Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/44/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200364 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200364.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Optifin Invest s.r.o., so sídlom Rusovská cesta 1, 851 01 Bratislava, IČO: 35 735 457, zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej č. 2, 811 08 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Ivan Ikrényi, PhD., F.I.I., advokát a konateľ, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova č. 83, 831 06 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Ivan Syrový, PhD., advokát a konateľ, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo konania: PUSR-2018/23352-5/8277/5/ZLN zo dňa 30.01.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2018/23352-5/8277/5/ZLN zo dňa 30.01.2018 zrušuje a vec vracia Pamiatkovému úradu SR na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnu náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 14.03.2018 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo konania: PUSR-2018/23352-5/8277/5/ZLN vydaného dňa 30.01.2018 ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Krajského pamiatkového úradu v Bratislave (ďalej tiež len KPÚ Bratislava) číslo: KPUBA-2017/4550-9/63086/FAL zo dňa 05.09.2017, vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ako aj priznania náhrady trov konania. Zároveň žalobca žiadal priznať žalobe odkladný účinok, čomu správny súd vyhovel uznesením č. k. 6S/44/2018-104 zo dňa 11.05.2018. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu správny súd zistil, že tento okrem iných písomností obsahuje aj: Záväzné stanovisko KPÚ Bratislava, Číslo: BA-2013/349-3/1339/BAR zo dňa 27.03.2013, bola ním schválená prípravná dokumentácia „Bratislava, O. XX B. B. Architektonicko-historický výskum“ vypracovaný R.. F.. R. Q., W.. V. M., Stanovisko Pamiatkového úradu SR zo dňa 16.01.2013 k výsledkom k dokumentácii „Z., O. XX B. B. Architektonicko-historický výskum“ vypracovaný R.. F.. R. Q., W.. V. M., Záväzné stanovisko KPÚ Bratislava, Číslo: KPUBA-2014/17688-2/66401/FAL zo dňa 15.10.2014, Záväzné stanovisko KPÚ Bratislava, Číslo: KPUBA-2015/23438-2/86169/FAL zo dňa 03.12.2015, ktorým nebola schválená projektová dokumentácia k zmene stavby - Variantné riešenia fasády na O. a E. ulici dátum spracovania 10/2013, Záväzné stanovisko Pamiatkovéhom úradu SR, Číslo konania: PUSR-2016/5338-2/11474/HAB zo dňa 16.02.2016, bolo ním potvrdené Záväzné stanovisko KPÚ Bratislava, Číslo: KPUBA-2015/23438-2/86169/FAL zo dňa 03.12.2015, fotokópia časti dokumentu Stavebno-historický a umelecko-historický výskum Jirásková ul. č. 12, Bratislava 1974, vypracovaná prom. Hist. E. Š., Architektonicko-historický výskum vypracovaný R.. F.. R. Q. a W.. V. M. október 2012, Variantné riešenia Fasády na O. a E. ulici vypracované Cakov + partners, 10/2013. 3. Krajský pamiatkový úrad Bratislava vydal prvostupňové rozhodnutie číslo: KPUBA-2017/4550-9/63086/FAL zo dňa 05.09.2017, ktorým nariadil žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti na O. ul . č. XX, Z. I., parcelné číslo XXX, k. ú. M. W., nehnuteľnosť je národná kultúrna pamiatka (ďalej len NKP), zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod evidenčnými číslami XX/X a XX/X, nachádzajúcej sa v Pamiatkovej rezervácii Bratislava, aby vykonal vo výroku opísané opatrenia. 4. V dôsledku žalobcom v zákonnej lehote podanom odvolaní vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo konania: PUSR-2018/23352-5/8277/5/ZLN zo dňa 30.01.2018 a v predchádzajúcom bode tohto rozsudku opísané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že žalobcovi ako vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky Palác mestský a pamätná tabuľa - zaužívaný názov B. pF., parcelné č. XXX, XXX, k. ú. Z. - M. W. (ďalej len NKP), uložil povinnosť vykonať nápravu: 1/ zo všetkých otvorov na prízemí predmetnej NKP odstrániť kovové rámovania okenných a dverných ostení, termín realizácie: do 01.06.2018, 2/ výklady na uličnej fasáde predmetnej NKP zo strany O. ulice a E. ulice zmenšiť podľa variantu 2 vizualizácie, ktorú predložil žalobca dňa 27.07.2016 na KPÚ Bratislava, termín realizácie: do 01.06.2018, 3/ na uličnej fasáde predmetnej NKP zo strany E. ulice upraviť vstupy podľa variantu 2 vizualizácie, ktorú predložil žalobca dňa 27.07.2016 na KPÚ Bratislava, t. j. na fasáde do E. ulice bude vstup v 4. a 10. osi na fasáde do O. ulice bude vstup v 1 osi a v poslednej osi (jeden vstup bude od nárožia so E. ulicou a druhý vstup bude pri objekte na O. č. X), termín realizácie: do 01.06.2018, 4/ do 15.03.2018 žalobca predloží na KPÚ Bratislava na schválenie projektovú dokumentáciu úpravy otvorov podľa bodov 2/ a 3/ výroku rozhodnutia. Schválená dokumentácia bude podkladom pre výrobu nových okenných výplní a dverových výplní podľa bodov 1-3 tohto rozhodnutia, 5/ do 31.12.2022 žalobca na fasáde predmetnej NKP zo strany O. ulice prinavráti terajšie vstupné otvory do rozmerov okien. Do všetkých okenných otvorov z O. ulice a E. ulice žalobca osadí typy výplní, ktoré mala predmetná NKP pred jej rekonštrukciou v roku 2015, t. j. výplne budú rozmermi, materiálovou, tvarovou a farebnou kópiou výplní osadených počas rekonštrukcie v 70-tých rokoch 20. storočia, 6/ do 30.09.2021 žalobca predloží na KPÚ Bratislava na schválenie projektovú dokumentáciu úpravy otvorov podľa bodu 5/ tohto výroku rozhodnutia. Schválená dokumentácia bude podkladom pre výrobu nových okenných výplní a dverových výplní a pre realizáciu nápravy podľa tohto rozhodnutia, 7/ každú zmenu oproti schválenej projektovej dokumentácii a každú zmenu oproti alebo nad rámec tohto rozhodnutia bude potrebné vopred prerokovať a schváliť príslušným správnym orgánom. 5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný opísal rozsah opatrení na nápravu uložených žalobcovi napadnutým prvostupňovým správnym rozhodnutím, odvolacie námietky žalobcu spolu s jeho stanoviskom ku každej identifikovanej námietke. 6. Po citácii zákonných ustanovení zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len Pamiatkový zákon) - § 2 ods. 2, § 27 ods. 1, § 28 ods. 2 písm. a) a b), § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1-4 žalovaný uviedol, že žalobca - vlastník predmetnej NKP bol povinný pred akýmkoľvek stavebným zásahom do predmetnej NKP si vyžiadať rozhodnutie KPÚ Bratislava o prípustnosti takéhoto zámeru - obnovy predmetnej NKP, kde by KPÚ Bratislava posúdil prípustnosť predloženého zámeru z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt a vydal by rozhodnutie, v ktorom by určil podmienky takejto obnovy. Po detailnom opise priebehu správneho konania žalovaný uviedol, že vo vydanom rozhodnutí napravil niektoré formálne nedostatky výroku prvostupňového rozhodnutia KPÚ Bratislava a tiež zmenil termíny realizácie uložených opatrení. Zároveň nedopĺňal vykonané dokazovanie, pretože listiny obsiahnuté v spisovej dokumentácii umožňovali v odvolacom konaní dostatočne preskúmať tak skutkový stav ako aj dôvodnosť odvolania a procesné postupy prvostupňového správneho orgánu. Žaloba. 7. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné dôvodiac tým, že zistený skutkový stav nemal oporu v administratívnom spise. Mal za to, že rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. 8. Uviedol, že z obsahu oboch preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že dôležitým podkladom, z ktorého správne orgány pri ich vydávaní vychádzali bol Výskum B.. E. Š. z roku 1971 (ďalej len Výskum). Tento dokument sa však v administratívnom spise nenachádzal a preto skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia nemal oporu v administratívnom spise, čo zakladá jeho arbitrárnosť a zároveň dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. 9. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti NKP, ktorú nákladne zrekonštruoval za súčasného zachovania jej pamiatkových hodnôt, pričom vykonanou rekonštrukciou si splnil svoje povinnosti vlastníka NKP stanovené v Pamiatkovom zákone. Mal za to, že správne orgány sa v preskúmavaných rozhodnutiach vôbec nevyjadrili, z akého dôvodu nie je možné zachovať pamiatkovú hodnotu NKP prinavrátením fasády parteru do vzhľadu, ktorý mal na prelome 19. a 20. storočia. Žalovaný neuviedol v napadnutom rozhodnutí žiadne konkrétne dôvody, prečo by mala byť pamiatková hodnota fasády parteru vo vzhľade z prelomu 19. a 20. storočia menšia ako z 18. storočia. Žalobca poukázal na ním v odvolacom konaní predložené stanovisko autorizovaného architekta R.. F.. B. Z. zo dňa 24.09.2017, podľa ktorého predmetná NKP prešla za celú svoju históriu značnou funkčnou premenou (rezidencia šľachtického rodu, obchodné priestory, sídlo ambasády). Žalobca vyjadril názor, že žalovaný bez relevantných argumentov, arbitrárne a v rozpore s architektonicko-historickým výskumom R.. F.. R. Q. zastával názor, že pamiatkovú hodnotu NKP by mohla mať len fasáda parteru z 18. storočia, a to bez toho, aby v konaní zistil a v rozhodnutí uviedol, v čom pamiatková hodnota uvedenej fasády spočíva a prečo pamiatkovú hodnotu nemajú predchádzajúce, resp. nasledujúce historické fasády, ktoré NPK preukázateľne mala. 10. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí opomína zohľadniť, že obnovou kultúrnej pamiatky je aj jej adaptácia (§ 32 ods. 1 Pamiatkového zákona), ktorú zákon akceptuje. Prevedenou rekonštrukciou nedošlo k strate charakteristických parametrov NKP. Keďže historické pramene evidujú viaceré historické riešenia fasády NKP, mal žalovaný pri výbere konkrétneho variantu obnovy sledovať aj jeho práva ako legitímny nárok vlastníka kultúrnej pamiatky na rešpektovania jeho práva na ochranu vlastníctva. Považoval za neprimerané, arbitrárne, šikanózne a rozporné so spoločenským záujmom bezdôvodné zotrvávanie žalovaného na stanovisku uvedenia fasády výlučne do jej stavu z 18. storočia. 11. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) podľa žalobcu spočívalo v porušení čl. 59 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z 12.02.1969 čl. 10, keďže realizáciou stavebných úprav v rozsahu uloženom v napadnutom rozhodnutí by mohlo dôjsť k rušeniu pokoja Úradu honorárneho konzula Bahamského spoločenstva v Slovenskej republike, ktorý v NKP sídli. Konajúce správne orgány nevyzvali honorárneho konzula na vyjadrenie, či vykonaním uložených stavebných úprav by mohlo dôjsť k rušeniu pokoja konzulárneho úradu alebo nie. Vyjadrenie žalovaného. 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.04.2018 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. 13. V úvode svojho vyjadrenia podal širšie vysvetlenie k veci, podľa ktorého z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt je nutné ku každej NKP pristupovať individuálne, keďže má svoje osobitné pamiatkové hodnoty. Preto KPÚ Bratislava k požiadavke žalobcu (vlastníka) NKP na jej obnovu nariadil v rozhodnutí zo dňa 02.07.2012 spracovanie architektonicko-historického výskumu, ktorý vykonali R.. F.. R. Q. a W.. V. M. a v októbri 2012 z neho vyhotovili výskumnú dokumentáciu. Dňa 27.03.2013 vydal KPÚ Bratislava záväzné stanovisko k prípravnej dokumentácii, v ktorom vyslovil požiadavku, aby pri obnove uličnej fasády bol rešpektovaný jestvujúci stav a v parteri objektu boli ponechané okenné otvory, dôvodiac tým, že predmetná NKP bola obnovená v 70-tych rokoch 20. storočia a jej fasáda bola obnovená do pôvodného výzoru z 18. storočia, kedy NKP (palác) patrila k najvýstavnejším objektom Bratislavy. Takýto názor vyslovila aj pamiatková komisia dňa 26.03.2013, čo je poradný odborný orgán KPÚ Bratislava. Potom žalobca najneskôr v januári 2013 vedel, že z hľadiska ochrany pamiatkových hodnôt predmetnej NKP je potrebné ponechať na fasáde okenné otvory. Napriek takejto požiadavke prezentovanej KPÚ Bratislava a aj žalovaným žalobca vedome konal proti správnym aktom, ktoré takúto požiadavku obsahovali a snaží sa legalizovať nezákonný stav, ktorý na predmetnej NKP navodil. Žalobca bezohľadne naložil so svojím vlastníctvom na úkor pamiatkových hodnôt danej NKP, a to napriek včasnému a detailnému informovaniu zo strany KPÚ Bratislava, žalovaným a inými odborníkmi z oblasti ochrany pamiatkového fondu o pamiatkových hodnotách predmetnej NKP, ktoré je potrebné chrániť. 14. Následne žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam, pričom uviedol, že žalobca dlhodobo tvrdil, že predmetná NKP bola postavená ako meštiacky dom s fasádou prináležiacou takýmto domom. Napriek záverom architektonicko-historického výskumu vykonaného R.. F.. R. Q. v roku 2012, z ktorého vyplynulo, že okná na uličnej fasáde vrátane mreží by mali ostať zachované, KPÚ Bratislava vyhľadal v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave výskum predmetnej NKP spracovaný E.. Š. v roku 1971, ktorý však nemohol založiť do administratívneho spisu, lebo ním nedisponoval. Táto výskumná dokumentácia bola však verejne dostupná a žalobca (vedel o nej od roku 2016) mohol do nej nahliadnuť v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave. Skutočnosť, že Výskum sa nenachádzal v administratívnom spise nemala žiadny vplyv na uplatnenie práv žalobcu a správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach použili aj ďalšie nespochybniteľné dôkazy o tom, že predmetná NKP bola postavená ako palác s oknami a nie ako meštiacky dom s výkladmi (tvrdenie žalobcu). 15. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že napriek žalobcom vykonanej rekonštrukcii danej NKP (bola v havarijnom stave) tento nevykonal stavebné úpravy tak, aby v zmysle Pamiatkového zákona zabezpečil jej základnú ochranu, ale aby ju mohol čo najefektívnejšie komerčne využiť. Žalobca nerešpektoval ust. § 32 ods. 1-4 Pamiatkového zákona, ktoré hovorí o tom, čo je obnova NKP a ako musí jej vlastník postupovať pred samotnou obnovou a rešpektovať podmienky obnovy určené príslušným krajským pamiatkovým úradom. V danom prípade žalobca takto nepostupoval a nerešpektoval rozhodnutia a záväzné stanoviská KPÚ Bratislava a žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že neuložil žalobcovi povinnosť vykonať nápravu v celom rozsahu jeho protiprávneho konania, ale iba na uličnej, verejnosťou výrazne vnímanej fasáde a vytvoril mu dostatočný časový priestor na vykonanie nápravy, dokonca dovolil, aby nepovolené vstupy zo strany Ventúrskej ulice boli zachované do 31.12.2022. 16. Žalobcom prezentované vyjadrenia a názory architektov, nemajúcich osobitnú odbornosť v oblasti ochrany pamiatkového fondu žalovaný považuje vo vzťahu k obnove NKP za irelevantné s tým, že obe preskúmavané rozhodnutia vychádzali z výsledkov výskumov vykonaných osobami disponujúcimi osvedčeniami podľa § 35a Pamiatkového zákona. Žalovaný mal za to, že v oboch preskúmavaných rozhodnutiach správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vysporiadali sa so všetkými námietkami žalobcu. V žalobe žalobca opakuje námietky, s ktorými sa správne orgány už vysporiadali v priebehu rokov 2013 - 2018 (napr. v Záväznom stanovisku KPÚ Brat č. BA-2013/349-3/1339/BAR zo dňa 27.03.2013, Správa Pamiatkového úradu SR č. PÚ-13/8760-2/35032/HAB zo dňa 30.05.2013). Žalovaný vyjadril názor, že vlastnícke právo žalobcu nie je nadradené ústavne garantovanému právu na ochranu kultúrneho dedičstva. Ústava SR (čl. 20 ods. 3 a čl. 44 ods. 2, 3) bráni vlastníkovi v takom využívaní svojho vlastníctva, ktorým sa poškodzujú pamiatkové hodnoty. Žalobca nemôže nadraďovať svoje vlastnícke právo nad verejný záujem - ochranu kultúrneho dedičstva. 17. K namietanému porušeniu čl. 59 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z 12.02.1969 žalovaný uviedol, že s touto námietkou sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznil, že táto argumentácia žalobcu nemôže byť dôvodom na udržanie protiprávneho stavu vyvolaného nezákonným postupom vlastníka predmetnej NKP (žalobcu), ktorej spoločníkom je aj V.. W. Y. - honorárny konzul Bahamského spoločenstva. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 18. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že žalobné námietky sú dôvodné. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. 23. Podľa § 28 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 49/2002 Z. z. vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky a užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou. 24. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z., ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do pôvodného stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt. 25. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná dokumentácia, projektová dokumentácia alebo iné podklady, krajský pamiatkový úrad v konaní podľa odseku 1 uloží vlastníkovi ich predloženie v určenom rozsahu a lehote. 26. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. obnova kultúrnej pamiatky podľa tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 28. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 29. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 30. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 31. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti (Správny poriadok, Pamiatkový zákon). 32. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. 33. Správny súd poznamenáva, že žalobca vykonal rekonštrukciu NKP v rozpore so všetkými vydanými stanoviskami a vyjadreniami dotknutých orgánov - KPÚ Bratislava (nachádzajúcich sa v administratívnom spise a opísané v bode 2 tohto rozsudku), nerešpektujúc vzhľad uličnej fasády a parteru na O. ulici. Pritom samotný žalobca vypracoval variantné (celkovo 4) riešenia fasády na O. ulici, z ktorých prvá spĺňala požiadavky na uličnú fasádu a parter vyslovené KPÚ Bratislava a žalovaným v ich stanoviskách, no napriek tomu uskutočnil rekonštrukciu podľa štvrtej alternatívy (súčasný stav), ktorá tieto požiadavky nerešpektuje. 34. Napriek takémuto postupu žalobcu pri rekonštrukcii NKP správny súd vyhodnotil v žalobe vznesené námietky ako dôvodné, majúce za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. 35. Správny súd prisvedčil námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré podľa názoru súdu v svojom odôvodnení nijakým relevantným a zodpovedajúcim spôsobom nedalo žalobcovi odpovede na jeho námietku uvedenú v podanom odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a žalovaný nevysvetlil svoj prijatý záver o tom, že rekonštrukciu NKP (vo vytýkanej uličnej časti partera) je treba uskutočniť podľa stavu NKP, ktorý mala v 18. storočí, kedy mala budova charakter paláca a nie z konca 19. storočia a začiatku 20. storočia (vtedy mala charakter meštianskeho domu - obchodných priestorov situovaných na prízemí uličnej časti), resp. napríklad podľa úplne pôvodného stavu nehnuteľnosti z 15. storočia. V napadnutom rozhodnutí nie je uvedené prečo žalovaným presadzovaná pamiatková ochrana NKP prináleží iba jej stavu aký mala stavba v 18. storočí. Náležitá správna úvaha, ktorá by dávala odpoveď na túto otázku v rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňovom rozhodnutí chýba a preto preskúmavané rozhodnutie správny súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 36. Ako vadu v konaní v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd ustálil skutočnosť, že v čase celého správneho konania, a to tak prvostupňového ako aj odvolacieho administratívny spis neobsahoval dôkaz, o ktorý správne orgány opreli odôvodnenie oboch svojich preskúmavaných rozhodnutí - Výskum B.. E. O. z roku 1971. Stav kedy sa takýto dôkaz nenachádza v administratívnom spise, ale je uložený u inej osoby (Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave), treba vyhodnotiť ako nezákonný, nakoľko skutkový stav, z ktorého vychádzalo napadnuté a aj prvostupňové rozhodnutie potom nemalo oporu v administratívnom spise. V zmysle zásad, na ktorých je postavené správne konanie (§ 3, § 32 Správneho poriadku) vyplýva, že účastník správneho konania musí mať možnosť v priebehu konania ako aj pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa so všetkými dôkazmi (najmä s tými, z ktorých správne orgány pri vydaní svojich rozhodnutí vychádza), a to tým spôsobom, že mu tieto dôkazy budú konajúcim správnym orgánom predložené, resp. budú sa nachádzať v administratívnom spise, do ktorého môže nahliadať. Nie je postačujúce, aby sa dôkaz použitý pri vydaní rozhodnutia nachádzal na inom orgáne, resp. u inej osoby (inštitúcie), aj keby sa jednalo o verejne prístupný dôkaz na takomto orgáne. Taktiež túto vadu správneho konania (neúplnosť administratívneho spisu) nie je možné konvalidovať založením Výskumu do administratívneho spisu žalovaným až v priebehu súdneho konania. Takýmto spôsobom nemôže správny súd nahradiť dôkaznú povinnosť správneho orgánu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/6/2018 z 12.12.2018), ktorú tento orgán má v rámci správneho konania. 37. Správny súd uvádza, že nie je možné posúdiť namietané nesprávne právne posúdenie veci žalovaným ohľadom rušenia výkonu honorárneho konzula sídliaceho v predmetnej NKP (čl. 59 Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch), nakoľko k tejto skutočnosti nebolo zo strany správnych orgánov v prebehnutom správnom konaní vykonané žiadne dokazovanie. Ak mali konajúce správne orgány vedomosť o sídle honorárneho konzula v danej budove, tak mali povinnosť zisťovať, či uložené opatrenia - stavebné úpravy nebudú mať negatívny dopad na chod a činnosť honorárneho konzulátu. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí túto skutočnosť síce konštatuje, avšak bez adekvátneho zistenia skutkového stavu k tejto otázke, ktorá by ho odôvodňovala prijať takýto záver. Prvostupňový správny orgán neuvádza ani žiadne konkrétne prípady, kedy sa rekonštrukcia, ktorá prebiehala v iných nehnuteľnostiach, v ktorých sídlili zastupiteľské úrady (veľvyslanectvá) nedotkla ich činnosti a neporovnáva rozsah prác a ich prípadný vplyv na chod týchto zastupiteľských úradov a uloženými stavebnými úpravami v danom prípade. 38. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) SSP, a to 1/ jednak ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov z hľadiska nedostatočného odôvodnenia názoru žalovaného o tom, že ako jediný ochranu si zaslúžiaci vzhľad parteru predmetnej NKP je jej podoba, ktorú mala nehnuteľnosť v 18. storočí - charakter paláca a nie vzhľad v inom období (aktuálny stav - prelom 19. a 20. storočie, resp. vzhľad pôvodnej stavby z 15. storočia), 2/ z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci z hľadiska realizácie žalobcovi uložených stavebných úprav a zachovania pokojného výkonu v NKP sídliaceho konzulátu Honorárneho konzula Bahamského spoločenstva, 3/ ako aj z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie nemalo oporu v dôkazoch nachádzajúcich sa v čase jeho vydania v administratívnom spise, keďže sa opieralo aj o záver Výskumu B.. E. Š. z roku 1971, avšak žiadny takýto dokument sa v spise v čase správneho konania (vydania preskúmavaných rozhodnutí) nenachádzal. Zároveň správny súd rozhodol o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou po doplnení dokazovania v naznačenom smere vo veci konať a vydať nové náležite odôvodnené rozhodnutie. 39. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi toto právo priznané v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).