Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/53/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200814 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200814.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: V.. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. O. XXX, XXX XX B. O. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. Augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 41863-2/2018-BA zo dňa 21. apríla 2018 takto r o z h o d o l : Návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe žalobcu zo dňa 29. mája 2018 z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Dňa 31.05.2018 bola Krajskému súdu v Bratislave doručená správna žaloba na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu (ďalej len „žaloba“), ktorou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie č. 41863-2/2018-BA zo dňa 27.04.2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne zmeny citovaného rozhodnutia a zaviazania žalobcu na vrátenie dávky v nezamestnanosti za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017 v celkovej sume 100 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Napadnutému rozhodnutiu, ktorým ho žalovaná zaviazala povinnosťou vrátiť dávku v nezamestnanosti za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017 v sume 555,90 eur, vytkol vecnú nesprávnosť a nezákonnosť z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaná nesprávne posúdila hmotnoprávne podmienky vzniku zodpovednosti za preplatok na dávke, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keď žalovaná nepreukazovala naplnenie hmotnoprávnych podmienok vzniku preplatku na dávke, ale popierala samotné zložky pre vznik zodpovednosti v sociálnom poistení a pre rozpor v jej tvrdeniach, zistenie skutkového stavu za nedostačujúce na riadne posúdenie veci - žalovaná porušila princíp materiálnej pravdy zakotvenej v Zákone o sociálnom poistení, keď rovnako dôkladne neobjasnila všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu (§ 191 písm. c/, d/, e/, f/ S.s.p.). Napadnuté rozhodnutie označil za nerešpektujúce ani jeho základné práva zaručené v článku 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1, č. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 3 Ústavy a článku 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. 2. Uvedené námietky skutkovo podložil tým, že dňa 02.10.2017 si u odporkyne uplatnil nárok na priznanie dávky v nezamestnanosti, v októbri 2017 mu bolo doručené rozhodnutie č. 25300/2017-BAM-DvN zo dňa 05.10.2017, ktorým mu bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti a ktorého podkladom mali byť údaje z ÚPSVaR Malacky. Dávka mu bola dňa 12.10.2018 vyplatená jednorazovo. V decembri 2017 mu odporkyňa doručila rozhodnutie zo dňa 07.12.2017 č. 31128/2017-BAM-DvN, podľa ktorého mu nárok na dávku v nezamestnanosti mal zaniknúť ku dňu 01.09.2017 a jej výplata sa mala z dôvodu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie zastaviť od 01.10.2017. Rozhodnutím č. 2789/2018-BAM-DvN zo dňa 01.02.2018 mu Sociálna poisťovňa - Bratislava uložila povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017 v celkovej sume 555,90 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, na základe, ktorého odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil. S poukazom na ustanovenie § 236 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, žalobca namietol, že rozhodnutie žalobkyne je v rozpore s hmotnoprávnymi predpismi a nezákonné, nakoľko z jeho strany nie sú naplnené podmienky na založenie zodpovednosti vrátiť poskytnutú dávku. Odkázal na ust. § 105 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), z ktorého vyplýva, že vznik /zánik nároku na dávku v nezamestnanosti je viazaný na zaradenie/ vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie a nie na vznik pracovného pomeru a žalovanej mal povinnosť oznámiť svoje vyradenie z evidencie uchádzačov a nie vznik pracovného pomeru. Nakoľko dokladom o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie v čase vzniku preplatku nedisponoval a nebol s ním ani oboznámený, hoci toto akceptuje, nemohol túto skutočnosť žalovanej ani oznámiť. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovanej v ktorom uviedla, že ÚPSVaR Malacky rozhodnutím č.k. MA1/OSO/ZAM/2017/13029/1 zo dňa 18.10.2017 rozhodol o vyradení z evidencie uchádzačov, z čoho vyplýva, že k preplatku na dávke by došlo aj vtedy, ak by sa žalobca už dňom vydania predmetného rozhodnutia dozvedel o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ďalej s odkazom na ustanovenie § 227 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení uviedol, že žalovanej riadne preukázal rozhodujúce skutočnosti, o ktorých mal vedomosť a ktorými disponoval v čase uplatnenia nároku na dávku a o ďalšie preukazovanie rozhodujúcich skutočností ho žalovaná pred vydaním rozhodnutia o priznaní dávky nepožiadala. Príjemcom dávky sa stal až dňa 12.10.2017 a najskôr až týmto dátumom mu vznikla povinnosť oznámiť zmenu rozhodujúcich skutočností žalovanej a preto následné plnenie jeho povinností ako príjemcu dávky nemalo žiaden vplyv na vznik preplatku za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017. Naviac žalovaná ho nikdy nevyzvala na preukázanie trvania respektíve zániku nároku na dávku. Žalovanej vytkol, že ak by mal vychádzať z jej premisy, podľa ktorej rozhodujúcou skutočnosťou pre zánik nároku na dávku bol vznik pracovného pomeru, nesúhlasí s jej tvrdením, že o tomto nevedela, pretože sa domnieva, že jeho zamestnávateľ ho do registra poistencov riadne a včas prihlásil a žalovaná už od začiatku konania o priznanie dávky touto informáciou disponovala. S odkazom na ust. § 195 ods. 1, 2, § 196 ods. 1 a § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení konštatoval, že nesprávne konanie Sociálnej poisťovne, nemôže ísť na jeho ťarchu, pretože povinnosťou Sociálnej poisťovne bolo zistiť skutočný stav veci a na ten účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie (zo dňa 05.10.2017) a teda v čase výplaty dávky žalovaná napriek tomu, že musela mať vedomosť o vzniku jeho pracovného pomeru s terajším zamestnávateľom, mu dávku aj za toto obdobie vyplatila. Ďalej poukázal na ustanovenie § 34 ods. 5 písm. a/ Zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti s uvedením, že oznamovaciu povinnosť si dňa 07.09.2017 splnil telefonicky, ako aj oznámením všetkých skutočností príslušnému ÚPSVaR a preto mu nie je zrejmé tvrdenie žalovanej, že si svoju zákonnú povinnosť nesplnil a nepredložil pracovnú zmluvu s dňom vzniku pracovného pomeru dňa 01.09.2017. Zdôraznil, že medzi jeho konaním a vznikom preplatku neexistuje kauzálny nexus, nakoľko podľa jeho názoru preplatok vznikol v dôsledku oneskoreného konania ÚPSVaR, ktorý napriek dispozícií so všetkými relevantnými údajmi neoznámil riadne a včas odporkyni údaje z evidencie uchádzačov o zamestnanie, tak ako to má na mysli § 233 ods. 12 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení. S poukazom na ust. § 236 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení odmietol, že by úmyselným, respektíve nedbanlivostným konaním alebo opomenutím zavinil vznik preplatku na dávke, voči odporkyni ako aj ÚPSVaR si v zákonných lehotách splnil všetky povinnosti. Za nesprávnu považuje aj úvahu žalovanej, že vedel, alebo musel predpokladať, že dávka sa mu vyplácala neprávom, alebo vo vyššej sume v akej mu patrila a aj jej úvahu, že vedomosť o vzniku pracovného pomeru znamená zároveň aj vedomosť, že sa dávka vyplatila neprávom. Poznamenal, že v čase výplaty dávky nebol ešte ani oboznámený s rozhodnutím žalovanej o priznaní dávky a nemohol teda posúdiť, či mu bola vyplatená správne a v zákonnej výške. Uviedol, že právoplatným vyradením z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.09.2017 jeho nárok na dávku v nezamestnanosti zanikol, o čom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 31128/2017-BAM-DvN zo dňa 07.12.2017, keď rozhodla o zániku nároku dňom 01.09.2017 a o zastavení výplaty dávky od 01.10.2017. Skonštatoval, že samotný zánik nároku na dávku automaticky a bez ďalšieho neznamená, že sú splnené aj podmienky pre vznik zodpovednosti podľa § 236 Zákona o sociálnom poistení, pričom poukázal napr. na rozsudok NSSR sp.zn. 7Sžo/77/2011 zo dňa 27.09.2012. 3. V prípade toho, že by súd vec žalovanej nezrušil a nevrátil na ďalšie konanie žiadal o jeho moderáciu, nakoľko povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti v sume 555,90 eur bola uložená zjavne neproporcionálne a neprimerane k povahe skutku, jeho dôsledkom a okolnostiam. 4. Žalobca sa návrhom na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia žalovanej z toho istého dňa, domáhal v zmysle § 185 písm. a/ Správneho súdneho poriadku aj priznania odkladného účinku žalobe s odôvodnením, že mu hrozí závažná ujma na jeho subjektívnych právach, keď nezákonným uložením povinnosti vrátiť časť dávky v nezamestnanosti, dochádza k závažnému bezprostrednému zásahu do jeho vlastníckych práv a práva na primerané hmotné zabezpečenie, keď nie z vlastnej viny nemohol právo na prácu v dôsledku vzniku právne relevantnej udalosti vykonávať, a dochádza aj k porušeniu princípu právnej istoty a zásady legitímneho očakávania uspokojenia jeho daného nároku. Žalovanej vytkol, že mu neuložila povinnosti na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd a že navrátenie realizovaného rozhodnutia do pôvodného stavu, by bolo následne sťažené. 5. Žalovaná v rámci vyjadrenia, s poukazom na ustanovenie § 105 ods. 2, § 112 ods. 4, § 236 ods. 1 písm. b/, § 227 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení a § 36 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení uviedla, že podľa oznámenia ÚPSVaR Malacky č.k. MA1/OSO/ZAN/2017/13029 zo dňa 05.09.2017, bol žalobca dňom 22.08.2017 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil dňa 02.10.2017 v pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava, ktorá dňa 05.10.2017 vydala rozhodnutie číslo 25300/2017-BAM-DvN, podľa ktorého mal žalobca v zmysle § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2017, nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 37,0546 eur, od 22.08.2017 na obdobie 6 mesiacov, pri splnení zákonných podmienok. Dávku poberal v období od 22.08.2017 do 30.09.2017 a bola mu vyplatená v celkovej sume 741,20 eur. Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava dňa 18.10.2017 zistila, že rozhodnutím ÚPVSaR Malacky, č.k. MA1/OSO/ZAN/2017/13029/1 zo dňa 18.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2017 (žalobca odvolanie nepodal), bol žalobca dňom 01.09.2017 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a týmto dňom mu v zmysle § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení zanikol aj nárok na dávku v nezamestnanosti. Na základe uvedeného, Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava dňa 07.12.2017 vydala rozhodnutie č. 31128/2017- BAM-DvN, v zmysle ktorého žalobcovi podľa § 105 ods. 2 ZSP od 01.09.2017 zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti a podľa § 112 ods. 4 ZSP sa mu od 01.10.2017 zastavila výplata tejto dávky, ktorá bola vyplatená za obdobie od 22.08.2017 do 30.09.2017 a ktorá bola v období od 01.09.2017 do 30.09.2017 vyplatená neprávom. O skutočnosti, že nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a povinnosť poberateľa vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila vôbec, alebo v poskytovanej sume, bol žalobca poučený, čo dňa 27.09.2017 potvrdil svojím podpisom na poučení žiadateľa o dávku v nezamestnanosti a poberateľa dávky v nezamestnanosti. Na vrátenie neprávom vyplatenej dávky za uvedené obdobie vo výške 555,90 eur bol vyzvaný výzvou č. 31128/2017- BAM-DvN zo dňa 07.12.2017. Dňa 04.01.2018 doručil žalobca Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava podanie, v ktorom uviedol, že požadovanú sumu podľa jeho názoru nie je povinný vrátiť a predmetnú výzvu považuje za neopodstatnenú. Predpísanú sumu v určenej 15- dňovej lehote neuhradil a preto bol rozhodnutím číslo 2789/2018-BAM-DvN zo dňa 01.02.2018 zaviazaný na jej vrátenie v sume 555,90 eur. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie číslo 41863-2/2018-BA zo dňa 27.04.2018, právoplatným dňa 16.05.2018, zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Žalovaná na námietky žalobcu uviedla, že na vrátenie dávky v nezamestnanosti bol vyzvaný podľa § 236 ods. 1 písm. b/ ZSP a pre naplnenie tohto ustanovenia nie je nevyhnutné protiprávne konanie, respektíve opomenutie konania. Žalobca vedel, že od 01.09.2017 mu vznikol pracovný pomer, teda už nebol nezamestnaný, čoho následkom je vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie a zánik nároku na dávku. Žalobca teda vedel respektíve musel predpokladať, že dávka v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená za obdobie počas ktorého bol zamestnaný a mal nárok na mzdu mu bola vyplatená neprávom a je ju povinný vrátiť. Žalovaná poukázala na ust. § 227 ods. 3 prvá veta ZSP, v zmysle ktorého, v čase keď žalobca požiadal o priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti (dňa 02.10.2017), bol povinný oznámiť, že od 01.09.2017 je v pracovnom pomere a túto povinnosť si nesplnil. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu uviedla, že zamestnávateľ vznik jeho pracovného pomeru oznámil na účely plnenia povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a nie v súvislosti s jeho nárokom na dávku v nezamestnanosti a podotkla, že vznik pracovného pomeru nemá automaticky za následok vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. ÚPSVaR vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe jej oznámenia, že za mesiac september 2017 dosiahol žalobca vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie, čo je predpokladom prehodnotenia jeho vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ďalej uviedla, že postupovala v súlade s ust.§ 195 ZSP, zistila všetky skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti a o výške nároku na túto dávku a naopak svoje povinnosti si nesplnil žalobca. Uchádzač o zamestnanie je podľa § 34 ods. 5 písm. a/ Zákona o službách zamestnanosti povinný do 8 kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie a žalobca pri citácií tohto ustanovenia zámerne neuviedol slovo písomne, čo znamená, že si je vedomý nesplnenia svojej povinnosti. V prípade splnenia si tejto povinnosti by ho ÚPSVaR Malacky bez zbytočného odkladu vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie a žalovaná by bez zbytočného odkladu rozhodla o zániku jeho nároku na dávku v nezamestnanosti a ku vzniku preplatku by nedošlo. Poukázala na rozsudky NS SR sp.zn. 10 Sžo/2/2015 zo dňa 03.02.2016 sp.zn. 9 Sžo/7/2015 zo dňa 25.01.2017 a sp.zn. 9 Sžo /12/2015 zo dňa 26.04.2017, v ktorých sa NS SR v skutkovo obdobných prípadoch stotožnil s jej právnym názorom. 6. V súvislosti s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku navrhla na základe svojho vyjadrenia k žalobe odkladný účinok nepriznať, pretože na to neexistuje právny dôvod. S názorom žalobcu, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma vyslovila nesúhlas. 7. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 8. Podľa § 184 S.s.p., podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 9. Podľa § 185 písm. a/ S.s.p., správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 10. Podľa ust. § 188 ods. 1 S.s.p. ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 11. Súd skúmal, či by označeným konaním žalovaného správneho orgánu v kontexte s nepriznaním odkladného účinku žalobe, hrozila žalobcovi závažná ujma zadefinovaná v hypotéze ust. § 185 písm. a/ S.s.p. a dospel k záveru, že argumentácia žalobcu, preukazujúca dôvodnosť žaloby vo veci samej v spojení a jeho argumentáciou, odôvodňujúcou priznanie odkladného účinku, nepredstavuje pre žalobcu riziko vyvolávajúce nutnosť priznania odkladného účinku žalobe, ktorá bola naviac argumentačne oslabená okolnosťami uvádzanými žalovanou v jej vyjadrení k žalobe, ako i obsahom samotného administratívneho spisu. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 185 S.s.p. Aj v prípade, že sú tieto splnené, súd musí ešte zvažovať, či by v prípade priznania odkladného účinku správnej žalobe nedošlo k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania. Z v podstate preventívneho charakteru tohto inštitútu vyplýva, že pred jeho priznaním súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné na vydanie meritórneho rozhodnutia, no v každom prípade je potrebné, aby zo strany žalobcu boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti hrozby závažnej ujmy, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca svoje tvrdenia žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepodložil a ani neosvedčil a súd priamu súvislosť medzi jeho tvrdením o zásahu do jeho vlastníckych práv, práva na primerané hmotné zabezpečenie a sťaženia navrátenia realizovaného rozhodnutia žalovanej do pôvodného stavu nenašiel. Nakoľko z preskúmania dôvodov návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súdu hrozba závažnej ujmy nevyplynula, priamym procesným následkom takéhoto návrhu je potom jeho zamietnutie. Súd preto vzhľadom k nesplneniu podmienok predpokladaných ust. § 185 písm. a/ S.s.p., a s poukazom na ust. § 188 S.s.p., rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 1 písm. e/ S.s.p.).