Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/144/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201080 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201080.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: EDYMAX Flexibility, s. r. o., Bajkalská 22, 821 09 Bratislava, zastúpený: JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Dunajská 32, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. OPS/BEZ/2017/3534 O-201/2017 zo dňa 05.05.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi súd n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Inšpektorát práce Bratislava vykonal u zamestnávateľa Edymax Flexibility s. r. o. Bratislava (ďalej len kontrolovaný subjekt) v mesiaci jún až október 2015 kontrolu zameranú na dodržiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, pracovno-právnych a mzdových predpisov v rámci úlohy č. 15 110 kontrola dodržiavania pracovno-právnych predpisov pri uzatváraní dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z uvedenej kontroly inšpektorát práce Bratislava vypracoval dňa 29.10.2015 protokol č. IBA-076-38-2.3/ P-A24,25-15 Kontrolovaný subjekt dňa 22.10.2015 prevzal výzvu na prerokovanie protokolu. Kontrolovaný subjekt bol upovedomený o začatí správneho konania o uložení pokuty listom zo dňa 09.06.2016. Listom zo dňa 27.06.2016 sa kontrolovaný subjekt vyjadril k začatiu správneho konania o uložení pokuty. 2. Inšpektorát práce Bratislava rozhodnutím zo dňa 02.02.2017 č. 2017/146 uložil účastníkovi konania EDYMAX Flexibility s. r. o. so sídlom v Bratislave pokutu vo výške XX.XXX,- € za spáchanie správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, čím porušil § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce. 3. Predmetným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa zastavil konanie začaté dňa 20.06.2016 v časti porušenia ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a v časti týkajúcej sa porušenia ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce vo vzťahu k plnomocenstvu pre L.. U. M., pretože v tejto časti odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. 4. Uvedeným rozhodnutím správny orgán v súlade so zásadou absorpcie uložil pokutu vo výške XX.XXX,- € za porušenie ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce tým, že v období apríl 2014 až február 2015 porušil povinnosť uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru výnimočne, keď so zamestnankyňou Veronikou Vargovou po ukončení dohody zo dňa 01.01.2014 opakovane dňa 12.02.2015 uzatvoril dohodu o brigádnickej práci študentov s dohodnutou pracovnou úlohou „barista“, opakovane uzatváral dohody o vykonaní práce so zamestnancami U. P. (dohody z 13.06.2014 a 07.01.2015), P. B. (dohody zo 14.04.2014 a 07.01.2015) a L. V. (dohody z 10.06.2014 a 07.01.2015) na vykonávanie pracovnej činnosti: „potrebné práce na linke a v skladoch“, so zamestnankyňami K. G. (dohody z 19.05.2014 na vykonávanie pracovnej činnosti: „pomocné manuálne činnosti“ a z 01.01.2015 na vykonávanie pracovnej činnosti: „montážna pracovníčka“) a Y. K. (dohody z 12.11.2014 na vykonávanie pracovnej činnosti: „pomocné manuálne činnosti“ a z 01.01.2015 na vykonávanie pracovnej činnosti: „montážna pracovníčka“), ako aj s U. M., s ktorou po ukončení dohody o vykonaní práce z 31.12.2013 s dohodnutou pracovnou úlohou „pomocné manuálne činnosti“ uzatvoril opakovane 01.01.2015 dohodu o vykonaní práce na vykonávanie pracovnej činnosti: „montážna pracovníčka“, pričom tieto dohody boli so zamestnancami uzatvárané na dlhé obdobie, časovo na seba bezprostredne nadväzujúce (U. M., K. G., Y. K.), prípadne s krátkymi prerušeniami (X. X., U. P., P. B., L. V.), čím vzniklo tvz. „reťazenie“ dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, čo vylučuje ich výnimočné uzatvorenie, a tiež tým, že dohody o vykonaní práce U. P. (dohody z 13.06.2014 a 07.01.2015), P. B. (dohody zo 14.04.2014 a 07.01.2015), L. V. (dohody z 10.06.2014 a 07.01.2015), U. M. (dohoda z 01.01.2015), K. G. (dohody z 19.05.2014 a 01.01.2015) a Y. K. (dohody z 12.11.2014 a 01.01.2015) neboli uzatvorené na prácu (pracovnú úlohu), ktorá je vymedzená výsledkom a dohoda o brigádnickej práci študentov X. X. zo dňa 12.02.2015, nebola táto dohoda uzatvorená na príležitostnú činnosť, ale išlo u všetkých uvedených dohôd o pravidelnú a opakujúcu sa činnosť. 5. Účastník konania sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. V odvolaní zo dňa 14.02.2017 účastník konania uviedol, že tak ako už v priebehu vykonávania samotnej inšpekcie práce, v rámci vyjadrenia zo dňa 07.12.2015, ako aj v rámci vyjadrenia k začatiu správneho konania o uložení pokuty, uvedené nedostatky týkajúce sa porušenia ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce a ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce zobral na vedomie, pričom sa zároveň zaviazal, že v budúcnosti pri uzatváraní oboch typov dohôd a teda dohody o brigádnickej práci študentov, ako aj dohody o vykonaní práce vyššie uvedené nedostatky odstráni. Ďalej uviedol, že ku dňu 05.12.2015 vydal napomenutie a usmernenie zodpovedným osobám s cieľom vyhnúť sa podobným pochybeniam v budúcnosti, o ktorej skutočnosti informoval inšpektorát práce v stanovenej lehote. Zároveň uviedol, že ide o prvý prípad správneho konania o uloženie pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, pričom uložená pokuta nebola v súlade s účelom ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, nakoľko zistené porušenia nevykazujú podľa jeho názoru také znaky závažnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie pokuty v navrhovanej výške. Tiež uviedol, že sa nestotožňuje s výškou pokuty, ktorá je podľa jeho názoru neprimerane vysoká a nezodpovedá charakteru protiprávnosti konania, závažnosti porušenia sankcionovaných povinností, spôsobu a následkom porušenia sankcionovaných povinností a iným okolnosťami prípadu, najmä skutočnosti, že nejde o opakované porušenie sankcionovaných povinností a výrazne uprednostňuje represívny charakter uloženej pokuty pred jej preventívnym pôsobením. Poukázal na to, že už samotné prejednanie veci pre inšpektorát práce vyvolalo pozitívny a želaný efekt správneho konania, zistené nedostatky zobral na vedomie a zároveň deklaroval prijatie nápravných opatrení, na ktorú skutočnosť však inšpektorát práce neprihliadal. Účastník konania uviedol, že inšpektorát práce rozhodol nesprávne a uložil pokutu vo výške, ktorá je podľa jeho názoru neprimeraná. V závere požiadal odvolací správny orgán, aby vydal rozhodnutie, ktorým zmení napadnuté rozhodnutie inšpektorátu práce v časti týkajúcej sa výšky pokuty a to tak, že účastníkovi konania uloží za zistené porušenia pokutu v nižšej primeranej sume. 6. O odvolaní účastníka konania rozhodol Národný inšpektorát práce Košice rozhodnutím č. OPS/ BEZ/2017/3534,O-201/2017, ktorým potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy a odvolanie účastníka konania zamietol. Odvolací správny orgán skonštatoval vo svojom rozhodnutí, že sankcia vo výške XX.XXX,- € je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania spĺňa aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania o ďalšieho nezákonného konania v budúcom období, zároveň poukázal na to, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby. Keďže účastník konania s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave. II. Žalobné dôvody 7. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 07.07.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného OPS/BEZ/2017/3534, O-201/2017 zo dňa 05.05.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 2017/146 zo dňa 02.02.2017, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške XX.XXX,- € za spáchanie správneho deliktu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, čím porušil § 16 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce. 8. Žalobca v žalobe uviedol, že nenamieta, že je objektívne zodpovedný za porušenia zistené zo strany orgánu verejnej správy a nechce sa tejto zodpovednosti zbaviť. Napadá však rozpor napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy so základnými zásadami trestného konania a zásadami ukladania trestov, ktoré sa analogicky uplatňujú aj v správnom trestaní. Žalobca sankciu, ktorú mu uložili orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach, nepovažuje za spravodlivú a adekvátnu k povahe zistených porušení pracovno-právnych predpisov, nakoľko táto podľa neho nezodpovedá charakteru protiprávneho konania, závažnosti porušenia sankciovaných povinností, spôsobu a následkom porušenia sankciovaných povinností a inými okolnosťami prípadu a zároveň výrazne uprednostňuje represívny charakter uloženej sankcie pred jej preventívnym pôsobením. 9. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžd/22/2014 zo dňa 12.11.2014, v ktorom sa uvádza, že sankcia nemá byť pomstou, ale nápravným prostriedkom, ktorý má viesť k zmene postoja k správnemu deliktu, za ktorý bola uložená pokuta. Sankcia musí byť spravodlivá v zmysle primeranosti, účelnosti a odôvodnenosti, pretože inak by neviedla k náprave, ale naopak k vzdoru a odporu voči orgánu verejnej správy a k opakovanému porušovaniu zákonov. 10. Ďalej poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo 147/2008 zo dňa 12.03.2009, v ktorom sa uvádza „Najvyšší súd SR dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z toho hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.“ 11. Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionality medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj zásahov do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.04.2013, sp. zn. 4To 2/2013. 12. Žalobca ďalej poukázal v žalobe, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úlohu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobca má za to, že orgány verejnej správy nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžo/11/2013 zo dňa 27.02.2014, v ktorom sa hovorí, že podstatnou obsahovou náležitosťou v rozhodnutiach správneho orgánu je aj jeho odôvodnenie, ktoré plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru účastníkov správneho konania, správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. 13. Žalobca je toho názoru, že nie je postačujúce, ak je sankcia za porušenie zákonných povinností uložená v rozsahu, ktorý síce zákon pripúšťa, ale správny orgán pri rozhodovaní o konkrétnej výške uloženej pokuty nezohľadní všetky skutkové okolnosti za ktorých došlo k zisteným porušeniam, ako aj skutočnosti, ktoré charakterizujú samotného žalobcu, najmä skutočnosť, ktorú žalobca uvádzal už v štádiu prvostupňového správneho konania a teda, že u žalobcu ide o prvý prípad správneho konania o uloženie pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. a zákona č. 82/2005 Z.z. Správny orgán je podľa názoru žalobcu povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu sankcie aj pokiaľ ide o jej výšku, nestačí uviesť kritéria, ktoré výslovne svedčia v neprospech žalobcu a tieto vykladať izolovane bez prihliadnutia k bližšie uvedeným skutočnostiam. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.09.2017 uviedol, že po ukončení inšpekcie práce listom zo dňa 07.12.2015 podal žalobca k obsahu protokolu vyjadrenie, ktorým zobral na vedomie nedostatky spočívajúce v nepredložení dokladov - § 16 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o inšpekcii práce) a v porušení ust. § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a deklaroval prijatie nápravných opatrení. 15. Žalovaný považuje právne posúdenie veci za správne, predmetná vec bola riadne zadokumentovaná, dostatočne a bez pochýb preukázaná a bola prerokovaná na základe všetkých podkladov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. 16. K výške sankcie žalovaný uvádza, že za porušenia právnych predpisov bola žalobcovi uložená pokuta v súlade s ust. § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, pričom žalovaný zohľadnil všetky okolnosti porušenia predpisov u žalobcu. Správny orgán prihliadal tiež na to, aby výška pokuty mala preventívny a represívny charakter a zároveň, aby pôsobila výchovne na žalobcu pri dodržiavaní pracovnoprávnych predpisov. 17. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý žalobca odôvodňuje tým, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia by došlo nie len k závažnej ujme na majetkových právach žalobcu žalovaný uvádza, že žalobca existenciu závažnej ujmy žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala neoznačil ani žiadne konkrétne dôkazy smerujúce k tomu, že by takýto stav mal, resp. mohol u žalobcu vzniknúť. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhuje súdu nepriznať správnej žalobe odkladný účinok. 18. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako bezpredmetnú. IV. Právne posúdenie krajského súdu 19. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. Súd skonštatoval, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky rozhodnutia bez pojednávania podľa § 137 ods. 4 SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 22. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OPS/ BEZ/2017/3534, O-201/2017 zo dňa 05.05.2017 a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 2017/146 zo dňa 02.02.2017. 23. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Žalobca v žalobe priznal, že je objektívne zodpovedný za porušenia zistené zo strany orgánov verejnej správy. Jediným jeho žalobným dôvodom bola podľa neho neprimeraná výška uloženej pokuty, rozpor napadnutých rozhodnutí so základnými zásadami trestného konania a zásadami ukladania trestov, ktoré sa analogicky uplatňujú aj v správnom trestaní. 24. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v 1. bode až v 3. bode, 6. bode a 8. bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000,- €, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví najmenej 33.000,- €. 25. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a rizika, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a/ prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 26. Súd súhlasí so žalobcom aj s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca poukázal, že pri rozhodovaní o správnych deliktoch je potrebné analogicky uplatniť okrem zásad trestného stíhania aj zásady ukladania trestov v trestnom konaní. Súd má za to, že orgány verejnej správy sa touto zásadou riadili. 27. Ukladanie sankcií za správne delikty a teda i rozhodovanie o ich výške sa realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (je to diskrečné právo správneho orgánu). Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc (na účely Odporúčania (R80 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomocí voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa 11.03.1980 na 316 zasadnutí zástupcov ministrov, možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy), na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za irelevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní sankcií presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu. Kritéria pre určenie konečnej výšky pokuty sú v danom prípade stanovené výpočtom skutočností, ku ktorým je správny orgán povinný prihliadnuť. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžo/41/2016 zo dňa 31.01.2018). 28. Konajúci súd má za to, že orgány verejnej správy prihliadli na závažnosť zistených porušení povinností a závažnosť ich následkov, počet kontrolovaných zamestnancov zamestnávateľa, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa, alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a na opakované zistenia tohto istého nedostatku, ako aj na ďalšie skutočnosti, ktoré považoval pre rozhodnutie v tomto danom konaní za relevantné. V rámci zásady absorpcie v správnom konaní orgány verejnej správy s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo 28/2007 posúdili závažnosť oboch správnych deliktov s prihliadnutím na ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, správne prijali záver, že závažnejším správnym deliktom je porušenie § 223 ods. 1 zákonníka práce, pretože jeho závažnosť spočíva v poskytovaní nižšej miere ochrany zamestnancom pracujúcim na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom negatívny následok tohto porušenia už spätne nie je možné odstrániť. Za tento delikt správny orgán uložil sankciu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce vo výške XX.XXX,- €, pričom v zmysle vyššie uvedenej absorpčnej zásady tento trest pohlcuje trest za druhý menej závažný správny delikt. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia je správny orgán oprávnený uložiť pokutu. 29. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že správne orgány riadne posúdili závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania. Zistené závažné porušenia predstavujú výrazný zásah do práv kontrolovaných zamestnancov, pretože mali byť vzhľadom na absenciu výnimočnosti ich uzatvorenia a absenciu príležitostného charakteru vykonávanej činnosti, resp. pretože nešlo o pracovné úlohy vymedzené výsledkom zamestnaní v pracovnom pomere, t.j. mala byť s nimi uzatvorená pracovná zmluva. V danom prípade by sa na nich vzťahovali všetky ustanovenia v zákonníku práce. 30. Čo sa týka námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutia neboli dostatočne odôvodnené v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, súd s touto námietkou nesúhlasí. Orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, rozpísal akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov a výšky sankcií. Zohľadnil aj okolnosť, že ide u žalobcu o prvý prípad správneho konania o uloženie pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., nakoľko výška pokuty bola uložená v dolnej hranici. Na strane 11 a 12 svojho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa svoju správnu úvahu rozpísal a zargumentoval ako dospel k uvedenej výške sankcií. 31. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietku žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).preskúmal napadnuté rozhodnutie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.