Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/72/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200536 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200536.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: W. G., bytom M. 7, I., zastúpeného: Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava, IČO: 47239441 proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SELP-52-5/2017-RK zo dňa 02.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií, podanou na Ministerstvo obrany Slovenskej republiky dňa 22. decembra 2016, požiadal o poskytnutie informácie o utajených zmluvách v rozsahu - protistrana, suma, dátum uzatvorenia zmluvy, názov zmluvy, o všetkých utajených zmluvách uzavretých Ministerstvom obrany SR od roku 1998, poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. februára 2014, sp. zn. 3Sži/29/2013, v zmysle ktorého takéto metainformácie o zmluvách nespĺňajú kritériá utajovaných skutočností. 2. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej aj ministerstvo) rozhodnutím č. ÚpIA-50-128/2016- OdMVOaF zo dňa 03.01.2017 nevyhovelo žiadosti žalobcu, predmetom ktorej je poskytnúť informácie o utajených zmluvách v rozsahu - protistrana, suma, dátum uzatvorenia zmluvy, názov zmluvy, o všetkých utajených zmluvách uzavretých Ministerstvom obrany SR od roku 1998, poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. februára 2014, sp. zn. 3Sži/29/2013, v zmysle ktorého takéto metainformácie o zmluvách nespĺňajú kritériá utajovaných skutočností, podanej dňa 22. decembra 2016, ktorá bola zapísaná v centrálnej evidencii žiadostí pod číslom KaMO/K-32/13-169 a podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj zákon o slobode informácií) sa žiadateľovi v celom rozsahu odmieta poskytnúť požadované informácie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že podľa orgánu verejnej správy žiadateľom požadované informácie majú charakter žiadosti o vypracovanie informácie, ktorá vo svojej podstate zahŕňa zisťovanie a spracovanie údajov do inej formy než je tá, v ktorej sa nachádzajú, teda ide o vytvorenie úplne novej informácie. Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti nové informácie, ktoré v čase podania žiadosti nemá k dispozícii a ani vytvárať databázu informácií, ktorými v momente podania žiadosti nedisponuje. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol minister obrany Slovenskej republiky rozhodnutím č. SELP-52-5/2017-RK zo dňa 02.02.2017 tak, že rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie č. ÚpIA-50-128/2016-OdMVOaF z 3. januára 2017 o odmietnutí poskytnúť informáciu potvrdil. II. Žaloba 4. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.11.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SELP-52-5/2017-RK zo dňa 02.02.2017, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie žalovaného č.: ÚpIA-50-128/2016-OdMVOaF zo dňa 03.01.2017 potvrdené. 5. Uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu, predmetom ktorej je poskytnúť informácie o utajených zmluvách v rozsahu - protistrana, suma, dátum uzatvorenia zmluvy, názov zmluvy, o všetkých utajených zmluvách uzavretých Ministerstvom obrany SR od roku 1998, poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.02.2014 sp.zn. 3Sži/29/2013, v zmysle ktorého takéto metainformácie o zmluvách nespĺňajú kritériá utajovaných skutočností, podanej dňa 22.12.2016, ktorá bola zapísaná v Centrálnej evidencii žiadostí pod č. KaMO/K-32/13-169 a podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadateľovi v celom rozsahu odmietol poskytnúť požadované informácie. 6. Žalobca je názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), a preto sú dané dôvody na jeho zrušenie. 7. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia žiadosti žalobcu v kontexte s ust. § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, nakoľko žalobcom požadované informácie o utajených zmluvách v rozsahu: protistrana, suma, dátum uzatvorenia zmluvy, názov zmluvy, u všetkých uzavretých Ministerstvom obrany Slovenskej republiky od roku 1998, nakoľko tieto požadované informácie v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/29/2013, nespĺňajú kritériá utajovaných skutočností. 8. Podľa žalobcu kľúčovým pre toto konanie je určenie, čo znamená slovné spojenie: „mať k dispozícii“ podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, keďže žalovaný žalobcom vyžiadané informácie neeviduje a centrálne neeviduje ani utajované zmluvy. 9. K uvedenému poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 19S/31/2002, v zmysle ktorého povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti pracuje, resp. ak sú predmetom jej činnosti, a že dostatočným dôvodom na odmietnutie poskytnutia informácií nebude ani skutočnosť, že požadovanú informáciu má k dispozícii len organizačná zložka (súčasť) povinnej osoby, alebo len odkaz na to, že táto nie je podľa vnútorných predpisov povinná požadované informácie uschovávať. Žalobca poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Prahe sp.zn. 44Ca/179/2002. Z uvedeného vyplýva, že mať k dispozícii, neznamená len faktickú dispozíciu, ale tiež dispozíciu s informáciami, ktoré povinná osoba má mať, aj keď ich fakticky nemá. Súčasne žalobca poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/4/2011 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS/236/06. 10. S poukazom na uvedené je žalobca názoru, že informácie o utajovaných zmluvách, ktorými žalovaný disponuje, je povinný sprístupniť, ak nie sú dané dôvody na obmedzený prístup k týmto informáciám podľa ust. § 8 - 11 zákona o slobode informácií. Informácie vyžiadané žalobcom však tieto obmedzenia nenapĺňajú, čo vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/29/2013. Jedná sa teda o také informácie, ktoré žalovaný musí mať vo svojej dispozícii. Odmietnutie sprístupnenia takýchto informácií znemožňuje verejnú kontrolu hospodárenia s verejnými prostriedkami v predmetnom sektore, čo je v rozpore so zmyslom a účelom zákona o slobode informácií. 11. Podľa žalobcu za vytváranie nových informácií nie je možné považovať vyhľadávanie a zhromažďovanie viacerých požadovaných dokumentov alebo listín. Ich vyhľadávaním nedochádza ku žiadnym kvalitatívnym zmenám požadovaných informácií a nemení sa ich kvalitatívna podstata. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/92/2007. 12. Zdôraznil, že od žalovaného si vyžiadal metadáta, ktoré sú súčasťou utajovaných zmlúv a ktoré môžu byť sprístupnené a nevzťahujú sa na nich rovnaké obmedzenia, ako na samotné utajované zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sži/29/2013). Informácie o utajovaných zmluvách nie sú žalovaným zverejňované a nie je známy ani ich celkový počet. Žalobca preto svoju žiadosť s ohľadom na rozsah požadovanej informácie nemôže vhodnejšie špecifikovať v tomto smere. Poukázal, že ani žalovaný neuvádza, o aký počet zmlúv by sa malo jednať, a preto sa jeho argumentácia javí ako účelová. Poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4S/156/2008. 13. K potrebe posúdenia obsahu každej jednej utajovanej zmluvy žalovaným, žalobca uviedol, že je povinnosťou povinnej osoby vždy posúdiť existenciu obmedzení v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a po náležitom vyhodnotení sprístupniť všetky vyžiadané informácie, na ktoré sa obmedzenie nevzťahuje. Nejde teda o pridanú hodnotu ale o povinnosť povinnej osoby, čo žalovaný nespravil. 14. K vytváraniu novej informácie žalovaným, žalobca poukázal na skutočnosť, že pri vybavovaní žiadosti o sprístupnenie informácie môžu nastať v zásade 2 situácie, v ktorých ide o vytváranie novej informácie: a) vytvorenie úplne novej informácie b) kvalifikovaný spôsob spracovania informácií, ktoré sa už u povinnej osoby nachádzajú a v dôsledku ktorého vzniká kvalitatívne nová informácia 15. Dôležité však je rozlišovať medzi klasickým vyhľadávaním a zhromažďovaním požadovaných informácií, ktoré je prípustné a z povahy veci potrebné a kedy ide o kvalifikované spracovanie - vytvorenie kvalitatívne novej informácie. Nie každé vyňatie a spracovanie informácie je vytvorením novej informácie. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sži/5/2013 a 5Sži/6/2013 a rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR sp.zn. 4As/57/2007. 16. Zdôraznil, že žalobca si vyžiadal výlučne informácie pochádzajúce z dokumentov, ktoré žalovaný má a musí mať k dispozícii - z utajených zmlúv. Je zrejmé, že predmetné údaje utajované zmluvy musia obsahovať, v opačnom prípade by nemohli spĺňať obligatórne náležitosti v zmysle osobitných predpisov. Žalobca nežiadal o žiadne spracovanie predmetných údajov špecifickým spôsobom. Nežiadal od žalovaného konkrétnu formu sprístupnených údajov (vyhotovenie tabuľky, či anonymizáciu všetkých konkrétnych zmlúv), vytváranie databáz či niečo podobné. Práve naopak, formu vyžiadaných údajov ponechal výlučne na úvahe žalovaného, pričom vo svojej žiadosti určil len spôsob sprístupnenia informácie - v elektronickej podobe a na e-mailovú adresu. Je názoru, že žalobca nežiadal o vytvorenie novej informácie, ale o sprístupnenie už existujúcej informácie. Opačným výkladom by došlo k znemožneniu získania predmetných informácií, na ktoré má žalobca v zmysle uvedenej judikatúry nárok. Žalobca poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7S/33/2009. S poukazom na uvedené podľa žalobcu rozsah vyhľadania a spracovania dokumentov potrebných na sprístupnenie informácií žalobcovi a ani prípadné problémy s technickým a personálnym zabezpečením žalovaného nemôžu byť na ujmu žiadateľa a nezbavujú povinnú osobu povinnosti informácie sprístupniť. Závažnosť situácie odôvodňuje len aplikácia predĺženia lehoty v zmysle ust. § 17 ods. 2 zákona o slobode informácií. 17. K obdobnej žiadosti týkajúcej sa vyžiadania identických informácií od Finančného riaditeľstva SR žalobca uvádza, že ak teda na základe obdobnej žiadosti, obdobného stavu a rovnakého právneho predpisu dospeli 2 povinné osoby, v tomto prípade žalovaný a Finančné riaditeľstvo SR k opačným záverom, nevyhnutne dochádza k narušeniu princípu právnej istoty, ktorý je obsiahnutý v princípe materiálno-právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. 18. K nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového stavu žalobca uviedol, že dôvody uvádzané žalovaným sú nedostatočné a nezrozumiteľné, nakoľko neodôvodňujú a ani nemôžu odôvodniť odmietnutie sprístupnenia vyžiadaných informácií. S poukazom na potrebu posúdenia obsahu každej jednej utajovanej zmluvy je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný nezisťoval a ani nehodnotil, či sa na tieto čiastkové informácie vzťahujú dôvody obmedzenia prístupu k informáciám a neustálil ani, ktorých zmlúv sa žiadosť žalobcu týka. 19. Žalobca s poukazom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo dňa 03.01.2017 č. ÚpIA-50-128/2016- OdMVOaF zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02.06.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobcom v žalobe označený žalovaný - Ministerstvo obrany SR nemôže v predmetnom správnom súdnom konaní vystupovať ako účastník konania na strane žalovaného z dôvodu absencie jeho procesnej subjektivity, nakoľko nereprezentuje orgán verejnej správy v zmysle ust. § 180 ods. 1 prvá veta Správneho súdneho poriadku a taktiež nemá postavenie odvolacieho orgánu v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ako orgán verejnej správy iba minister obrany SR disponuje procesnou subjektivitou a iba on má spôsobilosť byť účastníkom predmetného súdneho konania a mať postavenie žalovaného. Z dôvodu, že žalobca podal žalobu proti Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, ktoré nemá procesnú spôsobilosť a ani procesnú subjektivitu, žiadal konanie v zmysle ust. § 99 písm. b) SSP zastaviť. 21. Žalovaný k samotnej žalobe uviedol, že pri svojom rozhodovaní dostatočne preskúmal obsah žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, posúdil žiadosť a skutkový stav so zreteľom na všetky okolnosti a zákonné ustanovenia a rozhodol v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Napadnuté rozhodnutia o odmietnutí sprístupniť požadované informácie vychádzajú jednoznačne z ust. § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 22. Súhlasil so žalobcom, že povinná osoba v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám musí poskytnúť informácie, ktoré má k dispozícii, ale aj tie informácie, ktoré podľa právnych predpisov musí mať k dispozícii. K uvedenému podotkol, že informácie požadované žalobcom, nie sú žiadnym spôsobom evidované v žiadnom automatizovanom alebo neautomatizovanom informačnom systéme, žalovaný centrálne neeviduje, resp. nemá vytvorený samostatný centrálny register utajovaných zmlúv, z ktorého by bolo možné požadované informácie vygenerovať, pričom povinnosť vytvorenia takejto databázy mu nevyplýva zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. iného interného predpisu rezortu obrany. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti neexistujú. 23. Poukázal, že vytvorením novej informácie je aj určitý kvalifikovaný spôsob spracovania informácií, ktoré sa už u povinnej osoby nachádzajú, avšak v dôsledku tohto spracovania vznikne kvalitatívne nová informácia. 24. Žalobcom požadované informácie však nespĺňali požiadavku na jednoduché vyhľadanie, skopírovanie a vloženie do nového dokumentu. Žalobca žiadal o vytvorenie akéhosi prehľadu podľa ním zadaných kritérií zo všetkých utajovaných zmlúv, ktoré žalovaný uzatvoril za posledných 20 rokov. Vzhľadom na osobitný režim nakladania s utajovanými skutočnosťami by v tomto prípade nedošlo len k formálnemu vyhľadaniu a spracovaniu existujúcich informácií, ale bolo by nevyhnutné najprv posúdiť obsah každej jednej utajovanej zmluvy v kontexte zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. Žalovaný, ako povinná osoba v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je povinný vykonávať operácie, ktoré by viedli k vzniku nových informácií, a preto nie je ani povinný spracúvať už existujúce informácie do štatistického údaju alebo prehľadu, ktorý v momente doručenia žiadosti o poskytnutie informácií nemá vytvorený. 25. Zo znenia zákona č. 211/2000 Z.z. povinnej osobe v žiadnom prípade nevyplýva povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať, alebo dokonca spracovávať materiály požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo znenia tohto zákona nevyplýva, že povinné osoby by mali vykonávať na základe žiadosti o poskytnutie informácií také úkony, ktoré by nesmerovali k výkonu ich právomocí, alebo realizovať šetrenia, kontrolnú či vyhodnocovaciu činnosť. 26. Žalovaný ku skutočnosti, na ktorú poukázal žalobca, že Finančné riaditeľstvo SR vyhovelo jeho obdobnej žiadosti o poskytnutie informácií o utajovaných zmluvách uviedol, že žalovaný nemôže mať vedomosť o interných pomeroch iného štátneho orgánu vrátane vedomostí o spôsobe, akým tento orgán eviduje svoje utajované, či akékoľvek iné zmluvy. Pokiaľ tento orgán mal požadované informácie k dispozícii, v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám, bol povinný ich sprístupniť. Rozdielne rozhodnutie o sprístupnení požadovaných informácií nie je spôsobené odlišnou aplikáciou, či výkladom zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnými osobami. Rozhodnutia žalovaného o nesprístupnení informácií sa opierajú výlučne o zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Dôvodom nesprístupnenia informácií je absencia informácií vo forme požadovanej žalobcom ako žiadateľom, čo je napokon zákonný dôvod z vydania rozhodnutia o nesprístupnení informácií. Žalovaný v súvislosti s rozhodnutiami, na ktoré poukázal žalobca v podanej žalobe uviedol, že tieto je potrebné vnímať v širšom kontexte a nie každé súdne rozhodnutie je možné aplikovať na danú vec bez zohľadnenia ďalších špecifických a individuálnych skutočností. Závery rozhodnutí NSSR, či súdov iných stupňov nie je možné zovšeobecňovať, ale je potrebné prihliadať na osobitosti každého jedného prípadu. Žalovaný tiež poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ktorý judikoval, že účelom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa, ale zabezpečiť poskytovanie informácií verejnosti primeraným spôsobom tak, aby nedochádzalo k paralyzovaniu činnosti orgánov verejnej moci ako povinných osôb. IV. Replika žalobcu 27. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 12.07.2017 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a dodal, že námietka žalovaného vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného tak, ako je označený v žalobe, je nesprávna, čo vyplýva i z ustálenej rozhodovacej činnosti NSSR. Vo vzťahu k uvedenému žalobca poukázal na rozhodnutie NSSR sp.zn. 2Sžo/72/2007 zo dňa 03.03.2008, sp.zn. 2Sžo/30/2011 zo dňa 30.05.2012. Podľa žalobcu minister pri rozhodovaní o rozklade nevystupuje a ani nie je samostatným správnym orgánom, ale vystupuje ako súčasť personálneho substrátu správneho orgánu - ministerstva ako právnickej osoby. V konečnom dôsledku je preto správnym orgánom, ktorý rozhodnutie vydal, ústredný orgán štátnej správy a ten je aj následne v súdnom konaní žalovaným. Podľa žalobcu preto žalovaným v predmetnom súdnom konaní má byť Ministerstvo obrany SR tak, ako bol správne označený v podanej žalobe a má aj procesnú subjektivitu v zmysle ust. § 35 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. 28. K ďalšej argumentácii žalovaného žalobca zdôraznil, že je rozdiel medzi tým, či povinná osoba má informáciu k dispozícii a tým, kde a v akej forme má povinná osoba informáciu k dispozícii. Je zrejmé, že utajené zmluvy, ktoré žalovaný uzatvoril pri plnení svojich úloh v rámci verejnej správy, resp. moci, musí mať žalovaný k dispozícii, preto aj informácie vyžiadané žalobcom musí mať žalovaný k dispozícii, nakoľko sú imanentnou súčasťou utajených zmlúv. Podľa žalobcu skutočnosť, v akej forme žalovaný eviduje a vedie informácie, ktoré má k dispozícii a je povinný zverejniť, nemá vplyv na posudzovanie disponovania s vyžiadanou informáciou podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca už z povahy veci nie je a ani nemôže byť zodpovedný za stav a spôsob, akým vedie, resp. uchováva žalovaný informácie, na ktoré má žalobca nárok. Je záujmom žalovaného, ako povinnej osoby, aby viedol a uchovával informácie, na ktoré sa vzťahuje zákon o slobode informácií v takej forme, aby mohlo dôjsť k ich čo možno najjednoduchšiemu, najrýchlejšiemu, najhospodárnejšiemu a najefektívnejšiemu sprístupneniu. Žalobca opakovane zdôraznil, že o vytvorenie žiadneho prehľadu a ani ničoho podobného nežiadal. Podľa odbornej literatúry a rozhodovacej činnosti súdov v zásade nemožno považovať jednoduché presunutie údajov zo zdroja v tomto prípade utajovanej zmluvy, do odpovede na žiadosť o sprístupnenie informácií za vytváranie novej informácie. V. Právne posúdenie veci 29. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 32. Podľa § 190 ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 33. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 34. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 35. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 36. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 37. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach ;i povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 38. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 39. Podľa § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícií, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 1 8). 40. Podľa § 18 ods. 2 veta prvá zákona o slobode informácií, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. 41. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. V poznámke pod čiarou je uvedený zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). 42. Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 43. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SELP-52-5/2017-RK zo dňa 02.02.2017, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informáciu č. ÚpIA-50-128/2016-OdMVOaF z 3. januára 2017 potvrdené. 44. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 45. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 46. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov na pojednávaní dňa 25.10.2018 a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. 47. Predmetom tohto súdneho konania bolo posúdiť, či postup a rozhodnutie povinnej osoby boli v prípade žalobcovej žiadosti zákonné podľa zákona o slobode informácií. Medzi účastníkmi bola na námietku žalovaného sporná i pasívna legitimácia žalovaného, keďže o rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodoval minister a nie ministerstvo. 48. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného správny súd vyhodnotil túto námietku žalovaného ako nedôvodnú a v plnom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom žalobcu obsiahnutým v jeho replike k vyjadreniu žalovaného, v ktorom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 72/2007 zo dňa 3. marca 2008, podľa ktorého : „ministerstvo je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády. Právnu subjektivitu má samotné ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). .... minister VRR nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Rozhodovanie v prvom i druhom stupni správneho konania zostáva na úrovni správneho orgánu toho istého stupňa. ... Na základe týchto skutočností pojmy minister VRR a ministerstvo VRR je možné považovať za pojmy identické.“ 49. I v rozhodnutí sp. zn. 2Sžo 30/2011 zo dňa 30. mája 2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: „Pasívne legitimovaným subjektom (žalovaným) v správnom súdnictve je správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni .... V predmetnej veci v prvom a poslednom stupni rozhodoval riaditeľ personálneho úradu (ktorý nebol v personálnom rozkaze bližšie špecifikovaný); žalobca označil za žalovaného v druhom rade Personálny úrad štábu pre podporu operácií generálneho štábu. Táto situácia (teda vzťah: riaditeľ personálneho úradu a personálny úrad) je obdobná ako napríklad pri ústredných orgánoch štátnej správy, kedy je žalovaným napríklad ministerstvo, aj keď rozhodnutie vydal minister, ktorý stojí na čele ministerstva. Právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Minister nie je sám osebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu.“ 50. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobca podanou žiadosťou žiadal od žalovaného sprístupniť informácie o utajených zmluvách v rozsahu - protistrana, suma, dátum uzatvorenia zmluvy, názov zmluvy, o všetkých utajených zmluvách uzavretých Ministerstvom obrany SR od roku 1998, poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. februára 2014, sp. zn. 3Sži/29/2013, v zmysle ktorého takéto metainformácie o zmluvách nespĺňajú kritériá utajovaných skutočností. 51. Žalovaný však túto žiadosť vyhodnotil tak, že žalobca žiada informácie, ktoré žalovaný nemá k dispozícii, a preto žalobou napadnutým rozhodnutím jeho žiadosti nevyhovel a odmietol mu poskytnúť požadované informácie. 52. Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či žalovaný postupoval správne, keď ustálil, že hoci žiadateľom požadované informácie sú súčasťou utajených zmlúv, ktoré ale Ministerstvo obrany SR centrálne neeviduje. Sprístupnenie tejto informácie by znamenalo vytvorenie novej informácie v dôsledku vypracovania štatistického údaju alebo prehľadu, a teda požadovanou informáciou vo forme, ako žiada žalobca, nedisponuje. 53. Podľa názoru súdu z obsahu a charakteru žalobcom požadovaných informácií na základe jeho podanej žiadosti vyplýva, že údaje, ktoré žalobca požadoval sprístupniť (protistrana, suma, dátum uzatvorenia zmluvy, názov zmluvy zo všetkých utajených zmlúv uzavretých Ministerstvom obrany SR od roku 1998), žalovaný v rozsahu a vo forme ako ich požadoval žalobca, v dispozícii nemal, hoci žalovaný má utajované zmluvy ako celok vo svojej sfére dispozície. 54. Žalobca síce formu vyžiadaných údajov ponechal na žalovaného, no z povahy požadovaných údajov je jednoznačne zrejmé, že žalovaný by musel najskôr vyselektovať zo všetkých zmlúv, ktoré od roku 1998 uzavrel, ktoré zmluvy sú utajené a ktoré nie, keďže nemá vytvorený samostatný centrálny register utajovaných zmlúv, z ktorého by bolo možné žiadateľom požadované informácie vygenerovať. Postup žalovaného by teda spočíval najskôr vo vyhľadaní a zhromaždení všetkých utajovaných zmlúv za posledných 20 rokov. Keďže pôvodcami utajovaných zmlúv môžu byť jednotlivé organizačné zložky Ministerstva obrany SR, vrátane organizačných zložiek ozbrojených síl SR, ktoré sú dislokované v rámci celého územia Slovenskej republiky, mohlo by dôjsť aj k určitému paralyzovaniu dotknutých organizačných zložiek Ministerstva obrany SR, tak ako uviedol žalovaný, keďže dotknuté organizačné zložky žalovaného nie sú personálne a technicky zabezpečené pre takýto okamžitý zber, resp. selekciu informácií. Následne z týchto utajených zmlúv po posúdení, či požadované informácie nespadajú pod obmedzenia v zmysle ust. § 8 až § 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám i po zohľadnení rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3Sži/29/2013, zoradiť tieto informácie, a teda vyhotoviť určitý prehľad o utajených zmluvách za posledných dvadsať rokov v zmysle zadaných kritérií žalobcom. Z tohto pohľadu je pritom bezpredmetné žalobcovo tvrdenie, že o prehľad nežiadal. Podľa názoru súdu žiadosť žiadateľa o poskytnutie informácie obsahovala požiadavku, ktorá vyžaduje jednoznačne výber a spracovanie žiadateľom požadovaných informácií a následne vytvorenie novej kvantitatívnej informácie v zmysle požiadaviek žiadateľa. Žalovaný informácie žalobcom požadované na základe ním uvedených kritérií nemá osobitne evidované, táto povinnosť mu ani nevyplýva zo žiadneho zákona. 55. Podľa názoru súdu, aby bolo možné požadované informácie sprístupniť, bolo by potrebné určitý prehľad vytvoriť podľa žalobcom zadaných kritérií zo všetkých utajovaných zmlúv, a teda musel by spracovať už existujúce informácie do štatistického údaju alebo prehľadu, tak, ako to nazval žalovaný. Keďže žalovaný takýto prehľad vytvorený nemá, jednoznačne podľa názoru súdu by sa jednalo o vytvorenie tzv. štatistického údaju, resp. prehľadu podľa požiadaviek žalobcu. 56. Žalovaný ako povinná osoba v zmysle zákona o slobode informácií nie je povinný podľa názoru súdu vykonávať operácie, ktoré by viedli k vzniku nových informácií, a preto nie je ani povinný spracúvať už existujúce informácie do štatistického údaju alebo prehľadu, ktorý v momente rozhodovania o žiadosti o poskytnutie informácií nemá vytvorený. 57. I podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky, obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa (pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 10/99, II. ÚS 184/03 a II. ÚS 514/2010). 58. Podľa žalobcu, informácie, ktoré požadoval sprístupniť nespĺňajú kritériá utajovaných skutočností, poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. februára 2014, sp. zn. 3Sži/29/2013, a teda tieto informácie musí mať žalovaný k dispozícii. 59. Správny súd konštatuje, že dôvodom nesprístupnenia informácie nebola skutočnosť, že požadované informácie o utajovaných zmluvách, ktorými žalovaný disponuje, podliehajú obmedzeniu prístupu k týmto informáciám podľa ust. § 8 až § 11 zákona o slobode informácií. I podľa názoru súdu by v tomto prípade vzhľadom na osobitný režim nakladania s utajovanými skutočnosťami nedošlo len k formálnemu vyhľadaniu a spracovaniu existujúcich informácií, ale bolo by nevyhnutné najprv posúdiť obsah každej jednej utajovanej zmluvy v kontexte zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Každá jedna zmluva by musela byť samostatne posúdená v tom zmysle, či žalobcom požadované informácie majú, resp. nemajú utajovaný charakter, alebo či sa na tieto požadované informácie nevzťahujú iné obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 8 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Až následne by mohlo prísť ku kvalifikovanému spracovaniu týchto informácií do prehľadu podľa požiadaviek žalobcu, t.j. k vytvoreniu novej kvantitatívnej informácie podľa individuálnych požiadaviek žiadateľa. 60. I podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 10Sži/2/2016 z 31.05.2017, v odôvodnení ktorého poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2009 „Zo znenia zákona o informáciách však nemožno vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prípadne, že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada.... Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať, alebo dokonca spracovávať materiály, požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo zákona o informáciách nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o informáciách. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú.“ 61. Ako už bolo vyššie konštatované, z konania je zrejmé, že žalobcom vyžiadané informácie nemala povinná osoba - žalovaný k dispozícii, keďže uvedené informácie nemal žalovaný v takej forme, ako to žalobca žiadal sprístupniť, a ktorú nemôže sprístupniť bez úpravy. V danom prípade by musel žalovaný vyhľadávať, zhromažďovať, vyhodnocovať, spracovávať materiály požadované žalobcom ako žiadateľovi o informácie a výsledkom tohto postupu by bolo vytvorenie novej informácie požadovanej žalobcom, a teda nie, ako tvrdí žalobca, že by išlo iba o mechanické vyhľadávanie existujúcich informácií. 62. Uvedený postup by však nesmeroval k výkonu právomoci povinnej osoby - žalovaného, ale žiadosť by sa stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Z uvedeného dôvodu žalovaný nepoprel žalobcove právo na informácie, keď uzavrel, že pri štruktúre, v akej žalobca informácie požadoval, nebolo povinnosťou žalovaného jeho žiadosti vyhovieť. Niet pochýb, že vybavenie žalobcovej žiadosti spôsobom v nej požadovaným by prinášalo pre žalovaného personálne a technické problémy. Účelom zákona č. 211/2000 Z.z. nie je paralyzovať činnosť orgánov verejnej moci ako povinných osôb, ale zabezpečiť poskytovanie informácií verejnosti „primeraným spôsobom“ (pozri uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 96/2010-14 zo dňa 09.03.2010). 63. Vo vzťahu k žalobcom citovaným rozhodnutiam, o ktoré oprel svoj právny názor v podanej žalobe, správny súd uvádza, že každú vec, ktorá je predmetom súdneho prieskumu je potrebné posudzovať individuálne vzhľadom na rozmanité špecifickosti posudzovanej veci. Po preskúmaní všetkých skutkových a právnych okolností prejednávanej veci správny súd konštatuje, že právny názor obsiahnutý v týchto rozhodnutiach nemožno aplikovať v predmetnej veci. 64. Súd vyhodnotil i ostatnú námietku žalobcu, v ktorej poukázal, že Finančné riaditeľstvo SR vyhovelo jeho obdobnej žiadosti o poskytnutie informácií o utajovaných zmluvách, ako nedôvodnú, nakoľko Finančné riaditeľstvo SR utajované zmluvy a informácie o nich môže mať evidované, resp. organizované rôznym spôsobom podľa jeho vlastných potrieb. Postupom žalovaného preto nedošlo k narušeniu princípu právnej istoty, ktorý je obsiahnutý v princípe materiálno-právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Rozdielne rozhodnutie o sprístupnení požadovaných informácií žalovaným nie je preto spôsobené odlišnou aplikáciou, či výkladom zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnými osobami. Dôvodom nesprístupnenia informácií žalovaným je absencia informácií vo forme požadovanej žalobcom ako žiadateľom. 65. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, s námietkami žalobcu sa orgány verejnej správy vysporiadali dostačujúcim spôsobom ako v prvostupňovom, tak aj v druhostupňovom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený skutkový stav posúdil. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 66. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému orgánu verejnej správy súd právo na náhradu trov konania nepriznal. 67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.