Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/57/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200490 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200490.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: R. M., I. O. XXXX/XXX, právne zastúpený: AK Gruber, s. r. o., IČO: 51243814, Janka Kráľa 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 41860/2017/153/RK zo dňa 09.03.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobou napadnuté rozhodnutia Ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 41860/2017/153/RK zo dňa 09.03.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva úplná náhrada trov konania voči žalovanému. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil výrok o uložení sankcie uloženej prvostupňovým rozhodnutím vydaným žalovaným, odborom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti č. 41860/2017/153 zo dňa 16.11.2017 tak, že žalobcovi ako znalcovi z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie energetika, odbor energetika, odvetvie tepelná energetika, odvetvie vykurovanie a vykurovacie zariadenia, evidenčné číslo XXXXXX za porušenie povinností popísaných vo výroku rozhodnutia žalovaného vydaného v prvom stupni podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon č. 382/2004 Z.z.“) za spáchaný iný správny delikt uložil podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z. sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, pričom vo zvyšných častiach rozhodnutie vydané v prvom stupni potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. 2. V prvostupňovom rozhodnutí žalovaný uznal žalobcu vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z., a to z dôvodu niekoľkonásobných porušení povinností vyplývajúcich mu z príslušných právnych predpisov pri vypracovaní znaleckých úkonov č. XX/XXXX zo dňa 31.08.2016, č. XX/XXXX zo dňa 31.08.2016, č. XX/XXXX zo dňa 31.008.2016, č. XX/XXXX zo dňa 31.08.2016 a č. XX/XXXX zo dňa 31.08.2016, pričom všetky uvedené znalecké úkony boli vypracované pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, Bratislava. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z. sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a podľa § 27 ods. 3 písm. d/ tohto zákona peňažnú pokutu vo výške 1.000,- €. II. Žaloba 3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktoré považoval za nezákonné a žiadal ich zrušiť, pričom žiadal vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 4. V prvom rade žalobca namietal rozpor rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, kedy sa na str. 4 rozhodnutia žalovaného uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva skutkový stav tak, ako je zhrnutý v napadnutom (prvostupňovom) rozhodnutí a keďže tento účastník konania (žalobca) nijako nespochybnil, treba ho považovať za smerodajný aj v konaní o rozklade. 5. Žalobca poukázal na to, že v rozklade podanom proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu uviedol celý rad argumentov, ktorými jednoznačne spochybnil skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom a ktorý by sa žalovaným v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím porušil § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviesť, ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým správnym orgánom a námietky žalobcu považoval za nedôvodné. Vo svojom rozhodnutí neuvádza vôbec správnu úvahu, z ktorej by vyplýval záver o bezdôvodnosti a účelovosti námietok žalobcu, čo považoval žalobca za vážne vady preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Samotné stotožnenie sa so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým správnym orgánom nie je ani nemôže byť postačujúce pre splnenie zákonnej povinnosti riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 6. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí tvrdil, že nepreskúmateľnosť znaleckých úkonov nebola v danom prípade odstránená, a to napriek znaleckému úkonu č. 3/2017 vykonaným žalobcom na odstránenie pochybení vytýkaných prvostupňovým správnym orgánom, žalobca poukázal na § 17 ods. 7 a § 18 zákona č. 382/2004 Z.z., z ktorých vyplýva, že doplnenie znaleckého posudku je riadnym úkonom znaleckej činnosti v súlade so zákonom. Ak žalovaný tvrdil, že takýto úkon znaleckej činnosti nespĺňa zákonné požiadavky, mal tieto nedostatky riadne špecifikovať a odôvodniť, prečo tento úkon (č. X/XXXX) neodstraňuje nepreskúmateľnosť znaleckého posudku. Takéto odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí absentuje, v dôsledku čoho nie je možné vyvodiť, aká úvaha viedla správny orgán k takémuto záveru. 7. Žalobca poukázal na to, že zadávateľ na ktorého podnet a pre ktorého účely boli znalecké posudky vypracované, dátumy uskutočnených obhliadok z priloženej elektronickej dokumentácie nemá problém zistiť a tieto jasne a bez akýchkoľvek ťažkostí identifikoval, pričom však žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa nevyjadril k námietke žalobcu voči nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia vytýkajúceho nedostatky týkajúcich sa absencie údajov o dátume vykonaných obhliadok jednotlivých predmetov znaleckého skúmania. Z uvedeného dôvodu v záujme hospodárneho vykonávania a výkonu znaleckej činnosti a v snahe efektívne vynakladať finančné prostriedky žalobca nepovažoval za potrebné tlačiť na viac niekoľko stoviek strán, ktorých jednotlivým účelom je duplicitné uvedenie dátumov obhliadok. Fotografická dokumentácia mohla byť vykonaná len v reálnom čase, t. j. vtedy, keď znalec, resp. poverené osoby zariadenia videli a obhliadku aj reálne vykonali. Žalobca mal vzhľadom k uvedenému za to, že z pohľadu preskúmateľnosti znaleckých úkonov je informácia o dátume obhliadok obsiahnutá na predmetných fotografiách dostačujúca a prvostupňovým správnym orgánom požadované duplicitné uvedenie informácii o dátume uskutočnených obhliadok považuje za nadbytočný formalizmus. 8. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že úvodné strany posudzovaných znaleckých posudkov neobsahujú údaje o prílohách týchto úkonov znaleckej činnosti, z čoho je zrejmé, že žiadna fotodokumentácia nebola súčasťou žiadneho z posudzovaných znaleckých úkonov, žalobca namietal, že žalovaný vychádza výlučne z údajov uvedených v úvode jednotlivých znaleckých posudkov, pričom správnosť a pravdivosť týchto informácií žiadnym spôsobom nepreveril, teda ani nezistil, že žalobcom tvrdená fotodokumentácia sa v prílohách znaleckých posudkov fyzicky nachádzala, pričom žalovaný v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav, z ktorého dôvodu napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavku zákonnosti a preskúmateľnosti. 9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia venoval tiež otázke preskúmateľnosti znaleckých posudkov, pričom na str. 9 napadnutého rozhodnutia uviedol, „ak má byť znalecký úkon preskúmateľný, čo je základným kritériom jeho všeobecnej udržateľnosti a obhájiteľnosti, musí znalec odborne a súčasne zrozumiteľne popísať myšlienkový proces, ktorým dospel k záverom obsiahnutým v znaleckom úkone tak, aby ten, pre koho je určený, mohol znalecký úkon podrobiť hodnoteniu. Ak znalec v znaleckom úkone nezdôvodní závery v ňom obsiahnuté, nenaplní tak základný účel znaleckého úkonu, ktorý musí v sebe spájať odbornosť a zrozumiteľnosť záverov a postupov, ktorými znalec dospel k záverom tak, aby ich mohol pochopiť ten, pre koho je úkon určený.“ 10. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že zadávateľ ako adresát úkonu znaleckej činnosti, či subjekt, ktorého majetok bol posudzovaný znaleckými posudkami ohodnocovaný alebo iná osoba neuviedli výhradu voči znaleckým úkonom v dôsledku ich nezrozumiteľnosti tvrdenej zo strany prvostupňového správneho orgánu a žalovaného. Preto nesúhlasil s opodstatnenosťou takýchto nedostatkov zo strany správnych orgánov mu vytýkaných, nakoľko v danom prípade nebol naplnený základný predpoklad ich zistenia, a to nezrozumiteľnosť úkonu jeho adresátovi, čo je tvrdením žalovaného. Uvedené tvrdenie žalovaného bez akéhokoľvek riadneho preskúmania a preukázania nemôže byť zákonným predpokladom pre uloženie akejkoľvek sankcie. 11. Za najzávažnejšie porušenie povinnosti žalobcom bolo podľa tvrdení správnych orgánov zodpovedanie otázok spadajúcich mimo rozsah zápisu v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Žalobca však trval na svojej argumentácii, v zmysle ktorej ako znalec zapísaný v odbore bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie energetika má potrebné znalosti o zariadeniach, ktoré posudzoval, nakoľko sa jedná o energetické zariadenia slúžiace pre podnikanie v sieťových odvetviach. Naviac sa jedná o vyhradené technické zariadenia. V inštrukcii Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009 pritom nie je explicitne uvedené, pod aké odvetvie spadá stanovenie všeobecnej hodnoty RAB pre sieťové odvetvia, naviac nie je v inštrukcii uvedené ani to, znalci z ktorého odvetvia môžu stanovovať všeobecnú hodnotu napr. SKAO, VTL zariadenia, regulačné stanice a podobne. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí formálne poukázal na argumentáciu žalobcu, avšak ďalej sa s ňou bližšie nevysporiadal. Samotný odkaz na § 11 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z., v zmysle ktorého o tom, či osoba zapísaná v zozname znalcov smie vypracovať znalecký posudok podľa zadania, rozhoduje výlučne žalovaný, a to na základe predchádzajúcej žiadosti o poskytnutie takéhoto stanoviska, čo považoval žalobca za nepostačujúce, nakoľko týmto žiadnym spôsobom nereflektuje na evidentné nedostatky inštrukcie č. X/ XXXX. 12. Žalobca považoval uloženú sankciu za neprimeranú. Prvostupňový správny orgán rozdelil pochybenia žalobcu do troch kategórii, z ktorých jednu kategóriu tvorili tzv. formálne pochybenia spočívajúce v neodcitovaní otázok zadávateľa v závere posudzovaných znaleckých posudkov a uvedené nedostatky zároveň prvostupňový správny orgán posúdil ako pochybenia nízkej závažnosti. Žalovaný napriek svojmu stotožneniu sa s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu vyjadrenú v odôvodnení jeho rozhodnutia konštatoval, že pochybenia žalobcu vyhodnotil ako pochybenia závažného charakteru, ktorých následkom bol vypracovaný nepreskúmateľného a neodborného znaleckého posudku. Uvedená konštatácia je však v rozpore s posúdením nedostatkov znaleckých úkonov zo strany prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa žalovaný stotožnil, avšak na druhej strane pochybenia žalobcu bez ďalšieho pochybenia posúdil v zmysle ďalšieho textu napadnutého rozhodnutia absolútne odlišne. 13. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí zmiernil sankcie uložené žalobcovi rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, s ohľadom na skutočnosť, že ide o prvé sankcionovanie žalobcu na tomto úseku štátnej správy, v dôsledku čoho žalovaný pristúpil k zmene rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v časti výroku o uložení sankcie a rozhodol tak, že uložil žalobcovi sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a zároveň upustil od sankcie v podobe peňažnej pokuty vo výške 1.000,- €. 14. Žalobca sa však s takto uloženou sankciou nemohol stotožniť, považoval ju za nedôvodnú a vo vzťahu k nemu za nezákonnú. Podľa jeho názoru bolo povinnosťou správneho orgánu svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou okolnosťou, ktorá bola predmetom konania a to nielen pokiaľ ide o porušenia zákona č. 382/2004 Z.z., ale aj pokiaľ ide o riadne naplnenie jednotlivých zásad ukladania sankcií podmienok uplatňovaných pre vydanie rozhodnutia v časti uloženej sankcie, ako aj objektívneho naplnenia účelu sankcie voči žalobcovi. Žalobca poukázal na § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z., pričom uviedol, že pre správny orgán má v zmysle tohto ustanovenia zákona možnosť, nie povinnosť uložiť sankciu. Zároveň žalovaný ani náznakom vo svojom rozhodnutí neuviedol odpoveď na to, prečo v danom prípade neuvažoval o neuložení sankcie, hoci túto možnosť zákon pripúšťa rovnako ako pripúšťa možnosť uloženia sankcie. 15. Zároveň mal správny orgán na výber viacero druhov sankcií a pri niektorých dokonca rozmedzie, v ktorom možno daný druh sankcie uložiť, pričom uložená sankcia ako prostriedok administratívneho trestania má spĺňať účel administratívneho trestania, a to nie vo všeobecnosti, ale v konkrétnej rovine a voči porušovateľovi zákona, vychádzajúc z individuálnych okolností veci a skutočnosti, za ktorý porušenie zákona došlo. Za takýchto okolností možno akékoľvek uloženie sankcie považovať za dôvodné a zákonné, čo nie je prípad žalobcu. 16. Žalobca zopakoval, že prvostupňový správny orgán samovoľne kategorizoval pochybenia žalobcu ako formálne chyby alebo pochybenia nízkej závažnosti, či chyby vysokej závažnosti a závažné pochybenia, či mimoriadne závažné nedostatky, hoci túto kategorizáciu správny orgán nijako nevysvetlil vo svojom rozhodnutí. Žalobca zdôraznil, že v rozhodnutiach správnych orgánov nie je možné nájsť odôvodnenie, na základe ktorého by mohlo byť žalobcovi zrejmé, akým spôsobom, v akom rozsahu alebo miere správne orgány posudzovali na základe zákonných kritérií uloženie alebo neuloženie toho ktorého druhu sankcie žalobcovi a z akých dôvodov dospeli práve k zákonnosti uložených sankcií, a k neuloženiu napríklad iného druhu sankcie. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 21.05.2018, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K spornej otázke týkajúcej sa doplnenia formálnych nedostatkov znaleckého posudku znaleckým úkonom č. 3/2017 žalovaný uviedol, že doplnenie znaleckého úkonu nepredstavuje okolnosť vylučujúcu protiprávnosť, čo je pochopiteľné, keďže v opačnom prípade by znalci po začatí dohľadu vykonali doplnenie znaleckého úkonu a tým by sa vyhli vyvodeniu administratívnej zodpovednosti. Hoci bolo doplnenie vykonané na podnet zadávateľa, žalovaný i tak vyhodnotilo jeho zrealizovanie ako poľahčujúcu okolnosť. Pokiaľ, ale ide o odstránenie iných nedostatkov znaleckej činnosti, to nebolo uvedené počas správneho konania, práve naopak, žalobca obhajoval a i naďalej obhajuje svoj postup. Skutkový stav bol zistený spoľahlivo, keďže v danej veci neexistovala nezhoda medzi žalobcom a žalovaným. 18. Pokiaľ ide o nedostatok spočívajúci v absencii dátumu obhliadky v znení znaleckých posudkov, žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ide o prílišný formalizmus pri výklade právnej normy. Jednoznačne ide o údaje, ktoré majú byť súčasťou posudkovej činnosti. 19. Žalovaný dodal, že znenie § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. pripúšťa, že prílohy nemusia byť zošité so znaleckým posudkom, avšak aj v takom prípade je potrebné tieto prílohy jednoznačným spôsobom identifikovať v textovej časti znaleckého posudku. 20. Pokiaľ ide o žalobcove tvrdenia týkajúce sa fotodokumentácie, žalovaný uviedol, že na fotografiách nie sú viditeľne uvedené dátumy a tie sa dajú zistiť až pri otvorení vlastností jednotlivých záznamov. Samotný žalobca priznal, že všetky ohliadky nevykonal osobne, pričom s obsahu časti predloženej fotodokumentácie vyplýva, že bola vyhotovená ešte pred zadaním vykonania jeho znaleckej činnosti. Priečinky obsahujúce fotografie boli vytvorené dva dni pred zaslaním disku na konajúci správny orgán. 21. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného týkajúcimi sa nedostatočného odôvodnenia znaleckého posudku, žalovaný uviedol, že si zo strany žalobcu ide o účelové tvrdenia a vytrhnutie slov z kontextu. Povinnosť riadne odôvodniť znalecký posudok vyplýva z § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., pričom právna úprava nerozlišuje medzi tým, či je úkon znaleckej činnosti vypracovaný na účely súdneho konania, na účely iného konania pred orgánom verejnej moci, a iné účely vyplývajúce z právnej úpravy alebo či je znalecká činnosť vykonaná, napr. len na interné účely obchodnej spoločnosti. Tvrdenie žalobcu, že ak zadávateľ nemá žiadne výhrady, znalecký úkon je riadne vypracovaný, je mylné a vôbec nereflektuje skutočný stav tejto problematiky. V praxi je totiž bežné, že zadávatelia nemajú záujem o vypracovanie riadne odôvodneného úkonu znaleckej činnosti, resp. keď už dôjde k jeho neriadnemu vykonaniu, nedostatky znaleckej činnosti im nemusia prekážať. Pre zadávateľa je spravidla podstatný záver znaleckého skúmania, odôvodnenie postupu často nie je zadávateľmi vnímané ako kľúčové, obzvlášť v tých prípadoch, keď nebol znalecký posudok vypracovaný po ustanovení na účely konania pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci. 22. V prípade preskúmavaných znaleckých posudkov nedošlo k zabezpečeniu preskúmateľnosti a to kvôli ich neodôvodneniu, resp. nedostatočnému odôvodneniu, ale aj kvôli nepriloženiu príloh. Skutočnosti opodstatňujúce takéto konštatovanie predstavujú ťažiskovú časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ale takisto aj odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia. Žalovaný zastáva názor, že zo znenia znaleckých posudkov v súvislosti s ktorými bol vykonaný dohľad sa nedá zistiť, aké odborné úvahy viedli znalca k jednotlivým čiastkovým záverom. 23. Pokiaľ ide o vykonanie znaleckej činnosti nespadajúcej pod rozsah zápisu žalobcu v zozname znalcov, teda nad rámec jeho znaleckého oprávnenia, žalovaný poukázal na § 11 ods. 4 zákona č. 382/2004, podľa ktorého o tom, či zodpovedanie určitej otázky spadá pod odbor a odvetvie, kde je znalec zapísaný, rozhoduje ministerstvo. Posúdenie nemá závisieť od vnútorného presvedčenia znalca, v žiadnom prípade sa nedá úspešne odvolať na údajné nedostatky vymedzenia znaleckých odborov. Ak by malo rozhodovanie o veci príslušnosti prislúchať samotným znalcom, pri akomkoľvek výklade by to bolo v jasnom nesúlade so znením § 11 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. a názor žalovaného by mal len odporúčací charakter. Každá osoba zapísaná v zozname by takto podľa svojho uváženia mohla upravovať rozsah svojej činnosti, ktorú smie vykonávať. 24. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že uloženie druhu sankcie nebolo dostatočne odôvodnené. Poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že druhostupňový správny orgán má za to, že na uloženie sankcie vyčiarknutia zo zoznamu znalcov nie je potrebné skúmať výlučne len možnosť nápravy znalca, pričom účastník konania mal na mysli zrejme prípadnú recidívu osoby, voči ktorej sa vedie správne konanie. Uvedená úvaha nemá jednak oporu v zákone a jednak by neumožňovala aplikovať zákonom ustanovenú sankciu na prípady, kedy by zo strany porušovateľa došlo k tak závažným pochybeniam, ktoré by boli neakceptovateľné a spoločensky nežiaduce. Pri ukladaní sankcie je preto potrebné pristupovať k porušovateľovi individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti, nielen na prípadnú recidívu, či možnosť nápravy takejto osoby. 25. K žalobcom tvrdenému samovoľnému kategorizovaniu pochybení žalovaný uviedol, že vzhľadom na § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z., musí posudzovať závažnosť protiprávneho konania, pričom zákon a ani iné právne predpisy regulujúce výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti bližšie neupravujú, aké pojmy by mali byť v tejto súvislosti používané. Žiaden právny predpis nevyžaduje, aby správny orgán vo svojom rozhodnutí definoval všetky použité pojmy bez upravenej legálnej definície - rozhodnutia by sa z takéhoto dôvodu stali neprehľadné, definované by museli byť aj pojmy použité v definíciách, čím by sa správny orgán dostal do nekončiaceho procesu vymedzovania významu použitých slov. žalovaný považoval odôvodnenie napadnutých rozhodnutí za plne zrozumiteľné a postačujúce. IV. Konanie pred správnym orgánom 26. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. V. Relevantné právne predpisy 27. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci. 28. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok“. 29. Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomný znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. 30. Podľa § 27 ods. 1 písm. zákona č. 382/2004 Z.z. Za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu. 31. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 32. Zákon č. 328/2004 Z.z. upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, podmienky činnosti tlmočníckych ústavov, pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti a práva a povinnosti zadávateľov. Účelom tohto zákona je zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti predovšetkým v konaniach pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci, ako aj zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti pre fyzické osoby a právnické osoby, ak sa vykonanie úkonu vyžaduje osobitným predpisom. 33. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchala a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. 34. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. 35. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného vyplynulo, že opis skutkov vyplynuvších z vykonaných dôkazov bol totožný so skutkami, ako boli opísané v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery správnych orgánov. Žalovaný vo svojom rozhodnutí vydanom v prvom stupni zhrnul pochybenia žalobcu do troch kategórií. V prvej figurovali formálne pochybenia ako neodcitovanie otázok zadávateľa, v druhej kategórii napr. neodôvodnenie postupu znalca a nezabezpečenie preskúmateľnosti úkonov znaleckej činnosti považoval za stredne závažné pochybenia a napokon v tretej kategórii, ktorú považoval žalovaný za najzávažnejšiu spočívajúcu v zodpovedaní otázok zadávateľa, ktoré nespadajú pod odbory a odvetvia, kde je žalobca ako súdny znalec zapísaný. 36. Správny orgán použil pri uložení sankcie tzv. absorbčnú zásadu, ktorá tkvie v absorbcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší), kedy zbiehajúce sa delikty sú postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri tejto veci znamenalo, že správny orgán uložil sankciu podľa ustanovenia zákona týkajúceho sa deliktu, za ktorý je určená najprísnejšia sankcia, teda ten skutok, ktorý považoval zo všetkých skutkov opísaný vo výroku prvostupňového rozhodnutia za najzávažnejší (zodpovedanie otázok zadávateľa, ktoré nespadajú pod odbory a odvetvia, kde je žalobca zapísaný), vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. 37. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokiaľ žalobca poukazoval na protirečivosť odôvodnení rozhodnutí žalovaného oboch stupňov, kedy na jednej strane boli rozdelené skutky na tri kategórie podľa závažnosti, žalovaný už považoval všetky skutky za závažné porušenia, v tomto argumente sa súd nestotožnil so žalobcom, keďže jeho tvrdenie nebolo pravdivé. Žalovaný vo svojom rozhodnutí nezhrnul všetky skutky kladené za vinu žalobcovi do jednej skupiny, ale poukázal na kategorizáciu uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí. Uvedené vyplýva zo strany 10 predposledného odseku rozhodnutia žalovaného o rozklade žalobcu. 38. Z dôvodu, že, ako už bolo uvedené, žalobcovi bol uložený trest vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z. z dôvodu spáchania skutku, ktorým bol žalovaný hodnotený ako najzávažnejší, zaoberal sa správny súd v prvom rade otázkou, či boli splnené všetky podmienky na uznanie žalobcu vinným zo spáchania tohto skutku. 39. V bodoch 1 písm. i/, 2 písm. i/, 3 písm. .i/, 4 písm. i/ a 5 písm. i/ výroku prvostupňového rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca je vinný zo spáchania správneho deliktu spočívajúceho v tom, že stanovil všeobecnú hodnotu majetku ( trasových uzáverov, meracích vývodov a prípojok, technologického zariadenia, regulačných staníc, odorizačných zariadení, staníc katódovej ochrany a elektrotechnických zariadení), čo podľa prílohy č. 6 inštrukcie č. 7/2009 Ministerstva spravodlivosti SR č. 23635/2009-51 o organizácii znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu nespadá pod obsahové vymedzenia odvetví, v ktorých je žalobca zapísaný, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.. 40. Žalobca je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor: Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie Energetika, odbor Energetika, odvetvie Tepelná energetika, odvetvie Vykurovanie a vykurovacie zariadenia, evidenčné číslo 914098. Obsahové vymedzenia odboru Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odboru Energetika, odvetvia Tepelná energetika a Vykurovanie a vykurovacie zariadenia podľa prílohy č. 6 k vyššie spomínanej inštrukcii neobsahuje oprávnenie na stanovenie všeobecnej hodnoty majetku. 41. Na stanovenie všeobecnej hodnoty strojových zariadení sú príslušný znalci z odboru Strojárstvo, pričom pri posudzovaní v kontexte s § 11 ods. 3, 4 zákona č. 382/2004 Z.z. sa od tohto záveru nemožno odchýliť. Pokiaľ ide o stanovenie všeobecnej hodnoty elektrotechnických zariadení v rámci príloh č. 4 a 5 k vyššie spomínanej vyhláške sú vymedzené všetky zložky majetku týkajúce sa oblasti energetiky, pričom úlohy znalcov zapísaných v odvetviach odboru energetika sú odlišné od stanovenia všeobecnej hodnoty majetku. Je treba tiež dodať, že rozsah znaleckého oprávnenia žalobcu sa nevzťahoval ani na zariadenia v oblasti plynárenstva. 42. Na základe hore uvedeného možno konštatovať, že dôkazy, ktoré zabezpečil správny orgán počas administratívneho konania dostatočne odôvodňovali záver vyvodiť voči žalobcovi deliktuálnu zodpovednosť za porušenie povinnosti znalca uvedené v zákone č. 382/2004 Z.z.. 43. Ani prípadné pribratie konzultanta pre postup zvolený žalobcom ako argument neobstojí, pretože pribratie konzultanta je možné len na zodpovedanie čiastkovej odbornej otázky, ktorá dopĺňa znalecké skúmanie, avšak v rámci odboru a odvetvia, v ktorých je znalec vykonávajúci znaleckú činnosť zapísaný. Pokiaľ žalobca nebol zapísaný pre príslušné odvetvie a odbor, pod ktorý by spadalo stanovenie všeobecnej hodnoty majetku, nebol oprávnený primárne v tomto kontexte vykonávať znalecké úkony a ani sekundárne pribratie konzultanta z uvedenej oblasti nemožno považovať za prostriedok konvalidácie tohto protiprávneho stavu. 44. Pokiaľ ide o vytýkané skutky (neuvedenie dátumu vykonania obhliadky a neodôvodnenie výberu metodiky) tieto správny orgán, a teda i súd považovali v porovnaní s predchádzajúcim skutkom za bagateľné, teda skutky, ktoré neboli dôvodom uloženia najprísnejšej možnej sankcie podľa zákona č. 382/2004 Z.z.. Správny súd nemal pochybnosti o tom, že žalobca nevykonal všetky obhliadky posudzovaného majetku, pričom vykonal len obhliadky majetku, ktorého hodnota presahovala len určitú sumu a tiež že vo svojich znaleckých posudkoch neuviedol dátum vykonania obhliadok predmetov znaleckého skúmania. 45. Pokiaľ ide o zvolenú metodiku a odôvodnenie jej výboru, súd nemôže nesúhlasiť so žalovaným v tvrdení, že bez relevantného odôvodnenia použitie určitej metodiky (nevhodnej) je porušením povinnosti znalca. K tomuto však súd podotýka, že vzhľadom na skutočnosť, že sa použitie metodiky týkalo stanovenia všeobecnej hodnoty majetku, pričom však vyššie bolo konštatované, že pre túto činnosť žalobca nemal oprávnenie vyplývajúce z jeho zápisu do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, nemožno toto pochybenie zo strany žalobcu vnímať ohraničene bez paralelného zohľadnenia porušenia povinnosti žalobcu zodpovedaním otázok spadajúcich mimo rozsahu jeho zápisu. 46. Uvedené možno taktiež (rovnako) konštatovať aj pre vytýkané neodôvodnenie postupu pri stanovení viacerých koeficientov, neuvedenie dostupných údajov a úvah, pri ktorých sa žalobca riadil pri sformulovaní čiastkových záverov a tiež nepriloženie príloh ku konkrétnym znaleckým posudkom. 47. Všetky uvedené pochybenia kongruentne neprevyšujú zmienené porušenie, ktoré považoval správny orgán za najzávažnejšie, ale sa ho týkajú, resp. mu podliehajú. Preto z hľadiska komplexného posúdenia zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí sú minimálneho právneho významu oproti pochybeniu porušenia žalobcu vykonaním znaleckej činnosti mimo rámec svojho oprávnenia. 48. Podstatnú časť svojej žaloby venoval žalobca spochybneniu druhu uloženej sankcie a jej odôvodneniu. 49. Ako nepochybne vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku správneho súdu, žalobca sa dopustil viacerých porušení zákona napĺňajúcich znaky skutkovej podstaty viacerých správnych deliktov. Sankcia, ktorá mu bola v konečnom dôsledku uložená, vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zák. č. 382/2004 Z.z. bola žalobcovi uložená za jedno už vyššie opísané najzávažnejšie porušenie zákona. 50. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov dňa 13.02.1991 ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva zastáva súd názor, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívno- právna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Podľa názoru súdu žalovaný nepochybil, keď v danom prípade použil absorbčnú zásadu. Pri súbehu viacerých správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy je potrebné použiť „analógia e legis“ tzv. absorbčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť pritom posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym deliktom určená. 51. Použitie absorbčnej zásady pri trestaní za viac činný súbeh pri spáchaní viacerých deliktov je na prospech páchateľa. Sankcia musí byť uložená páchateľovi v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania (páchateľa ako aj iné osoby) a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére dotknutej osoby na to, aby ju vnímala ako trest za už spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Pre určovanie výšky sankcie je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad na doterajší postoj páchateľa k plneniu svojich zákonných povinností. Uloženie sankcie a jej výšku možno považovať za prejav diskrečnej právomoci správneho orgánu. I keď je správny orgán pri ukladaní sankcie len svojou úvahou, táto nesmie byť svojvoľná a neodôvodnená. Právna dostupnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úvahou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na podmienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť, alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť, alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. 52. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastkový nedostatok dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenie bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 53. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutia. Platí, že všeobecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verenej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 54. Vychádzajúc z naznačených úvah považoval Krajský súd v Bratislave za dôvodnú. Súd chápe, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd hodnotí však preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úvah a zvážení správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými obmedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. 55. Rozhodnutiu žalovaného vydanému v prvom stupni možno vytknúť závažný nedostatok spočívajúci v tom, že i keď je odôvodnenie v časti nazvanej „Úvaha o druhu a výške sankcie/sankcií“ rozsiahle, neposkytuje dostatočný základ na vecné preskúmanie dôvodov uloženia toho najprísnejšieho druhu sankcií vyplývajúceho zo zákona č. 382/2004 Z.z. - vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Uvedený nedostatok nenapravil ani žalovaný vo svojom rozhodnutí o rozklade. 56. V spomínanej časti odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom žalovaný vysvetlil ním uložené sankcie žalobcovi, sa správny orgán zaoberá kategorizáciou jednotlivých pochybení žalobcu, vysvetľuje zhrňujúc argumenty uvedené v doterajších častiach odôvodnenia, uvádza, akým spôsobom žalobca porušil právne predpisy a za ako dôležité považuje správny postup znalca pri jeho znaleckej činnosti. Správny orgán ďalej vysvetlil, že za mimoriadne závažné nedostatky považoval zodpovedanie otázok, ktoré nespadajú pod obsahové vymedzenie odborov a odvetví zoznamu, kde je žalobca zapísaný. Zaoberá sa tiež procesom predchádzajúcim zápisu do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, pričom uvádza, že k vypracovaniu znaleckých úkonov z určitého odboru a odvetvia by sa mali dostať výlučne osoby, ktoré v danej oblasti spĺňajú pomerne náročne nadstavené kritériá. Ďalej sa v odôvodnení uvádza, že povinnosť riadne vykonať znaleckú činnosť sa bez rozdielu vzťahuje na všetky znalecké úkony. 57. Žalovaný v rozhodnutí vymenoval možné sankcie podľa § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z., pričom uviedol, že menej prísnejšie sankcie, akými sú písomné napomenutie, peňažná pokuta a zákaz výkonu znaleckej činnosti vzhľadom na všetky okolnosti majúce vplyv na úvahu o druhu a výške sankcie/sankcií žalovaný rozhodol o uložení sankcie podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z., ktorou je vyčiarknutie zo zoznamu. Uviedol, že chyby žalobcu ako znalca sú natoľko závažné, že uloženie podľa § 27 ods. 3 písm. a/, b/, c/ zákona č. 382/2004 Z.z. by bolo nepostačujúce. 58. Ako už súd uviedol vyššie, sankcia musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná majetkovej sfére dotknutej osoby, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Pre určovanie výšky sankcie je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad na doterajšie správanie páchateľa a tiež na jeho osobné a majetkové pomery. 59. Je pravdou, že žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí, že pri posúdení druhu a výšky sankcie zohľadnil rozsiahlosť protiprávneho konania, množstvo vytýkaných nedostatkov a z pohľadu závažnosti a miery zodpovednosti znalca vyhodnotil žalobcove pochybenia ako pochybenia závažného charakteru, ktorých následkom bolo vypracovanie nepreskúmateľného a neodborného znaleckého úkonu ale hlavne zodpovedanie otázok, ktoré nespadajú pod obsahové vymedzenie odvetví, v ktorých je žalobca zapísaný a taktiež uviedol, že považuje pochybenie za tak závažné, že v danom prípade nie je možné prihliadnuť ani na skutočnosť, že ide o prvé sankcionovanie žalobcu ako znalca na tomto úseku štátnej správy. Žalovaný toto síce uviedol, avšak z jeho rozhodnutia nevyplýva ako zohľadnil rozsiahlosť protiprávneho konania a množstvo vytýkaných nedostatkov, ani závažnosť a mieru zodpovednosti žalobcu. V rozhodnutiach žalovaného absentuje úvaha o závažnosti porušenia zákona a jeho následky a tiež charakter ohrozeného práva alebo právom chráneného záujmu v kontexte s ohrozeným záujmom na dodržiavaní právnych predpisov, či možného následku porušenia povinnosti žalobcom. Žalovaný sa nezmienil ani o posúdení dĺžky trvania porušenia zákona žalobcom a spôsobe spáchania deliktu. V rozhodnutí taktiež nie je zmienka o posúdení majetkovej sféry žalobcu, či sankcia vzhľadom na tieto pomery nie je voči žalobcovi prísna resp. likvidačná. Žalovaný síce formálne naznačil, že vec posúdil aj z hľadiska hľadísk, ktoré je potrebné skúmať podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z., avšak bez vyjadrenia preskúmateľného obsahu v odôvodnení svojich rozhodnutí. 60. Súd na rozdiel od žalovaného za právne významnú považuje skutočnosť, že v danom prípade išlo o prvý prehrešok žalobcu, ktorý dovtedy počas jeho dlhoročnej odbornej praxe (status znalca mal žalobca od 25.10.2006) žalobca nebol deliktuálne trestaný. Zároveň pokiaľ ide o žalovaným deklarované množstvo pochybení, nie je bez právneho významu, že časť z nich bola subsumovaná práve najzávažnejším previnením zo strany žalobcu, ktorým bolo zodpovedanie otázok spadajúcich mimo rozsah jeho zápisu. Žalovaný sa nezaoberal nedostatkami z pohľadu ohrozenia, či prípadných následkov porušenia právnych predpisov, z rozhodnutia nevyplýva, či došlo pochybením žalobcu k nejakým vážnejším nežiaducim následkom a či tieto boli skúmaní aj z hľadiska časového. Toto síce nič nemení na protiprávnosti skutku, ktorého sa žalobca dopustil, avšak ide o skutočnosť, ktorá mala byť zohľadnená pri určení výšky sankcie. 61. Súd súhlasí so žalovaným, že tuzemská právna úprava obsahuje pomerne náročné podmienky, ktoré musia splniť záujemcovia o vykonanie znaleckej činnosti v určitom znaleckom odbore a odvetví. Záujemcovia o získanie oprávnenia musia získať vzdelanie v odbore, najmenej 7 rokov musia vykonávať prax v danom odbore a taktiež musia úspešne absolvovať odbornú skúšku znalca. Na zápis do niektorých znaleckých odborov sa dokonca vyžaduje úspešné absolvovanie špecializovaného vzdelávania, ktoré je zamerané hlavne na osvojenie si príslušnej problematiky. 62. Pokiaľ žalovaný pristúpil k uloženiu tej najprísnejšej sankcie ustanovenej zákonom č. 382/2004 Z.z., celkom isto sa žiadalo vysvetliť, že aj napriek tomu, že žalobca splnil predtým, ako sa stal znalcom, všetky odborné a osobnostné kritériá na výkon tejto funkcie a zároveň pred začatím deliktuálneho konania riadne plnil všetky svoje doterajšie povinnosti, prečo do budúcnosti nie je akceptovateľné, aby ďalej vykonával znaleckú činnosť a bolo nevyhnutné pristúpiť k hraničnému a definitívnemu riešeniu a uložiť mu najprísnejší trest - podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z.. 63. Sumarizujúc správny súd uvádza, že na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP. 64. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). 65. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, a úspešnému žalobcovi priznal správny súd plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 66. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).