Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/210/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201790 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201790.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: SYNAPSYS, s.r.o., Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 35 730 617, zastúpený: Weis & Partners, s.r.o., Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103829133/2016 zo dňa 05.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 103829133/2016 zo dňa 05.09.2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 103395102/2016 zo dňa 23.06.2016 zrušuje podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Daňový úrad Bratislava prvostupňovým rozhodnutím č. 103395102/2016 zo dňa 23.06.2016 určil žalobcovi podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 222/2004 Z.z.) zábezpeku na daň z pridanej hodnoty vo výške XX.XXX,- eur na obdobie 12 mesiacov. 2. Vyrubenie zábezpeky na daň správca dane odôvodnil tým, že spoločník a konateľ žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty bol spoločníkom a konateľom právnickej osoby S., s.r.o., ktorá má nedoplatok na dani z pridanej hodnoty X.XXX,- eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom spoločník a konateľ žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty bol spoločníkom a konateľom tejto právnickej osoby. Ďalej pri posudzovaní miery rizikovosti žalobcu za účelom určenia výšky zábezpeky správca dane vychádzal z celkovej výšky nedoplatkov prepojeného daňového subjektu ako aj z ďalších skutočností zistených pri správe daní, ktoré indikujú rizikovosť žalobcu a to personálne alebo majetkové prepojenie na daňový subjekt, ktorý má povinnosť podávať účtovné výkazy a tieto nepodáva, u prepojeného daňového subjektu začalo daňové exekučné konanie. 3. Rozhodnutím č. 103829133/2016 zo dňa 05.09.2016 žalovaný ako odvolací finančný orgán konajúci podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103395102/2016 zo dňa 23.06.2016. Námietky vznesené v odvolaní žalobcu ohľadne výšky uloženej zábezpeky, ktorú považoval žalobca za likvidačnú a ktorá predstavuje viac ako 15 - násobok zisku spoločnosti dosiahnutého v zdaňovacom období roku 2015, vyhodnotil žalovaný ako irelevantné pri posudzovaní výšky určenej zábezpeky s tým, že nie je možné na ne prihliadať pri konaní vo veci registrácie pre daň z pridanej hodnoty žiadateľa. 4. S poukazom na ust. § 4c ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý stanovuje správcovi dane povinnosť určiť sumu zábezpeky, pričom atribúty, na základe ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky pre daň, sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty a správca dane nie je oprávnený túto výšku zábezpeky meniť, žalovaný konštatoval, že postup správcu dane pri určení zábezpeky na daň z pridanej hodnoty bol správny a v súlade s platnými právnymi predpismi. II. Žaloba 5. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.09.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103829133/2016 zo dňa 05.09.2016, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 103395102/2016 zo dňa 23.06.2016, o určení zábezpeky na daň z pridanej hodnoty žalobcovi vo výške XX.XXX,- eur na obdobie 12 mesiacov. 6. Žalobca namietal výšku zábezpeky určenú správcom dane na sumu XX.XXX,- eur, ktorú považoval za privysokú. Podľa jeho názoru správca dane mohol v zmysle § 4c ods. 2 zákona o DPH určiť výšku zábezpeky v rozpätí od X.XXX,- eur do XXX.XXX,- eur, ale zábezpeku určil na sumu XX.XXX,- eur. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, ktoré žalobca vyhodnotil ako nesprávne uviedol, že D.. X. A. bol spoločníkom a konateľom spoločnosti S., s.r.o. len do 28.07.2015, čo znamená, že nepodávanie účtovných výkazov touto spoločnosťou ako ani prebiehajúce daňové exekučné konanie v tejto spoločnosti nemohlo a nemôže D.. X. A. po 28.07.2015 žiadnym spôsobom ovplyvniť. Za tieto skutočnosti podľa žalobcu sú v plnej miere zodpovední terajší spoločníci a konatelia tejto spoločnosti, ktorí mali a mohli daňový nedoplatok uhradiť, čím mohli zároveň zabrániť daňovej exekúcii a mali aj podávať účtovné výkazy, ktoré nepodávali. 7. Žalobca mal za to, že správca dane pri určovaní výšky zábezpeky podľa § 4c ods. 2 zákona o DPH zle prihliadol na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby, pričom aj nesprávne a teda neprimerane vychádzal z celkovej výšky nedoplatkov prepojeného daňového subjektu S., s.r.o. 8. Ako nezmyselné, alibistické a zjavne aj nezákonné považoval žalobca vyjadrenie žalovaného na strane 3 žalobou napadnutého rozhodnutia spočívajúce v argumentácii, že ust. § 4c ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, stanovuje správcovi dane povinnosť určiť sumu zábezpeky, pričom atribúty, na základe ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky pre daň, sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty a správca dane nie je oprávnený túto výšku zábezpeky meniť. 9. Podľa názoru žalobcu je toto uvedené tvrdenie žalovaného nesprávne, pretože o výške zábezpeky rozhoduje v súlade so zákonom správca dane a nie nejaký jeho informačný systém. Ak sa aj správca dane orientačne riadi takýmto systémom, vždy by mal mať možnosť výsledok takéhoto systému skorigovať. Ďalej uviedol, že tvrdenie správcu dane, že výšku zábezpeky určenú informačným systémom nie je správca dane oprávnený meniť, je v rozpore so zákonom, keďže v § 4c ods. 2 zákona o DPH je správcovi dane vyslovene udelená zákonná povinnosť prihliadnuť na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby a je aj v rozpore so samotným tvrdením resp. postupom správcu dane v predmetnej právnej veci, keďže na strane 2 prvostupňového rozhodnutia uviedol, že vychádzal jednak z výšky nedoplatku prepojeného daňového subjektu a jednak aj z ďalších skutočností zistených pri správe daní. Uvedené podľa žalobcu znamená, že správca dane si sám protirečí, keď raz tvrdí, že výšku zábezpeky určenú systémom, nemôže meniť a druhýkrát tvrdí, že pri určení výšky takejto zábezpeky prihliadol na rôzne ďalšie skutočnosti. 10. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný porušil aj základnú zásadu správy daní uvedenú v § 3 ods. 1 daňového poriadku, pretože nedbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu, keď žalobca správcovi dane uviedol, že zábezpeka určená vo výške XX.XXX,- eur je pre žalobcu likvidačná, táto výška zábezpeky predstavuje viac ako 15 - násobok zisku žalobcu za celý rok 2015, z čoho podľa žalobcu jasne vyplýva neprimeranosť výšky určenej zábezpeky, a preto zábezpeku určenú vo výške až XX.XXX,- eur žalobca zároveň považoval aj za výrazný zásah do jeho práva na podnikanie. 11. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, alebo znížil výšku určenej zábezpeky. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 07.12.2016 uviedol, že daňový subjekt podal dňa 08.06.2016 žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane po preverení žiadosti žalobcu vyhodnotil, že je zdaniteľnou osobou, ktorá zákonom stanovený obrat dosiahla v mesiaci február 2016 v sume XX.XXX,XX eura. Žalobca sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty dňa 01.08.2016. Správca dane preverovaním podanej žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zistil, že spoločník a konateľ žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, bol spoločníkom a konateľom právnickej osoby S., s.r.o., ktorá mala nedoplatok na dani z pridanej hodnoty X.XXX,- eur a viac, ktorý ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nebol zaplatený a ktorý vznikol v období, v ktorom spoločník a konateľ žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, bol spoločníkom a konateľom tejto právnickej osoby. 13. Ďalej uviedol, že jeden zo spoločníkov a konateľov žiadateľa o registráciu D.. X. A. bol v prepojenej spoločnosti S., s.r.o. spoločníkom a konateľom odo dňa 15.01.2005, pričom funkciu spoločníka ukončil ku dňu 28.07.2015 s nedoplatkom na dani z pridanej hodnoty XX.XXX,XX eura, obdobne funkciu konateľa ukončil ku dňu 13.07.2015 s nedoplatkom na dani z pridanej hodnoty v zhodnej sume. Ku dňu podania žiadosti bol vykazovaný nedoplatok na dani z pridanej hodnoty v rovnakej výške XX.XXX,XX eura, ako bol vykazovaný v období, v ktorom bol D.. X. A. spoločníkom aj konateľom prepojenej spoločnosti a tento nebol uhradený. 14. Žalovaný námietku žalobcu, že za tieto skutočnosti sú v plnej miere zodpovední terajší spoločníci a konatelia spoločnosti, ktorí mali a mohli daňový nedoplatok uhradiť, čím mohli zároveň zabrániť daňovej exekúcii a mali podávať aj účtovné výkazy, vyhodnotil ako pravdivú, ale z pohľadu určenia výšky zábezpeky na daň z pridanej hodnoty žalovaný považoval za potrebné uviesť, že správca dane je povinný postupovať v súlade s § 4c ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorým sú určené podmienky určenia zábezpeky v závislosti na vykázaných nedoplatkoch vyšších ako X.XXX,- eur u prepojených daňových subjektov, vzniknutých v čase pôsobenia konateľa alebo spoločníka zdaniteľnej osoby u tejto prepojenej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu na daň z pridanej hodnoty neboli zaplatené. Poznamenal, že potvrdenie vzniknutého nedoplatku v čase pôsobenia D.. X. A. je zrejmé aj z vyjadrenia žalobcu o skutočnosti, že z dôvodu neuhradených pohľadávok spoločnosti S., s.r.o. sa bývalí spoločníci D.. X. A. a jeho manželka F.. O. A. rozhodli predať svoje obchodné podiely novým spoločníkom, pričom sa domnievali, že títo pohľadávky spoločnosti dokážu vymôcť. 15. Konštatoval, že zábezpeka na daň má za cieľ zabezpečiť zabránenie prípadnému zneužitiu systému dane z pridanej hodnoty. Pred určením zábezpeky na daň správca dane preveruje vstupné údaje určujúce výšku danej zábezpeky a v prípade, že sú potvrdené ako pravdivé a správne, nemôže svojvoľne meniť výšku určenej zábezpeky. Žalovaný opätovne zdôraznil skutočnosť, že ust. § 4c ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty stanovuje správcovi dane povinnosť určiť sumu zábezpeky, pričom atribúty, na základe ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky pre daň, sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty a správca dane nie je oprávnený túto výšku zábezpeky meniť. 16. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou a účinnou legislatívou v danom čase a skutkový aj právny stav bol dostatočne zistený. Navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. IV. Replika žalobcu 17. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného doručenej krajskému súdu dňa 20.02.2017 vyslovil názor, že žiadny informačný systém nie je objektívne spôsobilý spravodlivo rozhodnúť o výške zábezpeky na DPH. Uviedol, že neodopiera správcovi dane možnosť používať uvedený informačný systém pri určovaní výšky zábezpeky na DPH, avšak len ako orientačnú pomôcku, pretože je to práve správca dane a nie jeho informačný systém, ktorý musí pri určovaní výšky zábezpeky na DPH prihliadať na riziko vzniku nedoplatku. Mal za to, že informačný systém nemôže slúžiť na to, aby naň žalovaný alibisticky poukázal a vôbec nevysvetlil, ako daný informačný systém funguje, aké atribúty berie do úvahy a ako ich vyhodnocuje. Žalovaný sa tak vyhol akémukoľvek vysvetleniu úvah, ktoré ho pri určovaní výšky zábezpeky viedli a len odkázal na neznámy informačný systém, ktorého funkcionalita nie je žalobcovi a zrejme ani súdu vôbec známa. 18. Ďalej poukázal na to, že ešte pre podaním žaloby a aj ku dňu spísania repliky žalobca uhradil na zábezpeku celkovú sumu X.XXX,- eur. 19. Žalobca taktiež poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 246/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z., v ktorej je uvedené: „V žiadnom prípade cieľom zavedenia takých inštitútov v zákone o dani z pridanej hodnoty, ako je zábezpeka na daň a ručenie za daň, nie je, aby tieto opatrenia negatívne ovplyvnili legálne podnikajúce subjekty“. Ďalej citoval dôvodovú správu, v ktorej je uvedené: „Daňový úrad by mal zábezpeku na daň určiť v takej výške, ktorá bude zodpovedať potenciálnej miere zneužitia systému DPH. ...Naopak zábezpeku vo výške dolnej hranice určí správca dane vtedy, ak napr. pôjde o novozaložený subjekt, ktorý nemá resp. nemal nedoplatky na DPH a nie sú žiadne pochybnosti o tom, že v budúcnosti bude vykonávať zdaniteľnú činnosť.“ S odkazom na tieto skutočnosti žalobca uviedol, že je činný už od roku 1997, pričom si plní poctivo svoje daňové povinnosti, nemá daňové nedoplatky a nie sú žiadne pochybnosti o tom, že aj v budúcnosti bude vykonávať zdaniteľnú činnosť, a preto mu mal žalovaný určiť zábezpeku vo výške dolnej hranice, resp. vo výške blízkej k dolnej hranici. 20. Namietal, že žalovaný úplne opomína základné zásady správy daní uvedené v § 3 zákona č. 563/2009 Z.z., v zmysle ktorých musí správca dane postupovať tak, aby dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a aby prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. V. Právna úprava 21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 22. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 23. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 26. Podľa § 4c ods.1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zdaniteľná osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 a 2, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej len "zábezpeka na daň"), ak konateľ alebo spoločník tejto zdaniteľnej osoby je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani 1 000 eur a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom. 27. Podľa § 4c ods.2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, žiadateľovi o registráciu uvedenému v odseku 1 určí daňový úrad rozhodnutím výšku zábezpeky na daň, ktorá je najmenej 1 000 eur a najviac 500 000 eur. Pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne daňový úrad na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. Žiadateľ o registráciu je povinný zložiť zábezpeku na daň do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. VI. Právne posúdenie veci 28. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 103829133/2016 zo dňa 05.09.2016, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o určení zábezpeky žalobcovi na daň z pridanej hodnoty vo výške XX.XXX,- eur na obdobie 12 mesiacov s odôvodnením, že správca dane postupoval pri určení zábezpeky na daň z pridanej hodnoty správne a v súlade s platnými právnymi predpismi. 29. V ustanovení § 4c zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty stanovená povinnosť zloženia zábezpeky na daň pred registráciou rizikových subjektov za platiteľov dane, ako vyplýva z dôvodovej správy k novele zákona o DPH, ktorá zaviedla s účinnosťou od 01.10.2012 túto povinnosť, že jej zámerom bolo prijať legislatívne opatrenia, ktoré efektívne potlačia možnosti podvodných aktivít a zabránia ich ďalšiemu rozširovaniu a ktoré súčasne nebudú predstavovať administratívne prekážky rozvoja podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. Táto úprava je súladná so základným predpisom pre DPH v rámci Európskej únie - Smernicou Rady č. 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Zavedenie inštitútu zábezpeky v Slovenskej republike je v súlade s možnosťami, ktoré smernica o DPH dáva členským štátom na základe čl. 273, v zmysle ktorého môžu členské štáty uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého zaobchádzania transakcií uskutočňovaných na vnútroštátnej úrovni s transakciami uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc. 30. V preskúmavanej veci správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný dospeli k záveru, že na základe zistenia, spoločník a konateľ žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, bol spoločníkom a konateľom právnickej osoby S., s.r.o., ktorá má nedoplatok na dani z pridanej hodnoty X.XXX,- eur a viac, tento ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty nebol zaplatený a vznikol v období, v ktorom spoločník a konateľ žiadateľa o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, bol spoločníkom a konateľom tejto právnickej osoby. Správca dane okrem celkovej výšky nedoplatkov prepojeného daňového subjektu zohľadnil mieru rizikovosti žiadateľa o registráciu, pričom vychádzal aj z tej skutočnosti, že personálne alebo majetkové prepojenie na daňový subjekt S.., ktorý má povinnosť podávať účtovné výkazy, tieto nepodáva a zároveň u tohto prepojeného daňového subjektu začalo daňové exekučné konanie. L., že výška zábezpeky v sume XX.XXX,- eur bola vygenerovaná informačným systémom a atribúty, na základe ktorých informačný systém generuje výšku zábezpeky pre daň, sú jednotne určené pre všetky daňové subjekty a správca dane nie je oprávnený túto výšku zábezpeky meniť. 31. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods. 5 daňového poriadku). 32. V procese posudzovania predmetnej veci súd skúmal, či správny orgán nevybočil z hľadísk zákona o DPH, ktorý v ust. § 4c ods. 2 vymedzuje hľadiská tak, že ukladá daňovým úradom povinnosť prihliadať na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. To, na aké kritériá v tomto prípade žalovaný správny orgán prihliadal a ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky zábezpeky však musí vyplývať z odôvodnenia rozhodnutia tak, aby toto bolo dostatočne zrozumiteľné a následne preskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia má teda správny orgán uviesť najmä správnu úvahu pri zistení rizikovosti žalobcu a konkrétne vyhodnotiť kritériá rizikovosti relevantných pre určenie výšky zábezpeky. 33. Krajský súd vo veci konštatoval, že v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia len tie skutočnosti, ktoré sú zákonným predpokladom na vznik povinnosti žalobcu na zloženie zábezpeky na DPH v zmysle § 4c ods. 1 písm. c) bod 1. zákona o DPH. Výšku zábezpeky, ktorá bola určená na sumu XX.XXX,- eur žalovaný neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi okolnosťami. 34. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného tak nie je zrejmé, aká je skutočná výška nedoplatkov spoločnosti, v ktorej spoločník a konateľ bol spoločníkom a konateľom. Žalovaný len uviedol, že tento nedoplatok predstavoval X.XXX,- eur a viac a ďalej poukázal len na skutočnosť, že v konkrétnom prípade bola výška zábezpeky na daň automaticky vygenerovaná informačným systémom bez možného zásahu správcu dane. 35. Vo vzťahu k otázke výšky zábezpeky krajský súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C-534/16 zo dňa 26.10.2017 (marginálne body č. 26 až 28), ktorý v súvislosti s aplikáciou zásady proporcionality poukázal na to, že: - iba automatické vygenerovanie výšky zábezpeky prostredníctvom informačného systému bez možnosti žalobcu ako dotknutej osoby poskytnúť informácie, ktoré by mohli vplývať na úpravu tak stanovenej výšky žalobcu ako dotknutej osoby poskytnúť informácie, ktoré by mohli vplývať na úpravu tak stanovenej výšky sumy zábezpeky, môže v určitých prípadoch viesť k výsledku, ktorý prekračuje to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a zabránenie daňovým podvodom (viď rozsudok Súdneho dvora z 10.07.2008, Sosnowska, sp.zn. C-2507, bod 24) - výška požadovanej zábezpeky musí byť primeraná nielen riziku budúcich nedoplatkov a výške predchádzajúcich daňových dlhov ale aj úlohe, ktorú spoločník alebo konateľ tak spoločnosti, ktorá má daňové nedoplatky, ako aj spoločnosti, ktorej spoločníkom alebo konateľom bol predtým, zohráva pri založení a riadení právnickej osoby, od ktorej sa zábezpeka požaduje. 36. Správca dane a na neho nadväzujúci žalovaný správny orgán iba načrtol svoje úvahy „o atribútoch“, ktoré „vygeneruje“ tajomný informačný systém so zdôraznením naplnenia obsahu ustanovenia zásady zákonnosti. Tak všeobecná a nič nehovoriaca argumentácia daňových orgánov však neumožňuje daňovému subjektu, aby v procese správy daní boli v zmysle § 3 ods. 1 daňového poriadku zachované práva a právom chránené záujmy žalobcu ako daňového subjektu (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/77/2015 zo dňa 28.11.2017). 37. K námietke žalobcu ohľadne správcom dane uloženej výšky zábezpeky súd uvádza, že takýto postup správneho orgánu nezodpovedá zákonným požiadavkám individuálneho posúdenia konkrétnej veci a náležitého odôvodnenia, ktoré musí zodpovedať dostatočne a spoľahlivo zistenému skutkovému stavu. 38. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia ako aj prvostupňový správny orgán nepostupovali v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami, ich rozhodnutia v dôsledku automatického vygenerovania výšky zábezpeky na daň prostredníctvom informačného systému bez bližšieho odôvodnenia sú nepreskúmateľné. 39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil v zmysle § 191 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 40. V ďalšom konaní bude povinnosťou orgánov verejnej správy opätovne individuálne posúdiť konkrétnu vec a náležite odôvodniť výšku uloženej zábezpeky na DPH tak, aby odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo požiadavkám citovaného zákonného ustanovenia daňového poriadku aj s uvedením správnej úvahy, ktorá viedla správny orgán pri uložení výšky zábezpeky na DPH. 41. Krajský súd ešte dodáva, že žalovaný až v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol konkrétne skutočnosti napr. týkajúce sa vykazovaného nedoplatku na dani z pridanej hodnoty, prepojenej spoločnosti S.. vo výške XX.XXX,XX eura, pričom tieto skutočnosti bolo potrebné uviesť v žalobou napadnutom rozhodnutí a nie až vo vyjadrení, ktorým nemožno zhojiť nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 42. Podľa § 191 ods. 6, veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.