KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava5. 3. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/62/2017 z 5. 3. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. marca 2018, sp. zn. 5S/62/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017200500.5

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/62/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200500
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200500.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: V. V., A. republika, zastúpený: Dr.
Miroslav Králik, advokát, Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného
zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava,
Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BA2-2017/001554-003 zo dňa 09.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2017/001554-003 zo dňa 09.02.2017 a
rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, sp. zn. PPZ-HCP-
BA6-7262-8/2016-PPC zo dňa 10.11.2016 z r u š u j e.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovaného nárok na náhradu trov konania vo výške 100%

O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Dňa 01.07.2016 požiadal V. V. (ďalej len žiadateľ) o povolenie na prechodný pobyt. Tento mu bol
udelený oznámením zo dňa 03.10.2016 v zmysle § 33 ods. 9 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
a to dňa 03.10.2016 do 03.04.2018 na účel podnikania.

2. Rozhodnutím orgánu verejnej správy zo dňa 11.09.2016 č. p. PPZ-HCP-BA6-4729-17/2016-PPC/
LEN zo dňa 11.09.2016 bolo konanie prerušené z dôvodu posúdenia predbežnej otázky. Orgán
verejnej správy dňa 18.08.2016 zaslal na Ministerstvo hospodárstva dožiadanie o zaujatie stanoviska,
či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre verejný záujem Slovenskej
republiky.
Keďže Ministerstvo hospodárstva v lehote neodpovedal na dožiadanie orgánu verejnej správy tento
dňa 03.10.2016 rozhodol a udelil prechodný pobyt žiadateľovi na území Slovenskej republiky na účel
podnikania s platnosťou do 03.04.2018.
Dňa 04.10.2016 bolo na správny orgán doručené stanovisko Ministerstva hospodárstva SR pod
č. 29490/2016-3420-54507 zo dňa 27.09.2016, v ktorom oznámilo, že po posúdení priložených
dokumentov podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny nebude prínosom pre hospodárske
záujmy Slovenskej republiky.



3. Dňa 17.10.2016 orgán verejnej správy zaslal splnomocnenému zástupcovi žiadateľovi - účastníkovi
konania výzvu na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania vo veci zrušenia prechodného pobytu na
území Slovenskej republiky za účelom podnikania.
Vo vyjadrení splnomocnení zástupca uviedol, že dňa 03.10.2016 bolo účastníkovi konania oznámené,
že splnil všetky zákonné podmienky, ktoré vyžaduje zákon o pobyte cudzincov. Je teda zrejmé,
že 03.10.2016 správny orgán vyhodnotil, že účastník konania splnil všetky podmienky pre udelenie
prechodného pobytu za účelom podnikania. Ďalej uviedol, že napadnuté stanovisko Ministerstva
hospodárstva SR v žiadnej časti neuvádza, že udelenie prechodného pobytu účastníkovi konania
nie je vo verejnom záujme. Splnomocnený zástupca ďalej namietal zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorý si v procese rozhodnutia o udelení prechodného pobytu účastníkovi konania v súlade s
ustanovením § 33 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov vyžiadal stanovisko od Ministerstva hospodárstva
SR. Zákonné ustanovenie § 33 ods. 2 umožňuje pristúpiť k vyžiadaniu si stanoviska len v prípade, že
policajný útvar posudzuje podnikateľský zámer, ktorý štátny príslušník tretej krajiny predložil podľa ust.
§ 32 ods. 5 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov za účelom preukázania účelu pobytu.
Účastník konania vo svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu účel pobytu preukázal predložením
osvedčenia o živnostenskom oprávnení. V prípade posudzovania žiadosti účastníka konania o udelenie
prechodného pobytu, ktorý účel pobytu preukázal predložením osvedčenia o živnostenskom oprávnení,
správny orgán nebol oprávnený vyžiadať si stanovisko Ministerstva hospodárstva SR.

4. Dňa 10.11.2016 vydal orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutie č.p. PPZ-HCP-
BA6-7262-8/2016-PPC, ktorým zrušil povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky
na účel podnikania žiadateľovi. V zmysle § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2001 Z.z. Proti tomuto
rozhodnutiu podal včas odvolanie žiadateľ - účastník správneho konania s dôvodmi, ktoré boli totožné
a uvedené vo vyjadrení k začatiu správneho konania.
O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č.p. PPZ-HCP-BA2-2017/001554-003 zo dňa 09.02.2017,
ktorým zamietol odvolanie žiadateľa a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého
stupňa. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o žiadosti o udelení
prechodného pobytu prihliadal na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske
záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny.

5. Správny orgán oslovil Ministerstvo hospodárstva SR z dôvodu posúdenia prínosu podnikateľskej
činnosti účastníka konania pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Správny orgán tak urobil z dôvodu
nejasnosti vo výpovediach účastníka konania pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu za
účelom podnikania, kedy nevedel uviesť v akej oblasti a čím plánuje obchodovať a pri spísaní zápisnice
dňa 01.07.2016, kde už uviedol, že plánuje vykonávať export a import automobilových súčiastok
vzhľadom k tomu, že žije v Srbsku v oblasti, kde má sídlo továreň na výrobu automobilov továrenskej
značky Y.. Svoju činnosť plánuje vykonávať prostredníctvom internetu a v prípade potreby aj osobne.
Ďalej uviedol, že nemal ešte žiadne stretnutia ani zmluvy týkajúce sa podnikania a tiež nepredložil žiadne
doklady ani zmluvy, ktoré by zvyšovali dôveryhodnosť plánovaného podnikania.
Keďže účastník konania nesúhlasil s týmto rozhodnutím, podal na krajský súd správnu žalobu.

II.
Žalobné dôvody

6. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 03.04.2017 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie
žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2017/001554-003 zo dňa 09.02.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 10.11.2016, sp. zn. PPZ-
HCP-BA6-7262-8/2016-PPC, ktorým bolo zrušené povolenie na prechodný pobyt žalobcu na území
Slovenskej republiky na účel podnikania.

7. Žalobca v žalobe uviedol, že orgány verejnej správy nesprávne právne vec posúdili. Prvostupňový
orgán verejnej správy nebol oprávnený rozhodnúť o zrušení povolenia na pobyt na základe stanoviska
Ministerstva hospodárstva SR podľa § 33 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Uvedený
zákon umožňuje vyžiadať si stanovisko Ministerstva hospodárstva SR len v prípade, ak k udeleniu
pobytu došlo v súvislosti s posudzovaním podnikateľského zámeru - teda z iného dôvodu než právny
dôvod udelenia pobytu žalobcovi. Podnikateľský zámer v zmysle ust. § 32 ods. 5 sa predkladá vo forme
podľa osobitného predpisu, ktorú ustanovuje zákon o službách zamestnanosti, podľa ktorého náležitosti
podnikateľského zámeru určuje ústredie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa vnútorného



predpisu. Žalobcovi bolo udelené osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Na jeho vydanie sa vyžaduje
naplnenie všeobecných podmienok, ako i osobitných podmienok stanovených v živnostenskom zákone
vzťahujúcich sa na zahraničné osoby.

8. Orgán verejnej správy prvého stupňa nezistil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod
zrušenia pobytu § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. Orgán verejnej správy v konaní postupoval
v rozpore so zákonom a na základe neodôvodneného stanoviska Ministerstva hospodárstva SR bez
zistenia skutkového základu vydal rozhodnutie, ktorým zrušil prechodný pobyt žalobcu.

9. Žalobca v konaní nemá osobitnú povinnosť preukázať prostredníctvom stanoviska Ministerstva
hospodárstva SR prínos pre hospodárske záujmy SR, pretože predpokladom pre udelenie prechodného
pobytu je živnostenské oprávnenie.

10. Žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal s dôvodmi odvolania, čím porušil právo žalobcu
ako odvolateľa v správnom konaní na riadne preskúmanie rozhodnutia prvostupňového orgánu.
Nevysporiadal s nepreskúmateľnosťou stanoviska Ministerstva hospodárstva SR, na ktorom je založené
rozhodnutie prvostupňového orgánu. Taktiež sa nevysporiadal s námietkami voči nezákonnému postupu
prvostupňového orgánu, ktorý svoje prvostupňové rozhodnutie vydal na základe postupu, ku ktorému
v danom prípade nebol oprávnený.

11. Žalobca má za to, že postupom žalovaného orgánu verejnej správy došlo k porušeniu práva žalobcu
na spravodlivý proces, k porušeniu práva žalobcu na zákonný postup správneho orgánu a zákonnosť
rozhodnutia, k porušeniu práva žalobcu na riadne a úplné preskúmanie odvolania a zistenie skutočného
stavu veci pre vydanie meritórneho rozhodnutia.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil obe rozhodnutia orgánov verejnej
správy a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.08.2017 v prvej časti zhrnul celý
priebeh správneho konania, ako aj obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a obsah
rozhodnutia žalovaného.

13. Žalovaný ďalej uviedol, že je štandardným postupom osloviť pri povoľovaní prechodného pobytu
na účel podnikania Ministerstvo hospodárstva SR, aby vyslovilo svoj názor, či podnikateľská činnosť
konkrétneho subjektu bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Nie je v moci žalobcu ani
orgánu verejnej správy prvého stupňa vo svojom konaní spochybňovať vydané stanovisko MH SR, ktoré
je štátny orgánom s určitou právomocou. Orgán verejnej správy má zo zákona povinnosť spoľahlivo zistiť
skutkový stav veci. Štandardným postupom pri udeľovaní prechodného pobytu na účel podnikania je
oslovenie Ministerstva hospodárstva, aby sa vyjadrilo k prínosu konkrétneho podnikateľského subjektu
pre hospodárstvo Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 33 ods. 1 zákona o pobyte
cudzincov, kde je uvedené, že policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu
prihliada na
a.) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky,
najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR a na
ochranu verejného zdravia,
b.) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho
príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,
c.) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

Na všetky tieto skutočnosti orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadal a preto žalovaný považuje
jeho postup v súlade so zákonom.

14. Žalovaný ďalej poukázal, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri konaní vo veci žiadosti
žalobcu zo dňa 01.07.2016 zistil pochybnosti týkajúcich sa prínosu jeho podnikateľskej činnosti pre



hospodárstvo SR. Pochybnosti vychádzali najmä z výpovedí žalobcu pri podaní žiadosti o udelenie
prechodného pobytu na účel podnikania zo dňa 01.07.2016, kedy nevedel uviesť v akej oblasti a čím
plánuje obchodovať, ako aj pri spísaní zápisnice, kde už uviedol, že plánuje vykonávať export a import
automobilových súčiastok vzhľadom k tomu, že žije v A. v oblasti, kde má sídlo továreň na výrobu
automobilov továrenskej značky Y.. Ďalej uviedol, že svoju činnosť plánuje vykonávať prostredníctvom
internetu a v prípade potreby aj osobne. Neboli potvrdené zo strany žalobcu žiadne zmluvy, ktoré by sa
týkali podnikania a nepredložil ani žiadne doklady ani zmluvy, ktoré by zvyšovali dôveryhodnosť jeho
plánovaného podnikania. Orgán verejnej správy nedisponuje informáciami o výrobe automobilových
súčiastok v A. a žalobca nepredložil žiadne doklady, ktoré by nasvedčovali tomu, že bola uzatvorená
zmluva o budúcej zmluve, či prípadné zápisnice z rokovaní o budúcej spolupráci.

15. Žalovaný ďalej poukázal vo svojom vyjadrení na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
10Sžak/7/2017 zo dňa 20.06.2017, kde sa NS SR vyjadril v bode 21./ „vzhľadom na argumentáciu
sťažovateľa, ktorou tento spochybňoval relevanciu vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR k jeho
žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania považoval kasačný súd za
dôležité uviesť, že podľa ust. § 33 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov v spojení s ust. § 33 ods.
2 zákona je správny orgán pri rozhodovaní o udelení pobytu prihliadať na verejný záujem (záujem, ktorý
prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom, alebo mnohým občanom) osobitne
na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako ústredný
orgán štátnej správy práve Ministerstvo hospodárstva SR, nakoľko je žiaduce, aby sa regulovala situácia
hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov,
ktorých podnikateľská činnosť má nepochybne vplyv na hospodárstvo SR. Z uvedeného vyplýva, že ako
hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom
pre hospodárstvo Slovenskej republiky.“

16. V uvedenom prípade, ktorého sa dotýkal predmetný rozsudok Najvyššieho súdu SR, takisto nebol
žalobcom predložený podnikateľský zámer k jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území
Slovenskej republiky na účel podnikania. Z uvedeného má žalovaný za to, že jeho nepriama aplikácia
je možná aj v prípade žalobcu.
Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a
nepriznal mu náhradu trov konania.

IV.
Právne posúdenie krajského súdu

17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj
žalovaného je potrebné zrušiť.

18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

20. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-
BA2-2017/001554-003 zo dňa 09.02.2017 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č.p.:
PPZ-HCP-BA6-7262-8/2016-PPC zo dňa 10.11.2016, ktorým bol žalobcovi zrušený prechodný pobyt na
území Slovenskej republiky na účel podnikania.

21. Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov policajný útvar udelí prechodný pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti
podľa § 33 ods. 6 štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podniká alebo bude podnikať na území
Slovenskej republiky ako fyzická osoba. Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov policajný



útvar pri rozhodovaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne
na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej
činnosti štátnej príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR a na ochranu verejného zdravia.

22. Podľa § 33 ods. 6 písm. g/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. Podľa ust. § 36 ods.
1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré
sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 alebo ods. 7

23. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo
potrebné zrušiť.

24. Konajúci súd v danej veci poukazuje na Ústavu SR zaručené právo podnikať, rešpektovať voľnosť
vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania sa na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže.
Súd poukazuje na článok 35 ods. 1 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že každý má právo podnikať a
uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pričom sa toto právo právne zabezpečuje v správnom konaní
založenom na registračnom alebo povoľovacom princípe. Registračný princíp umožňuje voľný vstup na
trh a povoľovací princíp má obmedzujúci charakter. Podľa § 35 ods. 4 Ústavy SR môže zákon ustanoviť
odchylnú úpravu práv pre cudzincov. Takýto zákon, ktorý upravuje odchylnú úpravu práv pre cudzincov
na území Slovenskej republiky je zákon o pobyte cudzincov.

25. V danej veci mal súd za preukázané, že dňa 01.07.2016 podal žalobca na príslušnom oddelení
cudzineckej polície PZ Bratislava žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania v zmysle
§ 22 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov.
Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 11.09.2016 bolo v predmetnej
veci konanie prerušené z dôvodu dožiadania Ministerstva hospodárstva SR o zaujatie stanoviska, či
podnikateľská činnosť žalobcu je prínosom pre verejný záujem Slovenskej republiky v zmysle § 33 ods.
2 zákona o pobyte cudzincov.
Dňa 03.10.2016 Prezídium policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície vydalo oznámenie, s
ktorým udelilo žalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania s platnosťou
do 03.04.2018.
Dňa 04.10.2016 bolo orgánu verejnej správy prvého stupňa doručené stanovisko Ministerstva
hospodárstva SR, v ktorom oznámilo, že po posúdení priložených dokumentov podnikateľská činnosť
príslušníka tretej krajiny - žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.
Dňa 25.10.2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia
prechodného pobytu.

26. Súd mal za preukázané, že žalobca v žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania
doložil potrebné dokumenty a to pas, osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 24.06.2016, výpis
z registra trestov, z ktorého vyplýva, že nebol odsúdený, potvrdenie o disponibilnom zostatku na účte
vedenom v E. K. a. s., vo výške X.XXX,XX,- € zo dňa 02.06.2016, potvrdenie o disponibilnom zostatku
na účte vedenom v E. K. a. s., vo výške X.XXX,- € zo dňa 28.06.2016, výpis z listu vlastníctva.

27. Na základe uvedených dokumentov a na základe vypočutia žalobcu (zápisnica zo dňa 02.08.2016)
orgán verejnej správy prvého stupňa vydal dňa 03.10.2016 oznámenie, že žalobcovi bol udelený
prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania s platnosťou do 03.04.2018.
Súd má za to, že do tohto momentu správneho konania orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval
správne. Žalobca predložil všetky potrebné doklady k žiadosti o udelenie prechodného pobytu v zmysle
ust. § 32 ods. 1, ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. a účel pobytu preukázal osvedčením o živnostenskom
oprávnení zo dňa 24.06.2016, č.: OÚ-BA-OZP1-2016/061240-5.
Žalobca nemal povinnosť predložiť podnikateľský zámer vo forme podľa osobitného predpisu, keďže
účel pobytu preukázal osvedčením o živnostenskom oprávnení.

28. Správny orgán prvého stupňa si nad rámec vyžiadal stanovisko od Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre
hospodárske záujmy Slovenskej republiky.



Orgán verejnej správy prvého stupňa mal podnikateľský zámer žalobcu preukázaný len z vypočutia
žalobcu, ktorého výsluch popísal Ministerstvu hospodárstva SR, ktorý na základe tohto rozhodol, že
podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny nie je prínosom pre hospodárske záujmy
Slovenskej republiky.

29. Súd má za to, že ak chcel orgán verejnej správy prvého stupňa postupovať a posudzovať
podnikateľský zámer žalobcu, tak takýto postup bol zo strany orgánu verejnej správy nedostatočný.

30. Súd poukazuje na stanovisko Ministerstva hospodárstva zo dňa 27.09.2016, ktoré jednou vetou
oznámilo, že po posúdení priložených dokumentov podnikateľská činnosť príslušníka tretej krajiny
nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. V uvedenom stanovisku nie je
uvedené, z akých dokumentov Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vychádzalo a ani
zdôvodnenie, prečo bude prínosom pre hospodárske záujmy SR.

31. K žiadosti o zaujatie stanoviska boli priložené doklady a to osvedčenie o živnosti, 2x zápisnica
a žiadosť žalobcu. Súd má za to, že na posúdenie podnikateľského zámeru sú tieto podklady
nedostatočné.

32. V ďalšom konaní je potrebné zvážiť, či takéto stanovisko Ministerstva hospodárstva SR
podnikateľskej činnosti cudzinca je dostatočným podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy o
žiadosti cudzinca o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania a či
spĺňa atribúty požadovaného kritéria hodnotenia verejného záujmu, vyhodnotenie ktorého zákonodarca
zveril do pôsobnosti správneho orgánu, ktorý o udelenie povolenia k pobytu cudzinca rozhoduje.

33. Súd po preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj žalovaného dospel
k záveru, že obe rozhodnutia je potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/, nakoľko vychádzali z
nesprávneho právneho posúdenia veci, tak ako to bolo vyššie uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Obe rozhodnutia boli zrušené aj pre nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.
Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo absolútne nedostatočne odôvodnené a to len
jednou vetou odvolávajúcou na stanovisko Ministerstva hospodárstva SR. Rozhodnutie žalovaného
túto chybu nenapravilo vo svojom rozhodnutí, nakoľko na str. 1-6 bolo zhrnuté konanie na orgánoch
verejnej správy na str. 7 boli uvedené ustanovenia o ktoré sa orgány verejnej správy opierali a
na str. 8 bolo opätovne poukázané na výsluch žalobcu, na stanovisko Ministerstva hospodárstva
SR a že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného
skutkového stavu veci a zabezpečoval si dostatočné podklady pre rozhodnutie. S týmto argumentom
súd nesúhlasí, pretože dostatočné podklady pre rozhodnutie by bolo, keby rozhodoval o povolení pobytu
pri predložení osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ale nie pri povolení, či podnikateľská činnosť
štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.
Na základe uvedených skutočností, súd zrušil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy v zmysle ust.
§ 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/ SSP.

34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči
žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech.
Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd právoplatnosti konania,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,



opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1017200500)