Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200032 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200032.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Schmidt & Co., s.r.o., Kremeľská 21-23, 841 10 Bratislava, IČO: 35 804 530, zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Námestie SNP 33, 813 31 Bratislava, za účasti: 1/ O. M., S. 1, XXX XX T., 2/ D. M., S. 1, XXX XX T., obaja zastúpení: Advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 722 758 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MK-5010/2017-221/18671 zo dňa 18.12.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. MK-5010/2017-221/18671 zo dňa 18.12.2017 v spojení s rozhodnutím Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PUSR-2017/14890-5/65675/45/ZLN zo dňa 04.09.2017 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Ďalším účastníkom konania súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1. Krajský pamiatkový úrad Bratislava (ďalej len KPÚ) rozhodnutím č. KPÚ BA-2015/18383-2/64128/ FER zo dňa 08.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2015 určil, že zámer obnovy a dostavby (t.j. zámer rekonštrukcie a prístavby) národnej kultúrnej pamiatky (ďalej len NKP) podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie stavby „C., zodpovedný projektant O.. J. M., XX/ XXXX (ďalej tiež „stavebný zámer XX/XXXX“) je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom prípustný. 2. Následne v záväznom stanovisku č. KPUBA-2017/11047-2/30977/MAL zo dňa 24.04.2017 vyhodnotil zmenu uvedeného projektu, ktorá mu bola predložená dňa 20.04.2017 a ktorú v máji 2016 vyhotovil zodpovedný projektant O.. J. M. (projekt pre stavebné povolenie C.). 3. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (ďalej Pamiatkový úrad) prijal dňa 16.06.2017 podanie označené ako Sťažnosť na postup Krajského pamiatkového úradu Bratislava (ďalej len podnet), ktoré mu bolo, ako vecne a miestne príslušnému správnemu orgánu, postúpené z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. 4. Listom č. PUSR-2017/14890-4/50980 zo dňa 03.07.2017 Pamiatkový úrad oznámil začatie konania o preskúmaní napadnutého rozhodnutia vlastníkovi predmetnej NKP a celej stavby spoločnosti žalobcu a tiež spoločnosti EXPO LINE, s.r.o., Moyzesova 5, 811 05 Bratislava, ktorá je generálnym projektantom stavby a na základe splnomocnenia vlastníka požiadala KPÚ Bratislava o vydanie rozhodnutia k stavebnému zámeru XX/XXXX. Pamiatkový úrad SR v súlade s § 33 správneho poriadku umožnil účastníkovi konania, aby sa vyjadril k podkladu pre rozhodnutie v mimo odvolacom konaní i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. Pamiatkový úrad SR uviedol, že do vydania prvostupňového rozhodnutia neboli mu doručené žiadne vyjadrenia k oznámeniu o začatí mimo odvolacieho konania. 5. Pamiatkový úrad SR vydal rozhodnutie č. PUSR-2017/14890-5/65675/45/ZLN zo dňa 04.09.2017 o preskúmaní mimo odvolacieho konania, ktorým na základe podnetu postúpeného z Ministerstva kultúry SR preskúmal v celom rozsahu rozhodnutie KPÚ Bratislava č. KPUBA-2015/18383-2/64128/FER zo dňa 08.10.2015 k „zámeru obnovy a dostavby“ národnej kultúrnej pamiatky Dom meštiansky v T. mestská časť C., S., na parc. č. XXXX, XXXX, k.ú. C., ktorá je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 10975/0 a nachádza sa v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky Devín, Slovanské hradisko, podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie stavby „C. - S. X - SO XX, SO XX“ zodp. proj. O.. J. M., XX/XXXX. Pamiatkový úrad SR zistil, že KPÚ Bratislava ako prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia č. KPUBA-2015/18383-2/64128/FER zo dňa 08.10.2015 nepostupoval dôsledne podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, že toto rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa § 46 a § 47 ods. 3 a 5 správneho poriadku, že KPÚ Bratislava ho vydal v rozpore s § 27 ods. 1 a 2 a § 32 ods. 1 pamiatkového zákona a že v ňom absentuje povinnosť, ktorú bol KPÚ Bratislava povinný uložiť podľa § 32 ods. 4 poslednej vety pamiatkového zákona. 6. Z uvedeného dôvodu Pamiatkový úrad SR podľa § 32 ods. 4 a 7 pamiatkového zákona v spojení s § 10 ods. 2 písm. g) pamiatkového zákona a § 65 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie KPÚ Bratislava č. KPUBA-2015/18383-2/64128/FER zo dňa 08.10.2015 s vyznačenou právoplatnosťou 30.10.2015 zmenil tak, že zámer rekonštrukcie a prístavby národnej kultúrnej pamiatky Dom meštiansky v T. IV, Mestská časť C., S. X. na parc. č. XXXX, XXX k. ú. C., ktorá je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 10975/1 a nachádza sa v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky Devín, Slovanské hradisko podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie stavby „C. je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom neprípustný. 7. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že preskúmaním skutkového stavu dospel k záveru, že KPÚ Bratislava pri rozhodovaní o stavebnom zámere XX/XXXX nedostatočne zistil vplyv tohto zámeru na pamiatkové hodnoty predmetnej NKP vrátane jej okolia, teda nepostupoval podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku. Ďalej konštatoval, že KPÚ Bratislava pri rozhodovaní o stavebnom zámere XX/XXXX nezohľadnil skutočnosť, že realizáciou tohto zámeru by došlo k úbytku dosiaľ dochovaných pamiatkových hodnôt predmetnej NKP (úbytok autentickej hmoty, zmena architektonického riešenia, najmä dispozície, vzhľadu, zámer využívania) a tým aj k porušeniu § 32 ods. 1 pamiatkového zákona. Taktiež zo strany KPÚ Bratislava došlo k nesprávnemu odbornému posúdeniu stavebného zámeru XX/XXXX a nesprávnej aplikácie § 27 ods. 1 a 2 a § 32 ods. 1 pamiatkového zákona, pretože nezohľadnil skutočnosť, že jeho realizáciou by došlo k ohrozeniu základnej ochrany predmetnej NKP. Taktiež realizáciou navrhovanej prístavby by došlo k zmene vizuálneho vnímania predmetnej NKP, k zmene jej historického prostredia, využívania a prezentácie, čím by došlo k porušeniu § 27 ods. 2 pamiatkového zákona. 8. Pamiatkový úrad SR vyslovil, že pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia dbal na to, aby boli práva vlastníka nadobudnuté dobromyseľne, čo najmenej dotknuté. Bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach nasvedčujúcich porušeniu zákona pri vydaní napadnutého rozhodnutia, oznámil tieto skutočnosti stavebnému úradu konajúcemu v prvom stupni, ako aj stavebnému úradu príslušnému konať v odvolacom stavebnom konaní a bezodkladne po tom, čo zistil skutočnosti odôvodňujúce začatie konania o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, začal toto konanie, oznámil jeho začatie príslušnému stavebnému úradu a umožnil účastníkovi konania využiť všetky jeho procesné práva podľa správneho poriadku. Pamiatkový úrad mal za to, že účastník konania, vlastník predmetnej nehnuteľnosti, mal možnosť v tomto konaní uplatniť svoje návrhy a obhajovať svoje práva. 9. Rozhodnutím č. MK-5010/2017-221/18671 zo dňa 18.12.2017 žalovaný odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Pamiatkového úradu č. PUSR-2017/14890-5/65675/45/ZLN zo dňa 04.09.2017 zamietol a odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Pamiatkového úradu SR potvrdil. 10. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že Pamiatkový úrad presne vymedzil zistené skutočnosti, ktoré potvrdili porušenie hmotno-právneho predpisu, pamiatkového zákona pri vydaní napadnutého rozhodnutia v odôvodnení svojho rozhodnutia PÚSR-2017/14890-5/65675/45/ZLN zo dňa 04.09.2017 na str. 3 a 6. Žalovaný sa s týmito zisteniami v odvolacom konaní stotožnil. 11. Súčasne žalovaný zistil, že dňa 21. septembra 2017 Okresný úrad Bratislava odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava 3 vydal rozhodnutie č. OU- BA-OVBP-2017/83532/ KVJ, ktorým zrušil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - C. č. D-20/1496/2017/X/6/ PA zo dňa 15.05.2017, ktorým podľa ustanovenia § 39, § 39a, § 66 a § 85 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov povolil v spojenom územnom a stavebnom konaní stavbu „C. na pozemkoch pare. č. XXXX a XXXX, k.ú. C. a súčasne povolil zmenu užívania stavby z rodinného domu na ubytovacie zariadenie pre ubytovanie v súkromí a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 12. K námietke žalobcu, že Pamiatkový úrad nepreukázal nezákonnosť rozhodnutia KPÚ Bratislava, rozpor s hmotnoprávnym predpisom, žalovaný opätovne uviedol, že rozpor s pamiatkovým zákonom je vymedzený na str. 3 až 6 odôvodnenia rozhodnutia Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2017/14890-5/65675/45/ZLN zo dňa 04.09.2017. 13. V súvislosti s námietkou žalobcu o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia považoval za potrebné uviesť, že Pamiatkový úrad po zistení, že podanie na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania potvrdzuje skutočnosti, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s hmotno-právnym predpisom, oznámil začatie mimo odvolacieho konania a súčasne v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku umožnil účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladu pre vydanie rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhli jeho doplnenie. Konštatoval, že ochrana pamiatkového fondu tak, ako je definovaná pamiatkovým zákonom, pripúšťa zásah do vlastníckeho práva ako základného ľudského práva chráneného Ústavou Slovenskej republiky, poukázal na čl. 20 ods. 3 ústavy, ktorý výslovne uvádza, že vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu iných, alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom. Poukázal na čl. 44 ods. 2 ústavy, ktorý ukladá povinnosť každému chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky (čl. 44 ods. 3 ústavy). 14. S námietkou žalobcu o nemožnosti zmeny rozhodnutia pre existenciu prevažujúcich dobromyseľne nadobudnutých práv a legitímnych záujmov vlastníctva národnej kultúrnej pamiatky nesúhlasil, pretože v čase vydania napadnutého rozhodnutia Pamiatkového úradu, prebiehalo stavebné konanie, ktoré nebolo ukončené právoplatným stavebným rozhodnutím dovoľujúcim realizovať stavbu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nenadobudol ešte práva, ktoré by mu dovolili realizovať stavbu. II. Žaloba 15. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.01.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MK-5010/2017-221/18671 zo dňa 18.12.2017, v spojení s rozhodnutím Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PUSR-2017/14890-5/65675/45/ZLN zo dňa 04.09.2017. Žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Pamiatkového úradu Slovenskej republiky považoval za nezákonné z formálnych i z materiálnych dôvodov, pretože žalovaný nesprávne vec právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a jeho arbitrárnosť. 16. Žalobca konštatoval, že jediným dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 65 ods. 2 správneho poriadku je nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a preto do úvahy neprichádza preskúmanie rozhodnutí nesprávnych, neúčelných a nehospodárnych, ak neodporujú zákonom. 17. V žalobe ďalej žalobca uviedol, že závery orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu o tom, či je obnova národnej kultúrnej pamiatky z hľadiska záujmov ochrany pamiatkového fondu (§ 27 pamiatkového zákona) prípustná, alebo nie, sú vecou jeho správneho uváženia (rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 25.10.2005, č. j. 30 Ca 26/2005-37). 18. Zastával názor, že KPÚ ako správny orgán vydal rozhodnutie na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie). Rozhodnutie KPÚ nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, KPÚ riadne aplikoval pamiatkový zákon, najmä § 27 a § 32 a správnu úvahu v jeho rámci. Žalobca mal za to, že Pamiatkový úrad v rozhodnutí fakticky mení správne uváženie KPÚ, čo je však absolútne vylúčené v konaní mimo odvolacieho konania, čo už žalobca namietal vo svojom odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. 19. Odôvodnenie rozhodnutí Pamiatkového úradu Slovenskej republiky zrušeného rozhodnutia KPÚ malo podľa názoru žalobcu všetky potrebné náležitosti, bolo dostatočné a to ako svojim rozsahom, tak svojou argumentáciou a podľa jeho názoru ho nemožno považovať za nezákonné. Žalobca bol presvedčený, že rozhodnutie KPÚ je materiálne podložené nespochybnenou kvalitne vypracovanou projektovou dokumentáciou. Uviedol, že absencia niektorých formálnych náležitostí v rozhodnutí KPÚ, sama o sebe nemôže znamenať protiprávnosť takej intenzity, aby odôvodňovala zmenu rozhodnutia. 20. Žalobca namietal, že žalovaný argumenty žalobcu uvedené v odvolaní nevzal vôbec do úvahy, pričom iba poukázal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia na závery rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky v bodoch 3 až 6 bez toho, aby ich kriticky posúdil, uviedol, akými úvahami sa riadil pri vyhodnocovaní žalobcom vznesených námietok a rovnako neuviedol, ktoré z vyššie uvedených námietok, a prečo nepovažoval za opodstatnene vznesené námietky. Žalobca mal za to, že takéto rozhodnutie žalovaného nemožno v žiadnom prípade považovať za rozhodnutie zodpovedajúce požiadavke riadneho odôvodnenia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, je preto svojvoľné, arbitrárne a predovšetkým absolútne nepreskúmateľné. Navyše v dôsledku vyššie uvedeného, žalobca skonštatoval, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a v dôsledku toho aj celú vec nesprávne právne posúdil. 21. Žalobca považoval rozhodnutie Pamiatkového úradu za veľmi kusé s tým, že neobsahuje vecnú, odbornú ani právnu argumentáciu, ktorú skutočnosť žalobca náležitým spôsobom namietol a odôvodnil vo svojom odvolaní. Poznamenal, že žalobca namietal, že Pamiatkový úrad sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s predloženou projektovou dokumentáciou, len bez ďalšieho všeobecne konštatoval rozpor so zákonom. 22. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o vizuálne vnímanie NKP, s tým sa správne KPÚ vysporiadal vo svojom rozhodnutí tak, že „navrhovaná prístavba k dvornému krídlu nie je vnímateľná z uličných a diaľkových pohľadov, je riešená ako moderná transparentná presklená oddychová časť domu. Zámer je z hľadiska ochrany pamiatkového fondu prípustný pri dodržaní podmienok tohto rozhodnutia“. KPÚ určil ako jednu z podmienok „nepoužiť strešné okná na uličnej strane strechy“. Z uvedeného podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že KPÚ sa riadne vysporiadal s otázkou vnímania NKP pri realizácii projektovej dokumentácie a Pamiatkový úrad vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom ani nespochybnil tento názor KPÚ. Žalobca ďalej konštatoval, že projekt rieši rekonštrukciu jestvujúceho objektu NKP a dvojpodlažnú prístavbu k nemu. Bol zrealizovaný inžiniersko-geologický prieskum základov NKP, pretože na fasáde sa objavili trhliny. Navrhovaná rekonštrukcia zahŕňa sanáciu časti základov v mieste sadania objektu, novú sanačnú fasádu objektu, výmenu pôvodných výplní otvorov, nové strešné okná, dobudovanie priečok v interiéri, vnútorných inštalácií a zariaďovacích predmetov, nové podlahy, zateplenie strechy a pod. Do nosného systému objektu NKP sa zasahovať nebude. Účel prístavby je navrhovaný pre doplnkové funkcie k lepšiemu využitiu samotného pôvodného objektu NKP. Žalobca poukázal na to, že v žiadnom prípade neobstojí tvrdenie Pamiatkového úradu o tom, že by došlo k úbytku dosiaľ zachovaných pamiatkových hodnôt NKP (úbytok autentickej hmoty, zmena architektonického riešenia, najmä dispozície, vzhľadu, zámer využívania). 23. Žalobca dal zároveň do pozornosti súdne rozhodnutie, podľa ktorého „správny orgán musí pri rozhodovaní na úseku pamiatkovej ochrany starostlivo vážiť, či obmedzenie vlastníckeho práva..., je proporcionálne verejnému záujmu na zachovaní pamiatkovej hodnoty... Záujem na pamiatkovej ochrane je totiž len jedným z viac záujmov verejných a súkromných, ktoré sa stretávajú a teda si vzájomne konkurujú v prípadoch stavebných zásahov do nehnuteľností. Popri záujme na pamiatkovej ochrane danej nehnuteľnosti tu stojí tiež celkom legitímny záujem vlastníka nehnuteľnosti na jej ekonomicky udržateľnom a dlhodobo životaschopnom využití. Pamiatková ochrana teda nesmie voliť extrémne riešenie, nezohľadňujúce v potrebnej miere i iné konkurujúce legitímne záujmy, práva či hodnoty a musí usilovať o čo najmenšie obmedzenie vlastníckych práv dotknutých vlastníkov nehnuteľností, ktoré ešte vedú k dosiahnutiu cieľa tejto ochrany“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 13.08.2009, č. j. 7As/43/2009-52). 24. Zastával názor, že rozhodnutie Pamiatkového úradu je fakticky založené len na postihovaní žalobcu za zmeny, ktoré už boli vykonané dávnejšie, v roku 2003, predchádzajúcim vlastníkom NKP. Ďalej žalobca tvrdil, že svojím vysoko odborne kvalitným projektom (projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie 08/2015, ako aj 05/2016), má záujem zachovať maximum NKP a pamiatkových hodnôt. Realizácia projektu podľa žalobcu v žiadnom prípade nevedie k „deštrukčným zásahom“ do NKP. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v súčasnej architektonickej a pamiatkovej praxi je úplne bežné a možno povedať aj trendové, spájanie kultúrnych pamiatok, ako je NKP s novou modernou prístavbou (napr. národná kultúrna pamiatka Hotel Lomnica v Tatranskej Lomnici). 25. Konštatoval, že žalovaný ani jedinou vetou neodôvodnil, resp. neuviedol, ako sa vysporiadal s námietkou arbitrárnosti rozhodnutia Pamiatkového úradu, ktorú vzniesol žalobca vo svojom odvolaní. Skutočnosť, že PÚ oznámil žalobcovi začatie konania, ani to, že dal žalobcovi možnosť sa v konaní vyjadriť k podkladom, ktoré tvorili základ pre rozhodnutie PÚ, nemajú absolútne žiadny súvis so samotným rozhodnutím Pamiatkového úradu a jeho odôvodnením, ktoré je absolútne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 26. Žalobca uviedol, že jednou zo zákonných podmienok zrušenia právoplatných rozhodnutí je aj zachovanie dobromyseľných práv. Argumentoval, že žalobca bol v priebehu dlhého obdobia, približne dvoch rokov (2015-2017) dobromyseľný v tom, že správne orgány na úseku ochrany pamiatkového fondu mu schválili jeho projekt vrátane zmeny tejto projektovej dokumentácie (08/2015, ako aj 05/2016) t. j. táto vec bola až dvakrát predmetom skúmania príslušných správnych orgánov, a vždy bola projektová dokumentácia akceptovaná a zámer schválený. Ďalej uviedol, že doteraz žalobca investoval značné finančné prostriedky do prípravy podkladov, predovšetkým do vypracovania predloženej projektovej dokumentácie renomovaným architektom, pričom doposiaľ vynaložené finančné prostriedky žalobcu predstavujú sumu najmenej 40.000,- eur. 27. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nakoľko nebolo ešte v čase rozhodovania Pamiatkového úradu právoplatne skončené stavebné konanie, nemohol žalobca nadobudnúť dobromyseľne práva, ktoré by mu dovolili realizovať stavbu. Mal za to, že žalobca jednoznačne dobromyseľne nadobudol právo na vydanie príslušných stavebných povolení práve v nadväznosti na pozitívne stanoviská príslušných orgánov. Na základe toho žalobca získal legitímne očakávanie pre dosiahnutie stavebného povolenia a vynaložil značné finančné prostriedky na riadne pokračovanie v stavebnom konaní, čo by sa nebolo bývalo stalo, ak by jeho projektová dokumentácia nebola opakovane pozitívne posúdená zo strany príslušných správnych orgánov. 28. V tomto smere považoval žalobca rozhodnutie žalovaného za nesprávne, nakoľko žalovaný celú vec nesprávne právne posúdil, no s ohľadom na nedostatok odôvodnenia vo vzťahu k tejto námietke žalobcu považoval napadnuté rozhodnutie tiež za arbitrárne a nepreskúmateľné. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 29. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 16.04.2018 vo vzťahu k námietke žalobcu o nepreukázaní nezákonnosti rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Bratislava poukázal na časti odôvodnenia rozhodnutia Pamiatkového úradu SR, z ktorých aj následne vo vyjadrení vychádzal. 30. Uviedol, že Pamiatkový úrad SR preskúmaním skutkového stavu dospel k záveru, že KPÚ Bratislava pri rozhodovaní o stavebnom zámere XX/XXXX nedostatočne zistil vplyv tohto zámeru na pamiatkové hodnoty predmetnej NKP vrátane jej okolia, teda nepostupoval podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. KPÚ Bratislava pri rozhodovaní o stavebnom zámere XX/XXXX nezohľadnil skutočnosť, že realizáciou tohto zámeru by došlo k úbytku dosiaľ dochovaných pamiatkových hodnôt v predmetnej NKP (úbytok autentickej hmoty, zmena architektonického riešenia, najmä dispozície, vzhľadu, zámer využívania) a tým aj k porušeniu § 32 ods. 1 pamiatkového zákona, v ktorom sa uvádza: „Obnova kultúrnej pamiatky podľa tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu.“ 31. KPÚ Bratislava v napadnutom rozhodnutí stavebný zámer XX/XXXX nesprávne odborne posúdil a nesprávne naň aplikoval ustanovenia § 27 ods. 1 a 2 a § 32 ods. 1 pamiatkového zákona. 32. KPÚ Bratislava pri rozhodovaní o stavebnom zámere XX/XXXX nezohľadnil skutočnosť, že jeho realizáciou by došlo k ohrozeniu základnej ochrany predmetnej NKP, ktorá je definovaná v § 27 ods. 1 pamiatkového zákona. 33. Realizáciou stavebného zámeru XX/XXXX - najmä realizáciou navrhovanej prístavby by došlo k zmene vizuálneho vnímania predmetnej NKP, k zmene jej historického prostredia, využívania prezentácie, čím by došlo aj k porušeniu § 27 ods. 2 pamiatkového zákona. 34. Ďalej uviedol, že podľa § 32 ods. 4 posledná veta pamiatkového zákona: „V rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a predpokladaný koniec obnovy“, pričom KPÚ Bratislava túto povinnosť vlastníkovi v napadnutom rozhodnutí neurčil. 35. Žalovaný vyjadril názor, že z preskúmania napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré vykonal Pamiatkový úrad je možné osobitne upozorniť na časti, v ktorých presne identifikoval porušenie hmotnoprávneho predpisu - pamiatkového zákona, pričom presne vysvetlil, ako by došlo k úbytku pamiatkových hodnôt objektu, ak by boli realizované konkrétne práce podľa stavebného zámeru XX/XXXX. Uviedol, že Pamiatkový úrad SR nepochybne zistil, že realizáciou stavebného zámeru XX/ XXXX by došlo k podstatným zmenám v hmotovom zložení predmetnej NKP, jej objemovom členení aj architektonickom riešení. Došlo by k zmenám v hmote, konštrukciách aj dispozícii, ktoré sú súčasťou pamiatkových hodnôt predmetnej NKP. Konštatoval, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že k pôvodnej stavbe národnej kultúrnej pamiatky má byť pristavaná nová časť budovy, ktorá nie je prijateľná z pohľadu ochrany pamiatkového fondu, pretože by došlo k výraznému úbytku pamiatkových hodnôt existujúceho a chráneného objektu. 36. Žalovaný ďalej argumentoval, že v napadnutom rozhodnutí Pamiatkového úradu SR je vysvetlené, že realizáciou novej prístavby by došlo k celkovej vizuálnej zmene a vnímaniu pamiatkovo chráneného objektu a súčasne by boli vykonané zmeny v bezprostrednom okolí národnej kultúrnej pamiatky, ktoré by boli porušením ustanovenia o základnej ochrane národnej kultúrnej pamiatky tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 27 ods. 2 pamiatkového zákona. 37. Žalovaný tvrdil, že z napadnutého rozhodnutia Pamiatkového úradu SR vyplýva, že Krajský pamiatkový úrad Bratislava pred vydaním rozhodnutia nedostatočne zistil skutočný stav veci, svoje rozhodnutie zmätočne odôvodnil a to dokonca tvrdením, že Projekt nezasahuje do historickej pamiatkovej podstaty NKP, napriek tomu, že v ďalšej časti svojho rozhodnutia si protirečil, pretože uviedol: Navrhovaná prístavba k dvorovému krídlu nie je vnímateľná z uličných a diaľkových pohľadov, je riešená ako moderná transparentná presklená oddychová časť domu. Nie je možné tvrdiť, že projekt novej prístavby nezasahuje do historickej pamiatkovej podstaty národnej kultúrnej pamiatky, keď ako jej súčasť sa stane prístavba modernej transparentnej presklenej oddychovej časti domu, najmä, ak v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa definuje komplexné vnímanie veci tak, že súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Prístavba dvorového krídla by sa stala súčasťou veci tak, ako je definovaná v Občianskom zákonníku a v prípade realizácie stavby by táto zasiahla do historickej pamiatkovej podstaty národnej kultúrnej pamiatky. 38. Podľa stavebného zámeru XX/XXXX by došlo napríklad aj k trvalému odstráneniu tej časti pavlače, ktorá sa nachádza v mieste prístavby. Pamiatkový úrad SR podľa názoru žalovaného riadne zdôvodnil racionálne a preskúmateľné dôvody, prečo projektová dokumentácia je v rozpore s pamiatkovým zákonom, a prečo bolo potrebné rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Bratislava zmeniť. Žalovaný sa s týmito závermi stotožnil, ďalšie dôkazy podľa žalovaného nebolo nutné vykonávať a zároveň uviedol, že Správny poriadok neukladá odvolaciemu orgánu vykonať ďalšie dôkazy s poukazom na § 59 ods. 1 Správneho poriadku, pričom rovnako neboli zistené vady, ktoré by bolo potrebné odstrániť. 39. V súvislosti s námietkou žalobcu, ktorou poukázal na arbitrárnosť rozhodnutia Pamiatkového úradu SR, žalovaný uviedol, že Pamiatkový úrad SR podľa jeho názoru riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a rovnako jasne a zrozumiteľne odôvodnil, v čom došlo k porušeniu ustanovení zákona o ochrane pamiatkového fondu. 40. Žalovaný konštatoval, že Pamiatkový úrad SR po zistení, že podanie na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania potvrdzuje skutočnosti, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s hmotným právom, oznámil listom zo dňa 03.07.2017 začatie mimo odvolacieho konania a súčasne v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku umožnil účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladu pre vydanie rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhli jeho doplnenie. Ochrana pamiatkového fondu tak, ako je definovaná pamiatkovým zákonom, pripúšťa zásah do vlastníckeho práva ako základného ľudského práva chráneného Ústavou SR. Poukázal na čl. 20 ods. 3 ústavy, ktorý uvádza, že vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. 41. Žalovaný v žiadnom prípade nemohol súhlasiť s argumentom žalobcu, že „žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba stroho uvádza, že Pamiatkový úrad po obdržaní podnetu na preskúmanie rozhodnutia KPÚ riadne oznámil žalobcovi začatie konania o preskúmaní predmetného rozhodnutia mimo odvolacieho konania, pričom zároveň umožnil žalobcovi, aby sa vyjadril ku všetkým podkladom na vydanie rozhodnutia. Následne žalovaný na niekoľkých riadkoch rozoberá nesúvisiace ustanovenia Ústavy SR o možnosti zásahu do vlastníckeho práva, no bližšie sa už k námietke arbitrárnosti rozhodnutia Pamiatkového úradu nevyjadruje“. V súvislosti s uvedeným tvrdením žalobcu, žalovaný usúdil, že pojmu arbitrárnosť rozhodnutia žalobca rozumie inak, ako sa vo všeobecnosti vykladá, alebo sa dožaduje vysvetlenia časti napadnutého rozhodnutia, ktoré sám presne neidentifikoval. 42. Ohľadne námietky žalobcu, ktorou poukázal na nemožnosť zmeny rozhodnutia pre existenciu prevažujúcich dobromyseľne nadobudnutých práv a legitímnych záujmov vlastníka národnej kultúrnej pamiatky, žalovaný uviedol, že žalobca o vydanie stavebného povolenia požiadal a stavebné povolenie stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - C. dňa 15.05.2017 vydal pod č. D-20/1496/2017/X/6/PA. Dňa 21.09.2017 Okresný úrad Bratislava odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava vydal rozhodnutie č. OU-BA-OVBP-2017/83532/KVJ, ktorým toto rozhodnutie - stavebné povolenie stavebného úradu Bratislava - C., zrušil. Argumentácia žalobcu je teda podľa žalovaného zmätočná, účelová a pracuje so selektívne vymedzenými informáciami, s cieľom dosiahnuť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a Pamiatkového úradu SR. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia Pamiatkového úradu prebiehalo stavebné konanie, ktoré nebolo ukončené právoplatným stavebným rozhodnutím dovoľujúcim realizovať stavbu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v tom čase ani nenadobudol ešte práva, ktoré by mu povolili realizovať stavbu. IV. Replika žalobcu 43. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.05.2018 zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe. Bol presvedčený, že nedošlo k preukázaniu nezákonnosti rozhodnutia KPÚ (rozporu s hmotným právom), ktorú je potrebné preukázať pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Závery orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu o tom, či je obnova NKP z hľadiska záujmov ochrany pamiatkového fondu prípustná alebo nie, sú vecou jeho správneho uváženia. Ďalej žalobca poukázal na to, že KPÚ, ako správny orgán vydal zrušené rozhodnutie na základe voľnej úvahy, ktorá je zákonom povolená. Rozhodnutie KPÚ tak nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu odôvodnenie rozhodnutím Pamiatkového úradu zrušeného rozhodnutia KPÚ malo všetky potrebné náležitosti, bolo dostatočné a to ako svojím rozsahom, tak svojou argumentáciou, a preto ho nemožno považovať za nezákonné. V. Vyjadrenie ďalších účastníkov k žalobe 44. Ďalší účastníci v 1. a 2. rade sa písomne vyjadrili k žalobe vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.10.2018 tak, že žiadali žalobu zamietnuť. 45. Vo vyjadrení poukázali na skutočnosť, že PÚ SR dospel na základe zistených porušení pamiatkového zákona, ako aj ustanovení správneho poriadku k záveru, že napadnuté rozhodnutie KPÚ BA bolo vydané v rozpore so zákonom, a preto je potrebné ho zmeniť. PÚ SR tiež dospel k záveru, že realizáciou stavebného zámeru č. XX/XXXX by došlo k poškodeniu (ešte zachovaných) pamiatkových hodnôt predmetnej NKP, preto v konaní mimo odvolacieho konania rozhodol, že tento zámer je neprípustný. Okrem viacerých procesných pochybení, ktoré rozhodnutie KPÚ BA obsahovalo, v rozhodnutí absentovala povinnosť, ktorú bol KPÚ BA povinný uložiť podľa § 32 ods. 4 poslednej vety pamiatkového zákona. Rozhodnutie KPÚ BA malo aj zásadnú hmotnoprávnu vadu a síce, že bolo vydané v rozpore s § 27 ods. 1 a 2 a § 32 ods. 1 pamiatkového zákona. 46. Zastávali názor, že okrem toho rozhodnutie KPÚ BA obsahovalo také formálne chyby, ktoré samé o sebe spôsobujú nezákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutím KPÚ BA schválil KPÚ BA zámer obnovy a dostavby NKP, ktorá je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod evidenčným číslom XXXXX/X. Podľa Registra národných kultúrnych pamiatok SR žiadna pamiatka s takýmto označením neexistuje. Meštiansky dom na S. ulici X v C. je národnou kultúrnou pamiatkou pod evidenčným číslom XXXXX/X. . 47. Na základe vyššie uvedeného mali ďalší účastníci konania za zrejmé, že rozhodnutie KPÚ BA nemalo všetky potrebné náležitosti, odôvodnenie nebolo dostatočné svojím rozsahom, argumentáciou a bolo vydané nezákonne. 48. Tvrdenie nepreskúmateľnosti rozhodnutia PÚ SR pre nedostatok dôvodov a jeho arbitrárnosť ďalší účastníci namietali, nakoľko Pamiatkový úrad v súlade s § 33 správneho poriadku umožnil účastníkom konania, a teda aj žalobcovi, aby sa vyjadrili k podkladu pre rozhodnutie v konaní mimo odvolacieho konania i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhli jeho doplnenie. PÚ SR zároveň poučil účastníkov konania o ich procesných právach a tiež uviedol, kedy a kde sa môže nazerať do spisov. Samotní ďalší účastníci sa boli s obsahom spisu a podkladmi pre rozhodnutie osobne na PÚ SR oboznámiť. Konštatovali, že žalobca prevzal oznámenie o začatí konania mimo odvolacieho konania dňa 06.07.2017. V tomto oznámení bol oboznámený so skutočnosťami a zdôvodneniami, ktoré vyplývali z predbežných zistení PÚ SR. Ako PÚ SR vo svojom rozhodnutí konštatoval: „do vydania rozhodnutia PÚ SR mu neboli doručené žiadne vyjadrenia k oznámeniu o začatí konania mimo odvolacieho konania zo strany spoločnosti Schmidt & Co., s.r.o., či spoločnosti EXPO LINE, s.r.o.“ 49. Tvrdenia žalobcu o absencii proporcionality rozhodnutia PÚ SR ďalší účastníci považovali za snahu odvrátiť pozornosť od jednoznačne podnikateľského a zištného záujmu žalobcu na ekonomický profit z obnovy (prestavby a prístavby) NKP, nakoľko už na prvý pohľad je zrejmé, že navrhovaný vzhľad NKP spolu s prístavbou a navrhovaným využitím ako komerčného apartmánového ubytovania pre 20 ľudí a eventové účely, zhŕňajúce vonkajšiu vírivku, prepadovú 6-metrovú vodnú stenu a spoločenské miestnosti, je v hrubom kontraste s architektúrou okolitých domov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky Devín, Slovanské hradisko, ako aj s pôvodným využitím NKP. Ide o veľmi necitlivý prístup stavebníka k hodnotám dochovaným v predmetnej NKP. 50. Ďalší účastníci upozornili na to, že dotknuté územie je stabilizovaným územím, prevažne určeným na bývanie charakteru rodinnej zástavby, nie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorá je iba prípustná. Vzhľadom na to boli presvedčení, že vykonávanie investičnej činnosti takéhoto rozsahu, je vzhľadom na charakter územia, neprípustné. 51. Vo vzťahu k tvrdeniu prevažujúcich dobromyseľne nadobudnutých práv a legitímnych záujmov vlastníka NKP ďalší účastníci sa v plnom rozsahu stotožnili s tvrdením žalovaného, že nakoľko nebolo v čase rozhodovania PÚ SR právoplatne skončené stavebné konanie, nemohol žalobca nadobudnúť dobromyseľné práva, ktoré by mu dovolili realizovať stavbu. 52. V súvislosti s tým uviedli, že rozhodnutie KPÚ BA bolo vydané na žiadosť žalobcu ako jeden z dokladov potrebných k stavebnému konaniu, pričom podkladom rozhodnutia bol zámer obnovy a dostavby NKP v súlade s projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie, vypracovanou v roku 2015. Rozhodnutie KPÚ BA bolo vydané dňa 08.10.2015, právoplatné dňa 30.10.2015. Žiadosť o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu a prístavbu NKP bola žalobcom podaná dňa 07.06.2016. Podkladom pre stavebníkom podanú žiadosť o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu a prístavbu NKP bola iná projektová dokumentácia vypracovaná v máji 2016. 53. K zmene projektovej dokumentácie, ktorá výrazne zmenila pomery účastníkov konania, prišlo v marci 2017 a vzhľadom na to bolo rozhodnutie KPÚ BA zo dňa 08.10.2015 o prípustnosti obnovy a dostavby národnej kultúrnej pamiatky neaktuálne, nakoľko bolo vydané na základe úplne iných podkladov a projektovej dokumentácie. Nové záväzné stanovisko č. KPUBA-2017/11047-2/30977/MAL, ktorým schválil zámer obnovy a dostavby NKP, v rozsahu predloženej projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie vypracované zodp. projektantom O.. J. M., č. XX/XXXX. Poukázali na skutočnosť, že záväzné stanovisko KPÚ BA zo dňa 24.04.2017 nikdy nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, z toho dôvodu sa nikdy nestalo právne vykonateľné. Záväzné stanovisko KPÚ BA zo dňa 24.04.2017 sa nestalo podkladom pre konanie príslušného stavebného úradu v stavebnom konaní posudzovanej stavby. 54. Ďalší účastníci preto nepovažovali za pravdivé tvrdenie, že žalobca bol v priebehu obdobia približne dvoch rokov dobromyseľný v tom, že správne orgány na úseku ochrany pamiatkového fondu mu schválili jeho projekt, vrátane zmeny tejto projektovej dokumentácie č. XX/XXXX, ani, že bol projekt s príslušnou projektovou dokumentáciou správnym orgánom dvakrát posudzovaný. Žalobca preto nemohol získať legitímne očakávanie pre dosiahnutie stavebného povolenia a nadobudnúť dobromyseľne právo v nadväznosti na pozitívne stanoviská správnych orgánov, keď od momentu oboznámenia sa s obsahom podkladov k stavebnému konaniu, boli tieto podklady namietané ostatnými účastníkmi stavebného konania, ktorí nakoniec docielili zastavenie uvedeného stavebného konania. VI. Právna úprava 55. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu v intenciách žalobných dôvodov, vec prejednal na nariadenom pojednávaní (ust. § 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 56. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 57. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 58. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 59. Podľa § 47 ods. 3 zákona č 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 60. Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 61. Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. VII. Závery správneho súdu 62. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, č. MK-5010/2017-221/18671 zo dňa 18.12.2017, ktorým rozhodlo o odvolaní proti rozhodnutiu Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PUSR-2017/14890-5/65675/45/ZLN zo dňa 04.09.2017 vydanom v mimo odvolacom konaní tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PUSR-2017/14890-5/65675/45/ZLN zo dňa 04.09.2017 potvrdilo. 63. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán v mimo odvolacom konaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku na základe podnetu postúpeného z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Bratislava č. KPUBA-2015/18X83/2/64128/Fer zo dňa 08.10.2015 tak, že zámer rekonštrukcie a prístavby národnej kultúrnej pamiatky Dom meštiansky v T. O.., mestská časť C., S. X na parc.č. XXXX, XXXX, k.ú. C., ktorá je evidovaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. XXXXX/ X a nachádza sa v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky Devín, Slovanské hradisko, podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie stavby „DL.“, zod. proj. O., je z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom, neprípustný. 64. Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil so zisteniami a odôvodnením prvostupňového rozhodnutia Pamiatkového úradu SR, v ktorom ako prvostupňový správny orgán konštatoval, že realizáciou stavebného zámeru XX/XXXX by došlo k podstatným zmenám v hmotovom zložení predmetnej NKP, jej objemovom členení, aj architektonickom riešení a tiež, že KPÚ Bratislava pri rozhodovaní o stavebnom zámere XX/XXXX nezohľadnil skutočnosť, že realizáciou tohto zámeru by došlo k úbytku dosiaľ dochovaných pamiatkových hodnôt predmetnej NKP (úbytok autentickej hmoty, zmena architektonického riešenia, najmä dispozície, vzhľadu, zámer využívania), a tým aj k porušeniu § 32 ods. 1 pamiatkového zákona. Rovnako konštatoval, že stavebný zámer XX/XXXX bol zo strany KPÚ Bratislava v napadnutom rozhodnutí nesprávne odborne posúdený a nesprávne naň aplikoval ust. § 27 ods. 1 a 2 a § 32 ods. 1 pamiatkového zákona, pretože nezohľadnil skutočnosť, že jeho realizáciou by došlo k ohrozeniu základnej ochrany predmetnej NKP a k zmene vizuálneho vnímania predmetnej NKP, k zmene jej historického prostredia, využívania a prezentácie. 65. Preskúmavanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov. Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t.j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. 66. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný po posúdení rozhodnutia KPU Bratislava o stavebnom zámere X/XXXX uviedol, že KPU Bratislava pri rozhodovaní o stavebnom zámere XX/XXXX nezohľadnil skutočnosť, že jeho realizáciou by došlo k ohrozeniu základnej ochrany predmetnej NKP, ktorá je definovaná v § 27 ods. 1 pamiatkového zákona, krajský súd konštatoval, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a nevyhodnotil, v čom spočívajú konkrétne okolnosti ohrozenia predmetnej NKP. Z citovaného zákonného ustanovenia § 27 ods. 1 pamiatkového zákona, z ktorého žalovaný pri rozhodovaní vychádzal, vyplýva, že: „Základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. “ Rovnako aj vo vzťahu ku konštatácii žalovaného ohľadne porušenia § 27 ods. 2 pamiatkového zákona krajský súd zastáva názor, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a nevyhodnotil, v čom konkrétne spočívajú zmeny vizuálneho vnímania predmetnej NKP, zmeny jej historického prostredia a využívania, a prezentácie, akoby sa tieto zmeny konštatované žalovaným po realizácii prejavili. Žalovaný iba tvrdil, že realizáciou stavebného zámeru XX/XXXX - najmä realizáciou navrhovanej prístavby by došlo k zmene vizuálneho vnímania predmetnej NKP, k zmene jej historického prostredia, využívania, a prezentácie, čím by došlo aj k porušeniu § 27 ods. 2 pamiatkového zákona, podľa ktorého: „V bezprostrednom okolí nehnuteľnej kultúrnej pamiatky nemožno vykonávať stavebnú činnosť ani inú činnosť, ktorá by mohla ohroziť pamiatkové hodnoty kultúrnej pamiatky. Bezprostredné okolie nehnuteľnej, kultúrnej pamiatky je priestor v okruhu desiatich metrov od nehnuteľnej kultúrnej pamiatky; desať metrov sa počíta od obvodového plášťa stavby, ak nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou je stavba, alebo od hranice pozemku, ak je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou aj pozemok.“ Žalovaný sa vôbec nevyjadril vo vzťahu k zákonom stanoveným podmienkam v § 27 ods. 2 pamiatkového zákona, týkajúcim sa okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, jeho popisu a špecifikácie. 67. Podľa názoru krajského súdu nie je možné určiť, na základe akých skutočností si správne orgány osvojili vyššie uvedené tvrdenia, na akom základe a o aké skutkové zistenia, dôkazy a okolnosti opreli svoje rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu nie je možné preskúmať, či boli splnené zákonné predpoklady na vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia. 68. Odôvodnenie rozhodnutia potom nespĺňa požiadavku preskúmateľnosti v súvislosti s posúdením otázky nesprávnej aplikácie § 27 ods. 1 a 2 pamiatkového zákona, pretože, ako bolo už uvedené, žalovaný sa v rozhodnutí obmedzil iba na konštatovanie, že realizáciou stavebného zámeru XX/XXXX by došlo k ohrozeniu základnej ochrany predmetnej NKP a realizáciou navrhovanej prístavby by došlo k zmene vizuálneho vnímania predmetnej NKP, k zmene jej historického prostredia, využívania a prezentácie. 69. Žalobca namietal, že žalovaný argumenty žalobcu uvedené v odvolaní nevzal vôbec do úvahy, pričom iba poukázal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia na závery rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky na str. 3 až 6 bez toho, aby ich kriticky posúdil, uviedol, akými úvahami sa riadil pri vyhodnocovaní žalobcom vznesených námietok a rovnako neuviedol, ktoré z vyššie uvedených námietok, a prečo nepovažoval za opodstatnene vznesené námietky. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca namietal, že Pamiatkový úrad SR neuviedol ani riadne nezdôvodnil, prečo predložená projektová dokumentácia vedie k porušeniu § 32 ods. 1 pamiatkového zákona. Taktiež žalobca argumentoval, že žalovaný vôbec nereagoval na odvolaciu námietku žalobcu, v rámci ktorej poukázal na to, že v žiadnom prípade neobstojí tvrdenie Pamiatkového úradu o tom, že by došlo k úbytku dosiaľ zachovaných pamiatkových hodnôt NKP (úbytok autentickej hmoty, zmena architektonického riešenia najmä dispozície, vzhľadu, zámer využívania). 70. Súd musel súhlasiť s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie Pamiatkového úradu neobsahuje vecnú ani odbornú argumentáciu, Pamiatkový úrad sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so žalobcom predloženou projektovou dokumentáciou, vyššie uvádzanými odvolacími námietkami žalobcu, len bez ďalšieho všeobecne konštatoval rozpor so zákonom, čo je však neprípustné, osobitne v prípade, ak ide o mimoriadne preskúmavanie už právoplatného rozhodnutia, kde sa kladie veľký dôraz na riadne odôvodnenie zmeny právoplatných rozhodnutí. 71. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu teda aj žalovaného spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme príslušným orgánom v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania, i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Rozhodnutie musí byť v súlade nielen s predpismi hmotného práva ale aj s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. V danom prípade na konanie podľa zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Súd v tomto smere uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, akými úvahami bol vedený správny orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. 72. Preto krajský súd zastáva názor, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neobsahuje vecné posúdenie podporené jeho úvahou pri hodnotení podkladov rozhodnutia a rovnako absentuje použitie správnej úvahy pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V rozhodnutí teda absentuje riadne zdôvodnenie zákonnej podmienky potrebnej pri rozhodovaní v mimo odvolacom konaní, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v časti tvrdeného rozporu s hmotným právom pre nedostatok dôvodov. 73. Správny súd uvádza, že jedným zo základných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretože len ak je rozhodnutie náležite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, možno preskúmať a posúdiť, či bolo vydané v súlade so zákonom. 74. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 75. Krajský súd poukazuje na to, že žalovaný sa snažil absenciu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného sčasti nahradiť vo vyjadrení k žalobe. 76. Ide napr. o tvrdenie, že: ... „ Nie je možné tvrdiť, že projekt novej prístavby nezasahuje do historickej pamiatkovej podstaty národnej kultúrnej pamiatky, keď ako jej súčasť sa stane prístavba modernej transparentnej presklenej oddychovej časti domu. Najmä, ak v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) definujeme komplexné vnímanie veci nasledovne: Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Prístavba dvorového krídla by sa stala súčasťou veci, tak ako je definovaná v Občianskom zákonníku a v prípade realizácie stavby by táto zasiahla do historickej pamiatkovej podstaty národnej kultúrnej pamiatky. Podľa stavebného zámeru X/XXXX by došlo napríklad aj k trvalému odstráneniu tej časti pavlače, ktorá sa nachádza v mieste prístavby. Tá v súčasnosti prebieha pozdĺž celej južnej, dvorovej fasády NKP. Pôvodné okenné otvory na úrovni 1. podzemného podlažia ako aj v úrovni 1. nadzemného podlažia v mieste prístavby podľa stavebného zámeru X/XXXX sa majú vybúrať na potrebný rozmer, aby mohli tvoriť prechod medzi pôvodnou časťou a prístavbou.“ 77. Krajský súd však v nadväznosti na vyššie uvedené poznamenáva, že doplnenie dôvodov vo vyjadrení k žalobe nemôže nahradiť chýbajúcu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rovnaký právny názor nachádza oporu v ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza/6/2016 z 18.03.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza/13/2016 z 21.06.2016). Uvedená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je ustálená v názore, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom. 78. Tým, že správne orgány rozhodovali podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku a zrušili rozhodnutie z dôvodu jeho rozporu so zákonom v odôvodnení rozhodnutia museli svoje rozhodnutie odôvodniť nielen z pohľadu tvrdeného rozporu s hmotným právom, ale aj z pohľadu dobromyseľne nadobudnutých práv, keďže nemožno zrušiť rozhodnutie, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. Zákonná povinnosť správneho orgánu dbať pri zrušovaní právoplatného rozhodnutia, aby práva nadobudnuté dobromyseľne, boli čo najmenej dotknuté, zakotvuje právnu ochranu účastníka konania, ktorý mal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci a nevyvolal skutkový omyl na strane správneho orgánu. 79. Ako už bolo povedané vyššie, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je ako opravný prostriedok spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Predstavuje teda zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí, preto sa v správnej praxi označuje ako mimoriadny opravný prostriedok. To však zároveň znamená, že nie je generálne použiteľný a je možné ho uplatniť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím, sú v právnom štáte čl. 1 ods. 1 Ústavy SR narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. 80. To samozrejme neznamená, že dobromyseľne nadobudnuté práva nemôžu byť vôbec dotknuté rozhodovaním príslušného orgánu v mimo odvolacom konaní. Správny orgán je však v zmysle § 65 ods. 2 Správneho poriadku povinný zvážiť, či v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona v pôvodnom konaní a či záujem na striktnom dodržaní zákona prevyšuje záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia a nadväzujúcich na toto rozhodnutie. 81. Potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov založených právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy a predvídateľnosti rozhodovania štátnych orgánov, ktoré sú základom právneho štátu, žalovaný podľa názoru súdu nedostatočne vyhodnotil. V tomto prípade súd upozorňuje aj na súdnu judikatúru, ktorá vychádza zo skutočnosti, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku je zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia, boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. Táto úvaha správneho orgánu je predmetom súdneho preskúmania (pozri rozhodnutie NS SR 3 Sžp/17/2013). 82. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu uvádzal, že bol v priebehu dlhého obdobia približne dvoch rokov (2015-2017) dobromyseľný v tom, že správne orgány na úseku ochrany pamiatkového fondu mu schválili jeho projekt, vrátane zmeny tejto projektovej dokumentácie (08/2015, ako aj 05/2016) t.j. táto vec bola až dvakrát predmetom skúmania príslušných správnych orgánov a vždy bola projektová dokumentácia akceptovaná a zámer schválený. Na základe tejto skutočnosti získal legitímne očakávania pre dosiahnutie stavebného povolenia a vynaložil značné finančné prostriedky na riadne pokračovanie v stavebnom konaní, čo by sa nebolo bývalo stalo, ak by jeho projektová dokumentácia nebola opakovane pozitívne posúdená zo strany príslušných správnych orgánov. 83. V danom prípade krajský súd konštatoval, že pri posúdení otázky dobromyseľnosti, odôvodnenie ako prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, tak napadnutého rozhodnutia žalovaného je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je úlohou správneho orgánu zodpovedne posúdiť, či účastník nadobudol práva dobromyseľne alebo nie, pričom svoj záver musí v rozhodnutí dostatočne odôvodniť. Prvostupňový správny orgán a rovnako ani žalovaný sa otázkou posúdenia, či žalobca nadobudol, resp. nenadobudol práva dobromyseľne, a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté, riadne nevysporiadali. 84. Žalovaný správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia len skonštatoval, že prebiehalo stavebné konanie, ktoré nebolo ukončené právoplatným stavebným rozhodnutím dovoľujúcim realizovať stavbu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v tom čase ani nenadobudol ešte práva, ktoré by mu povolili realizovať stavbu. 85. Skutočnosť, že PÚ oznámil žalobcovi začatie konania, ako aj to, že dal žalobcovi možnosť sa v konaní vyjadriť k podkladom, ktoré tvorili základ pre rozhodnutie PÚ, predstavuje procesný postup správneho orgánu v mimo odvolacom konaní, ale nedáva odpoveď prvostupňového správneho orgánu na otázku vysporiadania sa s dobromyseľnosťou práv žalobcu nadobudnutých na základe právoplatného rozhodnutia KPÚ Bratislava. 86. Túto námietku žalobcu súd vyhodnotil ako opodstatnenú, pretože žalovaný správny orgán sa s námietkou o dobromyseľne nadobudnutých právach žalobcu dostatočne nezaoberal a ani sa k nej postačujúco nevyjadril. V tomto smere súd obidve rozhodnutia správnych orgánov pre absenciu dôvodov k otázke dobromyseľnosti žalobcu pri nadobudnutí práv z rozhodnutia KPÚ Bratislava k zámeru obnovy a dostavby národnej kultúrnej pamiatky, vyhodnotil ako nepreskúmateľné. Bolo potrebné, aby sa žalovaný správny orgán s touto námietkou žalobcu riadne vysporiadal a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, prečo s tvrdením žalobcu o dobromyseľne nadobudnutých právach nesúhlasil. 87. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa správny súd s ostatnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v žalobe, zaoberať a vyjadriť k nim nemohol. 88. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval žalobu za dôvodnú a rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 89. V ďalšom konaní správny orgán vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 90. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu trov konania 91. O náhrade trov konania ďalších účastníkov v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa § 169 SSP a priznal im voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil. 92. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 93. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.