Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/324/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202811 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016202811.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: REAL - H.M. s.r.o., M.R.Štefánika 3/17, 945 01 Komárno, IČO: 34 144 480, zastúpený advokátom: JUDr. Tiborom Nagyom, Kukučínova 8, 940 01 Nové Zámky proti žalovanej: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Ústredie - Útvar inšpekcie ochrany ovzdušia, Jeséniova 17D, 831 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 23 950 011 16/7196-34 976/Ver zo dňa 07.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej Slovenskej inšpekcie životného prostredia č. 23 950 011 16/7196-34 976/Ver zo dňa 07.11.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu životného prostredia Bratislava č. 23 951 013 16/4674-24168/Šim zo dňa 29.07.2016 zrušuje podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že dňa 23.11.2015 Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, odbor inšpekcie ochrany ovzdušia (ďalej len inšpekcia) mienila vykonať u predajcu motorových palív REAL-H.M. s.r.o., M. R. Štefánika 3/17, 945 01 Komárno na prevádzke čerpacej stanici motorových palív - Nitrianska cesta, 940 01 Nové Zámky odbery vzoriek motorových palív. 2. V Protokole o výsledku kontroly č. 138/2015 zo dňa 07.12.2015 (ďalej len Protokol o kontrole) je v závere konštatované zistené porušenie povinnosti podnikateľa podľa § 14 ods. 12 zákona o ovzduší, pretože neposkytol orgánu ochrany ovzdušia potrebné množstvo vzoriek palív za účelom ich analýz. Súčasťou Protokolu o kontrole je priložený Inšpekčný záznam o vzorkovaní zo dňa 23.11.2015, v závere ktorého je uvedené vyjadrenie kontrolného orgánu SIŽP, cit.: „Odber nebol vykonaný, nakoľko konateľ požadoval odobratie aj B vzorky, aby mu ju opečiatkovala. Nakoľko SIŽP nie je poverená odoberať B vzorku a pečatiť pre zákazníka, odber sa neuskutočnil.“ Súčasne v zázname je aj záverečné vyjadrenie podnikateľa (I.. J. Q., obchodno-technický vedúci) cit.: „Zo strany spoločnosti bolo umožnené odobratie vzoriek s požiadavkou overenej B vzorky, (zapečatenej)“. Nasledovné písomné vyjadrenia podnikateľa (p. C. L., konateľ) k Protokolu o kontrole (listom zo dňa 15.12.2015), tak aj k jeho Dodatku a Dodatku č. 2 (listy zo dňa 17.2.2016 a dňa 21.3.2016) spochybňujú konanie inšpekcie pri uzatváraní Protokolu o kontrole a jeho dodatkov z dôvodu chýb vo vyhotovení konečného znenia, pozmenenia celého obsahu protokolu a neakceptovaní jeho námietok, keďže inšpekcia trvá na tom, že kontrolovaný subjekt neumožnením vykonania kontrolného odberu vzoriek bez toho, aby bola splnená požiadavka zo strany kontrolovaného subjektu na odobratie tzv. B kontrolnej vzorky motorových palív, porušil povinnosť podľa § 14 ods.12 zákona o ovzduší. Uvedené vyplýva aj zo Zápisnice o prerokovaní Protokolu o kontrole, Dodatku zo dňa 09.02.2016 a Dodatku č. 2 zo dňa 10.03.2016, pričom inšpekcia odôvodnila námietky žalobcu a uviedla ich ako neopodstatnené. Záverečné vyjadrenie žalobcu v tejto zápisnici (splnomocnený zastupovaním I.. J. Q.) je opätovne zamietavé s nesúhlasom obsahu zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly a trvaní svojich doterajších námietok k Protokolu o kontrole a jeho dodatkom. 3. Inšpekcia začala správne konanie listom č. 4674-14176/33/2016/Šim zo dňa 03.05.2016, doručený podnikateľovi dňa 05.05.2016. Žalobca sa k začatiu konania osobitne nevyjadril, ale dňa 13.05.2016 bolo inšpekcii doručené ďalšie písomné vyjadrenie konateľa podnikateľa zo dňa 11.05.2016 k Zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly č. 138/2015 s opakovanými námietkami a s návrhom prerušenia konania do obdržania stanoviska MZP SR k procesu predmetnej kontroly. 4. Prvostupňovým rozhodnutím č. 23 951 013 16/4674-24168/Šim zo dňa 29.07.2016 Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, uložila žalobcovi v konaní podľa § 24 ods. 4 zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ovzduší) pokutu 1.000,- eur podľa ustanovenia § 30 ods. 3 písm. b) zákona o ovzduší za porušenie povinnosti ustanovenej v § 14 ods. 12 zákona o ovzduší, t.j.: „Podnikatelia uvedení v odsekoch 3 a 6 sú povinní umožniť zamestnancom orgánu ochrany ovzdušia alebo týmto orgánom povereným osobám kontrolu plnenia ustanovených povinností, predkladať im potrebné podklady a na vlastné náklady poskytovať inšpekcii potrebné množstvo vzorky paliva a regulovaného výrobku na kontrolu ich kvality“, v nadväznosti na § 7 ods. 1 vtedy platnej vyhlášky MŽP SR č. 228/2014 Z.z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách a od 1.1.2016 vyhlášky MŽP SR č. 228/2014 Z.z. v znení vyhlášky 367/2016 Z.z. ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách (ďalej len vyhláška); nakoľko podnikateľ na prevádzke čerpacej stanici v Nových Zámkoch neumožnil vykonanie kontrolného odberu vzoriek, respektíve pri odbere kontrolných vzoriek inšpekciou požadoval aj odobratie vzoriek pre vlastnú potrebu potvrdené inšpekciou. 5. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. 23 950 011 16/7196-34 976/Ver zo dňa 07.11.2016 zmenené nasledovne: Vo výroku rozhodnutia o uložení pokuty v poslednej časti prvej vety, cit.: „.....; nakoľko podnikateľ na prevádzke čerpacej stanici v Nových Zámkoch neumožnil vykonanie kontrolného odberu vzoriek, respektíve pri odbere kontrolných vzoriek inšpekciou požadoval aj odobratie vzoriek pre vlastnú potrebu potvrdené inšpekciou. “ sa táto textová časť vety mení takto: „.......; nakoľko podnikateľ dňa 23.11.2015 na prevádzke čerpacej stanice Nových Zámkoch neumožnil zamestnancom orgánu ochrany ovzdušia vykonanie kontrolného odberu vzoriek motorových palív a neposkytol inšpekcii potrebné množstvo vzoriek motorových palív na kontrolu ich kvality.“ Ostatná časť rozhodnutia o uložení pokuty č. 23 951 013 16/4674-24168/Šim zo dňa 29.07.2016 ostala nezmenená. 6. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej vyplynulo, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, Ústredie - Útvar inšpekcie ochrany ovzdušia, (ďalej len SIŽP-Ú-ÚIOO) ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane predloženého spisového materiálu v celom rozsahu a dospela k záveru, že inšpekcia pri spracovaní protokolu o výsledku kontroly, jeho dodatkov a vo vydanom rozhodnutí o pokute nepochybila po právnej kvalifikácii zisteného skutkového stavu, ktorý tvorí dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia o pokute. 7. S vyjadrením konateľa podnikateľa v odvolaní, že tvrdenie Inšpekcie o neumožnení vykonania kontrolného odberu vzoriek motorového paliva nie je namieste, nakoľko spoločnosť pri výkone kontroly dňa 23.11.2015 umožnila Inšpekcii vykonať kontrolu, pričom zároveň požiadala Inšpekciu, aby na jej náklady odobrala i overenú B vzorku, sa žalovaná nestotožnila, lebo podľa Inšpekčného záznamu o vzorkovaní zo skutočného dátumu zahájenej kontroly dňa 23.11.2015 predmet výkonu kontroly - odbery vzoriek motorových palív, nebol vykonaný. 8. Uviedla, že dokončenie predmetu kontroly neumožnil konateľ podnikateľa tým, že po jeho príchode na miesto kontroly podmienil odobratie vzoriek motorových palív požiadavkou k odberu ďalších B vzoriek pre vlastnú potrebu. Konateľ podnikateľa následne neprijal odôvodnenie inšpekcie o zákonnom postupe odberu vzoriek motorových palív a o ďalších plánovaných odberoch vzoriek motorových palív u iných podnikateľov v ten istý deň kontroly, preto inšpekcia kontrolu kvality predávaných motorových palív u podnikateľa ukončila. Tým, že si konateľ podnikateľa svojvoľne a nezákonne vyhradil právo odobrania overených B vzoriek inšpekciou pre vlastnú potrebu porušil povinnosť podľa § 14 ods. 12 zákona o ovzduší. Inšpekcia pri kontrole a v správnom konaní o uložení pokuty pre podnikateľa postupovala zákonným spôsobom, opierajúc sa najmä o § 29 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. h) zákona o ovzduší, § 7 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky MŽP SR č. 228/2014 Z.z., (platnej v čase kontroly) ustanovenia súvisiacich legislatívnych predpisov v oblasti ochrany ovzdušia pre odbery vzoriek motorových palív. 9. Konštatovala, že z prehľadu súvisiacej legislatívy platnej pre odbery vzoriek motorových palív inšpekciou, v žiadnej z nich nie je uvedená požiadavka ďalších odberov B vzoriek pre potreby podnikateľa. Preto podnikateľ nemôže neústupne trvať na požiadavke odberu B vzoriek pre vlastnú potrebu, rovnako vnášať ďalšie požiadavky ako aj výklad legislatívy nadriadeným orgánom v čase prebiehajúceho správneho konania o uložení pokuty. Tiež podnikateľom poukázané tvrdenie o praxi pri odberoch vzoriek motorových palív pracovníkmi Colnej sekcie Finančnej správy SR nepovažuje inšpekcia za rozhodujúce, lebo tieto vychádzajú z podmienok vykonávania colného dohľadu a nie za účelom obmedzenia emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. V tomto zmysle a v reálnom čase inšpekciou vykonávaných odberov vzoriek motorových palív pre podnikateľa platí základná povinnosť povoliť inšpekcii odbery vzoriek motorových palív. 10. Žalovaná je si vedomá niektorých chýb prvostupňového správneho orgánu pri uzatváraní kontroly u podnikateľa (dátum kontroly, mená zúčastnených osôb), tieto však považuje skôr za administratívne nedostatky, ktoré v dodatkoch k protokolu o kontrole boli postupne odstránené. II. Žaloba 11. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 23 950 011 16/7196-34 976/Ver zo dňa 07.11.2016. 12. Žalobca tak ako v rámci inšpekcie, aj v písomnej korešpondencii so žalovanou, vyjadril svoj právny názor k veci a zdôrazňoval, že on umožnil žalovanej vykonať kontrolný odber vzoriek, teda tvrdenie žalovanej v tomto smere neobstojí. Žalobca pri odbere vzoriek požadoval od žalovanej iba odobratie B- vzorky, ako kontrolnú vzorku pre vlastnú potrebu za účelom ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v rámci svojej podnikateľskej činnosti a pritom poukazoval i na postup pracovníkov Colnej sekcie Finančnej správy SR pri odoberaní vzoriek motorových palív. 13. Uviedol, že ako to vyplýva zo samotného Protokolu o výsledku kontroly č. 138/2015, kontrolný orgán nekonštatoval, že nemal umožnený odber vzoriek, ale uvádza iba to, že odber nebol vykonaný z dôvodu, že žalobca požadoval odobratie aj B vzorky. Žalobca podotkol, že ust. § 14 ods. 12 zákona č. 137/2010 Z.z., ale ani právny predpis nezakazuje požiadať kontrolný orgán o odobratie ďalšej vzorky. 14. Podľa názoru žalobcu, žalovaná napriek požiadavke žalobcu o odobratí B vzoriek mala a mohla vykonať odber vzoriek v zmysle § 14 ods. 12 zákona o ovzduší a nielen konštatovať v protokole o kontrole, že odber nebol vykonaný, nakoľko konateľ požadoval odobratie aj B vzorky. Nejasnosti postupu pri kontrole dňa 08.12.2015 (správny dátum 23.11.2015, poznámka súdu) podľa žalobcu dokazuje i tá skutočnosť, že Protokol o výsledku kontroly č. 138/2015 bol Dodatkom zo dňa 09.02.2016 v celom rozsahu počnúc prvou vetou až po poslednú zmenený a prakticky nahradený týmto dodatkom, čo dokazuje aj to, že celý postup žalovanej v danej veci bol zmätočný. 15. Žalobca konštatoval, že túto skutočnosť potvrdzuje sama žalovaná vo svojom odôvodnení rozhodnutia, keď uvádza, že si je vedomá niektorých chýb prvostupňového správneho orgánu pri uzatváraní kontroly u podnikateľa, tieto však považuje skôr za administratívne nedostatky, ktoré v dodatkoch k protokolu o kontrole boli postupne odstránené. Žalobca uviedol, že uvedené chyby nepovažuje za administratívne nedostatky, pretože týmito dodatkami bol pozmenený prvotný protokol o výsledku kontroly. 16. Podľa názoru žalobcu zo strany žalovanej došlo k porušeniu zákonných ustanovení § 3, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb., pretože žalovaná nesprávne interpretovala hlavne ust. § 14 ods. 12 zákona č. 137/2010 Z.z. 17. Žalobca na základe uvedených skutočností žiadal, aby krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovanej k žalobe 18. Žalovaná sa písomne vyjadrila k žalobe vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.06.2017, v ktorom uviedla, že kontrolovaný subjekt si sám neodôvodnene predurčil samotný výkon kontroly kontrolného orgánu a v tomto postoji zotrváva až do podania žaloby. Požiadavku žalobcu vyhodnotila žalovaná ako neprimeranú, ktorá je zo strany žalobcu limitujúcou a podmieňujúcou požiadavkou samotného výkonu kontroly u žalobcu, keď príslušné ustanovenie § 14 ods. 12 zákona o ovzduší jasne ustanovuje výkon odberu vzoriek paliva. Žalovaná uviedla, že v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 228/2014 Z.z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách, nie je uvedená povinnosť inšpekcie odobrať B-vzorky pre potreby kontrolovaného subjektu, ale len pre inšpekciu potrebné množstvo vzorky paliva na kontrolu ich kvality. 19. Vzhľadom na to, správny orgán prvého stupňa v rámci svojho správneho uváženia návrh žalobcu na odobratie B vzoriek zamietol priamo na mieste kontroly, o čom bol žalobca riadne v rámci protokolu vyrozumený. 20. V súvislosti s poukazom žalobcu na nejasnosti postupu prvostupňového správneho orgánu pri kontrole dňa 08.12.2015 (správny dátum 23.11.2015, poznámka súdu), žalovaná považovala za nutné uviesť pravdivý priebeh procesných úkonov za účelom ukončenia kontroly a vyhotovenia protokolu z kontroly. Zároveň popísala tento priebeh tak, že kontrolu prvostupňový správny orgán začal u žalobcu dňa 23.11.2015 a následne zaslal žalobcovi žiadosť o vyjadrenie sa k protokolu o výsledku kontroly č. 138/2015 listom č. 8612-37572/33/2015/Šim zo dňa 11.12.2015 s nesprávne uvedeným dátumom kontroly dňa 08.12.2015. Žalobca sa k protokolu o kontrole č. 138/2015 vyjadril listom zo dňa 15.12.2015. Prvostupňový orgán ďalej listom zo dňa 03.02.2016 požiadal žalobcu, aby sa dostavil na prerokovanie protokolu dňa 19.02.2016, pretože v predtým dohovorenom čase a mieste dňa 08.12.2015 sa žalobca prerokovania bez ospravedlnenia nezúčastnil. Na základe vznesených námietok uvedených vo vyjadrení žalobcu prvostupňový správny orgán vypracoval Dodatok k protokolu č. 138/2015 zo štátneho dozoru, ktorý zaslal na oboznámenie listom zo dňa 09.02.2016 a zároveň žiadal potvrdiť termín prerokovania dodatku a podpísania zápisnice. Žalobca sa k uvedenému dodatku k protokolu č. 138/2015 zo štátneho dozoru vyjadril listom zo dňa 17.02.2016. Prvostupňový správny orgán na základe vznesených námietok vypracoval ďalší Dodatok č. 2 k Protokolu č. 138/2015, v ktorom opravil a vysvetlil námietky, čo však podľa žalovanej nič nezmenilo na skutkovej podstate porušenia povinnosti žalobcom. Uvedený dodatok žalovaná zaslala žalobcovi na oboznámenie, tento sa opätovne vyjadril k Dodatku č. 2 listom zo dňa 21.03.2016. Prvostupňový správny orgán na základe zistených skutočností zaslal pozvánku zo dňa 13.04.2016 žalobcovi, aby sa dostavil dňa 28.04.2016 za účelom prerokovania kontroly a jej ukončenia. V tento deň bola spísaná zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly č. 138/2015, Dodatku k protokolu o výsledku kontroly č. 138/2015 a Dodatku č. 2 k protokolu č. 138/2015 s registratúrnym číslom 1027-3387/33/2016/Šim dňa 28.04.2016, v ktorej prvostupňový orgán potvrdil, že žalobca porušil povinnosť podľa § 14 ods. 12 zákona o ovzduší. 21. Na základe uvedeného žalovaná konštatovala, že prvostupňový správny orgán mal snahu ukončiť danú kontrolu v čo najkratšom čase aj s opravou zrejmých chýb (dátum kontroly, účastníci kontroly), lenže žalobca náležite nespolupracoval za účelom ukončenia výsledku kontroly, preto vznikol aj rozsiahly dokumentačný materiál súvisiaci s dokončením kontroly. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca kládol kontrolnému orgánu v rámci procesu tvorby protokolu z kontroly podmieňujúce požiadavky - odobratie B vzoriek pre vlastnú potrebu a súvisiace vyjadrenie ústredného orgánu MŽP SR, čo sú neprimerané požiadavky a v rozpore s ust. § 12 ods. 2 až 4 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o kontrole). 22. V závere vyjadrenia žalovaná považovala za dostatočne preukázané a zrejmé, že : - v čase vykonania kontroly na predmetnej čerpacej stanici žalobca porušil ust. § 14 ods. 12 zákona o ovzduší tým, že neumožnil inšpekcii odobrať potrebné množstvo vzorky paliva, resp. podmienil odobratie vzoriek motorových palív s požiadavkou k odberu ďalších B vzoriek pre vlastnú potrebu, - žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty pre uloženie pokuty tým, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 30 ods. 3 písm. b) zákona o ovzduší, - prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 1.000,- eur v rámci zákonného rozpätia pri dolnej hranici, - konajúce správne orgány neporušili predpísané procesné postupy o spoľahlivom zistení stavu veci pre vydanie rozhodnutia o pokute a zároveň vždy v nich podrobne uviedli, ako sa vyrovnali s neustále sa opakujúcimi námietkami žalobcu. 23. Žalovaná preto navrhla krajskému súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Replika žalobcu 24. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.06.2017, v ktorom reagoval na vyjadrenia žalovanej uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení vychádza z doterajších písomných korešpondencií a rozhodnutí vo veci, teda neuvádza žiadne nové skutočnosti. V súvislosti s opätovným poukazom žalovanej na ust. § 14 ods. 12 zákona o ovzduší, žalobca opätovne konštatoval a uviedol, že on v plnej miere umožnil žalovanej vykonať kontrolu a odobrať potrebné množstvo vzoriek paliva. Žalobca ohľadne poukazu žalovanej na § 7 ods. 2 vyhl. č. 228/2014 Z.z. , kde nie je uvedená povinnosť inšpekcie odobrať B vzorky pre potreby kontrolovaného subjektu, tak ako to požadoval žalobca, uviedol, že ani toto zákonné ustanovenie a ani iné nezakazuje a ani nevylučuje odobrať takéto vzorky. V. Duplika žalovanej 25. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu 20.09.2018, v ktorom reagovala na repliku žalobcu uviedla, že tieto tvrdenia žalobcu v celom rozsahu odmieta. Je toho názoru, že všetky výroky žalobcu uvedené vo vyjadrení, sú len veľmi všeobecné, vágne a tendenčné. Navyše, žalobca neuviedol vôbec žiadne nové dôkazy alebo skutočnosti a opätovne iba zopakoval dôvody žaloby, na ktoré pritom poukázal už vo svojich vyjadreniach k Protokolu o výsledku kontroly č. 138/2015, jeho dodatkom a aj v správnom konaní o uložení pokuty. Mala za preukázané, že žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil zákonnosť a správnosť rozhodnutia žalovanej. VI. Právna úprava 26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ďalej SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 27. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 28. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 29. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 32. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. 33. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 34. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 35. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 36. Podľa § 29 ods. l zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší, osoby vykonávajúce hlavný štátny dozor, odborný štátny dozor a štátny dozor v oblasti ochrany ovzdušia a nimi poverené osoby sú pri plnení svojich úloh oprávnené vstupovať na pozemky, do budov a zariadení, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitného predpisu, vykonávať potrebné zistenia, požadovať potrebné údaje, vysvetlenia, informácie, podklady a nazerať do príslušných dokladov. Kontrolovaná osoba je povinná zabezpečiť na požiadanie osôb vykonávajúcich hlavný štátny dozor, odborný štátny dozor a štátny dozor potrebné sprevádzanie. 37. Podľa § 24 ods. 2 písm. h) zákona o ovzduší, inšpekcia kontroluje kvalitu vyrábaných, dovážaných a predávaných palív a na tento účel odoberá na náklady kontrolovaných subjektov vzorky a zabezpečuje ich analýzy. 38. Podľa § 14 ods. 12 zákona o ovzduší, podnikatelia uvedení v odsekoch 3 a 6 sú povinní umožniť zamestnancom orgánu ochrany ovzdušia alebo týmto orgánom povereným osobám kontrolu plnenia ustanovených povinností, predkladať im potrebné doklady a na vlastné náklady poskytovať inšpekcii potrebné množstvo vzorky paliva a regulovaného výrobku na kontrolu ich kvality. VII. Právne posúdenie veci 39. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí, nakoľko zo strany správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 40. Pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol sankcionovaný za porušenie povinnosti ustanovenej v § 14 ods. 12 zákona o ovzduší, v nadväznosti s § 7 ods. 1 vtedy platnej vyhlášky MŽP SR č. 228/2014 Z.z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách a od 1.1.2016 vyhlášky MŽP SR č. 228/2014 Z.z. v znení vyhlášky 367/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách, nakoľko žalobca dňa 23.11.2015 na prevádzke čerpacej stanice v Nových Zámkoch neumožnil zamestnancom orgánu ochrany ovzdušia vykonanie kontrolného odberu vzoriek motorových palív a neposkytol inšpekcii potrebné množstvo vzoriek motorových palív na kontrolu ich kvality. Za tento správny delikt mu bola uložená pokuta podľa ustanovenia § 30 ods. 3 písm. b) zákona o ovzduší vo výške 1 000,- eur. 41. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon. 42. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. 43. Súd ďalej poukazuje na to, že objasňovaním iných správnych deliktov, rovnako ako trestných činov či priestupkov, podľa príslušných právnych predpisov sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je správnym deliktom a či tento skutok spáchala osoba zo spáchania podozrivá. 44. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky znamená, že viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu s ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach. V oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý stanovuje platný zákon. 45. Preto, aby bola naplnená skutková podstata správneho deliktu kladeného za vinu žalobcovi, bolo nutné zo strany správneho orgánu preukázať, že žalobca spĺňa všetky podmienky zákonom vymedzené na subjekt skutkovej podstaty. Podľa § 14 ods.12 zákona o ovzduší, podnikatelia uvedení v odsekoch 3 a 6 sú povinní umožniť zamestnancom orgánu ochrany ovzdušia alebo týmto orgánom povereným osobám kontrolu plnenia ustanovených povinností, predkladať im potrebné doklady a na vlastné náklady poskytovať inšpekcii potrebné množstvo vzorky paliva a regulovaného výrobku na kontrolu ich kvality. 46. Záver správneho orgánu, že vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie povinností žalobcu podľa 14 ods. 12 zákona o ovzduší, pretože neumožnil zamestnancom orgánu ochrany ovzdušia vykonanie kontrolného odberu vzoriek motorových palív a neposkytol potrebné množstvo vzoriek palív za účelom ich analýz, spochybňujú samotné listiny správneho orgánu, a to „Inšpekčný záznam o vzorkovaní“ a Protokol o výsledku kontroly č. 138/2015. 47. Z Inšpekčného záznamu o vzorkovaní vyplýva, že inšpekcii boli poskytnuté všetky požadované doklady (posledné dodacie listy a atesty kvality výrobkov). Na str. 2 Inšpekčného záznamu sú uvedené údaje o palivách a odobratých vzorkách (identifikácia ČS/DS, číslo výdaj. stojana, druh - BA 95 NATURAL, Nafta motorová, objem vzorky - 4,5 l a identifikačný kód vzorky). Ďalej je uvedené, že odber vzoriek bol vykonaný zodpovedným pracovníkom VÚRUP, a.s. Bratislava podľa § 7 ods. 8 citovanej vyhlášky. V súlade s § 14 ods. 12, resp. 24 ods. 2 písm. h) zákona o ovzduší vzorky palív boli odobraté na náklady kontrolovaného subjektu do kovových vzorkovníc (BA,NM, VO)/do tlakových nádob (LPG). Vzorky boli riadne uzavreté a zapečatené. Ďalej z neho vyplýva, že boli odobraté vzorky B určeným pracovníkom spol. REAL-H.M. na vlastnú žiadosť bez zapečatenia SIŽP Ba. Inšpekčný záznam o vzorkovaní je podpísaný osobami, ktoré odobrali vzorky (I.. U. W., I.. I. F., p. U. B.) a opatrený odtlačkom pečiatky SIŽP a taktiež aj zodpovednou osobou kontrolovaného subjektu, a opatrený odtlačkom pečiatky. 48. Následne za vyššie uvedenými menami, ich podpismi a odtlačkami pečiatok nasleduje vyjadrenie kontrolovaného subjektu: „Zo strany spoločnosti bolo umožnené odobratie vzoriek s požiadavkou overenej B vzorky (zapečatenej) a aj vyjadrenie SIŽP: „Odber nebol vykonaný, nakoľko konateľ požadoval odobratie aj „B vzorky“, aby mu ju opečiatkovala. Nakoľko SIŽP nie je poverená odoberať B vzorku a pečatiť pre zákazníka, odber sa neuskutočnil.“ Vyjadrenia sú opätovne podpísané a opatrené odtlačkom pečiatky. 49. Súd zastáva názor, že z Inšpekčného záznamu o vzorkovaní zo dna 23.11.2015 vyplýva, že spoločnosť žalobcu poskytla súčinnosť v zmysle zákona, poskytla pracovníkom všetky požadované podklady, identifikáciu dodávateľa PHM, posledné dodacie listy potvrdzujúce príjem PHM, ako aj atesty kvality výrobkov. Pokiaľ ide odobratie vzoriek, z vyjadrenia kontrolovaného subjektu je zrejmé, že umožnil odobratie vzoriek a súčasne požiadal o overenú kontrolnú vzorku. 50. Z vyjadrenia SIŽP-OIOO BA v Inšpekčnom zázname o vzorkovaní taktiež nevyplýva skutočnosť, že by žalobca ako kontrolovaný subjekt odmietol poskytnúť potrebné množstvo vzorky paliva na kontrolu kvality, keď SIŽP uvádza, že odber nebol vykonaný, nakoľko konateľ požadoval odobratie aj „B vzorky“, aby mu ju opečiatkovala. Nie je poverená odoberať B vzorku a pečatiť pre zákazníka. 51. Rovnako bod III. Výsledky kontroly Protokolu o výsledku kontroly č. 138/2015 pod č. 8612-36827/33/2015/Šim, vypracovaný dňa 07.12.2015, v ktorom sú citované iba vyjadrenia kontrolovaného subjektu a SIŽP- OIOO BA z Inšpekčného záznamu o vzorkovaní zo dňa 23.11.2015, vrátane Dodatku zo dňa 09.02.2016 a taktiež Dodatku č. 2 zo dňa 10.03.2018 nepotvrdzuje, že žalobca odmietol poskytnúť potrebné množstvo vzorky paliva na kontrolu kvality. 52. Súd poznamenáva, že žalovaná napriek požiadavke žalobcu o odobratí B-vzoriek mohla a mala vykonať odber vzoriek v zmysle § 14 ods. 12 zákona o ovzduší a nielen konštatovať v protokole o kontrole, že odber nebol vykonaný, nakoľko konateľ požadoval odobratie aj B-vzorky. 53. Zo zákonnej definície (§ 14 ods. 12 zákona o ovzduší) vyplýva záver, že podnikatelia uvedení v odsekoch 3 a 6 sú povinní umožniť zamestnancom orgánu ochrany ovzdušia alebo týmto orgánom povereným osobám kontrolu plnenia ustanovených povinností. Súd zastáva názor, že z inšpekčného záznamu a protokolu nevyplýva, že žalobca odmietol poskytnúť odobratie vzoriek, prípadne podmienil ich odobratím aj B vzorky a teda neumožnil SIŽP kontrolu plnenia ustanovených povinností. Možno uzavrieť, že v prejednávanom prípade podklady, na základe ktorých žalovaná založila svoje rozhodnutie nepreukazujú, že skutok, ktorý je správnym deliktom, sa stal a že sa ho dopustil žalobca. 54. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán v danom prípade postupoval v rozpore so zásadou legality, keď v rámci kontroly vzorky u žalobcu odber nevykonal (§ 24 ods. 2 písm. h/ zákona o ovzduší) a túto skutočnosť odôvodnil porušením zákona o ovzduší kontrolovaným subjektom, čo však s poukazom na vyššie uvedenú konštatáciu týkajúcu sa samotného postupu počas priebehu samotnej kontroly, nebolo možné bezpochyby tvrdiť a následne uzavrieť, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákonnej povinnosti. Takýmto konaním správnych orgánov podľa názoru súdu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 55. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval žalobu za dôvodnú a rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 56. Podľa § 191 ods. 6, veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 57. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.