Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/8/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200049 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200049.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r.o., IČO 35 702 982, Šamorínska 10, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Balážikom, Šamorínska 10, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, Dúbravská cesta 9, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26151/2016-B624-SV/70094/Ho zo dňa 8.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2016/54638/GRJ zo dňa 13.9.2016 vydal rozhodnutie o vyvlastnení - trvalom odňatí vlastníckeho práva k pozemkom parcela registra C č. XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere XX m2 , parcela registra C č. XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 112 m2 a parcela registra C č. XXXX/XXX, ostatné plochy o výmere 55 m2, všetky zapísané na LV č. XXXX pre obec Bratislava - mestská časť Ružinov, okres Bratislava II, k.ú. Ružinov, vo výlučnom vlastníctve žalobcu v prospech vyvlastňovateľa Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (ďalšieho účastníka konania) za náhradu v sume XX.XXX,XX € určenú znaleckým posudkom č. 16/2016 vyhotoveným spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., dňa 19.2.2016. Uvedené rozhodnutie vydal podľa § 108 ods. 2 písm. f/ a § 114 ods. 1 zák. č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „stavebný zákon“) v spojení s § 17a stavebného zákona, § 8 ods. 1 zák. č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 129/1996 Z.z.“); vyvlastnenie bolo realizované pre verejnoprospešnú stavbu - Rýchlostnú cestu R7 Bratislava Ketelec - Bratislava Prievoz, k.ú. Ružinov a ciele a zámery územného plánovania boli preukázané územným rozhodnutím o umiestnení stavby č. OU-BA-OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014, právoplatným dňa 2.1.2015. Prechodom vlastníckeho práva zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastňovaným pozemkom. Vlastnícke právo k predmetným pozemkom v trvalom zábere stavby nebolo možné dosiahnuť dohodou a ani iným vhodným spôsobom. Súčasťou administratívneho spisu je podanie Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., zo dňa 8.4.2016 na odstránenie zápisu poznámky na liste vlastníctva a s ponukou na uzatvorenie kúpnej zmluvy adresované žalobcovi; k dohode však nedošlo. Žalobca na ústnom pojednávaní uplatnil námietku týkajúcu sa výšky náhrady za vyvlastňované pozemky, ktorá nebola akceptovaná. Trvalý záber pozemkov bude slúžiť na vybudovanie trvalých stavebných objektov, najmä telesa diaľnice. Verejný záujem na predmetnú stavbu je preukázaný citovaným územným rozhodnutím a územným plánom VÚC Bratislava, § 8 zákona č. 129/1996 Z.z. a § 17a zákona č. 135/1961 Zb. a prevažuje nad ochranou vlastníckych práv k predmetným pozemkom. Účel vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť iba obmedzením práva. O námietkach vo vzťahu k rozsahu vyvlastňovaných pozemkov okresný úrad rozhodne samostatným rozhodnutím. Za neopodstatnené považoval námietky žalobcu o nezákonnosti územného rozhodnutia na verejnoprospešnú stavbu, keďže jemu bolo už predtým vydané územné rozhodnutie č. SÚ-12361-10/2007/Šin., právoplatné dňa 11.10.2007. Na tieto námietky sa podľa § 113 ods. 3 stavebného zákona neprihliada, keďže s poukazom na § 40 ods. 1 stavebného zákona nebola žiadosť o stavebné povolenie riadne podaná a územné rozhodnutie stratilo platnosť dňa 13.10.2009, preto nemôže byť podkladom pre vydanie nového územného rozhodnutia na umiestnenie inej stavby v rámci toho istého územia. Podmienky určené v už neplatnom územnom rozhodnutí neobmedzujú iného navrhovateľa na podanie nového návrhu na umiestnenie inej stavby a neobmedzujú ani stanovenie nových podmienok na funkčné a kapacitné využitie záujmového obmedzenia. Územné rozhodnutie na verejnoprospešnú stavbu č. OU-BA-OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014 bolo preskúmané v odvolacom konaní a rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 27909/2014/B625-SV/77360/Gal zo dňa 17.12.2014 bolo potvrdené; v mimoodvolacom konaní bolo podanie žalobcu vyhodnotené ako nedôvodné. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 26151/2016-B624-SV/70094/Ho zo dňa 8.11.2016 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2016/54638/GRJ zo dňa 13.9.2016 ako vecne a právne správne. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, že nebolo možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Za pokus o dosiahnutie dohody je potrebné považovať doručenie výzvy na odstránenie poznámky a ťarchy z listu vlastníctva č. XXXX . v k.ú. N. spolu s ponukou na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.2016. Na predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu viazli ťarchy (je evidovaná poznámka týkajúca sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom vyvlastnenia). Ďalší účastník preto vyzval žalobcu, aby zabezpečil odstránenie poznámky z listu vlastníctva a až po jej odstránení bude možné uzatvoriť kúpnu zmluvu s poučením, že v prípade neodstránenia poznámky z listu vlastníctva, nebude možné kúpnu zmluvu uzatvoriť. Žalobca túto výzvu neakceptoval, a teda nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody. Pri určovaní výšky náhrady za vyvlastnenie pozemkov a odňatie vlastníckeho práva k nim vychádzal zo znaleckého posudku č. 16/2016 zohľadňujúceho trhovú cenu vyvlastňovaných nehnuteľností a z § 111 ods. 2 stavebného zákona. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s výškou náhrady, správny orgán podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. bol povinný odkázať vyvlastneného na súd bez prerušenia konania, čo sa aj stalo. S požiadavkou o vyššiu náhradu sa žalobca môže obrátiť na súd v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia okresného úradu. K verejnému záujmu uviedol, že podľa § 108 ods. 2 stavebného zákona ho možno skúmať vo vzťahu k zákonom umožnenému účelu, t.j. najskôr musí existovať účel vyvlastnenia a až vo vzťahu k nemu sa skúma, či je vo verejnom záujme, najmä či verejný záujem prevyšuje nad oprávnenými záujmami existujúceho vlastníka, resp. či ide o záujem, ktorý je prospešný pre širokú verejnosť, a či je v súlade s právnymi predpismi. V danom prípade bol verejný záujem preukázaný právoplatným územným rozhodnutím týkajúcim sa stavby rýchlostnej cesty v navrhovanom úseku, ktorá má v čo najväčšej miere odstrániť kritický stav z hľadiska bezpečnosti, ochrany života, zdravia a majetku užívateľov cesty, prispieť k zlepšeniu technických parametrov cesty využívanej širokou verejnosťou a stavebnými úpravami zabezpečiť prehľadnosť na tomto úseku. Žalovaný neprihliadal na námietku nezákonnosti územného rozhodnutia, pretože ju žalobca mohol uplatniť v územnom konaní, čo aj urobil, no nebola v územnom konaní vyhodnotená podľa predstáv žalobcu. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26151/2016-B624-SV/70094/Ho zo dňa 8.11.2016, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2016/54638/GRJ zo dňa 13.9.2016 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že za pokus o dosiahnutie dohody v zmysle § 110 ods. 1 stavebného zákona bolo potrebné považovať doručenie výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy spolu s výzvou na odstránenie ťarchy z LV č. XXXX, k.ú. N.. Žalovaný ako odvolací orgán neposúdil a nehodnotil dôkazy predložené žalobcom, ktoré preukazujú jeho záujem prioritne dosiahnuť majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v jeho vlastníctve prostredníctvom dohody s vyvlastňovateľom (ďalším účastníkom). Opakovane vyzýval vyvlastňovateľa na stretnutie za účelom dosiahnutia dohody, ktorý však na výzvy nereagoval. Žalovaný bližšie neodôvodnil, v čom vidí jeho argumentáciu a skutočnosti ním uvádzané za nedôvodné a z akých dôvodov na ne neprihliada. 4. Žalobca spochybnil aj existenciu verejného záujmu deklarovanú žalovaným v jeho rozhodnutí. Namietal, že k vyvlastňovaným pozemkom má právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby č. SÚ-12361-10/2007/Šin zo dňa 31.8.2007 s radom začatých správnych konaní, ktoré nie sú k dnešnému dňu právoplatne ukončené. Uvedená skutočnosť mala byť dostatočným podnetom na tom, aby sa odvolací orgán zaoberal duplicitou viacerých územných rozhodnutí na jednom území a posudzoval zákonnosť a zrozumiteľnosť neskôr vydaného rozhodnutia o umiestnení stavby č. OÚ-BA- OVB2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014, ktorý preukazuje podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona súhlas s cieľmi a zámermi územného plánovania vo vyvlastňovacom konaní. 5. Žalovaný si podľa jeho názoru neobstaral potrebné podklady a nevykonal dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky okolnosti dôležité pre posúdenie veci, čím porušil § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP), vzhľadom na to, že posúdenie zákonnosti a zrozumiteľnosti územného rozhodnutia zo dňa 23.10.2014 bolo tak významnou skutočnosťou, že môže mať vplyv nielen na vyvlastňovacie konanie, ale aj na celý rad správnych konaní súvisiacich so zámerom realizácie výstavby R7 Bratislava Ketelec - Bratislava - Prievoz. 6. Za ďalšiu vadu rozhodnutia žalovaného spôsobujúcu jeho nepreskúmateľnosť považoval žalobca skutočnosť, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na citáciu zákonných ustanovení bez ďalšieho zdôvodnenia, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, a ktoré skutočnosti boli podkladom na vydanie rozhodnutia odvolacieho orgánu. Žalovaný sa v žiadnej časti svojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v podanom odvolaní, v rámci ktorej poukazoval na neprimeranosť náhrady za vyvlastnenie. 7. Žalobca tiež namietal, že mu správny orgán odňal možnosť konať pred správnym orgánom a porušil jeho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože nebol v zmysle § 113 ods. 2 stavebného zákona zo strany prvostupňového správneho orgánu upovedomený o začatí vyvlastňovacieho konania. Žalobca pritom má právo zúčastniť sa ústneho pojednávania, uplatniť námietky spolu s návrhmi a žiadosťami a využiť a uplatniť všetky svoje procesné práva na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Žalobcovi bez toho, aby sa mohol akokoľvek vyjadriť k veci, bolo doručené autoritatívne prvostupňové rozhodnutie, čo považoval za porušenie práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu a porušenie vlastníckeho práva garantované Ústavou SR. 8. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že nebol účastníkom územného konania o umiestnení stavby rýchlostná cesta R7 Bratislava - Ketelec - Bratislava - Prievoz napriek skutočnosti, že v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona účastníkom konania byť mal. Žalobcovi tak bola odňatá možnosť uplatňovať procesné práva v zmysle stavebného zákona. O uskutočnení územného konania sa žalobca dozvedel až na základe listu vyvlastňovateľa s ponukou na odpredaj pozemkov. Územné rozhodnutie Malé Pálenisko nebolo zmenené a nahradené územným rozhodnutím R7, preto je duplicitné územné rozhodnutie k rýchlostnej ceste R7 nezákonné. Stavebný zákon nepripúšťa možnosť vydať na jedno územie viac územných rozhodnutí. Územné rozhodnutie k rýchlostnej ceste R7 v úvode neodkazuje na § 41 stavebného zákona a rovnako v územnom rozhodnutí absentuje jasný a určitý výrok o zmene územného rozhodnutia Malé Pálenisko a nahradením ho novým územným rozhodnutím, čo spôsobuje jeho nezrozumiteľnosť. 9. Žalobca namietal neprimeranosť náhrady za vyvlastňované pozemky. Všeobecná hodnota pozemkov vo vlastníctve žalobcu bola určená na základe znaleckého posudku č. 16/2016 vyhotoveného dňa 19.2.2016 spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. v sume 83,15 € za 1 m2. Podľa žalobcu bola trhová cena nehnuteľnosti v danej lokalite minimálne v sume 200,- € bez DPH za 1 m2 a priložil znalecký posudok č. 48/2015 zo dňa 28.9.2015 vyhotovený znalcom Z.. K. Y., ktorý určil hodnotu predmetu vyvlastnenia v sume 181,54 € za 1 m2. Pri celkovej výmere pozemkov 177 m2 náhrada predstavuje sumu 32.132,58 €. Žalobca poukázal na to, že nebol v priebehu vypracúvania znaleckého posudku oslovený zo strany znaleckej organizácie a znalecký posudok mu nebol nikdy sprístupnený, teda nemá vedomosť, na základe akých skutočností bol znalecký posudok vypracovaný a aké kritériá boli použité pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemkov. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobca neakceptoval výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorá mu bola doručená dňa 12.8.2015, t.j. nedošlo k platnému uzavretiu dohody medzi žalobcom a navrhovateľom. Na vyvlastňovaných nehnuteľnostiach viazli ťarchy (záložné právo v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s.) a až po jeho vymazaní z LV bolo možné uzatvoriť kúpnu zmluvu. 11. Žalovaný ďalej uviedol, že oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania bolo žalobcovi riadne doručené a mohol obhajovať svoje práva, podávať námietky, vyjadrovať sa ku konaniu, nazerať do spisu, a to aj v súvislosti so znaleckým posudkom, čo žalobca aj využil a svedčí o tom obsah administratívneho spisu. 12. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreukázania existencie verejného záujmu vo vyvlastňovacom konaní žalovaný uviedol, že otázka verejného záujmu je predmetom dokazovania každého vyvlastňovacieho konania a predstavuje jednu zo zákonných podmienok vyvlastnenia. Je zároveň predmetom správnej úvahy každého správneho orgánu. Žalovaný poukazujúc na ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákon zdôraznil, že v danom prípade bol verejný záujem preukázaný právoplatným územným rozhodnutím, ktoré prvostupňový správny orgán zohľadnil pri rozhodovaní o vyvlastnení, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že účelom realizácie predmetnej stavby v navrhovanom úseku je v čo najväčšej možnej miere odstrániť kritický stav z hľadiska bezpečnosti, ochrany života, zdravia a majetku užívateľov cesty, ako aj prispieť z hľadiska technických parametrov cesty využívanej širokou verejnosťou a stavebnými úpravami zabezpečiť prehľadnosť na tomto úseku. Realizácia predmetnej stavby je zaradená do programu diaľnic a rýchlostných ciest na obdobie rokov 2016-2019, ktorý prijala vláda SR. 13. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia otázky neprimeranosti náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď náhradu za vyvlastnenie určil v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona na základe znaleckého posudku. Pokiaľ žalobca nesúhlasí s takouto stanovenou výškou náhrady, správny orgán v súlade s § 8 ods. 3 zák. č. 129/1996 Z.z. odkáže vyvlastňovaného na súd bez prerušenia konania, čo sa aj stalo. Zákon č. 129/1996 Z.z. je vo vzťahu k stavebnému zákonu osobitným zákonom (§ 8 ods. 3), ktorý upravuje osobitný postup správnych orgánov vo vyvlastňovacom konaní v prípade, ak účastník vyvlastňovacieho konania uplatní požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastňovanú nehnuteľnosť. Preto žalovaný nebol oprávnený v odvolacom konaní rozhodovať o námietke žalobcu týkajúcej sa vyššej náhrady za vyvlastnenie. 14. V súvislosti s námietkami žalobcu smerujúcimi do územného konania žalovaný uviedol, že tieto neboli predmetom vyvlastňovacieho konania, a preto sa nimi v rámci vyvlastňovacieho konania nezaoberal v súlade s § 113 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého na námietky, ktoré mohol účastník konania uplatniť v územnom konaní sa vo vyvlastňovacom konaní neprihliada, ako aj z dôvodu, že ide o námietky, ktoré spadajú výlučne do územného konania. 15. Žalovaný dodal, že mal za preukázané, že na predmetnú stavbu - „Rýchlostná cesta R7 Bratislava - Ketelec - Bratislava - Prievoz“ bolo Okresným úradom Bratislava ako príslušným stavebným úradom vydané rozhodnutie o umiestnení stavby pod č. OÚ-BA-OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014, právoplatné dňa 2.1.2015. Finančnú náhradu za vyvlastnené pozemky určil prvostupňový správny orgán v zmysle § 111 ods. 2 stavebného zákona podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom č. 16/2016 zo dňa 19.2.2016 vypracovaným spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s. v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. 16. Žalovaný tiež uviedol, že pri rozhodovaní o vyvlastnení bola zohľadnená skutočnosť, že na predmetnú stavbu bolo vydané vyššie uvedené územné rozhodnutie, čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona. V súlade s § 110 ods. 3 staveného zákona bol v konkrétnom prípade nevyhnutný rozsah vyvlastnenia vyhodnotený, tak z hľadiska rozsahu záberu pozemku potrebného na uskutočnenie účelu, na ktorý sa vyvlastňuje, ako aj z hľadiska intenzity zásahu. V danom prípade bol preukázaný rozsah vyvlastnenia podľa podmienok geometrického plánu č. RZ 30/2014 vyhotovený spoločnosťou GEL - KOD, s.r.o., čím podľa žalovaného je vyvlastnenie v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona. 17. Ďalší účastník sa písomne k žalobe nevyjadril. IV. Replika žalobcu 18. Žalobca v replike zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. 19. Žalovaný ani ďalší účastník sa k replike žalobcu písomne nevyjadrili. V. Pojednávanie 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 1.8.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti konateľa žalobcu a zástupcu ďalšieho účastníka konania a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. 21. Žalobca na pojednávaní predložil znalecký posudok č. XXX/XXXX zo dňa 15.11.2017 vypracovaný Ing. K. Y., podľa ktorého je hodnota pozemkov parcely č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX v k.ú. N. v celkovej sume X.XXX.XXX,- €. VI. Právne posúdenie veci 22. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 26. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP, v ktorom je upravené rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z toho hľadiska, či ide o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. 27. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 28. V zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 29. Okrem citovaného článku ústavy je vyvlastnenie upravené v čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a v § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Zákonnými podmienkami vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva je splnenie štyroch podmienok.: vyvlastnenie musí byť vo verejnom záujme, na základe zákona, za náhradu a účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak (napr. dohodou o kúpe, o zriadení vecného bremena a pod.). Najširšiu úpravu vyvlastnenia upravuje stavebný zákon v ustanoveniach § 108 - § 116: 30. Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu. 31. Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov. 32. Podľa § 109 ods. 1 stavebného zákona cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám. 33. Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 34. Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. 35. Podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke práva iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. 36. Podľa § 111 ods. 1 stavebného zákona vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. 37. Podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite. 38. Podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 143 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1976/50/20160101>]. 39. Podľa § 112 ods. 4 stavebného zákona sa bezvýslednosť dohody preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. 40. Podľa § 113 ods. 1 stavebného zákona na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne pojednávanie. 41. Podľa § 113 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho pojednávania písomne najmenej 15 dní vopred. Ak je vyvlastňovaná stavba alebo vyvlastňovaný pozemok predmetom exekučného záložného práva, oznámi stavebný úrad začatie vyvlastňovacieho konania, uskutočnenie ústneho pojednávania a rozhodnutie o vyvlastnení aj exekútorovi, ktorého poveril súd vykonaním exekúcie; exekútor nie je účastníkom vyvlastňovacieho konania. 42. Podľa § 113 ods. 3 stavebného zákona námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. 43. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 44. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z.z. ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon neustanovuje inak. 45. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 129/1996 Z.z. správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré stvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich. 46. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z.z. ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi. 47. Podľa § 3 ods. 1 SP orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. 48. Podľa § 24 SP dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok (ods. 1). Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel (ods. 2). 49. Ako už súd uviedol, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“ - § 108 ods. 1 stavebného zákona). Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa osobitných predpisov (§ 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona). Verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní (§ 108 ods. 3 veta prvá stavebného zákona). Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. 50. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada (§ 110 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona). 51. Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 1 a 2 stavebného zákona). Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta (§ 112 ods. 4 stavebného zákona). 52. Ak stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným spôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak zákon neustanovuje inak. Správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného pozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem na vyvlastnení a či sú splnené podmienky vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný pozemok, vrátane stavieb na nich. Ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči stavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie vyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stavebníkovi (§ 8 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 129/1996 Z. z.). 53. Vyvlastňovacie konanie a následné rozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s ústavou, ale musí rešpektovať aj podmienky obsiahnuté v stavebnom zákone, v zákone o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic, ako aj v zákone č. 129/1996 Z. z., ktoré sú aplikovateľné na danú vec. Najširšiu úpravu vyvlastnenia upravuje stavebný zákon v ustanoveniach § 108 až 116, ktorý okrem toho, že v § 108 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a určuje špeciálny procesný postup, podľa, ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní. 54. Žalobca nesúhlasil s tým, že navrhovateľ vyvlastnenia (ďalší účastník) mu pred podaním návrhu na vyvlastnenie zaslal dostatočnú výzvu na uzavretie zmluvy, na základe ktorej by získal práva k predmetnému pozemku. Podľa jeho názoru nebola splnená základná podmienka, že pokus o dohodu bol bezvýsledný. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia (§ 112 ods. 4 stavebného zákona) sa v tomto kontexte za dostatočne preukázané splnenie predpokladu na podanie návrhu na vyvlastnenie (bezvýslednosť dohody) považuje dôkaz o tom, že navrhovateľ vyvlastnenia zaslal vyvlastňovanému výzvu na uzavretie dohody obsahujúcu požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny určenej podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. Uvedené navrhovateľ vyvlastnenia preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody. 55. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ vyvlastnenia pred podaním návrhu na vyvlastnenie zaslal žalobcovi pokus o dosiahnutie dohody v zmysle § 112 ods. 4 stavebného zákonníka (ponuka na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 8.4.2016). Vzhľadom k tomu, že žalobca uvedenú ponuku neakceptoval a navrhoval iné riešenie ohľadom náhrady za vyvlastnenie, má sa za to, že návrh žalobcu je novým návrhom zmluvy, s ktorým musí druhá zmluvná strana súhlasiť, aby došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. K platnému uzavretiu kúpnej zmluvy v priebehu celého vyvlastňovacieho konania však nedošlo z dôvodu neakceptovania návrhu Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., preto správny súd súhlasí so žalovaným, že v danej veci boli splnené podmienky na postup podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona a určenie náhrady za vyvlastnenie podľa znaleckého posudku, ktorý určoval trhovú cenu nehnuteľností v danej lokalite a námietku žalobcu považoval za nedôvodnú. 56. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia existencie verejného záujmu, správny súd pripomína, že skúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení náleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj záver náležite odôvodniť. Otázkou preukazovania verejného záujmu sa zaoberal Ústavný súd SR napríklad v náleze sp. zn. PL.ÚS 19/09 a dospel k záveru, že právny poriadok pozná inštitút vyvlastnenia vo verejnom záujme aj pre výstavbu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. Stavebný zákon v ustanovení § 108 ods. 2 písm. f/ uvádza, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic. Uvedená formulácia v spojení s odsekom 3 tohto ustanovenia vyjadruje, že ak je daný expropriačný titul (dôvod) - výstavba diaľnice/rýchlostnej cesty - musí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo verejnom záujme, pričom toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že verejný záujem je už zákonom daný, a teda že ho v rámci vyvlastňovacieho konania netreba preukazovať; naopak § 108 ods. 3 stavebného zákona výslovne ustanovuje, že verejný záujem sa vo vyvlastňovacom konaní musí preukazovať. 57. Verejný záujem nemožno chápať ani aritmetickým ani automaticky. Verejný záujem nie je ani vždy totožný so záujmom kolektívu. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými alebo aj verejnými záujmami (napríklad výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola). Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napríklad vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej a nie zákonodarnej. Z odvolania žalovaného ako aj účastníka konania vyplýva, že verejný záujem na vyvlastnení aj naďalej stotožňujú s existenciou účelu vyvlastnenia tak, že pokiaľ sa koná o vyvlastnení pre účely stavby uvedenej v zákone, je prezumovaný verejný záujem na vyvlastnení dotknutých nehnuteľností. Uvedená úvaha je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona (upravujúcimi otázky vyvlastnenia) aj s citovaným záverom ústavného súdu. Preto nie je opodstatnená ani námietka žalovaného a účastníka konania, že zrušenie napadnutých rozhodnutí by znamenalo len formálne zopakovanie konania. Je potrebné zdôrazniť že pri vyvlastnení musí byť nepochybne daný jeho zákonný účel a v konaní sa musí preukázať aj verejný záujem. 58. V danom prípade obsahom napadnutých rozhodnutí je správna úvaha týkajúca sa zisťovania i preukázania verejného záujmu na vyvlastnení, vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia ako aj z vyššie spomínaného nálezu Ústavného súdu SR. Žalovaný správny orgán dôvodil verejný záujem nie len existenciou príslušného rozhodnutia o umiestnení stavby, ale poukázal i na skutočnosť, že účelom realizácie predmetnej stavby v navrhovanom úseku je v čo najväčšej možnej miere odstrániť kritický stav z hľadiska bezpečnosti, ochrany života, zdravia a majetku užívateľov cesty, ako aj prispieť z hľadiska technických parametrov cesty využívanej širokou verejnosťou a stavebnými úpravami zabezpečiť prehľadnosť na tomto úseku. 59. Správny súd hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu v miere jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V konaní vznesené námietky žalobcu sú v napadnutých rozhodnutiach podrobne opísané a je zrejmé, že sa nimi správne orgány zaoberali a v rozhodnutí aj zrozumiteľne a preskúmateľne vysporiadali. Je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný vo svojom rozhodnutí k právnemu záveru o existencii verejného záujmu a z odôvodnení napadnutých rozhodnutí uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva. 60. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa primeranosti náhrady za vyvlastňovaný pozemok. Správny súd zdôrazňuje, že právne predpisy neumožňujú správnemu orgánu vo vyvlastňovacom konaní revidovať zákonnosť a správnosť znaleckého posudku, pričom tento nebol žiadnym iným dôkazom v konaní spochybnený. Správny orgán preto mohol iba akceptovať závery znaleckého posudku a primeranú náhradu určiť na základe týchto záverov. 61. Správny orgán konajúci v prvom stupni v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona určil náhradu za vyvlastnenie na základe znaleckého posudku podľa trhovej ceny nehnuteľnosti. Dôkazné bremeno svojich tvrdení znáša vždy účastník, ktorý správnemu orgánu také (protichodné) tvrdenia predkladá. Správny súd nemohol zohľadniť znalecký posudok č. 078/2017 zo dňa 15.11.2017 vypracovaný Ing. Ondrejom Sovom predložený žalobcom na pojednávaní dňa 1.8.2018, pretože išlo o doplnenie žaloby po uplynutí lehoty na podanie žaloby. Navyše, predložený znalecký posudok ohodnocuje iné nehnuteľnosti ako je to v predmetnej právnej veci. 62. Zároveň súd poukazuje na § 8 ods. 3 zák. č. 129/1996 Z.z. Správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd, čo sa v predmetnej veci aj stalo. Požiadavku na vyššiu náhradu voči vyvlastniteľovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne. Správny orgán žalobcu odkázal vo veci ním požadovanej vyššej náhrady za vyvlastnenie na civilný súd, preto nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu. Žalobca bol potom povinný podať žalobu na súd do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, no v konaní pred správnym súdom ani len netvrdil, či takúto žalobu podal a teda či účinne bránil svoje práva poskytnuté právnym predpisom. Vzhľadom na osobitnú právnu úpravu možného zvýšenia náhrady za vyvlastnenie patriaceho do kompetencie civilného súdu, nie je správny súd v predmetnej právnej veci oprávnený posudzovať ho v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Z uvedených dôvodov správny súd považoval postup správneho orgánu prvého stupňa za zákonný. 63. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu nebolo oznámené začatie vyvlastňovacieho konania, a tým mu správne orgány obmedzili jeho právo na spravodlivý proces, súd uvádza, že táto žalobná námietka nekorešponduje s procesným stavom vyplývajúcim z administratívneho spisu správnych orgánov. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi začatie vyvlastňovacieho konania, žalobca potom mohol uplatniť svoje procesné práva, ktoré mu poskytuje správny poriadok, čo napokon aj urobil. 64. Na námietky žalobcu smerujúce voči územnému konaniu a územnému rozhodnutiu súd nemohol prihliadať z dôvodu, že uvedené rozhodnutie je právoplatné, zákon pre jeho súdnu revíziu pozná osobitný procesný postup, pričom žalobca uvedené rozhodnutie nenapadol samostatnou žalobou. V územnom konaní napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním ktorému nebolo v odvolacom konaní vyhovené; žalovaný neakceptoval ani jeho podnet na preskúmanie právoplatného územného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca uvedené námietky uplatnil aj vo vyvlastňovacom konaní, v rámci vyvlastňovacieho konania sa správny orgán nimi takisto nemusel zaoberať, keďže spadajú výlučne do územného konania, tak ako to ustanovuje § 113 ods. 3 stavebného zákona. 65. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadne zistili skutkový stav veci, vec správne právne posúdili, poskytli žalobcovi priestor na vyjadrenie vo veci a pri vyhodnotení zisteného skutkového stavu postupovali správne. Správny súd preto vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 SSP. 66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by mu vznikli trovy konania. 67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).