Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/64/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200503 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200503.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Ludovika Energy, s. r. o., Parcelná 18, 821 06 Bratislava, zastúpený: JUDr. Pavol Rohutný, advokát, Nová 37, 900 23 Viničné, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1. Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu Mieru 1, 042 66 Košice, 2. Mesto Spišská Nová Ves, Mestský úrad, Radničné námestie 7, 052 70 Spišská Nová Ves, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2567/2017-9.2 (41/2016 - rozkl.) zo dňa 14.02.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. Ďalšiemu účastníkovi Úrad Košického samosprávneho kraja p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Ďalšiemu účastníkovi Mesto Spišská Nová Ves n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Listom zo dňa 11.05.2015 bol na Ministerstvo životného prostredia SR doručený písomný návrh spoločnosti Ludovika Energy, s. r. o. Bratislava (ďalej len objednávateľ) na určenie prieskumného územia Spišská Nová Ves zameraného na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy a nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín v etape vyhľadávacieho a podrobného ložiskového geologického prieskumu. 2. Objednávateľ bol v minulosti držiteľom dvoch prieskumných území a to prieskumného územia Čermeľ - Jahodná - Ú, Mo, Cu Rudy, ktorého platnosť skončila dňa 19.04.2015 a prieskumného územia Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy, ktorého platnosť skončila dňa 09.05.2015. 3. Ministerstvo životného prostredia listom č. 26685/2015 zo dňa 29.05.2015 požiadalo Štátny geologický ústav Dionýza Štúra o informáciu, či sa v archíve geofondu nachádza záverečná správa geologickej úlohy z ložiskového geologického prieskumu, ktorý na určenom prieskumnom území Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy vykonával držiteľ prieskumného územia Ludovika Energy, s. r. o. Banská Bystrica. 4. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra listom č. 231-1016/1686/15 zo dňa 15.06.2015 oznámil, že požadovaná záverečná správa ku dňu 15.06.2015 nebola do archívu Geofondu odovzdaná. 5. Z uvedeného vyplýva, že objednávateľ si nesplnil svoju povinnosť podľa § 19 ods. 1 zák. č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach, resp. podľa § 18 ods. 2 geologického zákona a neodovzdal záverečnú správu a inú geologickú dokumentáciu Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra na trvalé uchovanie a ďalšie využitie k obom vyššie uvedeným prieskumným územiam z dôvodu nepredĺženia doby platnosti týchto prieskumných území, o ktoré však žiadal v súlade s ustanovením § 22 ods. 1 geologického zákona. 6. Podľa § 23 ods. 9 geologického zákona ministerstvo prizvalo ako účastníkov správneho konania vo veci určenia prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov mesto Spišskú Novú Ves a Košický samosprávny kraj a zároveň ich vyzval, aby sa vyjadrili k podanému návrhu objednávateľa. 7. Mesto Spišská Nová Ves listom zo dňa 27.06.2016 vyjadrilo nesúhlas s ďalšími prieskumnými prácami v Novoveskej Hute vzhľadom na svoje rozvojové zámery z hľadiska územného plánovania. 8. Úrad Košického samosprávneho kraja listom zo dňa 04.07.2016 vyjadril nesúhlas s určením prieskumného územia Spišská Nová Ves z dôvodu rozporu so záväznou časťou územno-plánovacej dokumentácie regiónu aj s cieľmi a prioritami programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja. 9. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky posúdilo podaný návrh objednávateľa a rozhodnutím č. 2086/2016-7.3 zo dňa 25.10.2016 zamietlo návrh žiadateľa na určenie prieskumného územia Spišská Nová Ves na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov. Nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy a nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín v etape vyhľadávacieho a podrobného ložiskového geologického prieskumu. 10. V odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa uviedol, že pri posudzovaní podaného návrhu vzal do úvahy nielen skutočnosti prezentované objednávateľom v podanom návrhu, ale aj obsah záverečnej správy z geologickej úlohy Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy, ktorú schválil objednávateľ, existenciu chráneného ložiskového územia Spišská Nová Ves - Novoveská Huta, skutočnosť, že navrhované prieskumné územie sa v celom rozsahu prekrýva so zaniknutým prieskumným územím Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy, ako aj skutočnosť, že v rámci navrhovaného prieskumného územia majú byť uskutočňované technické vrtné práce. Ministerstvo aj ostatné subjekty správneho konania nepopierajú, že v danej lokalite je zistená prítomnosť rádioaktívnych nerastov. Ministerstvo nemá pochybnosť o tom, že ak by boli v rámci navrhovaného prieskumného územia realizované technické vrtné práce, ktoré by sa týkalo geologického prieskumu nerastov vývojovo príbuzných s rádioaktívnymi nerastmi, nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy a nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín nevynímajúc bol by realizovaný aj geologický prieskum rádioaktívnych nerastov a to napriek tomu, že prieskum rádioaktívnych nerastov nie je prioritným cieľom navrhovanej geologickej úlohy. 11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal objednávateľ rozklad, o ktorom rozhodol Minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2567/2017-9.2 (41/2016 - rozkl.) zo dňa 14.02.2017, ktorým zamietol rozklad spoločnosti Ludovika Energy, s. r. o. Bratislava a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 2086/2016-7.3 zo dňa 25.10.2016. Keďže objednávateľ s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal na správnom súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 12. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 03.04.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2567/2017-9.2 (41/2016 - rozkl.) zo dňa 14.02.2017, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 2086/2016-7.3 zo dňa 25.10.2016 o zamietnutí návrhu na určenie prieskumného územia Spišská Nová Ves na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov. Žalobca je toho názoru, že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, najmä skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. 13. V bode 1. žaloby žalobca poukázal na prieťahy v konaní a nesprávne právne posúdenie, ktoré vidí v tom, že žalobca nebol povinný predložiť záverečné správ, nakoľko v tom čase už nemal platné prieskumné územia. Správny orgán zmaril dokončenie geologických úloh a vypracovanie záverečných správ zamietnutím návrhu na predĺženie lehôt platnosti prieskumného územia, ktoré žalobca požadoval na dokončenie geologických prác. Žalobca vypracoval záverečné správy, ktoré odovzdal dňa 05.04.2016, čo aj písomne oznámil správnemu orgánu, čím odpadla prekážka prerušenia konania o návrhu na určenie prieskumného územia a orgán verejnej správy mal pokračovať v konaní o určení prieskumného územia podľa § 29 ods. 4 Správneho poriadku a následne podľa § 22 geologického zákona aj rozhodnúť o prieskumnom území. 14. Žalobca má za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa porušil geologický zákon, nakoľko nerozhodol do troch mesiacov od začatia konania. Až po štyroch mesiacoch konania len posunul dátum vydania rozhodnutia na 31.10.2016. Ďalšie pochybenie vidí žalobca v tom, že správny orgán svojvoľne a neoprávnene rozšíril okruh účastníkov konania o podanom návrhu aj na dotknutú obec a dotknutý samosprávny kraj, ktorý v rozpore so správnym poriadkom vyzval na vyjadrenie sa v správnom konaní vo veci určenia prieskumného územia SNV. 15. V druhom bode žaloby žalobca namietal nedodržanie vecných ustanovení geologického zákona, geologickej praxe a manipulácia so všeobecnými znalosťami v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 16. Správny orgán sa v konaní o určení prieskumného územia na vykonanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov sústredil na jedinú skutočnosť a to prekvalifikovať uvedený geologický prieskum na prieskum, pri ktorom sa budú overovať rádioaktívne nerasty. Správny orgán a žalovaný vyvinuli enormné úsilie, aby dokázali, že navrhovaný prieskum na overenie REE, je vlastne prieskumom na rádioaktívne nerasty. Všeobecne známe skutočnosti interpretovali účelovo, zavádzajúco a žalobca poukazuje aj na to, že ich doterajšie rozhodovanie pri určovaní prieskumných území, v ktorých sa overovali REE bolo odlišné. 17. Žalobca ako objednávateľ nikdy nepopieral, že indície jedného typu REE mineralizácie sa nachádzajú aj v asociácii s U mineralizáciou a túto skutočnosť uviedol aj v zmene projektu č. 10 Spišská Nová Ves - U, Mo, Cu rudy, ktorú mal správny orgán k dispozícii a podľa ktorej chcel žalobca v rámci dokončenia geologickej úlohy odobraté vzorky komplexne vyhodnotiť na prítomnosť celého spektra REE a mineralogicky popísať, ale to mu správny orgán nepredĺžením lehoty prieskumného územia neumožnil a tieto práce odporučil na nový prieskum. 18. Žalobca ako objednávateľ v súlade s § 22 geologického zákona podal návrh na určenie prieskumného územia SNV a uviedol, že plánované geologické práce budú výlučne orientované na overenie žilnej mineralizácie, tratiformnej mineralizácie, ktorá nie je geneticky a priestorovo príbuzná s rádioaktívnymi nerastmi a na remobilizovanú mineralizáciu. 19. V 3. bode žaloby žalobca poukázal na nedodržanie procesných ustanovení geologického zákona. Žalobca ako objednávateľ podal dňa 11.05.2015 podľa ust. § 23 geologického zákona návrh na určenie prieskumného územia SNV. Súčasťou predloženého návrhu boli dokumenty, ktoré jednoznačne preukazovali, že navrhované prieskumné územie sa prekrýva s pôvodným prieskumným územím Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy, u ktorého správny orgán zamietol návrh na predĺženie lehoty platnosti, že sa prekrýva s dvoma chránenými ložiskovými územiami. Väčšina plochy prieskumného územia sa nachádza východne mimo obce Novoveská Huta, mimo chránenej zóny národného parku Slovenský raj a prekrýva sa s dobývacím priestorom Spišská Nová Ves - Novoveská Huta, anhydrid, sádrovec. Keďže dobývací priestor je hĺbkovo obmedzený predovšetkým žilná mineralizácia sa nachádza priestorovo v hĺbke pod ním, pričom hĺbkové obmedzenie žíl nie je známe a prípadné nové overenie zrudnenia by sa nachádzalo mimo dobývacieho priestoru, tak žalobca logicky predpokladal, že ust. § 22 ods. 2 geologického zákona, kde sa hovorí, že prieskumné územie na ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov nemôže zahŕňať výhradné ložisko s určeným dobývacím priestorom sa nedá aplikovať, pretože z pohľadu ochrany na prednosť využitia výsledkov podľa geologického zákona je priestor, kde by sa prípadné výsledky chránili je mimo zmieneného dobývacieho priestoru. Z toho dôvodu žalobca predložil kladné stanovisko držiteľa dobývacieho priestoru. 20. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 23 ods. 11 geologického zákona, kde sa hovorí, že návrh na určenie prieskumného územia je možné zamietnuť len z nižšie uvedených dôvodov, uvedených pod bodom A až F, pričom ani jeden z týchto dôvodov nebol správnym orgánom ani žalovaným na zamietnutie aplikovaný. 21. Žalobca v bode 4 žaloby namietal neoprávnené vyžiadanie a sprístupňovanie údajov zo záverečnej správy orgánom štátnej správy. Poukázal na znenie § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 geologického zákona, z ktorého vyplýva, že žalobca na 10. rokov zneprístupnil poskytovanie informácii uvedených v záverečnej správe a súčasne neuviedol žiadne možnosti poskytovania, ani za finančnú úhradu. 22. Ustanovenie § 19 ods. 3 geologického zákona zakotvuje zákonné oprávnenie Štátneho geologického ústavu DŠ poskytnúť ústredným orgánom štátnej správy informácie uvádzané v záverečnej správe potrebné z dôvodu verejného záujmu alebo na plnenie úloh ústredných orgánov štátnej správy. V tomto prípade je problematické určiť dôvody verejného záujmu a či správny orgán mohol túto zneprístupnenú správu študovať a získať z nej informácie, pretože verejný záujem nepreukázal. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí o ňom síce hovorí, že musí sledovať verejné záujmy a nielen výlučné súkromné záujmy konkrétnych subjektov v danej veci, ale nič konkrétne neuviedol, okrem pejoratívneho názoru na objednávateľa. 23. Správny orgán poukazujúc na ustanovenie § 19 ods. 3 geologického zákona študoval záverečnú správu, ale v rozpore s geologickým zákonom zverejnil výsledky zo zneprístupnenej záverečnej správy tým, že zaslal svoje rozhodnutie, v ktorom sú uvedené citácie zo záverečnej správy orgánom samospráv a tým sa stali verejne dostupnými. Prvostupňový správny orgán si zrejme neuvedomil, že zverejnením informácii zo zneprístupnenej záverečnej správy v rozhodnutí, kde na geologické práce investoval objednávateľ celkovo skoro 3 milióny eur, spôsobil škodu žalobcovi. 24. Sekcia legislatívy, odbor práva prvostupňového správneho orgánu si je vedomá, že v prvostupňovom rozhodnutí týkajúcom sa návrhu na určenie PÚ Kamenné sa nachádzajú údaje z neprístupnej záverečnej správy a preto oslovila listom zo dňa 24.02.2017 žalobcu so žiadosťou o udelenie súhlasu na zverejnenie, ktorý ale nebol udelený. Napriek tomu, že žalobca na toto upozornil v rozklade, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že odbor štátnej správy neporušil zákon, čo je podľa názoru žalobcu v príkrom rozpore so znením geologického zákona. Na základe uvedených rozhodnutí žalobca žiadal, aby súd zrušil obe rozhodnutia orgánu verejnej správy a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 25. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.06.2017 k bodu 1. žaloby k namietaným prieťahom v konaní uviedol, že nemožnosť vydania rozhodnutia o návrhu žalobcu v trojmesačnej lehote od začatia konania bola spôsobená nesplnením povinnosti samotného žalobcu podľa § 19 geologického zákona, nesúladom medzi formálnou a materiálnou stránkou návrhu žalobcu na určenie prieskumného územia Spišská Nová Ves, ktorý bol formálne zameraný výlučne na geologický prieskum nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy a nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín a potrebou ustáliť okruh účastníkov konania, ktorý sa v zmysle § 23 ods. 9 geologického zákona odlišuje pre prípad konania o určení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov. 26. Z týchto uvedených dôvodov nebolo možné, aby prvostupňový správny orgán o návrhu žalobcu rozhodol v lehote 3 mesiacov od začatia konania. Zároveň žalovaný poznamenáva, že konanie prvostupňového správneho orgánu nenesie znaky nečinnosti, nakoľko tento bol po celý čas aktívny, keď v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku vykonával úkony s cieľom zistiť presne a úplne skutočný stav veci, ako aj spoľahlivo ustáliť okruh účastníkov konania. 27. Lehota na vydanie rozhodnutia bola predĺžená do konca októbra 2016 na základe využitia dvoch zákonných inštitútov a to prerušenia konania a predĺženia lehoty na vydanie rozhodnutia. K vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo dňa 25.10.2016, teda ešte v priebehu predĺženej lehoty na vydanie rozhodnutia v uvedenej veci. 28. Žalovaný ďalej poznamenal, že dĺžku konania, ktorú žalobca napáda si zapríčinil predovšetkým sám žalobca a to tým, že pred podaním návrhu na určenie prieskumného územia Spišská Nová Ves nezabezpečil vypracovanie záverečných správ z dvoch prieskumných území, ktorých bol predtým držiteľom a neodovzdal ich štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra. 29. Žalobca v bode 1 správnej žaloby namietal, že v zmysle § 40 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, č. 51/2008 Z.z., ktorou sa vykonáva geologický zákon nebol povinný zabezpečiť vypracovanie záverečných správ z geologickej činnosti v rámci prieskumných území Čermeľ - Jahodná - Ú, Mo, Cu rudy a Spišská Nová Ves - U, Mo, Cu rudy, keďže podľa uvedeného ustanovenia táto povinnosť existovala len počas existencie platne určených prieskumných území, pričom samotné ministerstvo zmarilo možnosť dokončenia geologických úloh a teda aj vypracovania záverečných správ nepredĺžením doby platnosti uvedených prieskumných území. 30. Vyššie uvedená argumentácia žalobcu však nemá oporu v geologickom zákone, nakoľko predĺženie doby platnosti prieskumných území je oprávnením a nie povinnosťou ministerstva (§ 22 ods. 1 geologického zákona). Žalovaný upozornil, že geologický zákon ani vyhláška č. 51/2008 Z.z. osobitne neupravujú situáciu ani lehotu dokedy má objednávateľ povinnosť odovzdať záverečnú správu po nepredĺžení doby platnosti prieskumného územia, na ktoré objednávateľ nemá právny nárok. Podľa názoru žalovaného je aj v takomto prípad jednoznačne potrebné aplikovať § 40 ods. 2 vyhlášky č. 51/2008 Z.z., podľa ktorého „lehota na vypracovanie záverečnej správy nesmie byť dlhšia ako 1 rok od skončenia riešenia geologickej úlohy. V lehote na vypracovanie záverečnej správy je zhrnuté aj jej odovzdanie objednávateľovi“. 31. Zároveň žalovaný chce upozorniť na to, že proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa uplatňujú iné prostriedky ochrany, než správna žaloba. Ak by aj bolo konajúcim správnym súdom v tomto konaní ustálené, že v konaní žalovaného sa vyskytli prieťahy, táto skutočnosť sama o sebe nemôže mať vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutých rozhodnutí. 32. K námietke uvedenej pod bodom 2 v žalobe žalovaný uviedol, že prvostupňovému správnemu orgánu bola z jeho úradnej činnosti v súvislosti s existenciou prieskumného územia Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy známa skutočnosť, že v predmetnom území sa vyskytujú rádioaktívne nerasty a že mineralizácia týchto nerastov bude v kontexte s doteraz známymi geologickými poznatkami úzko spätá s mineralizáciou nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy a nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín. Vykonaním dokazovania za pomoci záverečnej správy z geologickej úlohy Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy bola táto skutočnosť jednoznačne potvrdená. Nemožnosť oddelenia geologického prieskumu navrhovaného žalobcom od prieskumu rádioaktívnych nerastov v predmetnom území je podrobne odôvodnená na str. 6 - 7 prvostupňového rozhodnutia a na strane 11 - 12 druhostupňového rozhodnutia. 33. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 23 ods. 9, ods. 12 geologického zákona, kde sa hovorí, že ministerstvo neurčí prieskumné územie v katastri dotknutej obce a v území dotknutého samosprávneho kraja a dotknutá obec alebo dotknutý samosprávny kraj nesúhlasí s určením prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov z dôvodu jeho nesúladu so stanovenými cieľmi a prioritami programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo záväznej časti schválenej územno-plánovacej dokumentácie. Nakoľko dotknutá obec a dotknutý samosprávny kraj sa vyjadrili v tom zmysle, že navrhované prieskumné územie Spišská Nová Ves je v nesúlade s ustanovenými cieľmi a prioritami programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja 2016 až 2022, ako aj s územným plánom mesta Spišská Nová Ves, ministerstvo bolo povinné postupovať v súlade s § 23 ods. 12 geologického zákona. 34. Nakoľko v prípade návrhu žalobcu na určenie prieskumného územia Spišská Nová Ves bolo nepochybné, že v navrhovanom prieskumnom území Spišská Nová Ves sa nachádza ložisko rádioaktívneho nerastu s určením CHLÚ, prvostupňový správny orgán bol povinný sa touto skutočnosťou zaoberať a vyhodnotil ju tak, že navrhované prieskumné územie Spišská Nová Ves sa týka aj rádioaktívnych nerastov. 35. K námietkam uvedeným bod bodom 3 v žalobe, žalovaný poukázal na skutočnosť, že v prípade návrhu žalobcu na určenie prieskumného územia Spišská Nová Ves nebol prvostupňovému správnemu orgánu od začiatku jednoznačne zrejmé, či v prípade tohto prieskumného územia skutočne pôjde len o geologický prieskum navrhovaný žalobcom alebo pôjde aj o geologický prieskum rádioaktívnych nerastov. Na ustálenie týchto skutočností bolo potrebné, aby prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie v súlade s § 34 Správneho poriadku. 36. Žalobca nezabezpečil vyhodnotenie výsledkov geologických prác v dvoch prieskumných územiach, ktorých bol predtým držiteľom a neodovzdal záverečné správy podľa § 19 geologického zákona, čo by pri uplatnení striktného gramatického výkladu ust. § 23 ods. 11 písm. f/ geologického zákona v znení účinnom do 30.06.2017, znamenalo povinnosť prvostupňového správneho orgánu návrh žalobcu na určenie prieskumného územia Spišská Nová Ves bez ďalšieho zamietnuť. 37. Žalobca ďalej v tomto bode správnej žaloby poukazuje na skutočnosť, že v čase vydania meritórneho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neexistoval žiaden z dôvodov podľa § 23 ods. 11 geologického zákona na zamietnutie jeho návrhu na určenie prieskumného územia. K tejto námietke žalobcu žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pri zamietnutí návrhu žalobcu neaplikoval § 23 ods. 11 geologického zákona, ale postupoval podľa § 23 ods. 12 geologického zákona, nakoľko dotknutá obec a dotknutý samosprávny kraj vyjadrili nesúhlas s určením navrhovaného prieskumného územia, nemohol prvostupňový správny orgán žalobcom navrhované prieskumné územie vôbec určiť a bol povinný návrh žalobcu na určenie prieskumného územia Spišská Nová Ves zamietnuť. 38. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že svojím postupom - prerušením konania s cieľom umožniť žalobcovi vyhodnotenie výsledkov geologických prác v dvoch prieskumných územiach, ktorých bol predtým držiteľom a odovzdanie záverečných správ podľa § 19 geologického zákona, by žalovaný vo vzťahu k žalobcovi kompenzoval svoje rozporuplné rozhodnutia o zamietnutí návrhov žalobcu na predĺženie doby platnosti prieskumných území Čermeľ - Jahodná, Ú, Mo, Cu rudy a Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy. Napriek tomu, že uvedené rozhodnutia nie sú predmetom súdneho prieskumu na základe tejto správnej žaloby, žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že predĺženie doby platnosti prieskumných území je právom a nie povinnosťou ministerstva a ministerstvo má právo a nie povinnosť tretíkrát predĺžiť dobu platnosti prieskumného územia len za predpokladu, ak objednávateľ preukáže, že mu doterajšia doba platnosti prieskumného územia na dokončenie geologických prác objektívne nepostačovala, čo však žalobca v predmetných správnych konaniach nepreukázal. 39. K námietke uvedenej pod bodom 4 v žalobe neoprávnenému vyžiadaniu a sprístupňovaniu údajov zo záverečnej správy žalovaný uviedol, že záverečná správa Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy bola v tomto konaní strategickým dôkazom na posúdenie otázky, či v prípade návrhu žalobcu na určenie prieskumného územia Spišská Nová Ves pôjde aj o geologický prieskum rádioaktívnych nerastov, čo sa na základe obsahu tejto záverečnej správy jednoznačne potvrdilo. V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov prináleží výlučne správnemu orgánu, aké dôkazné prostriedky zvolí a ako budú vykonané dôkazy posudzované v rámci vlastnej myšlienkovej činnosti zainteresovanej zamestnancov správneho orgánu. 40. Záverečná správa bola žalovaným vyžiadaná Štátnym geologickým ústavom Dionýza štúra poskytnutá v súlade s geologickým zákonom za účelom riadneho plnenia úloh žalovaným v správnom konaní, ktorého výsledkom sú rozhodnutia napadnuté touto správnou žalobou. 41. Ministerstvo vybrané časti záverečnej správy použilo len v relevantnom rozsahu s cieľom vydania presvedčivého a vecne správneho rozhodnutia v súlade s § 19 ods. 3 geologického zákona a v súlade s § 46 a§ 47 Správneho poriadku, pričom vo vlastnej rozhodovacej činnosti nepoužil žiaden údaj, ktorého sprístupnenie tretej strane by bolo spôsobilé objednávateľa ekonomicky alebo akokoľvek inak poškodiť. Za neoprávnené zverejnenie údajov zo záverečnej správy podľa názoru žalovaného nemožno považovať zaslanie rozhodnutia účastníkom konania. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právne posúdenie krajským súdom a relevantné právne predpisy 42. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy boli v súlade so zákonom. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 45. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2567/2017-9.2 (41/2016 - rozkl.) zo dňa 14.02.2017 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 2086/2016-7.3 zo dňa 25.10.2016. 46. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom rozklade. 47. Čo sa týka námietky žalobcu, že v správnom konaní boli prieťahy, túto námietku súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že dňa 11.05.2015 bol ministerstvu životného prostredia doručený návrh žalobcu na určenie prieskumného územia Spišská Nová Ves zameraného na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy a nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín v etape vyhľadávacieho a podrobného ložiskového geologického prieskumu. Žalobca bol v minulosti držiteľom dvoch prieskumných území a to prieskumného územia Čermeľ - Jahodná, ktorého platnosť skončila dňa 19.04.2015 a prieskumného územia Spišská Nová Ves, ktorého platnosť skončila dňa 09.05.2015. Ministerstvo zistilo, že z prieskumného územia Spišská Nová Ves a Čermeľ - Jahodná, neboli predložené záverečné správy a preto rozhodnutím č. 31385/2015 zo dňa 01.07.2015 prerušilo správne konanie s tým, že listom zo dňa 01.07.2015, č. 31381/2015 bol žalobca vyzvaný, aby v určitej lehote odstránil nedostatky podaného návrhu a doplnil ho. Listom zo dňa 05.04.2016 žalobca oznámil, že dňa 05.04.2016 odovzdal záverečnú správu Čermeľ - Jahodná - Ú, Mo, Cu rudy a záverečnú správu Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra. Dňa 05.05.2016 požiadal orgán verejnej správy prvého stupňa svoj nadriadený orgán o udelenie súhlasu na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo veci určenia prieskumného územia Spišská Nová Ves vedenej pod č. spisu 2086/2016-7.3. Nadriadený orgán predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia do 31.10.2016 a táto lehota bola aj orgánom verejnej správy prvého stupňa dodržaná, nakoľko prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 25.10.2016. Dĺžku konania si zapríčinil sám žalobca, nakoľko pred podaním návrhu na určenie prieskumného územia Spišská Nová Ves nezabezpečil vypracovanie záverečných správ z dvoch prieskumných území, ktorých bol predtým držiteľom a neodovzdal ich Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra. Tento nedostatok žalobca odstránil, svoju povinnosť si splnil a tým umožnil prvostupňovému orgánu verejnej správy pokračovať v správnom konaní a vydať meritórne rozhodnutie. 48. Čo sa týka námietky žalobcu nesprávneho právneho posúdenia veci a pribratie ďalších účastníkov do správneho konania, súd má za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa správne právne vec posúdil a pribratie ďalších účastníkov do konania náležite odôvodnil. 49. Prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy bol zamietnutý návrh na určenie prieskumného územia Spišská Nová Ves na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov podľa ust. § 23 ods. 12 zák. č. 569/2007 Z.z. v platnom znení - geologický zákon. 50. Podľa ust. § 23 ods. 12 geologického zákona ministerstvo neurčí prieskumné územie v katastri dotknutej obce a v území dotknutého samosprávneho kraja, ak dotknutá obec alebo dotknutý samosprávny kraj nesúhlasí s určením prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov z dôvodu nesúladu so stanovenými cieľmi a prioritami programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo záväznej časti schválenej územno-plánovacej dokumentácie. Objednávateľ upraví návrh vymedzenia prieskumného územia tak, aby prieskumné územie nezasahovalo do katastrov obcí a samosprávnych krajov, ktoré vyjadrili nesúhlas podľa predchádzajúcej vety. 51. Súd súhlasí s názorom správneho orgánu, že správne konanie je svojou povahou vždy konaním s verejným prvkom, v ktorom sú sledované verejné záujmy a nielen výlučne súkromné záujmy konkrétnych subjektov v danej veci žalobcu. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 52. Pri posudzovaní návrhu žalobcu vzal správny orgán do úvahy skutočnosti prezentované žalobcom v podanom návrhu, ale aj obsah záverečnej správy z geologickej úlohy Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy, ktorú schválil žalobca, existenciu chráneného ložiskového územia Spišská Nová Ves - Novoveská Huta, skutočnosť, že navrhované prieskumné územie sa v celom rozsahu prekrýva so zaniknutým prieskumným územím Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy, ako aj skutočnosť, že v rámci navrhovaného prieskumného územia majú byť uskutočňované technické vrtné práce. Všetky zúčastnené subjekty nepopierajú skutočnosť, že v danej lokalite je zistená prítomnosť rádioaktívnych nerastov. Správny orgán nemal pochybnosti o tom, že ak by boli v rámci navrhovaného prieskumného územia realizované technické vrtné práce, ktoré by sa týkali geologického prieskumu nerastov vývojovo príbuzných s rádioaktívnymi nerastmi, nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy a nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín bol by realizovaný aj geologický prieskum rádioaktívnych nerastov a to napriek tomu, že prieskum rádioaktívnych nerastov nie je prioritným cieľom navrhovanej geologickej úlohy. 53. Keďže dotknutá obec a dotknutý samosprávny kraj sa vyjadrili v tom zmysle, že navrhované prieskumné územie Spišská Nová Ves je v nesúlade so stanovenými cieľmi a prioritami Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja 2016 - 2022, ako aj s územným plánom mesta Spišská Nová Ves, správny orgán bol povinný postupovať v súlade s § 23 ods. 12 geologického zákona. 54. Taktiež neobstojí námietka žalobcu, že správny orgán neoprávnene zverejnil informácie uvedené v zneprístupnenej záverečnej správe a porušil tým ustanovenia geologického zákona, pričom mu zároveň spôsobil škodu. 55. Podľa § 19 ods. 2 geologického zákona objednávateľ pri odovzdaní záverečnej správy oznámi Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra podmienky na jej sprístupňovanie a poskytovanie informácii z nej vrátane požadovaných finančných úhrad; podmienky sú záväzné 10 rokov od ich odovzdania Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra. 56. Podľa § 19 ods. 3 geologického zákona podmienky ustanovené v odseku 2 sa nevzťahujú na poskytovanie informácii ústredným orgánom štátnej správy, ktorým štátny geologický ústav Dionýza Štúra poskytne bezplatne informácie, ktoré sú nevyhnutne potrebné z dôvodu verejného záujmu alebo na plnenie ich úloh. 57. Podmienky uvedené v § 19 ods. 2 geologického zákona sa nevzťahujú na poskytovanie informácii ústredným orgánom štátnej správy, ak tieto potrebujú využiť uvedené informácie z dôvodu verejného záujmu alebo na plnenie svojich úloh. Záverečná správa Spišská Nová Ves - Ú, Mo, Cu rudy bola žalovaný vyžiadaná a Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra poskytnutá v súlade s geologickým zákonom za účelom riadneho plnenia úloh žalovaným v správnom konaní. Orgán verejnej správy vybrané časti záverečnej správy použilo len v rozsahu s cieľom vydania presvedčivého a vecne správneho rozhodnutia v súlade s § 46 a § 47 Správneho poriadku, pričom nepoužilo žiaden údaj, ktorého sprístupnenie tretej strane by bolo spôsobilé žalobcovi ekonomicky alebo akokoľvek inak poškodiť. V súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov je výlučne v kompetencii správneho orgánu, aké dôkazné prostriedky si zvolí a ako budú vykonané. 58. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 59. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.