plnenie, ktoré prijal od žalobcu
použil na plnenie pre svojho odberateľa. Žalovaný, ako aj správca dane preto porušili zásadu neutrality
priznanú judikatúrou Súdneho dvora EÚ a ich postup možno vyhodnotiť ako prejav maximálnej miery
svojvôle a arbitrážnosti, ktoré nemožno v právnom štáte tolerovať.

III.
Vyjadrenie žalovaného

20/ Žalovaný o vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol č.
21467902/2015/9104403 zo dňa 15.12.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 21.12.2015. Dňa 15.01.2016 v
zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu predložil
vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu
Predvolanie č. 102396829/2016 zo dňa 20.01.2016, v ktorom určil termín prerokovania pripomienok dňa
10.02.2016. Dňa 27.01.2016 sa telefonicky skontaktovala so správcom dane splnomocnená zástupkyňa
žalobcu a ospravedlnila svoju neúčasť na ústnom pojednávaní dňa 25.01.2016. Zároveň so správcom
dane dohodla nový termín prerokovania pripomienok na deň 19.02.2016. Správca dane prerokoval
pripomienky uvedené vo vyjadrení k protokolu so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu dňa 19.02.2016,
o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102588552/2016. Na základe výsledkov kontroly
uvedených v protokole a na základe vyhodnotenia pripomienok predložených žalobcom vo vyjadrení k
protokolu, vydal správca dane rozhodnutie č. 102602433/2016 zo dňa 23.02.2016, ktorým v zmysle §
68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014 v sume XX
XXX,- eur, z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

21/ Vyrubený rozdiel dane pozostával z nepriznaného práva na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry č. XXXXXX vystavenej dňa 30.06.2014 spoločnosťou VEBMONT, s.r.o. za dodanie služieb -
poskytnutie súčinnosti pri podnikaní v oblasti zdravotníckych pomôcok žalobcu v zmysle Zmluvy o
spolupráci uzatvorenej dňa 03.01.2014. Predmetnou faktúrou bola fakturovaná dohodnutá odmena za
poskytnuté služby v zmysle Dodatku č. 2 predmetnej Zmluvy, uzavretého dňa 01.07.2014, za obdobie
01.04.2014 - 30.06.2014 v celkovej sume XXX.XXX,- eur, z toho základ dane XXX.XXX,- eur a 20%
DPH vo výške XX.XXX,- eur. Správca dane nárok na odpočítanie dane z uvedenej faktúry žalobcovi
nepriznal z dôvodu, že žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t.j. dodanie služby tak, ako bolo deklarované
na predmetnej faktúre a zároveň nepreukázal, že prijatú službu použil na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ, čím nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených
v § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, na ktorých bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočítanie dane
viaže. Nakoľko nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a žalobca
si uplatnil právo na odpočítanie dane zo služby, pri ktorej nevznikla daňová povinnosť tým porušil ust. §
49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.

22/ Žalovaný rozhodnutím č. 103237658/2016 zo dňa 30.05.2016 podľa ustanovenia §74 ods. 4
Daňového poriadku potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane č. 102602433/2016 zo
dňa 23.02.2016, nakoľko mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že
správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním prezentovaného záveru, že sporný zdaniteľný
obchod sa neuskutočnil. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30.05.2016 žalobca podal žalobu, v ktorej
nesúhlasí so závermi, ku ktorým dospel správca dane i žalovaný na základe posúdenia zisteného



skutkového stavu. S právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe sa žalovaný nestotožňuje a
trvá na svojom závere a argumentoch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí.

23/ Žalovaný k námietkam žalobcu, ktoré uviedol v bode 5.2 žaloby uviedol, že žalovaný rozhodol o
odvolaní žalobcu podanému proti rozhodnutiu správcu dane, bol v odvolacom konaní a nie v konaní
vyrubovacom a postupoval v zmysle § 74 Daňového poriadku. V rámci odvolacieho konania nezistil
žiadne pochybenia v konaní správcu dane, dokazovanie považoval za dostatočné na preukázanie ním
tvrdeného záveru a žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiaden relevantný fakt alebo dôkaz, ktorý by
preukazoval nezákonnosť postupu správcu dane, žalovaný nepovažoval za potrebné vykonať v rámci
odvolacieho konania ďalšie dokazovanie.

24/ Z administratívneho spisu je ľahko overiteľné, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a
následného vyrubovacieho konania postupoval v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku a vykonal
rozsiahle a podrobné dokazovanie. V zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných
predpisov bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
vyrubenie alebo vybratie dane. V súlade s § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku dbal, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a ako dôkaz použil
všetky prostriedky, ktorými mohol zistiť a objasniť tieto skutočnosti a ktoré mu zákon umožňuje (využil
inštitút predvolania, svedeckej výpovede, ústneho pojednávania a pod.) a z toho dôvodu skúmal
nielen existenciu spornej faktúry č. XXXXXX vystavenej spoločnosťou VEBMONT, s.r.o., ale skúmal aj
vecné a obsahové naplnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu, a to ako na strane dodávateľa -
spoločnosti VEBMONT, s.r.o., tak aj na strane žalobcu. Vykonaným šetrením reálne dodanie služieb
deklarovaných na faktúre č. XXXXXX spoločnosťou VEBMONT, s.r.o. nebolo preukázané a to ani na
strane dodávateľa a ani na strane odberateľa, t.j. žalobcu. Ešte pred vydaním Protokolu z daňovej
kontroly č. 21467902/2015/9104403 zo dňa 15.12.2015, správca dane v nadväznosti na § 45 ods.
1 písm. f/ Daňového poriadku zaslal žalobcovi list zo dňa 23.11.2015, ktorý bol žalobcovi doručený
dňa 27.11.2015, ktorým oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly
a poskytol mu priestor na podanie písomného vyjadrenia ku zisteným skutočnostiam, dôkazom
získaným v procese kontroly, k spôsobu ich zistenia. Dal mu možnosť predložiť dôkazy, resp. navrhnúť
spôsoby vedenia ďalšieho dokazovania, ktoré by preukázali jeho tvrdenie, že sporné zdaniteľné plnenie
deklarované na faktúre č. XXXXXX bolo reálne uskutočnené uvedeným dodávateľom. Žalobca svoje
zákonné právo zakotvené v § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku nevyužil a písomné vyjadrenie k
zisteným skutočnostiam nepodal. Dňa 21.12.2015 správca dane doručil žalobcovi v zmysle § 46 ods. 8
Daňového poriadku Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 21468323/2015 zo dňa
15.12.2015 spolu s uvedeným protokolom. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, t.j. 22.12.2015,
začalo v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie. V zákonom stanovenej lehote v
zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku žalobca dňa 15.01.2015, t.j. už v rámci vyrubovacieho konania,
predložil správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane vo vyrubovacom
konaní v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku vykonal dokazovanie a prerokoval pripomienky uvedené
vo vyjadrení k protokolu so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu dňa 19.02.2016 a vyjadril k nim svoje
stanovisko, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní. S obsahom zápisnice bola oboznámená
splnomocnená zástupkyňa žalobcu, s jej obsahom súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom.

25/ Správca dane, ako aj žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach odvolávajú na vyrubovacie konanie,
v rámci ktorého správca dane vykonal dokazovanie, pretože sa zaoberal pripomienkami žalobcu
podanými k protokolu, prerokoval ich so zástupcom žalobcu, vyjadril k nim svoje stanovisko, dal možnosť
zástupcovi žalobcu podať ďalšie návrhy, príp. označiť ďalšie dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, a teda
je nespochybniteľné, že žalobca vo vyrubovacom konaní mohol konať pred správnym orgánom a uplatniť
svoje práva. Žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy ani overiteľné fakty,
ktoré by zistenia správcu dane uvedené v protokole spochybňovali, správca dane už nemal aké ďalšie
dokazovanie vo vyrubovacom konaní vykonať. Povinnosťou správcu dane pokiaľ ide o nároky uplatnené
daňovým subjektom, je tieto prejednať, umožniť daňovému subjektu ich existenciu z právne významných
hľadísk preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť
predložiť daňový subjekt. Nie je povinnosťou správcu dane naznačovať daňovému subjektu aké dôkazy
má predkladať, aby bol pri uplatnení nároku na odpočítanie dane úspešný. Z ust. § 68 ods. 3 Daňového
poriadku vyplýva, že správca dane je povinný vykonať vo vyrubovacom konaní dokazovanie a je
povinný zaoberať sa pripomienkami daňového subjektu, posúdiť ich opodstatnenosť, zaujať k nim svoje
stanovisko a prerokovať ich s daňovým subjektom. V prípade, ak daňový subjekt označí alebo predloží



dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia a spochybňujúce zistenia správcu dane, ktoré nemohol predložiť
v daňovej kontrole a tieto dôkazy vyžadujú aj preverenie na mieste, správca dane vykoná miestne
zisťovanie, o ktorom spíše zápisnicu. V prípade zistenia nových skutočností je správca dane oprávnený
spísať zápisnicu aj opakovane. Žalovaný uviedol, že správca dane sa uvedeným ustanovením dôsledne
riadil. Povinnosť správcu dane vykonať vo vyrubovacom konaní dokazovanie neznamená, že správca
dane je povinný zopakovať vo vyrubovacom konaní všetky úkony (svedecká výpovede, predvolania,
výzvy na predloženie dôkazov), ktoré už vykonal v rámci daňovej kontroly len preto, že neboli vykonané
vo vyrubovacom konaní.

26/ K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, pretože žalovaný aj správca dane sa nevysporiadali s názorom žalobcu, že protokol
neobsahuje kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov a skutkový stav bol zistený nedostatočne,
žalovaný uviedol, že nie je dôvodné, nakoľko je v rozpore so skutočnosťou. Viedol dokazovanie, pričom
dbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie jún
2014 boli zistené čo najúplnejšie, sporný zdaniteľný obchod preveroval viacerými spôsobmi a to, ako na
strane dodávateľa, tak i na strane žalobcu i jeho odberateľa. Tu treba poznamenať, že ani na jednom
stupni obchodného reťazca VEBMONT, s.r.o. › AA GOLD Company s.r.o. › D., medicínska spoločnosť
s.r.o. reálne uskutočnenie sporného zdaniteľného obchodu nebolo preukázané. Žalovaný nesúhlasí s
tvrdením žalobcu, že ani prvostupňové a ani žalobou napadnuté rozhodnutie neuvádza aké dokazovanie
bolo vlastne vykonané a hlavne z akých dôkazných prostriedkov orgány finančnej správy vychádzali,
že ich odôvodnenia sú nedostatočné. Žalobca sa s rozhodnutiami daňových orgánov pravdepodobne
nedostatočne oboznámil, nakoľko tak rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného,
podrobne uvádza, aké dokazovanie bolo vykonané, ako aj to, z akých dôkazných prostriedkov sa pri
rozhodovaní vychádzalo. Žalovaný zastáva názor, že rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného,
ako aj správcu dane, vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú
všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca dane všetky svoje závery a zistenia podložili dôkazmi,
ktoré sú súčasťou priloženého administratívneho spisu.

27/ Žalovaný sa s uvedeným názorom žalobcu v bode 5.3 žaloby nestotožňuje, nakoľko daňové orgány
skutkový stav posúdili presne v súlade s komunitárnym právom a Smernicou Rady 2006/112/ES z
28.11.2006, ktorá bola transponovaná do vnútroštátnej právnej úpravy a to zákona o DPH. Rozhodnutia
žalovaného a správcu dane je plne v súlade s judikatúrou ESD a Smernicou Rady 2006/112/ES z
28.11.2006, konkrétne čl. 167 a čl. 63. V čl. 167 sa hovorí „Právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď
vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná.“ V čl. 63 sa hovorí: “Zdaniteľná
udalosť nastáva a daňová povinnosť vzniká dodaním tovaru alebo poskytnutím služby.“ Uvedené články
boli transponované do zákona o DPH a to § 19 ods. 1 a 2 a § 49 ods. 1. Z uvedenej právnej
úpravy jednoznačne vyplýva, že základným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane z
faktúry, je preukázanie vzniku daňovej povinnosti, t.j. preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu
dodávateľom na nej uvedeným. Pokiaľ nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti (t.j. uskutočnenie
zdaniteľného obchodu), nie je možné uplatniť právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1). Uvedený záver
vyplýva aj z rozsudkov ESD, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH
splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje
základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobca, ak si chcel uplatniť právo na odpočítanie DPH zo služby, musel túto službu najprv prijať (t.j.
muselo dôjsť k jej dodaniu, teda uskutočneniu zdaniteľného plnenia a vzniku daňovej povinnosti).

28/ Žalovaný uviedol, že predmetom Zmluvy o spolupráci zo dňa 01.04.2014 uzatvorenej medzi
žalobcom a spoločnosťou VEBMONT, s.r.o. nebolo poskytnutie služieb disponibility, ako sa snaží
žalobca zavádzajúco a špekulatívne tvrdiť, ale predmetom zmluvy bol záväzok spoločnosti VEBMONT,
s.r.o. vyvíjať pre žalobcu v zmysle čl. II bod a/ - i/ konkrétne špecifikovanú činnosť - vyvíjať aktivity
smerujúce k uzatváraniu kúpnych zmlúv žalobcom so zákazníkmi na zdravotnícke pomôcky v oblasti
kardiológie, uzatvárať kúpne zmluvy a ich dodatky so zákazníkmi na základe pokynov žalobcu,
zabezpečovať prezentáciu zdravotníckych pomôcok, poskytnúť súčinnosť a koordináciu pri príprave
zmluvnej dokumentácie atď., za čo mala spoločnosti VEBMONT, s.r.o. prislúchať kvartálne odmena,
ktorá nebola paušálna, ale bola po skončení kvartálu dohodnutá dodatkom k zmluve. V danom prípade
žiadne dodanie služby v zmysle Zmluvy o spolupráci zo strany dodávateľa VEBMONT, s.r.o. vykonaným
rozsiahlym šetrením správcu dane za súčinnosti žalobcu, nebolo preukázané. Správca dane v rámci
šetrenia zisťoval, tak od dodávateľa ako aj žalobcu čo bolo predmetom ich obchodného vzťahu. Ani



jedna zmluvná strana nikdy netvrdila, že VEBMONT, s.r.o. poskytoval žalobcovi služby disponibility a
napokon táto skutočnosť nevyplýva ani z predmetu zmluvy.

29/ Ďalším zákonným predpokladom pre uplatnenie odpočítania dane z faktúry je preukázanie
skutočnosti, že platiteľ prijaté plnenie, z ktorého si uplatňuje odpočítanie dane, použije na
uskutočňovanie svojich zdaniteľných obchodov (§ 49 ods. 2). To znamená, aby mohol byť uplatnený
nárok na odpočítanie dane musia mať nadobudnuté tovary a služby priame a bezprostredné spojenie
s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Je preto
nevyhnutné, aby zámer platiteľa dane, ako použije prijaté plnenia, bol zrejmý v čase vzniku práva
na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že prijaté tovary alebo služby sa viažu k uskutočneniu
plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. Podľa ustálenej judikatúry je právo na odpočítanie
dane neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade ho nemožno
obmedziť. Aby však bolo možné odpočítať DPH, musia plnenia uskutočňované na vstupe priamo a
bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je daň z pridanej hodnoty odpočítateľná.
Z rozsudkov ESD (napr. rozsudok ESD C-37/95, C-268/83, C-98/98, C-169/04, C-16/00) vyplýva, že
DPH môže byť odpočítaná iba v prípade, že prijaté zdaniteľné plnenia priamo a bezprostredne súvisia
s uskutočňovanými plneniami, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane. Nárok na odpočet dane na
vstupe u prijatého tovaru alebo prijatých služieb vzniká iba v situácii, ak sú takéto prijaté plnenia súčasťou
nákladov na uskutočnené plnenia, s ktorými je spojený nárok na odpočet dane na vstupe. Preto bolo
povinnosťou žalobcu, ktorý sa uchádzal o odpočet dane zo služby deklarovanej na faktúre č. XXXXXX od
spoločnosti VEBMONT, s.r.o., aby preukázal na aké zdaniteľné plnenie túto službu použil ako platiteľ. Čo
sa týka konkrétneho odberateľa D., medicínska spoločnosť s.r.o., túto spoločnosť označil sám žalobca,
ktorý tvrdil, že prijaté plnenie od spoločnosti VEBMONT, s.r.o. použil na dodávky tovarov a služieb
pre spoločnosť Operatíva, medicínska spoločnosť s.r.o. Vykonaným šetrením sa uvedené tvrdenie
žalobcu nepreukázalo, ale sa vierohodne spochybnilo. Žalobca vôbec nepreukázal, že predmetné
plnenie deklarované na faktúre 06/2014 použil na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení. Využitie
plnenia pre spoločnosť Operatíva, medicínska spoločnosť s.r.o. v konaní nebolo preukázané a iné jeho
využitie žalobca neuviedol.

30/ Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že vychádzal z nesprávneho záveru, že dôkazné bremeno (ohľadom
reálneho dodania služby) je na žalobcovi a nie orgánoch finančnej správy uviedol, že v daňovom konaní
je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky ním tvrdené skutočnosti. Dôkazné bremeno je
na daňovom subjekte (čo vyplýva z § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. d/, e Daňového poriadku v
spojení s § 49 a § 51 zákona o DPH). Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu byť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný
ako oprávnený. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na právne závery NS SR, ktorý v rozsudku č.
3Sžf/81/2013 judikoval, že uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod
kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať
dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia
správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane.
Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou
povinnosťou platiteľa dane. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového
subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil,
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že dôkazná povinnosť je na
strane daňového subjektu a nie správcu dane.

31/ Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdení žalobcu, že v danom prípade daňové orgány porušili zásadu
neutrality priznanú judikatúrou ESD a ich prejav je prejavom maximálnej svojvôle a arbitrárnosti. Práve
naopak, ak by daňové orgány vrátili odpočítanie dane žalobcovi zo zdaniteľného obchodu, pri ktorom
nevznikla daňová povinnosť, došlo by k porušeniu neutrality dane. Z administratívneho spisu má
žalovaný za preukázané, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom zistiť objektívnu pravdu ako
podklad pre vydanie svojho rozhodnutia, pričom sa dôsledne pridŕžal zásady objektívnej pravdy, snažil sa
úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral dostatočné podklady a dôkazy nevyhnutné
pre rozhodnutie. Správca dane nárok na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa VEBMONT, s.r.o.
žalobcovi nepriznal, nakoľko rozsiahlym šetrením zistil, že k dodaniu služby nedošlo, t.j. zdaniteľný



obchod sa neuskutočnil. Nakoľko nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o
DPH, žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených
v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH, na ktorých bezpodmienečné splnenie sa nárok
na odpočítanie dane viaže. Rozhodnutie žalovaného vychádzalo v zmysle § 63 ods. 2 Daňového
poriadku zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, t.j. z dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, ktorý bol daný jednoznačne preukázateľnými skutočnosťami. Postupom žalovaného tak nedošlo
k porušeniu zásady zákonnosti upravenej v § 3 Daňového poriadku. Žalovaný ako aj správca dane
dostatočne zistili skutkový stav a po právnej stránke bola vec posúdená správne. Rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto navrhujeme žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietnuť.

32/ Žalobca po obdržaní vyjadrenia žalovaného dňa 19.10.2016 zaujal stanovisko, v ktorom uviedol,
že z obsahu prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych dôkazných
prostriedkov správca dane uzavrel skutkový stav, pričom protokol z výkonu daňovej kontroly nemôže
byť spoľahlivým (a hlavne jediným) dôkazným prostriedkom a to najmä za situácie, ak daňový subjekt
tieto skutkové zistenia rozporuje (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 8Afs 118/2005).
Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že spoločnosť VEBMONT, s. r. o. zanikla výmazom z
obchodného registra, pričom toto skutkové zistenie má spochybňovať účastnícku výpoveď štatutárnej
zástupkyne žalobcu, v zmysle ktorej spoločnosť VEBMONT, s. r. o. mala poskytovať plnenie počas
celého roka 2014, žalobcovi muselo byť známe, že je účastný na daňovom podvode. Tieto skutkové
zistenia správcu dane však nielenže neboli predmetom dokazovania v administratívnom konaní, avšak
vôbec neboli správcom dane uvedené v napadnutom rozhodnutí. Súdne konanie o preskúmanie
zákonnosti nemôže slúžiť na to, aby správca dane v priebehu súdneho konania uvádzal nové skutkové
zistenia a tieto by mali byť predmetom dokazovania v konaní pred správnym súdom. Keďže sa za zistenie
skutkového stavu v prvom rade zodpovedajú správne orgány a nie správny súd, ktoré sú povolené na
preskúmavanie rozhodnutí. Žalobca uvádza, že spoločnosť VEBMONT s. r. o. bola síce vymazaná z
obchodného registra, avšak s právnym nástupníctvom, čo vyvracia stanovisko žalovaného o nemožnosti
tejto spoločnosti pokračovať v podnikateľskej činnosti, taktiež žalobcovi nebolo známe, že je účastný
na daňovom podvode, pričom v priebehu administratívneho konania tento argument žalovaný nikdy
nevyjadril a preto žalobca k nemu nemohol zaujať relevantné právne stanovisko v priebehu daňového
konania a hlavne navrhovať dôkazné prostriedky na spochybnenie tejto skutočnosti. Žalovaný, ako i
správca dane porušili zásadu neutrality priznanú judikatúrou Súdneho dvora EÚ a ich postup možno
hodnotiť ako prejav maximálnej miery svojvôle a arbitrárnosti, ktorý nemožno v právnom štáte tolerovať.

33/ Dňa 25.11.2016 obdržal správny súd vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu v ktorom uviedol,
že žalobca opätovne tvrdí, že rozhodnutie správcu dane neuviedlo aké dokazovanie bolo vlastne
vykonané a hlavne na základe akých hodnotiacich úvah správca dane uzavrel skutkový stav, s týmto
tvrdení sa nemôže stotožniť. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti
nepovažoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil a ako vec právne posúdil a tým postupoval v súlade s § 63 ods. 3 a 5 Daňového poriadku. Zároveň
sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že sa správca dane nevysporiadal s výpoveďou žalobcu, resp.
s dôkaznými prostriedkami, na ktoré žalobca poukázal. Žalovaný uviedol, že žalobca v rámci daňovej
kontroly nevyužil právo zakotvené v § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku. V rámci vyrubovacieho
konania predložil žalobca správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane
pripomienky splnomocnenej zástupkyne žalobcu s ňou prerokoval a vyjadril svoje stanovisko, o čom
svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 19.02.2016. S obsahom zápisnice bola splnomocnená
zástupkyňa žalobcu oboznámená, s jej obsahom súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom. K tvrdeniu
žalobcu, že žalovaný uviedol v súdnom konaní nové skutkové zistenia nie sú pravdivé. K výmazu
spoločnosti VEBMONT, s.r.o. z obchodného registra dňa 06.11.2014, na túto skutočnosť žalovaný
poukázal v napadnutom rozhodnutí na strane 8, keď reagoval na tvrdenie konateľky žalobcu, že s
touto spoločnosťou obchodovala počas celého roka 2014. Mohol však s ňou spolupracovať iba do jej
výmazu z obchodného registra. Žalobca mohol spolupracovať s jej právnym nástupcom spoločnosťou
G.-R., s.r.o., čo však konateľka žalobcu neuviedla. Čo sa týka podvodného konania, na túto skutočnosť
poukazoval sám žalobca v podanej žalobe na strane 17 a to s poukázaním na rozsudky ESD riešiace
danú problematiku a tvrdil, že daňové orgány nepreukázali účasť žalobcu na daňovom podvode, resp.
že by o takomto konaní vedel. Žalovaný len reagoval na námietky uvedené v žalobe. Žalovaný naďalej
navrhuje žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietnuť.



IV.
Pojednávanie

34/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol
na pojednávaní dňa 06.03.2018 v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a poverenej zástupkyne
žalovaného rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.

35/ Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe a na skutočnostiach
uvedených v žalobe a na porušení správcu dane a žalovaného pri vedení daňového konania naďalej trvá.
Žalovaný, ako aj správca dane nepostupovali v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a nesprávne právne
posúdili skutkový stav a naďalej trvá na skutočnosti, že nemal vedomosť o tom, že by svojím konaním bol
účastný na daňovom podvode zo strany spoločnosti VEBMONT, s.r.o. Poverená zástupkyňa žalovaného
navrhla, aby súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach a
podaniach doručených súdu dňa 29.09.2016 a 25.11.2016.

V.
Relevantné právne predpisy

36/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

37/ Podľa § 3 ods. 1, 3 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom, na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

38/ Podľa § 3 ods. 6 prvá veta Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní
sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane.

39/ Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

40/ Podľa § 46 ods. 1, 8, 9 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej
kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej
kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená



podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu
aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo
výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
Daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

41/ Podľa § 47 Daňového poriadku, protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo
konania, c) meno priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné
meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo
kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie
podľa osobitného predpisu, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonal daňovú
kontrolu, f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných
dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, i) vyjadrenie kontrolovaného
daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f), j) dátum vypracovania protokolu, k) vlastnoručný podpis
alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil protokol.

42/ Podľa § 68 ods. 1, 3 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu a výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu sa výzvou podľa
§ 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému
subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie
konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.
Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa
§ 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov
ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt
nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe
písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo
miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok
a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a
o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj
opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej
zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

43/ Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.



Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

44/ Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným
majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, teplo, chlad a podobné nehmotné
veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ak je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným
kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

45/ Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

46/ Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

47/ Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

48/ Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

VI.
Posúdenie veci správnym súdom

49/ Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo
úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.

50/ Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou zo základných
zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane v daňovom konaní ustanovuje
povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle zásady
súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre
daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia
dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Zásada rovnosti, podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a
povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov.



51/ Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplývajú
hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou
je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j.
uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH.
Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú
zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré
pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených
nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom,
ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho
povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca službu v skutočnosti prevzal, alebo akým
spôsobom túto získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetná
služba mu boli dodaná ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry
nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj
preukazovanie zaplatenia týchto súm, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle
zákona č. 222/2004 Z.z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,
musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje
aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014,
8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa
ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového
subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet
dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej
existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je
esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného
plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49
ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej
povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou
vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

52/ Žalobca v žalobe namietal, že celé vyrubovacie konanie správca dane obmedzil len na prepis
protokolu a skutkové zistenia v ňom uvedené, s týmto tvrdením súd nemôže súhlasiť, pretože
správca dane ešte pred vydaním Protokolu z daňovej kontroly zo dňa 15.12.2015 v nadväznosti na
§ 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku zaslal žalobcovi list zo dňa 23.11.2015, ktorým oboznámil
žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a dal mu možnosť na podanie
písomného vyjadrenia ku zisteným skutočnostiam, dôkazom získaným v procese kontroly, k spôsobu
ich zistenia a predložiť dôkazy, resp. navrhnúť spôsoby vedenia ďalšieho dokazovania, ktoré by
preukázali jeho tvrdenie, že sporné zdaniteľné plnenie deklarované na faktúre č. XXXXXX bolo reálne
uskutočnené dodávateľom VEBMONT s.r.o. Žalobca svoje právo nevyužil a písomné vyjadrenie k
zisteným skutočnostiam nepodal, nevzniesol žiadne námietky k zisteným skutočnostiam, k spôsobu
ich zistenia, nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie. Následne dňa
15.12.2015 správca dane vydal protokol z daňovej kontroly. Dňa 21.12.2015 správca dane doručil
žalobcovi v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku Výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole zo dňa 15.12.2015 spolu s protokolom č. 21467902/2015 zo dňa 15.12.2015. Nasledujúci deň
po dni doručenia protokolu, t.j. 22.12.2015, začalo v zmysle § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie
konanie. Predmetnou výzvou bol žalobca správcom dane vyzvaný na predloženie písomného vyjadrenia
k zisteniam uvedeným v protokole a na označenie ďalších dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, ktoré
nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. V zákonom stanovenej lehote v zmysle § 46 ods. 8
Daňového poriadku žalobca dňa 15.01.2015, t.j. už v rámci vyrubovacieho konania, predložil správcovi
dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane vo vyrubovacom konaní v zmysle §
68 ods. 3 Daňového poriadku vykonal dokazovanie a prerokoval pripomienky uvedené vo vyjadrení k
protokolu so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu dňa 19.02.2016 a vyjadril k nim svoje stanovisko, o
čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní. Žalobca neuviedol ani neoznačil žiadne nové dôkazy, ktoré
nemohol predložiť počas daňovej kontroly a preto správca dane nezmenil záver uvedený v protokole
a zápisnicu zo dňa 19.02.2016 označil za poslednú zápisnicu vydanú vo vyrubovacom konaní pred



vydaním rozhodnutia. S obsahom zápisnice bola oboznámená splnomocnená zástupkyňa žalobcu, s jej
obsahom súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom.

53/ Správny súd sa preto stotožňuje s tvrdeniami žalovaného, že správca dane vykonal dokazovanie,
nakoľko sa zaoberal pripomienkami žalobcu podanými k protokolu, prerokoval ich so zástupcom žalobcu,
vyjadril k nim svoje stanovisko, dal možnosť zástupcovi žalobcu podať ďalšie návrhy, príp. označiť ďalšie
dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, a teda je nespochybniteľné, že žalobca vo vyrubovacom konaní
mohol konať pred správnym orgánom a uplatniť si svoje práva. Pretože žalobca vo svojom vyjadrení
neuviedol a nepredložil žiadne dôkazy ani overiteľné fakty, ktoré by zistenia správcu dane uvedené
v protokole spochybňovali, správca dane už nemal aké ďalšie dokazovanie vo vyrubovacom konaní
vykonať. Správny súd poznamenáva, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia
(vyšetrovacia). Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovým subjektom, je tieto
prejednať, umožniť daňovému subjektu ich existenciu preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie
dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť žalobca. Je na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to
predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane
v priebehu konania k dispozícii. Správny súd podotýka, že všetky dôkazy a zistenia získané v rámci
daňovej kontroly, nakoľko neboli žalobcom vo vyrubovacom konaní spochybnené, bol správca dane
oprávnený použiť ako zákonný prostriedok pri vydaní rozhodnutia.

54/ Správny súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že povinnosťou správcu dane bola vysporiadať
sa s tvrdením žalobcu o tom, že služby zo strany spoločnosti VEBMONT s.r.o. mu boli poskytnuté a
uviesť z akých konkrétnych úvah vychádzal pri vyhodnotení dokazovania a hlavne z akých dôkazných
prostriedkov. Správca dane preveroval počas daňovej kontroly reálne uskutočnenie fakturovaného
zdaniteľného obchodu u dodávateľa žalobcu spoločnosti VEBMONT s.r.o. V rámci šetrenia správcu
dane reálne dodanie žalobcovi jeho dodávateľom nebolo preukázané. Správca dane zistil, že v čase
preverovania (január 2015) spoločnosť VEBMONT s.r.o. už bola zrušená a vymazaná z obchodného
registra a jej právnym nástupcom je spoločnosť Led-Audio, s.r.o., Betliarska 12, 851 07 Bratislava.
Správca dane predvolal na výsluch svedka bývalého konateľa spoločnosti p. P. F.. Svedok bol vypočutý
na pojednávaní konanom dňa 10.03.2015, za účasti konateľky žalobcu - p. R. L.. Pán P. F., bývalý
konateľ spoločnosti VEBMONT s.r.o. a zároveň konateľ nástupníckej spoločnosti Led-Audio s.r.o.
na ústnom pojednávaní síce potvrdil, že spoločnosť VEBMONT s.r.o. predmetnú faktúru vystavila, k
samotnej realizácii predmetného zdaniteľného obchodu však uviedol len všeobecné informácie. Uviedol,
že obchod so žalobcom sa týkal prieskumu trhu v oblastí zdravotníckych potrieb a pomôcok a možnosti
ich odbytu v zahraničí. Prieskum trhu sa nezameriaval na konkrétnu oblasť v zdravotníctve, ale bol
vykonaný na široký rozsah zdravotníckych pomôcok rôzneho zamerania. Podľa vyjadrenia p. Sedláka
spoločnosť VEBMONT s.r.o. prieskum trhu nevykonala sama, ale ho vykonávala na základe zmluvy o
spolupráci so svojimi obchodnými partnermi, ktorých menovať nevedel. Konkrétne údaje o dodávateľoch
p. F. prisľúbil preveriť a dodatočne zaslať správcovi dane. Taktiež prisľúbil zaslať správcovi dane bankové
výpisy preukazujúce čiastočnú úhradu faktúry č. XXXXXX, čo sa nestalo. Na otázku splnenia zmluvy
uviedol, že hlavná časť bola odovzdaná postupne v elektronickej podobe a ďalšia časť v podobe
písomnej. Žiadne dôkazy o splnení zmluvy neposkytol správcovi dane. Z výpovede vyplýva, že nemal
takmer žiadnu vedomosť o samotnej realizácii predmetu zmluvy, nemal vedomosť ani o obchodných
partneroch, s ktorými mal byť predmet zmluvy realizovaný. Z informačného systému daňovej správy
správca dane zistil, že spoločnosť VEBMONT s.r.o. uskutočnenie predmetného zdaniteľného obchodu
nedeklarovala v daňovom priznaní k DPH, ktoré za zdaňovacie obdobie jún 2014 nepodala a DPH
z uvedeného obchodu neodviedla. U dodávateľa VEBMONT s.r.o. nebolo možné potvrdiť reálne
uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklarovaného na faktúre č. XXXXXX, za účelom, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku),
správca dane preveroval jeho uskutočnenie na strane kontrolovaného daňového subjektu. Správca
dane predvolal na ústnemu pojednávaniu, konané dňa 26.02.2015, aj zástupcov spoločnosti Led-
Audio, s.r.o., ktorí sa nedostavili a žiadne doklady nepredložili. Žalobca uskutočnenie zdaniteľného
obchodu preukazoval predložením faktúry č. XXXXXX, Zmluvou o spolupráci zo dňa 03.01.2014 vrátane
dodatkov č. 1 a č. 2 a dokladmi preukazujúcimi úhradu faktúry č. XXXXXX. Správca dane počas výkonu
daňovej kontroly požadoval od zúčastnených strán predložiť prieskum trhu, ktorý mal byť výsledkom
činnosti spoločnosti VEBMONT s.r.o. a bol odovzdaný žalobcovi postupne v elektronickej i písomnej
podobe. Žalobca uvedené tvrdenie p. F. žiadnym spôsobom nespochybnila a preto správca dane ho



vyzval na predložil nadobudnutého plnenia v zmysle faktúry č. XXXXXX a zároveň, aby zdôvodnil, ako
nadobudnuté plnenie žalobca následne použil na účely svojho podnikania. Správca dane ako aj žalovaný
jasne a zrozumiteľne v oboch rozhodnutiach sa vysporiadali s tvrdeniami žalobcu poukázali, ktoré
dôkazy vykonali a vyhodnotili vykonané dokazovanie tak, že sa dodanie služieb zo strany spoločnosti
VEBMONT s.r.o. nepreukázalo.

55/ Žalobca sa v žalobe odvolával na množstvo rozsudkov Súdneho dvora a domáhal sa toho, aby
na jeho prípad boli aplikované ich závery, správny súd uviedol, že vo svojej rozhodovacej činnosti sa
Najvyšší súd SR už zaoberal problematikou odpočtu dane (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2Sžf/19/2011 zo dňa 25.01.2012, 3Sžf/24/2012 zo dňa 13.11.2012) z ktorého vyberá a uvádza
nasledovné: „Pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na
niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho
daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne
závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v
správnom súdnictve prihliadať.“

56/ Správny súd k námietke žalobcu, že protokol o z daňovej kontroly č. 21467902/2015/9104403 zo dňa
15.12.2015 neobsahuje kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov uvádza, že to tvrdenie žalobcu je
neopodstatnené, pretože v protokole v bode 2.2. Preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov
na str. 3-9 správca dane vyhodnotil vykonanie dôkazov a uviedol, ktoré kontrolné zistenia v priebehu
daňovej kontroly zistil.

57/ K námietke žalobcu uvedenej v žalobe, že správca dane vymedzením všetkých činností, ktoré
mal zabezpečovať VEBMONT s.r.o. pre žalobcu, a to najmä v tom smere, či sa hlavne nejednalo o
poskytnutie disponibility žalobcovi než reálne poskytnutie služby, správny súd uviedol, že túto námietku
žalobca uviedol až v žalobe, preto nie je možné od daňových orgánov požadovať, aby k nej zaujali
stanovisko. Žalobca túto námietku neuviedol ani v daňovom ani vyrubovacom konaní.

58/ K námietke žalobcu, že nemal vedomosť o tom, že by svojím konaním bol účastný na daňovom
podvode zo strany spoločnosti VEBMONT, s.r.o. správny súd uvádza, že v rozhodnutiach sa daňové
orgány podrobne zaoberali a rozsiahlo fiktívne plnenie zo strany spoločnosti VEBMONT s.r.o. rozobrali.
Zákon č. 222/2004 Z.z. stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Pre
odpočet DPH je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným
dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne materiálne preukázané.
Žalobca si uplatnil odpočet DPH za poskytnutie súčinnosti pri podnikaní v oblasti zdravotníckych
pomôcok v období od 01.04.2014 do 30.06.2014, avšak takéto plnenie nebolo v konaní preukázané,
nakoľko spoločnosť VEBMONT s.r.o. reálne žalobcovi predmetné služby nedodala, pričom podľa § 49
ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. je podmienkou odpočítania dane reálne dodanie tovaru alebo
služby od platiteľa, ktorý voči žalobcovi daň uplatnil. Takýto rozpor v deklarovanom plnení a v jeho
skutočnej realizácii je zákonnou prekážkou na priznanie odpočtu dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. žalobca mohol
odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré boli žalobcovi
dodané, pričom žalobca je povinný mať faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. K splneniu zákonných
podmienok na odpočet bol žalobca povinný predložiť doklad o uskutočnenom obchode - za poskytnutie
súčinnosti pri podnikaní v oblasti zdravotníckych pomôcok. Namiesto toho žalobca uplatnil právo na
odpočítanie dane na základe predloženej faktúry z obchodu, ktorý reálne neuskutočnený nebol.

59/ Správny súd zhodne so záverom daňových orgánov konštatuje, že zákon č. 222/2004 Z.z. vyžaduje
na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda
žalobca musí preukázať, že faktúra, na základe ktorej si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú
so skutočne realizovaným plnením. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol.

60/ O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, pretože u úspešného žalovaného nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania.

61/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1016201414)

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)