Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/189/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200490 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018200490.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. O. XXXX/XXX, XXX XX X., právne zastúpený: AK Gruber, s.r.o., IČO: 51243814, Janka Kráľa 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 41860/2017/153/ RK zo dňa 09.03.2018, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia žalovaného správneho orgánu 1. Žalovaný ako správny orgán konajúci v prvom stupni administratívneho konania rozhodnutím č. 41860/2017/153 zo dňa 16.11.2017 uznal žalobcu vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z., a to z dôvodu niekoľkonásobných porušení povinností vyplývajúcich mu z príslušných právnych predpisov pri vypracovaní znaleckých úkonov č. 42/2016 zo dňa 31.08.2016, č. 43/2016 zo dňa 31.08.2016, č. 44/2016 zo dňa 31.008.2016, č. 45/2016 zo dňa 31.08.2016 a č. 46/2016 zo dňa 31.08.2016, pričom všetky uvedené znalecké úkony boli vypracované pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, Bratislava. Žalovaný ako prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z. sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a podľa § 27 ods. 3 písm. d/ tohto zákona peňažnú pokutu vo výške X.XXX,- €. 2. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 41860/2017/153/RK zo dňa 09.03.2018 žalovaný zmenil výrok o uložení sankcie uloženej prvostupňovým rozhodnutím vydaným žalovaným, odborom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti č. 41860/2017/153 zo dňa 16.11.2017 tak, že žalobcovi ako znalcovi z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie energetika, odbor energetika, odvetvie tepelná energetika, odvetvie vykurovanie a vykurovacie zariadenia, evidenčné číslo 914098 za porušenie povinností popísaných vo výroku rozhodnutia žalovaného vydaného v prvom stupni podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon č. 382/2004 Z.z.“) za spáchaný iný správny delikt uložil podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona č. 382/2004 Z.z. sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, pričom vo zvyšných častiach rozhodnutie vydané v prvom stupni potvrdil a rozklad žalobcu zamietol. 3. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril v časti VI. odôvodnenia tohto rozsudku. II. Žaloba 4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného opísaných v časti I. odôvodnenia tohto rozsudku, považoval ich za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 5. Žalobca namietal vzájomný rozpor rozhodnutí žalovaného, kedy sa na str. 4 rozhodnutia žalovaného uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva skutkový stav tak, ako je zhrnutý v napadnutom (prvostupňovom) rozhodnutí a keďže tento účastník konania (žalobca) nijako nespochybnil, treba ho považovať za smerodajný aj v konaní o rozklade. Žalobca poukázal na to, že v rozklade podanom proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu uviedol celý rad argumentov, ktorými jednoznačne spochybnil skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom a ktorý by sa žalovaným v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím porušil § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviesť, ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania. 6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým správnym orgánom a námietky žalobcu považoval za nedôvodné. Vo svojom rozhodnutí neuvádza vôbec správnu úvahu, z ktorej by vyplýval záver o bezdôvodnosti a účelovosti námietok žalobcu, čo považoval žalobca za vážne vady preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Samotné stotožnenie sa so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým správnym orgánom nie je ani nemôže byť postačujúce pre splnenie zákonnej povinnosti riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 7. Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí tvrdil, že nepreskúmateľnosť znaleckých úkonov nebola v danom prípade odstránená, a to napriek znaleckému úkonu č. 3/2017 vykonaným žalobcom na odstránenie pochybení vytýkaných prvostupňovým správnym orgánom, žalobca poukázal na § 17 ods. 7 a § 18 zákona č. 382/2004 Z.z., z ktorých vyplýva, že doplnenie znaleckého posudku je riadnym úkonom znaleckej činnosti v súlade so zákonom. Ak žalovaný tvrdil, že takýto úkon znaleckej činnosti nespĺňa zákonné požiadavky, mal tieto nedostatky riadne špecifikovať a odôvodniť, prečo tento úkon (č. 3/2017) neodstraňuje nepreskúmateľnosť znaleckého posudku. Takéto odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí absentuje, v dôsledku čoho nie je možné vyvodiť, aká úvaha viedla správny orgán k takémuto záveru. 8. Žalobca poukázal na to, že zadávateľ na ktorého podnet a pre ktorého účely boli znalecké posudky vypracované, dátumy uskutočnených obhliadok z priloženej elektronickej dokumentácie nemá problém zistiť a tieto jasne a bez akýchkoľvek ťažkostí identifikoval, pričom však žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa nevyjadril k námietke žalobcu voči nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia vytýkajúceho nedostatky týkajúcich sa absencie údajov o dátume vykonaných obhliadok jednotlivých predmetov znaleckého skúmania. Z uvedeného dôvodu v záujme hospodárneho vykonávania a výkonu znaleckej činnosti a v snahe efektívne vynakladať finančné prostriedky žalobca nepovažoval za potrebné tlačiť na viac niekoľko stoviek strán, ktorých jednotlivým účelom je duplicitné uvedenie dátumov obhliadok. Fotografická dokumentácia mohla byť vykonaná len v reálnom čase, t.j. vtedy, keď znalec, resp. poverené osoby zariadenia videli a obhliadku aj reálne vykonali. Žalobca mal vzhľadom k uvedenému za to, že z pohľadu preskúmateľnosti znaleckých úkonov je informácia o dátume obhliadok obsiahnutá na predmetných fotografiách dostačujúca a prvostupňovým správnym orgánom požadované duplicitné uvedenie informácii o dátume uskutočnených obhliadok považuje za nadbytočný formalizmus. 9. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že úvodné strany posudzovaných znaleckých posudkov neobsahujú údaje o prílohách týchto úkonov znaleckej činnosti, z čoho je zrejmé, že žiadna fotodokumentácia nebola súčasťou žiadneho z posudzovaných znaleckých úkonov, žalobca namietal, že žalovaný vychádza výlučne z údajov uvedených v úvode jednotlivých znaleckých posudkov, pričom správnosť a pravdivosť týchto informácií žiadnym spôsobom nepreveril, teda ani nezistil, že žalobcom tvrdená fotodokumentácia sa v prílohách znaleckých posudkov fyzicky nachádzala, pričom žalovaný v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav, z ktorého dôvodu napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavku zákonnosti a preskúmateľnosti. 10. Žalobca poukázal na skutočnosť, že sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia venoval tiež otázke preskúmateľnosti znaleckých posudkov, pričom na str. 9 napadnutého rozhodnutia uviedol, „ak má byť znalecký úkon preskúmateľný, čo je základným kritériom jeho všeobecnej udržateľnosti a obhájiteľnosti, musí znalec odborne a súčasne zrozumiteľne popísať myšlienkový proces, ktorým dospel k záverom obsiahnutým v znaleckom úkone tak, aby ten, pre koho je určený, mohol znalecký úkon podrobiť hodnoteniu. Ak znalec v znaleckom úkone nezdôvodní závery v ňom obsiahnuté, nenaplní tak základný účel znaleckého úkonu, ktorý musí v sebe spájať odbornosť a zrozumiteľnosť záverov a postupov, ktorými znalec dospel k záverom tak, aby ich mohol pochopiť ten, pre koho je úkon určený.“ 11. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že zadávateľ ako adresát úkonu znaleckej činnosti, či subjekt, ktorého majetok bol posudzovaný znaleckými posudkami ohodnocovaný alebo iná osoba neuviedli výhradu voči znaleckým úkonom v dôsledku ich nezrozumiteľnosti tvrdenej zo strany prvostupňového správneho orgánu a žalovaného. Preto nesúhlasil s opodstatnenosťou takýchto nedostatkov zo strany správnych orgánov mu vytýkaných, nakoľko v danom prípade nebol naplnený základný predpoklad ich zistenia, a to nezrozumiteľnosť úkonu jeho adresátovi, čo je tvrdením žalovaného. Uvedené tvrdenie žalovaného bez akéhokoľvek riadneho preskúmania a preukázania nemôže byť zákonným predpokladom pre uloženie akejkoľvek sankcie. 12. Za najzávažnejšie porušenie povinnosti žalobcom bolo podľa tvrdení správnych orgánov zodpovedanie otázok spadajúcich mimo rozsah zápisu v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Žalobca trval na svojej argumentácii, v zmysle ktorej ako znalec zapísaný v odbore bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie energetika má potrebné znalosti o zariadeniach, ktoré posudzoval, nakoľko sa jedná o energetické zariadenia slúžiace pre podnikanie v sieťových odvetviach. Naviac sa jedná o vyhradené technické zariadenia. V inštrukcii Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009 pritom nie je explicitne uvedené, pod aké odvetvie spadá stanovenie všeobecnej hodnoty RAB pre sieťové odvetvia, naviac nie je v inštrukcii uvedené ani to, znalci z ktorého odvetvia môžu stanovovať všeobecnú hodnotu napr. SKAO, VTL zariadenia, regulačné stanice a podobne. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí formálne poukázal na argumentáciu žalobcu, avšak ďalej sa s ňou bližšie nevysporiadal. Samotný odkaz na § 11 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z., v zmysle ktorého o tom, či osoba zapísaná v zozname znalcov smie vypracovať znalecký posudok podľa zadania, rozhoduje výlučne žalovaný, a to na základe predchádzajúcej žiadosti o poskytnutie takéhoto stanoviska, považoval žalobca za nepostačujúce, nakoľko týmto žiadnym spôsobom nereflektuje na evidentné nedostatky inštrukcie č. 7/2009. 13. Pokiaľ ide o uloženú sankciu (sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov), túto žalobca považoval za neprimeranú. V prvostupňovom rozhodnutí žalovaný rozdelil pochybenia žalobcu do troch kategórii, z ktorých jednu kategóriu tvorili tzv. formálne pochybenia spočívajúce v neodcitovaní otázok zadávateľa v závere posudzovaných znaleckých posudkov a uvedené nedostatky zároveň prvostupňový správny orgán posúdil ako pochybenia nízkej závažnosti. Žalovaný napriek svojmu stotožneniu sa s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu vyjadrenú v odôvodnení jeho rozhodnutia konštatoval, že pochybenia žalobcu vyhodnotil ako pochybenia závažného charakteru, ktorých následkom bol vypracovaný nepreskúmateľného a neodborného znaleckého posudku. Uvedená konštatácia je však v rozpore s posúdením nedostatkov znaleckých úkonov zo strany prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa žalovaný stotožnil, avšak na druhej strane pochybenia žalobcu bez ďalšieho pochybenia posúdil v zmysle ďalšieho textu napadnutého rozhodnutia absolútne odlišne. 14. Žalobca sa so sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov nestotožnil, považoval ju za nedôvodnú a vo vzťahu k nemu za nezákonnú. Podľa jeho názoru bolo povinnosťou správneho orgánu svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou okolnosťou, ktorá bola predmetom konania a to nielen pokiaľ ide o porušenia zákona č. 382/2004 Z.z., ale aj pokiaľ ide o riadne naplnenie jednotlivých zásad ukladania sankcií podmienok uplatňovaných pre vydanie rozhodnutia v časti uloženej sankcie, ako aj objektívneho naplnenia účelu sankcie voči žalobcovi. Žalobca poukázal na § 27 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z., pričom uviedol, že pre správny orgán má v zmysle tohto ustanovenia zákona možnosť, nie povinnosť uložiť sankciu. Zároveň žalovaný ani náznakom vo svojom rozhodnutí neuviedol odpoveď na to, prečo v danom prípade neuvažoval o neuložení sankcie, hoci túto možnosť zákon pripúšťa rovnako ako pripúšťa možnosť uloženia sankcie. 15. Žalovaný správny orgán mal na výber viacero druhov sankcií a pri niektorých dokonca rozmedzie, v ktorom možno daný druh sankcie uložiť, pričom uložená sankcia ako prostriedok administratívneho trestania má spĺňať účel administratívneho trestania, a to nie vo všeobecnosti, ale v konkrétnej rovine a voči porušovateľovi zákona, vychádzajúc z individuálnych okolností veci a skutočnosti, za ktorý porušenie zákona došlo. Za takýchto okolností možno akékoľvek uloženie sankcie považovať za dôvodné a zákonné, čo nie je prípad žalobcu. 16. Žalobca zdôraznil, že prvostupňový správny orgán samovoľne kategorizoval pochybenia žalobcu ako formálne chyby alebo pochybenia nízkej závažnosti, či chyby vysokej závažnosti a závažné pochybenia, či mimoriadne závažné nedostatky, hoci túto kategorizáciu správny orgán nijako nevysvetlil vo svojom rozhodnutí. Žalobca zdôraznil, že v rozhodnutiach správnych orgánov nie je možné nájsť odôvodnenie, na základe ktorého by mohlo byť žalobcovi zrejmé, akým spôsobom, v akom rozsahu alebo miere správne orgány posudzovali na základe zákonných kritérií uloženie alebo neuloženie toho ktorého druhu sankcie žalobcovi a z akých dôvodov dospeli práve k zákonnosti uložených sankcií, a k neuloženiu napríklad iného druhu sankcie. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 21.05.2018, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 18. K spornej otázke týkajúcej sa doplnenia formálnych nedostatkov znaleckého posudku znaleckým úkonom č. 3/2017 žalovaný uviedol, že doplnenie znaleckého úkonu nepredstavuje okolnosť vylučujúcu protiprávnosť, čo je pochopiteľné, keďže v opačnom prípade by znalci po začatí dohľadu vykonali doplnenie znaleckého úkonu a tým by sa vyhli vyvodeniu administratívnej zodpovednosti. Hoci bolo doplnenie vykonané na podnet zadávateľa, žalovaný i tak vyhodnotilo jeho zrealizovanie ako poľahčujúcu okolnosť. Pokiaľ, ale ide o odstránenie iných nedostatkov znaleckej činnosti, to nebolo uvedené počas správneho konania, práve naopak, žalobca obhajoval a i naďalej obhajuje svoj postup. Skutkový stav bol zistený spoľahlivo, keďže v danej veci neexistovala nezhoda medzi žalobcom a žalovaným. 19. Pokiaľ ide o nedostatok spočívajúci v absencii dátumu obhliadky v znení znaleckých posudkov, žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ide o prílišný formalizmus pri výklade právnej normy. Jednoznačne ide o údaje, ktoré majú byť súčasťou posudkovej činnosti. Žalovaný dodal, že znenie § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. pripúšťa, že prílohy nemusia byť zošité so znaleckým posudkom, avšak aj v takom prípade je potrebné tieto prílohy jednoznačným spôsobom identifikovať v textovej časti znaleckého posudku. 20. Pokiaľ ide o žalobcove tvrdenia týkajúce sa fotodokumentácie, žalovaný uviedol, že na fotografiách nie sú viditeľne uvedené dátumy a tie sa dajú zistiť až pri otvorení vlastností jednotlivých záznamov. Samotný žalobca priznal, že všetky ohliadky nevykonal osobne, pričom s obsahu časti predloženej fotodokumentácie vyplýva, že bola vyhotovená ešte pred zadaním vykonania jeho znaleckej činnosti. Priečinky obsahujúce fotografie boli vytvorené dva dni pred zaslaním disku na konajúci správny orgán. 21. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného týkajúcimi sa nedostatočného odôvodnenia znaleckého posudku, žalovaný uviedol, že si zo strany žalobcu ide o účelové tvrdenia a vytrhnutie slov z kontextu. Povinnosť riadne odôvodniť znalecký posudok vyplýva z § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., pričom právna úprava nerozlišuje medzi tým, či je úkon znaleckej činnosti vypracovaný na účely súdneho konania, na účely iného konania pred orgánom verejnej moci, a iné účely vyplývajúce z právnej úpravy alebo či je znalecká činnosť vykonaná, napr. len na interné účely obchodnej spoločnosti. Tvrdenie žalobcu, že ak zadávateľ nemá žiadne výhrady, znalecký úkon je riadne vypracovaný, je mylné a vôbec nereflektuje skutočný stav tejto problematiky. V praxi je totiž bežné, že zadávatelia nemajú záujem o vypracovanie riadne odôvodneného úkonu znaleckej činnosti, resp. keď už dôjde k jeho neriadnemu vykonaniu, nedostatky znaleckej činnosti im nemusia prekážať. Pre zadávateľa je spravidla podstatný záver znaleckého skúmania, odôvodnenie postupu často nie je zadávateľmi vnímané ako kľúčové, obzvlášť v tých prípadoch, keď nebol znalecký posudok vypracovaný po ustanovení na účely konania pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci. 22. V prípade preskúmavaných znaleckých posudkov nedošlo k zabezpečeniu preskúmateľnosti a to kvôli ich neodôvodneniu, resp. nedostatočnému odôvodneniu, ale aj kvôli nepriloženiu príloh. Skutočnosti opodstatňujúce takéto konštatovanie predstavujú ťažiskovú časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ale takisto aj odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia. Žalovaný zastáva názor, že zo znenia znaleckých posudkov v súvislosti s ktorými bol vykonaný dohľad sa nedá zistiť, aké odborné úvahy viedli znalca k jednotlivým čiastkovým záverom. 23. Pokiaľ ide o vykonanie znaleckej činnosti nespadajúcej pod rozsah zápisu žalobcu v zozname znalcov, teda nad rámec jeho znaleckého oprávnenia, žalovaný poukázal na § 11 ods. 4 zákona č. 382/2004, podľa ktorého o tom, či zodpovedanie určitej otázky spadá pod odbor a odvetvie, kde je znalec zapísaný, rozhoduje ministerstvo. Posúdenie nemá závisieť od vnútorného presvedčenia znalca, v žiadnom prípade sa nedá úspešne odvolať na údajné nedostatky vymedzenia znaleckých odborov. Ak by malo rozhodovanie o veci príslušnosti prislúchať samotným znalcom, pri akomkoľvek výklade by to bolo v jasnom nesúlade so znením § 11 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. a názor žalovaného by mal len odporúčací charakter. Každá osoba zapísaná v zozname by takto podľa svojho uváženia mohla upravovať rozsah svojej činnosti, ktorú smie vykonávať. 24. Žalovaný tiež nesúhlasil s námietkou žalobcu, že uloženie druhu sankcie nebolo dostatočne odôvodnené. Poukázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, že druhostupňový správny orgán má za to, že na uloženie sankcie vyčiarknutia zo zoznamu znalcov nie je potrebné skúmať výlučne len možnosť nápravy znalca, pričom účastník konania mal na mysli zrejme prípadnú recidívu osoby, voči ktorej sa vedie správne konanie. Uvedená úvaha nemá jednak oporu v zákone a jednak by neumožňovala aplikovať zákonom ustanovenú sankciu na prípady, kedy by zo strany porušovateľa došlo k tak závažným pochybeniam, ktoré by boli neakceptovateľné a spoločensky nežiaduce. Pri ukladaní sankcie je preto potrebné pristupovať k porušovateľovi individuálne s prihliadnutím na všetky okolnosti, nielen na prípadnú recidívu, či možnosť nápravy takejto osoby. 25. K žalobcom tvrdenému samovoľnému kategorizovaniu pochybení žalovaný uviedol, že vzhľadom na § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z., musí posudzovať závažnosť protiprávneho konania, pričom zákon a ani iné právne predpisy regulujúce výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti bližšie neupravujú, aké pojmy by mali byť v tejto súvislosti používané. Žiaden právny predpis nevyžaduje, aby správny orgán vo svojom rozhodnutí definoval všetky použité pojmy bez upravenej legálnej definície - rozhodnutia by sa z takéhoto dôvodu stali neprehľadné, definované by museli byť aj pojmy použité v definíciách, čím by sa správny orgán dostal do nekončiaceho procesu vymedzovania významu použitých slov. žalovaný považoval odôvodnenie napadnutých rozhodnutí za plne zrozumiteľné a postačujúce. IV. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR 26. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 2S 57/2018-64 zo dňa 27.06.2018, ktorým napadnuté rozhodnutia žalovaného oboch stupňov zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 27. Žalovaný podaním doručeným dňa 30.08.2018 proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť. 28. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Asan/23/2019 zo dňa 25.09.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 29. Najvyšší súd sa nestotožnil so závermi správneho súdu o nedostatkoch napadnutých rozhodnutí spočívajúcich v ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pričom konštatoval, že sa kasačnému súdu žalobcovi uložená sankcia sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov javila ako dôvodná i dostatočne odôvodnená a zaviazal krajský súd, aby v ďalšom konaní v zmysle uvedených právnych názorov kasačného súdu (§ 469 SSP) opätovne rozhodol. 30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 S.s.p.) opätovne súc viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v zrušujúcom rozhodnutí preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že v intenciách žalobných námietok žalobe nemožno vyhovieť. V. Relevantné právne predpisy 31. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci. 32. Podľa § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok“. 33. Podľa § 17 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z.z. na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomný znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. 34. Podľa § 27 ods. 1 písm. zákona č. 382/2004 Z.z. Za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: a) písomné napomenutie, b) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe, c) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, d) vyčiarknutie zo zoznamu. 35. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z.z. pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 36. Ako už správny súd vyššie uviedol, je právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí súdu vyššieho súdu (kasačného súdu) v predmetnej veci v zrušujúcom rozsudku viazaný. Preto za daných okolností javí sa ako vhodné a účelné poukázať na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/23/2019 zo dňa 25.09.2019, z ktorého záväzný právny záver vyplýva: „Zo zistení kasačného súdu vyplynulo, že žalobca pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, Bratislava dňa 31.08.2016 podal znalecké úkony č. 42/2016, č. 43/2016, č. 44/2016, č. 45/2016 a č. 46/2016 ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odbore: Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie: Energetika, odbor: Energetika, odvetvie: Tepelná energetika a odvetvie: Vykurovanie a vykurovacie zariadenia, evidenčné číslo 914098. Úlohou znalca pri vyhotovení znaleckého úkonu č. 42/2016 bolo stanoviť všeobecnú hodnotu vysokotlakových zariadení spoločnosti SPP - distribúcia a. s., u znaleckého úkonu č. 43/2016 stanoviť všeobecnú hodnotu súboru hnuteľných vecí spoločnosti SPP - distribúcia a. s., u znaleckého úkonu č. 44/2016 stanoviť všeobecnú hodnotu SKAO spoločnosti SPP - distribúcia a. s., u znaleckého úkonu c. 45/2016 stanoviť všeobecnú hodnotu technologickej časti regulačných staníc spoločnosti SPP - distribúcia a. s. a u znaleckého úkonu č. 46//2016 stanoviť všeobecnú hodnotu odorizačných zariadení spoločnosti SPP - distribúcia a. s., všetko k dátumu 31. december 2015. Dôkazy vykonané žalovaným v správnom konaní tak, ako sú zadokumentované v jeho administratívnom spise, vedú k preukázaniu, že skutky uvedené vo výroku rozhodnutia č. 48160/2017/153 zo dňa 16.11.2017 pod bodom 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) a i), pod bodom 2 pod a), b), c), d), e), f), g), h) a i), pod bodom 3 pod písm. a), b), c), d), e), f), g), h) a i), pod bodom 4 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) a i), pod bodom 5 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) a i) sa stali a preto je vecne správny záver žalovaného, že žalobca týmito skutkami spáchal iný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona o ZTP. V tomto smere i krajský súd správne uzavrel, že dôkazy, ktoré žalovaný zabezpečil v administratívnom konaní, dostatočne odôvodňujú záver žalovaného pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za porušenie viacnásobných povinností znalca v každom podanom znaleckom posudku tak, ako to predpokladá zákon o ZTP. Súčasne sa krajský súd stotožnil i s názorom žalovaného, že za najzávažnejší skutok je treba považovať zodpovedanie otázok zadávateľa, ktoré nespadajú pod odbor a odvetvie, kde je žalobca zapísaný a tento postačujúcim spôsobom v napadnutom rozsudku zdôvodnil. Rovnako sa krajský súd stotožnil s vecne správnym záverom žalovaného o použití nepríslušnej metodiky na stanovenie všeobecnej hodnoty posudzovaného súboru majetku. Napokon vecnú správnosť uvedených záverov prijal i kasačný súd. A keďže tieto netvorili ani predmet kasačnej sťažnosti, kasačný súd s odvolaním sa na § 4 ods. 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov len dodáva, že zo znenia tohto ustanovenia je vylúčená možnosť použitia inej metodiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, než je uvedené v prílohe vyhlášky. Povinnosťou znalca je postupovať pri znaleckej činnosti podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva. V tomto smere obrana žalobcu spočívajúca v jeho subjektívnych názoroch o nedostatkoch „Metódy polohovej diferenciácie“, ktorá je v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.z. predpísanou metodikou pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pre ktoré pri vyhotovení všetkých piatich znaleckých posudkov použil metodiku vypracovanú Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, konkrétne „Metodiku na stanovenie všeobecnej hodnoty zariadení na výkon regulovaných činností v sieťových odvetviach“ je neobhájiteľná. Rovnako skutočnosť, že žalobca vo veci vykonal znalecké dokazovanie a podal pre zadávateľa päť znaleckých posudkov mimo rozsah svojho zápisu v zozname znalcov, nemohla byť konvalidovaná využitím inštitútu pribratia konzultanta. Žalobca bol v čase výkonu znaleckej činnosti znalcom zapísaným v odvetviach odborov „Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“ a „Energetika“, a preto na podanie znaleckých posudkov na stanovenie všeobecnej hodnoty vybraného súboru majetku nebol oprávnený. Je pravda, že zákon umožňuje poverenému znalcovi využiť inštitút pribratia konzultanta, avšak za účelom zodpovedania čiastkových otázok. Vo veci je však zásadné, že charakter znaleckého skúmania si vyžadoval, aby túto činnosť vykonal znalec zapísaný v odvetví „Odhad hodnoty elektronických zariadení a elektroniky“ a „Odhad hodnoty strojových zariadení“ s možnosťou využitia inštitútu konzultanta v odvetviach odboru „Energetika“. Krajský súd ale napriek vecne správnemu záveru o skutkových zisteniach žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil s odôvodnením, že toto neposkytuje dostatočný základ na vecné preskúmanie dôvodov uloženia najprísnejšieho druhu sankcie vyplývajúceho zo zákona o ZTP - vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Vytýkal žalovanému, a v tomto vidí kasačný súd nesprávnosť napadnutého rozsudku, že žalovaný dostatočne nezdôvodnil, resp. nezohľadnil skutočnosť, že sa jedná o prvé previnenie žalobcu, že v rozhodnutí absentuje úvaha o závažnosti porušenia zákona a jeho následky, charakter ohrozeného práva alebo právom chráneného záujmu. Ďalej, že žalovaný zrejme ani neposudzoval dĺžku porušenia zákona a spôsob spáchania deliktu. Rovnako, že nebolo posúdené, či uložená sankcia vzhľadom na majetkovú sféru žalobcu nebude voči žalobcovi prísna, resp. likvidačná. Žalovaný v postavení prvostupňového orgánu verejnej správy vo vzťahu k znaleckým posudkom č. 42/2016, č. 43/2016, č. 44/2016, č. 45/2016 a č. 46/2016 zo dňa 31.08.2016, ktoré podal žalobca pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, za opakované niekoľkonásobné porušenie povinností znalca s rôznym stupňom závažnosti konkretizovaných vo výrokovej časti rozhodnutia pod bodmi 1) až 5) písm. a), b), c), d), e), f), g), h) a i) uznal žalobcu vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona o ZTP a podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákon o ZTP mu uložil sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a podľa § 27 ods. 3 písm. b/ zákona o ZTP peňažnú pokutu vo výške 1000 eur. Na základe rozkladu podaného žalobcom žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti výroku o uložení sankcie tak, že žalobcovi podľa § 27 ods. 3 písm. d/ zákona o ZTP uložil sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a vo zvyšných častiach, t. j. v skutkovej vete výroku a výroku o porušení povinností prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad zamietol. Kasačný súd na základe zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného považuje za zákonné, vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu veci a má za to, že protiprávne skutky sú v nich riadne vymedzené a správne právne kvalifikované, nebezpečnosť prejednávaných správnych deliktov náležíte odôvodnená, ako aj druh sankcie, ktorý bol druhostupňovým rozhodnutím za použitia tzv. absorpčnej zásady ustálený a zdôvodnený a tento zodpovedá povahe protiprávneho konania. Žalovaný vytýkal napadnutému rozsudku krajského súdu nesprávny právny záver vo vzťahu k posúdeniu správnej úvahy k otázke druhu uloženej sankcie. Kasačný súd sa nemôže stotožniť s názorom krajského súdu, že druh uloženej sankcie nebol v rozhodnutí žalovaného postačujúco so zreteľom na vytýkané kritéria zdôvodnený. Pozmeňujúce rozhodnutie žalovaného o rozklade v časti o uložení sankcie odkazuje na prvostupňové rozhodnutie, vo výrokovej časti ktorého vady podaných znaleckých posudkov boli presne, konkrétne a nezameniteľné vymedzené, a tieto boli dostatočným spôsobom čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodnené. Vzhľadom na zmenu uloženej sankcie žalovaný v odôvodnení pozmeňujúceho rozhodnutia venoval pozornosť správnej úvahe a kritériám, ktoré zohľadnil pre najprísnejší druh uloženej sankcie - vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Dostatočne konkrétne a zrozumiteľne žalovaný vyjadril a zdôvodnil, porušenia akých povinností, kedy, akým spôsobom a s akým následkom sa znalec podaním predmetných znaleckých posudkov dopustil. Všetkých päť znaleckých posudkov bolo podaných znalcom mimo rozsah jeho znaleckého oprávnenia, za aplikácie nepríslušnej metodiky stanovenia všeobecnej hodnoty posudzovaného súboru majetku, znalecké posudky trpeli formálnymi nedostatkami (napr. absencia otázok zadávateľa, absencia údajov o dátume obhliadky, vady preskúmateľnosti a pod.), protiprávnosť postupu trvala po celú dobu znaleckej činnosti a bola zavŕšená podaním znaleckých posudkov. I keď formálne nedostatky posudku čiastočne sťažovateľ odstránil znaleckým úkonom č. 3/2017, žalovaný správne argumentoval, že závažnosť protiprávneho konania znalca spočíva o. i. v tom, že znalec je osobou splnomocnenou štátom na výkon znaleckej činnosti, čím sa stáva súčasťou štrukturálneho systému, ktorým štát zabezpečuje dodržiavanie a realizáciu práv tretích osôb v súdnom i mimosúdnom rozmere. V kontexte uvedeného a vo vzťahu k primeranosti sa i kasačnému súdu uložená najprísnejšia sankcia - vyčiarknutie zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov javí ako dôvodná. Na tejto úvahe nemohla zmeniť nič ani skutočnosť, že sa jednalo o prvé previnenie žalobcu. Ak krajský súd ale konštatoval, že žalovaný v rozhodnutí nevenoval náležitú pozornosť dopadu uloženej sankcie na majetkovú sféru žalobcu, kasačný súd pripomína, že znalecká činnosť je vedľajšou, nie hlavnou zárobkovou činnosťou a v zmysle § 2 ods. 7 zákona o ZTP ju nemožno považovať za podnikanie. Uloženú sankciu preto nemožno považovať za likvidačnú, a to už aj s ohľadom na znalečné, ktoré bolo žalobcovi vo veci predmetných znaleckých posudkov vyplatené (133.000 eur bez DPH). Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnej sťažnosti žalovaného ako dôvodnej vyhovel a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/57/2018- 64 zo dňa 27.06.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/57/2018-91 zo dňa 24.05.2019 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.“ 37. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR správny súd dospel k záveru, že žalovaný správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil v intenciách právnej úpravy a v jeho konaní sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. Správny súd preto podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).