Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/18/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200138 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200138.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok, Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 31 795 978, zastúpený advokátskou kanceláriou Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 851 710, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, P.O.BOX 52, 837 52 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou SKLEGAL s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Koncepcia oddlženia zdravotníckych zariadení na úhradu záväzkov po lehote splatnosti do výšky 585.000.000,- eur schváleného dňa 13.09.2017 uznesením vlády SR č. 425/2017 v spojení s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 937 zo dňa 30.11.2017, a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Koncepcia oddlženia zdravotníckych zariadení na úhradu záväzkov po lehote splatnosti do výšky 585.000.000,- eur schváleného dňa 13.09.2017 uznesením vlády SR č. 425/2017 v spojení s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 937 zo dňa 30.11.2017 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.01.2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Koncepcia oddlženia zdravotníckych zariadení na úhradu záväzkov po lehote splatnosti do výšky 585.000.000,- eur schváleného dňa 13.09.2017 uznesením vlády SR č. 425/2017 v spojení s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 937 zo dňa 30.11.2017 (ďalej aj ako „Koncepcia oddlženia“) a jej zrušenia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, neuvedenia dostatočných dôvodov pre prijaté opatrenie, sčasti nezrozumiteľnosti, pretože pripúšťa rôzny výklad a súčasne nedostatočného zistenia skutkového stavu tak, aby mohlo riadne posúdiť dopad prijatého finančného nástroja na právne postavenie veriteľov. V žalobe namietal rozpor uvedenej Koncepcie oddlženia s článkom 12 ods. 2 Ústavy SR, s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR, s článkom 35 ods. 1 Ústavy SR ako aj rozpor s právom Európskej únie, konkrétne článkom 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Uviedol, že podmienka predpokladu zapojenia sa veriteľa do procesu oddlžovania bude vzdanie sa všetkého príslušenstva k pohľadávkam, najmä úrokov z omeškania, rôznych zmluvných pokút, sankcií či poplatkov, ktoré ako dôsledok omeškania so splatením istiny pohľadávky vznikli a tiež diskont z istiny vo výške podľa zvolenej formy oddlžovania. Uviedol, že Koncepcia oddlženia požaduje oveľa viac ako dovoľuje citovaná smernica o boji proti oneskoreným platbám a napriek tomu neponúka okamžité splatenie dlhovaných súm. Navyše, vzdanie sa určitých nárokov vrátane časti istiny je sprevádzané nátlakom na veriteľov, ktorý ak sa týchto nárokov nevzdajú, nemajú možnosť zapojiť sa do oddlženia žiadnej z dvoch navrhnutých foriem. To treba podľa žalobcu považovať za nekalé zmluvné podmienky a za nekalú obchodnú praktiku. 2. Zároveň žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ktoré dôvodil tým, že okamžitým výkonom napadnutého oddlženia hrozí značná hospodárska škoda, pretože zapojenie sa do tohto finančného mechanizmu vyžaduje, aby sa veritelia zriekli nielen príslušenstva svojich pohľadávok, ale aj značnej časti ich pohľadávok (diskont z istiny), čo v konečnom dôsledku by mohlo viesť k ich možnému oslabeniu v hospodárskej súťaži, ba až ku konkurzu. Záverom uviedol, že priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom; ide o niekoľko rokov splatné pohľadávky veriteľov, takže odkladným účinkom žaloby sa len odiali ich uspokojenie, čo napokon je skôr dočasnou výhodou pre dlžníkov uvedených v napadnutom oddlžení. 3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06.04.2018 a tento považoval za nedôvodný. Uviedol, že zapojenie veriteľov nemocníc do procesu oddlženia je v celom rozsahu dobrovoľné. V prípade nezapojenia sa do tohto procesu ostávajú pohľadávky veriteľov nezmenené a títo tak majú ďalej právo uplatňovať ich voči svojím dlžníkom v pôvodnom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že Koncepcia oddlženia nie je žiadnym rozhodnutím ani opatrením vydaným v administratívnom konaní. Preto nemôže byť reč o žiadnom „okamžitom výkone“ alebo iných právnych následkoch rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Koncepcia popisuje jednotlivé právne úkony, ktorými sa bude realizovať proces oddlženia nemocníc. Avšak uvedený proces sa nebude realizovať Koncepciou alebo akýmsi jej „výkonom“, ale práve uzatváraním jednotlivých právnych úkonov, ktoré sú v nej popísané. Tiež uviedol, že proces oddlženia nemocníc bude realizovaný na základe Uznesenia vlády a Uznesenia NR SR, ktoré súd nemá právomoc v tomto konaní preskúmavať. Z toho dôvodu považoval žalobcove úvahy o priznaní odkladného účinku žalobe za právne bezvýznamné (na realizáciu samotného procesu oddlženia by to nemalo žiaden vplyv). 4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 7. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby má dočasný charakter pre prípady, ak jeho uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (akútna ochrana práv). Preto správny súd je názoru, že žalobca mal označiť reálne ohrozenie, v danom prípade ako presne by podmienky Koncepcie oddlženia a samotné zapojenie sa do tohto finančného mechanizmu ohrozilo práva veriteľov, aká bezprostredná hospodárska, či finančná škoda im hrozí a ako presne by ich v ktorom konkrétnom prípade mohlo oslabiť v hospodárskej súťaži, či dokonca viesť ku konkurzu. 8. Priznanie odkladného účinku žaloby podľa §185 SSP je fakultatívnym inštitútom a je plne ovládané dispozičnou zásadou. Návrh je oprávnený podať výlučne žalobca a je potrebné ho odôvodniť zákonom predpokladanými dôvodmi (ohrozenie základných práv alebo slobôd, hrozba značnej hospodárskej škody, hrozba závažnej ujmy na životnom prostredí, hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku). Návrh nemôže byť abstraktný, ale žalobca musí konkretizovať vyššie uvedenú hrozbu, napríklad na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody veriteľom, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, nakoľko od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. V tomto prípade však žalobca neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by podľa neho viedli v jednotlivých prípadoch k hrozbe značnej hospodárskej škody. Všeobecné tvrdenie, že zrieknutie sa značnej časti pohľadávok veriteľov by mohlo oslabiť ich postavenie v hospodárskej súťaži, či viesť ku konkurzu, nepredstavuje dostatočne určité zdôvodnenie odkladného účinku správnej žaloby. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odkladný účinok žalobe nepriznal. 9. S prihliadnutím na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tak, podľa § 188 SSP návrh žalobcu zamietol. 10. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.