Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/105/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200763 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200763.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. F. G., bytom A. A. XX, XXX XX F., zastúpeného JUDr. Milota Ferenčíková, PhD., advokátka, P. Mudroňa 505/5, Martin, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 36491/2017/153/RK zo dňa 13. 03. 2017, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Rozhodnutím č. 45951/2016/153 zo dňa 09. 12. 2016 žalovaný uznal za vinného žalobcu, zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, odvetvie: Poruchy stavieb, evidenčné číslo X(XXXX tým, že spáchal správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 382/2004 Z.z.“ a uložil mu podľa § 27 ods. 3) písm. c) zákona č. 382/2004 Z. z. zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie šiestich mesiacov a podľa § 27 ods. 3 písm. b) peňažnú pokutu vo výške 1 XXX,XX Eur. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 36491/2017/153/RK zo dňa 13. 03. 2017, rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutia žalovaného za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vrátiť vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 4. Pokiaľ správny orgán uznal žalobcu za vinného z dôvodu, že v písomnom vyhotovení znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovanom dňa 17. 05. 2016 pre zadávateľku P.. F. G., X.., F. XXX/X, XXX XX Martin, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty „pozemok parcela registra „C“ KN XXX/X, XXX/X a XXX/ X zastavaný oploteným cintorínom podľa LV č. XX a XXX k. ú. F. G., obec F. G., okres K. K. na strane 2 /časť úvod) v bode 1.5.2. uviedol, že medzi ním obstarané podklady pre vypracovanie znaleckého posudku patria „VZN obcí a miest ku 4. 3. 2016 Hava, B., Z. F. nad V., A., Q. Z. V., K., X. o stanovení nájmu za hrobové a urnové miesto a iné služby uverejnené súhrnom, avšak predmetný článok bol zverejnený 26. 10. 2010 a teda nemusí obsahovať informácie, ktoré sú aktuálne k znalcom uvedenému dátumu, čím porušil povinnosť podľa § 16 ods. 2) písm. b) ZZTP, žalobca namietal, že sa tvrdením správneho orgánu nestotožňujeme, pretože informácie ohľadom nájmu hrobových a urnových miest sa menia spravidla každých 10 rokov a viac, takže aktuálnosť údajov z roku 2010 je na mieste, pretože aj v čase vydania správneho rozhodnutia sa nepodarilo nájsť aktuálnejšie články týkajúce sa hrobových a urnových miest. 5. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že z dôvodu použitia ako podkladu pre vypracovanie Metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, vydanú v roku 2001 Žilinskou univerzitou v Žiline, čím porušil ustanovenie § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. v spojení s § 33 písm. e) a § 18 ods. 3) vyhlášky č. 490/2004 Z. z. Síce ju uviedol, avšak podľa uvedenej metodiky vôbec nepostupoval a pri výpočtoch použil vyhlášky č. 492/2004 Z. z. 6. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca ako použitý právny predpis Opatrenie Štatistického úradu SR č. 128/2000, čím porušil povinnosť vyplývajúci z § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. v spojení s § 33 písm. e) a § 18 ods. 3) vyhlášky č. 490/2004 Z. z. a prílohou č. 5 k vyhláške, žalobca uviedol, že ako znalec nepostupoval vo výpočtoch v uvedenom znaleckom posudku podľa Opatrenia Štatistického úradu, a nepoužil cit. opatrenie. Uvedenie opatrenia nemožno považovať za porušenie povinnosti. 7. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením, že porušil § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. a § 33 písm. e),) a § 18 ods. 3) vyhlášky č. 490/2004 Z. tým, že uviedol ako použitý podklad „Indexy cien stavebných prác na precenenie rozpočtov do CU II. štvrťroka 2016 spracované podľa pomeru indexov cien stavebných prác ŠÚ SR podľa klasifikácie stavieb“. V § 3 písm. E) vyhlášky sa uvádza, že ministerstvo ustanoví podrobnosti o identifikačných znakoch, o vedení denníka a lehotách a postupe, ktorým sa vykonáva zápis údajov do denníka, o osnove a obsahu znaleckého posudku, preto máme za to, že znalec nemohol porušiť cit, vyhlášky uvedením odkazu ako podklad na vypracovanie znaleckého posudku. Žalobca podľa cit. indexu cien nepostupoval vo svojom vyhotovení znaleckého posudku, v úvode posudku to uviedol z opatrnosti, nevykonal žiadny exces voči povinnosti a predmetu posúdenia. 8. Žalobca namietal posúdenie vo veci použitia kombinovanej metódy stanovenia všeobecnej hodnoty. Sporoval, že neboli k dispozícii relevantné doklady o trhových cenách prenájmov porovnateľných nehnuteľností v danom mieste a čase, čím podľa správneho orgánu porušil § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6) zákona č. 382/2004 Z. z. Titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie "znalecký posudok", poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. "Úvod" obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti "posudok" znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti "záver" znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti "posudok”. Na základe citovaného Žalovaný tvrdil, že dodržal všetky zákonné ustanovenia a uviedol ich do znaleckého posudku, pričom v znaleckom posudku priamo v texte zdôvodnil, prečo nepoužil kombinovanú metódu, hoci ju uviedol vo všeobecnej časti, avšak nepoužil ju v závere uvedeného posudku a nepostupoval podľa nej, predovšetkým z dôvodu, že nehodnotil stavby, čo zdôraznil aj na ústnom pojednávaní a riadne zdôvodnil, čím sa správny orgán stotožnil správne, čo konštatuje aj vo svojom rozhodnutí na strane 14, preto sa žalobca nemohol dopustiť porušenia zákona a správneho deliktu, a neporušil § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6) zákona č. 382/2004 Z. z. 9. Nestotožnil sa ani s tvrdením vo veci použitia metódy polohovej diferenciácie. Namietal tvrdenie, že „výpočet východiskovej hodnoty nie je vykonaný na základe vyhlášky a pomocou rozpočtových ukazovateľov publikovaných v Metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorú vydala Žilinská univerzita v roku 2001 od autora D.u a kol., čím porušil § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6) zákona č. 382/2004 Z. z. Žalobca podľa svojho tvrdenia ako znalec postupoval podľa vyhlášky a vyhodnotil hodnotu pozemku metódou polohovej diferenciácie z titulu prehľadnosti a porovnania. Ako prvý ju použil D.. F. A.', znalec, ktorý ako prvý vyhotovil znalecký posudok pre potreby obce a bol v rámci tohto správneho konania doložený do spisu. Žalobca používal dve metódy, avšak vyhodnotil ju ako menej korektnú a v závere posudku ju vylúčil a použil len výnosovú metodiku, ktorú považoval za korektnejšiu, čo aj zdôvodnil a osobitne na ústnom pojednávaní, čím neporušil § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6) zákona č. 382/2004 Z. z. a posudok vykonal riadne 10. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie v žalobe napadnutom rozhodnutí, že žalobca porušil povinnosť § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. a § 4 ods. 1) vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty, pretože pozemok na okraji obce Malý C. neďaleko obce K. K. vyhľadávané možnosti na kúpu pre bývanie odborne odhadnuté na 60 %, pričom z obsahu nejde o pozemok určený na bývanie alebo rekreáciu, vzhľadom na čo mal znalec uviesť, že ide o iný druh nehnuteľnosti, žalobca uviedol, že s porušením právnych predpisov v tomto smere nesúhlasí, pretože v posudku sa jasne a zrozumiteľne uvádza, že sa jedná o ostatnú plochu, pričom v priebehu konania bolo preukázané, že obec mala záujem o rozšírenie cintorína a o výstavbu domu smútku, takže atraktívnosť pozemkov v okolí má určitý vplyv aj na výstavbu v okolí cintorína a do 50 m aj v ochrannom pásme. Hodnotené pozemky mohli byť využívané aj na bývanie alebo podnikanie, keby neboli bez právneho dôvodu zastavané cintorínom, preto vyhodnotil situáciu a s ohľadom na skutočnosť, že sa nachádza na ulici, kde okrem cintorína je aj zástavba rodinných domov a objekt určený a využívaný na podnikanie, preto nie je jednoznačne vylúčené, že nie je možné uvedené pozemky použiť 60 % vzhľadom na smerovanie k vyššiemu územnému celku. Ostatná plocha dáva možnosť znalcovi voľného výkladu a nezaväzuje ho k jednoznačnosti využitia pozemkov, čo umožňuje vyhlášky č. 492/2004 Z. z., ktorá okrem iného uvádza, že pokiaľ neobsahuje základné zvýšenia“, znalec mohol použiť aj iný index, čo riadne zdôvodnil v samotnom posudku, citujúc z neho na strane 7 uvažuje sa podľa skutočného využitia a pôvodného vyňatia Pozemkovým úradom v roku 1978. Je povyšujúci faktor funkčného cintorína s možnosťou odplatného vecného bremena, nie je ponižujúci faktor. Tiež jednoznačne posudzoval podľa prílohy č.3 a príslušných tabuliek vyhlášky 492/2004 Z. z. ako to je uvedené na strane 8 posúdenia vykonané riadne. Správny orgán neposúdil v rámci správneho konania postup znalca, prečo odkazuje na primeranú náhradu a nevyporiadal sa s tým vo svojom rozhodnutí, hoci bolo na to opakovane poukazované znalcom v rámci konania. Znalec použil všetky dostupne zverejnené podklady v aktuálnom čase a dodržal lehotu vypracovania posudku. 1. na strane 8 (časť posudok) pri stanovení koeficientu povyšujúcich faktorov kz uviedol ,,4.obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente ks“ čo považuje správny orgán za nesprávny postup, pretože nejde o obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, čím porušil povinnosť zakotvenú v § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6) zákona č. 382/2004 Z. a § 4 ods. 1) vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty S porušením citovaných ustanovení právnych predpisov účastník nesúhlasí a uvádza: zo strany znalca nedošlo v žiadnom prípade k porušeniu povinnosti uloženej v § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6) zákona č. 382/2004, pretože znalec vo svojom posudku jasne a zrozumiteľne uviedol všetky náležitosti ustanovené zákonom a zdôvodnil, že postupoval pri vyhodnocovaní metódou polohovej diferenciácie, jedná sa o pozemky v blízkosti centra turistického ruchu, blízko obce sú kúpele Turčianske K., U. dolina, J. a J. dolina, lyžiarske stredisko Q. V. dolina, obec P., kde prebieha stavebný boom rodinných domov, preto nemožno považovať za nesprávny postup, ak použil uvedený koeficient, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že obec má možnosť uvedené pozemky prenajímať, čo zakladá oprávnenie nazývať ich aj obchodnými pozemkami, dôkazom čoho je Prevádzkový poriadok pohrebiska obce F. C., schválený ešte v roku 2007, ktorý bol správnemu orgánu v kópii predložený do spisu, z opatrnosti ho predkladáme opakovane. Na cintoríne sú pochovávaní nielen občania obce F. G., ale aj iné osoby, ktoré nie sú rodákmi obce a ani nemali k nej do smrti iný vzťah, resp. trvalý alebo prechodný pobyt, predovšetkým v posledných rokoch, čo sa dá ľahko overiť. 11. Pokiaľ sa v rozhodnutí žalovaného tvrdí, že že žalobca v posudku uviedol, že „hodnotu prenájmu pozemkov v danom mieste a čase stanovuje približným odhadom hrubého ročného výnosu pri plánovanom počte na hodnotenej ploche 1 X34 m2 a to XXX hrobových miest a XXX urnových miest, čo predstavuje pri 10 rokoch čiastku XX XXX Eur, ročne 1 XXX Eur, pričom z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé ako sa dopracoval k uvedenému počtu hrobových a urnových miest a k výške hrubého ročného výnosu, čím porušil povinnosť porušil povinnosť § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6) zákona č. 382/2004 Z. z., žalobca uviedol, že takýmto tvrdením nesúhlasí, pretože žalobca vychádzal zo zákona o pohrebníctve, v ktorom je stanovený minimálny rozmer hrobu a urnového miesta. Podľa zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve hrob na ukladanie ľudských pozostatkov musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Vychádzal práve z uvedeného zákona, že po obvode má zostať 0,3m priestoru, čo znamená, že bežná truhla (rakva) má rozmer 0,6 x 2,0m = l,2m2 a bežný tvar 2,0 x l,0m2 má mať podľa zákona 6 x 0,3 m plochu, čo je minimum 1,8m2 + tvar rakvy a plocha hrobu min. I,2m2 dáva spolu 3,0m2. Pri uvažovanej ploche pozemku 1234m2 to je 411, čo zaokrúhlil smerom dolu na 400 miest plošne horizontálne a vertikálne zvolil po odmocnení 1234 m2 vychádza jeden múr dĺžka 35m, múr má dve strany tak ho dal po oboch stranách čím plocha na výšku plota 2,0m poskytuje 8 urnových schránok pri rozmere 0,5mx0,5m, čo dáva spolu 560 miest a opäť to zaokrúhlil dolu na číslo 500 ks, aby to bolo reálnejšie vzhľadom na situáciu tvaru pozemku. Uvedené mal znalec v pomocnom výpočte, ktorého reálne zdôvodniteľné čísla podľa zákona o pohrebníctve č. 131/2010Z.z. v posudku skutočne použil, čo zdôvodňoval v rámci toho konania už aj na ústnom pojednávaní. Na základe rozmerov pozemku a rozmerov možného jedného hrobu a jedného urnového miesta, čo znalec nepovažuje v žiadnom prípade za „optimizmus“, ale odborný postup. Disponibilný rozmer rakvy 60x200cm je všeobecne známou jednotkou pri tvorbe schodísk a prechodov v stavebných výkresoch, podľa rozmeru hrobu znalec vypočítal počet hrobových miest a počet urnových miest, čo je možné prepočítať podľa § 19 ods. 1 pís. c) zákona 131/2010 Z. z. Znalec aj správny orgán rovnako dospeli k názoru, že výška nájomného je dotovaná a nájomné predstavuje len zlomok nákladov. Znalec vychádzal aj pri porovnaní z vyššie stanoveného hrubého výnosu, čo správny orgán síce na začiatku kritizuje, ale nakoniec v analýze a odôvodnení rozhodnutia sám vyvracia a chybne vyhodnotil znalcovo tvrdenie, že sa stým nezaoberal, nakoľko presné analýzy nie sú prístupné, lebo často náklady bývajú nečakané a živelné (ako sa to stalo nedávno na Národnom cintoríne v Martine po silnom vetre) preto znalec, neporušil § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6) zákona č. 382/2004 Z. z. a posudok vykonal riadne. 12. Žalobca odmietol, že by tým, že v posudku uviedol, že „vzhľadom na polohu pozemku možnosť uvedený pozemok prenajímať, alebo využívať na tieto služby, pričom náklady odhadujem na XXXX E.ur ročne, pričom z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé ako sa dopracoval k uvedenej sume, porušil § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6) zákona č. 382/2004 Z. z. Žalobca na rozdiel od správneho orgánu na mieste skutočne bol, zoznámil sa s pomermi, so stavbou cintorína, má prax nielen v stavebnej oblasti, ale aj prax v správe nehnuteľného majetku, bol správcom dvoch bytových domov v meste Martine na O. s.č. XX a X. F. s. č.XXXX do 31.12.2005, preto má odborné skúsenosti s údržbou, prevádzkou a pretože hrobové miesta má obec možnosť prenajímať, k čomu prijala Prevádzkový poriadok pohrebiska obce F. G., ešte v roku 2007, podľa ktorého môže miesta prenajímať, teda môže mať z nich príjem, pričom náklady má, pričom znalec ich reálne, empiricky a odborne odhadol na 1 XXX Eur ročne, čo tvorí administratívu XXX Eur a kosenie a údržba cintorína XXX Eur za predpokladu kosenia a údržby 4x ročne po XXXEur, znalec v znaleckom posudku takto nešpecifikoval, avšak k uvedenej sume sa dopracoval v pomocných výpočtoch a uvedená sumu je reálna a preskúmateľná, preto sa nedopustil správneho deliktu a neporušil § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6) zákona č. 382/2004 Z. z. 13. Sporoval tiež, že porušil § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6) zákona č. 382/2004 Z. z. tým, že odhadol hodnotu prenájmu na X XXX Eur za rok a k tejto sume pripočítal náklady XXXX M. rok, na základe čoho vypočítal hrubý výnos X XXX Eur, pričom vychádzal z nájomného za hrobové miesta a urnové miesta v niektorých mestách, ktoré predstavujú hrubý výnos, nie disponibilný výnos, keďže náklady sú zahrnuté v cene nájomného, Odôvodnenie žalovaného o neracionalite vyvracia polemika o nákladoch prebratá v bode 12 rozhodnutia, v ktorom sa správny orgán stotožnil s názorom znalca, ako vo veci znalec postupoval, pretože na strane 9 je v posudku jasne a zrozumiteľne vysvetlený postup znalca a na strane 11 posudku je presne dodržaný postup podľa vyhlášky, hrubý výnos, náklady a disponibilný výnos, hrubý odrazom na poplatky, kde samostatne v rámci filozofie tvorby + energie, čím zrejme vznikol dojem, že v skutočnosti pripočítal disponibilný zisk dostal od hrubého výnosu odpočítaním nákladov neporušil § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6) zákona č. 382/2004 Z. z. 14. Pokiaľ sa žalobcovi kladie za vinu, že „ako vhodná metóda na stanovenie VŠH pozemkov bola použitá výnosová metóda“ čo nebolo podľa správneho orgánu v znaleckom posudku zdôvodnené, čím porušil § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 33 písm. d) zákona č. 382/2004 Z., § 4 ods. 1 vyhlášky a bod B prílohy č, 3 k vyhláške, žalobca tvrdil, že zdôvodnenie použitej metódy bolo uvedené v úvode znaleckého posudku v časti II., 1. Všeobecné údaje, strana 3, kde znalec rozobral jednotlivé metódy, uviedol dôvody, pre ktoré nie je možné použiť konkrétnu metódu, napríklad kombinovanú metódu pre stavby v bode 2.1.2. a iné metódy bližšie špecifikované na strane 3 posudku. 15. Žalobca nesúhlasil ani s uloženou pokutou. Pokiaľ správny orgán uvádza, že bolo prihliadnuté na mieru zavinenia a výška pokuty bola stanovená v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa, hoci nechýba správna úvaha najmä z pohľadu, či určená výška sankcie nie je likvidačná, postup správneho orgánu a vyhodnotenie sa zakladá na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení veci, prízvukoval, že mu bola uložená najvyššia pokuta v sume 1 XXX Eur, pričom zotrval na názore, že v skutočnosti nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 27 ods. 1) písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. potrebná na porušenie povinností ustanovených zákonom. Žalobca vykonáva znaleckú činnosť od roku 1996 bol za celú dobu výkonu činnosti znalca raz sankcionovaný, v roku 2016, pričom podal správnu žalobu. Pokuta a zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie šiestich mesiacov ako druh sankcie považoval za neprimeranú. Okolnosti prípadu, spočívajúce v tom, že v správnom konaní neboli preukázané celkovo pochybenia, kedy nedostatočným zdôvodnením záverov správny orgán nedal možnosť posúdiť jeho závery znaleckej organizácii. Hodnotenia porušení zákona zo strany znalca je subjektívnym pohľadom správneho orgánu na výklad aplikácie zákona, bez preukázania porušení zákona na základe posudku vyhotoveného znaleckou organizáciou. Vyhotoveným znaleckým posudkom k žiadnym vážnejším nežiaducim následkom nedošlo, obec ho ani neprerokovala na obecnom zastupiteľstve, okrem podania sťažnosti s ním nenakladala, preto by to malo byť zohľadnené pri určení ukladanej sankcie, keďže sa od nej odvíja závažnosť porušenia zákona a jeho následky. 16. Žalobca tiež tvrdil, že uloženie mu zákazu výkonu znaleckej činnosti na obdobie šiestich mesiacov je likvidačné, pretože okrem znaleckej činnosti nevykonáva roky žiadnu inú podnikateľskú činnosť, ako uvádza správny orgán v rozhodnutí. Žalobca ako znalec nemal v úmysle poškodiť tretiu stranu a vytknutie týchto nedostatkov je z jeho pohľadu len vecou výkladu a štylizácie textu posudku. Zo strany správneho ide o prísnu formálnosť a nezohľadnil v rozhodnutí dostatočne podané vysvetlenia a námietky. III. Argumenty žalovaného 17. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 14.07.2017, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 18. K jednotlivým žalobným námietkam sa žalovaný vyjadril nasledovne: 19. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že príslušné všeobecne záväzné nariadenia sa údajne menia spravidla každých 10 rokov a za chybu označil to, že žalovaný nepreukázal opak jeho tvrdení, žalovaný vysvetlil, že aj keby bolo znalcovo tvrdenie o frekvencii prijímania nových všeobecne záväzných nariadení miest a obcí pravdivé, neznamená to, že predmetné obdobie začalo plynúť v roku 2010, a teda že údaje museli byť platné aj v roku 2016. Žalobca nekonal s potrebnou odbornou starostlivosťou, keď uviedol, že použité údaje boli aktuálne aj v roku 2016 a následne ich použil na účely ďalších výpočtov. Úlohou znalca je vypracovávať úkony znaleckej činnosti, ktoré vychádzajú z overených informácií, nesmie sa spoliehať na vlastné domnienky. 20. V súvislosti so zahrnutím Metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, vydanej v roku 2001 Žilinskou univerzitou v Žiline žalovaný uviedol, že predmetná metodika zjavne nebola použitá na vypracovanie znaleckého posudku, preto ani nebol dôvod na jej uvedenie medzi podklady slúžiace na vypracovanie úkonu znaleckej činnosti. Z povahy uvedeného vyplýva, že išlo len o formálny nedostatok, čo bolo patrične zohľadnené v rámci úvahy o druhu a výške sankcie. 21. Pokiaľ žalobca v žalobe argumentoval tým, že mu údajne nemožno vytýkať zahrnutie právneho predpisu (opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, ktoré bolo účinné len do 14. júla 2010, keďže bolo zrušené vyhláškou č. 323/2010 Z. z.) vzťahujúceho sa na znalecké skúmanie stavieb, hoci stanovoval len všeobecnú hodnotu pozemkov, žalovaný nesúhlasil a podľa jeho názoru právne predpisy sú aplikované až po uskutočnení obhliadky, takže ak nedošlo k použitiu zmieneného opatrenia, nemalo byť zaradené medzi použité právne predpisy. Navyše aj keby boli predmetom jeho znaleckého skúmania stavby, nie pozemky, spomenutý právny predpis bol k dátumu vypracovania preskúmavaného znaleckého úkonu už dlhú dobu zrušený. 22. K otázke použitia kombinovanej metódy stanovenia všeobecnej hodnoty žalobcom žalovaný citoval zo svojho rozhodnutia, že pochybenie žalobcu spočívalo v tom, že „zo strany znalca neboli k dispozícii relevantné doklady o trhových cenách prenájmov porovnateľných nehnuteľností stavieb v danom mieste a čase. Zadávateľ takéto podklady nepredložil. Pre nedostupné relevantné údaje o hodnotách porovnateľných prenajímaných nehnuteľností, kombinovanú metódu nebolo možné objektívne použiť“. Taktiež uvedenú metódu nebolo možné použiť z toho dôvodu, že môže byť použitá len na stanovenie všeobecnej hodnoty stavieb, kým predmetom tohto znaleckého posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov. 23. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v preskúmavanom znaleckom úkone uviedol, že „pozemok na okraji obce Malý G. nedaleko obce K. K. vyhľadávané možnosti na kúpu pre bývanie odborne odhadnuté na 60% vzhľadom na smerovanie k tomuto vyššiemu územnému celku a podľa štatistiky NARKS indexu realitného zdravia", pričom podľa obsahu znaleckého posudku nejde o pozemok určený na bývanie alebo rekreáciu, vzhľadom na čo mal znalec uviesť, že ide o iný druh nehnuteľnosti. Žalobca zároveň pri stanovení koeficientu povyšujúcich faktorov k2 uviedol „4. obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente ks", čo však nie je správny postup, pretože nejde o obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom. Pri značne extenzívnom výklade by sa dalo akceptovať, že išlo o pozemky v blízkosti miest so silným turistickým ruchom, rozhodne ale nejde o pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, čo je však podstatnejšie, v žiadnom prípade nejde o obchodné pozemky. Výklad žalobcu je v tejto časti výslovne účelový a nemá oporu v zistenom skutkovom stave. 24. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že žalobca bol administratívne postihnutý aj za tvrdenie, že „hodnotu prenájmu pozemku v danom mieste a čase stanovujem približným odhadom hrubého ročného výnosu pri plánovanom počte na hodnotenej ploche 1234 m2 a to 400 hrobových miest a 500 urnových miest, čo predstavuje čiastku pri 10 rokoch XX.XXX., - eur ročne XXXX. - Eur spolu hrobové aj urnové miesta", hoci z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé, ako sa dopracoval k uvedenému počtu hrobových miest a urnových miest a ani to, ako sa dopracoval k výške hrubého ročného výnosu. Žalovaný žalobcovi nevytýkal nesprávnosť výpočtu, ale to, že neuviedol postup, akým sa dopracoval k výsledným číslam. 25. Pokiaľ žalobca v preskúmavanom znaleckom posudku „odborným odhadom" stanovil výšku nákladov na 1 XXX eur/rok, avšak z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé, prečo sa dopracoval práve k takémuto číslu, uvedené žalovaný považoval za porušenie zákona a správny delikt. Predmetný znalecký úkon je príznačné nedostatočné odôvodnenie postupu a nezabezpečenie preskúmateľnosti. 26. Pochybením žalobcu ako znalca bolo aj uvedenie toho, že ako vhodná metóda stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov bola použitá výnosová metóda, čo však v znaleckom posudku nijak bližšie nezdôvodnil. 27. Žalovaný zhrnul, že žalobca ako súdny znalec sa v preskúmavanom úkone znaleckej činnosti dopustil viacerých závažných pochybení, jeho úkon znaleckej činnosti je nepreskúmateľný a vo viacerých prípadoch sa zásadne odklonil od všeobecne záväznej prílohy č. 3 k vyhláške o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Okrem toho sa tiež dopustil niekoľkých formálnych chýb, no ako bolo zmienené, tie neboli kľúčové pri našej úvahe o druhu a výške sankcie za protiprávne konanie. 28. Nestotožnil sa ani s namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutých rozhodnutí, keď podľa jeho názoru zo znenia prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia jasne vyplýva myšlienkový postup vedúci k ich vydaniu, preto v tomto ohľade sú preskúmavané rozhodnutia zákonné a správne. IV. Konanie pred správnym orgánom 29. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. V. Relevantné právne predpisy 30. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak, b) riadne a v určenej lehote, c) účelne, hospodárne a d) nestranne. 31. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok“. 32. Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva. 33. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. Za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu. 34. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe; sankciu podľa odseku 3 písm. d) možno uložiť súbežne len so sankciou podľa odseku 3 písm. b). 35. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 36. Zákon č. 328/2004 Z.z. upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, podmienky činnosti tlmočníckych ústavov, pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti a práva a povinnosti zadávateľov. Účelom tohto zákona je zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti predovšetkým v konaniach pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci, ako aj zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti pre fyzické osoby a právnické osoby, ak sa vykonanie úkonu vyžaduje osobitným predpisom. 37. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. 38. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. 39. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného vyplynulo, že opis skutkov vyplynuvších z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov. Žalovaný vo svojom rozhodnutí vydanom v prvom stupni zhrnul pochybenia žalobcu do troch kategórií. V prvej figurovali formálne pochybenia ako neodcitovanie otázok zadávateľa, v druhej kategórii napr. neodôvodnenie postupu znalca a nezabezpečenie preskúmateľnosti úkonov znaleckej činnosti považoval za stredne závažné pochybenia a napokon v tretej kategórii, ktorú považoval žalovaný za najzávažnejšiu spočívajúcu v zodpovedaní otázok zadávateľa, ktoré nespadajú pod odbory a odvetvia, kde je žalobca ako súdny znalec zapísaný. 40. Znalec je povinný podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. osnovať znalecký posudok tak, aby jeho celková skladba umožnila preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Znalecký posudok tak musí spĺňať požiadavku logickosti a preskúmateľnosti záverov v ňom uvedených, preto k povinnostiam znalca vykonávať znaleckú činnosť riadne patrí nielen riadne zistenie skúmaného skutkového stavu či deja, ale tiež jeho riadne uváženie a riadna aplikácia všetkých dostupných odborných poznatkov potrebných na vyvodenie požadovaného záveru. Znalecký posudok, ktorý by obsahoval len záver znalca bez podrobného vysvetlenia, by bol arbitrárny a znalec by ním porušoval svoju povinnosť riadneho výkonu znaleckej činnosti. 41. Súd sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu, o ktorých možno vo všeobecnosti konštatovať, že nimi žalobca vyjadril svoj nesúhlas s jednotlivými právnymi závermi žalovaného vyplývajúcimi z výroku rozhodnutia, kedy polemizoval s právnou relevanciou zistení žalovaného uvedenými v odôvodnení. Na tomto mieste súd poukazuje na znenie odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, s ktorým sa v jeho podstatných častiach stotožňuje a odkazuje naň. Čo bol aj dôvod, prečo v odôvodnení tohto rozsudku súd rozhodnutie žalovaného tak podrobne opísal. 42. Jednou zo zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je správny orgán povinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie a obsah jeho rozhodnutia. Rozhodnutie správneho organu má byť v súlade so skutočným stavom veci. Hodnotenie dôkazov je v rámci konania vo veci objasňovania správnych deliktov ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 43. Žalobca, ako vyplýva z administratívneho spisu, medzi podklady slúžiace na vypracovanie predmetného znaleckého posudku uviedol všeobecne záväzné nariadenia vybraných miest uverejnené na internetovej stránke Slovenských hospodárskych novín v roku 2010, avšak uviedol, že tieto sú aktuálne ku dňu 04.03.2016 (v čase rozhodnom pre posúdenie zákonnosti predmetného znaleckého posudku). Taktiež v znaleckom posudku uviedol, že ako podklad na vypracovanie znaleckého posudku použil metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb vydanú v roku 2001 Žilinskou univerzitou v Žiline, ktorá však v čase vypracovania znaleckého posudku neslúžila ako predpis na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov. Medzi podklady žalobca zahrnul aj opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 128/2000 Z.z., ktoré však bolo účinné len do 14.07.2010, teda nebolo účinné k dátumu vypracovania znaleckého posudku. V znaleckom posudku tiež žalobca spomenul ako východisko index cien stavebných prác, hoci sa vôbec nevzťahuje na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov. Uvedené podklady spochybňujú odbornosť vydaného znaleckého posudku a tiež odbornú starostlivosť, s ktorou má súdny znalec pristupovať k jeho vypracovaniu. Podklady, ktoré sú vymenované v znaleckom posudku a ktoré neslúžili alebo nemohli slúžiť na zodpovedanie odborných otázok, na ktoré bol znalecký posudok určený, spochybňuje celkovú úroveň znaleckého posudku. Osobe (objednávateľovi), ktorej je znalecký posudok určený, nedáva tak presný a relevantný obraz o odbornom posúdení všeobecnej hodnoty pozemkov. 44. Nedostatočne pozorný a odborný prístup pri vypracované znaleckého posudku je podľa názoru správneho súdu badateľný aj v tom, že v znaleckom posudku žalobca uvádza viaceré metódy určenia všeobecnej hodnoty akou je metóda porovnania trhových cien prenájmov nehnuteľností, metódu polohovej diferenciácie alebo výnosovú metódu, pričom však v ďalších pasážach znaleckého posudku rôzne hodnotí relevantnosť svojich zistení takýmito metódami, resp. na viacerých miestach uvádza použitie iných metód pre konečný výpočet. Z hľadiska celku to spôsobuje nepreskúmateľnosť posudzovaného znaleckého posudku. Takéto uvádzanie mylných resp. fabulovaných informácií je v príkrom rozpore s povinnosťou znalca vykonávať znaleckú činnosť riadne, odbore a nestranne. 45. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že okrem hore uvedených nepresností sa v znaleckom posudku žalobca zamýšľal nad možnosťami predmetné pozemky využiť na kúpu pre bývanie, pričom však ani jeden z pozemkov, ktorého všeobecnú hodnotu mal určiť, neslúži na bývanie alebo rekreáciu. Ide o pozemky, na ktorých je cintorín a zároveň nie sú stavebnými pozemkami. Za zavádzajúci možno tiež považovať výrok žalobcu, že posudzované pozemky sú obchodnými pozemkami v miestach so silným turistickým ruchom. Takáto klasifikácia nebola správna, pretože posudzované pozemky nie sú obchodnými pozemkami, ide o pozemky v extraviláne obce zo špecifickým spôsobom využitia, preto nemohlo dôjsť k použitiu tohto povyšujúceho faktora. Za nedostatočne odborne spracovanú otázku súd považoval aj výpočet hodnoty prenájmov predmetných pozemkov v danom mieste a čase odhadom hrubého ročného výnosu. V zhode s názorom žalovaného správny súd dospel k záveru, že uvedený výpočet nie je zreteľný, keďže žalobca v znaleckom posudku nevysvetlil, ako sa dopracoval k uvádzanému počtu hrobových miest a nevysvetlil, ako sa dopracoval k výške ročného výnosu. Taktiež zo znaleckého posudku nebolo zrejmé, ako sa žalobca dopracoval k sume XXXX eur predstavujúcej celkové ročné náklady na údržbu predmetných pozemkov. 46. Znalecká činnosť je špecifická odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v zákone č. 328/2004 Z.z. znalcami pre zadávateľa. Znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, ak ide o fyzickú osobu, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne. Súdny znalec, aby naplnil svoju zákonnú povinnosť vykonávať znaleckú činnosť nestranne a odborne, je povinný aj bez žiadosti zadávateľa (objednávateľa) vyšetriť objektívny stav veci, ktorú má posudzovať. 47. V zhode s názorom žalovaného vyjadrenom v jeho rozhodnutí je správny súd toho názoru, že žalobca, ako bolo vyššie opísané, na viacerých miestach predmetného znaleckého posudku bol nepozorný, uvádzal neúplné, nepravdivé a teda zavádzajúce informácie. 48. Uvedené chyby robia znalecký posudok nepreskúmateľným. Zároveň takýmto spôsobom zanedbávajúcim základný rámec odbornosti vypracovaný znalecký posudok nezodpovedá požiadavkám nestrannosti, pričom na viacerých miestach budí znalecký posudok neodborný a roztržitý dojem. Preto právny záver žalovaného o tom, že zo strany žalobcu pri koncipovaní predmetného znaleckého posudku došlo k porušeniu zákona, bol aj v tejto jeho časti rozhodnutia správny. 49. V súlade s princípom plnej jurisdikcie, ktorý bol zavedený do správneho súdnictva v Slovenskej republike na základe judikatúry ESĽP najmä k čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je súd oprávnený zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej správy o peňažnej sankcii až na úroveň upustenia od potrestania a priamo ukladať i sankcie, ktoré neboli pôvodne uložené rozhodnutím správneho orgánu. 50. Časť trestu (zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie pol roka) už žalobca vykonal. Zároveň však treba podotknúť, že aj s ohľadom na správnemu súdu známe skoršie rozhodnutia žalovaného za postup znalcov v rozpore so zákonom sa javí trest uložený žalobcovi za prísny v tej časti, v ktorej mu bol uložený zákaz vykonávať znaleckú činnosť na obdobie pol roka. Správny súd podotýka, že za ostatné roky sa ukladanie sankcií žalovaným výrazne sprísnilo, k čomu však žalovaný vo svojich novších rozhodnutiach nepodal vysvetlenie. 51. Pokiaľ ide o pokutu uloženú žalobcovi, táto nepochybne predstavuje majetkový zásah, pričom primeraný v čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR je len taký zásah do základných práv a slobôd, ktorý je v demokratickom a právnom štáte nevyhnutný na dosiahnutie verejného záujmu (takýto zásah ospravedlňujúceho) a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami. Jednou zo zásad ukladania trestov je zásada primeranosti trestu, v zmysle ktorej platí, že trest by mal byť úmerný škode, ktorú páchateľ činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný delikt, by mal nespravodlivosť spôsobenú deliktom napraviť, ale nie však viac rozmnožiť. Neprimeraný trest totiž nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. 52. Správny súd s ohľadom na námietky uvedené v žalobe, ktoré sa týkajú uloženej peňažnej pokuty konštatoval, že jej výška nepresahuje zákonom stanovenú hranicu. Odôvodnenie uloženej sankcie zodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti. Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. 53. Pri posúdení uloženej sankcie, ktorá predstavuje diskrečnú právomoc správneho úradu, v ktorej jej nemôže byť bránené a je limitovaná len zákonom a zásadami zdravej logiky, je pre súd rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Námietky žalobcu ohľadom uloženej sankcie (pokuty) spočívajú v spochybnení samotnej právnej kvalifikácie samotného skutku. Je zrejmé, že sa žalovaný s námietkami žalobcu zaoberal a v rozhodnutí sa s nimi zrozumiteľne a preskúmateľne vyporiadal. Je taktiež zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu závery administratívneho konania jednoznačne vyplývajú. 54. Správny súd na základe hore uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalovaný správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a tento zároveň správne posúdil. Napadnuté rozhodnutia boli zákonné a námietky žalobcu neodôvodňujú ich zrušenie, preto žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP. 56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).