Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/59/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200517 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200517.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: R.. Š. O., bytom E. XXX, XXX XX E., zastúpený: Kvasňovský & Partners/Advokáti s. r. o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 41854/2017/153/RK zo dňa 09.03.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky bola z jeho úradnej činnosti známa skutočnosť, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v priebehu roku 2016 uzavrel viacero zmlúv, ktorých predmetom bol výkon znaleckej činnosti, resp. činnosti slúžiacich na vytvorenie podkladov pre vypracovanie znaleckých úkonov. Z centrálneho registra zmlúv bolo zistené, že R.. Š. O. 01. marca 2016 uzavrel s URSO zmluvu o výkone znalca, evidenčné číslo URSO 12/2016 zverejnenú 09. marca 2016. V tejto súvislosti bola 23.02.2017 vykonaná kontrola denníka R.. Š. O., ktorou bolo zistené, že na základe spomenutej zmluvy R.. O. vypracoval znalecké úkony č. X/XXXX, doplnenie č.1 k znaleckému úkonu č. X/.XXXX, znalecký úkon č. X/., X/XXXX, X/XXXX, X/.XXXX, X/.XXXX a znalecký úkon č. X/XXXX. Výzvou zo dňa 28.02.2017 Ministerstvo spravodlivosti SR vyzvalo R.. Š. O., aby v lehote 20 dní od doručenia výzvy predložil rovnopisy všetkých úkonov znaleckej činnosti, ktoré vypracoval na základe zmluvy ev. č. U. XX/.XXXX, predložil rovnopisy všetkých úkonov znaleckej činnosti, ktoré vypracoval v období od 1. júla 2016 do dňa doručenia výzvy a predložil v listinnej forme denníky obsahujúce záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vykonaných v priebehu roka 2015 a prvého polroka 2016. Dňa 24.03.2017 bol Ministerstvu spravodlivosti SR doručený R.. Š.G. O. znalecký posudok X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX,X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX a denníky obsahujúce záznamy o úkonoch znaleckej činnosti vykonaných v priebehu roka 2015 a roka 2016. Dňa 03.05.2017 R.. O. na vyzvanie doplnil Prílohu č.2 k doplneniu č.1 k znaleckému úkonu č. X/. na CD nosiči - Tabuľky elektrických zariadení a výpočtov pre DTS. 2. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 02.06.2017 listom upovedomilo R.. Š. O. o začatí správneho konania vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt znalca, ktorého sa mohol ako osoba zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov dopustiť a zároveň nariadil ústne pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 29.06.2017 o 13.00 hod. Keďže žalobca požiadal o zmenu termínu pojednávania, pojednávanie prebehlo dňa 24.08.2017. Z ústneho pojednávania bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 24.08.2017 pod č. 41854/2017/153. 3. Dňa 14.12.2017 vydalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutie č. 41854/2017/153, ktorým rozhodlo, že R.. Š. O. - žalobca je vinný, že - v lehote 30 dní nezapísal do denníka číslo úkonu, dátum vyžiadania úkonu, dátum, do ktorého sa má úkon vykonať, označenie zadávateľa, druh úkonu, účel a predmet úkonu, údaje o preddavku, požadované znalečné a dátum vykonania znaleckých úkonov č. X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, doplnenia č. 1 k znaleckému úkonu č. X/XXXX a znaleckého úkonu č. X/XXXX (vypracovaných v období od 31. augusta 2016 do 26. januára 2017) a neurobil tak do vydania upovedomenia č. 41854/2017/153 z 2. júna 2017, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s § 33 písm. e) ZZTP a § 17 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"). 4. V písomnom vyhotovení znaleckého úkonu č. X/XXXX, vypracovanom v W. 31. augusta 2016, pre zadávateľa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, 820 07 Bratislava (ďalej len „URSO"), vo veci „stanovenie všeobecnej hodnoty distribučných trafostaníc spoločnosti Východoslovenská distribučná a. s." k dátumu 31. december 2015: a) stanovil všeobecnú hodnotu stavebnej časti murovaných, vstavaných, vežových, podzemných a kioskových distribučných transformačných staníc, čo podľa prílohy č. 6 k inštrukcii X/XXXX Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 25. marca 2009 č. 23635/2009-51 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v aktuálnom znení (ďalej len „inštrukcia") nespadá pod obsahové vymedzenia odvetví, v ktorých je znalec zapísaný, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 3 ZZTP, b) na stranách 6-67 (časť „posudok") pri stanovení všeobecnej hodnoty stavebnej časti murovaných, vstavaných, vežových, podzemných a kioskových distribučných transformačných staníc nepostupoval podľa prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku"), čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 33 písm. d) ZZTP, § 4 ods. 3 vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a prílohou č. 3 k vyhláške o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, c) na stranách 6-67 (časť „posudok") neodôvodnil stanovenie východiskovej hodnoty VH jednotlivých nehnuteľností, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, d) na stranách 6-67 (časť „posudok") neodôvodnil stanovenie technickej hodnoty TH jednotlivých nehnuteľností, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, e) na stranách 6-67 (časť „posudok") neodôvodnil stanovenie všeobecnej hodnoty VŠH jednotlivých nehnuteľností, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, f) k znaleckému posudku nepriložil prílohy na zabezpečenie preskúmateľnosti stanovenia všeobecnej hodnoty stavebnej časti transformačných staníc, pretože nepriložil povinné prílohy znaleckého posudku spadajúceho pod odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 17 ods. 6 a § 33 písm. e) ZZTP, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška") g) na stranách 67 - 189 (časť „posudok") neodôvodnil stanovenie východiskovej hodnoty VH jednotlivých VN a NN častí murovaných, vstavaných, vežových a kioskových distribučných transformačných staníc, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, h) na stranách 67 - 189 (časť „posudok") neodôvodnil stanovenie technickej hodnoty TH jednotlivých VN a NN častí murovaných, vstavaných, vežových a kioskových distribučných transformačných staníc, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, i) na stranách 67 - 189 (časť „posudok") neodôvodnil stanovenie všeobecnej hodnoty VŠH jednotlivých VN a NN častí murovaných, vstavaných, vežových a kioskových distribučných transformačných staníc, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, j) k znaleckému posudku nepriložil prílohy na zabezpečenie preskúmateľnosti stanovenia všeobecnej hodnoty VN a NN častí murovaných, vstavaných, vežových a kioskových distribučných transformačných staníc, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, k) stanovil všeobecnú hodnotu stavebnej časti stĺpových a stožiarových distribučných transformačných staníc, čo podľa prílohy č. 6 k inštrukcii nespadá pod obsahové vymedzenia odvetví, v ktorých je znalec zapísaný, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 3 ZZTP, l) na stranách 189 - 332 (časť „posudok") pri stanovení všeobecnej hodnoty stavebnej časti stĺpových a stožiarových distribučných transformačných staníc nepostupoval podľa prílohy č. 3 k vyhláške o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP v spojení s § 33 písm. d) ZZTP, § 4 ods. 3 vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a prílohou č. 3 k vyhláške o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, m) na stranách 189 - 332 (časť „posudok“') neodôvodnil stanovenie východiskovej hodnoty VH jednotlivých nehnuteľností, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, n) na stranách 189 - 332 (časť „posudok") neodôvodnil stanovenie technickej hodnoty TH jednotlivých nehnuteľností, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, o) na stranách 189 - 332 (časť „posudok") neodôvodnil stanovenie všeobecnej hodnoty VŠH jednotlivých nehnuteľností, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, p) na strane 333 (časť „záver") neodcitoval otázky zadávateľa, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, q) na strane 333 (časť „záver") nezodpovedal otázky zadávateľa, na základe ktorých mal „posúdiť technický stav elektrických zariadení v DTS" a „overiť súlad technickej a sprievodnej dokumentácie so skutkovým stavom", čím porušil povinnosť vyplývajúcu z § 16 ods. 2 písm. b) v spojení s § 17 ods. 6 ZZTP, čím spáchal iný správny delikt podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP, za čo mu bol uložený podľa § 27 ods. 3 písm. c) ZZTP zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie jedného roka, podľa § 27 ods. 3 písm. b) ZZTP a uložená peňažná pokuta vo výške 1 650 eur. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca včas rozklad. 6. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 09.03.2018, č. 41854/2017/153/ RK, rozklad účastníka správneho konania R.. Š. O. zamietla a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako vecne správne. II. Žaloba 7. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 11.04.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 41854/2017/153/RK zo dňa 09.03.2018 ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 41854/2017/153 zo dňa 14.12.2017 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) Správneho súdneho poriadku a vec sa vrátil prvostupňového správneho orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žalobca požiadal o odkladný účinok správnej žaloby. 8. Žalobca namietal rozpor napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu s ust. § 3 ods. 1, 4 a 5, ust. § 32 ods. 1, ust. § 34, ust. § 46 a ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a zároveň aj so základnými zásadami trestného konania, ktoré sa analogicky uplatňujú aj v správnom trestaní. Žalobca sa domnieva, že tieto pochybenia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu sú takými vadami, ktoré majú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a ktoré v konečnom dôsledku ukracujú žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch. 9. Jedným z vytýkaných pochybení žalobcu malo byť porušenie povinnosti vyplývajúcej mu z ust. § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s ust. § 33 písm. e) ZZTP a ust. §17 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 490/2004 Z. z. (ďalej ako „vyhláška") tým, že v lehote 30 dní nezapísal do denníka číslo úkonu, dátum vyžiadania úkonu, dátum, do ktorého sa má úkon vykonať, označenie zadávateľa, druh úkonu, účel a predmet úkonu, údaje o preddavku, požadované znalečné a dátum vykonania znaleckých úkonov č. X/XXXX, X/ XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, doplnenia č. 1 k znaleckému úkonu X/XXXX a znaleckého úkonu č. X /.. K porušeniu povinnosti vyplývajúcej z ust. § 14 ods. 1 ZZTP v spojení s ust. § 33 písm. e) ZZTP a ust. § 17 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky sa žalobca vyjadril s poukazom na svoju objektívnu nemožnosť plniť svoje zákonné povinnosti, a to konkrétne na technickú poruchu systému na strane ministerstva ako jeho prevádzkovateľa, ktorá žalobcovi znemožnila vykonanie zápisu údajov. Žalobca v snahe odstránenia uvedeného technického problému kontaktoval MS SR, avšak bezúspešne, z ktorého dôvodu pristúpil dočasne k vedeniu záznamov v písomnej forme a následne k dodatočnému zapísaniu údajov do elektronického denníka. Z uvedeného konania žalobcu jasne vyplýva, že jeho snahou nebolo zbavovanie sa svojich zákonných povinností. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu MS SR konštatovalo, že nedošlo k preukázaniu existencie technického problému spôsobeného na strane MS SR, avšak ďalej neuvádza, akým spôsobom a prostredníctvom akých prostriedkov dospelo k takému záveru. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca výsledky správneho konania zavŕšeného napadnutým rozhodnutím žalovaného v tejto časti za nezákonné a svoj postih v jeho zmysle za neodôvodnený. 10. K ďalším porušeniam pri vypracovávaní znaleckého posudku č. X/.XXXX sa žalobca ako účastník konania vyjadril zhodne ako v rozklade nasledovne: „Sieťové odvetvia sú špecifickým odvetvím, ktoré je charakterizované monopolným postavením prevádzkovateľov sústav a sietí. Neexistuje tu konkurencia, nakoľko budovanie paralelných sústav a sietí je nehospodárne, a preto sú potrebné mechanizmy, ktoré zabezpečia, aby nedochádzalo k zneužívaniu postavenia prevádzkovateľov sústav a sietí. Zároveň je potrebné transparentnými a nediskriminačnými postupmi zabezpečiť rovnováhu záujmov všetkých účastníkov trhu spočívajúcu na jednej strane v zabezpečení úhrady ekonomicky oprávnených nákladov, dostatok prostriedkov na investovanie do rozvoja infraštruktúry, primeraný zisk a ochranu odberateľov na strane druhej. Vyváženosť zdanlivo protichodných záujmov bude mat za následok rozvoj podnikania, zvýšenie bezpečnosti dodávok, skvalitnené infraštruktúry o poskytovanie kvalitných služieb. Tieto skutočnosti sa zobrazia v spravodlivých cenách, ktoré prinesú úžitok všetkým účastníkom trhu. Všetci odberatelia budú schopní uhrádzať svoje záväzky a pre priemyselných odberateľov to bude znamenať zvýšenie konkurencieschopnosti na trhoch. Vzhľadom na špecifický charakter majetku regulovanej bázy aktív (RAB), je pri posudzovaní a hodnotení potrebné rešpektovať osobitosti tohto majetku, jeho využívanie, určenie, dlhodobú životnosť, nároky na spoľahlivosť pričom je nevyhnutné v maximálnej miere rešpektovať platnú legislatívu. Hodnota RAB sa nerovná cene, za ktorú môže byť predaj aktív realizovaný, ale je jej najpravdepodobnejším odhadom ku dňu hodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tieto aktíva mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Pre účely stanovenia hodnoty RAB je hodnota stanovená vždy bez dane z pridanej hodnoty. Pri procese stanovenia hodnoty RAB sa musí rešpektovať zásada transparentnosti, nediskriminácie, účelnosti a hospodárnosti. Dôvodom je najmä veľký rozsah majetku, t. j. vysoký počet hodnotených položiek, rôznorodosť, účel používania, stupeň využívania (časť majetku je využívaná permanentne, časť občasne a časť tvorí zálohu, napr. záložné zdroje a pod.). Z tohto dôvodu je potrebný dostatočný počet odborníkov hlavne z radov súdnych znalcov z rôznych odborov, technikov (napríklad revíznych technikov, projektantov, audítorov a pod.), pomocného personálu, administratívnych pracovníkov a pod. Veľmi dôležitým je pri zahájení procesu zodpovedné a správne rozdelenie takto veľkého rozsahu aktív na teritoriálne a funkčné - organizačné celky, vrátane ich následného rozdelenia na ďalšie podkategórie v členení najmä na hnuteľný majetok, nehnuteľný majetok, práva a iné oceniteľné hodnoty vychádzajúc pri tom z evidencie jednotlivých tried majetku hodnotených subjektov. Len tak môže byť zabezpečené optimalizácia nákladov, výdavkov, náhrad za pomocné úkony, administratívne úkony spracovanie výsledkov posudzovania, ale hlavne správnosť a preskúmateľnosť stanovenej hodnoty RAB. Hodnotu RAB je dôležité a nevyhnutné stanoviť v primeranom čase, aby sa závery a ich následné použitie nestali vzhľadom na časom sa meniacu hodnotu aktív neaktuálnymi alebo neobjektívnymi. Elektrotechnické zariadenia - transformačné stanice sú špeciálnou, a veľmi dôležitou podskupinou z nezanedbateľným významom, ktorý je nevyhnutné z hľadiska jeho technicko - ekonomického určenia a funkcií, ktoré plní hodnotiť ako technologickú časť a nie stavbu. Všetky technologické prvky sú navzájom prepojené, musia byť na jednom mieste v tesnej blízkosti a chránené konštrukčne pred pôsobením poveternostných podmienok, ale aj pred vstupom nepovolaných osôb a ich úrazu elektrickým prúdom. K tomuto účelu sú konštrukčne usporiadané a uložené jednotlivé prvky tak, aby ich poloha plnila tieto účely, alebo sú uložené v obale (napr. kiosku a pod.) Súčasťou trafostaníc sú: - technológia VVN, VN, - technológia NN, - transformátor VN/NN, - meracie, ovládacie a riadiace zariadenia - obalová konštrukcia (kiosk, betónový skelet..] - iné doplnkové zariadenia s individuálnymi funkciami. Na stanovenie VŠH takého špecifického majetku neexistuje žiadna metodika, preto žalobca postupoval v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 3 a ods. 4 a § 5 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. 11. V znaleckom posudku žalobca konania uviedol, že postupoval podlá metodiky na stanovenie všeobecnej hodnoty zariadení na výkon regulovaných činností v sieťových odvetviach (ďalej ako ,,metodika STU BA“), s ktorou sa stotožnil. V tejto metodike STU BA sú všetky zdôvodnenia. Metodika STU BA bola verejne dostupná a podľa názoru žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že pre stanovenie hodnoty RAB v sieťových odvetviach nie je vypracovaná metodika si túto metodiku STU BA osvojil. Metodika STU BA rešpektuje osobitosti sieťových odvetví a technicko-ekonomické určenie RAB. Metodika STU BA rešpektuje postupy zaužívané v iných odboroch a postupy, ktoré zodpovedajú príslušnému stavu vedy v danom odbore, s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie RAB. Žalobca v plnom rozsahu postupoval podľa platnej legislatívy uvedenej nižšie. Podľa časti A prílohy č. 5 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. sa elektrotechnickým zariadením (ďalej ako „E Z“) rozumie akékoľvek zariadenie, ktoré sa používa na výrobu, premenu, prenos, akumulovanie, distribúciu alebo využitie elektrickej energie, ako sú stroje, transformátory, prístroje, meracie prístroje, ochranné prístroje, zariadenia pre elektrické rozvody, spotrebiče. V súlade s častou B prílohy č. 5 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. znalec zatriedi hodnotené EZ podľa časti C tejto prílohy. Podľa časti C prílohy č. 5 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. sa môžu hodnotiť EZ, ktoré sa uvádzajú v jednotlivých kategóriách v tabuľke pod číselným znakom jednotného triedenia. Pri zatriedení hodnoteného EZ znalec rešpektuje nasledujúce zásady: a) Každé EZ uvedené v niektorej položke sa vzťahuje aj na taký výrobok, ktorý je nekompletný alebo nedokončený za predpokladu, že v stave a za podmienok, v akých sa nachádza k rozhodujúcemu dátumu tento nekompletný alebo nedokončený výrobok, má charakteristické znaky kompletného alebo hotového výrobku. a) Ak má byt EZ zaradené do dvoch alebo viacerých položiek, najšpecifickejšia položka musí mat prednosť pred položkami so všeobecnejším významom. b) Zmesi, EZ zložené z rôznych materiálov alebo EZ skladajúce sa z rôznych komponentov a EZ dodávané v súboroch sa zaradia podľa materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva ich podstatný charakter. c) EZ alebo materiál, ktorý nie je možné zatriediť podľa vyššie uvedených pravidiel, sa zatriedi do položky, ktorá zahŕňa najpodstatnejšie elektrotechnické zariadenie alebo materiál. d) Púzdra, obaly, schránky, špeciálne tvarované alebo upravené na vloženie určitého výrobku alebo súboru výrobkov, vhodné na dlhodobé využitie sa zatrieďujú s týmito výrobkami. Na základe vyššie uvedených skutočností a praxe je jednoznačne zrejmé, že objekt trafostanice je len obalom pre technologické zariadenia a je špeciálne tvarovaný a upravený pre uloženie technologických častí trafostanice. 12. Žalovaný sa s uvedenou argumentáciu žalobcu vysporiadal s poukazom na znenie vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku: ust. § 2 písm. h) (definícia „objektivizácie“), znenie ust. § 2 písm. g) citovanej vyhlášky (definícia „všeobecnej hodnoty majetku") a ust. § 4 ods. 3 citovanej vyhlášky: „Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku. 13. Žalobca zastáva názor, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho súvisiacimi námietkami, ktorých jadrom zostáva skutočnosť, že „príloha č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. vôbec nezohľadňuje technologickú časť trafostanice, postup a rozpočtové ukazovatele používané v metodike pre oceňovanie stavieb taktiež tieto skutočnosti nezohľadňujú. V prípade, ak by účastník konania postupoval podľa prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. táto skutočnosť by mohla s pravdepodobnosťou blízkou k istote k viesť nesprávnym údajom o VŠH, ktorá by bola nepoužiteľná“. 14. Ako ďalší nedostatok pripisovaný žalobcovi v napadnutom rozhodnutí a v správnom konaní, ktoré mu predchádzalo bola prvostupňovým správnym orgánom a následne žalovaným uvádzaná skutočnosť zodpovedania otázok žalobcom mimo rozsah jeho zápisu v zozname znalcov, ohľade čoho žalobca ako účastník konania namietal a stále namieta nesprávne právne posúdenie možnosti uplatnenia výnimky predpokladanej ustanovením § 11 ods. 3 ZZTP. 15. V súvislosti s nedostatkom, ktorý prvostupňový správny orgán posúdil ako mimoriadne závažný nedostatok, spočívajúci v zodpovedaní otázok mimo rozsah zápisu účastníka konania v zozname znalcov, účastník konania namietal a namieta nesprávne právne posúdenie pri vyhodnotení možnosti uplatnenia výnimky predpokladanej ust. § 11 ods. 3 ZZTP, v zmysle ktorého znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, tlmočníka alebo predkladateľa ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci. MS SR v tejto súvislosti na str. 15 napadnutého rozhodnutia uvádza: ,,zadávateľom preskúmavaných úkonov znaleckej činnosti bol URSO, no ten v tomto právnom vzťahu nemal postavenie orgánu verejnej moci vedúceho konanie, čo je nepochybné predovšetkým kvôli tomu, že k vypracovaniu znaleckého úkonu došlo na zmluvnom základe, nie na základe rozhodnutia.“ 16. Žalobca ako účastník konania v tejto súvislosti zdôraznil, že posudzovaný znalecký úkon bol vypracovaný vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty distribučných trafostaníc spoločnosti Východoslovenská distribučná, a. s., ako regulovaného subjektu v postavení prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej siete, a to v rámci revízie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej ako ,,ÚRSO") uskutočňovanej za účelom určenia všeobecnej hodnoty majetku regulovaných subjektov využívaných na výkon regulovanej činnosti. 17. Spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatku spočívajúceho v zodpovedaní otázok, ktoré nespadajú pod obsahové vymedzenie odborov a odvetví zoznamu, v ktorých je žalobca zapísaný, považuje žalobca za najzávažnejší nedostatok napadnutého rozhodnutia. Žalobca v podanom rozklade proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu namietal existenciu tohto porušenia, ktoré mimochodom prvostupňový správny orgán vyhodnotil ako mimoriadne závažný nedostatok, a to z dôvodu, že prvostupňový správny orgán sa vôbec nezaoberal možnosťou uplatnenia výnimky podľa ust. § 11 ods. 3 ZZTP, v zmysle ktorého znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, tlmočníka alebo predkladateľa ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci. 18. Žalobca trvá na tom, že posudzované znalecké úkony boli vypracované vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty majetku regulovaného subjektu v postavení prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej siete, a to v rámci revízie uskutočňovanej ÚRSO za účelom určenia všeobecnej hodnoty majetku regulovaných subjektov využívaných na výkon regulovanej činnosti na účely rozhodovacej činnosti v oblasti cenovej regulácie. Sám žalovaný na strane 7 napadnutého rozhodnutia uvádza, že preskúmavaný znalecký úkon bol vypracovaný na účel stanovenia všeobecnej hodnoty majetku na účely rozhodovacej činnosti URSO v oblasti cenovej regulácie. Žalobca súhlasí s takto vymedzeným účelom jeho preskúmavaného znaleckého úkonu. Rozpor medzi žalobcom a žalovaným spočíva v tom, či posudzované úkony znaleckej činnosti boli vypracované na účely konania ÚRSO ako orgánu verejnej moci alebo nie, a teda či v tomto prípade bolo možné uplatniť výnimku podľa spomenutého ust. § 11 ods. 3 ZZTP. 19. Ďalším dôvodom, pre ktorý podľa názoru žalovaného neprichádza aplikácia výnimky podľa ust. § 11 ods. 3 ZZTP do úvahy je skutočnosť, že k ustanoveniu žalobcu došlo na základe zmluvy a nie na základe rozhodnutia vo veci konajúceho orgánu verejnej moci. Uvedené odôvodnenie žalobca taktiež dôrazne namieta, nakoľko spôsob ustanovenia žalobcu ako znalca bol v absolútnej kompetencii zadávateľa, t.j. ÚRSO, preto prípadný nesprávny postup v tomto smere nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu žalobcu. Navyše žalovaný namieta, že ani táto úvaha žalovaného nemá oporu v zákone, nakoľko táto nevychádza zo ZZTP ani z iného právneho predpisu. 20. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil použitie výnimky podľa ust. § 11 ods. 3 ZZTP a túto skutočnosť žalobca považuje za mimoriadne závažný nedostatok napadnutého rozhodnutia, pre ktorý nemôže obstáť zákonnosť takéhoto rozhodnutia. 21. Spoločným znakom jednotlivých porušení povinností vyplývajúcich zo ZZTP definovaných v bodoch c), d), e), g), h), i), m) n) a o) výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, odobreného napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktorých sa mal žalobca svojim konaním dopustiť, je neodôvodnenie, resp. nedostatočné odôvodnenie postupu pri vypracovávaní znaleckého úkonu. V súvislosti s uvedeným MS SR na str. 29 napadnutého rozhodnutia uvádza: ,,Vo všeobecnosti platí, že v prípade nedostatočného odôvodnenia postupu ide o skutočnosť, ktorá síce nemusí mať vplyv na správnosť vysloveného záveru, no navodzuje dojem, že postup znalca bol arbitrárny, kvôli čomu je v príslušnej právnej úprave kladený vysoký dôraz na to, aby znalec zdôvodnil svoj postup natoľko, aby bol zrozumiteľný pre adresátov úkonu znaleckej činnosti.“ 22. V tejto súvislosti žalobca ako účastník konania v rozklade zdôraznil, že nemá vedomosť, že by sa zadávateľ ako adresát úkonu znaleckej činnosti alebo dokonca subjekt, ktorého majetok bol posudzovaným znaleckým posudkom ohodnocovaný alebo iná osoba ohradili voči znaleckému úkonu v dôsledku jeho nezrozumiteľnosti tvrdenej zo strany MS SR. Účastník konania preto namietal a naďalej namieta opodstatnenosť týchto nedostatkov vytknutých mu zo strany MS SR a žalovaného, nakoľko v danom prípade nebol naplnený základný predpoklad ich zistenia, a to nezrozumiteľnosť úkonu jeho adresátovi, čo je tvrdením MS SR. 23. Žalobca trvá na tom, že nezrozumiteľnosť úkonu adresátovi nebola daná tak, ako tvrdí žalovaný. Žalobca naopak považuje naďalej zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť tvrdenia prvostupňového správneho orgánu v tejto veci, doplneného žalovaným v napadnutom rozhodnutí za nedostatočnú, pretože ide len doplnenie vo všeobecnej rovine - o zdôraznenie významu zrozumiteľnosti znaleckého úkonu pre jeho adresátov, ktoré nerieši žalobcom vytýkaný nedostatok. Na tomto mieste chce preto žalobca opäť, tak ako v rozklade zdôrazniť, že „ak MS SR vytýka znalcovi nezrozumiteľnosť znaleckého úkonu pre adresátov úkonu znaleckej činnosti, malo by pre zrozumiteľnosť a preskúmateľnosť práve takéhoto svojho tvrdenia, na ktorom okrem iného zakladá uloženie sankcie, jasne odôvodniť z akého dôvodu, pre ktorých adresátov a najmä v čom bol úkon znaleckej činnosti nezrozumiteľný. V opačnom prípade, t. j.- za súčasného stavu, je tvrdenie MS SR bez akéhokoľvek riadne preskúmaného, preukázaného a odôvodneného skutkového základu a nemôže byť zákonným predpokladom pre uloženie akejkoľvek sankcie“. 24. Ďalej žalobca zastáva názor, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami uplatnenými v rozklade vo vzťahu k druhu a výške uložených sankcií, ktorých sa naďalej pridŕža: Žalobca sa s druhom a výškou uložených sankcií v žiadnom prípade nestotožňuje, pričom tieto zároveň namieta ako nedôvodné a vo vzťahu k účastníkovi konania nezákonné, a to nad rámec akejkoľvek objektívnej a odôvodnenej potreby smerom k účelu správneho trestania. Žalobca je toho názoru, že bolo povinnosťou MS SR svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou okolnosťou, ktorá bola predmetom konania, a to nielen pokiaľ ide o porušenia ZZTP tvrdené zo strany MS SR, ale aj pokiaľ ide o riadne naplnenie jednotlivých zásad ukladania sankcií, podmienok uplatňovaných pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v časti uloženia sankcie, ako aj objektívneho naplnenia účelu sankcie voči účastníkovi konania. MS SR vo vyššie uvedenom pochybilo, dokonca opakovane. 25. Ak zákon ukladá správnemu orgánu podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku vždy sa pokúsiť o zmierne vybavenie veci, potom sa MS SR musí a malo vo svojom rozhodnutí jasne a zreteľne vyporiadať s tým, ako naložilo s touto svojou zákonnou povinnosťou a svoje postup a následné rozhodnutie aj náležíte odôvodniť. Uvedené však v rozhodnutí zo strany MS SR absentuje a z celého kontextu správneho trestania založeného MS SR nielen v predmetnej veci, ale aj v obdobných veciach je zrejmé, že úvahou tohto typu sa MS SR reálne a s cieľom zmierlivého riešenia ani nezaoberá. Žalobca upozorňuje a upriamuje pozornosť na fakt, že uloženie sankcie znalcovi je možnosťou MS SR, nie však obligatórne jeho povinnosťou. 26. Uloženie sankcie môže mať v právnom štáte a pri rešpektovaní princípu právnej istoty svoj základ a oporu iba v jednoznačne vykonanom dokazovaní a závere preukazujúcom porušenia ZZTP zo strany účastníka konania, pričom z napadnutého rozhodnutia a z konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo takáto jednoznačnosť zďaleka nevyplýva. Napriek tejto skutočnosti však MS SR, okrem iného aj bez náležitej opory vo vykonanom dokazovaní, uložilo žalobcovi ako účastníkovi konania sankciu v podobe zákazu výkonu znaleckej činnosti a zároveň peňažnej pokuty v maximálnej zákonom prípustnej výške, akú ZZTP pre fyzické osoby pripúšťa. 27. MS SR sa podľa textu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu rozhodlo pre uloženie sankcie, pričom sa ale v tomto rozhodnutí ani teoreticky nezaoberá možnosťou neuloženia sankcie. Účastníkovi konania teda uvedené rozhodnutie nedáva ani náznakom odpoveď na to, prečo MS SR neuvažovalo smerom k neuloženiu sankcie, hoci túto možnosť ZZTP pripúšťa rovnako ako pripúšťa možnosť uloženia sankcie. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú účastníkovi konania poskytované iba smerovania MS SR k uloženiu sankcie. Pokiaľ však ZZTP predpokladá nejakú možnosť, napríklad ako je tomu v prípade možnosti uloženia sankcie, potom malo MS SR aj takéto svoje fakultatívne rozhodnutie, t.j. rozhodnutie uložiť sankciu, v uvedenom rozhodnutí riadne odôvodniť v súlade so všetkými náležitosťami rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Neodôvodnenie výberu možnosti uloženia sankcie vo vzťahu k rovnakej možnosti neuloženia sankcie predstavuje vadu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 28. MS SR sa v prípade účastníka konania rozhodlo pre uloženie sankcie v podobe zákazu výkonu znaleckej činnosti a peňažnej pokuty. Žalobca sa naďalej domnieva, že z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a následne aj napadnutého rozhodnutia nie je jasné a určité, teda preskúmateľné, z akého dôvodu sa MS SR nerozhodlo pre uloženie iného druhu sankcie.“. 29. Ďalšou námietkou uplatnenou v rozklade žalobcom, s ktorou sa žalovaný nedostatočne vysporiadal, je námietka ohľadne kategorizácie a terminológie. V kontexte záverov MS SR o závažnosti protiprávneho konania alebo opomenutia na strane účastníka konania MS SR zakladá stav, kategorizáciu a terminológiu, ktorú nemožno nájsť v ZZTP a tento s ňou ani nepracuje. Závery MS SR o akejsi povahe alebo závažnosti sú preto nedovolenou tvorbou práva a názvoslovia zo strany MS SR, pričom v zákone nemajú žiadnu oporu a preto nemajú byť súčasťou napadnutého rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu a je absolútne neprípustné, aby tvorili akýkoľvek podklad alebo odôvodnenie pre uloženie sankcie účastníkovi konania. Nezákonná kategorizácia porušenia ZZTP tvrdená MS SR nemôže byť súčasťou zákonom predpokladanej správnej úvahy a podkladom pre uloženie sankcie v súlade so zákonom. 30. MS SR samovoľne kategorizuje pochybenia ZZTP ako „mimoriadne závažné pochybnosti" alebo „pochybenie zásadnej závažnosti" alebo „ závažný nedostatok“ alebo „pochybenia nízkej závažnosti“ (str. 28, 29 a 31 napadnutého rozhodnutia), hoci takúto kategorizáciu ani samotné MS SR ďalej neodôvodňuje a ani nerozvíja. 31. MS SR pochybilo pri vydaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, kedy neodôvodňuje voľbu neuloženia sankcie, neposkytuje vo svojom rozhodnutí žiadnu odpoveď na vylúčenie uloženia písomného napomenutia a ani iných zo sankcií, ktorých uloženie podľa svojho vyjadrenia v prípade žalobcu ako účastníka konania zvažovalo, neposkytuje odôvodnenie pre samotný výber sankcie uloženej žalobcovi, v dôsledku čoho absentuje v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu doplneného napadnutým rozhodnutím náležité odôvodnenie a správna úvaha pri použití ZZTP v časti výberu druhu samotnej sankcie. 32. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa žalobca nestotožňuje nielen s druhom uložených sankcií, už vôbec nie so samotným zákazom výkonu znaleckej činnosti a výškou uloženej peňažnej pokuty, ktoré sankcie mu boli uložené v maximálnej zákonom prípustnej výške. V danom prípade má žalobca za to, že uloženie predmetných sankcií je neprimerané, nakoľko správneho deliktu, ak bude jeho spáchanie vôbec náležíte preukázané, sa žalobca dopustil v rámci výkonu svojej znaleckej činnosti prvýkrát, a to z nedbanlivosti, čo potvrdzuje aj samotné MS SR vo svojom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 33. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje akékoľvek odôvodnenie, z akého dôvodu bola uložená žalobcovi ako účastníkovi konania sankcia ust. § 27 ods. 3 ZZTP písm. c) v maximálne prípustnej výške. Na str. 32 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu MS SR bez ďalšieho konštatuje nasledovné: „...zákaz výkonu znaleckej činnosti na obdobie jedného roka je adekvátny okolnostiam prípadu, uloženie zákazu na kratšie obdobie by nedostatočne plnilo represívnu funkciu správneho trestania." 34. V prípade, že MS SR rozhoduje o uložení sankcie, malo by dostatočne zdôvodniť nielen druh uloženej sankcie, ale zároveň rozsah uloženej sankcie, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že ZZTP vo vyššie uvedenom ust. § 27 ods. 3 stanovuje len hornú hranicu zákazu výkonu znalecké činnosti, ktorú možno za správny delikt uložiť. V rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu však absentuje akékoľvek odôvodnenie MS SR, prečo neuvažovalo napríklad o inej dĺžke zákazu znaleckej činnosti. 35. MS SR odôvodnilo uloženie peňažnej pokuty v maximálnej výške ZZTP prípustnej sadzby pre fyzické osoby skutočnosťou, že uloženie peňažnej pokuty v takejto výške nebude mať pre účastníka konania likvidačný charakter. MS SR v tejto súvislosti na str. 33 napadnutého rozhodnutia uvádza, že sa zaoberalo taktiež tým, či by mohlo mať uloženie peňažnej pokuty likvidačný charakter, vzhľadom na čo na základe dostupných zdrojov posúdilo majetkové pomery účastníka konania. 36. V súvislosti s otázkou správneho posúdenia likvidačného charakteru peňažnej pokuty voči žalobcovi uplatnil žalobca v rozklade námietky, s ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal dostatočne, a ktorých sa žalobca naďalej pridržiava. MS SR sa v napadnutom rozhodnutí pomerne rozsiahlo venovalo hospodárskym výsledkom žalobcu ako aj subjektov, v rámci ktorých žalobca pôsobí. Uvedenie týchto hospodárskych výsledkov však nemá vo vzťahu k odôvodneniu výberu sankcie v podobe peňažnej pokuty alebo jej výšky žiadnu relevanciu a ani oporu v zákone. 37. Žalovaný v tejto súvislosti zavádzajúco uviedol, že „z obsahu napadnutého rozhodnutia (rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu) vyplýva, že pre prvostupňový správny orgán neboli pri formulovaní záveru o nelikvidačnom charaktere peňažnej pokuty prioritné tržby v tam zmienených subjektoch, ale príjmy účastníka konania“, čo však z predmetného rozhodnutia nevyplýva. Okrem toho v tejto súvislosti žalovaný zmieňuje, že „ako je zrejmé z citovanej judikatúry, na účely posúdenia možného likvidačného charakteru uloženia peňažnej pokuty nie sú správne orgány povinné zisťovať majetkové pomery komplexne a do úplných podrobností“, a že „za určitých okolností je prípustný i kvalifikovaný odhad“. 38. MS SR odôvodnilo uloženie peňažnej pokuty v maximálnej výške ZZTP prípustnej sadzby pre fyzické osoby, skutočnosťou, že uloženie peňažnej pokuty v takejto výške nebude mať pre žalobcu ako účastníka konania likvidačný charakter. MS SR v napadnutom rozhodnutí uvádza, že ním uvedené skutočnosti týkajúce sa príjmov žalobcu svedčia v prospech záveru, že uloženie akejkoľvek peňažnej pokuty podľa sadzby upravenej pre fyzické osoby v § 27 ods. 3 písm. b) ZZTP by pre žalobcu nemohlo mať v žiadnom prípade likvidačný charakter. Takáto úvaha však nemá v ZZTP žiadnu oporu. Správna úvaha sa pritom nesmie vymykať zákonu. Žalobca preto takýto postup a úvahu MS SR dôrazne namieta a je toho názoru, že MS SR má byť pri svojej úvahe a rozhodnutí vedené konkrétnym a preukázaným porušením ZZTP a pri zohľadnení jednotlivých kritérií podľa § TJ ods. 8 ZZTP má tieto aplikovať na každé takéto preukázané porušenie ZZTP. 39. Správny orgán pristupujúci zodpovedne a zákonne k aplikácii práva nemôže podľa žalobcu vysloviť, a už vôbec nie písomne do individuálneho správneho aktu uviesť záver, že „pre účastníka konania nebude mať likvidačný charakter uloženie akejkoľvek peňažnej sankcie". 40. Údaje o tržbách subjektov, v rámci ktorých žalobca pôsobí, považuje žalobca za absolútne irelevantné, nakoľko tieto nemožno stotožňovať s likviditou na strane žalobcu. Ak žalovaný v napadnutom rozhodnutí doplňujúco uvádza, že zdrojom týchto údajov bol internetový zdroj www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>, je otázne nakoľko môže táto webová stránka súkromného prevádzkovateľa poslúžiť za relevantný zdroj informácií pre MS SR a žalovaného. 41. Čo sa týka odmien žalobcu za výkon znaleckej činnosti, na ktoré MS SR taktiež poukazuje, tieto predstavujú sumu peňažných prostriedkov získaných za vykonanie jeho znaleckej činnosti. Účastník konania má v rámci svojej činnosti samozrejme aj nákladovú časť, čo musí alebo by malo byť MS SR zrejmé, hoci s takouto ekonomickou kategóriou MS SR zjavne nehodlalo v napadnutom rozhodnutí ani pracovať. Rozdiel odmeny a nákladov predstavuje, veľmi nahrubo povedané, hospodársky výsledok pred zdanením a ako reálne a disponibilné prostriedky, ktorých úhrada v prospech peňažnej pokuty by nepredstavovala likvidačný charakter, môžu byť vyhodnotené maximálne tak prostriedky zodpovedajúce výške hospodárskeho výsledku po zdanení. Takéto ekonomické vyčíslenie je relevantné uplatniť z hľadiska zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok. Pritom však ide vždy len o vyčíslenie účtovné, pričom samotná cash- flow stránka účastníka konania, resp. každého hospodárskeho subjektu a teda množstvo likvidných prostriedkov je od tej účtovnej hodnoty vždy a nevyhnutne odlišná. 42. Vyčíslenie výšky peňažnej pokuty zo strany MS SR na základe tržieb subjektov, v ktorých žalobca pôsobí je už absolútne nezrozumiteľné a dokonca neodôvodniteľné, pretože pri týchto subjektoch je potrebné zohľadniť nielen samotnú výšku majetkovej účasti žalobcu na ich podnikaní, ale opäť aj účtovnú hodnotu príjmu žalobcu z ich podnikania a nakoniec opäť z toho vyplývajúcu a samotnú cash-flow stránku žalobcu. 43. Vyčíslenie výšky peňažnej pokuty zo strany MS SR na základe tržieb subjektov, v ktorých žalobca pôsobí, ako aj príjmov žalobcu zo znaleckej činnosti je preto irelevantné a vedené vadnou a neopodstatnenou úvahou MS SR. 44. V prípade, že MS SR rozhoduje o uložení sankcie, malo by dostatočne zdôvodniť jednak druh uloženej sankcie a zároveň v prípade uloženia peňažnej pokuty taktiež odôvodniť výšku takejto pokuty, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že ZZTP vo vyššie uvedenom ust. § 27 ods. 3 stanovuje len hornú hranicu peňažnej pokuty, ktorú možno za správny delikt uložiť. 45. V napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie MS SR, prečo neuvažovalo o inej výške peňažnej pokuty. V ďalšom sa žalobca pridŕža svojej argumentácie z rozkladu ohľadne nedostatkov napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa zvoleného druhu a výšky sankcií. 46. Žalobca vyjadruje počudovanie nad skutočnosťou, že MS SR pri rozhodovaní o druhu a výške sankcie neprihliadlo na všetky okolnosti prípadu, a to najmä na skutočnosť, že u účastníka konania ide v rámci jeho viac ako desaťročnej znaleckej činnosti vôbec o prvý prípad správneho konania vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt. MS SR v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 32 uvádza, že „samostatné uloženie peňažnej pokuty podľa § 27 ods. 3 písm. b) ZZTP by nebolo primerané, okrem zmienených skutočností taktiež treba uviesť, že za preskúmavaný úkon znaleckej činnosti bolo účastníkovi konania uhradené znalečné niekoľkonásobne vyššie ako horná hranica sadzby peňažnej pokuty pre fyzické osoby". 47. Z uvedenej konštatácie je viac než evidentné, že pri rozhodovaní o druhu a výške uloženej sankcie sa MS SR riadilo prioritne výškou znalečného za znalecký úkon, čo je v absolútnom rozpore s ust. § 27 ods. 8 ZZTP, na ktoré sa MS SR pri úvahe o druhu a výške uložených sankcií formálne odvoláva. MS SR zároveň nedalo účastníkovi konania v rámci napadnutého rozhodnutia ani len náznakom možnosť pochopiť východiská a úvahu MS SR v tom, prečo by nižšia výška peňažnej pokuty alebo kratšia dĺžka zákazu výkonu činnosti nenaplnila preventívnu funkciu správneho trestania. 48. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vrátil na nové konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 49. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 17.05.2018 uvádza: Nedostatky týkajúce sa vedenia denníka: Žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že údajne došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu opomenutia týkajúceho sa zápisu povinne zapisovaných údajov do denníka, čo sa uskutočňuje prostredníctvom aplikácie Elektronický denník znalca (ďalej len „EDZ"). V správnom konaní bolo dokázané, že došlo k vypracovaniu vymedzených znaleckých úkonov, pričom do EDZ neboli včas zapísané povinne zapisované údaje, hoci mali byť zapísané. V tejto časti panovala medzi žalobcom a žalovaným zhoda, avšak žalobca poukazuje na údajnú technickú nemožnosť zápisu. Keďže mu „objektívne" nebolo umožnené vykonať zápis, žalobca sa nazdáva, že za toto opomenutie nemôže byť sankcionovaný. Navyše poukázal na to, že sa neúspešne snažil kontaktovať ministerstvo a že záznamy o znaleckých úkonoch viedol inou formou ako zapisovaním do EDZ, nebolo jeho cieľom obísť zákonnú povinnosť. Ministerstvo považuje argumentáciu žalobcu za celkom zjavne nedôvodnú. Ani on sám nepopiera, že údaje nezapísal zákonom predpokladaným spôsobom, a síce tvrdí, že existovali akési objektívne dôvody nemožnosti zápisu, no uvedené je nedôveryhodné, keďže žalobca nepredložil žiadne dôkazy na svoju obranu. Ministerstvo vopred poskytlo prihlasovacie údaje do EDZ všetkým osobám, ktoré sú zapísané v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „zoznam"), čo žalobca nepopiera, pričom v prípade akýchkoľvek problémov môžu osoby zapísané v zozname kontaktovať ministerstvo vo veci riešenia technických problémov, na čo je určená konkrétna e-mailová adresa. Stanovenie všeobecnej hodnoty podľa nepríslušnej metodiky Žalobca sa venoval otázke prípustnosti použitia metodiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej len „metodika STU BA"), ktorá sa zameriava na problematiku cenovej regulácie. Vyjadril sa k téme špecifického charakteru majetku regulovanej bázy aktív (RAB), predovšetkým poukázal na fakt, že na stanovenie jej všeobecnej hodnoty neexistuje osobitná metodika, a teda bolo prípustné použiť metodiku STU BA. Žalovaný v tejto veci len zopakoval závery vyslovené v oboch napadnutých rozhodnutiach. Vykonanie znaleckej činnosti nespadajúcej pod rozsah zápisu žalobcu - otázka ustanovenia Napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté o vine žalobcu, ktorá spočívala aj vo vykonaní znaleckej činnosti v odbore, kde nie je zapísaný. Žalobca sa s týmto nestotožnil, naďalej trvá na tom, že došlo k jeho ustanoveniu formou zmluvy. Zo znenia § 11 ods. 3 ZZTP vyplýva záver, že znalecká činnosť znalca zapísaného v zozname môže byť vykonaná len v odboroch a odvetviach, kde je zapísaný. Výnimkou sú jedine tie prípady, keď je znalec ustanovený na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci. žalovaný rozhodol o vine žalobcu kvôli tomu, že nedošlo k jeho ustanoveniu rozhodnutím, pričom bolo takisto dokázané, že určitá časť preskúmavanej činnosti nespadá pod rozsah jeho oprávnenia. Žalobca sa zameral na presvedčenie súdu o tom, že táto činnosť bola vykonaná na báze ustanovenia Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „URSO"), a preto touto činnosťou nemohlo dôjsť k porušeniu zákazu. Ministerstvo sa s argumentáciou žalobcu nestotožňuje, v súvislosti s čím úvodom odkazuje na znenie strán 13 - 15 prvostupňového rozhodnutia a na príslušnú časť druhostupňového rozhodnutia, kde sa nachádza vyrovnanie sa s rozkladom žalobcu . Vykonanie znaleckej činnosti nespadajúcej pod rozsah zápisu žalobcu - vecná stránka Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že aj pri odhliadnutí od výnimky upravenej v § 11 ods. 3 ZZTP by nemalo byť vyhodnotené ako protiprávne, že žalobca ako elektrotechnik stanovil všeobecnú hodnotu stavebnej časti trafostaníc. Ministerstvo v tejto časti odkazuje na strany 13 - 15 prvostupňového rozhodnutia, kde je podrobne popísané, prečo sú stavebné časti trafostaníc považované za stavby. Žalovaný má za to, že na danom mieste sú v plnom rozsahu vysvetlené všetky potrebné náležitosti, na čo je nadviazané odôvodnením druhostupňového rozhodnutia. Nevynaloženie snahy o zmierne vybavenie veci a neuvažovanie nad možnosťou nesankcionovania Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné, lebo sa domnieva, že zo základného pravidla správneho konania podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok") vyplýva povinnosť správneho orgánu vždy sa pokúsiť o zmierne vybavenie veci. Ministerstvo sa ale podľa názoru žalobcu s touto otázkou vôbec nevyrovnalo, k čomu doplnil, že podľa § 27 ods. 3 zákona ZZTP má ministerstvo možnosť, avšak nie povinnosť uložiť niektorú zo sankcií. Pretože napadnuté rozhodnutia neobsahujú odôvodnenie, prečo došlo k uloženiu sankcií, ministerstvo sa týmto opomenutím údajne dopustilo nezákonnosti. 50. Vo veci zásady zmierneho vybavenia veci podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku je nevyhnutné uviesť, že žalobca vychádza z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého sa musí správny orgán „vždy pokúsiť o zmierne vybavenie veci". Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca nevzal do úvahy slovné spojenie „ak to povaha veci pripúšťa", a teda rovno vychádzal z premisy, že vo veci správneho trestania povaha veci pripúšťa zmierne vybavenie. Žalobca takisto nevychádza zo znenia právnej úpravy zmieru podľa správneho poriadku, vychádza len z nesprávne pochopeného základného pravidla. 51. Podľa § 48 ods. 1 správneho poriadku ak to pripúšťa povaha veci, môžu účastníci konania medzi sebou so schválením správneho orgánu uzavrieť zmier. Správny orgán zmier neschváli, ak odporuje právnym predpisom alebo všeobecnému záujmu. 52. Z citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že zmier možno uzavrieť medzi účastníkmi správneho konania, nie medzi účastníkom správneho konania a správnym orgánom. Zo zmieneného dôvodu ani nie je nutné zaoberať sa tým, či povaha veci pripúšťala uzavretie zmieru, to by bolo namieste jedine vtedy, ak by mali právne postavenie účastníka správneho konania prinajmenšom dva subjekty. 53. Z horeuvedeného dôvodu je pochopiteľné, že zákonnosť napadnutých rozhodnutí nemôže byť nijako dotknutá tým, že správny orgán sa nezaoberal žalobcom načrtnutou otázkou. Odlišný postup je podľa názoru ministerstva neprípustný, ak by mali správne orgány v každom rozhodnutí odsek po odseku prejsť všetky paragrafy správneho poriadku a vysvetľovať, prečo ani teoreticky nemohli byť vykonané určité úkony (ktoré ani nebolo navrhnuté zrealizovať), rozhodnutia by boli v dôsledku uvedeného neprehľadné a tiež by došlo k porušeniu zásady hospodárnosti podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku. 54. Znalec v rozklade ďalej namietal, že na základe § 27 ods. 3 ZZTP má ministerstvo možnosť, avšak nie povinnosť uložiť niektorú sankciu, resp. niektoré sankcie. Prvostupňový orgán sa mal podľa žalobcu zaoberať otázkou upustenia od potrestania, čo sa nestalo. Rozsudkom Nejvyššího správního soudu České republiky č. k. 6 As 48/2007 - 58 z 25. júna 2008 bolo judikované, že súd môže upustiť od uloženia trestu len v zákonom dovolených medziach, takže pokiaľ osobitný zákon neumožňuje upustiť od potrestania, je nesprávne rozhodnutie súdu, ktorý upustil od uloženia sankcie. Uvedené by podľa názoru prvostupňového orgánu malo byť v plnom rozsahu použité aj na rozhodovanie správnych orgánov. V prípade konaní o iných správnych deliktoch znalcov, tlmočníkov a prekladateľov to znamená, že ministerstvo nesmie v prípade rozhodnutia o vine upustiť od potrestania, keďže tento inštitút nie je upravený v rámci ZZTP. 55. Zo systematického hľadiska treba doplniť, že obdobná formulácia ako v § 27 ods. 3 ZZTP je použitá i v § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch") [za priestupok možno uložiť tieto sankcie] a v § 32 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon") [zo spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, len]. Prípustnosť upustenia od uloženia sankcie je výslovne upravená v § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch a prípustnosť upustenia od potrestania je upravená v § 40 ods. 1 Trestného zákona. Naopak, ZZTP takýto spôsob rozhodnutia neustanovuje (podľa § 26 ods. 6 bude možné upustiť od potrestania, ale až od 1. júla 2018), vzhľadom na závery zmieneného rozsudku preto ministerstvo ani nemá povinnosť vyargumentovať, prečo vôbec pristúpilo k uloženiu minimálne jednej zo sankcií podľa § 27 ods. 3 ZZTP. 56. Ďalej sa zdá ako vhodné odkázať na § 27 ods. 4 ZZTP, podľa ktorého sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe; sankciu podľa odseku 3 písm. d) možno uložiť súbežne len so sankciou podľa odseku 3 písm. b). Podporným argumentom je, že § 27 ods. 4 ZZTP výslovne upravuje len dve alternatívy, ktorými sú jednotlivé uloženie niektorej zo sankcií a uloženie viacerých sankcií popri sebe. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu výslovne upraviť možnosť upustiť od potrestania, iste by tak urobil jednoznačným spôsobom, z aktuálneho znenia ZZTP je však zrejmé, že pri rozhodnutí o vine znalca musí dôjsť minimálne k uloženiu písomného napomenutia podľa § 27 ods. 3 písm. a) ZZTP, ktoré nemá žiaden priamy dopad na majetkovú sféru znalca a ani mu dočasne alebo (relatívne) natrvalo nebráni v ďalšom vykonávaní znaleckej činnosti. 57. Vzhľadom na podklady úvahy podľa § 27 ods. 8 ZZTP je však možné pre úplnosť dodať, že aj keby bolo upustenie od potrestania prípustné, v tomto správnom konaní by k nemu s určitosťou nedošlo, čo bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z popisu úvahy o druhu a výške sankcie, resp. sankcií. Keďže nebolo rozhodnuté o samostatnom uložení zákazu výkonu znaleckej činnosti podľa § 27 ods. 3 písm. c) ZZTP, samostatnom uložení peňažnej pokuty podľa § 27 ods. 3 písm. b) ZZTP a dokonca ani o uložení písomného napomenutia podľa § 27 ods. 3 písm. a) ZZTP, z hľadiska argumentum a maiori ad minus je zrejmé, že by nedošlo k upusteniu od potrestania. Neodôvodnenie uložených druhov sankcií a výšky peňažnej pokuty. Žalobca ďalej poukázal na to, že ministerstvo neodôvodnilo, prečo rozhodlo o uložení sankcie podľa § 27 ods. 3 písm. c) ZZTP popri sankcii podľa § 27 ods. 3 písm. b) ZZTP a prečo nerozhodlo o uložení iných sankcií. Žalobca považuje za závažnú vadu konania, že v prvostupňovom rozhodnutí správny orgán „zakladá stav, kategorizáciu a terminológiu, ktorú nemožno nájsť v ZZTP a tento s ňou ani nepracuje". Vykonanie tohto postupu považuje žalobca za „nedovolenú tvorbu práva". Z napadnutých rozhodnutí podľa žalobcu nie je možné určiť, ako boli zvážené kritériá podľa § 27 ods. 8 ZZTP. 58. Žalovaný považuje tieto námietky za zjavne nedôvodné, predovšetkým je potrebné uviesť odkaz na strany 26 - 35 prvostupňového rozhodnutia, kde došlo k popísaniu úvahy, takisto aj na rozsiahle odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie bolo koncipované tak, že najprv bolo spomenuté hodnotenie faktorov podľa § 27 ods. 8 ZZTP a následne bolo na ich základe pristúpené k hodnoteniu, k uloženiu ktorej, resp. ktorých sankcií by malo alebo nemalo dôjsť. 59. K údajnému „samovoľnému kategorizovaní pochybení" žalovaný uviedol, že vzhľadom na znenie § 27 ods. 8 ZZTP musí posudzovať závažnosť protiprávneho konania, pričom ZZTP a ani iné právne predpisy regulujúce výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti bližšie neupravujú, aké pojmy by mali byť v tejto súvislosti používané. Vzhľadom na znenie § 34 ods. 5 správneho poriadku majú byť všetky dôkazy hodnotené podľa úvahy správneho orgánu, čo podľa názoru žalovaného znamená, že úvaha správneho orgánu musí byť vyjadrená zrozumiteľným spôsobom a za použitia pojmov, ktoré nemajú ustanovené legálne definície. Slovné spojenia ako „chyba vysokej závažnosti", „mimoriadne závažné nedostatky" alebo „formálna chyba" sú ľahko pochopiteľné, kvôli čomu nemôže ísť o vadu rozhodnutia. 60. Žalobca sa zrejme domnieva, že správne orgány by mali v odôvodnení rozhodnutí používať výlučne pojmy definované právnymi predpismi, no takýto názor nemá žiaden právny základ a ani nevyplýva z judikatúry. 61. Žalovaný vzhľadom na všetky zmienené skutočnosti považuje odôvodnenie napadnutých rozhodnutí za plne zrozumiteľné a postačujúce. Možný likvidačný charakter peňažnej pokuty Žalobca ďalej namieta tiež postup ministerstva vo veci posúdenia možného likvidačného charakteru uloženej peňažnej pokuty. Vykonané dokazovanie považuje za nedostatočné a úvahy ministerstva vníma ako nesprávne, ministerstvo podľa jeho názoru „celkom zjavne opomína základné princípy ekonomickej teórie". Otázka možného likvidačného charakteru sa riešila na stranách 33 a 34 prvostupňového rozhodnutia, avšak čo žalobca zabudol uviesť, toto posúdenie nadväzuje na posúdenie faktorov podľa § 27 ods. 8 ZZTP, ktoré začína na strane 26. Na odôvodnenie bolo v dôsledku rozkladových námietok nadviazané v druhostupňovom rozhodnutí, kde bolo zdôraznené predovšetkým to, že znalec v rozklade síce napádal zrealizovaný postup prvostupňového orgánu, avšak po vecnej stránke nedokázal spochybniť použité argumenty. Uvedenie majetkových pomerov znalca bolo nevyhnutné i z toho dôvodu, že uloženie sankcie, resp. sankcií musí byť individualizované a primerané, čo vyplýva z nálezu Ústavního soudu České republiky PI. ÚS 38/02 z 9. marca 2004, ale takisto z rozsudkov Nejvyššího správního soudu České republiky č. k. 9 Afs 127/2007 - 286 z 19. júna 2008 a č. k. 5 As 14/2015 - 25 z 15. mája 2015. 62. Vyššie uvedené pochopiteľne neznamená, že nelikvidačný charakter by mal byť jediným kritériom pri úvahe o druhu a výške sankcie, resp. sankcií. Význam citovanej českej judikatúry, ktorej závery je potrebné aplikovať i v podmienkach Slovenskej republiky, spočíva v tom, že ak by bolo výsledkom úvahy podľa § 27 ods. 8 ZZTP napríklad uloženie peňažnej pokuty v blízkosti hornej hranice sadzby podľa § 27 ods. 3 písm. b) ZZTP, malo by byť zvážené, či by bolo jej uloženie v predmetnej výške likvidačné. 63. Ak by bol na základe získaných podkladov rozhodnutia, resp. kvalifikovaným odhadom majetkových pomerov ustálený záver, že uloženie peňažnej pokuty v pôvodne zamýšľanej výške by bolo likvidačné, správny orgán by mal pristúpiť k uloženiu takej pokuty, ktorá by bola vzhľadom na pomery dotknutej osoby primeraná. Primeranosťou je v tejto súvislosti potrebné chápať uloženie individualizovanej sankcie, ktorá má nelikvidačný charakter, avšak zároveň je spôsobilá naplniť funkcie správneho trestania. Posúdenie likvidačného charakteru sankcie by preto nemohlo byť v neprospech žalobcu. 64. Ako je evidentné zo zmienenej judikatúry, na účely posúdenia možného likvidačného charakteru uloženia peňažnej pokuty nie sú správne orgány povinné zisťovať majetkové pomery komplexne, do úplných podrobností. Príslušná právna úprava ani neposkytuje prostriedky na vykonanie takéhoto postupu, čo je pochopiteľné, keďže by šlo o úkony, ktoré by neboli nevyhnutné pre právne posúdenie veci. Z aplikovanej judikatúry je zrejmý záver, že za určitých okolností je prípustný i kvalifikovaný odhad, postačujúcim je preto orientačné zistenie majetkových pomerov. Ak by sa mali zisťovať nielen príjmy, ale aj stav na bankových účtoch účastníka konania, nehnuteľný a hnuteľný majetok v jeho vlastníctve a tak podobne, predstavovalo by to obrovskú, avšak z hľadiska správneho trestania neprimeranú a hlavne neúčelnú záťaž. Ministerstvo má za to, že spoľahlivé zistenie majetkových pomerov by bolo spravidla časovo náročnejšie ako dokazovanie vo veci samej. 65. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu vo veci „celkom zjavného opomínania základných princípov ekonomickej teórie" uvádza, že žalobca tu nesprávne reaguje na čiastkový záver nevyplývajúci z prvostupňového rozhodnutia. Zo strán 33 a 34 je evidentné, že pre ministerstvo boli kľúčové príjmy zo znaleckej činnosti, nad rámec čoho bolo doplnené, že okrem týchto príjmov má podľa všetkého aj ďalšie príjmy, ktoré vyplývajú z jeho pôsobenia v troch prosperujúcich obchodných spoločnostiach. Prvostupňový orgán ani len v náznaku netvrdil, že pri úvahe o výške peňažnej pokuty je potrebné priamo zohľadňovať tržby zmienených subjektov. Horeuvedené bolo potvrdené aj druhostupňovým rozhodnutím. Ako vyplýva z § 2 ods. 4 ZZTP, znalečné sa skladá z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Nárok na úhradu náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času vzniká aj popri dohode na zmluvnej odmene. 66. Podľa § 3 ods. 6 ZZTP za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, najmä súdne poplatky, správne poplatky, cestovné výdavky a telekomunikačné výdavky, paušálne ustanovené náhrady, výdavky za kopírovacie a tlačiarenské služby, výdavky spojené s činnosťou konzultanta a výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Na strane 33 napadnutého rozhodnutia je výslovne uvedené, že na základe predložených denníkov bolo vychádzané zo zapísanej výšky odmeny, ktorá v sebe nezahŕňa náhradu hotových výdavkov. V denníkoch listinnej podoby boli zapísané nulové hodnoty výšky výdavkov (stĺpec č. 8), čiže znalec si buď tento nárok neuplatňoval, alebo do denníkov zapísal nepravdivé údaje. Nech už by to bolo akokoľvek, takéto konanie znalca nemôže byť vyhodnotené v jeho prospech. 67. Žalobcovi zjavne vznikol nárok na náhradu hotových výdavkov vo vzťahu k jeho cestovným výdavkom a kvôli výdavkom za tlačiarenské služby, ale keďže sám výšku týchto údajov nezapísal, resp. si neuplatnil nárok na ich náhradu, správny orgán ani nemohol konať odlišne. 68. Zo znenia § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov [znenie účinné do 31. decembra 2016] vyplýva, že ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 najviac do výšky 5 040 eur ročne. 69. Z tohto dôvodu je zrejmé, že za roky 2015 a 2016 mohli byť žalobcom vo vzťahu k znaleckej činnosti uplatnené výdavky maximálne vo výške XX XXX eur. Vzhľadom na obrovský rozdiel medzi príjmami účastníka konania zo znaleckej činnosti a hornou hranicou sadzby pokuty pre fyzické osoby podľa § 27 ods. 3 písm. b) ZZTP je nutné uviesť, že „prostriedky zodpovedajúce výške hospodárskeho výsledku po zdanení" by predstavovali viac ako stonásobok uloženej peňažnej pokuty. Z údajov zapísaných v listinnej podobe znaleckého denníka vyplýva, že R.. Š. O. mal v rokoch 2015 a 2016 ako fyzická osoba vykonávajúca znaleckú činnosť príjmy XXX XXX,XX eura, mesačne teda išlo (v priemere) o sumu presahujúcu XX XXX eur. 70. Ministerstvo uznáva, že v prvostupňovom rozhodnutí nebol uvedený zdroj informácií o hospodárení predmetných obchodných spoločností, no táto vada bola odstránená druhostupňovým rozhodnutím. Opätovne treba zdôrazniť, že dané údaje mali len podporný význam, nachádzajú sa v spise a hlavne sú v plnom rozsahu korektné. Námietka žalobcu, že ide o údaje súkromnej spoločnosti zverejnené na webovom sídle www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> nemôže byť akceptovaná, keďže táto skutočnosť neznehodnocuje predmetné informácie, ktorých pravdivosť nebola spochybnená ani v správnej žalobe. 71. Register účtovných závierok je zriadený zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve"), listiny ukladané na základe § 23 ods. 2 v spojení s § 23 ods. 6 zákona o účtovníctve sú zverejnené na webe www.registeruz.sk <http://www.registeruz.sk>, na webe www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> sú tieto dáta k dispozícii v prehľadnejšej podobe. Ide o všeobecne známu skutočnosť, o ktorej má žalobca nepochybne vedomosť, keďže pôsobí vo viacerých obchodných spoločnostiach. 72. Žalovaný sa ohradil voči tvrdeniu žalobcu (strana 16 správnej žaloby), podľa ktorého ministerstvo konštatovalo, že „pre účastníka konania nebude mať likvidačný charakter uloženie akejkoľvek peňažnej sankcie". 73. Z uvedeného je zjavné, že uvažované bolo v medziach § 27 ods. 3 písm. b) ZZTP (fyzické osoby), nie o „akejkoľvek peňažnej sankcii", toto tvrdenie žalobcu považuje za hrubo zavádzajúce. Možno teda zhrnúť, že žalobca nesprávne chápe inštitút posudzovania majetkových pomerov na účel poúdenia možného likvidačného charakteru. Nezohľadnenie poľahčujúcich okolností Žalobca poukázal na skutočnosť, že ide o jeho prvé sankcionovanie v súvislosti s výkonom znaleckej činnosti a takisto na to, že jeho konaním nebola spôsobená žiadna škoda, čo nebolo zohľadnené. Ministerstvo vo veci prvého sankcionovania odkazuje na odôvodnenie na strane 32 prvostupňového rozhodnutia. So žalobcom sa nedá stotožniť v tom, že ide len o tzv. „formálne uvedenie", keďže ide o jednu zo skutočností, ktoré boli zohľadnené v prospech neuloženia sankcie podľa § 27 ods. 3 písm. d) ZZTP. Nie zrejmé, v čom by malo tkvieť „reálne uvedenie" takejto skutočnosti, každopádne, správne orgány nesmú pri úvahe o druhu a výške sankcie/sankcií vychádzať zo želaní účastníkov konaní, resp. z ich predstáv, ako by mali byť dôkazy vyhodnotené. 74. Všeobecne, z právnej úpravy nevyplýva, že pri prvom sankcionovaní by neprichádzalo do úvahy uloženie sankcie podľa § 27 ods. 3 písm. d) ZZTP. Prijatie takéhoto záveru by znamenalo, že osoby zapísané v zozname by mohli konať bez náležitej odbornej starostlivosti, keďže by mali istotu, že pri prvom rozhodnutí o ich vine nemôžu prísť o znalecké oprávnenie. 75. Nedá sa paušalizovať, avšak je vysoko pravdepodobné, že pokiaľ by nešlo o prvé sankcionovanie žalobcu zo strany ministerstva, došlo by k jeho vyčiarknutiu zo zoznamu na základe uloženia sankcie podľa § 27 ods. 3 písm. d) ZZTP. Nešlo by o uplatnenie analógie v neprospech účastníka konania, no zohľadnené by muselo byť to, že v prípade predchádzajúceho sankcionovania za rovnaké konanie by šlo o úmyselnú formu zavinenia. Vo veci spôsobenia škody treba poznamenať, že uvedené nepredstavuje obligatórny znak skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP. Ak by v konaní o inom správnom delikte znalca bolo zistené, že v dôsledku jeho pochybení vznikla škoda, do úvahy by prichádzalo postúpenie veci orgánu činnému v trestnom konaní, keďže by existovalo podozrenie, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu (nepravdivý znalecký posudok). 76. V tomto prípade tak však urobené nebolo, síce šlo o závažné nedostatky znaleckej činnosti, ale v správnom konaní nebola zistená nepravdivosť niektorého z preskúmavaných úkonov znaleckej činnosti. Zistené bolo predovšetkým vykonanie činnosti nespadajúcej pod rozsah zápisu žalobcu a nepreskúmateľné vypracovania znaleckých úkonov - hoci sú zmienené vady vážne, nejde o konanie, ktoré by mohlo naplniť skutkovú podstatu predmetného trestného činu. Z tohto dôvodu bola vec prejednaná a rozhodnutá v režime správneho konania. 77. Žalovaný navrhol, aby bolo v merite veci na základe § 190 SSP rozsudkom rozhodnuté o zamietnutí správnej žaloby. IV. Relevantné právne predpisy 78. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. platnom v danom čase do 30.06.2018, ďalej len zákona, znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci. 79. Podľa § 11 ods. 4 ZZTP o tom, či úkon patrí do odboru alebo odvetvia, v ktorom je znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný do zoznamu, rozhoduje ministerstvo. 80. Podľa § 12 ods. 1 ZZTP znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie bezdôvodne odmietnuť vykonať úkon. 81. Podľa § 12 ods. 2 písm. e) ZZTP znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname je oprávnený odmietnuť vykonanie úkonu, len ak závažné zdravotné okolnosti, pracovné pomery, rodinné pomery alebo iné vážne dôvody mu neumožňujú vykonať úkon riadne a včas. 82. Podľa § 14 ods. 1 ZZTP znalec, tlmočník a prekladateľ zapísaný v zozname je povinný viesť priebežne o svojich úkonoch denník v elektronickej podobe prostredníctvom programových a technických prostriedkov schválených ministerstvom a zodpovedá za správnosť zapisovaných údajov. 83. Podľa § 14 ods. 2 ZZTP údaje zapisované do denníka využíva ministerstvo pri plnení úloh podľa tohto zákona. 84. Podľa § 16 ods. 2 písm. b) ZZTP znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť riadne a v určenej lehote. 85. Podľa § 16 ods. 2 písm. c) ZZTP znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť účelne a hospodárne. 86. Podľa § 17 ods. 6 ZZTP titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok", poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod" obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok" znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver" znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok". 87. Podľa § 17 ods. 8 ZZTP pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva. 88. Podľa § 17 ods. 9 ZZTP rovnopis písomne podaného znaleckého posudku znalec uschováva desať rokov od jeho podania. 89. Podľa § 27 ods. 1 písm. b) ZZTP znalec, tlmočník, prekladateľ sa dopustí správneho deliktu, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom. 90. Podľa § 27 ods. 3 ZZTP za správny delikt podľa odseku 1 možno uložiť tieto sankcie: r) písomné napomenutie, s) peňažnú pokutu do 1 650 eur fyzickej osobe a do 33 190 eur právnickej osobe, t) zákaz výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti na obdobie najviac jedného roka, u) vyčiarknutie zo zoznamu. 91. Podľa § 27 ods. 4 ZZTP sankciu podľa odseku 3 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe; sankciu podľa odseku 3 písm. d) možno uložiť súbežne len so sankciou podľa odseku 3 písm. b). 92. Podľa § 27 ods. 5 ZZTP ak ministerstvo pri prejednávaní správneho deliktu zistí, že sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ, ktorým je fyzická osoba, dopustil závažných nedostatkov odbornej povahy, môže mu popri sankcii uloženej podľa odseku 3 písm. a) až c) nariadiť aj absolvovanie osobitného vzdelávania. 93. Podľa § 27 ods. 7 ZZTP sankciu za iný správny delikt podľa tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. 94. Podľa § 27 ods. 8 ZZTP pri ukladaní sankcií za iný správny delikt podľa tohto zákona ministerstvo vychádza z povahy, miery zavinenia, závažnosti, spôsobu, dĺžky a dôsledkov protiprávneho konania alebo opomenutia. 95. Podľa § 27 ods. 9 ZZTP pokuta uložená za iný správny delikt je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. 96. Podľa § 27 ods. 10 ZZTP iné správne delikty podľa tohto zákona prejednáva ministerstvo a ukladá za ne sankcie. 97. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) ZZTP dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskámavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti. 98. Podľa § 29 ods. 1 písm. b) ZZTP dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo kontrolou denníkov. 99. Podľa § 29 ods. 2 ZZTP pri výkone dohľadu sú znalci, tlmočníci, prekladatelia a tlmočnícke ústavy povinní poskytnúť ministerstvu súčinnosť. 100. Podľa § 32 ZZTP ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 101. Podľa § 33 písm. d) ZZTP všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o ustanovení metód znaleckého určenia hodnoty majetku a postupov v prípadoch, v ktorých sa podľa osobitných predpisov vyžaduje určenie hodnoty majetku vrátane majetku podniku alebo časti podniku, alebo zložiek majetku podniku. 102. Podľa § 33 písm. e) ZZTP všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o identifikačných znakoch, o vedení denníka a lehotách a postupe, ktorým sa vykonáva zápis údajov do denníka, o osnove a obsahu znaleckého posudku. 103. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky znalec, tlmočník a prekladateľ do denníka zapisuje v) číslo úkonu, w) stav vykonávaného úkonu, x) dátum vyžiadania úkonu, y) dátum, do ktorého sa má úkon vykonať, z) označenie zadávateľa úkonu v rozsahu e) meno a priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, f) názov, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, ak ide o právnickú osobu, aa) druh úkonu, bb) účel a predmet úkonu, cc) údaje o preddavku, dd) požadované znalečné alebo tlmočné, ee) priznané znalečné alebo tlmočné, ff) dátum vyplatenia znalečného alebo tlmočného, gg) dátum vykonania úkonu, hh) dôvody odmietnutia vykonania úkonu. 104. Podľa § 17 ods. 2 vyhlášky znalec, tlmočník a prekladateľ zapíše do denníka údaj podľa odseku 1 do 30 dní odkedy sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť. 105. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky vzor titulnej strany znaleckého posudku je uvedený v prílohe č. 3 a osnova znaleckého posudku je uvedená v prílohe č. 4. Osnova znaleckého posudku pre odbor stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností je uvedená v prílohe č. 5. 106. Podľa § 2 písm. d) bodu 1 vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku na účely tejto vyhlášky sa rozumie zložkou majetku podniku hmotná súčasť majetku podniku s technicko-ekonomickým určením, ktorej hodnota je vyčísliteľná nezávisle od ostatného majetku podniku. 107. Podľa § 2 písm. g) vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku na účely tejto vyhlášky sa rozumie všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. 108. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku. 109. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku. 110. Podľa § 4 ods. 4 vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku pri stanovení všeobecnej hodnoty zložiek majetku podniku alebo iného majetku, pre ktoré nie je ustanovená metodika v prílohách tejto vyhlášky alebo pre ktoré nebol vydaný osobitný predpis, znalec primerane použije postup zaužívaný v iných odboroch alebo iný postup, ktorý zodpovedá príslušnému stavu vedy v danom odbore, s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie uvedených zložiek majetku. V. Posúdenie veci správnym súdom 111. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. 112. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 113. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 114. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 41854/2017/153 zo dňa 09.03.2018 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Č.41854/2017/153 zo dňa 14.12.2017. 115. Zákon č. 328/2004 Z.z. upravuje podmienky výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, práva a povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ako aj podmienky činnosti znaleckých ústavov, podmienky činnosti tlmočníckych ústavov, pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone ich činnosti a práva a povinnosti zadávateľov. Účelom tohto zákona je zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti predovšetkým v konaniach pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci, ako aj zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti pre fyzické osoby a právnické osoby, ak sa vykonanie úkonu vyžaduje osobitným predpisom. 116. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu ( priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Definičným znakom správneho deliktu je zavinenie, pričom pri správnom delikte prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky postačuje zavinenie z nedbanlivosti. 117. Žalobca je zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddiel na zápis znalcov, odbor Elektrotechnika, odvetvie Elektro-energetické stroje a zariadenia, odvetvie Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky , ev. č. XXXXXX. 118. Konajúci súd nespochybňuje úlohu žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy vyplývajúcu im z ust. § 29 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z. v platnom znení do 30.06.2018 (ďalej len zákona), ohľadne dohľadu nad znaleckou činnosťou. 119. Podľa ust. § 29 ods. 1 uvedeného zákona dohľad nad činnosťou vykonáva ministerstvo a) sledovaním dodržiavania zákonnosti a správnosti postupov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a preskúmavaním podnetov na postup pri výkone tejto činnosti, b) kontrolou denníkov, c) kontrolou plnenia povinnosti uloženej v § 30 ods. 1 písm. a/, d) kontrolou plnenia povinnosti znaleckých ústavov a tlmočníckych ústavou uložených týmto zákonom. 120. Znalec má zase povinnosť riadne, zodpovedne a so všetkou odbornosťou v danom odbore v zmysle ust. § 17 uvedeného zákona citovaného pod bodom 30. žaloby, vypracovať znalecký posudok. 121. Čo sa týka jednotlivých pochybení žalobcu uvádzaných žalobcom v napádanom rozhodnutí a námietok žalobcu v podanej žalobe, súd k nim zaujal nasledovné stanovisko: a/ K nedostatkom ohľadne vedenia denníka súd zastáva názor, že vedenie denníka prostredníctvom EDZ je jednoznačne sformulované v § 14 ods. 1 ZZTP a na základe § 33 písm. e/ ZZTP sú podrobnosti upravené v § 17 vyhlášky č.490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 328/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ak žalobca tvrdí, že z nejakého dôvodu -z technických príčin nemohol povinnosť plniť, mal ju hodnoverne nahlásiť žalovanému a preukázať, čo sa mu nepodarilo. Žalobca nepreukázal, že požiadal o poskytnutie používateľskej podpory v dôsledku čoho nemôže žalovaný spätne overiť problémy s technickým pripojením. Tvrdenie žalobcu, že technické problémy chcel ohlásiť žalovanému telefonicky neboli preukázané. b/ K stanoveniu všeobecnej hodnoty podľa nepríslušnej metodiky súd udáva, že tak ako vyplýva zo znenia § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku"), ak je v prílohe k vyhláške o stanovení všeobecnej hodnoty majetku ustanovená metodika na stanovenie všeobecnej hodnoty určitej zložky majetku, na stanovenie jej všeobecnej hodnoty nie je prípustné použiť žiadnu inú metodiku. Fakt, že určité zložky majetku sú určené na výkon činností v rámci regulovaných sieťových odvetví neznamená, že by sa na stanovenie ich všeobecnej hodnoty nemal vzťahovať postup podľa § 4 ods. 3 vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pre opačný názor neexistuje relevantný základ . Nemožno sa stotožniť s tým, že zohľadnenie špecifických faktorov by malo byť realizované použitím inej metodiky a preto súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. c/ K vykonaniu znaleckej činnosti nespadajúcej pod rozsah zápisu žalobcu , ktorý žalovaný vyhodnotil ako mimoriadne závažný nedostatok, v časti ustanovenia súd zastáva názor, že zo znenia § 11 ods. 3 ZZTP vyplýva záver, že znalecká činnosť znalca zapísaného v zozname môže byť vykonaná len v odboroch a odvetviach, kde je zapísaný. Výnimkou sú jedine tie prípady, keď je znalec ustanovený na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci. Žalovaný rozhodol o vine žalobcu kvôli tomu, že nedošlo k jeho ustanoveniu rozhodnutím, pričom bolo takisto dokázané, že určitá časť preskúmavanej činnosti nespadá pod rozsah jeho oprávnenia Podstatou odôvodnenia je podľa súdu fakt, že k ustanoveniu znalca v danom prípade nemôže dôjsť na zmluvnom základe. Súd poukazuje na znenie § 2 ods. 1 písm. b) a § 15 ZZTP týkajúcich sa ustanovenia osoby nezapísanej v zozname, ako aj priamo na § 11 ods. 3 ZZTP, kde sa zmieňuje ustanovenie znalca zapísaného v zozname. Pojem „ustanoviť" sa bežne používa aj v iných právnych predpisoch a je ním myslený prípad, keď orgán verejnej moci vykonáva verejnú moc vo vzťahu k určitému subjektu. Predmetné znalecké posudky boli vypracované pre URSO, ktorý tu ako zadávateľ nemal postavenie orgánu verejnej moci vykonávajúceho impérium, žalobca preto nebol ničím nútený vypracovať úkony znaleckej činnosti v časti nespadajúcej pod rozsah jeho zápisu. Aj táto námietka žalobcu je preto nedôvodná. d/ K vykonaniu znaleckej činnosti nespadajúcej pod rozsah zápisu žalobcu v časti vecnej stránky ,súd zaujal zhodné stanovisko ako žalovaný: Podľa bodu A.5 prílohy č. 3 k vyhláške o stanovení všeobecnej hodnoty majetku platí, že stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Uvedená definícia je prevzatá z § 43 ods. 1 a § 43a ods. 1 stavebného zákona. Zo znenia § 43a ods. 3 písm. h) a i) stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že zložky majetku, ktoré boli vymedzené v bode 2 písm. b) a I) upovedomenia o začatí správneho konania sú inžinierskymi stavbami, vzhľadom na čo je na stanovenie ich všeobecnej hodnoty príslušný znalec z odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností. Rozhodujúcim pre právne posúdenie príslušnosti osoby zapísanej v zozname aj pre výber metodiky je výklad pojmov „puzdra", „obaly" a „schránky". Filozofia členenia sústavy znaleckých odborov a odvetví je postavená na tom, že na posudzovanie jednej otázky by nemali byť zároveň príslušní znalci zapísaní v rôznych odboroch alebo odvetviach, teleologický výklad preto vyznieva v neprospech žalobcu. Znenie bodu C prílohy č. 5 k vyhláške o stanovení všeobecnej hodnoty majetku je potrebné aplikovať napríklad na puzdrá slúžiace na ochranu mobilných telefónov pred poškodením, puzdrá na káble, puzdra na organizáciu káblov, obaly nosičov dát, kryty počítačov a tak podobne. Cieľom právnej úpravy je zabezpečenie toho, aby neostalo sporné, či má byť s elektrotechnickým zariadením stanovená i všeobecná hodnota „puzdra", „obalu" alebo „schránky". Predmetom právnej úpravy rozhodne nie je to, aby znalci z odvetvia Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky mohli stanovovať všeobecnú hodnotu majetku, ak je na stanovenie jeho všeobecnej hodnoty ustanovená osobitná metodika a sú na to príslušní znalci z iných odvetví. e/ k námietke týkajúcej sa porušení povinností zo ZZTP definovaných v bodoch c/, d/, e/, g/, h/,i/, m/, n/, a o/ výroku rozhodnutia súd je toho názoru, že zo znaleckého úkonu musí byť s poukazom na ust. § 17 ods. 3 písm. e/ ZZTP zrejmé, akým spôsobom, postupom, prostriedkami a za pomoci akých podkladov znalec dospel k záverom vysloveným v znaleckom posudku. Ak znalec v znaleckom úkone neodôvodní závery v ňom obsiahnuté, nenaplní účel znaleckého úkonu tak, aby ho mohol pochopiť nielen ten, pre koho je určený. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zadávateľ nespochybňoval nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť, súd uvádza, že žalobca bol povinný vypracovať znalecký úkon, vrátane jeho odôvodnenia v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona ZZTP. f/ k námietke primeranosti a druhu uloženej sankcie súd poukazuje na obsah napadnutého rozhodnutia z ktorého jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán sa rozsiahlo a vyčerpávajúco zaoberal všetkými faktormi podľa § 27 ods. 8 ZZTP, teda povahou, mierou zavinenia, závažnosťou, spôsobom, dĺžkou a dôsledkami protiprávneho konania. Úvaha o druhu a výške sankcie, resp. sankcií uvedená v napadnutom rozhodnutí dáva žalobcovi jasnú odpoveď na to, čo všetko a v akej miere prvostupňový správny orgán pri formulovaní svojho záveru o sankciách zvažoval. V prvostupňovom rozhodnutí na strane 26 až 35 rozhodnutia je podrobne rozobrané porušenie jednotlivých ustanovení ZZTP ako i určenie závažnosti jednotlivých pochybení. K údajnému „samovoľnému kategorizovaní pochybení" žalovaný uviedol a súd sa s ním stotožnil, že vzhľadom na znenie § 27 ods. 8 ZZTP musí žalovaný posudzovať závažnosť protiprávneho konania, pričom ZZTP a ani iné právne predpisy regulujúce výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti bližšie neupravujú, aké pojmy by mali byť v tejto súvislosti používané. Vzhľadom na znenie § 34 ods. 5 správneho poriadku majú byť všetky dôkazy hodnotené podľa úvahy správneho orgánu, čo znamená, že úvaha správneho orgánu musí byť vyjadrená zrozumiteľným spôsobom aj za použitia pojmov, ktoré nemajú ustanovené legálne definície. Slovné spojenia ako „chyba vysokej závažnosti", „mimoriadne závažné nedostatky" alebo „formálna chyba" nespôsobujú vadnosť rozhodnutia. Správny orgán posúdil ako mimoriadne závažné nedostatky spočívajúce v zodpovedaní otázok, ktoré nespadajú pod obsahové vymedzenie odboru a odvetví zoznamu, kde je žalobca zapísaný. S tým súvisí aj výber nepríslušnej metodiky stanovenia všeobecnej hodnoty, čo bolo taktiež posúdené ako pochybenie zásadnej závažnosti. S obomi konštatovaniami správnych orgánov sa súd stotožňuje v rámci ich odôvodnenia. Prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí ukladal popri sebe dve sankcie, z toho jednu peňažnú, a je preto správne, ak posudzoval aj jej možný likvidačný charakter pre žalobcu. V prípade ,ak by uloženie peňažnej pokuty v danej výške bolo pre žalobcu likvidačné, musel by prvostupňový správny orgán pristúpiť k uloženiu takej sankcie, ktorá by rešpektovala majetkové pomery žalobcu. Orgán verejnej správy prvého stupňa venoval odôvodneniu o nelikvidačnom charaktere pomerne rozsiahlu čas, čo dokazuje skutočnosť, že k uloženiu peňažnej sankcie pristupoval zodpovedne, zohľadňujúc okrem zákonných kritérií aj požiadavku judikovanú súdmi. Uvedenie majetkových pomerov znalca bolo nevyhnutné i z toho dôvodu, že uloženie sankcie, resp. sankcií musí byť individualizované a primerané, tak ako to vyplýva z nálezu Ústavního soudu České republiky PI. ÚS 38/02 z 9. marca 2004, ale takisto z rozsudkov Nejvyššího správního soudu České republiky č. k. 9 Afs 127/2007 - 286 z 19. júna 2008 a č. k. 5 As 14/2015 - 25 z 15. mája 2015. Posúdenie likvidačného charakteru sankcie nie je v neprospech žalobcu. Pri stanovení výšky pokuty žalovaný prioritne vychádzal z príjmov žalobcu zo znaleckej činnosti, nad rámec čoho doplnil, že okrem týchto príjmov má podľa všetkého aj ďalšie, ktoré vyplývajú z pôsobenia žalobcu v troch prosperujúcich obchodných spoločnostiach. Uvedené však nespôsobuje vadu alebo nezákonnosť rozhodnutia. Z údajov zapísaných v listinnej podobe znaleckého denníka vyplýva, že Ing. Štefan Varga mal v rokoch 2015 a 2016 ako fyzická osoba vykonávajúca znaleckú činnosť príjmy XXX XXX,XX eura, mesačne teda išlo (v priemere) o sumu presahujúcu XX XXX eur. Vzhľadom k uvedenému, uložená pokuta podľa názoru súdu nie je pre žalobcu likvidačná. g/ K poslednej námietke žalobcu, týkajúcej sa nezohľadnenia poľahčujúcich okolností súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, podľa ktorého je vysoko pravdepodobné, že pokiaľ by nešlo o prvé sankcionovanie žalobcu zo strany žalovaného, došlo by k jeho vyčiarknutiu zo zoznamu na základe uloženia sankcie podľa § 27 ods. 3 písm. d) ZZTP. O uvedenom svedčí aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, v ktorom je uvedené, že najmiernejšou sankciou je písomné napomenutie podľa § 27 ods. 3 písm. a) ZZTP, vzhľadom na povahu pochybení aj podľa názoru súdu by však uloženie tejto sankcie nebolo primerané, keďže zvyčajne je ukladaná v prípadoch, keď dôjde výlučne k drobným pochybeniam formálnej povahy, ktoré nemajú žiaden dopad na záver a ani na preskúmateľnosť znaleckého úkonu. Účastník konania sa síce dopustil aj nedostatkov formálnej povahy, no okrem nich aj omnoho závažnejších pochybení. Orgán verejnej správy prvého stupňa z tohto dôvodu správne nepristúpil k samostatnému uloženiu písomného napomenutia, ale zvažoval uloženie niektorej sankcie, resp. niektorých zo sankcií podľa § 27 ods. 3 písm. b), c) a d) ZZTP, ktorými sú peňažná pokuta, zákaz výkonu znaleckej činnosti a vyčiarknutie zo zoznamu. Keďže sa žalobca dopustil širokého spektra závažných pochybení žalovaný zvažoval i možnosť uloženia najprísnejšej zo sankcií, ktorou je vyčiarknutie zo zoznamu k čomu však nepristúpil predovšetkým z ohľadom na skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o prvé sankcionovanie, zistená miera a čiastočné odstránenie protiprávneho stavu, či už formou dodatočného zápisu do EDZ, alebo vypracovaním doplnenia č.1 k znaleckému posudku č.X/.XXXX. Zohľadnené bolo správne tiež to, že bol v danom prípade preskúmavaný len jeden úkon znaleckej činnosti. 122. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju rozsudkom v zmysle § 190 SSP zamietol. 123. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP neúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovanému náhrada trov konania v zmysle § 168 SSP neprináleží. 124. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.