Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/314/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202697 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202697.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: T. E. Y., Č. S. XX/C, XXX XX N. W., zastúpený advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47 239 441, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Krížna 44, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti a rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-785-30/2016-TPC/KEB zo dňa 20.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou včas správnemu súdu dňa 13.12.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-785-30/2016-TPC/KEB zo dňa 20.09.2016, ktorým prerušil konanie o žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov. Bol názoru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, svojvoľné a arbitrárne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2. Uviedol, že dňa 08.09.2014 bol prvýkrát administratívne vyhostený rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Žiline (ďalej len „ OCP PZ ZA“) č. PPZ-HCP-BB7-57-020/2014- AV a bol mu určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky po dobu jedného roka. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe skutočnosti, že zotrval na území SR aj po uplynutí platností víza na vstup na územie Slovenskej republiky. Dňa 26.11.2014 vydalo riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica (ďalej len „odvolací orgán“) rozhodnutie o odvolaní, ktorým zmenilo rozhodnutie OCP PZ ZA tak, že zrušil žalobcovi zákaz vstupu na územie SR a vo zvyšku rozhodnutie potvrdil. Dňa 12.05.2015 OCP PZ ZA žalobcu opätovne - druhýkrát- administratívne vyhostilo rozhodnutím č. PPZ- HCP-BB7-51-014/2015-AV a súčasne mu aj určilo zákaz vstupu na územie SR. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobu, konanie o ktorej prebiehalo pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 1 Scud 9/2014. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe tých istých skutočností, ako prvé administratívne vyhostenie, keďže žalobca z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania (sp. zn. 1 Scud 9/2014) neopustil územie SR. Dňa 12.08.2015 odvolací orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-60-004/2015-SK potvrdil rozhodnutie OCP PZ ZA č. PPZ-HCP-BB7-51-014/2015-AV zo dňa 12.05.2015 v plnom rozsahu. Dňa 26.08.2015 podal žalobca na pracovisku žalovaného žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu. Konanie o tejto žiadosti poskytlo žalobcovi oprávnenosť pobytu v zmysle § 58 ods. 4 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z. tým aj ochranu jeho a jeho rodinného života pred ďalším administratívnym vyhostením z dôvodu neoprávnenosti pobytu na území SR. Dňa 11.09.2015 vydal Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok č.k. 1Scud/9/2014-255, ktorým žalobu žalobcu proti prvému administratívnemu vyhosteniu zamietol. Voči tomuto rozsudku následne podal odvolanie. Dňa 14.10.2015 podal žalobu proti druhému administratívnemu vyhosteniu, v ktorom odvolací orgán potvrdil aj určenie zákazu vstupu na územie SR. O tejto žalobe viedol konanie Krajský sú v Banskej Bystrici pod sp. zn. 1Scud 11/2015. Dňa 27.07.2016 Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sža/9/2016, zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Scud/9/2014-255 tak, že rozhodnutie odvolacieho orgánu č. PPZ-HCP-BB2-53-008/2014-SK zo dňa 26.11.2014 v spojení s rozhodnutím OCP PZ ZA č. PPZ-HCP-BB7-57-020/2014-AV zo dňa 08.09.2014 vo veci prvého administratívneho vyhostenia žalobcu sa zrušuje a vec vracia OCP PZ ZA na ďalšie konanie. Dňa 12.10.2016 žalovaný doručil žalobcovi napadnuté rozhodnutie o prerušení konania, ktorý odôvodnil tým, že konanie vo veci administratívneho vyhostenia je na Najvyššom súde SR a čaká sa na rozhodnutie. Dňa 14.10.2016 právny zástupca žalobcu elektronicky zaslal žalovanému dôkaz o právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža 9/2016, napriek tomu však žalovaný v konaní pokračoval dňa 28.11.2016 a prerušenie konania o žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu trvalo 69 dní. 3. Žalobca poukázal na znenie § 40 ods. 1 Správneho poriadku a mal za to, že žalovaný má povinnosť konanie prerušiť, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, avšak sa musí nevyhnutne jednať o otázku, ktorá ešte nebola právoplatne rozhodnutá. Pri rozhodovaní o prerušení konania však musí mať nevyhnutne na zreteli efektívnosť a hospodárnosť svojej činnosti, aby zbytočne nezaťažoval účastníkov konania a súčasne musí v konaní postupovať tak, aby vec vybavil včas a bez zbytočných prieťahov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné jednoznačne vyvodiť, čo má byť predbežnou otázkou a konaním o nej. Žalovaný neurčito odkazuje na už ukončené konanie pred súdom, ktorý zrušil rozhodnutie OCP PZ ZA o administratívnom vyhostení a vrátil mu vec na ďalšie konanie a súčasne odkázal na konanie pred Najvyšším súdom SR vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu, kde ešte nebolo rozhodnuté, resp. sa čaká a rozhodnutie. Bol názoru, že žalovaný pravdepodobne vo svojom rozhodnutí odkazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Scud 11/2015-77, ktorým zrušil druhé rozhodnutie odvolacieho orgánu a OCP PZ ZA o administratívnom vyhostení žalobcu a vrátil vec na ďalšie konanie. V čase vydania rozhodnutia žalovaného o prerušení konania bolo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Scud 11/2015-77 právoplatné. Uviedol, že konaním pred Najvyšším súdom SR by mohlo byť konanie vedené pod sp. zn. 1Sža 9/2016, to však bolo vedené vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu vo veci prvého administratívneho vyhostenia žalobcu. Nebolo teda vedené vo veci určenia zákazu vstupu na územie SR. V predmetnej veci bol dňa 27.07.2016 vyhlásený rozsudok, ktorým Najvyšší súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1Scud 9/2014-255 tak, že rozhodnutie odvolacieho orgánu č. PPZ-HCP-BB2-53-008/2014-SK zo dňa 26.11.2014 v spojení s rozhodnutím OCP PZ ZA č. PPZ-HCP- BB7-57-020/2014-AV zo dňa 08.09.2014 vo veci prvého administratívneho vyhostenia zrušil a vec vrátil OCP PZ ZA na ďalšie konanie. Žalobca konštatoval, že v čase rozhodovania žalovaného o prerušení konania bolo už vyhlásené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža 9/2016, voči ktorému nebolo možné podať odvolanie a stalo sa právoplatným momentom doručenia. Mal za to, že takého rozhodnutie malo byť považované za rozhodnutie v zmysle § 40 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ktoré bráni prerušeniu konania v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca bol názoru, že žalovaný náležite nezistil skutkový stav, keďže z vyššie uvedenými okolnosťami sa nevysporiadal ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a nie je preto zrejmé, či a ako ich zisťoval. Zdôraznil, že podaním označeným ako „vyjadrenie ku administratívnemu vyhosteniu žiadateľa o trvalý pobyt“ zo dňa 23.08.2016 poskytol žalovanému dostatočné podklady, z ktorých je zrejmé, že konanie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža 9/2016, bolo dňa 27.07.2016 ukončené. Závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí preto považoval za neodôvodnené, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne na základe skutkového stavu, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom. 4. Upriamil pozornosť súdu na fakt, že rozhodnutie o prerušení konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 40 ods. 1 Správneho poriadku je do značnej miery špecifické. Prerušenie konania je, čo do svojho rozsahu, obsahu ako aj povahy, prepojené s predbežnou otázkou, resp. konaním o predbežnej otázke. Domnieval sa preto, že jasne, zrozumiteľne, určite a nezameniteľne formulovaný výrok rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu konania o predbežnej otázke môže byť len vtedy, keď je vo výroku súčasne uvedené, čo je predbežnou otázkou resp. konaním o predbežnej otázke v danom prípade. Bol názoru, že opačný úsudok by vytváral až absurdnú situáciu, že správny orgán môže konanie prerušiť z dôvodu posúdenia predbežnej otázky, ktorú by nemusel vymedziť. Takéto prerušenie konania by nebolo záväzne limitované. Nakoľko pokiaľ nie je vo výroku definovaná predbežná otázka, resp. konanie o predbežnej otázke, nemožno určiť, kedy odpadnú prekážky ďalšieho konania vo veci. V tejto súvislosti upriamil pozornosť súdu na § 29 ods. 1 Správneho poriadku a výrok žalovaného považoval za nezrozumiteľný a zmätočný, nakoľko v ňom nie je nezameniteľne a určito identifikované, o akú predbežnú otázku či konania o predbežnej otázke sa jedná. Poukázal aj na nedostatočnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V odôvodnení žalovaný nešpecifikoval ani čísla jednotlivých konaní, sp. zn. či deň ich vydania a výrok. Už zo skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že jeho konania vo veci sú značne komplikované, a preto je nevyhnutné, aby správny orgán náležite v odôvodnení špecifikoval skutočnosti, z ktorých vychádza, a to obzvlášť vtedy, ak sa javia byť v rozpore s obsahom spisov. Z odôvodnenia rozhodnutia súčasne nevyplýva, ktoré z vyššie uvedených konaní považoval žalovaný za rozhodovanie o administratívnom vyhostení a rozhodovanie o tom, či žalobca je, alebo nie je nežiaducou osobou. V odôvodnení nielenže chýbajú úvahy žalovaného o tom, ako vyvodil z neurčitých skutkových okolností svoje závery, ale tiež aj akékoľvek úvahy o tom, prečo by malo byť konanie o administratívnom vyhostení konaním o predbežnej otázke vo vzťahu ku konaniu o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov žalobcovi obzvlášť po zohľadnení konkrétnych okolností prípadu. Poukázal na to, že v odôvodnení sa žalovaný taktiež nevysporiadal ani s jeho zásadnými tvrdeniami obsiahnutými v podaní. S ohľadom na uvedené nedostatky výroku, ako aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bol názoru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumieľnosť a pre nedostatok dôvodov a došlo tiež k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 5. Úvahy žalovaného o tom, že konanie o administratívnom vyhostení žalobcu môže predstavovať predbežnú otázku vo vzťahu ku konaniu o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov sú podľa žalobcu nesprávnym právnym posúdením veci a to najmä po zohľadnení konkrétnych okolností prípadu a judikatúry medzinárodných súdov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 129/2007 a mal za zrejmé, že za predbežnú otázku môže byť označená len taká čiastková otázka, ktorej zodpovedanie podmieňuje rozhodnutie vo veci samej a na jej zodpovedanie nie je príslušný konajúci správny orgán. K predmetnému tvrdeniu poukázal na 43 ods. 1 a § 48 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z.. v ustanovení § 48 ods. 2 cit. zákona sú taxatívne vymenované možnosti, kedy správny orgán zamietne žiadosť účastníka konania o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov, a teda sú aj taxatívne vymedzené skutočnosti podmieňujúce a ovplyvňujúce rozhodnutie o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov. V čase rozhodovania žalovaného nebola naplnená ani jedna zo zákonných prekážok udelenia pobytu. Žalobca záverom opísal priebeh prvého a druhého konania o administratívnom vyhostení. 6. Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Ku skutočnostiam uvedeným v žalobe žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca bol dňa 08.09.2014 kontrolovaný hliadkou cudzineckej polície. Z predloženého cestovného dokladu A. s platnosťou od 22.10.2013 do 21.10.2018 s vízom typu „C“ , vydaným vo Q. č. XXXXXXXXX, platným od 20.07.2014 do 05.09.2014 udeleným na jeden vstup na tridsať dní bolo zistené, že žalobca sa počas vykonanej kontroly zdržiaval na území SR nad rámec udeleného víza. Na základe uvedenej skutočnosti OCP PZ ZA vydalo dňa 08.09.2014 rozhodnutie č. PPZ-HCP-BB7-57-020/2014-AV, ktorým žalobcu v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. vyhostil z územia SR a zároveň mu v zmysle § 82 ods. 3 písm. b) cit zákona určil zákaz vstupu na územie SR po dobu jedného roku v súlade s § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. Odvolací orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-53-008/2014- SK zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že určil žalobcovi lehotu na vycestovanie z územia SR 20 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie odvolacieho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu, ako aj návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu. Dňa 11.09.2015 bol uznesením č.k. 1Scud/9/2014-185 povolený odklad vykonateľnosti, až do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 1Scud/9/2014. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 1Scud/9/2014-255 zo dňa 14.10.2015 napadnuté rozhodnutie potvrdil a žalobu zamietol. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, a Najvyšší súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici tak, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil OCP PZ ZA na ďalšie konanie. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca bol dňa 12.05.2015 opäť kontrolovaný. Z predloženého cestovného dokladu A. č. Y s platnosťou do 21.10.201, v ktorom bolo vízum č. XXXXXXXXX vydané vo Q., platné od 20.06.2014 do 05.09.2014, typu „C“, na počet vstupov jeden a počet dní tridsať bolo zistené, že účastník konania vstúpil do schengenského priestoru dňa 12.08.2014 a ku dňu kontroly zo schengenského priestoru nevycestoval. Keďže nebolo rozhodnuté KS Banská Bystrica o povolení odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, OCP PZ ZA vydalo dňa 12.05.2015 rozhodnutie č. PPZ-HCP-BB7-51-014/2015-AV, ktorým administratívne vyhostil žalobcu a zároveň mu v zmysle § 82 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. určil zákaz vstupu na územie SR na dobu jedného roku. O odvolaní žalobcu proti predmetnému rozhodnutiu rozhodol odvolací orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-60-004/2015-SK zo dňa 12.08.2015, ktorým ho potvrdilo a zamietlo odvolanie. O správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 1Scud/11/2015-77 zo dňa 09.12.2015 tak, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný konštatoval, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Scud/11/2015-77 zo dňa 09.01.2015 nadobudol 05.02.2016. Dňa 26.08.2015 žiadal žalobca OCP PZ Bratislava o udelenie tolerovaného pobytu v zmysle § 58 ods. .2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. Predmetná žiadosť bola dvakrát zamietnutá a dvakrát vydané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, a dňa 16.03.2017 bolo vydané rozhodnutie o zastavení konania v zmysle § 30 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku, ktoré nadobudlo v ten istý deň právoplatnosť. Dňa 27.07.2016 Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sža/9/2016 napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2016. Následne OCP PZ ZA vydalo rozhodnutie č. PPZ- HCP-BB7-74-005/2016-AV zo dňa 0.11.2016 v zmysle § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, ktorým zastavilo konanie vo veci administratívneho vyhostenia účastníka konania v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. nakoľko odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca je osobou u ktorej by administratívne vyhostenie bolo neprimerané vzhľadom na jeho súkromný a rodinný život. 8. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca podal dňa 14.07.2016 na OCP PZ BA žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. Keďže nebolo právoplatne rozhodnuté vo veci administratívneho vyhostenia, OCP PZ BA vydalo dňa 20.09.2016 rozhodnutie v zmysle § 29 ods. 1 Správneho poriadku, ktorým prerušilo konanie do doby posúdenia predbežnej otázky. V odôvodnení predmetného rozhodnutia bol uvedený dôvod, prečo sa konanie prerušuje. OCP PZ BA ďalej uviedlo, že dňa 28.11.2016 mu bolo doručené rozhodnutie o zastavení konania vo veci administratívneho vyhostenia a následne vypracovalo dňa 01.12.2016 vyhodnotenie žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov. Dňa 20.12.2016 bolo žalobcovi schválený trvalý pobyt na päť rokov, t.j. do 20.12.2021, o čom bol informovaný. 9. Vo vyjadrení poukázal na znenie § 29 ods. 1 Správneho poriadku v zmysle ktorého správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Zároveň uviedol, že prerušenie konania je procesnoprávny inštitút, ktorý má za následok zastavenie plynutia procesných lehôt; správny orgán počas prerušenia nenariaďuje prejednanie, nevykonáva dokazovanie ani nevydáva rozhodnutie vo veci. Prerušiť možno len správne konanie, ktoré sa v zmysle správneho poriadku začalo. K prerušeniu konania môže dôjsť v ktorejkoľvek etape správneho konania až do vydania rozhodnutia vo veci samej, pričom správny poriadok ustanovuje podmienky, za ktorých sa tak má alebo môže stať. Pri prerušení konania sa vopred predpokladá, že konanie nebude pokračovať určitý čas. Vzhľadom na rôznorodosť, správny poriadok tento čas nevymedzuje, v právnej praxi môže byť, vzhľadom na povahu prekážky konania, rôzny - môže ísť o niekoľko týždňov, ale i mesiacov. Preto správny orgán vo výroku rozhodnutia o prerušení konania čas prerušenia neuvádza. Vzhľadom na účel inštitútu prerušenia konania, bolo by porušením správneho poriadku, ak by správny orgán pokračoval v konaní skôr, než odpadla prekážka, pre ktorú ju musel prerušiť. Uvedené potvrdzuje aj súdna judikatúra napr. v rozhodnutí Krajského súdu v Hradci Kráľovej sp. zn. 30Ca/1/1998. 10. Záverom zdôraznil, že žalobca svojím konaním preukázateľne nerešpektoval čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, Bol povinný vycestovať z územia SR, avšak po zadovážení si príslušného víza mu nič nebránilo vrátiť sa na územie SR k svojej rodine. Podľa názoru žalovaného, žalobca neprejavil snahu riešiť svoj rodinný a súkromný život legalizáciou svojho pobytu na území SR podaním si niektorej zo žiadosti o pobyt, vrátane žiadosti o tolerovaný pobyt, resp. zadovážením si potrebného víza, ktoré by ho oprávňovalo na pobyt na území SR. Konštatoval, že je povinnosťou každého subjektu rešpektovať zákony štátu, na ktorého území sa nachádza, aj keď nie je jeho občanom a zdržať sa protiprávneho konania, ktoré by malo za následok porušenie zákonov daného štátu. Za nerešpektovanie zákona, v tomto prípade zákona č. 404/2011 Z.z. musí každý subjekt strpieť zákonom stanovené sankcie. 11. Podľa §7 písm. e/ SSP správny súd nepreskúmava rozhodnutia a opatrenia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy. Podstatou vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v paragrafe 7 písm. e/ SSP zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, s tým že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, ktoré sa administratívne konanie končí. Ak sa žalobca domnieval, že príslušné uznesenie o prerušení konania (napadnuté rozhodnutie) je nezákonné, mohol túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého meritórneho alebo konečného rozhodnutia o udelení trvalého pobytu na 5 rokov. 12. V prípade, ak sa žalobca domnieval že v jeho prípade prichádzalo zo strany orgánu verejnej správy k neúmernému predlžovaniu konania, v takomto prípade mal možnosť domáhať sa odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní na súde (§242 SSP). 13. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobcovi bol dňa 22.12.2016 udelený trvalý pobyt na 5 rokov na území Slovenskej republiky od 20.10.2016 do 20.12.2021. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného v danom prípade by teda nepredstavovalo pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o odvolaní bez toho, aby umožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je ustanovená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. 14. Záverom súd poukazuje na názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015, podľa ktorého správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. 15. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 16. Na základe citovaných zákonných ustanovení Krajský súd v Bratislave ustálil, že žalobou napadnuté rozhodnutie nie je súdom preskúmateľné, nakoľko ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré v zmysle § 7 SSP nepodlieha súdnemu prieskumu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol. 17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. 18. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva na návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Proti výroku o výške náhrady trov konania nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. h) SSP)