Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/297/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202663 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202663.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobkyne: mP. zastúpenej: Jozef Buday - advokát, s.r.o., advokátska kancelária Štefánikova 15, Bratislava, konajúca prostredníctvom Mgr. Jozef Búday, PhD., advokáta a konateľa, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: KM-OLVS-74/2016/OPK zo dňa 03.11.2016, rozhodnutia - oznámenia Prezidenta HaZZ č. PHZ- KA5-2012/001971-061 zo dňa 30.10.2012, rozhodnutia - personálneho opatrenia Prezidenta HaZZ Číslo: 29/2012-PO1 zo dňa 30.11.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. KM-OLVS-74/2016/OPK zo dňa 03.11.2016 ako aj rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 60/2012-VPP zo dňa 18.06.2012 zrušuje a vec vracia Ministerstvu vnútra SR, Prezidentovi Hasičského a záchranného zboru na ďalšie konanie. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnu náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 07.12.2016 sa domáhala žalobkyňa zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-74/2016/OPK vydaného dňa 03.11.2016, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Ministerstva vnútra SR, Prezidenta Hasičského a záchranného zboru (ďalej tiež len HaZZ) č. 60/2012-VPP zo dňa 18.06.2012, vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania. Taktiež sa domáhala zrušenia na napadnuté rozhodnutie žalovaného nadväzujúcich právnych aktov - oznámenia Prezidenta HaZZ č. PHZ-KA5-2012/001971-061 zo dňa 30.10.2012 a personálneho opatrenia Prezidenta HaZZ Číslo: 29/2012-PO1 zo dňa 30.11.2012. Zároveň žiadala priznať podanej žalobe odkladný účinok, o čom rozhodol správny súd uznesením č. k. 6S/297/2016-148 zo dňa 31.07.2017 a tento návrh zamietol. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že so žalobkyňou bol dňa 15.06.2012 o 14:15 hod pred prvostupňovým správnym orgánom uskutočnený personálny pohovor o ponuke voľných funkčných miest v nadväznosti na prebiehajúce zmeny na Prezídiu HaZZ s odvolaním sa na personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 485/2012 (ďalej tiež len Personálny rozkaz) účinným od 15.06.2012. Ako vyplýva zo záznamu z tohto personálneho pohovoru, s odvolaním sa na uvedený Personálny rozkaz, boli žalobkyni ponúknuté dve alternatívy nového funkčného zaradenia, a to 1/ vedúci technik špecialista PT5, oddelenie prevádzkovo - technické na záchrannej brigáde Hasičského a záchranného zboru v Žiline a 2/ samostatný odborný inšpektor PT6, oddelenie analytické a expertízne Požiarno technického a expertízneho ústavu MV SR v Bratislave. Zo záznamu tiež vyplynulo, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie primeranej lehoty na možnosť vyjadriť sa k ponuke, čomu nebolo vyhovené. Zároveň zo záznamu je zrejmé, že žalobkyňa dňa 23.06.2012 (správne malo byť 23.05.2012) mala požiadať o preradenie a preloženie na voľné funkčné miesto na KR HaZZ v Bratislave, a vyjadrila sa, že pod časovým stresom prijala ponuku funkčného miesto č. 2, t. j. samostatný odborný inšpektor PT6. Žalobkyňa sa s podkladmi vo veci zhromaždenými oboznámila dňa 01.08.2012 a podala vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia, ktoré následne doručila žalovanému dňa 10.08.2012. Prílohu tohto vyjadrenia tvorilo aj stanovisko KR HaZZ v Bratislave č. KRHZ-BA-OSU-1063-2/2012 zo dňa 22.06.2012 označené ako „Žiadosť o preloženie - odpoveď“, z ktorého vyplýva, že tomuto orgánu bola dňa 23.05.2012 doručená žiadosť žalobkyne o jej preloženie na Krajské riaditeľstvo HaZZ v Bratislave, ktoré s tým aj vyslovilo súhlas, avšak ku dňu vydania tejto odpovede Krajské riaditeľstvo Bratislava HaZZ neobdržalo písomné stanovisko k preloženiu od Prezídia HaZZ a z tohto dôvodu muselo predĺžiť lehotu na vybavenie predmetnej žiadosti na 30 dní. Samotná žiadosť bola opatrená pečiatkou o jej doručení Krajskému riaditeľstvu HaZZ dňa 23.05.2012, zaevidovaná pod č. spisu KRHZ-BA-OSU-1063/2012. 3. Prvostupňovým rozhodnutím Prezidenta HaZZ č. 60/2012-VPP zo dňa 18.06.2012 bola žalobkyňa preložená a preradená podľa § 47 ods. 1 písm. d) v spojení s § 47 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 315/2001 Z. z.) dňom 15.06.2012 ako príslušníčka v stálej štátnej službe vo funkcii vrchná inšpektorka špecialistka na Prezídiu Hasičského a záchranného zboru trvale na funkciu samostatná odborná inšpektorka na oddelenie analytické a expertízne Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR v Bratislave. Rozhodnutie bolo odôvodnené zmenou tabuliek zloženia a počtov Prezídia Hasičského a záchranného zboru vydaných Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 485/2012 s účinnosťou od 15.06.2012 a tiež písomným súhlasom žalobkyne (15.06.2012) s trvalým preložením a preradením. 4. Voči v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedenom prvostupňovom správnom rozhodnutí podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 06.09.2012, keď svojím rozhodnutím č. p.: SLV- PS-PK-113/2012 vyššie uvedené prvostupňové správne rozhodnutie č. 60/2012-BPP zo dňa 18.06.2012 zmenil tak, že slová: „... dňom 15. júna 2012 ...“ v prvej vete výroku napadnutého rozhodnutia nahradil slovami „... dňom 18. júna 2012 ...“. Zmenu rozhodnutia zdôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 18.06.2012 a potom účinky preloženia a preradenia žalobkyne na novú funkciu mohli nastať najskôr dňa 18.06.2012, kedy jej bolo napadnuté rozhodnutie aj skutočne doručené. 5. V dôsledku žalobkyňou podanej žaloby voči týmto rozhodnutiam správnych orgánov bol uskutočnený ich súdny prieskum, pričom konajúci Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 5S/539/2012 - 48 dňa 08.07.2014, a to tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. b), d), e) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR - rozsudok sp. zn. 5Sžo/68/2014 zo dňa 22.03.2016. 6. Po vrátení veci súdom žalovanému doručila mu dňa 26.08.2016 žalobkyňa písomnosť označenú ako Výzva na odstránenie nečinnosti - urgentne, žiadosť o nahliadnutie do spisu. Do administratívneho spisu bol doplnený materiál - fotokópia personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 485/2012, stanovisko Prezidenta HaZZ, fotokópia odvolania žalobkyne voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Dňa 24.10.2016 doručila žalobkyňa písomné vyjadrenie k celému doterajšiemu priebehu správneho konania. Rozhodnutia správnych orgánov. 7. Prvostupňový správny orgán - Prezident HaZZ dňa 18.06.2012 vydal preskúmavané rozhodnutie č. 60/2012-VPP, ktorým bola žalobkyňa preložená a preradená podľa § 47 ods. 1 písm. d) v spojení s § 47 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/2001 Z. z. dňom 15.06.2012 ako príslušníčka v stálej štátnej službe vo funkcii vrchná inšpektorka špecialistka na Prezídiu HaZZ (ďalej len „pôvodná funkcia“) trvale na funkciu samostatná odborná inšpektorka na oddelenie analytické a expertízne Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR v Bratislave (ďalej len „nová funkcia“). Rozhodnutie bolo odôvodnené zmenou tabuliek zloženia a počtov Prezídia HaZZ na základe Personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 485/2012 s účinnosťou od 15.06.2012 a na základe písomného súhlasu s trvalým preložením a preradením udeleným žalobkyňou dňa 15.06.2012. 8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KM-OLVS-141/2015/OPK zo dňa 06.04.2016 zmenil výrok v predchádzajúcom bode tohto rozsudku uvedeného prvostupňového rozhodnutia v nasledovnom znení: „Preraďujem podľa § 47 ods. 1 písm. a) v spojení s § 47 ods. 2 písm. b) a s poukazom na § 52 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. dňom 19.06.2012 žalobkyňu ako príslušníčku v stálej štátnej službe vo funkcii vrchná inšpektorka špecialistka na Prezídiu HaZZ trvale na funkciu samostatná odborná inšpektorka oddelenia analytického a expertízneho Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR v Bratislave, s miestom vykonávania štátnej služby: Bratislava a vylúčil podľa § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z. z. odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu.“ 9. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný stručne opísal celý doterajší priebeh správneho konania a obsah vo veci vydaných rozhodnutí súdov. V súvislosti so zmenou výroku prvostupňového správneho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa dňa 15.06.2012 písomne súhlasila so svojím preradením na funkciu samostatný odborný inšpektor oddelenia analytického a expertízneho Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR v Bratislave, podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z. a potom jediná zákonná podmienka (písomný súhlas so zmenou služobného pomeru umožňujúca zákonný postup podľa skôr uvedeného zákonného ustanovenia) bola splnená. V pôvodnom napadnutom prvostupňovom správnom rozhodnutí bol výrok formulovaný zmätočne a nejasne, keď na zistený skutkový stav bolo nesprávne aplikované ustanovenie zákona č. 315/2001 Z. z., nakoľko v prípade žalobkyne nedošlo k zmene miesta vykonávania jej štátnej služby. Konštatoval, že bolo potrebné v odvolacom konaní zmeniť aj deň jej preradenia na deň, ktorý nasledoval po dni kedy došlo k oznámeniu napadnutého rozhodnutia žalobkyne - dňa 18.06.2012 o 14:00 hod. Poukázal na to, že dňa 15.06.2012 došlo k zrušeniu pôvodnej funkcie žalobkyne avšak k jej preradeniu na novú funkciu došlo až 18.06.2012 a preto do tohto dňa trval stav kedy nebola platne a účinne zaradená na žiadnom funkčnom mieste. Zákon neumožňuje, aby príslušník HaZZ nebol počas trvania služobného pomeru nezaradený na určitom funkčnom mieste. Výkladom ust. § 52 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. by bolo zaradenie žalobkyne mimo činnej štátnej služby na obdobie od 15.06.2012 do 18.06.2012. V dôsledku vzniku nebezpečenstva, že odkladom výkonu prvostupňového rozhodnutia by žalobkyňa utrpela nenahraditeľnú ujmu bolo dôvodné v zmysle § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z. z. vylúčiť odkladný účinok napadnutého prvostupňového rozhodnutia. 10. Žalovaný uviedol, že v novom odvolacom konaní bol doplnený spisový materiál a právny zástupca žalobkyne bol s ním oboznámený dňa 11.10.2016. 11. K námietke litispedencie - skôr začatého konania žalovaný uviedol, že zákon č. 315/2001 Z. z. neobsahuje procesné ustanovenia zodpovedajúce ustanoveniam § 31 ods. 5 Správneho poriadku o litispedencii. Potom orgán uskutočňujúci konanie vo veci služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. nemá možnosť zastaviť konanie z dôvodu, ak sa prekážka prv začatej veci v konaní vyskytne. Konanie vo veciach služobného pomeru, ktoré bolo začaté neskôr nemožno zastaviť podľa žiadneho z taxatívne uvedených dôvodov v § 149 zákona č. 315/2001 Z. z. Na konanie a rozhodovanie o žiadosti žalobkyne o preloženie na KR HaZZ v Bratislave zo dňa 23.05.2012 bol príslušný samostatný v personálnych veciach nezávislý služobný úrad - riaditeľ Krajského riaditeľstva HaZZ v Bratislave. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že zákon striktne rozlišuje medzi inštitútom preradenia na inú funkciu a inštitútom preloženia do iného miesta vykonávania štátnej služby. Preto, ak žalobkyňa dňa 23.05.2012 požiadala o preloženie na Krajské riaditeľstvo HaZZ v Bratislave založila tým konanie o inom predmete ako bolo napadnutým rozhodnutím realizované preradenie v rámci toho istého služobného úradu a teda túto námietku nebolo možné prijať. 12. Žalovaný uviedol, že Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 485/2012 bol podkladom pre vykonanie personálneho pohovoru so žalobkyňou, pričom Prezident HaZZ bol povinný zabezpečiť jeho realizáciu. Predmetný personálny rozkaz zrušil dovtedajšie funkčné miesto žalobkyne. Zo spisového materiálu nevyplývalo, že by žalobkyňa nebola v rámci personálneho pohovoru (konanom dňa 15.06.2012 o 14 15 hod) oboznámená s dotknutým Personálnym rozkazom. Zároveň pripustil, že aj ak by došlo k porušeniu procesných práv žalobkyne v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, v odvolacom konaní jej bolo umožnené pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu a prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Samotné porušenie procesných ustanovení nepredstavuje dostatočný právny dôvod na zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalovaného jediným podkladom napadnutého rozhodnutia bol vyjadrený súhlas žalobkyne s jej preradením na novú funkciu samostatná odborná inšpektorka oddelenia analytického a expertízneho Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR v Bratislave. Žiadne iné podklady v čase vydania napadnutého rozhodnutia neexistovali a zákon iné podklady ani nevyžadoval. 13. Ohľadom namietanej neexistencie dôvodu pre prijatie určenej personálnej zmeny žalovaný poukázal na ust. § 15 ods. 3, 4 zákona č. 315/2001 Z. z. s tým, že zákon jasne poskytuje ministrovi vnútra SR právomoc rozhodovať o organizačnej štruktúre HaZZ a o prerozdelení jednotlivých funkcií. Vydaný personálny rozkaz č. 485/2012 majúci charakter rozhodnutia organizačnej povahy upravujúci vnútornú štruktúru útvarov HaZZ vykonal organizačné zmeny a došlo k zrušeniu dovtedajšej funkcie (prestala existovať), ktorú zastávala žalobkyňa. Potom vykonanie personálneho pohovoru so žalobkyňou a jej následné preradenie na inú funkciu, bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ňou vykonávanej funkcie, pretože táto bola zrušená. Na tomto nič nemenila ani skutočnosť, že iná funkcia (odborný inšpektor) s rovnakým ID bola v rámci organizačnej štruktúry HaZZ vytvorená na oddelení financovania odboru ekonomiky a logistiky kancelárie Prezidenta HaZZ. Príslušník HaZZ nie je pri vzniku alebo zmene služobného pomeru zaradený na funkciu určenú jej ID, ale na funkciu určenú jej názvom spoju s jej funkčným priradením ku konkrétnemu útvaru. K namietanému neposkytnutiu lehoty žalobkyni na ponuku voľných miest žalovaný uviedol, že potrebu poskytnutia primeranej lehoty na uskutočnenie procesného úkonu neurčuje účastník konania, ale služobný orgán. 14. Čo sa týka namietanej neúplnosti spisového materiálu tento nedostatok bol postupom odvolacieho orgánu odstránený a príslušné podklady boli doplnené. Tie námietky, ktoré vyhodnotil ako opodstatnené našli svoje vyjadrenie v zmene výroku napadnutého správneho rozhodnutia a v dôsledku jeho viacerých pochybení pristúpil žalovaný k jeho úplnej zmene. Taktiež došlo k nahradeniu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, týmto odôvodnením. Zmena služobného zaradenia žalobkyne bola na základe zisteného skutkového stavu dôvodná. V dôsledku zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia by nastal neželaný právny stav, kedy žalobkyňa by nebola viac ako 4 roky zaradená na žiadnej funkcii. 15. Záverom žalovaný poukázal na čl. 1 písm. b) bod 1 nariadenia ministerstva vnútra SR č. 117/2010, podľa ktorého sa prezident HaZZ podriaďuje štátnemu tajomníkovi ministerstva vnútra SR a potom o odvolaní proti predmetnému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu bol za služobný úrad ako najbližšie nadriadený oprávnený konať a rozhodnúť štátny tajomník MV SR (§ 13 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z.). Žaloba. 16. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. Mala za to, že rozhodnutie o odvolaní vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený, toto rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací orgán bol v rozpore s administratívnym spisom a nemal v ňom oporu. Taktiež došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 17. Úvodom žalobkyňa stručne opísala celý priebeh správneho konania ako aj konania pred Krajským súdom v Bratislave a Najvyšším súdom Slovenskej republiky predchádzajúcich vydaniu napadnutého rozhodnutia a zároveň opísala základné princípy, na ktorých je vybudovaný služobný pomer príslušníkov HaZZ. 18. Žalobkyňa uviedla, že z rozhodnutia o odvolaní nebolo možné jednoznačne určiť, ktorý orgán bol v skutočnosti v napadnutom rozhodnutí označený ako orgán, ktorý ho vydal, čo spôsobilo zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. V prvom stupni vo veci jej preradenia a preloženia rozhodol a prvostupňové rozhodnutie vydal Prezident HaZZ ako vecne príslušný služobný orgán podľa § 138 zákona č. 315/2001 Z. z. Jeho najbližšie nadriadeným orgánom, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať vo veciach služobného pomeru je minister vnútra Slovenskej republiky a nie štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Potom rozhodnutie o odvolaní nemalo byť vydané štátnym tajomníkom konajúcim za seba samého a teda existuje dôvodná pochybnosť, že rozhodnutie o odvolaní nebolo vydané orgánom na to oprávneným. 19. Žalobkyňa mala za to, že odvolací orgán pri vydaní svojho napadnutého rozhodnutia nerešpektoval právny názor uvedený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že napriek tomu, že formálne bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zrušené iba pôvodné druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu oba súdy vo svojich rozsudkoch vyjadrili právny názor, podľa ktorého dôvodmi nezákonnosti trpelo aj prvostupňové správne rozhodnutie, pričom išlo o dôvody nezákonnosti, ktoré nebolo možné odstrániť v odvolacom správnom konaní. Odvolací správny orgán nesprávne aplikoval § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z., keď dospel k záveru, že nemala byť prvostupňovým správnym rozhodnutím trvale preradená a preložená podľa § 47 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, nakoľko nedošlo k zmene miesta jej štátnej služby. Bolo potom namieste aplikovať iba inštitút preradenia z jednej funkcie na inú. Takýto právny záver však nebol správny, nakoľko prvostupňové rozhodnutie zmenilo miesto výkonu jej štátnej služby, a to z konkrétne určeného miesta sídla služobného úradu na obec Bratislavu. Preto je zjavné, že vždy, ak príslušník HaZZ má vykonávať štátnu službu na inom mieste, ako určuje jeho služobný pomer (resp. ako je sídlo jeho služobného úradu) a zároveň sa predkladá na inú funkciu musí sa postupovať podľa § 47 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z. Odvolací orgán potom nesprávne zistil skutkové okolnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o zmene jej služobného pomeru a aj nesprávne zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia, keď aplikoval § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z.. Týmto svojim postupom spôsobil nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia. Ak odvolací orgán tvrdil, že mala byť len preradená na inú funkciu, potom jej súhlas zo dňa 15.06.2012, ktorý odvolací orgán považoval za rozhodujúci podklad prvostupňového rozhodnutia, by bol vlastne udelený k inému úkonu a nemohol byť teda podkladom pre rozhodnutie o jej preradenie do inej funkcie ako rozhodol odvolací orgán. 20. Žalobkyňa sa tiež domnievala, že odvolací orgán nesprávne aplikoval § 52 zákona č. 315/2001 Z. z. tak, že podľa jeho názoru na vykonanie personálneho pohovoru postačovalo zrušenie (zmena) jej funkcie vyplývajúce z Personálneho rozkazu č. 485/2002. Na preradenia príslušníka na inú funkciu je však potrebný jeho výslovný súhlas, ktorý musí byť vážny, slobodný a dobrovoľný a nesmie byť udelený v omyle v skutkových okolnostiach rozhodujúcich pre jeho udelenie. Samotné znenie § 52 ods. 1 jednoznačne vyžaduje, aby došlo k zrušeniu funkčného miesta a nielen funkcie. Pôvodné miesto žalobkyne nebolo zrušené a počty funkčných miest v služobnom úrade v rámci organizačnej jednotky Prezídium HaZZ sa neznížili. Zároveň bolo nutné rozlišovať medzi počtom príslušníkov (funkčných miest) a funkciami (funkcii je 9), pričom počet príslušníkov zboru môže meniť iba vláda Slovenskej republiky a nie minister vnútra Slovenskej republiky pri systematizácii. 21. Odvolací orgán taktiež nesprávne právne posúdil prekážku litispedencie, ku ktorej už zaujal svoje stanovisko Krajský súd v Bratislave vo svojom konaní vo vydanom rozsudku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s týmto výkladom stotožnil. Podstatou inštitútu litispedencie je zabrániť tomu, aby v tej istej veci prebiehali súbežne dve konania. Podľa žalobkyne žalovaný nesprávne vyhodnotil, že v jej prípade neboli naplnené podmienky na aplikovanie prekážky litispedencie. V čase začatia konania o zmene jej služobného pomeru zo strany prvostupňového orgánu uskutočnením personálneho pohovoru dňa 15.06.2012, nebolo ešte skončené skôr začaté konanie týkajúce sa zmeny služobného pomeru na základe jej žiadosti. Prvostupňový správny orgán bol pritom v čase 15.06.2012 oboznámený s tým, že vo veci zmeny jej služobného pomeru sa koná. Z vecného hľadiska oba inštitúty - preradenie a preloženie vyúsťujú do zmeny služobného pomeru príslušníka HaZZ a v súlade s § 140 ods. 1, § 45 a § 47 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. je zjavné, že každé konanie vo veci preloženia a preradenia príslušníka je konaním o zmene služobného pomeru v zmysle § 45 tohto zákona. Zároveň žalobkyňa konštatovala, že konanie vo veci jej služobného pomeru začaté na základe ňou podanej žiadosti nemohlo byť doposiaľ skončené. 22. Žalobkyňa tiež poukázala, že žalovaný nesprávne aplikoval § 15 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., keď mal za to, že systematizácia, ktorá mala byť implementovaná Personálnym rozkazom č. 485/2012 mohla byť účinná skôr ako zmena organizačnej štruktúry. Systematizácia (rozpis schváleného počtu príslušníkov HaZZ v členení podľa funkcií) sa robí v nadväznosti na organizačnú štruktúru služobného úradu ani nie naopak. Potom zmena organizačnej štruktúry a zmeny v systematizácii musia byť robené v časovej súvislosti tak, aby najskôr bola určená organizačná štruktúra a najskôr odo dňa jej účinnosti boli implementované zmeny v systematizácii. Opačný názor žalovaného vyvoláva dojem prispôsobenia organizačnej štruktúry podľa potrieb služobného úradu. 23. Žalovaný nesprávne aplikoval § 154 ods. 7 zákona č. 315/2001 Z. z. a rozhodol retroaktívne, keď napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie a spätne založil právny stav, ktorý mal trvať od 19.06.2012, keďže v zmenenom výroku vylúčil odkladný účinok odvolania, s cieľom dosiahnutia, aby preloženia žalobkyne bolo účinné a vykonateľné odo dňa oznámenia jej prvostupňového rozhodnutia. Zákon dáva možnosť služobnému úradu vylúčiť odkladný účinok odvolania, ktoré však môže uplatniť iba v čase vydania predmetného rozhodnutia za splnenia podmienok v zmysle § 154 ods. 7 zákona č. 315/2012 Z. z. Žalovaný však tak rozhodol po viac štyroch rokoch od vydania prvostupňového rozhodnutia a svoj názor nijako neodôvodnil. 24. Žalobkyňa tiež poukázala na nesprávny záver žalovaného o tom, že Personálnym rozkazom bolo jej pôvodné miesto zrušené. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí raz uviedol, že došlo k zrušeniu funkcie žalobkyne a inokedy hovoril o zrušení funkčného miesta žalobkyne. Pritom ide o dva rozdielne pojmy, ktoré nie je možné zamieňať a týmto sa stáva napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Predmetným personálnym rozkazom pôvodné miesto žalobkyne nebolo zrušené, ale bolo iba v rámci organizačnej štruktúry Prezídia HaZZ presunuté na Odbor ekonomiky a logistiky, Oddelenie financovania, pričom z personálneho rozkazu vyplývalo, že presunuté bolo práve funkčné miesto žalobkyne (ID 32641 - vrchný inšpektor špecialista). Z rozpisov funkčných miest a z rozhodnutí o systematizácii vyplýva, že ak dôjde k zrušeniu funkčného miesta, zaniká aj ID, ktoré tomuto miestu bolo pridelené. Zo systematizácie HaZZ k 01.05.2016 je zrejmé, že funkčné miesto s ID 32641 bolo zrušené a toto v systematizácii neexistuje. Žalovaný mal za preukázané, že prvostupňový správny orgán nemusel skúmať žiadne iné podmienky na vydanie svojho rozhodnutia, ako udelenie súhlasu žalobkyňou s preradením a preložením. Zo záznamu z personálneho pohovoru uskutočneného so žalobkyňou viesť vyplýva, že žalobkyňa bola počas personálneho pohovoru postavená pred možnú aplikáciu § 52 ods. 1 zákona č. 317/2001 Z. z., keďže jej bolo ústne (mylne) oznámené, že jej pôvodné miesto bolo zrušené, čím by mohla byť zaradená mimo činnej štátnej služby, ak by nesúhlasila s niektorým z ponúknutých dvoch voľných miest. Pod hrozbou zariadenia mimo štátnu službu a v omyle o splnení podmienok na takýto postup potom prijala jedno z ponúknutých miest. Ak by mala možnosť oboznámiť sa s Personálnym rozkazom, z ktorého vyplývalo, že jej pôvodné miesto nebolo zrušené a teda počet funkčných miest sa systematizáciou neznížil mohla ponuku voľných miest vyhodnotiť inak, pretože by vedela, že jej nehrozí zaradenie mimo činnú štátnu službu. Predovšetkým však nebolo možné ani začať konanie vo veci zmeny jej služobného pomeru a žiadať od nej súhlas na jej trvalé preradenie a preloženie. Žalovaný došiel k nesprávnemu záveru ak konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval správne keďže nebolo potrebné ju oboznámiť s jediným podkladom potrebným pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. 25. Zároveň žalobkyňa žiadala ako nezákonné (ničotné) zrušiť aj na preskúmavané rozhodnutia nadväzujúce správne akty 1/ opatrenie Prezidenta HaZZ zo dňa 30.10.2012, ktorým bola zaradená na oddelenie normalizácie a informačných služieb PTEU (Oznámenie o preradení) a 2/ personálne opatrenie Prezidenta HaZZ č. 29/20112-PO1 zo dňa 30.11.2012, ktorým jej bol znížený osobný príplatok vzhľadom na jej zaradenie na predmetné oddelenie. Podľa presvedčenia žalobkyne obe tieto rozhodnutia mali pôvod v preskúmavaných rozhodnutiach a preto je treba ich pokladať za ničotné správne akty, pričom v prípade Oznámenia o preradení išlo o zmenu jej služobného pomeru, ktorá nebola uskutočnená v súlade s § 150 zákona č. 315/2001 Z. z., nakoľko o tejto skutočnosti nebolo rozhodnuté personálnym rozkazom alebo rozhodnutím a v prípade Personálneho opatrenia neboli splnené podmienky na jeho vydanie, keďže tento návrh nebol odsúhlasený jej priamym nadriadeným. 26. Podaním zo dňa 25.07.2017 zaujala stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe a zotrvala na svojich žalobných dôvodoch. Vyjadrenie žalovaného. 27. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.06.2017 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode vyjadrenia s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR mal za to, že v žalobe označení žalovaný v 2/ rade - štátny tajomník ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v 3/ rade podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky nie sú pasívne legitimovaní a preto konanie voči ním navrhol zastaviť. 28. Následne žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam. K námietke o tom, že rozhodnutie o odvolaní vydal orgán, ktorý na to nebol oprávnený podľa § 191 ods. 1 písm. b) SSP uviedol, že rozhodnutie o odvolaní vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v súlade s § 13 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v spojení s čl. 1 písm. b) bod 1 nariadenia Ministerstva vnútra č. 117/2010 o podriadenosti útvarov Ministerstva vnútra SR. Poukázal tiež na to, že otázku pasívnej legitimácie vo vzťahu žalovanému v 1/ a 2/ rade už riešil Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku sp. zn. 5 S 339/2012 zo dňa 08.07.2014, ktorý uviedol, že v správnom súdnictve je žalovaný ten správny orgán, ktorý v správnom konaní rozhodol v poslednom stupni ako nositeľ konkrétnych právomocí, teda v danom prípade žalovaným môže byť len Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorý má právnu subjektivitu a nie minister vnútra Slovenskej republiky ako osoba stojaca na čele tohto správneho orgánu, prípadne štátny tajomník ktorý ministra zastupuje v čase jeho neprítomnosti. 29. K namietanému nesprávnemu právnym posúdením veci žalovaný uviedol, že v dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorý vo výrokovej časti vo veci vydaného rozsudku zo dňa 08.07.2014 zrušil pôvodné druhostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.09.2012 (podľa § 250j ods. 2 písm. b/, d/, e/ O.s.p.) a vrátil mu vec na ďalšie konanie, žalovaný ako odvolací orgán nemohol inak postupovať, nakoľko takéto súdne rozhodnutie bolo pre neho záväzné. V súvislosti so zmenou výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia odvolací orgán uviedol, prečo nahradil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zmenil a svoje konanie aj náležite zdôvodnil. 30. Ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti žalovaný vyjadril názor, že odvolací orgán dostatočne opísal dôvody, na základe ktorých konal. K namietanému účelovému zamieňaniu pojmu „funkcia“ s pojmom „funkčné miesto“ poukázal na § 21 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., v zmysle ktorého služobný pomer príslušníka HaZZ vzniká vymenovaním do funkcie dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením služobnej prísahy. V zmysle dňa 14.06.2012 vydaného Personálneho rozkazu č. 485 ministrom vnútra SR, ktorými boli vykonané organizačné zmeny v tabuľke a počtov Prezídia HaZZ bola zrušená funkcia vrchný inšpektor špecialista na oddelení medzinárodných vzťahov a komunikácie Prezídia Hasičského a záchranného zboru. V súvislosti s touto organizačnou zmenou boli žalobkyni dňa 15.06.2012 ponúknuté dve voľné funkcie a ona písomne súhlasila s preradením na funkciu samostatný odborný inšpektor oddelenia analytického a expertízneho Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR v Bratislave. 31. Predmetom prvostupňového konania nebolo zrušenie funkčného miesta vrchný inšpektor špecialista vedúci technik špecialista oddelenia Prezídia HaZZ, ale zmena služobného pomeru žalobkyne. V súlade s námietkou žalobkyne a s poukazom na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR došlo k zmene výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, keď bolo na zistený skutkový stav nesprávne aplikované ust. § 47 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z., pričom zákonným postupom v prípade žalobkyne bolo uplatnenie inštitútu preradenia na inú funkciu podľa § 47 ods. 1 písm. a). 32. Žalovaný ohľadom nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci uviedol, že Prezídium HaZZ zistil, že žalobkyňa udelila súhlas s preradením na ponúknutú voľnú funkciu. Odvolací orgán v odvolacom konaní odstránil vzniknuté nedostatky v konaní prvostupňového správneho orgánu spočívajúce v nesprávnej aplikácii príslušných hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z., podľa ktorých mala byť vykonaná zmena služobného pomeru žalobkyne, v chybnom označení úradu, v retroaktivite napadnutého rozhodnutia a v neskúmaní možnej ujmy, ktorá by mohla žalobkyni vzniknúť zachovaním odkladného účinku prvostupňového rozhodnutia. Zároveň bol v predošlom odvolacom konaní doplnený spisový materiál, okrem iného, aj o fotokópiu Personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 485/2012, fotokópiu odvolania žalobkyne proti prvostupňovému odvolaniu. S takto doplneným spisovým materiálom bol dňa 11.10.2016 oboznámený právny zástupca žalobkyne. 33. K poslednej námietke - podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní po doplnení spisu o Personálny rozkaz ministra vnútra SR bolo právnemu zástupcovi žalobkyne umožnené sa s ním oboznámiť. Taktiež sa žalobkyňa pred vydaním napadnutého rozhodnutia mohla vyjadriť k jeho podkladu a prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Samotné porušenie procesných ustanovení § 140 ods. 3 a § 150a zákona č. 315/2001 Z. z. nepredstavuje dostatočný právny dôvod na zrušenie, prípadne zmenu prvostupňového rozhodnutia, pokiaľ by toto porušenie nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 34. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalovaného a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. 35. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 37. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2001 Z. z. príslušníka možno s jeho písomným súhlasom preradiť na inú funkciu v tom istom mieste vykonávania štátnej služby. 38. Podľa § 47 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z. príslušníka možno s jeho písomným súhlasom preložiť na vykonávanie štátnej služby do iného miesta vykonávania štátnej služby a preradiť na inú funkciu, ako je uvedená v rozhodnutí podľa § 21 ods. 3 písm. d). 39. Podľa § 47 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/2001 Z. z. príslušníka možno preradiť podľa odseku 1 písm. a) alebo preložiť podľa odseku 1 písm. b), c)alebo e), alebo preložiť a preradiť podľa odseku 1 písm. d) trvale. 40. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 315/2011 Z. z. 1) Ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný pomer príslušníka v stálej štátnej službe sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej službe, ktorého funkčné miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak písomne nesúhlasil s preložením, s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, alebo ho nie je možné preradiť alebo preložiť, alebo preradiť a preložiť na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, najdlhšie však na 18 mesiacov. 2) Príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak a) sa podľa osobitného predpisu stal počas trvania služobného pomeru osobou blízkou nadriadenému, ak písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na 12 mesiacov, b) podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu v zbore a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná nižšia funkcia v zbore, alebo ak ho do tejto nižšej funkcie v zbore nemožno zaradiť, najdlhšie však na 18 mesiacov, c) bol odvolaný z funkcie nadriadeného a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na šesť mesiacov, d) bol vyslaný na denné štúdium, najdlhšie však do ukončenia štúdia, e) bol vyslaný na vykonávanie štátnej služby v zahraničí na plnenie úloh v medzinárodných misiách a operáciách krízového manažmentu (ďalej len „misia“), f) nemôže podľa rozhodnutia príslušnej lekárskej komisie vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú, vzhľadom na jeho zdravotnú spôsobilosť vhodnú funkciu, najdlhšie však na 24 mesiacov, g) stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu, ak sa toto oprávnenie na vykonávanie funkcie požaduje, a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na deväť mesiacov. 41. Podľa § 140 ods. 1, 2, 3 zákona č. 315/2001 Z. z. 1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet služobného orgánu. 2) Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený služobnému orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. 3) Ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. O začatí konania služobný orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania. 42. Podľa § 150a ods. 1, 2, 3 zákona č. 315/2001 Z. z. 1) Služobný orgán je povinný umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia, ako aj k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. 2) Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania. 3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o nákladoch konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 43. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 44. Na úvod sa súd musel vysporiadať s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, keďže žalobkyňa žalobu podala proti trom žalovaným, a to v 1/ rade: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, 2/ Štátny tajomník ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je na rozhodnutí uvedený, 3/ rade: Podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky, ktorý mal rozhodnutie vydať. Vychádzajúc z ustanovenia § 180 ods. 1 SSP, ktoré priamo určuje, kto je vo veci žalovaným a ako aj vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, žalovaným vo veci môže byť len ten správny orgán, ktorý v poslednom stupni napadnuté rozhodnutie vydal, teda bez ohľadu na osobu, ktorá je uvedená na predmetnom rozhodnutí. V danom prípade sa jedná o rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, a to Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré ako ústredný orgán štátnej správy môže byť jedine vo veci žalovaným. Zároveň súd poukazuje na to, že táto skutočnosť už bola predmetom posúdenia a rozhodovania predchádzajúceho súdneho prieskumu vykonaného v danej veci Krajským súdom v Bratislave, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 5S/339/2012 zo dňa 08.07.2014 (bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR), taktiež jednoznačne označil za žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré má právnu subjektivitu a nie minister vnútra Slovenskej republiky ako osoba stojaca na čele tohto správneho orgánu, prípadne štátny tajomník ministerstva vnútra SR, ktorý ministra zastupuje v čase jeho neprítomnosti. Štátny tajomník ministerstva vnútra SR bol plne oprávneným na vydanie napadnutého rozhodnutia, jeho právomoc vyplýva z § 13 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v spojení s čl. 1 písm. b) bod 1 nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 117/2010 a potom o odvolaní proti predmetnému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu bol za služobný úrad ako najbližšie nadriadený oprávnený konať a rozhodnúť štátny tajomník ministerstva vnútra SR. Takto vznesenej námietke nepreskúmateľnosti a zmätočnosti napadnutého rozhodnutia súd neprisvedčil. 45. Súd sa musí stotožniť s námietkou nemožnosti samotného začatia personálneho konania voči žalobkyni (za v danej veci zisteného skutkového stavu) ako aj námietkou vykonania a priebehu uskutočneného personálneho pohovoru so žalobkyňou. Z obsahu administratívneho spisu je bezpochyby zrejmé, že pred uskutočnením personálneho pohovoru so žalobkyňou (iniciovaného prvostupňovým správnym orgánom), ku ktorému došlo o 14:15 hod. dňa 15.06.2012 nemala žalobkyňa k dispozícii, resp. že nemala vedomosť o existencii Personálneho rozkazu ministra vnútra SR zo dňa 14.06.2012, ktorý určoval novú organizačnú štruktúru Prezídia HaZZ (Personálny rozkaz nebol súčasťou administratívneho spisu v pôvodnom správnom konaní - bol do spisu doplnený až po rozhodnutí súdu a vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie). 46. Vykonanie personálneho pohovoru inicioval prvostupňový správny orgán ako dôsledok Personálneho rozkazu, ktorým došlo k zrušeniu funkčného miesta žalobkyne. Z obsahu personálneho rozkazu však vyplýva, že nedošlo k faktickému zrušeniu daného funkčného miesta, ale len k jeho presunutiu na iné oddelenie. Potom je možné sa domnievať (čo potvrdila aj žalobkyňa), že ak by mala pred vykonaním personálneho pohovoru vedomosť o obsahu a vplyve Personálneho rozkazu na jej funkčné miesto namietala by zvolený postup služobného úradu voči nej. Podľa názoru súdu tým, že prvostupňový správny orgán pred vykonaním personálneho pohovoru so žalobkyňou ju neoboznámil so znením Personálneho rozkazu došlo z jeho strany k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného (prvostupňového) rozhodnutia. Túto vadu nemohol odstrániť ani žalovaný tým, že pred vydaním svojho touto žalobou napadnutého rozhodnutia doplnil Personálny rozkaz do administratívneho spisu a oboznámil s jeho obsahom žalobkyňu. Po zrušení prvý krát v správnom konaní vydaného rozhodnutia žalovaného mal žalovaný správne postupovať tak, že mal zrušiť prvostupňové správne rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom by tento napravil svoje vyššie uvedené procesné pochybenie a oboznámil by žalobkyňu s Personálnym rozkazom. Žalovaný sa v rozhodnutí odvoláva na Personálny rozkaz, ktorým malo byť zrušené pôvodné funkčné miesto žalobkyne už dňa 15.06.2012, t. j. nemalo v tento deň existovať a žalobkyňa nemohla vykonávať pracovné povinnosti z neho vyplývajúce. Dňa 15.06.2012 žalobkyňa však do 14:00 hod. si svoje povinnosti z pôvodnej funkcie vyplývajúce riadne plnila. Potom celé odôvodnenie rozhodnutia žalovaného postavené na Personálnom rozkaze a z neho vyplývajúceho zrušenia už dňa 15.06.2012 pôvodne zastávanej funkcie žalobkyni je nepreskúmateľné a rozporné so skutočnosťou. Ohľadom odstránenia týchto zrejmých rozporov bolo potrebné doplniť dokazovanie. 47. Je treba považovať výsledok personálneho pohovoru pre žalobkyňu za nejasný, keďže nie je isté ako by táto postupovala keby mala vedomosť o obsahu Personálneho rozkazu a vedela by, že funkčné miesto s rovnakým ID (ako zastávala a bolo zrušené) zároveň bolo vytvorené na inom organizačnom útvare Prezídia HaZZ (odd. financovania odboru ekonomiky a logistiky kancelárie prezidenta HaZZ). Preto bolo potrebné zistiť, či obsah pracovnej náplne týchto funkčných miest bol totožný alebo nie a potom, či Personálnym rozkazom skutočne došlo k zrušeniu alebo len presunutiu daného funkčného miesta na iné oddelenie. V prípade, ak by sa nepotvrdilo zrušenie postup, ktorý zvolil žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán nebol namieste a nemal by oporu v zákone a potom by nemohol byť ani právne relevantný úkon rozhodnutie o preložení žalobkyne. V tomto smere bude potrebné doplniť dokazovanie a ustáliť skutkový stav. 48. Súd musí dať za pravdu žalobkyni, že súhlas s preložením, resp. preradením musí byť daný slobodne, vážne, dobrovoľne bez omylu konajúceho príslušníka. Vzhľadom na všetky skôr opísané okolnosti priebehu personálneho pohovoru zachytené v jeho obsahu, možno mať dôvodné pochybnosti o tom, že by žalobkyňa mala byť oboznámená s Personálnym rozkazom, ktorým malo dôjsť k zrušeniu jej funkčného miesta. Pred uskutočnením personálneho pohovoru a ani v jeho priebehu podľa súdu nemala žalobkyňa relevantnú vedomosť o obsahu Personálneho rozkazu a vplyve novo vytvorenej personálnej štruktúry na ňu. 49. Preradenie na inú funkciu, resp. preloženie do iného miesta vykonávania štátnej služby je vážnym zásahom do ďalšej služby príslušníka HaZZ a preto je možné dôvodne predpokladať, že takýto príslušník bude pri náhle uskutočnenom personálnom pohovore vykonávajúcom sa na základe zmeny organizačnej štruktúry HaZZ, o ktorej nemá žiadne bližšie vedomosti pod časovým stresom a bolo by vhodné, korektné a v súlade s dobrými mravmi, aby mu bol služobným úradom poskytnutý určitý časový priestor na zaujatie stanoviska k ponúkaným voľným miestam a tiež aby bol oboznámený s personálnym rozkazom zakotvujúcim zmeny odôvodňujúce personálny pohovor. 50. Súd v tejto súvislosti musí uviesť, že celý proces - vykonanie personálneho pohovoru so žalobkyňou sa mu javí ako účelový, keď z obsahu vyjadrení žalobkyne a žalovaného vyplýva, že žalobkyňa mala ešte celý pracovný deň 15.06.2012 riadne plniť svoje pracovné povinnosti vo svojej pôvodnej funkcii, ktorá mala byť podľa Personálneho rozkazu už v tento deň zrušená a potom žiadne z nej plynúce pracovné povinnosti ani nemohla uskutočňovať. 51. Ohľadom námietky existencie prekážky litispedencie súd musí uviesť, že k tejto otázke zaujal podrobné stanovisko už v predchádzajúcom súdnom prieskume Krajský súd v Bratislave vo svojom vydanom rozsudku č. k. 5S/539/2012 - 48 zo dňa 08.07.2014 (bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/68/2014 zo dňa 22.03.2016, ktorý sa s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Bratislave stotožnil). Súdom vyslovený právny názor musí byť správnym orgánom (žalovaným) akceptovaný, keďže je pre neho záväzný (§ 191 ods. 6 SSP - predtým § 250j ods. O.s.p.)) a potom žalovaný mal po vrátení veci súdom v konaní postupovať v súlade s vysloveným právnym záverom k prekážke litispedencie. Napriek tomu žalovaný tak nepostupoval. Potom súd musí opätovne konštatovať, že v konaní žalovaného sa vyskytla vada majúca vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, ktoré bolo vydané napriek existencii prekážky litispedencie. Súd musí zopakovať, že v danom prípade bolo preukázané, že žalobkyňa podala už dňa 23.05.2012 návrh na jej preloženie na Krajské riaditeľstvo HaZZ v Bratislave. Podľa ust. § 140 ods. 3 zákona č. 315/201 Z. z., ak sa konanie začína na podnet služobného orgánu, je konanie začaté dňom, keď služobný orgán príslušný vo veci rozhodnúť vykonal voči účastníkovi konania prvý úkon. Prvým úkonom žalovaného vo veci bolo vykonanie personálneho pohovoru k ponuke voľných funkčných miest dňa 15.06.2012 (záznam o ponuke zo dňa 15.06.2012). Konanie začaté na návrh žalobkyne dňa 23.05.2012 tak zjavne predchádzalo konaniu začatému z vlastného podnetu žalovaného. Rozhodnutie bolo tak vydané napriek tomu, že vo veci už existovala prekážka veci začatej. V prípade preradenia príslušníka HaZZ na inú funkciu, resp. jeho preloženia do iného miesta ide vždy o zmenu služobného pomeru príslušníka. Skôr začaté konanie na základe žiadosti žalobkyne doposiaľ nebolo ukončené. 52. Namietanú retroaktivitu napadnutého rozhodnutia taktiež posudzoval v predchádzajúcom súdnom prieskume Krajský súd v Bratislave, ktorý vo veci vydanom rozsudku podrobne zdôvodnil, prečo namietanú retroaktivitu založenú rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k preradeniu žalobkyne nepovažuje za dôvodnú (vada retroaktivity bola odstránená žalovaným, keď tento správne v pozmeňujúcom rozhodnutí opravil deň preradenia a preloženia žalobkyne z 15.06.2012 na 18.06.2012 - v napadnutom rozhodnutí na 19.06.2012). K platnosti úkonu správneho orgánu nestačí, ak správny orgán síce formuloval svoju vôľu, ale doposiaľ ju navonok neprejavil. Nie je možné, aby účinky rozhodnutia o preradení na inú funkciu nastali ešte pred jeho platnosťou, t. j. pred jeho oznámením účastníkovi konania, ktorého sa preradenie týka. Opačný postup by bol zrejme retroaktívny a v rozpore s princípom právnej istoty. Takéhoto pochybenia a zavedenia retroaktivity sa vo vzťahu k žalobkyni dopustil svojim rozhodnutím a postupom pri jeho vydávaní správny orgán prvého stupňa (rozhodnutie č. 60/2012-BPP zo dňa 18.06.2012). Uvedená vada v postupe prvostupňového správneho orgánu však v danom prípade bola odstránená rozhodnutím žalovaného, a preto sa stala námietka žalobkyne právne irelevantnou. 53. Čo sa týka preskúmania zákonnosti na napadnuté rozhodnutie žalovaného priamo nadväzujúcich správnych aktov vydaných Prezidentom HaZZ - oznámenia Prezidenta HaZZ č. PHZ- KA5-2012/001971-061 zo dňa 30.10.2012 (bolo ním žalobkyni oznámené, že vo funkcii samostatný odborný inšpektor bude od 01.11.2012 zaradená na odd. normalizácie a informačných služieb Požiarnotechnického a expertízneho ústavu MV SR v Bratislave) a Personálneho opatrenia Prezidenta HaZZ Číslo: 29/2012-PO1 zo dňa 30.11.2012 (bol ním žalobkyni určený osobný príplatok 160 € od 01.12.2012) súd uvádza, že ide o správne akty - rozhodnutia týkajúce sa pracovného zaradenia žalobkyne a výška jej mzdových nárokov, ktoré sú priamo odvislé od platnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu. V prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je potrebné obe tieto rozhodnutia pokladať za neúčinné avšak podľa názoru súdu v tomto štádiu súdneho konania nie je možné určiť ich za nezákonné, pretože by bolo by nutné vyčkať na právoplatnosť určenia nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol. 54. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať, doplniť dokazovanie v naznačenom smere, odstrániť vytýkanú vadu konania a vydať nové náležite odôvodnené rozhodnutie vo veci. 55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).