Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sa/53/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200814 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200814.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: V.. Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. O. XXX, XXX XX B. O. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. Augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, konajúc o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 41863-2/2018-BA zo dňa 27. apríla 2018 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu (ďalej len „žaloba“), doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.05.2018, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredie č. 41863-2/2018-BA zo dňa 27.04.2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, eventuálne zmeny citovaného rozhodnutia a zaviazania žalobcu na vrátenie dávky v nezamestnanosti za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017 v celkovej sume 100 eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Napadnutému rozhodnutiu, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo: 2789/2018-BAM-DvN, zo dňa 1. februára 2018 vo veci povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti (jej časť) za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017 v sume 555,90 eur, vytkol vecnú nesprávnosť a nezákonnosť z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaná nesprávne posúdila hmotnoprávne podmienky vzniku zodpovednosti za preplatok na dávke, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keď žalovaná nepreukazovala naplnenie hmotnoprávnych podmienok vzniku preplatku na dávke, ale popierala samotné zložky pre vznik zodpovednosti v sociálnom poistení a pre rozpor v jej tvrdeniach, zistenie skutkového stavu za nedostačujúce na riadne posúdenie veci - žalovaná porušila princíp materiálnej pravdy zakotvenej v Zákone o sociálnom poistení, keď rovnako dôkladne neobjasnila všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu (§ 191 písm. c/, d/, e/, f/ S.s.p.). Napadnuté rozhodnutie označil za nerešpektujúce ani jeho základné práva zaručené v článku 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1, č. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 3 Ústavy a článku 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. 2. Uvedené námietky skutkovo podložil tým, že dňa 02.10.2017 si u odporkyne uplatnil nárok na priznanie dávky v nezamestnanosti, v októbri 2017 mu bolo doručené rozhodnutie č. 25300/2017-BAM-DvN zo dňa 05.10.2017, ktorým mu bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti a ktorého podkladom mali byť údaje z ÚPSVaR Malacky. Dávka mu bola dňa 12.10.2018 vyplatená jednorazovo. V decembri 2017 mu odporkyňa doručila rozhodnutie zo dňa 07.12.2017 č. 31128/2017-BAM-DvN, podľa ktorého mu nárok na dávku v nezamestnanosti mal zaniknúť ku dňu 01.09.2017 a jej výplata sa mala z dôvodu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie zastaviť od 01.10.2017. Rozhodnutím č. 2789/2018- BAM-DvN zo dňa 01.02.2018 mu Sociálna poisťovňa - pobočka Bratislava, uložila povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017 v celkovej sume 555,90 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie a odvolací orgán ktorý napadnuté rozhodnutie preskúmal, rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a jeho žalobu zamietol. S poukazom na ustanovenie § 236 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, žalobca namietol, že rozhodnutie žalobkyne je v rozpore s hmotnoprávnymi predpismi a je nezákonné, nakoľko z jeho strany nie sú naplnené podmienky na založenie zodpovednosti vrátiť poskytnutú dávku. Odkázal na ust. § 105 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), z ktorého vyplýva, že vznik /zánik nároku na dávku v nezamestnanosti je viazaný na zaradenie/ vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie a nie na vznik pracovného pomeru a Sociálnej poisťovni mal povinnosť oznámiť svoje vyradenie z evidencie uchádzačov a nie vznik pracovného pomeru. Nakoľko dokladom o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie v čase vzniku preplatku nedisponoval a nebol s ním ani oboznámený, hoci toto akceptuje, nemohol túto skutočnosť žalovanej ani oznámiť. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovanej v ktorom uviedla, že ÚPSVaR Malacky rozhodnutím č.k. MA1/OSO/ZAM/2017/13029/1 zo dňa 18.10.2017 rozhodol o vyradení z evidencie uchádzačov, z čoho vyplýva, že k preplatku na dávke by došlo aj vtedy, ak by sa žalobca už dňom vydania predmetného rozhodnutia dozvedel o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ďalej s odkazom na ustanovenie § 227 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení uviedol, že žalovanej riadne preukázal rozhodujúce skutočnosti, o ktorých mal vedomosť a ktorými disponoval v čase uplatnenia nároku na dávku a o ďalšie preukazovanie rozhodujúcich skutočností ho žalovaná pred vydaním rozhodnutia o priznaní dávky nepožiadala. Príjemcom dávky sa stal až dňa 12.10.2017 a najskôr až týmto dátumom mu vznikla povinnosť oznámiť zmenu rozhodujúcich skutočností žalovanej a preto následné plnenie jeho povinností ako príjemcu dávky nemalo žiaden vplyv na vznik preplatku za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017. Naviac žalovaná ho nikdy nevyzvala na preukázanie trvania respektíve zániku nároku na dávku. Žalovanej vytkol, že ak by mal vychádzať z jej premisy, podľa ktorej rozhodujúcou skutočnosťou pre zánik nároku na dávku bol vznik pracovného pomeru, nesúhlasí s jej tvrdením, že o tomto nevedela, pretože sa domnieva, že jeho zamestnávateľ ho do registra poistencov riadne a včas prihlásil a žalovaná už od začiatku konania o priznanie dávky touto informáciou disponovala. S odkazom na ust. § 195 ods. 1, 2, § 196 ods. 1 a § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení konštatoval, že nesprávne konanie Sociálnej poisťovne, nemôže ísť na jeho ťarchu, pretože povinnosťou Sociálnej poisťovne bolo zistiť skutočný stav veci a na ten účel zaobstarať potrebné podklady na rozhodnutie (zo dňa 05.10.2017) a teda v čase výplaty dávky žalovaná napriek tomu, že musela mať vedomosť o vzniku jeho pracovného pomeru s terajším zamestnávateľom, mu dávku aj za toto obdobie vyplatila. Ďalej poukázal na ustanovenie § 34 ods. 5 písm. a/ Zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti s uvedením, že oznamovaciu povinnosť si dňa 07.09.2017 splnil telefonicky, ako aj oznámením všetkých skutočností príslušnému ÚPSVaR a preto mu nie je zrejmé tvrdenie žalovanej, že si svoju zákonnú povinnosť nesplnil a nepredložil pracovnú zmluvu s dňom vzniku pracovného pomeru dňa 01.09.2017. Zdôraznil, že medzi jeho konaním a vznikom preplatku neexistuje kauzálny nexus, nakoľko podľa jeho názoru preplatok vznikol v dôsledku oneskoreného konania ÚPSVaR, ktorý napriek dispozícií so všetkými relevantnými údajmi neoznámil riadne a včas odporkyni údaje z evidencie uchádzačov o zamestnanie, tak ako to má na mysli § 233 ods. 12 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení. S poukazom na ust. § 236 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení odmietol, že by úmyselným, respektíve nedbanlivostným konaním alebo opomenutím zavinil vznik preplatku na dávke, pretože voči odporkyni ako aj ÚPSVaR si v zákonných lehotách splnil všetky povinnosti. Za nesprávnu považuje aj úvahu žalovanej že vedel, alebo musel predpokladať, že dávka sa mu vyplácala neprávom, alebo vo vyššej sume v akej mu patrila a aj jej úvahu, že vedomosť o vzniku pracovného pomeru znamená zároveň aj vedomosť, že sa dávka vyplatila neprávom. Poznamenal, že v čase výplaty dávky nebol ešte ani oboznámený s rozhodnutím žalovanej o priznaní dávky a nemohol teda posúdiť, či mu bola vyplatená správne a v zákonnej výške. Uviedol, že právoplatným vyradením z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.09.2017 jeho nárok na dávku v nezamestnanosti zanikol, o čom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 31128/2017-BAM-DvN zo dňa 07.12.2017, keď rozhodla o zániku nároku dňom 01.09.2017 a o zastavení výplaty dávky od 01.10.2017. Skonštatoval, že samotný zánik nároku na dávku automaticky a bez ďalšieho neznamená, že sú splnené aj podmienky pre vznik zodpovednosti podľa § 236 Zákona o sociálnom poistení, pričom poukázal napr. na rozsudok NS SR sp.zn. 7Sžo/77/2011 zo dňa 27.09.2012. 3. Žalobca v prípade, ak by súd vec nezrušil a nevrátil na ďalšie konanie žalovanej, žiadal o jeho moderáciu, nakoľko povinnosť vrátiť dávku v nezamestnanosti v sume 555,90 eur bola uložená zjavne neproporcionálne a neprimerane k povahe skutku, jeho dôsledkom a okolnostiam. 4. Žalovaná v rámci vyjadrenia, s poukazom na ustanovenie § 105 ods. 2, § 112 ods. 4, § 236 ods. 1 písm. b/, § 227 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení a § 36 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení uviedla, že podľa oznámenia ÚPSVaR Malacky č.k. MA1/OSO/ZAN/2017/13029 zo dňa 05.09.2017, bol žalobca dňom 22.08.2017 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnil dňa 02.10.2017 v pobočke Sociálnej poisťovne Bratislava, ktorá dňa 05.10.2017 vydala rozhodnutie číslo 25300/2017-BAM-DvN, podľa ktorého mal žalobca v zmysle § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2017, nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 37,0546 eur, od 22.08.2017 na obdobie 6 mesiacov, pri splnení zákonných podmienok. Dávku poberal v období od 22.08.2017 do 30.09.2017 a bola mu vyplatená v celkovej sume 741,20 eur. Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava dňa 18.10.2017 zistila, že rozhodnutím ÚPVSaR Malacky, č.k. MA1/OSO/ZAN/2017/13029/1 zo dňa 18.10.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2017 (žalobca odvolanie nepodal), bol žalobca dňom 01.09.2017 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a týmto dňom mu v zmysle § 105 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení zanikol aj nárok na dávku v nezamestnanosti. Na základe uvedeného, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava dňa 07.12.2017 vydala rozhodnutie č. 31128/2017- BAM-DvN, v zmysle ktorého žalobcovi podľa § 105 ods. 2 ZSP od 01.09.2017 zanikol nárok na dávku v nezamestnanosti a podľa § 112 ods. 4 ZSP sa mu od 01.10.2017 zastavila výplata tejto dávky, ktorá bola vyplatená za obdobie od 22.08.2017 do 30.09.2017 a ktorá bola v období od 01.09.2017 do 30.09.2017 vyplatená neprávom. O skutočnosti, že nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a povinnosť poberateľa vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila vôbec, alebo v poskytovanej sume, bol žalobca poučený, čo dňa 27.09.2017 potvrdil svojím podpisom na poučení žiadateľa o dávku v nezamestnanosti a poberateľa dávky v nezamestnanosti. Na vrátenie neprávom vyplatenej dávky za uvedené obdobie vo výške 555,90 eur bol vyzvaný výzvou č. 31128/2017- BAM-DvN zo dňa 07.12.2017. Dňa 04.01.2018 doručil žalobca Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava podanie, v ktorom uviedol, že požadovanú sumu podľa jeho názoru nie je povinný vrátiť a predmetnú výzvu považuje za neopodstatnenú. Predpísanú sumu v určenej 15 - dňovej lehote neuhradil a preto bol rozhodnutím číslo 2789/2018-BAM-DvN zo dňa 01.02.2018 zaviazaný na jej vrátenie v sume 555,90 eur. Proti rozhodnutiu podal odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie číslo 41863-2/2018-BA zo dňa 27.04.2018, právoplatným dňa 16.05.2018, zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Žalovaná na námietky žalobcu uviedla, že na vrátenie dávky v nezamestnanosti bol vyzvaný podľa § 236 ods. 1 písm. b/ ZSP a pre naplnenie tohto ustanovenia nie je nevyhnutné protiprávne konanie, respektíve opomenutie konania. Žalobca vedel, že od 01.09.2017 mu vznikol pracovný pomer, teda už nebol nezamestnaný, čoho následkom je vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie a zánik nároku na dávku. Žalobca teda vedel respektíve musel predpokladať, že dávka v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená za obdobie počas ktorého bol zamestnaný a mal nárok na mzdu mu bola vyplatená neprávom a je ju povinný vrátiť. Žalovaná poukázala na ust. § 227 ods. 3 prvá veta ZSP, v zmysle ktorého, v čase keď žalobca požiadal o priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti (dňa 02.10.2017), bol povinný oznámiť, že od 01.09.2017 je v pracovnom pomere a túto povinnosť si nesplnil. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu uviedla, že zamestnávateľ vznik jeho pracovného pomeru oznámil na účely plnenia povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a nie v súvislosti s jeho nárokom na dávku v nezamestnanosti a podotkla, že vznik pracovného pomeru nemá automaticky za následok vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. ÚPSVaR vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe jej oznámenia, že za mesiac september 2017 dosiahol žalobca vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie, čo je predpokladom prehodnotenia jeho vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ďalej uviedla, že postupovala v súlade s ust.§ 195 ZSP, zistila všetky skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti a o výške nároku na túto dávku a naopak svoje povinnosti si nesplnil žalobca. Uchádzač o zamestnanie je podľa § 34 ods. 5 písm. a/ Zákona o službách zamestnanosti povinný do 8 kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie a žalobca pri citácií tohto ustanovenia zámerne neuviedol slovo písomne, čo znamená, že si je vedomý nesplnenia svojej povinnosti. V prípade splnenia si tejto povinnosti by ho ÚPSVaR Malacky bez zbytočného odkladu vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie a žalovaná by bez zbytočného odkladu rozhodla o zániku jeho nároku na dávku v nezamestnanosti a ku vzniku preplatku by nedošlo. Poukázala na rozsudky NS SR sp.zn. 10 Sžo/2/2015 zo dňa 03.02.2016 sp.zn. 9 Sžo/7/2015 zo dňa 25.01.2017 a sp.zn. 9 Sžo /12/2015 zo dňa 26.04.2017, v ktorých sa NS SR v skutkovo obdobných prípadoch stotožnil s jej právnym názorom. 5. V replike k vyjadreniu žalovanej, žalobca v plnom rozsahu zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Doplnil, že rozhodnutie ÚPSVaR Malacky č. MA1/OSO/ZAM/2017/13029/1 zo dňa 18.10.2017 mu nebolo doručené a preto prípadné odvolanie ani podať nemohol. Žalovanej vytkol účelové popieranie jednotlivých predpokladov pre založenie zodpovednosti v sociálnom poistení a uviedol, že problematika preplatkov na dávkach je zaradená do časti zákona upravujúcej zodpovednosť v sociálnom poistení a v zmysle toho ust. § 236 ZSP treba vykladať v nadväznosti na toto jeho systematické zaradenie do ZSP a v uvedených súvislostiach vyjadril presvedčenie, že účelom ust. § 236 ods. 1 písm. b/ ZSP nie je trestať, ale naopak chrániť dobromyseľného príjemcu dávky, a to aj v prípade, ak sú inak naplnené všeobecné podmienky na založenie zodpovednosti v sociálnom poistení. V ďalšom poukázal na to, že informáciami o vzniku pracovného pomeru žalovaná celý čas disponovala, išlo o skutočnosť jednoznačne známu z jej činnosti, ktorú v zmysle § 196 ods. 1 ZSP nebolo potrebné v konaní preukazovať, mala dostatok času na to, aby sa riadne zaoberala jeho žiadosťou, preskúmala všetky potrebné skutočnosti a zo svojho informačného systému si zadovážila všetky podklady potrebné pre vydanie rozhodnutia. Žalobca poznamenal, že si splnil aj oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 34 ods. 5 pís. a/ zák.č. 5/2004 Z.z. a to telefonicky a dňa 07.09.2017 aj mailovým podaním a doplnil, že príjemcovia dávok reálne nemôžu poznať všetky zákony a všetky povinnosti, ktoré im ukladá ten ktorý zákon. Poukázal na to, že rozsudky NS SR, na ktoré sa odvoláva žalovaná riešia odlišnú právnu situáciu a tak ich na prejednávanú vec nemožno aplikovať. Ako zásadnú vzniesol námietku k zákonnosti postupu žalovanej, pričom poukázal na rozhodnutie z 05.10.2017, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti od 22.08.2017 na obdobie 6 mesiacov a § 116 ods. 1 ZSP, podľa ktorého sa dávky v nezamestnanosti vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou. V nadväznosti na uvedené usúdil, že žalovaná mala dostatok času na riadne zistenie skutkového stavu veci a prípadné vyzvanie ho na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Za navodenie neistého právneho stavu označil rozhodnutie č. 31128/2017-BAM-DvN zo dňa 07.12.2017, v zmysle ktorého mu podľa § 105 ods. 2 ZSP mal nárok na dávku zaniknúť od 01.09.2017, pričom výplata predmetnej dávky sa mala v zmysle § 112 ods. 4 ZSP zastaviť od 01.10.2017. Ďalej postupu žalovanej vytkol, že spornú dávku mu vôbec v zmysle ust. § 112 ods. 2 ZSP neodňala z dôvodu že prestal spĺňať zákonné predpoklady na ďalšie trvanie nároku na dávku v nezamestnanosti, čím vytvorila zmätočný právny stav. Do pozornosti dal, že rozhodnutie o zániku nároku na dávku a zastavení výplaty dávky bolo vydané až 07.12.2017 a teda žalovaná mu až do tohto dátumu nezákonne zadržovala ďalšiu výplatu dávky, pričom až do tohto okamihu (doručenia predmetného rozhodnutia) bol v dobrej viere, že mu dávka právom patrí, dokonca mohol aj predpokladať, že mu bude aj ďalej vyplácaná. Záverom zdôraznil, že v celom konaní nepožadoval a ani nepožaduje doplatenie dávky za október, prípadne november 2017, keď žalovaná v konaní nerešpektovala svoje vlastné rozhodnutie o priznaní dávky až na 6 mesiacov od 22.08.2017) a bez ďalšieho mu pozastavila ďalšie vyplácanie dávky. Na druhej strane nerozumie tomu, prečo by mal byť sankcionovaný založením zodpovednosti za preplatok na dávke, keď k samotnému preplatku došlo ne/konaním iných subjektov, prípadne priamo žalovanej. 6. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej o odvolaní žalobcu, ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 S.s.p.), pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože napadnuté i prvostupňové rozhodnutia vychádzali zo správneho právneho záveru o povinnosti žalobcu vrátiť v zmysle ust. § 236 ods. 1 pís. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neprávom prijaté plnenie - dávku v nezamestnanosti za obdobie 01.09.2017 - 30.09.2017 a v konaní neboli preukázané žiadne nové resp. zmenené skutočnosti. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä so žiadosťou žalobcu zo dňa 27.09.2017 o dávku v nezamestnanosti spolu s jej prílohou - poučením žiadateľa o dávku v nezamestnanosti a poberateľa dávky v nezamestnanosti z toho istého dňa, oznámením o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo dňa 05.09.2017, rozhodnutím Sociálnej poisťovne - pobočka Bratislava zo dňa 05.10.2017 o priznaní nároku na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 37,0546 Eur od 22.08.2017 a obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok, výzvou a rozhodnutím o zániku nároku na dávku v nezamestnanosti a zastavení jej výplaty zo dňa 07.12.2017, odpoveďou žalobcu zo dňa 04.01.2018, rozhodnutím zo dňa 01.02.2018, odvolaním žalobcu zo dňa 09.03.2018 a rozhodnutím žalovanej zo dňa 27.04.2018 a s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe sú nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. § 190 zamietol. 7. Podľa § 105 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.%2523105'&ucin-k- dni='30.12.9999'> zákona č. 461/2003 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 2 sú štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106. 8. Podľa § 105 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.%2523105'&ucin- k-dni='30.12.9999'> zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. <aspi:// module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (ďalej len „ZSP“) nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a d ňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. 9. Podľa § 112 ods. 2 ZSP dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 10. Podľa § 112 ods. 4 ZSP výplata dávky v nezamestnanosti sa zastaví, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti. 11. Podľa § 112 ods. 6 ZSP dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. 12. Podľa § 227 ods. 3 ZSP poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu. 13. Podľa § 236 ods. 1 písm. b/ <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.%2523236'&ucin- k-dni='30.12.9999'> zákona č. 461/2003 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 14. Podľa § 36 ods. 1 písm. a/ zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu. 15. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). 16. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn. 2Sžo 32/2014). 17. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku (S.s.p.). K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 S.s.p je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 S.s.p. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ S.s.p., ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ust. § 203 ods. 2 S.s.p., v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku), nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne, v celom rozsahu a to aj s ohľadom na možnosť žalobcu, ktorý je fyzickou osobou, meniť a dopĺňať rozsah správnej žaloby a jej dôvody až do rozhodnutia správneho súdu (§ 203 ods.1 S.s.p.). 18. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 27.09.2017, doručenou dňa 02.10.2017, požiadal pobočku Sociálnej poisťovne Bratislava, ako prvostupňový orgán, o dávku v nezamestnanosti, od 22.08.2017. Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie od uvedeného dňa, mu bolo oznámené listom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, zo dňa 05.09.2017. Rozhodnutím zo dňa 05.10.2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa ust. § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 ZSP priznala nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 37,0546 Eur od 22.08.2017 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok. Rozhodnutím zo dňa 07.12.2017 právne odôvodneným ust. § 105 ods. 2 ZSP v spojení s ust. § 112 ods. 4 ZSP rozhodla pobočka Sociálnej poisťovne Bratislava o zániku nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti od 01.09.2017 a jej výplatu mu zastavila od 01.10.2017. Rozhodla tak na základe vyradenia žalobcu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky z evidencie uchádzačov o zamestnanie, od 01.09.2017. Rozhodnutím zo dňa 01.02.2018 zaviazala žalobcu povinnosťou vrátiť časť dávky v nezamestnanosti za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017 v celkovej sume 555,90 Eur. 19. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.04.2018 žalovaná zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo dňa 01.02.2018. Rozhodnutie právne odôvodnila ust. § 105 ods. 2, § 112 ods. 4, § § 236 ods. 1 pís. b/, § 227 ods. 3, § 237a ods. 3 a § 36 ods. 1 pís. a/ zák.č. 5/2004 Z.z., poukázala na splnenie podmienok vzniku nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti preukázaním 1 096 dní poistenia v nezamestnanosti v posudzovanom období, na základe čoho mu bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti, uviedla chronológiu konania a v reakcii na žalobcom vznášanú námietku jeho nezavineného konania, poukázala na jeho povinnosť vrátiť neprávom poskytnutú dávku na základe ust. § 236 ods. 1 pís. b/ a nie pís. a/, kedy by jeho námietka mohla byť opodstatnená. Poukázala aj na jeho vedomosť o tom, že dňa 01.09.2017 už nebol nezamestnaný a teda musel vedieť, resp. predpokladať, že dávka mu bola za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017 vyplatená neprávom. Do pozornosti dala ust. § 227 ods. 3 ZSP a povinnosti pre príjemcu dávky z neho vyplývajúce a aj nesplnenie povinnosti žalobcu voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, ktorý ho vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.09.2017 a ktorému pracovnú zmluvu uzatvorenú k tomuto dňu nepredložil. Dodala, že k rozhodnutiam iných orgánov nie je oprávnená sa vyjadrovať. 20. Žalobca svoju správnu žalobu z procesného hľadiska založil na porušení ust. § 191 S.s.p. a to na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, nesprávnom právnom posúdení a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, rozporu skutkového stavu s administratívnymi spismi a svoje vecné námietky zastrešil nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia. 21. K uvedeným námietkam dáva súd do pozornosti, že len správne a zákonne zistený skutkový stav vytvára predpoklad právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci, z čoho možno logicky vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak teda žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná. Túto teóriu podporuje aj rozsudok NS SR sp.zn. 1 Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017, v ktorom sa na str. 20 uvádza: „Kasačný súd v súvislosti so sťažovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, že s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, t.j. že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. “ 22. Za nezákonné rozhodnutie, ako napadnuté rozhodnutie označil žalobca, treba považovať právoplatné rozhodnutie, ako výsledok rozhodovacej činnosti, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, a ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Z uvedeného vyplýva, že takouto vadou nemôže v tomto štádiu konania žalobou napadnuté rozhodnutie trpieť. 23. Žalobné námietky žalobcu ako i jeho argumentácia je založená na nenaplnení hmotnoprávnych predpokladov vzniku zodpovednosti za preplatok na dávke v nezamestnanosti, založenej na ust. § 236 ods. 1 pís. b/ ZSP. Súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že zákon o sociálnom poistení stanovuje subjektom zúčastneným na sociálnom poistení viaceré povinnosti, ktorými majú byť dosiahnuté jeho ciele a úlohy. Zákon povinnosti v rámci systému sociálneho poistenia nielen ukladá, ale ak určitý subjekt svoje povinnosti neplní alebo porušuje, ich dodržiavanie aj primerane vynucuje. 24. Nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak a slúži na prekrytie nedostatku finančných prostriedkov v čase absencie pracovného uplatnenia poistenca. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na na jednotlivé druhy poistenia; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky (§ 109 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.%2523109'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi:// module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.%2523109'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 461/2003 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Nebolo sporné, že zaradením do evidencie nezamestnaných, žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti, na základe žiadosti zo dňa 27.09.2017, doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 02.10.2017, odo dňa 22.08.2017 vznikol. V samotnej žiadosti o dávku v nezamestnanosti je v kolónke pod pís. L, bod 3,4,5 uvedené: Potvrdzujem svojím podpisom úplnosť a pravdivosť údajov, som si vedomý právnych následkov vyplývajúcich z nesprávne uvedených údajov, ako i povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy dávky v nezamestnanosti, som si vedomý nevyhnutnosti oznámiť každú zmenu osobných údajov a skutočnosti týkajúcich sa nároku na dávku v nezamestnanosti príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Prílohou žiadosti je poučenie žiadateľa o dávku a poberateľa dávky v nezamestnanosti, znalosť a porozumenie obsahu ktorého žalobca svojim podpisom potvrdil a z obsahu ktorého vyplýva uvedenie dôvodov zániku nároku na dávku ako aj povinnosti poberateľa v lehote do ôsmich dní oznámiť skutočnosti rozhodujúce na vznik trvanie a zánik nároku na dávku, na jej výplatu, jej sumu ako aj zmenu týchto skutočností. Expressis verbis sú v poučení vymenované dotknuté skutočnosti a medzi nimi aj vyradenie z evidencie uchádzačov. Do informácie o povinnostiach poberateľa dávky je zahrnuté aj vrátenie dávky alebo jej časti odo dňa od ktorého mu nepatrila v poskytovanej sume, ak nesplnil povinnosť uloženú zákonom alebo prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, najmä v prípade spätného vyradenia z evidencie alebo v prípade spätného priznania iných dávok sociálneho poistenia, ktorých priznanie a poberanie vylučuje nárok na poberanie dávky. 25. Tzn. žalobca súhrn svojich povinností prijal hneď získaním statusu žiadateľa o dávku v nezamestnanosti, a situácia uvedená za predposlednou čiarkou danej informácie nastala, čo súčasne vylučuje opodstatnenosť jeho tvrdení o reálnej nemožnosti príjemcov dávok poznať všetky zákony a povinnosti, zákonmi im uložené s poukazom na zúženie rozsahu ich zodpovednosti dané písm. a/ ods. 1 ust. § 236 ZSP. K tejto jeho dodatkovej úvahe súd podotýka, že jemu nebola povinnosť uložená podľa písm. a/ ale písm. b/ citovaného ustanovenia, s jasne formulovanou dispozíciou porušenia povinnosti, t.j. príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 26. . Za irelevantné súd považuje aj ďalšie žalobcom rozvíjané námietky, najmä v rovine nevyhnutnosti protiprávneho konania z jeho strany, o nedoručení rozhodnutia a teda nevedomosti o jeho vyradení dňa 18.10.2017 z evidencie uchádzačov o zamestnanie, s tvrdením že k preplatku na dávke by došlo aj v prípade, ak by sa o vyradení dozvedel (rozhodnutie v odbernej lehote neprevzal a teda k jeho správoplatneniu došlo na základe fikcie doručenia). Za fabulujúcu súd považuje aj nadväzujúcu žalobcovu argumentáciu o neporušení ust. § 227 ods. 3, keď príjemcom dávky sa stal až dňa 12.10.2017, kedy najskôr mu vznikla povinnosť žalovanej riadne oznámiť zmenu rozhodujúcich skutočností, nakoľko rozhodujúce skutočnosti o ktorých mal vedomosť, žalovanej riadne pri uplatnení žiadosti preukázal. Tu treba pripomenúť, že žalobcovi splýva postup Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky a Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava do jedného konania. Žiadosť o dávku v nezamestnanosti zo dňa 27.09.2017, doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava dňa 02.10.2017, a v rámci žiadosti podpísal aj potvrdenie pravdivosti a úplnosti údajov ako aj prehlásenie vedomosti o právnych následkoch vyplývajúcich z nesprávne uvedených (pozn. súdu aj zamlčaných) údajov ako i o povinnosti neprávom vyplatené sumy dávky v nezamestnanosti vrátiť. Žalobcovej pozornosti zrejme uniklo, že v tom čase už mesiac disponoval pracovnou zmluvou a bol v pracovnom pomere. Za relevantné súd nepovažuje ani ďalšie jeho námietky o neporušení zákonných ustanovení z jeho strany a o vedomosti žalovanej zo svojich informačných systémov o vzniku jeho pracovného pomeru atď.., nakoľko na podanie úplných a pravdivých informácií sa zaviazal už dňom podpisu žiadosti. Jediným relevantným v preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia je vznik pracovného pomeru žalobcu dňa 01.09.2017, na základe čoho bol k tomuto dňu spätne vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle ust. § 105 ods. 2 ZSP, v dôsledku čoho mu v súlade s dispozíciou ust. § 236 ods. 1 písm. b/ pretože prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, vznikla povinnosť z vyplatenej dávky za obdobie od 22.08.2017 do 30.09.2017 vrátiť časť dávky vyplatenej bez právneho titulu za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017 v rozsahu 555,90 Eur, ktorej prijímateľ bol za súbehu trvania pracovného pomeru a poistenca vyradeného zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie. Žalobca teda vedel, respektíve musel predpokladať, že dávka v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená za obdobie počas ktorého bol vyradený z evidencie a súčasne zamestnaný a mal nárok na mzdu mu bola vyplatená neprávom a je ju povinný vrátiť. Napokon že tejto povinnosti, s explicitným uvedením v poučení žiadateľa, že dávku je povinný vrátiť okrem iného v prípade spätného vyradenia z evidencie alebo v prípade spätného priznania iných dávok sociálneho poistenia, ktorých priznanie a poberanie vylučuje nárok na poberanie dávky, porozumel, vyjadril svojim podpisom na poučení, dňa 27.09.2014 27. K žalobcovým námietkam súd okrajovo uvádza, že tieto by mali svoju právnu logiku na báze teoretickej meditácie o dodržaní procesného postupu správneho orgánu prijatí nešpecifickej, bližšie nekonkretizovanej dávky. V prípade žalobcu je predmetom prieskumu rozhodnutie o vrátení dávky v nezamestnanosti, teda dávky, ktorej už samotný názov úzko špecifikuje účel jej priznania, t.j. príjem pokrývajúci obdobie v nezamestnanosti, kedy všetky úvahy o nenaplnení podmienok zodpovednosti, nevedomosti, porušení postupu žalovanej, či inom prenášaní zodpovednosti na správny orgán neobstoja. 28. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v zistení skutkového stavu žalovanou nedošlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z konania alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti, rozhodnutiu správneho orgánu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 127 až § 129 S.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Žalovaná riadne zistila skutočnosti potrebné na vyvodenie záverov k akým dospela a z poznania obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva správnosť jej rozhodnutia. 29. Správny súd na základe vyššie uvedenej argumentácie žalobu podľa ust. § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 S.s.p. a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).