Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/261/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202527 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202527.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: RURAL, s.r.o., IČO: 36 663 743, Ontopa 815, 946 12 Zlatná na Ostrove, zast.: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát, Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 22452/2016 zo dňa 02.09.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie a rozhodnutia správnych orgánov 1. Súd zo súdneho a administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím č. 110NR0800135 zo dňa 17.08.2009 Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „platobná agentúra“) neschválila žiadosť žalobcu o nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) pre projekt „Rekonštrukcia bývalej hydinárskej farmy na modernú farmu pre chov kožušinových zvierat“ (ďalej aj ako „projekt“), a to pre nedostatok verejných finančných príspevkov. Na základe následnej žiadosti žalobcu o preskúmanie uvedeného rozhodnutia prvostupňového orgánu žalovaný dňa 19.10.2009 rozhodol tak, že rozhodnutie o neschválení žiadosti o NFP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Po následnom vrátení veci prvostupňový orgán rozhodnutím č. NR00135 zo dňa 14.12.2009 schválil žiadosť žalobcu o NFP na projekt v maximálnej výške NFP 674.213,46 Eur, keďže predložená žiadosť žalobcu splnila podmienky pre priznanie NFP vo výške 674.213,46 Eur. Na základe tohto rozhodnutia bola dňa 17.12.2009 medzi žalobcom a prvostupňovým orgánom uzatvorená zmluva o poskytnutí NFP, ktorý bol zložený z dvoch častí, a to zo prostriedkov Európskeho pôdohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v sume 505.660,09 Eur predstavujúcej 37,5% z celkových oprávnených výdavkov a z prostriedkov štátneho rozpočtu v sume 168.553,37 Eur predstavujúcej 12,5% z celkových oprávnených výdavkov. V čl. V. tejto zmluvy boli upravené platby konečnému prijímateľovi (žalobcovi), ktoré sa poskytovali na základe žiadosti o platbu, pričom po splnení všetkých podmienok sa prvostupňový orgán zaviazal konečnému prijímateľovi (žalobcovi) preplatiť výdavky v schválenej výške najneskôr do 4 kalendárnych mesiacov odo dňa doručenia kompletnej žiadosti o platbu. Na základe žiadosti žalobcu o platbu zo dňa 04.12.2012, ktorá bola platobnej agentúre doručená dňa 14.12.2012 a súčasťou ktorej bola monitorovacia správa projektu, platobná agentúra vyplatila žalobcovi schválený NFP vo výške 674.213,46 Eur. 2. Listom zo dňa 19.06.2015, doručeným dňa 03.07.2015, platobná agentúra žalobcovi zaslala správu o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vysporiadanie finančných vzťahov, v ktorých bol žalobca vyzvaný na vrátenie neoprávnene poskytnutých finančných prostriedkov. Zo správy o zistenej administratívnej chybe vyplýva, že žalobca v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia platobnej agentúry o neschválení žiadosti o NFP (rozhodnutie č. 110NR0800135 zo dňa 17.08.2009) poukázal na dosiahnutie vyššieho bodového hodnotenia projektu o 10 bodov v rámci bodovacieho kritéria č. 4, pričom opísal predpokladané tržby a zdôvodnil, prečo nemôžu byť brané dosiahnuté tržby. Bodovacie kritérium č. 4 znie: Percentuálny pomer oprávnených nákladov na jeden projekt k dosiahnutým príjmom z poľnohospodárskej prvovýroby (tržby z poľnohospodárskej prvovýroby a súvisiace podpory v roku posledného účtovného obdobia), t.j. podľa správy o zistenej administratívnej chybe v bodovacom kritériu č. 4 sa nezohľadňujú predpokladané tržby, ale reálne tržby z posledného účtovného obdobia (v tomto prípade z roku 2008). Následne platobná agentúra listom zo dňa 25.02.2016, doručeným dňa 08.03.2016, žalobcovi oznámila začatie správneho konania vo veci vrátenia neoprávnenej platby. 3. Po upovedomení žalobcu o predĺžení lehoty na rozhodnutie vydala platobná agentúra rozhodnutie č. 600/362/-R/15 zo dňa 02.05.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložila žalobcovi povinnosť vrátiť NFP na projekt v sume 674.213,46 Eur v dôsledku porušenia pravidiel a podmienok, za ktorých bol NFP poskytnutý, čím malo dôjsť k porušeniu finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“). V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo poukázané na správu certifikačného orgánu z koncoročného auditu finančného roku 2014, v ktorej je uvedené, že bodovacie kritérium č. 4 znie: Percentuálny pomer oprávnených nákladov na jeden projekt k dosiahnutým príjmom z poľnohospodárskej prvovýroby (tržby z poľnohospodárskej prvovýroby a súvisiace podpory v roku posledného účtovného obdobia), t.j. v bodovacom kritériu č. 4 sa nezohľadňujú predpokladané tržby, ale reálne tržby z posledného účtovného obdobia (v tomto prípade z roku 2008). Podľa overenia výkazov ziskov a strát zverejnených žalobcom v registri účtovných závierok Ministerstva financií SR žalobca vykázal tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb až v roku 2012 v hodnote 195.000 Eur, pričom v liste zo dňa 27.08.2009 (žiadosť o preskúmanie rozhodnutia platobnej agentúry č. 110NR0800135 zo dňa 17.08.2009) deklaroval dosiahnutie tržieb v hodnote 1.842.000 Eur. Podľa certifikačného orgánu došlo k neoprávnenému schváleniu podanej žiadosti, a tým aj k neoprávnenému vyplateniu finančného príspevku. Toto rozhodnutie platobnej agentúry, voči ktorému bolo možné podať odvolanie podľa § 53 Správneho poriadku v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, bolo žalobcovi doručené dňa 18.05.2016. 4. Voči rozhodnutiu platobnej agentúry opísanému v predchádzajúcom bode podal žalobca odvolanie, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 03.06.2016 a doručené platobnej agentúre dňa 06.06.2016. V odvolaní žalobca poukázal na viacnásobnú kontrolu jeho účtovných údajov pred schválením NFP, pred podpisom zmluvy o poskytnutí NFP a pred jeho vyplatením. Listom zo dňa 06.07.2016, doručeným žalovanému dňa 08.07.2016 a žalobcovi dňa 20.07.2016, platobná agentúra oznámila oneskorenosť podaného odvolania žalobcu a predložila vec žalovanému za účelom preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 60 Správneho poriadku. Po upovedomení žalobcu o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia a jeho vyjadrení na základe výzvy na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia žalovaný v liste zo dňa 02.09.2016 pod č. 22452/2016 (žalobou napadnutý akt správneho orgánu) s názvom: „Preskúmanie oneskoreného odvolania - odpoveď“ žalobcovi oznámil, že po preskúmaní administratívneho spisu a námietok uvedených v oneskorenom odvolaní dospel k záveru, že platobná agentúra pri vydaní rozhodnutia, ako i v procese, ktorý jeho vydaniu predchádzal, postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný preto konštatoval, že skúmaním námietok v oneskorenom odvolaní nezistil dôvody na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov, a preto o tejto skutočnosti upovedomuje neformálnym listom. II. Žaloba 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie (opatrenie) žalovaného za nezákonné a žiadal ho zrušiť. Mal za to, že obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie (opatrenie) žalovaného považoval navyše za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietal záver uvedený v napadnutom opatrení, podľa ktorého prvostupňové rozhodnutie v zmysle § 52 ods. 1 Správneho poriadku nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2016. Podľa žalobcu rozhodnutie v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nadobúda právoplatnosť až dňom nasledujúcim po poslednom dni lehoty, v rámci ktorej bolo možné podať odvolanie (rozklad). V tomto prípade bol deň 02.06.2016 posledným dňom lehoty na podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, takže až márnym uplynutím tohto dňa sa mohlo prvostupňové rozhodnutie stať právoplatným. To znamená, že prvostupňové rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť najskôr dňa 03.06.2016. 6. V celom rozsahu namietal právny záver žalovaného uvedený v napadnutom opatrení, ktorý považoval za rozporný s § 65 ods. 2 Správneho poriadku. V tejto súvislosti dôvodil, že žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodňuje, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov (dňa 05.08.2016 upovedomil žalobcu o predĺžení lehoty z dôvodu potreby vykonať obsiahlejšie dokazovanie), ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu k podkladom prvostupňového rozodnutia uvedenými v jeho odvolaní. Na tomto mieste poukázal na niektoré skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom. Zo znenia výzvy 2008/PRV/01 vyplýva, že podrobný postup platobnej agentúry pri posudzovaní žiadostí o posktytnutie NFP je obsahom Príručky pre žiadateľa o poskytnutie NFP z Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 (ďalej len „príručka pre žiadateľa”). Táto príručka na str. 14-16 upravuje bodovacie kritériá, na základe ktorých platobná agentúra rozhoduje o vyradení príslušnej žiadosti o platbu o poskytnutie NFP, ak táto nespĺňa ustanovené kritériá, alebo o uzatvorení zmluvy o poskytnutí NFP medzi platobnou agentúrou ako poskytovateľom podpory a príslušným žiadateľom ako konečným prijímateľom. Platobná agentúra pridelila žiadosti žalobcu o poskytnutie NFP pre podporený projekt v zmysle bodovacích kritérií 70 bodov (maximálny počet podov v zmysle príručky bol 100 bodov) a vydala rozhodnutie o neschválení žiadosti žalobcu o poskytnutie NFP. Po žiadosti žalobcu o preskúmanie tohto rozhodnutia s odôvodnením dosiahnutia vyššieho bodovacieho hodnotenia projektu o 10 bodov v rámci bodovacieho kritéria č. 4 vydal žalovaný rozhodnutie, ktorým rozhodnutie platobnej agentúry o neschválení žiadosti žalobcu o poskytnutie NFP zrušil a vrátil vec platobnej agentúre na prehodnotenie. Následne platobná agentúra vydala dňa 20.10.2009 stanovisko o zmene pridelených bodov, ktoré sa odvoláva na závery komisie konanej dňa 06.05.2009 a podľa ktorého súhlasí s navýšením počtu bodov na 80. Na základe toho vydala platobná agentúra dňa 14.12.2009 rozhodnutie o schválení NFP pre podporený projekt vo výške 674.213,46 Eur, v dôsledku čoho bola medzi žalobcom a platobnou agentúrou uzatvorená zmluva o poskytnutí NFP (viď bod 1 tohto rozsudku). Žalobca zdôraznil, že tento postup bol plne v súlade s príručkou pre žiadateľa a zákonom č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z.z.”). 7. Ďalej žalobca uviedol, že v súvislosti s výsledkom hodnotenia žiadostí o poskytnutie NFP sa v príručke pre žiadateľa na str. 73 uvádza, že výsledkom vyhodnotenia žiadosti o NFP je uzatvorenie zmluvy o poskytnutí NFP a vydanie schvaľovacej listiny alebo vyradenie žiadosti o NFP. V tejto súvislosti žalobca s poukazom na § 37 a § 38 zákona č. 528/2008 Z.z. zdôraznil, že v prípade, ak by jeho žiadosť o NFP pre podporený projekt nespĺňala kritériá ustanovené výzvou 2008/PRV/01, príručkou pre žiadateľa a všeobecne záväznými právnymi predpismi, malo by to za následok vyradenie jeho žiadosti o poskytnutie NFP. Keďže platobná agentúra uznala, že žiadosť žalobcu o poskytnutie NFP pre podporený projekt spĺňa všetky stanovené kritériá a uzatvorila so žalobcom zmluvu, postupovala tak v súlade so zákonom č. 528/2008 Z.z. Dôvodil, že štatutárny zástupca platobnej agentúry bol v zmysle § 37 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z.z. oprávnený preskúmať rozhodnutie o schválení NFP, avšak najneskôr do uzatvorenia zmluvy o poskytnutí NFP. K takému postupu však nedošlo. Zdôraznil, že uzatvorením zmluvy o poskytnutí NFP sa práva a povinnosti žalobcu ako konečného prijímateľa a platobnej agentúry ako poskytovateľa podpory pri realizácii podpory spravujú v zmysle § 38 ods. 4 zákona č. 528/2008 Z.z. ustanoveniami zmluvy o poskytnutí, pričom žalobca je v zmysle § 38 ods. 5 uvedeného zákona povinný vrátiť poskytnutý NFP alebo jeho časť za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve o poskytnutí NFP. V tejto súvislosti namietal, že ani napadnuté opatrenie žalovaného a ani prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry však nepoukazujú na žiadne konkrétne ustanovenie zmluvy o poskytnutí NFP, ktorého porušenia sa mal žalobca dopustiť alebo na základe ktorého by mal vrátiť poskytnutý NFP. Mal za to, že relizoval podporený projekt plne v súlade so zmluvou o poskytnutí NFP a príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Platobná agentúra žalobcovi vyplatila NFP spôsobom refundácie po vykonaní kontroly oprávnenosti vynaloženia výdavkov na realizáciu podporeného projektu. Žalobca tiež poukázal na čl. XII. bod 1 zmluvy o poskytnutí NFP, podľa ktorého záväzky zo zmluvy zanikajú po uplynutí piatich rokov od vydania rozhodnutia podľa § 37 zákona č. 528/2008 Z.z. Uviedol, že rozhodnutie o schválení NFP bolo vydané dňa 14.12.2009, záväzky zo zmluvy o poskynutí NFP teda zanikli dňa 14.12.2014. 8. Namietal dôvod na vrátenie poskytnutého NFP, ktorým má byť údajné neoprávnené schválenie podanej žiadosti, ku ktorému malo dôjsť podľa správy certifikačného orgánu z koncoročného auditu roku 2014, čím malo zároveň dôjsť aj k neoprávnenému vyplateniu NFP. V tejto súvislosti dôvodil, že ak certifikačný orgán, ktorým je Ministerstvo financií SR zistil akékoľvek nedostatky pri realizácii pomoci a podpory, tieto nedostatky sa týkajú výlučne postupov žalovaného a platobnej agentúry a nie nedodržania podmienok poskytnutia NFP zo strany žalobcu. K údajnému porušeniu finančnej disciplíny uviedol, že dodržal všetky ustanovenia (podmienky a pravidlá) zmluvy o poskytnutí NFP a súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré ho zaväzovali realizovať podporený projekt a použiť NFP na realizáciu podporeného projektu hospodárne, efektívne a účinne. Mal za to, že poskytnutý NFP použil na určený účel, takže ak malo dôjsť k porušeniu pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, nemohlo k tomuto porušeniu dôjsť zo strany žalobcu a tento sa nemohol dopustiť porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z. Na tomto mieste spochybnil aplikáciu čl. 73 ods. 3 Nariadenie Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadeniach Rady (ES) č. 1782/2003 a (ES) č. 73/2009, ako aj na uplatňovanie krížového plnenia uvedeného v nariadení (ES) č. 479/2008 (ďalej len „nariadenie č. 796/2004”) a § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z., na ktoré žalovaný a platobná agentúra vo svojich rozhodnutiach odkazujú. Podľa žalobcu na jeho prípad tieto ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov nemožno aplikovať, a preto sa na žalobcu ani nevzťahuje povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 18.01.2017, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobou napadnutý list nie je opatrením orgánu verejnej správy. Žalobca podľa názoru žalovaného nesprávne označuje list ako opatrenie vzhľadom k tomu, že nie sú naplnené náležitosti, pri ktorých by bolo možné predmetný napadnutý list subsumovať pod pojem opatrenie, nakoľko nezasahuje do práv a povinností žalobcu. Žalovaný dôvodil, že žalobca neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá preukazuje zásah do jeho práv a oprávnených záujmov v súvislosti s napadnutým listom. Žalovaný postupoval v tomto prípade v súlade s § 60 Správneho poriadku a nakoľko neboli v prípade oneskoreného odvolania splnené podmienky na obnovu konania alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vybavil žalovaný oneskorené odvolanie žalobcu neformálnym spôsobom. Preto mal žalovaný za to, že napadnutý list nie je možné napadnúť správnou žalobou. 10. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo prvostupňové rozhodnutie doručené dňa 18.05.2016. Žalobca bol v zmysle § 54 ods. 2 Správneho poriadku oprávnený podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Odvolanie mohol teda žalobca podať len do uplynutia posledného dňa 15 dňovej lehoty. Nakoľko sa žalobca ani v posledný deň 15 dňovej lehoty neodvolal, pričom uvedený deň nebol sobotou, ani dňom pracovného pokoja, nedá sa oneskorene podané odvolanie posudzovať ani podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. V tomto prípade bol posledným dňom odvolacej lehoty štvrtok 02.06.2016, ktorý bol aj riadnym pracovným dňom, pričom odvolanie žalobcu bolo podané na poštovú prepravu až dňa 03.06.2016 (piatok). Žalovaný zdôraznil, že lehota na podanie odvolania by bola zachovaná, ak by odvolanie žalobcu bolo podané na poštovú prepravu dňa 02.06.2016, k čomu však nedošlo a žalovanému nebola ani doručená žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty. Žalovaný podotkol, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje riadne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Dôvodil, že v právnej teórii ohľadom okamihu, kedy nastáva právoplatnosť rozhodnutia v prípade márneho uplynutia lehoty na podanie odvolania, existujú dva právne názory. Kým jeden uvádza, že právoplatnosť rozhodnutia nastáva dňom nasledujúcim po dni, ktorý je posledným dňom lehoty na podanie odvolania. Druhý právny názor, ku ktorému sa priklonil aj žalovaný v tomto prípade, uvádza, že právoplatnosť nastáva dovŕšením 24. hodiny dňa, ktorý bol posledným dňom lehoty na podanie odvolania. Bez ohľadu na uvedené mal však žalovaný za to, že dátum o nadobudnutí právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia platobnej agentúry nemá vplyv na to, či bolo odvolanie žalobcu podané včas alebo nie. Podľa žalovaného je nepochybne preukázané, že žalobca dňa 02.06.2016 odvolanie nepodal, pričom tento deň bol posledným dňom 15 dňovej lehoty na podanie odvolania. Žalovaný preto nemohol postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku o odvolaní, ale konal v zmysle § 60 Správneho poriadku a bol povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z hľadiska toho, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia platobnej agentúry mimo odvolacieho konania. Žalovaný na základe tohto postupu zaslal žalobcovi napadnutý list, v ktorom konštatoval, že platobná agentúra pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi a žalovaný nezistil dôvody na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov a z uvedeného dôvodu vybavil vec neformálnym listom č. 22452/2016. 11. Žalovaný konštatoval, že zákonnosť prvostupňového rozhodnutia platobnej agentúry bola predmetom posudzovania v správnom konaní, pričom žalovaný rozpor tohto rozhodnutia so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením nezistil. Ani sám žalobca v odvolaní neuviedol konkrétne ustanovenia zákona, ktoré by boli v správnom konaní porušené alebo s ktorými by bolo prvostupňové rozhodnutia platobnej agentúry v rozpore. Súčasne nebola zistená ani existencia dôvodov na obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 Správneho poriadku. Preskúmaním oneskorene podaného odvolania žalobcu teda neboli zistené dôvody na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov voči prvostupňovému rozhodnutiu platobnej agentúry, pričom žalovaný vychádzal z právneho stavu a skutkových okolností platných v čase vydania prvostupňového rozhodnutia platobnej agentúry. Žalovaný zdôraznil, že v rámci správneho konania ohľadom vrátenia neoprávnenej platby nebol oprávnený posúdiť priebeh konania podľa zákona č. 528/2008 Z.z. ukončeného podpisom zmluvy o poskytnutí NFP a poskytnutím finančných prostriedkov na schválený projekt. Žalovaný posudzoval až priebeh správneho konania, ktoré bolo začaté z iniciatívy platobnej agentúry na základe zistení certifikačného orgánu (Ministerstvo financií SR) ohľadom porušenia finančnej disciplíny pri koncoročnom audite finančného roka 2014. 12. Žalovaný mal za to, že tvrdenie žalobcu o tom, ako z jeho strany nedošlo k porušeniu finančnej disciplíny, nemá oporu v platných právnych predpisoch pri ukladaní povinnosti vrátiť neoprávnenú platbu, ani pri jej vymáhaní. Podľa žalovaného žalobca neberie na zreteľ skutočnosť, že voči nemu bolo vedené štandardné správne konanie vo veci vrátenia neoprávnene vyplatenej sumy na základe nezrovnalostí, ktoré boli zistené certifikačným orgánom a preverené platobnou agentúrou. Zdôraznil, že žalobcom poukazované ustanovenie § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z. by mohlo byť brané do úvahy len v prípade zistení o porušení finančnej disciplíny, za ktoré by bol zodpovedný konkrétny zamestnanec platobnej agentúry. Žalovaný poukázal na právomoci správnych orgánov v predmetnej veci, ktoré sú upravené v zákone č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len „zákon č. 543/2007 Z.z.“). Dôvodil, že podstatou porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z. je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté a ktoré v zásade nevyžaduje zavinenie prijímateľa pomoci, keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť. IV. Posúdenie veci 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 14. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 18. Podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň. 19. Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné. 20. Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. 21. Podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 22. Podľa § 54 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon. 23. Podľa § 54 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. 24. Podľa § 59 ods. 1, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 25. Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 26. Úlohou súdu bolo v tomto prípade v prvom rade vysporiadať sa s otázkou spôsobilosti žalobou napadnutého listu žalovaného zo dňa 02.09.2016 byť predmetom súdneho prieskumu. Ide o akt žalovaného, ako odvolacieho správneho orgánu, ktorým bol žalobca upovedomený o vybavení jeho oneskoreného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu platobnej agentúry (viď bod 3 tohto rozsudku) postupom podľa § 60 Správneho poriadku. Toto zákonné ustanovenie upravuje povinnosť odvolacieho správneho orgánu v záujme ochrany práv účastníkov konania, ale aj iných osôb, preskúmať aj odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, t.j. po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie odvolania, a to z hľadiska existencie dôvodov na aplikáciu mimoriadnych opravných prostriedkov (nariadenie obnovy konania alebo preskúmanie rozhodnutia v tzv. mimoodvolacom konaní). Ak odvolací správny orgán zistí, že v konkrétnom prípade neexistujú dôvody na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, nevydáva o tom rozhodnutie s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, ale neformálnym spôsobom (listom) o tom upovedomí účastníka konania, ktorý oneskorené odvolanie podal. Žalobca v žalobe okrem hmotnoprávnych námietok týkajúcich sa dôvodov, na ktorých stojí prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry o uložení povinnosti vrátiť NFP na projekt v sume 674.213,46 Eur, namietal nesprávne posúdenie nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia a absenciu riadneho odôvodnenia žalovaného pri vyvodení záveru, že platobná agentúra pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi. 27. V súvislosti s oneskoreným odvolaním je potrebné konštatovať, že ide o procesný úkon, ktorý nie je spôsobilý vyvolať rovnaké právne účinky ako riadne podané odvolanie, preto nezabráni tomu, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Napriek tomu, že oneskorené odvolanie nemožno z právneho hľadiska kvalifikovať ako riadne odvolanie a odvolací orgán nemôže takéto podanie vybaviť postupom podľa § 59 Správneho poriadku, to znamená vydať rozhodnutie o takom odvolaní, prípadný list, ktorým odvolací správny orgán upovedomí účastníka konania o vybavení jeho oneskoreného odvolania v rámci postupu podľa § 60 Správneho poriadku, je potrebné považovať za akt správneho orgánu, ktorým môžu byť práva účastníka konania dotknuté. Predovšetkým preto, že prípadným nesprávnym posúdením včasnosti odvolania by účastník konania bol ukrátený na svojom práve podať odvolanie podľa § 53 Správneho poriadku, keďže by o jeho odvolaní nebolo vôbec rozhodnuté. 28. Súd na tomto mieste poukazuje na rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve, ktorý je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie v písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/19/2017 zo dňa 23.11.2017) 29. I keď v tomto prípade nie je žalobou napadnutý list žalovaného rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 Správneho poriadku, vzhľadom na možnosť ukrátenia práva žalobcu (viď bod 27 tohto rozsudku) je nutné ho považovať za akt (opatrenie) orgánu verejnej správy, ktorým sa rozhodlo o žalobcových právach. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch súd preskúmal žalobou napadnutý list žalovaného, avšak len z hľadiska toho, či žalovaný posúdil včasnosť odvolania žalobcu proti prvostupňového rozhodnutiu správne. Súd neskúmal hmotnoprávne námietky žalobcu týkajúce sa prvostupňového rozhodnutia a jeho posúdenia žalovaným v rámci postupu podľa § 60 Správneho poriadku. Týmto postupom totiž žalovaný nepreskúmava prvostupňové správne rozhodnutie tak, ako v riadnom odvolacom konaní, ale toto rozhodnutie len posudzuje z hľadiska existencie dôvodov na postup v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov. Posúdenie, či existujú dôvody na obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, je plne v kompetencii odvolacieho správneho orgánu a na „pozitívne“ rozhodnutie nemá účastník konania, ktorý oneskorené odvolanie podal, právny nárok. Preto ani správny súd nemôže vstupovať do tejto právomoci odvolacieho správneho orgánu a jeho úvahy. 30. Súd zistil, že po doručení odvolania prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 56 správneho poriadku a potom ako zistil, že odvolanie bolo podané oneskorene postupom podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku predložil spis odvolaciemu orgánu. Odvolací správny orgán má povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v zmysle § 59 správneho poriadku len v prípade, ak je odvolanie podané včas, to je v zákonnej lehote a bolo podané oprávnenou osobou, pričom rozsah prieskumu a spôsob rozhodnutia je stanovený v citovanom ustanovení § 59 a nasledujúce správneho poriadku. Z ustanovenia § 60 Správneho poriadku vyplýva pre odvolací orgán, teda pre žalovaného povinnosť preskúmať aj oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenia rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V takomto prípade však ustanovenie § 60 Správneho poriadku v znení účinnom pre toto konanie, ani žiadne iné ustanovenie Správneho poriadku neukladá žalovanému povinnosť, aby v prípade, ak po preskúmaní oneskoreného odvolania nezistí dôvody pre obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, vydal rozhodnutie a zamietol odvolanie ako to namieta žalobca. Súd pre úplnosť poukazuje na znenie ustanovenia § 60 Správneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2003, podľa ktorého odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené alebo neprípustného odvolania z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia odvolacieho konania; inak odvolanie zamietne po novele Správneho poriadku účinnej od 1. 1. 2004 však bola časť textu citovaného ustanovenia § 60 správneho poriadku - veta za bodkočiarkou: " inak odvolanie zamietne “ vypustená, to znamená že od 1. 1. 2004 odvolací správny orgán nemá expressis verbis stanovenú povinnosť v prípade, ak nezistí podmienky na obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania, oneskorené odvolanie zamietnuť, a teda nemá ani stanovenú povinnosť vydať rozhodnutie. V takomto prípade postačuje, aby odvolací správny orgán (v tomto prípade žalovaný ) vybavil oneskorené odvolanie neformálnym spôsobom, napríklad listom tak ako to urobil v preskúmavanom prípade. Uvedený postup vyplýva tak z ustanovení citovaného správneho poriadku, ako aj zostali judikatúry všeobecných súdov stará. V tejto súvislosti nie je potom dôvodná ani námietka žalobcov, podľa ktorých nezákonnosť napadnutého oznámenia mala spočívať v tom, že toto oznámenie nemalo esenciálne formálne náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku, hlavne neobsahovalo odôvodnenie. Následne ani námietka žalobcu, že nedostatok odôvodnenia napadnutého oznámenia vo vzťahu k záveru správneho orgánu, že oneskorené odvolanie neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nespôsobuje preto nezákonnosť napadnutého oznámenia. Keďže žalovaný postupoval v tomto prípade v súlade so zákonom a nebol povinný o oneskorenom odvolaní rozhodnúť, potom pokiaľ zákon pre takéto oznámenie nestanovuje žiadne formálne náležitosti, postačuje, ak z takéhoto oznámenia je zrejmý len výsledok preskúmavania oneskoreného odvolania v rozsahu ustanovenom v paragrafe 60 Správneho poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že napadnuté oznámenie je nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti. 31. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 18.05.2016. Svedčí o tom pripojená poštová doručenka podpísaná konateľom žalobcu. Prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry napadol žalobca odvolaním, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 03.06.2016 a doručené platobnej agentúre dňa 06.06.2016. Zákonná lehota na podanie odvolania voči rozhodnutiu správneho orgánu ustanovená v § 54 ods. 2 Správneho poriadku je lehotou procesnou. To znamená, že lehota je zachovaná a odvolanie je podané včas aj vtedy, ak odvolanie je síce doručené správnemu orgánu po jej márnom uplynutí, ale na poštovú prepravu bolo podane v lehote. V tomto prípade 15-dňová lehota na odvolanie začala v súlade s § 27 ods. 2 veta prvá plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bolo prvostupňové rozhodnutie doručené žalobcovi, t.j. od 19.05.2016 (vrátane) a uplynula dňa 02.06.2016, ktorý bol posledným dňom lehoty a uplynutím ktorého zákonná lehota na odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu márne uplynula. Tento deň bol normálnym pracovným dňom (štvrtok), čo znamená, že na prípad žalobcu nie je možné aplikovať ani ustanovenie poslednej vety § 27 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca teda podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu platobnej agentúry oneskorene, a preto žalovaný na základe oneskoreného odvolania žalobcu nebol povinný prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry podrobiť preskúmaniu v odvolacom konaní podľa § 59 Správneho poriadku, ale len v zmysle § 60 tohto zákona (viď bod 26 tohto rozsudku). 32. Súd na tomto mieste zdôrazňuje, že na posúdenie včasnosti odvolania žalobcu nemá jeho námietka o nesprávnom uvedení dátumu právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia v napadnutom liste žalovaného žiadny vplyv. Rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému sa nemožno odvolať, prípadne podať rozklad, je právoplatné (§ 52 ods. 1 Správneho poriadku). Podľa § 54 ods. 2 Správneho orgánu je odvolanie potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia (doručenia) rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu nadobúda v zmysle § 52 ods. 1 Správneho poriadku právoplatnosť po márnom uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie, alebo dňom doručenia rozhodnutia účastníkovi konania (v prípade rozhodnutia, proti ktorému zákon odvolanie, resp. rozklad nepripúšťa), alebo dňom oznámenia správnemu orgánu o vzdaní sa práva na odvolanie, alebo dňom, kedy bolo späťvzatie odvolania správnemu orgánu doručené. Právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu nemá vplyv na plynutie odvolacej lehoty z pohľadu posúdenia včasnosti odvolania účastníka správneho konania. Je preto irelevantné, či prvostupňové rozhodnutie platobnej agentúry nadobudlo právoplatnosť posledným dňom lehoty na odvolanie alebo dňom nasledujúcim po jej uplynutí. Podstatné v tomto prípade je preukázateľné zmeškanie zákonnej 15-dňovej lehoty na odvolanie zo strany žalobcu. 33. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé. 35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).