Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/314/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202746 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202746.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: NOVA, IČO: 42265606, Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: Okenica Šula & Co. s.r.o., advokátska kancelária, Zámocká 7074/30, Bratislava, proti žalovanému: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVR2-2016/019945-006 zo dňa 13.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán č. SVS-OVR2-2016/019945-006 zo dňa 13.09.2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánom verejnej správy 1.Politické hnutie Nova, t.j. žalobca, predložil Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán výročnú správu za rok 2015. Pri preverovaní výročnej správy žalovaný zistil, že audítor v Dodatku správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou, ako aj v Správe o preverení súladu o hospodárení politickej strany so zákonom číslo 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o politických stranách) a so zákonom číslo 181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene doplnení zákona politických strán v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o volebnej kampani), ktoré tvoria súčasť výročnej správy upozornil, že politické hnutie prijalo dňa 16.2.2015 peňažný dar vo výške 6000,- euro vkladom v hotovosti na bežný účet politického hnutia, vedený v O., číslo účtu: XXX XXX XXXX/XXXX (ďalej len účet žalobcu). Žalovaný z evidencie darov, ktorá bola súčasťou výročnej správy zistil, že uvedený peňažný dar politickému hnutiu daroval pán O. W.. 2. Oznámením o začatí konania o uložení pokuty č. SVS-OVR2-2016/019945-004 zo dňa 16.8.2016 žalovaný oznámil žalobcovi podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) začatie konania o uložení pokuty za správny delikt uvedený v § 31 ods. 5 zákona o politických stranách, ktorého sa žalobca dopustil tým, že prijal dar v rozpore s ust. § 24 ods. 2 zákona o politických stranách. Súčasne žalovaný podľa § 33 správneho poriadku poučil žalobcu, že má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie a to v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 30.8.2016. 3. K oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 7.9.2016, doručené žalovanému dňa 12.9.2016. Vo vyjadrení uviedol, že dar vo výške 6000,- euro prijal na základe riadne uzatvorenej darovacej zmluvy s náležitosťami podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona o politických stranách od fyzickej osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, darca bol riadne zverejnený v zozname darcov podľa § 23 ods. 4 zákona o politických stranách a dar bol riadne zaevidovaný v evidencii darov podľa § 23 ods. 7 zákona o politických stranách. Žalobca bol názoru, že neporušil ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o politických stranách a nie je daný dôvod na začatie správneho konania podľa § 31 ods. 5 zákona o politických stranách. Poukázal tiež, že z jeho pohľadu ako prijímateľa platobnej služby sa nesporne jednalo o bezhotovostnú platobnú operáciu, keďže politické hnutie pri nej nijako nenakladalo s finančnými prostriedkami v hotovosti. Súčasťou tohto vyjadrenia bolo aj plnomocenstvo, ktorým žalobca splnomocnil Advokátsku kanceláriu Okenica Šula & Co s.r.o. na právne zastupovanie v predmetnom konaní. Plnomocenstvo bolo zo dňa 6.9.2016, ktoré advokát a konateľ T.. T. P. advokátskej kancelárie prijal dňa 7.9.2016. 4. Žalovaný po vyhodnotení žalobcových námietok a na základe zisteného skutkového stavu rozhodnutím č. SVS-OVR2-2016/019945-006 zo dňa 13.09.2016 uložil žalobcovi pokutu vo výške 12 000,- euro za správny delikt uvedený v § 31 ods. 5 zákona o politických stranách, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v rozpore s § 24 ods. 2 zákona o politických stranách prijal dňa 16. februára 2015 od pána O. W. peňažný dar vo výške 6000,- euro vkladom v hotovosti na účet. Žalovaný rozhodnutie č. SVS-OVR2-2016/019945-006 zo dňa 13.9.2016 doručil do vlastných rúk žalobcovi dňa 20.10.2016. II. Žaloba 5. Včas podanou žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 21.12.2016 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVR2-2016/019945-006 zo dňa 13.09.2016, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 12 000,- euro za správny delikt uvedený v § 31 ods. 5 zákona o politických stranách, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že v rozpore s § 24 ods. 2 zákona o politických stranách prijal dňa 16. februára 2015 od p. O. W. peňažný dar vo výške 6000,- euro vkladom v hotovosti na účet. 6. V žalobe v prvom rade poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 20.10.2016, avšak jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené nikdy. Má za to, že postupom žalovaného boli porušené základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, keďže sa jedná v predmetnej veci o správne trestanie (§195 písm. c) SSP), neboli dodržané zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania (§ 195 písm. d) SSP). Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a že tiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP), a to k porušeniu práva na právne zastúpenie v správnom konaní. 7. Uviedol, že pri administratívnom trestaní je potrebné dodržiavať základné zásady správneho konania tak, aby rozhodnutia v administratívnom trestaní rešpektovali a odrážali základné zásady trestného konania. Medzi uvedené zásady patrí, že obvinená osoba musí ešte pred rozhodnutím vo veci samej presne vedieť, akého protiprávneho konania sa mala dopustiť, aké ustanovenie právneho predpisu a akým spôsobom mala porušiť. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného ani správne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, tieto požiadavky nespĺňajú, a preto došlo k porušeniu práv žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NSSR sp.zn. 3Szd 12/2009, 2Sžf 9/2010, 2Sžo 238/2009 a 8Sžo 147/2008. Je názoru, že žalovaný svojím procesným postupom odoprel žalobcovi jeho právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia v primeranej lehote ku všetkým zisteniam správneho orgánu, k vykonaným dôkazom a k podkladom pre vydanie rozhodnutia a spôsobu ich zistenia tak, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2, § 33 ods. 2 a § 56 správneho poriadku. Žalovaný síce zaslal žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania, avšak určil mu neprimerane krátku lehotu na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania, t.j. len 7 dní odo dňa doručenia oznámenia, čo žalobcovi neumožnilo objednať sa na nahliadnutie do správneho spisu a následne sa kvalifikovane vyjadriť k obsahu správneho spisu. Zároveň žalovaný spojil oznámenie o začatí konania zo dňa 16.8.2016 s výzvou na uplatnenie práva žalobcu vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia, teda bezprostredne po začatí konania už vyzýval žalobcu k vyjadreniu sa pred vydaním rozhodnutia, čo je nesporne štádium správneho konania, ktoré by malo bezprostredne predchádzať vydaniu rozhodnutia vo veci samej, t.j. po skončení dokazovania. Poukázal tiež, že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa pri vydávaní rozhodnutia opieral o bližšie nešpecifikované stanovisko Slovenskej komory audítorov, ktoré však žalobcovi doručené nebolo a žalobca nemá ani vedomosť, o aké stanovisko sa v danom prípade jedná. Žalovaný bezprostredne po doručení písomného vyjadrenia žalovaného dňa 12.9.2016 nasledujúci deň 13.9.2016 rozhodol vo veci samej bez toho, aby dal žalobcovi možnosť po skončení dokazovania oboznámiť sa s obsahom spisového materiálu správneho orgánu ešte pred tým, než správny orgán rozhodne vo veci samej. Uvedeným spôsobom žalovaný zasiahol do práv žalobcu. 8. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, akou správnou úvahou sa spravoval pri určení výšky sankcie, ako prihliadal na spôsob spáchania správneho deliktu a jeho následok, dĺžku trvania, okolnosti, pomery žalobcu a možnosti nápravy vadného stavu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil len na formálne odôvodnenie, čím rozhodnutie nespĺňa požiadavky v zmysle ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku. 9. Žalobca tvrdí, že žalovaný vec nesprávne skutkovo a právne posúdil. Je názoru, že z jeho pohľadu ako prijímateľa platobnej služby sa nesporne jednalo o bezhotovostnú platobnú operáciu, keďže žalobca pri nej nijako nenakladal s prostriedkami v hotovosti (s bankovkami a mincami - § 2 ods. 13 zákona o platobných službách). Vo vzťahu k prijímaniu finančných prostriedkov na bankový účet politickej strany používa právny poriadok SR, minimálne 2 právne pojmy: 1. povinnosť prijímať dar len „poukázaním vo forme bezhotovostnej platobnej operácie“ v zmysle § 22 ods. 4 a § 2 ods. 4 a § 24 ods. 2 zákona o politických stranách a 2. vloženie finančných prostriedkov na osobitný účet (politickej strany) „výlučne prevodom z iného účtu“ v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani. V prípade, ak by úmyslom zákonodarcu bolo zadefinovať aj prijímanie darov a členských príspevkov politickou stranou na účet výlučne prevodom z iného účtu, tak by v tej istej právnej norme (článok I, článok II. zákona č. 181/2014 Z.z.) nesporne použil rovnaké právne pojmy. Pojem bezhotovostná platobná operácia je potrebné vykladať a contrario k zákonnej definícii podľa ust. § 2 zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti, podľa ktorého na účely tohto zákona sa platbou v hotovosti rozumie odovzdanie bankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euro alebo bankoviek alebo mincí v hotovosti v inej mene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti príjemcom. 10. Poukázal, že žalovaný sa vo svojich úvahách opiera o Stanovisko Národnej banky Slovenska k ust. § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov č. p. OLP/2015 zo dňa 16.10.2015. Podľa žalobcu uvedené stanovisko nemožno považovať za právne záväzné. Právne záväzný výklad právnej normy môže podávať len všeobecný súd vo vzťahu k predmetu konkrétneho súdneho konania a len vo vzťahu k stranám tohto konania, prípadne Ústavný súd SR. 11. Ku skutočnosti, či žalobca prijal dar v rozpore so zákonom žalobca uviedol, že pri prijatí daru od fyzickej osoby O. W. vykonal všetky úkony, ktoré sa v zmysle zákona o politických stranách na prijatie daru vyžadujú: 1. dar bol prijatý na základe riadne uzatvorenej darovacej zmluvy s náležitosťami podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona o politických stranách 2. darca - fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR bol riadne zverejnený v zozname darcov podľa § 23 ods. 4 zákona o politických stranách 3. dar bol riadne zaevidovaný v evidencii darcov podľa § 23 ods. 7 zákona o politických stranách. V danom prípade je nesporné, kto konkrétny dar žalobcovi v tomto prípade poskytol. 12. V žalobe ďalej uviedol, že žalobca nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že by svojím postupom mohol porušiť zákon o politických stranách a naplniť znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, keďže spred obdobia od 26.6.2014 do 16.10.2015 nie je známy žiaden rovnaký alebo obdobný prípad, kedy by žalovaný ako orgán verejnej správy riešil údajné porušenie ust. § 24 ods. 2 zákona o politických stranách. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sž 73/97, podľa ktorého „V správnom štáte musí byť z platnej právnej úpravy zrejmé, či je správanie osoby zákonom zakázané alebo nie. Osoba nemôže znášať nepriaznivý následok, ak k dôsledkom pochybenia zákonodarcu je vzájomne protichodná a protirečivá platná právna úprava.“ Je názoru, že žalobca v čase prijatia daru nemohol mať vedomosť o tom, že by jeho konanie mohlo naplniť znaky skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle zákona o politických stranách. 13. K porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, a to k porušeniu práva na právne zastúpenie žalobca uviedol, že doručil žalovanému splnomocnenie na zastupovanie žalobcu ako účastníka konania advokátom dňa 12.9.2016 spolu s vyjadrením žalovaného k začatiu správneho konania zo dňa 7.9.2016. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že účastník konania si zvolil v zmysle ust. § 17 ods. 1 správneho poriadku splnomocneného právneho zástupcu - advokáta pre celé konanie. Žalovaný následne nepostupoval v súlade s ust. § 25 ods. 5 správneho poriadku a v správnom konaní nekonal so splnomocneným právnym zástupcom a nedoručoval mu žiadne písomnosti. Napriek riadne a preukázateľne udelenému splnomocneniu žalobcom na konanie v mene žalobcu jeho právnym zástupcom - advokátom, žalovaný nikdy nedoručil splnomocnenému právnemu zástupcovi predmetné rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.3.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že oznámenie o začatí konania, ako aj rozhodnutie vo veci samej preukázateľne obsahujú údaje, akého protiprávneho konania sa mal žalobca dopustiť, aké konkrétne ustanovenie právneho predpisu a akým spôsobom mal porušiť. 15. K neprimerane krátkej lehote namietanej žalobcom na vyjadrenie, a to 7 dní odo dňa doručenia uvedeného oznámenia, žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru 7-dňová lehota na vyjadrenie je primeraná a dostatočná a žalobcovi nič nebránilo požiadať o jej predĺženie. Žalobca taktiež nepožiadal ani o nahliadnutie do administratívneho spisu. Podľa jeho názoru bolo preukázané zistenie na základe výročnej správy žalobcu za rok 2015, ktorú žalobca štátnej komisii predložil dňa 29.4.2016, a preto iné dôkazy v správnom konaní nevykonával. Žalobca doručil žalovanému aj vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania, v ktorom však neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali informáciu uvedenú vo výročnej správe žalobcu za rok 2015. 16. Poukázal, že Stanovisko komory audítorov nebolo potrebné zasielať žalobcovi z dôvodu, že z tohto stanoviska bola spomenutá iba časť a to podporne k vysvetleniu postavenia audítora pri výkone auditu a k záväznosti správ audítora, ktoré sú súčasťou výročných správ politických strán. Uvedené stanovisko bolo žalovanému známe z jeho predchádzajúcej úradnej činnosti a nebolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. 17. Žalovaný ďalej uviedol, že administratívny spis už v čase výzvy na vyjadrenie sa k oznámeniu o začatí konania obsahoval všetko, na základe čoho žalovaný rozhodol a žalobca mohol zaujať stanovisko ku všetkému, čo tvorilo základ pre rozhodnutie vo veci. Keďže žalovaný mal na základe informácií uvedených vo výročnej správe za rok 2015 predloženej samotným žalobcom, ako aj z jeho vyjadrenia k oznámeniu o začatí konania za dostatočne preukázané, že žalobca v rozpore s § 24 ods. 2 zákona o politických stranách prijal peňažný dar poukázaný v hotovosti na svoj bankový účet, žalovaný nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie, vykonávať ďalšie dokazovanie, a preto na zasadnutí dňa 13.9.2016 žalovaný rozhodol vo veci samej. 18. K aplikácii zásad trestného konania na správne trestanie, žalovaný uviedol, že z ust. § 31 ods. 5 zákona o politických stranách vyplýva, že pri tomto správnom delikte nie je prípustná správna úvaha štátnej komisie v súvislosti s rozhodovaním o výške pokuty v zmysle § 31 ods. 8 zákona o politických stranách. Žalovaný pri ukladaní sankcie podľa § 31 ods. 5 zákona o politických stranách nemá možnosť rozhodovať o výške pokuty v rámci zákonom stanoveného rozsahu, ale musí ju uložiť vo výške dvojnásobku príjmu z daru prijatého v rozpore so zákonom o politických stranách. 19. Poukázal, že ust. § 31 ods. 5 zákona o politických stranách obsahuje skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorej naplnenie je možné len v spojení s ust. § 24 ods. 2 zákona o politických stranách, podľa ktorého môže politická strana prijať peňažný dar, len ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie a štátna komisia považuje toto obmedzenie (pravidlo) za jednoznačne zrozumiteľne naformulované. Žalovaný má tiež za to, že ak zákon o politických stranách politickej strane stanovuje, že peňažný dar môže prijať, iba ak jej bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie a v prípade, ak politická strana prijala peňažný dar poukázaný inak, ide bez pochýb o prijatie peňažného daru v rozpore so zákonom. V súlade s ust. § 24 ods. 2 zákona o politických stranách je možné spoľahlivú identifikáciu darcu zabezpečiť iba prostredníctvom bezhotovostnej platobnej operácie, pri ktorej darca nenakladá s finančnými prostriedkami v hotovosti. Pripustením možnosti vkladu peňažného daru v hotovosti na platobný účet politickej strany vedený v banke, by nebolo možné zabezpečiť transparentnosť financovania politických strán, pretože podľa ustálenej bankovej praxe. Banka pri vklade peňažnej hotovosti na bankový účet klienta vo výpise bankového účtu identifikačné údaje vkladateľa automaticky neuvádza, iba ak o ich uvedenie výslovne požiada sám vkladateľ finančných prostriedkov. Vo výpise z účtu banka uvádza okrem dátumu a sumy iba poznámku „vklad v hotovosti“. Banka na žiadosť vkladateľa vo výpise z účtu môže uviesť aj iné identifikačné údaje akejkoľvek osoby. 20. K námietke žalobcu, že žalovaný nekonal so splnomocneným právnym zástupcom žalobcu a nikdy mu nedoručila napadnuté rozhodnutie uviedol, že vzhľadom na dátum doručenia uvedeného splnomocnenia, okrem napadnutého rozhodnutia nemali byť v správnom konaní splnomocnenému právnemu zástupcovi doručené žiadne iné listiny a teda, že administratívna chyba v doručovaní rozhodnutia nemala žiaden vplyv na jeho samotný obsah. Uviedol, že aj keď administratívnym pochybením došlo k zaslaniu napadnutého rozhodnutia na adresu sídla žalobcu, namiesto jeho zaslania splnomocnenému právnemu zástupcovi, z okolnosti prípadu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie sa dostalo nielen do dispozičnej sféry žalobcu, ale aj jeho splnomocneného právneho zástupcu a tiež, že to nemalo pre žalobcu žiadne negatívne právne následky (zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby). IV. Právne posúdenie 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 24. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 25. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SVS- OVR2-2016/019945-006 zo dňa 13.09.2016, ktorým žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 12 000,- euro za správny delikt uvedený v § 31 ods. 5 zákona o politických stranách, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v rozpore s § 24 ods. 2 zákona o politických stranách prijal dňa 16. februára 2015 od pána O. W. peňažný dar vo výške 6000,- euro vkladom v hotovosti na účet. 26. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-OVR2-2016/019945-006 zo dňa 13.09.2016 a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. O žalobe súd rozhodol bez pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. 137 ods. 4 SSP. 27. Podľa § 23 ods. 1 zák. o politických stranách, strana môže prijať dary a iné bezodplatné plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Strana môže prijať dar alebo iné bezodplatné plnenie len na základe písomnej zmluvy podľa tohto zákona; to neplatí, ak hodnota peňažného daru od jedného darcu nepresiahne v kalendárnom roku 200 eur. Ustanovenia osobitného predpisu nie sú týmto dotknuté. 28. Podľa § 24 ods. 2 veta prvá zák. o politických stranách, strana môže prijať peňažný dar, len ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie. 29. Podľa § 31 ods. 5 zák. o politických stranách, štátna komisia uloží strane pokutu v sume dvojnásobku príjmu z daru alebo z iného bezodplatného plnenia, ak strana prijala dar alebo iné bezodplatné plnenie v rozpore s týmto zákonom. 30. Podľa § 33 ods. 1 zák. o politických stranách, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 32. Podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. 33. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 34. Podľa § 195 písm. a) SSP, správny súd nie vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 35. Neviazanosť správneho súdu dôvodmi žaloby v zmysle ust. § 195 SSP znamená, že správny súd v prípade zistenia vád uvedených v ust. 195 SSP pri rozhodovaní o žalobe musí ich vo svojom rozhodnutí zohľadniť, i keď sú nad rámec žalobných dôvodov obsiahnutých v správnej žalobe podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP. 36. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalovaný napadnutým rozhodnutím uložil žalobcovi pokutu vo výške 6000,- euro za správny delikt v zmysle ustanovenia § 31 ods. 5 zákona o politických stranách, ktorého sa mal žalobca dopustiť na tom skutkovom základe, že v rozpore s ust. § 24 ods. 2 zákona o politických stranách prijal dar od fyzickej osoby, teda že prijal dar, ktorý nebol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie, ale bol prijatý na žalobcov účet vkladom fyzickej osoby v hotovosti. 37. Žalovaný k tomuto záveru dospel zo žalobcom predloženej výročnej správy. Z Dodatku správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou, ako aj zo Správy o preverení súladu o hospodárení politickej strany so zákonom o politických stranách a so zákonom o volebnej kampani, ktoré sú súčasťou žalobcom predloženej výročnej správy, mal žalovaný preukázané, že žalobca dňa 16. februára 2015 prijal peňažný dar vo výške 6000,- euro vkladom v hotovosti na svoj účet. Súčasťou výročnej správy bola i evidencia darov, z ktorej žalovaný zistil, že predmetný dar žalobcovi daroval pán O. W.. 38. Súd však poukazuje, že žalovaným zistený skutkový stav, na základe ktorého rozhodol v napadnutom rozhodnutí, nemá oporu v administratívnom spise. Po preskúmaní administratívneho spisu bolo zistené, že v administratívnom spise nie je založený žiaden dôkaz, a to ani výpis účtu, z ktorého by bolo zrejmé, že žalobca prijal v hotovosti dar 6000,- euro na svoj účet. Súčasne súdu nie je zrejmé ani ako žalovaný dospel k tomuto zisteniu, na základe ktorého konštatoval zistený skutkový stav, na základe ktorého rozhodol, čo je ďalším dôvodom zakladajúcim zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. 39. Z výročnej správy politického hnutia NOVA za rok 2015, ktorá je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalobca prijal peňažný dar vo výške 6 000,- euro od O. W., trvale bytom V., W. XX, číslo účtu: U na účet obdarovaného, teda na účet žalobcu dňa 16.2.2015 (číslo listu 29). Na čísle listu 11 a čísle listu 9 predmetnej výročnej správy (Dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou, Správa o preverení súladu o hospodárení politickej strany so zákonom o politických stranách a so zákonom o volebnej kampani) je audítorom konštatované, že žalobca dňa 16.2.2015 prijal dar 6000,- euro vkladom darcu v hotovosti na bežný účet žalobcu. Z týchto listín je však súdu zrejmé, ako auditor dospel k svojmu záveru, že „Na základe môjho preverenia so si všimol, že hnutie Nova prijalo dňa 16.2.2015 dar na základe darovacej zmluvy s náležitosťami v zmysle zákona v čiastke 6000,- euro vkladom darcu v hotovosti na bežný účet hnutia vedený v O. banke číslo účtu: XXXX XXXX XX/ XXX. Upozorňujem na túto skutočnosť vo vzťahu k § 24 ods. 2 zákona a možný rozpor so zákonom pri interpretácii pojmu bezhotovostnej platobnej operácie“. Podľa názoru súdu z citovanej výročnej správy práve naopak vyplýva, že peňažný dar žalobca prijal na svoj účet formou bezhotovostnej platobnej operácie z účtu darcu U 40. Keďže žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia považoval skutkový stav spočívajúci v zistení, že žalobca prijal dar na svoj účet vkladom darcu v hotovosti, správny súd konštatuje, že takto zistený skutkový stav bol v rozpore s administratívnym spisom a nenachádzal v ňom ani oporu. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa uspokojil len s konštatovaním auditora o možnom porušení zákona o politických stranách žalobcom, ktorý svoje zistenie ničím nepodložil a ani nevysvetlil. 41. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva okrem iného aj v tom, že obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí byť presvedčivé, keďže právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný alebo čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. 42. Podľa názoru súdu sa závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí javia z hľadiska jeho preskúmania aj ako nedostatočne odôvodnené. Tento nedostatok má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu (žalovaného). Nepostačuje totiž iba konštatovať, že žalobca porušil ust. § 24 ods. 2 zákona o politických stranách, keď prijal dňa 16. februára 2015 od pána O. W. peňažný dar vo výške 6000,- euro vkladom v hotovosti na svoj účet. Z takéhoto obsahu rozhodnutia potom vôbec nie je možné posúdiť, či žalobcovi peňažný dar bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie, alebo či ide len o deklaráciu, ktorá nezodpovedá skutočnosti. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného teda nie je jasné, na základe akých objektívnych zistení dospel k záveru, že žalobcovi bol poukázaný peňažný dar na účet v hotovosti. 43. K námietke žalobcu ohľadom doručovania napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že žalovaný svojim postupom pri doručovaní žalobou napadnutého rozhodnutia porušil ust. § 25 ods. 5 správneho poriadku, keďže žalobca mal zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie a napadnuté rozhodnutie bolo doručené žalobcovi a nie tak, ako ustanovuje § 25 ods. 5 správneho poriadku, teda len zástupcovi žalobcu s plnomocenstvom na celé konanie. 44. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobou napadnuté rozhodnutie týkajúce sa žalobcu, bolo doručené do osobnej sféry právneho zástupcu žalobcu, ktorý dňa 21.12.2016 podal na tunajšom súde žalobu. Z obsahu podanej žaloby je možné usúdiť, že žaloba doručená tunajšiemu súdu bola spísaná právnym zástupcom žalobcu kvalifikovaným spôsobom a má všetky náležitosti v zmysle SSP, bola podaná v lehote 2 mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že hoci došlo k porušeniu ust. § 25 ods. 5 správneho poriadku žalovaným, avšak takéto porušenie ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, nemalo charakter podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, pretože týmto postupom nebola spôsobená žalobcovi žiadna ujma na jeho subjektívnych právach. 45. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po prejednaní veci dospel k záveru, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise žalovaného, čo malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a preto sa súd v tomto štádiu konania k ostatným námietkam žalobcu nevyjadroval. Súd preto postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom súdu viazaný. 46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na ich úplnú náhradu. 47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.