Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/2/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200018 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200018.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu (navrhovateľa): Bazcom, a.s., Opletalova 1015/55, 110 00 Praha, Česká republika, IČ: 273 97 050, proti žalovanému (odporcovi): BENE Pharma s.r.o., Jazdecká 1/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 830 208, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 23 Cb/381/2017 - 188 zo dňa 27.11.2017 a opravnému uzneseniu č.k. 23 Cb/381/2017 - 212 zo dňa 01.12.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 23 Cb/381/2017 - 188 zo dňa 27.11.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 23 Cb/381/2017 - 212 zo dňa 01.12.2017 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením v znení opravného uznesenia súd prvej inštancie uložil žalovanému (odporcovi) povinnosť zdržať sa akejkoľvek dispozície s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese C. P., X. C. - Z..Č.. N., katastrálnom území N., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným Ú. C., katastrálnym odborom, a to pozemku parcely registra „. s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcely registra „. s parcelným číslom XXXX/XXX, o výmere XXXX Z.X, zastavané plochy a nádvoria a stavbe so súpisným číslom XXXXX postavenej na parcele registra „. s parcelným číslom XXXX/XXX, popis stavby: predajno-skladový objekt, najmä tieto akýmkoľvek spôsobom scudziť, zaťažiť, vložiť do majetku inej spoločnosti, prenajať na dobu dlhšiu ako jeden rok alebo bez možnosti výpovede, alebo disponovať s nimi iným spôsobom brániacim uspokojeniu navrhovateľa z týchto nehnuteľností ako predmetu záložného práva alebo spôsobom toto uspokojenie obmedzujúcim. Navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov tohto konania, pričom o jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V odôvodnení uviedol, že v návrhu argumentoval žalobca tým, že dňa 05.11.2015 podal predchádzajúci veriteľ žalovaného, spoločnosť AB - CREDIT a. s., Praha, IČ: 405 22 610 návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 130.000.000,- CZK s príslušenstvom, ktorým sa domáhal úhrady svojej pohľadávky voči žalovanému (pôvodne s obchodným menom VULM SK s.r.o.) z titulu Zmluvy o úvere č. 507681036 zo dňa 04.07.2012. O zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere sa vedie konanie na okresnom súde pod sp. zn. 26 Cb/436/2015, ktoré bolo prerušené z dôvodu reštrukturalizácie. V rámci uvedeného konania podľa žalobcu nebol žalovaným nikdy popretý fakt, že suma úveru bola reálne pripísaná na jeho účet a žalovaný navyše celý čas vedie tento svoj záväzok v účtovníctve. Predmetná pohľadávka žalobcu je okrem iného zabezpečená aj záložným právom k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré bolo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.07.2012. Žalobca uviedol, že žalovaný dlhodobo využíva všetky prostriedky k tomu, aby svoj dlh žalobcovi ako veriteľovi neuhradil, a to najmä uvádzaním pravde nezodpovedajúcich skutočností o neplatnosti zmluvy o úvere, záložnej zmluvy a podobne len na to, aby získal čas a plneniu sa v čo najširšom rozsahu vyhol. Tomu nasvedčujú aj všetky úkony, ktoré boli do dnešného dňa žalovaným vykonané a na základe ktorých hrozí, že aj keď sa žalobca nakoniec domôže svojho práva na zaplatenie, neostane už spoločnosti žiaden majetok. Ďalej poukázal na to, že bola povolená reštrukturalizácia žalovaného, do ktorej si žalobca prihlásil svoju pohľadávku a uplatnil aj svoje zabezpečovacie právo. Reštrukturalizačný správca dlžníka (žalovaného) potvrdil žalobcovi, že jeho zabezpečená pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok vedeného v reštrukturalizácii žalovaného. Dňa 25.05.2017 Okresný súd Prešov vydal uznesenie č.k. 2 R/1/2017 - 87, ktorým určil, že sa na zabezpečovacie právo žalobcu uplatneného prihláškou zabezpečenej pohľadávky zo dňa 25.04.2017 neprihliada. Toto uznesenie nebolo žalobcovi doručované. Dňa 05.06.2017 mu bolo doručené oznámenie reštrukturalizačného správcu žalovaného zo dňa 31.05.2017 o popretí ním prihlásenej zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Dňa 16.06.2017 podal žalobca žalobu o určenie pohľadávky čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a zabezpečenia. Na schôdzi veriteľov konanej dňa 04.10.2017 bol schválený reštrukturalizačný plán. Následne Okresný súd v Prešove uznesením č. k. 2 R/1/2017 - 473 zo dňa 27.10.2017 potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a ukončil reštrukturalizáciu. Žalobca mal za to, že neboli splnené podmienky na jeho schválenie a bolo porušené jeho právo ako jedného z veriteľov. Poukázal aj na to, že podal žiadosť o zamietnutie reštrukturalizačného plánu, kde detailne rozviedol dôvody, na základe ktorých je reštrukturalizačný plán v rozpore so zákonom, je však zrejmé, že potvrdením reštrukturalizačného plánu Okresným súdom v Prešove je naďalej táto žiadosť bezpredmetná. V súčasnosti teda žalobca ako zabezpečený veriteľ s pohľadávkou, ktorá predstavuje len v istine sumu cca 4,9 mil. eur (a prijatie ktorej sumy žalovaný ako dlžník nikdy v žiadnom konaní nepoprel) čelí hrozbe, že jeho pohľadávka nebude uspokojená vôbec a navyše, že dôjde k odstráneniu jeho záložného práva a predaju jediného hodnotného majetku žalovaného ako dlžníka. Žalobca ďalej návrh odôvodnil tým, že po podaní žaloby proti žalovanému, ktorou si uplatnil svoj nárok na zaplatenie svojej pohľadávky vo výške 130.000.000,- CZK s príslušenstvom (t.j. v priebehu súdneho konania, ešte predtým ako mohla byť začatá exekúcia, prostredníctvom ktorej by žalobca ako veriteľ mohol uspokojiť svoju pohľadávku), v tom čase jediný spoločník a konateľ spoločnosti žalovaného - P.. Q. C., založil znova ako jediný spoločník a konateľ úplne novú farmaceutickú spoločnosť VULM s.r.o., Tuhovská 18, Bratislava, IČO: 50 094 602. Novozaložená farmaceutická spoločnosť VULM s.r.o. de facto postupne a systematicky nahradila spoločnosť žalovaného, bola na ňu prakticky prevedená celá podnikateľská činnosť žalovaného, vrátane registrácií liekov potrebných pre ich výrobu, hnuteľných vecí, zásob, zamestnancov a pod.. Podľa neho bolo zjavné, že v spoločnosti žalovaného nie je čo reštrukturalizovať, nakoľko celý podnik bol prevedený na tretiu osobu. Ďalej podrobnejšie uviedol dôvody nezákonnosti reštrukturalizácie žalovaného. 2. Konajúci súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože preukázal predloženými listinnými dôkazmi, uvedenými v predchádzajúcich častiach tohto uznesenia podľa ust. § 326 ods. 2 a nasl. CSP, že zo správania žalovaného možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovaného súdneho rozhodnutia (samozrejme v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej) mohol byť ohrozený z dôvodu správania sa strany, spočívajúcom v možnosti scudzenia predmetných nehnuteľností vzhľadom na str. 34 a 46 reštrukturalizačného plánu a tým pádom z možného zníženia majetku strany. Súd považoval na základe predložených listinných dôkazov za pravdepodobné, že by mohlo prísť k predaju predmetných nehnuteľností žalovaného, pretože na str. 34 a 46 reštrukturalizačného plánu je uvedené, že ako najreálnejší sa javí predaj nehnuteľného majetku dlžníka v k. ú. Vajnory, ktorý nie je bezprostredne potrebný na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. Prevod predmetných nehnuteľností žalovaným by mal za následok zmarenie možností žalobcu uspokojiť sa v rámci reštrukturalizácie, nakoľko okrem „dossierov“ (ktorých reálna cena nie je v súčasnosti bez pochýb ustálená) už nezostane žalovanému žiaden majetok a možnosť, že žalobca niekedy vymôže svoju pohľadávku aspoň čiastočne voči žalovanému prakticky zanikne. Zo samotnej povahy navrhovaného neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že v prípade jeho nariadenia nebude užívanie predmetných nehnuteľností žalovaným žiadnym podstatným spôsobom obmedzené a žalovaný môže prostredníctvom týchto nehnuteľností vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam žalovaného, preto aj z tohto pohľadu súd považoval za prostriedok dočasne primerane upravujúci pomery medzi žalobcom a žalovaným. 3. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil výrok uznesenia č.k. 23 Cb/381/2017 - 188 zo dňa 27.11.2017 tak, že z neho vypustil slovné spojenie „v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia“ z dôvodu, že bolo potrebné zosúladiť výrok s navrhovaným petitom, ktorý páričnú lehotu neobsahoval. 4. Proti týmto rozhodnutiam podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V prvom rade vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. Mal za to, že nie je daná výlučná miestna príslušnosť podľa § 20 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), keďže sa neuplatňuje vecné právo k nehnuteľnosti. V doplnení zo dňa 14.12.2017 poukázal aj na to, že súd bol povinný skúmať, či nie je daná výlučná miestna príslušnosť podľa ust. § 20 písm. d) CSP, nakoľko žalobca osvedčuje svoj nárok v súvislosti s procesom reštrukturalizácie. Ďalej namietol, že mu nebol doručený úplný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Chýbajú strany 16 a 17, preto nemá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tiež považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, v podstate sú obsiahnuté v bodoch 13 až 16 odôvodnenia. Súd prvej inštancie v nich však neodôvodňuje, prečo rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku. Uviedol iba všeobecné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej nie je zrejmé, z akého správania odvolateľa má vyplývať obava, že by výkon „navrhovateľom navrhovaného súdneho rozhodnutia” mohol byť ohrozený a nie je zrejmé výkon akého rozhodnutia by mohol byť ohrozený. Rozpor videl aj v tom, že konajúci súd na jednom mieste uvádza, že dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia je ohrozenie exekúcie, na ďalšom mieste už uvádza, že je potrebné upraviť pomery strán. Videl tiež nezrovnalosti vo výrokovej časti, keď súd uviedol “…disponovať s nimi iným spôsobom brániacim uspokojeniu navrhovateľa z týchto nehnuteľností ako predmetu záložného práva alebo spôsobom tohto uspokojenie obmedzujúcim”, avšak sám súd konštatuje, že záložné právo zaniklo. 5. Žalovaný sa ďalej podrobnejšie venoval neosvedčeniu splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade z návrhu nie je zrejmý nárok, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Ak žalobca odkazuje na konanie pod sp. zn. 26 Cb/436/2015, toto bolo zastavené ku dňu 07.11.2017 potvrdením reštrukturalizačného plánu a skončením reštrukturalizácie. Pokiaľ poukazuje na incidenčné konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2 Cbi/17/2017, toto nezakladá akúkoľvek potrebu úpravy práv strán a nemôže byť ani daná obava z ohrozenia exekúcie. V nariadenom neodkladnom opatrení chýba limitovanie času, pretože vo výroku uvedenou formuláciou by v podstate platilo, že sa ukladá odvolateľovi zdržať nakladania s nehnuteľnosťami bez časového obmedzenia, pričom uvedené nie je viazané na žiadne súdne konanie. 6. Zároveň nebola osvedčená hrozba exekúcie vedenej na vymoženie pohľadávky žalobcu. Pohľadávku, ktorú označil žalobca, nie je možné uplatňovať ani vymáhať v konaní na súde, a teda ani viesť exekúciu. Pokiaľ sa mal žalobca domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že výkon jeho záložného práva je ohrozený, odvolateľ poukázal na to, že predmetné záložné právo zaniklo, a to pred doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože si ho v reštrukturalizácii žalobca neuplatnil riadne a včas. Zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku v zmysle § 155 ods. 2 ZKR zaniklo. Žalovaný poukázal aj na subsidiaritu neodkladného oparenia a zabezpečovacieho opatrenia, čím sa konajúci súd vôbec nezaoberal. Napadnutým uznesením v podstate zakázal realizáciu súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Je neprípustné, aby súd považoval možnosť postupu odvolateľa v súlade s potvrdeným reštrukturalizačným plánom za preukázanú obavu, ktorá má predstavovať dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súdom potvrdený plán je záväzný aj pre žalobcu. Reštrukturalizačný plán upravuje spôsob uspokojenia okrem iného aj pohľadávky žalobcu. Aj v prípade predaja nehnuteľností je stanovený mechanizmus na uspokojenie veriteľov. Zdôraznil, že nariadením neodkladného opatrenia nie je možné znemožniť realizáciu reštrukturalizačného plánu. 7. Žalovaný ďalej poukázal na to, že napriek tomu, že predmetné nehnuteľnosti mohol previesť už niekoľko rokov, to však neurobil ani po skončení reštrukturalizácie a zániku záložného práva. Podľa jeho názoru žalobca sa nezmyselne vyjadruje k procesu reštrukturalizácie, ktorá už bola skončená a súd prvej inštancie nemôže tento proces posudzovať. Na záver poukázal na to, že samotná pohľadávka žalobcu je sporná a sporné je i to, či je žalobca jej majiteľom, keďže bola spochybnená aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Mal za to, že návrh žalobcu celkom zjavne slúži na zneužitie práva a ide o svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a konanie zastavil, resp. aby ho zmenil tak, že návrh zamietne, prípadne zruší. 8. V odvolaní proti opravnému uzneseniu uviedol, že nie je možné meniť opravným uznesením skutočnosť, že súd si neskôr uvedomil, že rozhodol nesprávne. V ďalšom texte zopakoval námietky uvedené v predchádzajúcom odvolaní. 9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. V prvom rade poukázal a na oneskorené podanie doplnenia odvolania zo dňa 14.12.2017 a tiež odvolania zo dňa 18.12.2017, ktoré bolo podané proti opravnému uzneseniu. Podľa jeho názoru odvolanie bolo možné podať len v rozsahu vykonanej opravy, ktorá sa týkala prebytočného textu vo výroku uznesenia. Napriek tomu však žalovaný opätovne napáda uznesenie v celom rozsahu. Poukázal na to, že opravená časť výroku bola iba chybou v písaní. Ďalej uviedol, že konanie o návrhu nie je konaním vyvolaným osobitnou povahou reštrukturalizačného konania. Ide o konanie, ktoré sa týka vecného práva k nehnuteľnosti, keďže sa týka zdržania sa dispozície s ňou, najmä zákazu prevodu alebo zaťaženia iným vecným právom. Spochybnil tvrdenie žalovaného, že mu nebol doručený kompletný návrh. Aj keby tomu tak skutočne bolo, nezakladalo by to v žiadnom prípade porušenie práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie uznesenia obsahuje detailný popis všetkých rozhodujúcich skutočností a možnosť oboznámiť sa s návrhom mal žalovaný aj nahliadnutím do súdneho spisu. Odôvodnenie rozhodnutia nepovažoval za nepreskúmateľné, naopak, podľa jeho názoru súd vyčerpávajúcim spôsobom sumarizuje argumentáciu žalobcu, s ktorou sa stotožnil. Je absolútne jasné, že nebezpečenstvo nezvratného zásahu do práv žalobcu spočíva v hroziacom prevode nehnuteľností. Z odôvodnenia rozhodnutia aj návrhu je zrejmé, že rozhodnutím vo veci samej je rozhodnutie o incidenčnej žalobe. Nepravdivým je aj tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie aj žalobca tvrdia, že záložné právo zaniklo. Žalobca mal za to, že absencia spojenia neodkladného opatrenia s konaním vo veci samej nezakladá dôvod pre jeho zrušenie či zmenu. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia trvá dovtedy, kým nebude Okresným súdom Prešov rozhodnuté vo veci incidenčnej žaloby. Žalovaný by nehnuteľnosti s najväčšou pravdepodobnosťou previedol na tretiu osobu (alebo inak zaťažil), čím by znemožnil uspokojenie v reštrukturalizácii uplatnenej pohľadávky: zastával názor, že prebiehajúce incidenčné konanie a správanie žalovaného sú kumulatívne dôvodmi, pre ktoré je nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutné; akonáhle jeden z týchto dôvodov odpadne, bude žalovaný oprávnený podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 334 CSP. Zároveň žalobca považoval za naplnený aj druhý predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP, t.j. existenciu obavy z ohrozenia exekúcie v prípade, že neodkladné opatrenie nariadené nebude. Pojem „exekúcia“ použitý v ust. § 325 ods. 1 CSP je potrebné interpretovať širšie ako len exekučné konanie na vymoženie pohľadávky. Tento pojem je z povahy veci potrebné chápať ako výkon akéhokoľvek dotknutého súdneho rozhodnutia; z kontextu návrhu a napadnutého uznesenia je zrejmé, že rozhodnutím, ktorého výkon môže byť aktivitou ohrozený, je rozhodnutie vo veci incidenčnej žaloby. 10. K zániku záložného práva uviedol, že podľa jeho názoru nezaniklo a naďalej existuje, pričom určenia tohto záložného práva sa domáha incidenčnou žalobou. Nie je úlohou súdu v konaní o vydanie neodkladného opatrenia posudzovať, či záložné právo k nehnuteľnostiam zaniklo alebo nie. V tejto súvislosti považoval aj argument žalovaného, že súd neskúmal, či nemožno sledovaný cieľ dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, za nezmyselný, keďže pohľadávka žalovaného je už zabezpečená záložným právom. Ďalej sa vyjadril k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie znemožnil realizáciu reštrukturalizačného plánu. Aj keby bolo plnenie plánu na predaji nehnuteľností bytostne závislé, uznesením nie je takýto predaj v žiadnom prípade znemožnený, ale iba odložený do právoplatného rozhodnutia o incidenčnej žalobe. Žalobcovi nebolo zrejmé, čo žalovaný považuje za realizáciu plánu, nakoľko plán neobsahuje žiadny reálne uskutočniteľný podnikateľský zámer žalovaného - absentuje akýkoľvek skutočný podnikateľský plán, ktorý by bolo možné realizovať, a preto celkom nie je ani možné jeho realizáciu zmariť. Poukázal však aj na to, že podľa samotného plánu nie je predaj nehnuteľností nevyhnutný pre jeho realizáciu. Plán počíta tiež s možnosťou zachovania aktuálne účinnej nájomnej zmluvy nehnuteľností, pričom výslovne uvádza (viď str. 30 Plánu), že „sa práve príjem z nájomného javí ako primárny relevantný príjem dlžníka v aktuálnom a najbližšie nadchádzajúcom období“. Zdôraznil, že žalovaný sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha len z dôvodu, aby nehnuteľnosti mohol čo najrýchlejšie previesť a zabrániť tak efektívnemu uspokojeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu. Na záver odkázal aj na svoje predchádzajúce podania a navrhol uznesenie potvrdiť. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti súdu. V tomto bode sa odvolací súd nestotožnil s názorom odvolateľa. Predmet konania o neodkladnom opatrení sa týka vecného práva k nehnuteľnosti, nakoľko žalobca žiada uloženie povinnosti žalovanému v petite návrhu presne špecifikovaným spôsobom: zdržať sa výkonu vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam. Konanie nie je ani konaním vyvolaným osobitnou povahou reštrukturalizačného konania. Za konania vyvolané konkurzom sa považuje v zmysle zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) napríklad konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky (§ 124 ods. 4 ZKR), prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Za konania súvisiace s konkurzom a reštrukturalizáciou možno považovať sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKR, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu/reštrukturalizácie. To je napr. konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinností správcu (§ 12 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), príp. iné konanie o náhradu škody v zmysle ZKR (napríklad § 11 ods. 4, § 66). Ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v prejednávanom prípade), samotná skutočnosť, že účastník konania je v reštrukturalizácii, nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z reštrukturalizácie alebo ako konanie s ním súvisiace. Preto je daná miestna príslušnosť podľa § 20 písm. a) CSP. 13. Ďalej má odvolací súd za to, že nedoručením úplného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému nebola odňatá možnosť náležite argumentovať. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bol doručovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda o podaní návrhu a jeho obsahu mal vedomosť. Nemožno tiež ani jednoznačne uzavrieť, že návrh nebol doručovaný kompletne. V odvolaní sa žalovaný celkom podrobne k návrhu vyjadril, pričom chýbajúce strany doručovaného návrhu mu v tom nebránili, pretože podstata jednotlivých námietok musela byť žalovanému zrejmá nielen z doručovaného návrhu, ale aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom boli jednotlivé tvrdenia žalobcu dostatočne špecifikované. 14. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 15. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, či nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície v danom právnom vzťahu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. 16. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 17. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že výrok neodkladného opatrenia je zmätočný, nakoľko navodzuje dojem, akoby úprava pomerov účastníkov konania bola konečná. Z výroku rozhodnutia nevyplýva časová obmedzenosť uloženej povinnosti. Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia považuje sa dočasný prostriedok upravujúci pomery medzi žalobcom a žalovaným, tento názor nekorešponduje s vysloveným výrokom, ktorý nastoľuje trvalý stav, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť bez časového obmedzenia účinkov (napr. do skončenia vo veci samej). Odvolací súd akceptuje, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia môže mať povahu konečného rozhodnutia, a teda povahu rozhodnutia vo veci samej, ale len vtedy, ak sa v dôsledku neho konanie o veci vymedzenej návrhom právoplatne skončilo a nebude nasledované konaním vo veci samej. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/77/2017, podľa ktorého charakter dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia nemusí vyplývať len zo súdom uloženej procesnej povinnosti podať žalobu vo veci samej, ale aj z iného vymedzenia jeho dočasnosti a provizórnosti vyplývajúceho zo znenia enunciátu rozhodnutia, prípadne aj len zo samotného odôvodnenia rozhodnutia. Dočasnosť a provizórnosť úpravy pomerov účastníkov v prejednávanej veci nevyplýva priamo zo znenia výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, ktoré by bolo zrejmé napríklad použitím výrazu „žalovaný je povinný dočasne sa zdržať...“ Súd prvej inštancie tak nevyjadril provizórnosť úpravy pomerov účastníkov a tiež časovo nevymedzil účinky rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Z odôvodnenia však nevyplýva postup podľa § 337 ods. 1 CSP, ktorý by naznačoval záver, že v danej veci malo ísť o konečné rozhodnutie. Navyše ani samotný návrh žalobcu nebol dostatočne jasne formulovaný ohľadom časového vymedzenia účinkov rozhodnutia o neodkladnom opatrení, nakoľko poukazoval na viaceré konania vo veci samej týkajúcej sa jeho nároku. 18. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, výkon akého rozhodnutia by mal byť ohrozený. Z obsahu návrhu vyplýva, že žalobca osvedčoval nárok existenciou zmluvy o úvere, plnenie z ktorej má byť predmetom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 26 Cb/436/2015. Zároveň poukazoval aj na incidenčné konanie, v ktorom žiada určenie pohľadávky čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a zabezpečenia. Ak by aj odvolací súd pripustil, že v danom prípade malo ísť o vymedzenie účinkov neodkladného opatrenia do skončenia predmetných konaní, poukazuje na to, že konanie vedené pod sp. zn. 26 Cb/436/2015 bolo ex lege zastavené zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie žalovaného v Obchodnom vestníku, a teda toto konanie by ani nemohlo byť takýmto určujúcim kritériom. Do úvahy prichádza teda konanie o určenie pohľadávky čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a zabezpečenia. V tomto smere považuje odvolací súd poukázať na nasledovné skutočnosti: 19. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2 R/1/2017 povolil reštrukturalizáciu žalovaného. Predmetné uznesenie bolo dňa 30.03.2017 uverejnené v Obchodnom vestníku. Žalobca si prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, pričom uviedol, že si uplatnil aj zabezpečovacie právo. 20. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.06.2017, č.k. 2 R/1/2017 - 87 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.06.2017, č.k. 2 R/1/2017 - 93 bolo určené, že na zabezpečovacie právo veriteľa Bazcom, a.s., so sídlom Opletalova 1015/55, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 273 97 050, vyplývajúce z prihlášky doručenej správcovi dňa 27.04.2014 sa neprihliada, nakoľko bolo zistené, že prihláška doručená správcovi neobsahuje pri prihlasovanom zabezpečovacom práve zabezpečenú sumu (nevyplnený údaj). Následne správca poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Žalobca sa žalobou v incidenčnom konaní domáha určenia pohľadávky, a to okrem jej právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti aj určenia, že ide o pohľadávku zabezpečenú záložným právom, nakoľko rozhodnutie súdu o určení, že sa naň neprihliada považoval za nezákonné. 21. Odvolací súd má za to, že rozhodnutím konkurzného súdu o tom, že na zabezpečovacie právo sa neprihliada, bolo v konečnom dôsledku deklarované, že žalobca si zabezpečovacie právo neprihlásil riadne a včas. Nakoľko uvedené rozhodnutie je právoplatné, na žalobcu sa v reštrukturalizácii hľadí ako na nezabezpečeného veriteľa a tak bol aj zaradený do skupiny v reštrukturalizačnom pláne. V zmysle § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Vzhľadom na to, zverejnením uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 2 R/1/2017 - 473 zo dňa 27.10.2017, ktorým bol schválený reštrukturalizačný plán a skončená reštrukturalizácia, záložné právo žalobcu na predmetných nehnuteľnostiach zaniklo a za tohto stavu je naňho potrebné hľadieť ako na nezabezpečeného veriteľa. 22. Po preštudovaní reštrukturalizačného plánu, ktorý rieši okrem iného aj postavenie žalobcu ako popretého nezabezpečeného veriteľa, dospel odvolací súd k záveru, že uspokojenie jeho pohľadávky nemôže byť ohrozené. Žalobcom tvrdené skutočnosti neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, nakoľko jeho ochrana je po skončení reštrukturalizácie zabezpečená tým, že dlžník bude peňažné plnenia, ktoré sú predmetom sporných pohľadávok, ukladať do notárskej úschovy, a to v rovnakom čase a podľa rovnakých pravidiel ako bude uhrádzať jednotlivé pohľadávky ostatných veriteľov. Nezabezpečené pohľadávky sa v reštrukturalizačnom pláne dlžník zaviazal uhradiť (po odpustení 50 % zo zistenej sumy pohľadávky) v pravidelných ročných splátkach v období 5 rokov. Plán je v zmysle § 132 ZKR záväzný pre všetkých účastníkov plánu. V prípade, ak by žalovaný neplnil tieto záväzky, v zmysle § 159 ZKR plán by sa tým stal voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným. 23. Odvolací súd neakceptoval argumentáciu okresného súdu, že ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia je odôvodnené tým, že v reštrukturalizačnom pláne sa ako s jednou z metód počíta s predajom predmetných nehnuteľností. Po skončení reštrukturalizácie dochádza k postupnému uspokojovaniu veriteľov dlžníka v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu, ktorý upravuje rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok. Odvolací súd má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by žalobca bol zabezpečeným veriteľom a výkon jeho záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam by bol ohrozený. Ako však bolo uvedené vyššie, reštrukturalizačný súd rozhodol o tom, že na zabezpečovacie právo sa v reštrukturalizácii neprihliada. Súdu v tomto konaní neprináleží právomoc preskúmavať správnosť takéhoto rozhodnutia. Vzhľadom na to, že súdom schválený reštrukturalizačný plán upravuje spôsob uspokojenia aj popretej pohľadávky žalobcu, nie je možné konštatovať, že postupom v zmysle reštrukturalizačného plánu by malo dôjsť k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Postup v zmysle potvrdeného reštrukturalizačného plánu nemožno vyhodnotiť ako obavu, že by mohol byť výkon rozhodnutia ohrozený. 24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie obavy, že exekúcia (resp. uspokojenie pohľadávky) je ohrozená, ani potreba, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. 25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).