Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/57/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200490 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200490.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. O. XXXX/XXX, právne zastúpený: AK GRUBER, s.r.o., Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 41860/2017/153/RK zo dňa 09.03.2018 a o návrhu na priznanie odkladného účinku, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 41860/2017/153/RK zo dňa 09.03.2018 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 29.03.2018 podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 06.04.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 41860/2017/153/RK zo dňa 09.03.2018, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie č. 41860/2017/153 zo dňa 16.11.2017 tak, že žalobcovi podľa ustanovenia § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZTP“) uložil sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov z dôvodu spáchania iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP . 2. Žalobca zároveň požiadal súd o priznanie odkladného účinku napadnutému rozhodnutiu. Vo svojom návrhu žalobca uviedol, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného ako ani s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nesúhlasí vzhľadom na množstvo vád týchto rozhodnutí spôsobujúcich ich nezákonnosť a nepreskúmateľnosť, a súčasne má za to, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného uvedenými rozhodnutiami. Potreba priznania odkladného účinku správnej žalobe je odôvodnená hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú pre neho predstavovať vážny, nepriaznivý a nenapraviteľný následok. Uloženie sankcie zákazu výkonu znaleckej činnosti znamená, že od momentu nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia nie je oprávnený vykonávať znaleckú činnosť, ktorá predstavuje zdroj viac ako deväťdesiat percent jeho príjmu. Považoval za neprípustné, aby ho žalovaný svojim nezákonným rozhodnutím pripravil ako živiteľa rodiny o podstatný zdroj jeho príjmu a možnosť postarať sa o rodinu, čím zásadným spôsobom zasiahol do jeho finančnej sféry. Zároveň mu spôsobil druhotnú platobnú neschopnosť a nemožnosť zodpovedne plniť svoje záväzky. Podľa názoru žalobcu, už samotná sankcia v podobe vyčiarknutia zo zoznamu znalcov zakladá dôvod na priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca popritom poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Sa/15/2016 zo dňa 03.11.2016, ktorým súd priznal odkladný účinok v obdobnom prípade. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.05.2018, doručeným správnemu súdu dňa 21.05.2018 podotkol, že právna úprava nepredpokladá vykonávanie znaleckej činnosti ako hlavnej zárobkovej činnosti, z dôvodovej správy k ZZTP vyplýva nasledovné: „Výkon tejto činnosti má preto charakter vedľajšej činnosti popri zamestnaní u fyzických osôb ako aj u právnických osôb, kde nemôže tvoriť hlavnú (v zmysle „jedinú") náplň ich podnikania alebo činnosti. Práve vedľajší charakter výkonu znaleckej prípadne tlmočníckej a prekladateľskej činnosti zabezpečuje ich vysoko odborný výkon, keďže hlavnou pracovnou náplňou je vedecká, výskumná prípadne iná špecializovaná činnosť, ktorá v spojitosti s dlhoročnou praxou dáva záruku kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti." Z uvedeného je zjavné, že znalecká činnosť má mať vedľajší charakter. Podľa žalovaného je vo všeobecnosti nemysliteľné, aby bolo vyčiarknutiu zo zoznamu bránené nepriaznivými majetkovými pomermi, v opačnom prípade by mohli osoby zapísané v zozname značne obmedziť svoje zárobkové aktivity z inej ako znaleckej činnosti a v podstate by tým získali „imunitu" voči rozhodnutiu o vyčiarknutí zo zoznamu. Takto by došlo k zníženiu zodpovednosti osôb zapísaných v zozname, ktoré by sa až tak veľmi nemuseli obávať negatívnych následkov nezákonného vykonávania znaleckej činnosti. 4. Žalovaný považoval za jednoznačné, že ak došlo k uloženiu sankcie podľa § 27 ods. 3 písm. d) ZZTP, bolo by v rozpore s verejným záujmom, ak by bolo takto dotknutej osobe dovolené naďalej pokračovať vo vykonávaní znaleckej činnosti. Z tohto dôvodu by bolo neprípustné priznať odkladný účinok správnej žalobe, hoci by aj žalobcovi hrozili ním zmienené následky. Žalobca nepreukázal, aká je štruktúra jeho príjmov a ani to, aká je presná výška jeho príjmov z inej činnosti ako je znalecká činnosť. Žalobca sa takisto vôbec nezaoberal otázkou, že ak doteraz venoval väčšiu časť svojho času určeného na zárobkovú činnosť činnosti znalca, v súčasnosti sa môže v ďaleko väčšom rozsahu venovať práci mimo znalectva. Ak by sme mali ísť do podobnej roviny ako šiel žalobca vo veci posúdenia možnej likvidačnej povahy peňažnej pokuty v rámci rozkladu, majetkovými pomermi by nemohli byť myslené výlučne príjmy, ale takisto by musel byť zohľadnený stav na bankových účtoch žalobcu, vlastnený nehnuteľný majetok, ale aj hnuteľný majetok. Až detailné zohľadnenie týchto údajov by poskytlo kompletný obraz majetkových pomerov. Žalobca ani v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, lebo práve on mal preukázať, že momentálna situácia je natoľko vážna, ako sa ju snažil vykresliť v správnej žalobe. 5. Žalobca podľa žalovaného nevidel podobnosť medzi porovnávanými prípadmi uvedenými žalobcom v podanom návrhu, keďže ide o úplne odlišné úseky správy aj o iné sankcie. Skutočnosť, že v odlišnom prípade bolo rozhodnuté o priznaní odkladného účinku neznamená, že by tak malo byť rozhodnuté aj v ostatných prípadoch, resp. že by tak malo byť rozhodnuté o návrhu žalobcu. Naopak, vo veci vyčiarknutia zo zoznamu poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/1/2016-47 zo 14. júla 2016, ktorým súd rozhodol o zamietnutí podobného návrhu, pričom ten bol podaný takisto zo strany bývalého znalca, ktorý bol vyčiarknutý zo zoznamu v dôsledku uloženia sankcie podľa § 27 ods. 3 písm. d) ZZTP. Rovnako bolo rozhodnuté aj v prípade týkajúcom sa uloženia zákazu výkonu znaleckej činnosti uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/105/2017-159 z 2. januára 2018, ktorým bol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietnutý. Vzhľadom na odkazované rozhodnutia, pri ktorých bol stav veci svojou povahou podobný tomuto prípadu, žalovaný zastával názor, že aj rozhodovacia prax súdu svedčí o tom, že samotné uloženie niektorej zo sankcií podľa ZZTP, ktoré sú vnímané ako prísne, automaticky nepredstavuje dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 6. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný zato, že správnej žalobe nemá byť priznaný odkladný účinok kvôli rozporu návrhu s verejným záujmom. Uviedol, že individuálny záujem žalobcu nemôže byť v takomto prípade uprednostnený pred verejným záujmom na tom, aby bola znalecká činnosť vykonávaná výlučne osobami, ktoré vážnym spôsobom neporušili svoje povinnosti. Aj keby nešlo o rozpor s verejným záujmom, podľa znenia správnej žaloby nie je možné určiť, či sú žalobcom predostreté tvrdenia pravdivé, a to kvôli tomu, že nepredložil listiny slúžiace na dokázanie jeho tvrdení. 7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 9. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 10. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 11. Správny súd považoval dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného za dôvodné, nakoľko výkonom napadnutého rozhodnutia dôjde k znemožneniu vykonávať znaleckú činnosť žalobcom, ktorá podľa tvrdení žalobcu predstavuje čo do objemu podstatný zdroj jeho príjmu. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že znalecká činnosť je činnosťou vedľajšou. Aj v prípade, že ide o znaleckú činnosť, t. j. vedľajšiu činnosť podľa dôvodovej správny k ZZTP, nemožno vylúčiť, že príjem z takejto činnosti môže tvoriť podstatnú časť celkového príjmu žalobcu. V prípade príjmov, či už pochádzajú z hlavných alebo vedľajších činností tej ktorej osoby, je vždy potrebné prihliadať na skutočnosť, aký je ich skutočný podiel na celkovom príjme osoby a predovšetkým či strata niektorého z príjmov môže ohroziť zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb a privodiť tak závažnú ujmu, značnú finančnú škodu či dokonca nenapraviteľný následok. V danom prípade žalobca svojimi tvrdeniami osvedčil potrebu dočasne upraviť právne vzťahy založené žalobou napadnutým rozhodnutím, keďže podľa okolností opísaných žalobcom vzniká dôvodná obava, že okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia, ako už súd uviedol vyššie, môže dôjsť k závažnej ujme. 12. V súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku považoval súd za predčasné zaoberať sa dôkazným bremenom žalobcu, ako to navrhoval žalovaný. V tomto štádiu konania je pre správny súd postačujúce tvrdenie žalobcu o hrozbe závažnej ujmy, resp. finančnej škody. Súd mal za právne relevantné presné vymedzenie takejto ujmy alebo škody, ktorá môže žalobcovi vzniknúť výkonom napadnutého rozhodnutia. Žalobca vo svojom podaní konkretizoval hroziacu ujmu, a to stratou podstatnej časti jeho celkového príjmu bezprostredne slúžiaceho na zabezpečenie potrieb jeho a jeho rodiny. Dôvodnosťou žaloby a v nej uvedeným žalobných námietok sa bude správny súd zaoberať v ďalšom priebehu konania, a to pri rozhodovaní v merite veci. 13. Je potrebné poznamenať, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je fakultatívnym inštitútom slúžiacim na dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania a v prípade ak v priebehu konania dôjde k zmene podstatných skutočností, môže správny súd priznaný odkladný účinok správnej žalobe kedykoľvek zrušiť. 14. Správny súd dodáva, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom alebo so záujmom Európskej únie. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného (opísaným v ods. 4 tohto uznesenia) ohľadne rozporu podaného návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe s verejným záujmom a takýto výklad potreby ochrany verejného záujmu považuje súd za účelový (dogmatický). Dôvodne možno predpokladať, že žalobca pri výkone svojej činnosti ako znalca nepredstavuje pre verejné blaho, resp. ochranu spoločnosti riziko, ktoré by odôvodňovalo uvedené tvrdenie žalovaného. Existencia takéhoto rozporu nebola zo strany žalovaného dostatočne odôvodnená, nakoľko individuálny záujem žalobcu sa nijako nedotýka verejného záujmu, t. j. v prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe nedôjde k narušeniu verejného blaha. Súd nepovažuje túto námietku žalovaného za opodstatnenú taktiež z dôvodu neuvedenia konkrétnych skutočností (hrozieb). Ohrozenie verejného verejnému záujmu v prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe žalovaný opísal len všeobecne. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti postupoval správny súd v súlade s § 185 písm. a) SSP a rozhodol o žiadosti žalobcu spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia tak, že žalobe priznal odkladný účinok. 16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).