Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/160/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200500 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1017200500.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: V. V., nar. XX.XX.XXXX, Srbská republika, právne zastúpený: Dr. Miroslav Králik, advokát, Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, IČO: 31 817 297, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2017/001554-003 zo dňa 09.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2017/001554-003 zo dňa 09.02.2017 a rozhodnutie Oddelenia Cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Č. p.: PPZ- HCP-BA6-7262-8/2016-PPC zo dňa 10.11.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA6-7262-8/2016-PPC zo dňa 10.11.2016 Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava (ďalej aj ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „OCP PZ Bratislava“) zrušilo žalobcovi povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania v zmysle § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „zákon č. 404/2011 Z.z.“). 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný dňa 09.02.2017 rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2017/001554-003 odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení uviedol, že pri rozhodovaní o žiadosti o udelení prechodného pobytu bolo prihliadané na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko a hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny. Prvostupňový správny orgán v ďalšom vo veci oslovil o podanie stanoviska Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj len „MH SR“ alebo „ministerstvo hospodárstva“). Urobil tak z dôvodu nejasnosti vo výpovediach účastníka konania pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania, kedy nevedel uviesť v akej oblasti a s čím plánuje obchodovať, a následne pri spísaní zápisnice dňa 01.07.2016 už uviedol, že plánuje vykonávať export a import automobilových súčiastok vzhľadom k tomu, že žije v Srbsku, v oblasti, kde má sídlo továreň na výrobu automobilov továrenskej značky Fiat, svoju činnosť plánuje vykonávať prostredníctvom internetu, prípadne osobne. Ďalej uviedol, že doposiaľ nemal žiadne stretnutia a neuzavrel ani zmluvy týkajúce sa podnikania, nepredložil ani žiadne doklady, ktoré by zvyšovali dôveryhodnosť jeho plánovaného podnikania. Negatívne vyjadrenie MH SR správny orgán považoval za dostatočný podklad pre správnu úvahu, ktorou sa pri vydaní rozhodnutia riadil. 3. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán pri posudzovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie a toto bolo vydané v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. II. Žaloba 4. Včas podanou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako súdu správnemu (ďalej aj len „správny súd“ alebo „krajský súd“) dňa 03.04.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2017/001554-003 zo dňa 09.02.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 10.11.2016, Č. p.: PPZ- HCP-BA6-7262-8/2016-PPC, ktorým bolo zrušené povolenie na prechodný pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky na účely podnikania. 5. Žalobca v žalobe uviedol, že orgány verejnej správy nesprávne právne vec posúdili a prvostupňový orgán nebol oprávnený rozhodnúť o zrušení povolenia na pobyt na základe stanoviska MH SR podľa § 33 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. Argumentoval, že zákon umožňuje vyžiadať si stanovisko MH SR len v prípade, ak k udeleniu pobytu došlo v súvislosti s posudzovaním podnikateľského zámeru - teda z iného dôvodu než je právny dôvod udelenia pobytu žalobcovi. Podnikateľský zámer podľa § 32 ods. 5 sa predkladá vo forme podľa osobitného predpisu, ktorú ustanovuje zákon o službách zamestnanosti, podľa ktorého náležitosti podnikateľského zámeru určuje ústredie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa vnútorného predpisu. Žalobcovi bolo udelené osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Na jeho vydanie sa vyžaduje naplnenie všeobecných podmienok, ako i osobitných podmienok stanovených v živnostenskom zákone a vzťahujúcich sa na zahraničné osoby. 6. Namieta ďalej, že orgán verejnej správy prvého stupňa nezistil ďalšie skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod zrušenia pobytu podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z., v konaní postupoval v rozpore so zákonom a na základe neodôvodneného stanoviska MH SR bez zistenia skutkového základu vydal rozhodnutie, ktorým zrušil prechodný pobyt žalobcu. Žalobcovi v tomto konaní nevyplývala osobitná povinnosť preukázať prostredníctvom stanoviska MH SR prínos pre hospodárske záujmy SR, keďže predpokladom pre udelenie prechodného pobytu bolo živnostenské oprávnenie. 7. Žalovaný sa pochybenia dopustil aj v tom, že v rozhodnutí sa nevysporiadal s dôvodmi odvolania, čím porušil právo žalobcu na riadne preskúmanie rozhodnutia prvostupňového orgánu, nevysporiadal sa ani s namietanou nepreskúmateľnosťou stanoviska MH SR, na ktorom prvostupňový orgán svoje rozhodnutie založil. Taktiež sa nevysporiadal s námietkami žalobcu voči nezákonnému postupu prvostupňového orgánu, ktorý rozhodnutie vydal na základe postupu, ku ktorému v danom prípade nebol oprávnený. 8. Žalobca má za to, že postupom žalovaného orgánu verejnej správy tak došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, na riadne a úplné preskúmanie odvolania a riadne zistenie skutkového stavu veci pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 23.08.2017, po zhrnutí celého priebehu administratívneho konania a obsahu rozhodnutí orgánov verejnej správy uviedol, že je štandardným postupom osloviť pri povoľovaní prechodného pobytu na účel podnikania MH SR so žiadosťou o stanovisko, či podnikateľská činnosť konkrétneho subjektu bude prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Nie je v moci žalobcu, a ani orgánu verejnej správy prvého stupňa, vo svojom konaní spochybňovať vydané stanovisko MH SR, ktoré je štátnym orgánom s určitou právomocou. Orgán verejnej správy má zo zákona povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Štandardným postupom pri udeľovaní prechodného pobytu na účel podnikania je osloviť MH SR, aby sa vyjadrilo k prínosu konkrétneho podnikateľského subjektu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, kde je uvedené, že policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada o.i. na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR. Na všetky tieto skutočnosti orgán verejnej správy prvého stupňa prihliadal a preto žalovaný považuje jeho postup v súlade so zákonom. 10. Žalovaný ďalej uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa v konaní vo veci žiadosti žalobcu zo dňa 01.07.2016 zistil pochybnosti týkajúce sa prínosu jeho podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo SR. Pochybnosti vychádzali najmä z výpovedí žalobcu pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania (01.07.2016), kedy žalobca nevedel uviesť v akej oblasti a s čím plánuje obchodovať a pri spísaní zápisnice, kde už uviedol, že plánuje vykonávať export a import automobilových súčiastok vzhľadom k tomu, že žije v Srbsku v oblasti, kde má sídlo továreň na výrobu automobilov továrenskej značky Fiat. Ďalej uviedol, že svoju činnosť plánuje vykonávať prostredníctvom internetu a v prípade potreby aj osobne. Orgán verejnej správy nedisponoval informáciami o výrobe automobilových súčiastok v Srbsku a žalobca nepredložil žiadne doklady, ktoré by nasvedčovali tomu, že bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, prípadne zápisnice z rokovaní o budúcej spolupráci. 11. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 20.06.2017 vo veci sp. zn. 10Sžak/7/2017, v ktorom NS SR v bode 21 uviedol: „Vzhľadom na argumentáciu sťažovateľa, ktorou tento spochybňoval relevanciu vyjadrenia Ministerstva hospodárstva SR k jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania, považoval kasačný súd za dôležité uviesť, že podľa ust. § 33 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov v spojení s ust. § 33 ods. 2 zákona je správny orgán pri rozhodovaní o udelení pobytu povinný prihliadať na verejný záujem (záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom) osobitne na hospodárske záujmy Slovenskej republiky, ku ktorým je kompetentný vyjadrovať sa ako orgán štátnej správy Ministerstvo hospodárstva SR, nakoľko je žiadúce, aby sa regulovala situácia hospodárskeho trhu a trhu práce aj tým spôsobom, že správne orgány dozerajú na imigráciu cudzincov, ktorých podnikateľská činnosť má nepochybne vplyv na hospodárstvo SR. Z uvedeného vyplýva, že ako hospodárny sa javí len prechodný pobyt takého cudzinca, ktorého podnikateľská činnosť bude benefitom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.“ 12. V prípade, na ktorý sa vzťahuje citovaný rozsudok najvyššieho súdu, nebol žalobcom predložený podnikateľský zámer k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že jeho nepriama aplikácia je možná aj na prípad žalobcu. 13. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. IV. Priebeh doterajšieho súdneho konania 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 06.03.2018 preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), pričom ale opomenul vec vrátiť orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 15. Proti rozsudku krajského súdu žalovaný v postavení sťažovateľa podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s dôvodom zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov a ani s dôvodom, že obe rozhodnutia sú úplne nedostatočne odôvodnené. Mal za to, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom a právnym názorom vyjadreným v poukázanom rozhodnutí NS SR vo veci sp. zn. 10Sžak/7/2017 zo dňa 20.06.2017, a preto vyslovil presvedčenie, že stanovisko MH SR je pre správny orgán záväzné. Záverom sťažovateľ preto navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a žalobu zamietol. 16. Najvyšší súd SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením je potrebné zrušiť. Konštatoval, že krajský súd dospel k správnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušil, avšak pochybil v tom, že žalovanému vec nevrátil na ďalšie konanie, a to ani po upozornení kasačného súdu na tento nedostatok. Krajský súd mal totiž opravným uznesením odstrániť zrejmú nesprávnosť, ktorá spočívala v tom, že vo výroku neuviedol, že vec vracia žalovanému na ďalšie konanie, hoci dôvody jeho rozhodnutia aj po oprave odôvodnenia naďalej k vráteniu veci po zrušení rozhodnutí smerovali. Kasačný súd, ale nepovažoval za účelné vec opätovne vrátiť krajskému súdu bez meritórneho rozhodnutia, a preto rozsudok krajského súdu zrušil podľa § 462 ods. 1 SSP a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie s vysloveným jasným právnym názorom. V. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 19. Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, policajný útvar udelí prechodný pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba. 20. Podľa § 33 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, policajný útvar pri rozhodovaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátnej príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo SR a na ochranu verejného zdravia. 21. Podľa § 33 ods. 6 písm. g/ cit. zákona, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme. 22. Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 alebo ods. 7. 23. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 24. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 25. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. VI. Právne posúdenie veci 26. Úlohou súdu v danej veci v kontexte námietok žaloby bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2017/001554-003 zo dňa 09.02.2017 a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa Č. p.: PPZ-HCP-BA6-7262-8/2016-PPC zo dňa 10.11.2016, ktorým bol žalobcovi zrušený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania. 27. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné pripomenúť, že verejný záujem v intenciách rozhodovania o udelenie, resp. zrušenie povolenia na prechodný pobyt v zmysle zákona o pobyte cudzincov možno chápať ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom, pričom preukázať skutočnosť, že udelenie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nie je vo verejnom záujme, je povinnosťou správnych orgánov. 28. Pri posudzovaní podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny z hľadiska jeho možných benefitov pre hospodárstvo SR, ale aj benefitov pre lokálne časti územia, v ktorom cudzinec mieni podnikať, je žiadúce vychádzať zo stanovísk Ministerstva hospodárstva SR, ako aj miestnych úradov mestských častí, najmä z hľadiska posúdenia ich záujmu o prípadné rozširovanie podnikateľských činností podľa predmetu podnikania, resp. živnosti daného štátneho príslušníka tretej krajiny. 29. V prípade negatívneho stanoviska dotknutých orgánov je povinnosťou správnych orgánov, najmä ak chýbajú bližšie dôvody negatívneho stanoviska, takéto nedostatky odstrániť a vyžiadať bližšiu identifikáciu dôvodov, ktoré sa stanú základom pre správne uváženie správnych orgánov pri rozhodovaní o udelenie prechodného pobytu, resp. pri rozhodovaní o zrušení povolenia na prechodný pobyt. 30. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný jednak vec nesprávne právne posúdil, ak na daný prípad žiadal MH SR o podanie stanoviska k hospodárskym potrebám Slovenskej republiky a zároveň vytýkal rozhodnutiu žalovaného jeho nepreskúmateľnosť osobitne vo vzťahu k negatívnemu stanovisku ministerstva, ktoré žalobca považuje za absolútne arbitrárne. 31. Zo zistení správneho súdu vyplynulo, že orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP-BA6-7262-8/2016-PPC zo dňa 10.11.2016 žalobcovi podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. zrušil povolenie na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania priznaný na obdobie od 03.10.2016 do 03.04.2018, pričom svoje rozhodnutie založil na stanovisku Ministerstva hospodárstva SR, ktoré v rozhodnutí bližšie ani neidentifikoval. Až v rozhodnutí o odvolaní žalovaný uvádza, že sa jedná o stanovisko vydané pod Č. p.: 29490/2016-3420-54507 zo dňa 27.09.2016, ktoré malo byť podané na žiadosť správneho orgánu. 32. Ako už správny súd vo svojom skoršom rozsudku č. k. 5S/62/2017-62 zo dňa 06.03.2018 uviedol, a kasačný súd sa s jeho názorom plne stotožnil, žalobca nemal povinnosť predložiť podnikateľský zámer vo forme podľa osobitného predpisu, keďže účel pobytu preukázal osvedčením o živnostenskom oprávnení. Správny orgán prvého stupňa si teda nad rámec vyžiadal stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Orgán verejnej správy prvého stupňa mal podnikateľský zámer žalobcu preukázaný len z vypočutia žalobcu, ktorého výsluch popísal Ministerstvu hospodárstva SR, ktorý na základe tohto rozhodol, že podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Na uvedenom právnom názore správny súd aj v ďalšom konaní po vrátení veci kasačným súdom na základe rozsudku vo veci sp. zn. 10Sžak/7/2019 zo dňa 19. júna 2019 (body 23, 24, 28), ktorého právny názor je pre správny súd záväzný, v celom rozsahu zotrváva. 33. Správny súd vo svojom skoršom rozhodnutí mal ďalej za to, že ak chcel orgán verejnej správy prvého stupňa postupovať a posudzovať podnikateľský zámer žalobcu, tak takýto postup bol zo strany orgánu verejnej správy nedostatočný. Stanovisko ministerstva hospodárstva zo dňa 27.09.2016 len stroho v rozsahu jednej vety uzavrelo, že po posúdení priložených dokumentov podnikateľská činnosť príslušníka tretej krajiny nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. V uvedenom stanovisku nie je ale uvedené, z akých dokumentov Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vychádzalo, a ani zdôvodnenie, prečo nebude prínosom pre hospodárske záujmy SR. K žiadosti o zaujatie stanoviska boli priložené doklady, a to osvedčenie o živnosti, 2x zápisnica a žiadosť žalobcu. Súd mal za to, že na posúdenie podnikateľského zámeru sú tieto podklady nedostatočné. V ďalšom konaní preto rozsudkom č.k. 5S/62/2017-83 zo dňa 04.02.2019 ponechal na orgáne verejnej správy, či takéto stanovisko Ministerstva hospodárstva SR k podnikateľskej činnosti cudzinca je dostatočným podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy o žiadosti cudzinca o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR za účelom podnikania a či spĺňa atribúty požadovaného kritéria hodnotenia verejného záujmu, vyhodnotenie ktorého zákonodarca zveril do pôsobnosti správneho orgánu, ktorý o udelenie povolenia k pobytu cudzinca rozhoduje. 34. Správny súd v pokračujúcom preskúmavacom konaní po vrátení veci kasačným súdom po preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného, riadiac sa pritom právnym názorom kasačného súdu dospel k záveru, že obe rozhodnutia je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, a podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. 35. Dôvodom pre zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí, ako vyššie súd uvádza ( bod 32 rozsudku) je nesprávne právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi verejnej správy, na ktoré poukázal nesporne a dostatočne dôvodne vo svojom rozsudku zo dňa 19.06.2019 kasačný súd, a ktoré z dôvodu procesnej ekonómie správny súd už nebude opakovať, len na ne odkazuje. 36. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa vidí správny súd zhodne s námietkou žaloby v arbitrárnosti stanoviska Ministerstva hospodárstva SR ako dôvodu pre zrušenie prechodného pobytu žalobcovi. Prvostupňový orgán nijako svoju úvahu o potrebe zrušenia priznaného prechodného pobytu žalobcovi a potrebe žiadať aj v jeho prípade stanovisko ničím bližšie nezdôvodnil a nezaoberal sa bližšie okolnosťami a dopadom negatívneho stanoviska na priznaný prechodný pobyt žalobcu. Žalovaný chybu nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia neodstránil, keď na str. 1 až 6 len zhrnul priebeh konania na orgánoch verejnej správy a doplnil ustanovenia, o ktoré sa orgány verejnej správy opierali, opätovne poukázal na výsluch žalobcu, na stanovisko Ministerstva hospodárstva SR (doplnené o číslo a deň vydania), z čoho vyvodil, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. S uvedenou argumentáciou správny súd sa nestotožňuje. Uvedené by bolo postačujúcim, keby správny orgán rozhodoval o povolení pobytu pri predložení osvedčenia o živnostenskom oprávnení, ale nie pri povolení, či podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. 37. Za týchto skutkových zistení správny súd v novom preskúmaní napadnutých rozhodnutí má za to, i keď to žalobca explicitne v žalobe nenamietal, že prvostupňový, ale aj odvolací orgán, si napokon ani nezadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali, a ktoré by viedli k záveru o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že udelené povolenie na prechodný pobyt žalobcovi na účel podnikania nie je vo verejnom záujme. Súd mal preto pochybnosti i o správnosti zistenia správnych orgánov verejnej správy o naplnení dôvodov na zrušenie povolenia prechodného pobytu žalobcu na účel podnikania. K rovnakému záveru došiel i kasačný súd, keď v bode 25 na strane 8 svojho rozsudku konštatuje existenciu pochybností správnosti zistenia správnych orgánov o naplnení dôvodov na zrušenie povolenia prechodného pobytu žalobcu na účel podnikania. 38. Bude úlohou orgánu verejnej správy po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný, v ďalšom konaní vykonať dokazovanie vyžiadaním stanoviska Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré mesto, kde sa nachádza sídlo podniku zahraničnej osoby (Grösslingova 4, Bratislava), ktorej bolo vydané osvedčenie o živnostenskom oprávnení dňa 24.06.2016, a to najmä, či živnosť, na ktorú mu bolo vydané osvedčenie, bude prínosom pre uvedenú mestskú časť. Až po doplnení dokazovania v smere naznačenom správny orgán vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti odôvodní. 39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi vo veci plne úspešnému priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.