Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/295/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017202045 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017202045.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: T.. U. U., A. XX/ C, XXX XX Q., zastúpený: Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o., Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1. Dúbravka Rezidencia s.r.o., Vavrinecká 13, 831 52 Bratislava, IČO: 47 575 859, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, 2. B. W., C. XX, XXX XX Q., 3. Občianske združenie Cyklokoalícia, Karadžičova 6, 821 08 Bratislava, 4. Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BA-OOP3-2017/074966-HAN zo dňa 14.09.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov č. OU-BA-OOP3-2017/074966-HAN zo dňa 14.09.2017 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Pribratým účastníkom konania v 1.-4. rade súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1.Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že navrhovateľ Dúbravka rezidencia s.r.o., Vavrinecká 13, 831 52 Bratislava (ďalší účastník v 1. rade) dňa 15.12.2016 doručil Okresnému úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddeleniu ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o posudzovaní“) zámer navrhovanej činnosti „Obytný súbor Krčace - Dúbravka“ vypracovaný podľa prílohy č. 9 k zákonu o posudzovaní. Predkladaný zámer bol okrem nulového variantu (súčasný stav - t.j. variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila) vypracovaný v dvoch variantných riešeniach. Príslušný orgán v zmysle zákona o posudzovaní a správneho poriadku začal správne konanie vo veci zisťovania konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie dňom doručenia zámeru navrhovateľom. 2. Účel navrhovanej činnosti predstavovala výstavba súboru (komplexu) pozemných stavieb s príslušným technickým zázemím a dopravnou obsluhou s potrebným počtom parkovacích stojísk. Riešený komplex má pozostávať z bytových domov umiestnených vo východnej časti riešeného územia, rodinných domov umiestnených v západnej časti riešeného územia a občianskej vybavenosti. Celkovo je v komplexe navrhnutých 196 bytových jednotiek a apartmánov. Parkovanie je riešené na teréne, resp. garážach situovaných pod objektmi. Navrhovaná činnosť je riešená v dvoch variantných riešeniach. Podstatné rozdiely sú v riešení statickej dopravy. Vo Variante č. 1 je navrhovaných 309 parkovacích stojísk a vo Variante č. 2 je navrhovaných 319 parkovacích stojísk. V obidvoch variantoch je urbanistické, architektonické a základné stavebno-technické riešenie komplexu v zásade rovnaké. 3. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na základe zámeru „Obytný súbor Krčace - Dúbravka“ predloženého navrhovateľom Dúbravka Rezidencia s.r.o., že navrhovaná činnosť „Obytný súbor Krčace - Dúbravka“ uvažujúca s výstavbou súboru (komplexu) pozemných stavieb s potrebným počtom parkovacích stojísk v Bratislavskom samosprávnom kraji, v okrese Bratislava IV., na pozemkoch C-KN s parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX-XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX- XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. R., sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zároveň uložil povinnosť, že v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov bude potrebné zohľadniť konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených zámeru a z ostatných podkladov rozhodnutia, bližšie špecifikovaných vo výroku rozhodnutia. Konštatoval, že pri dodržaní všeobecne platných záväzných predpisov, vhodných technických a bezpečnostných opatrení, ako aj opatrení navrhnutých ŠOP SR a samotným navrhovateľom, nebude mať navrhovaná činnosť významný negatívny vplyv na životné prostredie. 4. Prvostupňový správny orgán v závere rozhodnutia uviedol, že v rámci zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie, uvedené v prílohe č. 10 zákona o posudzovaní, pritom prihliadal na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto jej vykonávania, význam očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva a vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom prostredí. Navrhovaná činnosť je umiestnená v zastavanom území obce, v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona OPK, nezasahuje do žiadnych chránených území národnej siete ani európskej sústavy chránených území. V blízkosti sa však nachádza CHKO Malé Karpaty, provincionálne biocentrum Devínska Kobyla a regionálny biokoridor pre cicavce spájajúci biocentrum Devínska Kobyla s regionálnym biocentrom Sitina - Starý grunt. Riešené územie nezasahuje do CHKO a v jeho blízkosti sa nenachádza žiadne vymedzené Pásmo hygienickej ochrany. V hodnotenom území ako aj v jeho blízkom okolí sa nevyskytujú voľne prístupné vodné plochy ani žiadny povrchový tok. Zdrojom znečisťovania ovzdušia bude najmä doprava, zdrojom znečisťovania bude voda z povrchového odtoku a splašková voda. Realizácia navrhovanej činnosti si vyžiada záber pozemkov vedených ako orná pôda, záhrady, zastavané plochy a nádvoria. Pre navrhovanú činnosť boli vypracované rozsiahle štúdie (Rozptylová štúdia, Hluková štúdia, Kapacitné posúdenie, Svetlotechnická štúdia, Dendrologické hodnotenie), z ktorých sa nepreukázalo, že by navrhovaná činnosť mala podstatne nepriaznivý vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľov. 5. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že vychádzal tiež zo stanovísk doručených k zámeru navrhovanej činnosti podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní (stanoviská dotknutých orgánov, dotknutej obce, rezortného orgánu, povoľujúcich orgánov a dotknutej verejnosti). Orgány verejnej správy sa v stanoviskách vyjadrili, že vplyvy navrhovanej činnosti nepožadujú ďalej posudzovať. Posudzovanie navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní žiadalo Združenie domových samospráv a B. W., ktorých návrhu nebolo možné vyhovieť vzhľadom na komplexné výsledky zisťovacieho konania ako aj to, že realizácia navrhovanej činnosti nepredstavuje taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere ohrozoval životné prostredie a zdravie obyvateľov. Prvostupňový správny orgán pri hodnotení vplyvov prihliadol na stanovisko ŠOP SR, ktorá kvalifikovane pomenovala očakávané vplyvy z pohľadu negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a navrhla kompenzačné opatrenia, ktoré bude navrhovateľ povinný realizovať. Poznamenal, že väčšinu pripomienok doručených v rámci zisťovacieho konania je možné vyriešiť v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov, čo je v kompetencii povoľujúcich orgánov. Príslušný orgán považoval oba varianty za realizovateľné. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca a B. W. (ďalší účastník v 2. rade) odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. j. OU-BA-OOP3-2017/074966-HAN zo dňa 14.09.2017 zamietnuté a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdené. 7. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odvolaniu žalobcu vyplynulo, že prvostupňový správny orgán v rámci procesu posudzovania navrhovanej činnosti zámeru „Obytný súbor Krčace - Dúbravka“ postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o posudzovaní, konkrétne podľa § 2 písm. b) - v odôvodnení opísal a vyhodnotil priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré sú uvedené na strane 29 a 30 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, podľa § 2 písm. c) - porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti vrátane ich variantnosti. K uvedenému odvolací orgán konštatoval, že podľa § 22 ods. 3 písm. f) zákona o posudzovaní, zámer musí obsahovať „nulový variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nerealizovali a najmenej dva varianty navrhovanej činnosti alebo jej zmeny“. Zákon bližšie nešpecifikuje podmienky variantnosti riešení, a preto odvolací orgán pokladal variantnosť riešenia navrhovanej činnosti v danej lokalite za postačujúcu. Bol názoru, že taktiež postupoval podľa § 2 písm. e) - zabezpečil si odborné podklady pre vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Odvolací orgán k uvedenému konštatoval, že prvostupňový správny orgán zámer zaslal v súlade so zákonom o posudzovaní na vyjadrenie účastníkom konania, rezortnému orgánu povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci. Ich pripomienky zapracoval do rozhodnutia v zisťovacom konaní, zaslal ich navrhovateľovi a budú podrobne rozpracované a zohľadnené v ďalších stupňoch povoľovacieho procesu podľa osobitných predpisov. 8. Odvolací orgán konštatoval, že realizačný projekt výstavby ako aj projekt výsadby zelene v rámci Projektovej dokumentácie vyššieho stupňa, bude zohľadňovať lokalizáciu letného kúpaliska Rosnička s dôrazom na letné prevádzkové obdobie. Projekt výsadby zelene a výstavby bude povoľujúcim orgánom predložený na vyjadrenie všetkým účastníkom konania a dotknutým orgánom. Poznamenal, že v ďalších stupňoch povoľovania je preto možnosť opäť uviesť svoje návrhy a pripomienky k projektu. Navrhovaná činnosť je lokalizovaná v území, v ktorom platí 1. stupeň územnej ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, do územia nezasahuje žiadne chránené územie, územie sústavy NATURA 2000 ani Ramsarské územie. Ďalej uviedol, že pri realizácii výrubu drevín budú podmienky výrubu prerokované so Štátnou ochranou prírody, regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave a budú určené v súhlase na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý vydá Mestská časť Bratislava - Dúbravka. Taktiež uviedol, že všetky pripomienky dotknutej verejnosti vznesené v rámci zisťovacieho konania boli zaslané navrhovateľovi na vedomie a na pripomienkovanie a zároveň na dopracovanie v rámci ďalších stupňov projektovej dokumentácie pre povoľovací proces podľa osobitných predpisov. Bol presvedčený, že prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí s pripomienkami dotknutej verejnosti vysporiadal dostatočne. 9. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán sa dôsledne zaoberal všetkými stanoviskami v zmysle § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní a po zvážení všetkých argumentov v nich uvedených a na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania správne rozhodol, že zámer navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa Zákona o posudzovaní. II. Žaloba 10. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti žalovaného č. OU-BA-OOP3-2017/074966-HAN zo dňa 14.09.2017, ktoré z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci považoval za nezákonné. 11. Žalobca zastával názor, že odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí nesprávne právne posúdil otázku posudzovania navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní. Podľa žalobcu navrhovaná činnosť sa mala posudzovať podľa zákona o posudzovaní. 12. Uviedol, že žalovaný nesprávne právne posúdil priebeh zisťovacieho konania vykonaného prvostupňovým správnym orgánom, pretože predmetné konanie nemohlo byť dostatočným podkladom na zistenie, opísanie a vyhodnotenie vplyvov zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie. V tejto súvislosti poukázal žalobca najmä na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nemohol reálne objasniť výhody a nevýhody zámeru navrhovanej činnosti vrátane ich variantov, a to aj v porovnaní s nulovým variantom, nakoľko aj keď bol zámer navrhovanej činnosti predložený v nulovom variante a dvoch variantných riešeniach, tieto variantné riešenia nemôžu byť posudzované ako rozdielne variantné riešenia z dôvodu, že jediný rozdiel predložených variantných riešení spočíva výlučne v rozdielnom návrhu počtu parkovacích stojísk. 13. Žalobca mal za to, že z toho dôvodu predložený zámer navrhovanej činnosti nebol spracovaný variantne, a preto nebolo možné rozhodnúť, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní, keďže na základe predloženého zámeru nebolo možné objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti vrátane jej variantov. 14. Vyhodnotil ako nesprávne tvrdenie odvolacieho orgánu, že nakoľko Zákon o posudzovaní v § 22 ods. 3 písm. f) bližšie nešpecifikuje podmienky variantnosti riešení, pokladá variantnosť riešení navrhovanej činnosti v danej lokalite za postačujúcu. Zároveň uviedol, že zo strany odvolacieho orgánu toto tvrdenie bolo použité účelovo s poukazom na definíciu pojmu variantné riešenie. 15. V súvislosti s tým žalobca poukázal na definíciu pojmu „variantné riešenie“ ustálenú Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, ako ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia, v zmysle ktorej sa pod variantným riešením navrhovanej činnosti rozumie také riešenie, ktorým sa zabezpečí rovnaké splnenie stanoveného cieľa s použitím rôznych technických, technologických alebo lokalizačných riešení, prípadne návrhom rôznych ochranných opatrení a podobne. 16. Podľa žalobcu definícia variantného riešenia objasňuje úmysel zákonodarcu pri tvorbe zákonných ustanovení pojednávajúcich o variantných riešeniach a nepochybne svedčí o tom, že výklad týkajúci sa variantného riešenia použitý odvolacím orgánom v napadnutom rozhodnutí, nie je správny a odvolací orgán predmetnú otázku preto nesprávne právne posúdil. 17. Zhrnúc všetky uvedené skutočnosti žalobca konštatoval, že zámer navrhovanej činnosti nemohol byť zákonným a dostatočným podkladom na vydanie prvostupňového rozhodnutia, a preto odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí predmetnú otázku nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné. 18. Žalobca preto žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.02.2018 považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za vecne správne a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. 20. Uviedol, že žalobou napadnutým rozhodnutím rozhodol o odvolaní T.. U. U. a B. W. proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia tak, že odvolania zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 21. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán po tom, čo komplexne preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.j. : OU-BA-OSZP3-2017/007680/LAZ/IV-EIA-r zo dňa 12.05.2017, odvolania odvolateľov, celý spisový materiál, postup prvostupňového správneho orgánu konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že navrhovaná činnosť „Obytný súbor Krčace - Dúbravka“ sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, nie sú v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, dostatočným spôsobom boli zabezpečené procesné práva účastníkov konania a boli vydané správne rozhodnutia, ktoré boli v legitímnych očakávaniach stavebníka. 22. Poznamenal, že žalobca neuviedol v žalobe žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo strany žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. 23. Žalovaný naďalej zastával názor, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu postupoval správne, predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je zákonné a má predpísané náležitosti. 24. Žalovaný na základe vyššie uvedeného navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov v 1. - 4. rade 25. Ďalší účastník v 1.rade v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16.07.2018 a jeho doplnenom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.08.2018 uviedol, že správna žaloba bola podaná oneskorene, a preto ju žiadal odmietnuť. 26. Okrem toho bol presvedčený, že konajúce orgány sa ako kompetenčne príslušné orgány vysporiadali s technickými a odbornými námietkami žalobcu, pričom tieto objektívne vyhodnotili v neprospech žalobcu a hoci mal za to, že žalobca nemal a nemá postavenie účastníka konania a konajúci súd má hodnotiť právne otázky, pričom žalobca účelovo a nesprávne namieta technické a odborné otázky, ktoré konajúci súd nie je odborne spôsobilý vyhodnotiť. V zmysle uvedeného správna žaloba bola podaná žalobcom, ktorý žiadnym spôsobom nepreukázal svoje postavenie ako účastníka konania na Okresnom úrade Bratislava, ako ani zásah do jeho práv, a preto ďalší účastník v 1. rade žalobcu považuje aj za neoprávnenú osobu na podanie správnej žaloby, a preto navrhol žalobu odmietnuť aj z tohto dôvodu. 27. V doplňujúcom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca má síce špecializované vzdelanie v oblasti práva, avšak nie v oblasti technických vlastností a požiadaviek uvedených vo variantoch v súvislosti s posudzovaním vplyvov na životné prostredie, pričom jeho pripomienky a námietky sú len všeobecného charakteru. Z uvedeného pre ďalšieho účastníka vyplýva, že žalobca nemôže dostatočne odborne posúdiť všetky náležitosti a skutočnosti, ktoré obsahujú predložené varianty a práve z toho usúdil, že v zmysle uvedeného sa môžu zdať varianty totožné. 28. S poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1 správneho poriadku a § 61 písm. a) SSP v spojení s § 178 ods. 1 SSP ďalší účastník v 1. rade zastával názor, že žalobca nebol a nie je legitímnym účastníkom správneho konania ako ani konania o správnej žalobe, keďže jeho práva nemôžu byť vydanými rozhodnutiami žiadnym spôsobom dotknuté. Ďalej tvrdil, že žalobcov právom chránený záujem nie je ani v najmenšej miere dotknutý, keďže podľa dostupných informácií trvalé bydlisko žalobcu sa nenachádza v blízkosti výstavby projektu a ani nie je vlastníkom alebo nájomcom susediacich pozemkov a je na mieste otázka, či žalobca len nezneužíva právne inštitúty v záujme dosiahnutia osobných výhod. Mal za to, že žalobca vzhľadom na uvedené nie je a ani nebol aktívne legitimovaným na podanie správnej žaloby. 29. Pre prípad, že by žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby, ďalší účastník v 1. rade tvrdil, že správna žaloba bola podľa jemu dostupných informácií podaná oneskorene. Rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2017, avšak správna žaloba bola podaná až 11.12.2017, čo spôsobuje, že žaloba bola podaná oneskorene. V zmysle uvedeného navrhol, aby súd žalobu ako podanú oneskorene odmietol, alebo zamietol. 30. Ďalší účastník v 2. rade vo vyjadrení k žalobe súhlasil, aby súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odboru opravných prostriedkov č.j. OU-BA-OOP3-2017/074966-HAN zo dňa 14.09.2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, že v danom prípade došlo k nedostatočnému posúdeniu prínosov súčasného stavu predmetného územia a rizík navrhovaného stavebného zámeru. Ďalej konštatoval, že ak si navrhovateľ želá uskutočniť zámer len s malými odchýlkami, malo by sa to rešpektovať s tým, že by pritom bola väčšia pravdepodobnosť úplného zamietnutia takého zámeru a zachovania pôvodného stavu, t.j. nulového variantu. Práve nulový variant poskytuje vo väčšine prípadov dostatočné rozpätie variantov a nedostatočné ocenenie jeho prínosov - nevedomosť o tom, čo sú skutočné hodnoty a čo pahodnoty, je príčinou uskutočňovania mnohých devastačných stavebných zámerov. 31. Ďalší účastník v 3. rade sa k žalobe nevyjadril. 32. Ďalší účastník v 4. rade vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 09.07.2018 sa vyjadril v tom smere, že s podanou žalobou súhlasí v plnom rozsahu a navrhol, aby súd žalobe vyhovel. V. Replika žalobcu 33. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 26.03.2018, v ktorom reagoval na vyjadrenia žalovaného uviedol, že v podanej žalobe uviedol také skutočnosti, ktoré riadne a dostatočne preukazujú porušenie platných právnych predpisov zo strany žalovaného. Mal za to, že žalobca nie je povinný v rámci správnej žaloby uvádzať nové skutočnosti, prípadne nové dôkazy, ktoré neuviedol v konaní pred správnym orgánom, pričom takáto povinnosť mu ani zo žiadneho platného právneho predpisu nevyplýva. Naproti tomu, žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti ani dôkazy, ktorými by poprel tvrdenia žalobcu uvedené v správnej žalobe. Zároveň konštatoval, že žalovaný žiadne z tvrdení žalobcu nepoprel. VI. Právna úprava 34. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 35. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 38. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 39. Podľa § 2 písm. a, b), c) zák. č. 24/2006 Z.z., účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom. 40. Podľa § 22 ods. 3 zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zámer musí obsahovať a) základnú charakteristiku navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, b) základné údaje o súčasnom stave životného prostredia územia, na ktorom sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, ako aj územia, ktoré má byť navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou ovplyvnené, c) základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, najmä nároky na záber pôdy, energiu a suroviny, ako aj o miere znečistenia alebo poškodenia zložiek životného prostredia, d) základné vyhodnotenie výhod a nevýhod variantov riešenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, e) návrhy opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny v etape realizácie, prevádzky a ukončenia prevádzky, f) nulový variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nerealizovala a najmenej dva realizačné varianty navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. 41. Podľa § 22 ods. 6 zák. č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa môže vo výnimočnom prípade upustiť do 30 dní od doručenia žiadosti od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti najmä vtedy, ak nie je k dispozícii iná lokalita, alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán uplatní požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu v konaní podľa tohto zákona. 42. Podľa § 29 ods.1 zák. č. 24/2006 Z. z., ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. 43. Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. 44. Podľa § 29 ods.3 zák. č. 24/2006 Z. z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. VII. Právne posúdenie veci 45. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2017/074966-HAN zo dňa 14.09.2017 v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o potrebe zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalovaný vec nesprávne právne posúdil, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 46. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní. V súlade s právne záväznými princípmi účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia ustanovenými v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia - oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006 Z.z. (ďalej len „Aarhurský dohovor“) bol žalobca oprávnený podať odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, nakoľko sa toto týka chráneného práva verejnosti na udržanie priaznivého životného prostredia. Nie je preto dôvod pre záver, že by žalobca nemohol účinne napadnúť odvolaním predmetné rozhodnutie, ktoré sa ho bezprostredne netýka. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že Slovenská republika prevzala na seba aj medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhurského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam a pokiaľ zákonodarná alebo výkonná moc nevykonala príslušné normotvorné (všeobecne záväzné) kroky, k vytvoreniu vhodných podmienok na implementáciu tohto subjektívneho práva jednotlivca v slovenskom právnom poriadku, potom súdna moc na základe ústavného kritéria prednosti komunitárneho práva (čl. 7 ods. 2 ústavy) a zásady lojálnej spolupráce (čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) a rešpektovania princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) musí v prípade jednotlivca dovolávajúceho sa v konkrétne prejednávanej veci na právo prístupu verejnosti k správnym a súdnym konaniam, toto právo mu v individuálnej veci priznať. Žalobca mal teda právo predkladať námietky a pripomienky v predmetnom správnom konaní podľa tohto zákona, ktorými sa správny orgán pri rozhodovaní aj zaoberal, čo nesporne z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil námietku ďalšieho účastníka v 1. rade o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnú. 47. Krajský súd sa taktiež nestotožnil s námietkou oneskoreného podania žaloby vznesenou ďalším účastníkom v 1. rade. Ďalší účastník v 1. rade tvrdil, že podľa jemu dostupných informácií žaloba bola podaná oneskorene, pretože rozhodnutie odvolacieho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2017 a správna žaloba bola doručená súdu až dňa 11.12.2017. 48. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 49. Súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného mu bolo doručené dňa 09.10.2017. Súd z administratívneho spisu nemal jednoznačne preukázaný dátum doručenia rozhodnutia žalovaného žalobcovi, nakoľko po oboznámení sa s podpísanou doručenkou adresovanou žalobcovi, nebolo možné jednoznačne ustáliť dátum doručenia, keďže tento bol prepisovaný (dátum 09.10.2017 na 02.10.2017). Za účelom odstránenia tejto nejasnosti, krajský súd vykonal dopyt na podaciu poštu ohľadne oznámenia, kedy bola zásielka, predmetom ktorej bolo doručenie rozhodnutia žalovaného, skutočne dodaná žalobcovi. 50. Na základe oznámenia Slovenskej pošty a.s. zo dňa 12.09.2018 súd zistil, že doporučená zásielka adresovaná žalobcovi, predmetom ktorej bolo doručenie žalobou napadnuté rozhodnutie, bola žalobcovi doručená dňa 09.10.2017, kedy si žalobca rozhodnutie žalovaného prevzal osobne. 51. Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že žaloba bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 08.12.2017, pričom tento dátum pripadol na deň pracovného pokoja. Podľa § 69 ods. 5, 6, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň a v prípade, ak posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde, alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, je lehota zachovaná. V prejednávanej veci, keď žalobca podal zásielku so žalobou na poštovú prepravu dňa 08.12.2017, posledným dňom lehoty bol deň 09.12.2017, potom s poukazom na § 181 ods. 1 SSP možno uzavrieť, že žalobca podal žalobu včas. 52. Ďalej sa krajský súd zaoberal procesným návrhom žalobcu zo dňa 25.09.2018 na prerušenie konania až do právoplatnosti rozhodnutia trestného konania. V návrhu uviedol, že proti vedúcej odboru na Okresnom úrade v Bratislave, ktorá vydala rozhodnutie, ktorého zákonnosť sa preskúmava v tomto súdnom konaní, je vedené trestné stíhanie pre zločin korupcie a súčasne bola rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici vzatá do väzby. 53. Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. V prípadoch špecifikovaných v § 100 SSP tak správny súd obligatórne alebo fakultatívne preruší konanie, prípadne urobí iné vhodné opatrenia na plynulé konanie vo veci. 54. V predmetnej veci nie sú podľa názoru správneho súdu splnené podmienky na obligatórne prerušenie konania upravené v § 100 ods. 1 SSP a ani na fakultatívne prerušenie konania podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP. Trestné konanie, v ktorom sa rieši otázka trestného stíhania vedúcej odboru, ktorá rozhodovala v predmetnej veci, nemá na predmetné konanie vplyv. Výsledok trestného konania nie je pre správny súd vo vzťahu k preskúmavaniu zákonnosti daného rozhodnutia ohľadom námietok vznesených žalobcom relevantný a nepredstavuje dôvod na prerušenie konania, preto správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP. 55. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP3-2017/074966-HAN zo dňa 14.09.2017, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ktorý na základe zámeru „Obytný súbor Krčace - Dúbravka“ predloženého navrhovateľom Dúbravka Rezidencia s.r.o. rozhodol podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak, že navrhovaná činnosť „Obytný súbor Krčace - Dúbravka“ uvažujúca s výstavbou súboru (komplexu) pozemných stavieb s potrebným počtom parkovacích stojísk v Bratislavskom samosprávnom kraji v okrese Bratislava IV. v k.ú. R. sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s tým, že prvostupňový správny orgán zároveň v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov v rozhodnutí konštatoval, že bude potrebné zohľadniť konkrétne požiadavky špecifikované v rozhodnutí vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených zámeru a z ostatných podkladov rozhodnutia. 56. Z čl. 152 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať k situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou, nie je interpretovaný ústavne- konformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc, sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná a po vstupe SR do Európskeho spoločenstva Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva Európskej únie. 57. Z vyššie citovanej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivisticky právny prístup aplikáciu zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne - konformným výkladom. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavku na ústavne - konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. 58. Podstatná námietka žalobcu spočívala v tvrdení, že správny orgán nemohol reálne objasniť výhody a nevýhody zámeru navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, nakoľko, aj keď bol zámer navrhovanej činnosti predložený v nulovom variante a dvoch variantných riešeniach, tieto variantné riešenia nemôžu byť posudzované ako rozdielne variantné riešenia, pretože jediný rozdiel predložených variantných riešení predstavuje výlučne rozdielny návrh počtu parkovacích stojísk. 59. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný v rozhodnutí argumentoval, že Zákon o posudzovaní v § 22 ods. 3 písm. f) bližšie nešpecifikuje podmienky variantnosti riešení, a preto pokladal variantnosť riešenia navrhovanej činnosti v danej lokalite za postačujúcu. Súd s takouto argumentáciou žalovaného nemohol súhlasiť. 60. V danom prípade je potrebné vychádzať z účelu Zákona o posudzovaní vplyvov, ktorým je zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhované činnosti na životné prostredie, objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia, alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia. 61. Jediný rozdiel predložených variantných riešení v prejednávanej veci spočíval výlučne v rozdielnom návrhu počtu parkovacích stojísk, vo Variante 1 počet parkovacích stojísk 309 a vo Variante 2 počet parkovacích stojísk 319, pričom takéto variantné riešenia súd vyhodnotil ako nedostatočné. 62. Zo znenia ust. § 22 ods. 3 zákona o posudzovaní nesporne vyplýva, aké základné náležitosti musí zámer obsahovať, okrem iného najmenej dva odlišné realizačné varianty navrhovanej činnosti. Pod variantným riešením navrhovanej činnosti sa rozumie také riešenie, ktorým sa zabezpečí rovnaké splnenie stanoveného cieľa s použitím rôznych technických, technologických alebo lokalizačných riešení, prípadne návrhom rôznych ochranných opatrení a pod. 63. V takto predložených variantných riešeniach posudzovaného zámeru možno uzavrieť, že chýbajú rôzne technické, technologické riešenia, návrhy rôznych ochranných opatrení, keď jediný rozdiel predložených variantných riešení spočíval výlučne v rozdielnom návrhu počtu parkovacích stojísk. Variantné riešenia nie sú akékoľvek formálne rozdielne sa tváriace riešenia, ale len také riešenia, z ktorých každé má odlišný vplyv na životné prostredie, pričom predmetný vplyv musí mať väčšiu intenzitu, pretože len na základe reálneho vplyvu na životné prostredie s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň jeho ochrany, možno porovnať výhody a nevýhody variantného riešenia vo vzťahu k vplyvu na životné prostredie, sledujúc tým hlavný cieľ zákona, ktorým je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia. Vzhľadom na to neobstojí argument žalovaného, že rozdiel v počte parkovacích stojísk, konkrétne 10 parkovacích plôch, znamená predloženie variantného riešenia. 64. Zákonodarca pamätal aj na situácie, kedy z dôvodov demonštratívne uvedených v Zákone o posudzovaní (ust. § 22 ods. 6) nie je možné vypracovať variantné riešenie a v takých prípadoch má navrhovateľ právo požiadať o upustenie od požiadavky variantnosti riešenia v zmysle § 22 ods. 6 zákona o posudzovaní. Treba však podotknúť, že zákon takejto požiadavke vyhovie len vo výnimočných prípadoch (§ 22 ods. 6, veta prvá), čo je taktiež dôkazom toho, že variantné riešenia musia spĺňať prísne kritériá. 65. S poukazom na uvedenú konštatáciu krajský súd dospel k záveru, že takéto navrhované variantné riešenia nespĺňajú atribúty vyplývajúce z účelu a zmyslu zákona o posudzovaní. Podľa názoru súdu zo strany správneho orgánu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v dôsledku chybného výkladu ust. § 22 ods. 3 písm. f) zákona o posudzovaní, keď zámer vo vzťahu k variantným riešeniam bol žalovaným posúdený tak, že rozdiel v počte parkovacích miest v statickej doprave, bol vyhodnotený ako podstatný rozdiel v navrhnutých variantných riešeniach a teda ako postačujúci. Z uvedeného dôvodu nebolo možné rozhodnúť, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní, keďže na základe predloženého zámeru nebolo možné objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti vrátane jej variantov, keď variantné riešenia nemohli byť posudzované ako rozdielne variantné riešenia, nakoľko jediný rozdiel predložených variantných riešení spočíval výlučne v rozdielnom návrhu počtu parkovacích plôch. 66. Krajský súd vzhľadom na vyššie prijatý záver považoval žalobu za dôvodnú a rozhodnutie žalovaného v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 67. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 68. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 69. Pribratým účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, pretože s poukazom na § 169 SSP má pribratý účastník voči neúspešnému žalovanému, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, pričom v danom prípade pribratým účastníkom takéto trovy nevznikli. 70. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.