Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/165/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201433 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201433.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. T. XX, XXX XX C., zastúpenej: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., AK so sídlom Kadnárova č. 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova č. 46, 832 05 Bratislava 3, za účasti: 1. A. C., D. XX, XXX XX C., 2. Z. C., K. XX, XXX XX R., 3. S. C., N. 3, XXX XX C., 4. A. A., C. č. 2, XXX XX C., 5. R. A., C. č. 2, XXX XX C., 6. G. U., C. č. XX, XXX XX C., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2016/62291/KVJ zo dňa 01.07.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému a ďalším účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný odvolací orgán podľa ustanovenia § 4 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a podľa ustanovenia § 118 stavebného zákona, ako správny orgán príslušný podľa ustanovenia § 58 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zamietol odvolanie p. Jany Graňovej (žalobkyňa) a rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Lamač č. 2016/207-3647/ RUSK/SP/Ba zo dňa 29.04. 2016 potvrdil. 2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že po preskúmaní predloženého spisového materiálu mal za to, že stavebný úrad postupoval v spojenom územnom a stavebnom konaní procesné správne a odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. To malo za následok, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a preskúmateľné v celom rozsahu, a to aj vo väzbe na tú skutočnosť, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný na základe uvedeného konštatoval, že stavebný úrad postupoval v predmetnom konaní procesné správne, t. j. po podaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia túto preskúmal či bola úplná, a to predovšetkým vo väzbe na stavebníkmi predložené doklady, a po jej preskúmaní vyzval stavebníkov jednak na zaplatenie príslušného správneho poplatku apo jeho zaplatení ich vyzval na doplnenie žiadosti o ďalšie potrebné doklady, ktoré stavebníci stavebnému úradu predložili. Akonáhle podaná žiadosť bola úplná, t. j. na posúdenie podanej žiadosti o vydanie stavebného povolenia boli zo strany stavebníkov stavebnému úradu predložené všetky potrebné doklady pre správne posúdenie danej veci, stavebný úrad kvalifikovaným spôsobom oznámil začatie spojeného územného a stavebného konania a podľa ustanovenia § 61 ods. 2 Stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, a účastníkom konania stanovil lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok k oznámenému začatiu konania, čím dostatočným spôsobom zabezpečil ich procesné práva. Po uplatnení námietok a pripomienok vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie. Výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia bol v súlade s ustanovením § 47 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko bol určitý, jednoznačný a preskúmateľný. Stavebný úrad v ňom uviedol všetky podstatné náležitosti, kvalifikovaným spôsobom stanovil podmienky pre umiestnenie, ako aj realizáciu stavby, náležitým spôsobom sa vysporiadal so vznesenými námietkami, a taktiež jednoznačne stanovil podmienky vyplývajúce zo stanovísk príslušných dotknutých orgánov, ktorý sa k povoľovanej stavbe vyjadrovali z hľadiska nimi sledovaných záujmov, ktoré sú stavebníci povinní pri realizácii stavby rešpektovať, a ktorých splnenie bude stavebný úrad skúmať v kolaudačnom konaní na predmetnú stavbu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia bolo taktiež v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko stavebný úrad v ňom uviedol na základe akej správnej právnej úvahy dospel k danému záveru, kvalifikovaným spôsobom odôvodnil svoje vyhodnotenie vznesených námietok zo strany účastníkov konania, pričom s ich odôvodnením sa tunajší úrad stotožňuje. Na základe uvedených skutočností bolo možné konštatovať, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku. 3. K námietke odvolateľky týkajúcej sa toho, že zmenou výškového osadenia povoľovanej stavby od pôvodnej stavby budú obmedzené jej práva, a to najmä tým, že bude mať menej svetla vo všetkých miestnostiach, ktoré sú umiestnené na dvore uviedol, že ju vyhodnotil ako neopodstatnenú. Neopodstatnenosť tejto námietky spočívala predovšetkým v tom, že odvolateľka nijakým spôsobom nepreukázala, že by jej malo byť zasiahnuté do svetlotechnických pomerov na jej pozemku, a to aj vo väzbe na dĺžku, resp. hĺbku povoľovanej stavby, ktorá je menšia, ako jej stavba. Žalovanému preto nebolo zrejmé, akým spôsobom by boli zhoršené svetlotechnické pomery odvolateľky. Stavebný úrad sa s uvedenou námietkou odvolateľky, ktorú odvolateľka vzniesla aj v rámci konania na stavebnom úrade kvalifikovaným spôsobom vysporiadal, pričom s uvedeným konštatovaním stavebného úradu sa žalovaný stotožnil. K námietkam odvolateľky týkajúcich sa osadenia objektu, ako aj vsakovania vody odvolací orgán uviedol, že tieto námietky bolo potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnené, a navyše ide o námietky, s ktorými sa kvalifikovaným spôsobom vysporiadal stavebný úrad v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, a preto konštatovania odvolateľky uvedené v odvolaní sa nezakladali na skutkovom základe, keďže osadenie domu bolo posúdené aj z hľadiska platného územného plánu platného pre danú lokalitu. Nebolo pritom konštatované, že by povoľovaná stavba bola s ním v rozpore. Navyše odvolateľkou namietané odvádzanie dažďových vôd bolo posúdené príslušným dotknutým orgánom, ktorý sa k navrhovanému riešeniu vyjadril súhlasne z hľadiska ním sledovaných záujmov, a ktorého podmienky stavebný úrad zahrnul do výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia. Ich splnenie bude tiež skúmať v kolaudačnom konaní. Odvádzanie odpadových vôd je riešené do vsaku na pozemku stavebníkov, a preto sa žalovaný nestotožnil s tvrdeniami odvolateľky. V prípade umiestnenia komína, stavebníkmi bol stavebnému úradu predložený súhlas na povolenie stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia - 1 ks kachle na tuhé palivo, vydané príslušným orgánom - Hl. mesto SR Bratislava č. MAGS OZP38306/2015-4218/Be zo dňa 9. 2. 2016, ktoré bolo vydané na základe projektovej dokumentácie protipožiarnej bezpečnosti stavby. To bolo v danom prípade postačujúce, nakoľko HAZZ sa v zmysle príslušného zákona k povoľovaniu stavieb rodinných domov ako dotknutý orgán nevyjadruje. Preto bolo potrebné námietky odvolateľky uvedených v odvolaní vyhodnotiť ako neopodstatnené a nemajúce oporu v zákone. II. žaloba a námietky 4. Žalobkyňa predovšetkým v žalobe namietala, že dňa 24.03.2016 doručila referátu stanovisko k spojeniu územného a stavebného konania a o začatí spojeného konania vo veci stavby „novostavba rodinného domu NOVA Line 77A/38 na ul. pod Zemčákom, Bratislava - Lamač“ na pozemku registra „C“ č. XXXX v k ú. F., vedené pod č. XXXX/XXX-XXXX/RUSK/ozk/Ba. Mestská časť Bratislava Lamač ako stavebný úrad I. stupňa vydala dňa 29.04.2016 rozhodnutie č. 2016/207 - 3647/RUSK/SP/Ba - stavebné povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní na novostavbu (ďalej len „stavebné povolenie“). K námietkam žalobkyne stavebný úrad uviedol, že po ich dôkladnom posúdení námietkam uvedeným v bode 6) písm. c), d), e), f) vyhovuje, písm. a), b), g) nevyhovuje. Dňa 18.05.2016 doručila Mestskej časti Bratislava Lamač odvolanie proti stavebnému povoleniu, nakoľko sa stavebný úrad podľa jej názoru nesprávne vysporiadal s ňou vznesenými námietkami počas správneho konania, ktoré odôvodnila nasledovne: pripomienka pod bodom a) výška hrebeňa stavby - napriek tomu, že stavebný úrad konštatoval, že stavba bude vyššia ako pôvodne existujúca a odstránená stavba odstráneného RD kvôli obytnému podkroviu, vôbec neuviedol, prečo je možné takýto zásah umožniť. Nakoľko medzi stavbami nebude dodržaná vzdialenosť medzi stavbami (4 m) ani od hranice pozemku (2 m) práve z dôvodu, že existoval už pôvodný rodinný dom a sú tu stiesnené pomery, treba rešpektovať pôvodný stav a nie nad jeho rámec zasahovať do susedských práv. Stavebný úrad podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia asi nemal k dispozícii posudok k svetlotechnickým podmienkam, pričom uvedené by malo byť potrebné, nakoľko navrhovaná stavba je vyššia a je zrejmé, že takto navrhnutá stavba v prípade jej realizácie obmedzí práva susedov. Žalobkyňa uviedla, že bude mať po prípadnom zrealizovaní navrhnutej stavby menej svetla vo všetkých miestnostiach, ktoré sú umiestnené na dvore, pričom nie je jej povinnosťou preukazovať, koľko tam ostane svetla ale túto povinnosť má stavebník. Nesúhlasila s tým, aby jej užívacie právo k domu bolo tak výrazne obmedzené s to stavbou vyššou o cca 1 m ako bola pôvodná stavba, b) osadenie objektu RD a koordinácia - stavebný úrad uviedol nesprávne údaje o osadení stavby žalobkyne ako aj stavebníkom navrhnutej stavby. Na hranici pozemku je stavba žalobkyne postavená v dĺžke 7,5 m, pričom sused navrhuje stavbu umiestniť do hĺbky pozemku až 8,315 m. Dĺžka domu žalobkyne ako uvádza stavebný úrad sledovaných záujmov a ktorého podmienky stavebný úrad zahrnul do výrokovej časti stavebného povolenia a ich splnenie bude skúmať v kolaudačnou rozhodnutí. Na záver dodal, že odvádzanie odpadových vôd je riešené do vsaku na pozemku stavebníkov, námietka v bode e) - žalovaný uvádzal, že stavebníkmi bol stavebnému úradu doručený súhlas na povolenie stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia - 1 ks kachle na tuhé palivo príslušným orgánom Hl. mesto SR Bratislava, ktoré bolo vydané na základe projektovej dokumentácie protipožiarnej bezpečnosti stavby, čo je v danom prípade postačujúce, nakoľko HA2Z sa v zmysle príslušného zákona k povoľovaniu stavieb rodinných domov ako dotknutý orgán nevyjadruje. 5. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný sa s jej argumentmi v odvolaní proti stavebnému povoleniu nevysporiadal riadne, čo odôvodnila nasledovne: -k námietke pod a) žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nepreukázala skutočnosť, že postavením novostavby sa zhoršia svetlotechnické pomery na jej pozemku a že stavebný úrad sa touto jej námietkou kvalifikovaným spôsobom vysporiadal. Stavebný úrad však iba uviedol, že k zvýšeniu hrebeňa novostavby dôjde preto, že je navrhované obytné podkrovie a že výškové osadenie sa musí prispôsobiť jestvujúcim základom, ktoré majú byť čiastočne použité. Ďalej uvádzal technické požiadavky. Žalobkyňa mala za to, že uvedeným sa stavebný úrad s jej námietkou nevysporiadal riadne, nakoľko jeho odpoveďou na namietanú výšku hrebeňa novostavby sú v podstate návrhy C. (navrhované obytné podkrovie, majú byť čiastočne použité základy). Teda v tomto prípade ide o skutočnosť, že stavebný úrad vyhovel C. v ich návrhoch, ale pred vydaním stavebného povolenia opomenul vziať do úvahy rozmery pozemku a okolitých stavieb a ich usporiadanie, pričom v danom štádiu by bolo možné vyzvať C. na úpravu projektu novostavby tak, aby boli chránené aj práva vlastníkov susediacich pozemkov a stavieb. Žalobkyni ako vlastníčke susediaceho pozemku a stavby nebolo zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia by mala preukazovať zhoršenie svetlotechniky na jej pozemku výstavbou novostavby. Žalobkyňa považovala v tomto špecifickom prípade upustenie od ústneho pojednávania za rozporné s podstatou stavebného konania, čo podložila tým, že pri navrhovanej výstavbe novostavby nemali byť zachované zákonné vzdialenosti od susedných pozemkov, navyše novostavba mala byť postavená tesne pri stavbe žalobkyne (s povinnosťou upraviť pri odstraňovaní stavby pôvodnú spoločnú, murovanú stenu ktorá bola aj napriek nesúhlasu žalobkyne odstránená, taktiež opraviť poškodenú časť fasády, pričom poškodenie vzniklo pri asanácii pôvodného RD). Žalobkyňa mala zároveň obavu, aby bolo možné zrealizovať medzi navrhovaným a existujúcim RD štandardnú dilatačnú špáru tak ako uviedla v bode 6) f). 6. Ďalej k námietke v bode b) stavebný úrad uviedol nesprávne údaje o osadení stavby žalobkyne ako aj stavebníkom navrhnutej stavby. Na hranici pozemku je stavba žalobkyne postavená v dĺžke 7,5 m, pričom Boskovičoví navrhovali stavbu umiestniť do hĺbky pozemku až 8,315 m. Dĺžka domu žalobkyne ako uvádzal stavebný úrad 9,325 m je až cca 2,5 m od hranice pozemku, preto žalobkyňa požiadala, ak má stavebník stavať na hranici pozemku, o dodržanie existujúcich základov z pôvodného rodinného domu, t.j. 7,5 m alebo o dodržanie zákonom predpísaných odstupov vzdialeností od hraníc pozemkov ako aj rodinných domov. K námietke pod bodom d) vsakovanie vody - stavebný úrad v stavebnom povolení ďalej iba uviedol, že stavebníci sú povinný zrážkové (dažďové) vody zo strechy aj zo strany ulice odviesť do vsaku na vlastnom pozemku. Podmienka stavebného úradu nevylučuje však na pozemku pred domom do ulice, čo je pre ňu nežiaduci stav. C. k tomuto uviedli (3. str. napadnutého rozhodnutia), že v dotyku s nehnuteľnosťou žalobkyne nie sú riešené žiadne strešné dažďové zvody, tie sú umiestnené na opačnej časti navrhovaného rodinného domu. Žalobkyňa mala za to, že aj v takomto prípade práve kvôli svahovitému terénu, ktorý sa zvažuje smerom k jej nehnuteľnosti hrozí podmývanie jej stavby. Navyše žalobkyňa požiadala doložiť odborný posudok k vsakovaciemu systému a či je veľkosť šachty na dvore dostačujúca na odvod vody. Táto požiadavka zostala bez odozvy. K námietke pod bodom e) žalovaný uviedol, že súhlas na povolenie stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia - 1 ks kachle na tuhé palivo príslušného orgánu Hl. mesto SR Bratislava je postačujúci. Stavebný úrad sa v stavebnom povolení odvolal na tento súhlas. C. (str. 3 napadnutého rozhodnutia) tvrdili, že umiestnenie komína pre náhodné a náhradné kúrenie tuhým palivom z hľadiska dispozície neumožňuje iné umiestnenie. Opäť však ide o navrhovanú dispozíciu, pričom pri stavbe nového domu je vysoko pravdepodobné, že táto môže byť navrhnutá aj inak, hlavne ak ide o tak závažnú skutočnosť ako uvádza žalobkyňa. Jednou z podmienok súhlasu Hl. mesta SR Bratislava (19. 1.5 písm. c) stavebného povolenia) bolo: zohľadniť v stavebnou konaní z dôvodu možnosti dočasného zhoršenia organoteplických vlastností ovzdušia (zadymovanie, zápach, obťažovanie susedov) vzdialenosť komínov od hranice susedného pozemku v súlade s § 4 ods. 2 a 6 ods. 1,2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. Nikde v stavebnom povolení sa však stavebný úrad takýmto zohľadnením nezaoberal. V žiadnom prípade nebolo možné obísť ustanovenia vyhlášky min. vnútra 401/2007 Z. z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol. Podľa vyhlášky komín nesmie byť umiestnený na hranici pozemku a súčasne dvoch stavieb. Navrhnutý komín má byť umiestnený v bezprostrednej blízkosti strešného okna žalobkyne na hranici pozemkov. Žalobkyňa mala za to, že riešiť túto námietku až v kolaudačnom konaní je neskoro. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí a ani stavebný úrad stavebnom povolení neuviedli v odôvodnení akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a riadne sa nevysporiadali s námietkami a pripomienkami žalobkyne, nakoľko niektoré z nich neboli dostatočne posúdené alebo zodpovedané. III. argumenty žalovaného 7. Žalovaný navrhol v písomnom vyjadrení žalobu zamietnuť a uviedol, že k jednotlivým skutočnostiam, ktoré žalobkyňa namietala vo svojom žalobnom návrhu sa vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia č. OU-BA-OVBP2-2016/62291/K.VJ zo dňa 1. 7. 2016. Dôvody žaloby boli totožné s dôvodmi podaného odvolania, s ktorými sa žalovaný kvalifikovaným a dostatočným spôsobom vysporiadal, a kde bolo konštatované, že stavebný úrad postupoval v predmetnom konaní procesne správne a odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto nebol daný zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. S uvedenými námietkami žalobkyne sa nestotožnil s tým, že postupoval pri vybavovaní odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu stavebného úradu v súlade so zákonom a žalobou napadnuté rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia veci, a preto pristúpil k zamietnutiu odvolania a potvrdeniu napadnutého rozhodnutia. IV. pojednávanie 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 03.10.2018. V. relevantné právne predpisy 9. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb., o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon), stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 10. Podľa § 58 ods. 1, 2 Stavebného zákona, Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1976/50/20160101>, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. 11. Podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. 12. Podľa § 61 ods. 1, 2 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. 13. Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona, V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. 14. Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 15. Podľa § 66 ods. 3 Stavebného zákona, Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1976/50/20160101> dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, h) povinnosť oznámiť začatie stavby. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. VI. Posúdenie veci správnym súdom 17. „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis. zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Právomoc a príslušnosť súdov v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015819&f=2>, ktorá v článku 142 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109246&f=2> ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2108584&f=3> zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny poriadok. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať. 18. Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím č. 2015/441-5621úRUSK/O/3/Ba zo dňa 29.07.2015, právoplatným dňa 25.08.2015 stavebný úrad povolil odstránenie stavby „Rodinný dom na ulici S. T. XX, súp. č. XXXX, Bratislava a hospodárskeho skladu - šopy“, na pozemkoch parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, k ú. F., vlastníkmi ktorej sú A. C., Z. C. a S. C.. K. úrad súčasne stanovil podmienky pre odstránenie stavby. Dňa 30.11.2015 bola stavebnému úradu doručená žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. XXXX, k.ú. F.. Stavebníkmi boli menované osoby. Dňa 03.02.2016 vydal stavebný úrad rozhodnutie č. 2016/207-805/RUSK/preruš/Ba, na základe ktorého prerušil stavebné konanie a vyzval stavebníkov na doplnenie žiadosti o vydanie stavebného povolenia o odklad - povolenie stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia, podľa ustanovenia § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Listom zo dňa 22.02.2016 stavebný úrad oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie spojeného územného a stavebného konania na stavbu „Rodinný dom na pozemku parc. č. XXXX, k. ú. F.. Stavebný úrad rozhodnutím č. 2016/207-3647/RUSK/SP/Ba zo dňa 29.04. 2016 podľa § 39, § 39a a § 66 Stavebného zákona v spojenom územnom a stavebnom konaní povolil stavbu „Novostavba rodinného domu NOVA Line 77A/38 na ulici S. T., C. - F.“ na pozemku parc. č. XXXX, k.ú. F. pre menované osoby ako stavebníkov. Proti označenému rozhodnutiu podala v zákon stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktoré bolo Mestskej časti Bratislava F. doručené dňa 18.05.2016. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky ako príslušný odvolací orgán podľa ustanovenia § 118 Stavebného zákona, ako správny orgán príslušný podľa ustanovenia § 58 Správneho poriadku zamietol odvolanie p. Jany O. (žalobkyňa) a rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Lamač č. 2016/207-3647/RUSK/SP/Ba zo dňa 29.04.2016 potvrdil. 19. Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakcia na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Bez ohľadu na závažnosť, či plošný následok, sa vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré jeho rozhodnutie odôvodňujú. Všeobecné konštatovanie bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre akékoľvek rozhodnutie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 20. Je pritom dôležité uviesť, že žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť zrušené iba zo zákonného dôvodu, ktorého existencia musí vyplývať z posúdenia podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. V danom prípade sa žalovaný riadne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré výška hrebeňa navrhovaného rodinného domu prevýšila výšku pôvodného asanovaného rodinného domu. Pre stavbu bolo navrhnuté obytné podkrovie. Z projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie - časť architektúra vyplýva, že boli dodržané technické normy pre výšku 1. NP a obývateľného podkrovia. Výstavba rodinného domu sa musela prispôsobiť existujúcim základom, ktoré boli čiastočne zachované. +(-) 0,000 asanovaného domu bola 100,83 m.n.m a navrhovaná +(-)bola 100,62 m.n.m. Z uvedeného vyplýva, že bola v medziach pôvodnej výšky a teda nebolo možné automaticky konštatovať zmenu charakteru pôvodnej stavby a porušenia svetlo-technických podmienok. Uvedené sa týka aj námietky žalobkyne ohľadne osadenia objektu, pretože súdu nebolo zrejmé, v čom mal žalovaný postupovať v rozpore so zákonom, resp. s platným územným plánom, a to v kontexte porušenia jej subjektívnych práv. K odvádzaniu dažďových vôd sa vyjadrila Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. Bratislava v stanovisku č. 762/2016/SV s tým, že k odvádzaniu vôd z povrchového odtoku (zrážkové vody) do vsaku na pozemku nemala námietky. S navrhovaným technickým riešením odvádzania odpadových vôd z predmetnej nehnuteľnosti súhlasila za predpokladu, že budú dodržané jej podmienky, uvedené v texte vyjadrenia týkajúceho sa kanalizačnej prípojky. Tieto podmienky boli obsiahnuté vo výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu č. 2016/207-3647/ RUSK/SP/Ba zo dňa 29.04. 2016. So splnením podmienky sa bude musieť stavebný úrad vysporiadať v kolaudačnom konaní. Žalobkyňa ďalej namietala, že jednou z podmienok súhlasu Hl. mesta SR Bratislava (19. 1.5 písm. c) stavebného povolenia) bolo: zohľadniť v stavebnou konaní z dôvodu možnosti dočasného zhoršenia organoteplických vlastností ovzdušia (zadymovanie, zápach, obťažovanie susedov) vzdialenosť komínov od hranice susedného pozemku v súlade s § 4 ods. 2 a 6 ods. 1,2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. Nikde v stavebnom povolení sa však stavebný úrad takýmto zohľadnením nezaoberal. Ani s uvedeným tvrdením v žalobnom návrhu nebolo možné súhlasiť, pretože vo výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu č. 2016/207-3647/RUSK/SP/Ba zo dňa 29.04. 2016 v bode 1.5.c) bola jednoznačne uvedená podmienka súhlasu Hl. mesta SR Bratislavy, oddelenia životného prostredia a mestskej zelene (stanovisko č. MAGS OZP383 - zohľadniť v stavebnom konaní z dôvodu možnosti dočasného zhoršenia organoleptických vlastností ovzdušia (zadymovanie, zápach, obťažovanie susedov) vzdialenosť komínov od hranice susedného pozemku v súlade s § 4 ods. 2, § 6 ods. 1, 2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. 21. Z hľadiska namietaných nedostatočných dôvodov rozhodnutia treba zdôrazniť, že súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov, pričom vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Napadnuté (ako aj prvostupňové rozhodnutie) bolo v danom prípade súladné so zákonom, je správne po vecnej i formálnej stránke a napĺňa všetky zákonné náležitosti správneho rozhodnutia. Podľa názoru súdu v danom nemožno tvrdiť, že by bolo vydané v rozpore s princípmi právneho štátu. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia nebola dôvodná. V žalobe rovnako absentovalo vymedzenie subjektívnych práv, na ktorých mala byť žalobkyňa napadnutým rozhodnutím dotknutá. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval (vzhľadom na rámec vymedzených námietok v žalobe) pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami a pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).