Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6SaZ/3/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200957 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1018200957.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci žalobcu: I. Ž., L. XX.XX.XXXX, E. C. Ľ., Ľ. M., A., A. Š. G., O. L., G. E., O., J. K. P., W. M.: XXXXXX, G. G. E. T. G. E. C. Ľ., A.. E. Č..XX/A, Ľ. M., toho času registračne v Pobytovom tábore v Rohovciach, na dlhodobej priepustke na adrese S. XXX, XXX XX J., Slovenská republika, zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie, sídlo: Baštová 5, 811 03 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-200-85/2015-Ž zo dňa 21.05.2018, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie ČAS: MU-PO-200-85/2015-Ž zo dňa 21.05.2018, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, vo veci azylu žiadateľa I. Ž., L..: XX.XX.XXXX, E. C. Ľ., Ľ. M., A., ukrajinskej štátnej príslušnosti, ruskej národnosti, bez dokladu totožnosti, posledný pobyt v krajine pôvodu v meste Ľ., A.. E. Č..XX/A, Ľ. M., toho času registračne v Pobytovom tábore v Rohovciach, na dlhodobej priepustke na adrese S. XXX, XXX XX J., Slovenská republika a vec vracia na ďalšie konanie žalovaného. II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-200-85/2015-Ž zo dňa 21.05.2018, žalovaný rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl a súčasne mu podľa ustanovenia § 13c odst. 1 a § 20 ods. 4 zákona č.480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“), neposkytol doplnkovú ochranu. 2. Proti rozhodnutiu ČAS: MU-PO-200-85/2015-Ž zo dňa 21.05.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), podal žalobca prostredníctvom zástupcu správnu žalobu zo dňa 25.06.2018, ktorú doručil dňa 26.06.2018 priamo na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), a ktorou žiadal preskúmanie napadnutého rozhodnutia a domáhal sa jeho zrušenia z dôvodov podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. c), d) a g) zákona č. 162/2016 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), z dôvodov, že rozhodnutie žalovaného ako orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, a preto žiadal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca ďalej v záujme svojej právnej istoty, žiadal, aby správny súd zaviazal žalovaného v ďalšom konaní na rešpektovanie právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžak/9/2017 zo dňa 20.06.2017, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6SaZ/3/2016-42, zo dňa 20.01.2017 tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-P0-200-40/2015-Ž zo dňa 27.09.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca zároveň navrhol správnemu súdu, aby uložil žalovanému za nerešpektovanie právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžak/9/2017, pokutu vo výške 480 EUR mesačne za každých 30 dní nerešpektovania tohto právneho názoru až do maximálnej výšky 2 000 EUR. Žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia podrobne opísal v jednotlivých žalobných bodoch, ako 1) nesprávne právne posúdenie zdravotného stavu žalobcu, 2) nesprávne právne posúdenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu, 3) nesprávne posúdenie ohľadom hrozby neznesiteľného utrpenia, prípadne hrozby smrti v prípade návratu do krajiny pôvodu, 4) nepreskúmateľné odôvodnenie neudelenia humanitného azylu pre nedostatok dôvodov, 5) nesprávne právne posúdenie nesplnenia podmienok pre udelenie azylu podľa ustanovenia § 9 zákona o azyle, 6) nerešpektovanie záväzného právneho názoru kasačného súdu - podstatné porušenie ustanovenia § 191 ods.6 prvá veta SSP a 7) nesprávne právne posúdenie hrozby vážneho bezprávia vo forme hrozby smrti alebo mučenia, prípadne iného krutého alebo neľudského zaobchádzania. Žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne posúdil zistený skutkový stav, a to jeho zdravotný stav, ktorý má značne zhoršený v porovnaní s januárom 2017 a májom 2017, kedy bolo o jeho veci rozhodnuté Krajským súdom v Bratislave, nakoľko mu boli diagnostikované nové ochorenia, a zdôraznil, že bez implantácie kardiostimulátora, jeho monitorovania a medikamentóznej liečby by bol jeho život v ohrození z dôvodu srdcového zlyhania. Uvedené skutočnosti sú preukázané aktuálnymi lekárskymi správami o jeho zdravotnom stave. Z daného vyplýva, že žalovaný nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia týkajúce sa jeho zdravotného stavu, čím sa bezdôvodne odchýlil od záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a teda podstatným spôsobom porušil ustanovenia o konaní, čo malo vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia a došlo tak k naplneniu dôvodov, pre ktoré správny súd má rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods.1 písm. c) a g) SSP. Žalobca v rámci súdnej ochrany preto žiadal okrem iného, aby správny súd v zrušujúcom rozsudku zaviazal správny orgán právnym názorom, že „žalobca je vzhľadom na v konaní zistený zdravotný stav ťažko chorým človekom“. Žalobca zdôraznil, že keďže je ťažko chorý, v prípade návratu do krajiny pôvodu bez zabezpečenia reálneho prístupu k adekvátnej zdravotnej starostlivosti, by mohol predstavovať značné fyzické a psychické útrapy, pretože mu hrozí akútne srdcové zlyhanie prípadne až smrť. Žalobca poukázal na zrušujúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10 Sžak/9/2017 - bod 27, a v ktorom je uvedené, že správny orgán ním získané informácie pojednával iba všeobecne o lekárskej starostlivosti u kardiologických pacientov, a že zo správ nebola zrejmá dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti vo vzťahu ku konkrétnej diagnóze žiadateľa. Žalovaný podľa názoru žalobcu, tak nesprávne právne posúdil jeho zdravotný stav a nesprávne právne posúdil dostupnosť zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu, sporným zostáva teda reálna dostupnosť zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k jeho konkrétnym diagnózam. Žalovaný, preto aby mohol riadne preskúmať, či je pre neho adekvátna zdravotná starostlivosť dostupná v krajine pôvodu t.j. na Ukrajine, mal jednoznačne ustáliť, akú konkrétnu zdravotnú starostlivosť potrebuje. Žalovaný si na rozdiel od požiadavky rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžak/9/2017, opakovane zabezpečil len informácie o existencii zdravotníckych centier (Ľvov, Kyjev), ale už nie informácie o tom, či by špecializovaná zdravotná starostlivosť bola žalobcovi dostupná vzhľadom ne jeho konkrétnu diagnózu, ale aj s ohľadom na všeobecne známu zlú situáciu v zdravotníctve na Ukrajine. Podľa názoru žalobcu, sa správny orgán nezaoberal vyhodnotením, či nedostatočné financovanie zdravotnej starostlivosti pre pacientov s jeho diagnózou na Ukrajine, ktoré sa preukázateľne zistilo, nevedie k žalobcom tvrdenej nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, resp. jej neprístupnosti pre neho. Žalovaný teda nezohľadnil tvrdený vplyv individuálnych okolností prípadu žalobcu, konkrétne jeho veku, nedostatku finančných prostriedkov a schopnosti si ich zadovážiť a nedostatku rodinných väzieb a nedostatku dokladov totožnosti na reálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorá ako vyplýva zo zistení zo COI, ako aj prehlásení niektorých lekárov, je finančne náročná. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca by nemal zabezpečený prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti. Žalobca namietal, že odôvodnenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí na základe ktorého mu nebol udelený humanitný azyl, je nepreskúmateľné, nakoľko bolo nedostatočne odôvodnené a že nerešpektuje právne záväzný názor súdu v zrušujúcom rozsudku v predchádzajúcom konaní, čím narúša princíp právnej istoty a zasahuje do práva na prístup k spravodlivosti a súdnej ochrane. Žalovaný nesprávne právne posúdil nesplnenie podmienok pre udelenie azylu podľa ustanovenia § 9 zákona o azyle. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie hrozby vážneho bezprávia vo forme hrozby smrti alebo mučenia, prípadne iného krutého alebo neľudského zaobchádzania a nerešpektovanie záväzného právneho názoru kasačného súdu a poukázal na to, že na základe skutkových zistení možno konštatovať, že je vystavený reálnej hrozbe zlého zaobchádzania v prípade jeho návratu na Ukrajinu, a preto mu mala byť poskytnutá doplnková ochrana podľa ustanovenia § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle. Poukazuje na článok 3 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv, v zmysle ktorého je zakázané zlé zaobchádzanie s ťažko chorou osobou, ktoré predstavuje neposkytnutie potrebnej špecializovanej zdravotnej starostlivosti tejto osobe v krajine pôvodu, v dôsledku ktorého mu hrozí neznesiteľné fyzické alebo psychické utrpenie, možno smrť, čo predstavuje formu vážneho bezprávia podľa ustanovenia § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle. Žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ak sa domnieval, že žalobca je povinný svoje skutkové tvrdenia subsumovať pod konkrétne právne ustanovenie. Žalovaný taktiež vychádzal z nesprávneho právneho pochopenia tejto formy vážneho bezprávia, pretože požiadavka, že v minulosti sa už musel stať subjektom takéhoto zlého zaobchádzania, ani požiadavka v spojitosti s vlastným minulým konaním v krajine pôvodu, za ktoré by sa zlé zaobchádzanie malo očakávať, nemajú oporu. Žalovaný nezohľadnil správny výklad zákazu zlého zaobchádzania podľa článku 3 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv, ako formy vážneho bezprávia podľa ustanovenia § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle zo strany ESĽP, ani osobitné a individuálne charakteristiky prípadu žalobcu, čo mu uložil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 10Sžak/9/2017. Preto žalovaný predčasne dospel k nesprávnemu právnemu názoru aj v tejto veci. Žalovaný tak nesprávne posúdil otázku naplnenia podmienok pre prítomnosť reálnej hrozby vážneho bezprávia, čím založil svoje rozhodnutie o neposkytnutí doplnkovej ochrany na nesprávnom právnom posúdení. Tým došlo k naplneniu dôvodu, pre ktoré má správny súd rozhodnutie zrušiť podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. c) SSP. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 13.08.2018, doručeným súdu dňa 16.08.2018, a v ktorom uviedol, že žalobca požiadal pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné dňa 10.12.2015 opakovane o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z politických dôvodov, a to nesúhlasu so súčasnou politikou Ukrajiny, z obavy o svoj život pre prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine a z dôvodu, že ako bývalý vojak bol nútený zapojiť sa do bojov na východe Ukrajiny. Ďalej uviedol humanitné dôvody, nakoľko sa počas pobytu na Slovensku dozvedel, že má chronické problémy zo srdcom. Žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné dňa 10.11.2014. Navrhovateľ absolvoval na Ukrajine 10 ročnú všeobecno- vzdelávaciu školu. Následne pokračoval v štúdiu na Ľvovskej vysokej vojenskej a politickej škole, ktorú ukončil v roku 1982 v hodnosti poručíka. Ako vojak potom slúžil v armáde až do roku 1996, kedy bol prepustený. Po rozpade Sovietskeho zväzu boli uprednostňovaní dôstojníci, ktorí absolvovali ukrajinské vojenské školy v ukrajinskom jazyku. Po prepustení z armády pracoval príležitostne na rôznych miestach Ukrajiny. Pred odchodom z krajiny pôvodu žil v dedine vzdialenej asi 10 km od Užhorodu, kde sa dá žiť zaopatrovaním starších ľudí. V tejto usadlosti, ktorej meno nevedel uviesť, sa mal asi rok starať o starší manželský pár. Manželia boli pôvodom Slováci, a tak sa za tento čas naučil komunikovať slovom aj písmom v slovenčine. Po roku začal mať psychické a zdravotné problémy. Nakoľko nemal na Ukrajine žiadny doklad totožnosti, manželia u ktorých býval mu poradili, aby odišiel na Slovensko. Nelegálne prekročil ukrajinsko-slovenskú štátnu hranicu a asi dňa 20.10.2014 prišiel do Bratislavy, kde žil v komunite bezdomovcov v Rači. Po jednom zo zdravotných záchvatov a zdravotníckom ošetrení bol prevezený na OCP PZ Bratislava, odkiaľ bol dopravený na Oddelenie azylu PZ Humenné, kde požiadal o udelenie azylu. Ako hlavný dôvod svojej žiadosti uviedol nesúhlas s politikou štátu, na Ukrajine trvá vojnový stav a v prípade návratu do krajiny pôvodu bude prinútený zúčastniť sa bojových akcií. Rozhodnutím ČAS: MU-331-I2/PO-Ž-2014 zo dňa 06.02.2015 Ministerstvo vnútra SR, migračný úrad (ďalej len „migračný úrad“) podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl. Zároveň mu nebola poskytnutá doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle. Proti uvedenému rozhodnutiu sa odvolal prostredníctvom právnej zástupkyne na Krajský súd v Bratislave (sp. zn.:9Saz/8/2015-46) a následne na Najvyšší súd SR (sp. zn.:Sža/33/2015-86), ktoré svojimi rozhodnutiami potvrdili rozhodnutie migračného úradu. Rozhodnutie správneho orgánu ČAS: MU-331-12/PO-Ž-20I4 nadobudlo dňa 02.12.2015 právoplatnosť. Žalobca pri svojej opakovanej žiadosti uviedol okrem dôvodov prvej žiadosti aj zdravotné dôvody a obavu, že bude mobilizovaný, nakoľko mu mal byť doručený na adresu, kde býval u priateľa, povolávací rozkaz. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-200-11/2015-Ž zo dňa 03.02.2016 Ministerstvo vnútra SR, migračný úrad zamietol jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona o azyle. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu odvolal na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutím 9Saz/6/2016-45 zo dňa 11. mája 2016 rozhodnutie migračného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom bolo zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, ktorý dokladoval lekárskymi správami, ku ktorému avšak došlo po vydaní rozhodnutia ČAS: MU-PO-200-11/2015-Ž. V zmysle pokynov krajského súdu žalovaný/migračný úrad sa podrobne zaoberal zdravotným stavom žalobcu. Do konania si zabezpečil súhlas žalobcu s oboznamovaním sa s jeho zdravotným stavom a mená jeho ošetrujúcich lekárov v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (ďalej len „NÚCHS“) a meno kardiológa mimo NÚCHS. Lekárske správy monitorovali priebeh ochorenia žalobcu a potrebné medicínske úkony, vrátane jeho liečby, ktoré bude absolvovať v budúcnosti. Ďalej si vyžiadal informácie z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o dostupnosti lekárskej starostlivosti pre kardiologických pacientov s chronickým zlyhávaním srdca; o existencii špecializovaných lekárskych strediskách, ktoré zabezpečujú pacientom implantovanie resynchronizačných CRT-D prístrojov s funkciou defibrilátora a jeho následným „servisom“ (pravidelné kontroly, výmena energetického zdroja v ňom a pod.); o aktuálnej bezpečnostnej situácii na území Ukrajiny. Po vykonanom dokazovaní správny orgán dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky podľa § 8,10,13a alebo 13b zákona o azyle. Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-PO-200-40/2015-Ž zo dňa 27.09.2016 zamietol žiadosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona o azyle. Proti rozhodnutiu sa odvolal na krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutím 6SaZ/3/2016-42 z 20. 01.2017 rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Následne podal žalobca kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutím č. k. 10Sžak/9/2017 zo dňa 20. 06. 2017, rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil rozhodnutie ČAS: MU-PO-200-40/2015- Ž zo dňa 27.09.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky stanovil povinnosť v ďalšom konaní doplniť dokazovanie o zistenie dostupnosti špecializovanej zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu k menovaného diagnóze, doplniť dokazovanie o lekársku správu MUDr. Miroslava Pernického zo dňa 18.5.2016 ako aj aktuálne lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu menovaného. Žalovaný uviedol, že doplnil dokazovanie v zmysle záverov uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžak/9/2017 zo dňa 20. 06. 2017, o informácie o aktuálnom zdravotnom stave menovaného od ošetrujúceho lekára - špecialistu kardiológa v súvislosti s chirurgickým zákrokom, ktorým mu bol implantovaný prístroj CRT-D. Ďalej zabezpečil v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu prostredníctvom Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu (ďalej len „ODZS“) špecifické informácie týkajúce sa problematiky monitorovania a liečby pacientov s implantovaným prístrojom CRT- D. Zabezpečil lekársku správu MUDr. Miroslava Pernického z 18.5.2016, ako aj aktuálne správy o zdravotnom stave žalobcu. Po vyhodnotení potrebnej zdravotnej starostlivosti, ktorá má byť poskytovaná priebežne menovanému na základe predložených lekárskych správ ako aj úrovne poskytovanej starostlivosti kardiologickým pacientom na Ukrajine neboli zistené také skutočnosti, na základe ktorých by bolo opodstatnené v žalobcovom prípade udeliť azyl z humanitných dôvodov. V danom prípade ide o pacienta s vážnymi kardiologickými problémami, jeho stav je v súčasnosti stabilizovaný a dostupnosť liečby na území Ukrajiny preukázaná. Žalobca má implantovaný kardiodefibrilátor typu CRT-D. Ako vyplýva z informácií ODZS, na Ukrajine sa zariadenia tohto typu implantujú v špecializovaných pracoviskách. Migračný úrad v súvislosti s dostupnosťou liečby a servisu CRT-D prístrojov kontaktoval NÚSCH. Zo stanoviska primára Oddelenia arytmií a kardiostimulácie NÚSCH prof. MUDr, Roberta Hatala, CSc. vyplýva, že kontroly implantovateľných defibrilátorov typu CRT-D Protecta firmy Medtronic je možné realizovať vo väčšine krajín sveta, vrátane Ukrajiny, a nie je viazané na pobyt v SR. Diaľkové monitorovanie predstavuje fakultatívnu možnosť sledovania, ktorá nie je nevyhnutná pre správne fungovanie prístroja. Pacient sa môže na adrese [email protected] (stále zastúpenie výrobcu na Ukrajine) informovať na zoznam centier ktoré takúto službu poskytujú. Žalovaný zdôraznil, že menovaný nikdy neuviedol, že by mu bola v krajine pôvodu odmietnutá zdravotná starostlivosť, resp. že by bola nedostatočná. Naopak, ako aj KS v svojom rozhodnutí 9Saz/8/2015-46 z 20. mája 2015 uviedol, predložená lekárska správa popiera tvrdenie menovaného, že na Ukrajine nevyhľadal lekársku pomoc, nakoľko sa v nej tvrdí, že menovaný je dlhodobo liečený na art. hypertenziu. Tvrdenia menovaného že jeho problémy s hypertenziou sa začali až na Slovensku sa nezakladali na pravde. Žalovaný je toho názoru, že tvrdenia žalovaného, že správny orgán sa neriadil právne záväzným stanoviskom kasačného súdu, ktorý ho zaviazal riadne zistiť aktuálny zdravotný stav žalobcu, zaoberať sa zdravotnými dôvodmi a posúdiť, či spĺňa podmienky na poskytnutie azylu z humanitných dôvodov, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany, sú tendenčné. Udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je fakultatívneho charakteru, a teda na jeho udelenie nie je právny nárok. To, či migračný úrad udelí, resp. neudelí azyl z tohto dôvodu, závisí iba od uváženia správneho orgánu, ktorý na základe správnej úvahy túto formu ochrany žalobcovi neudelil. Ešte predtým sa správny orgán v rozhodnutí podrobne zaoberal zdravotným stavom žalobcu, ako aj možnosťami poskytnutia zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu. Menovaný v prípade návratu na Ukrajinu môže byť pod preventívnym dohľadom v špecializovanom centre. Môže pravidelne podstupovať kontroly za účelom testovania výkonu tohto zariadenia a môže s lekármi konzultovať ďalšie formy liečby, napr. medikamenty. v konaní sa nepreukázalo, že by menovaný mohol byť označený za prestarnutú, traumatizovanú alebo ťažko chorú osobu, ktorej návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Je pravdou, že menovaný má zdravotné problémy, avšak bolo preukázané, že Ukrajina je krajinou, kde je dostupná špecializovaná starostlivosť v súvislosti s liečbou a jeho srdcovým implantátom. Správny orgán na základe tohto odôvodnenia dospel k záveru, že nie je potrebné menovanému udeliť humanitný azyl, resp. poskytnúť doplnkovú ochranu zo zdravotných dôvodov a že žalobcovi výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, nehrozí závažná ujma spočívajúca v ohrození jeho života alebo zdravia. Správny orgán po preskúmaní žalobcovej žiadosti dospel k záveru, že dôvody jeho žiadosti nemožno subsumovať k dôvodom na udelenie azylu z humanitných dôvodov, resp. poskytnutie doplnkovej ochrany. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave rozsudkom zamietol správnu žalobu voči preskúmaniu rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-200-85/2015-Ž zo dňa 21.05.2018, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o udelenie azylu, ako zjavne neopodstatnenú podľa § 190 zákona SSP. 4. Správny súd preskúmal žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-200-85/2015- Ž zo dňa 21.05.2018, vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa ustanovenia § 13 ods.3 SSP, a to v rozsahu podanej žaloby v súlade s ustanovením s § 206 ods.3 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná (§ 190 SSP). 5. Žalobca podal opravný prostriedok - návrh na preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-200-85/2015-Ž zo dňa 21.05. 2018, ktorý mu bol doručený žalovaným dňa 25.06. 2018, elektronicky e-mailom dňa 25.06.2018, a ktorý doplnil originálom podania osobne do podateľne správneho súdu dňa 26.06.2018. Žalobca teda podal správnu žalobu voči žalovanému v zákonnej 30- dňovej lehote podľa ustanovenia § 211 ods.1 SSP, ktorá uplynula dňa 24.052018 v nedeľu, preto posledným deň lehoty na uplatnenie práva žalobcom bol nasledujúci pracovný deň b(pondelok), t.j. dňa 25.05.2018. 6. Správny súd vykonal na pojednávaní dňa 19.09.2018 dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, oboznámením sa z lekárskymi správami žalobcu z internej ambulancie Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 30.08.2018, z kardiologickej ambulancie zo dňa 08.06.2018 a zo dňa 18.06.2018, z NÚSCH zo dňa 17.07.2018 a oboznámil sa s obsahom administratívnymi spismi žalovaného ČAS: MU-PO-200/2015-Ž, ČAS: MU-331/PO-Ž-2014, s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 7. Správny súd zistil z obsahu administratívneho spisu MU-331/PO-Ž-2014 žalovaného že: Žalovaný dňa 10. 12. 2015 druhýkrát požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z rovnakých dôvodov t.j. z politických dôvodov, z dôvodu nesúhlasu so súčasnou politikou Ukrajiny, z dôvodu obavy o život nakoľko na Ukrajine prebieha vojenský konflikt a z dôvodu, že ako bývalého vojaka ho nútili zapojiť sa do bojov na východe Ukrajiny a taktiež z humanitného dôvodu, nakoľko počas pobytu na území Slovenskej republiky sa dozvedel, že má vážne zdravotné problémy so srdcom. Žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky na Oddelení azylu PZ Humenné 10. 11. 2014 z politických dôvodov, nakoľko nesúhlasí s politikou Ukrajiny, ďalej z obavy oživol z dôvodu vojenského konfliktu na Ukrajine, z dôvodu že ho nútili ísť bojovať na východ Ukrajiny, s čim on nesúhlasil. Predchádzalo tomu nelegálne prekročenie slovenskej štátnej hranice zázemia Ukrajiny v októbri 2014, následné predvedenie dňa 09.11. 2014 na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, nakoľko pri kontrole v Bratislave nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť a pri podaní vysvetlenia do zápisnice uviedol, že má záujem požiadať na území Slovenskej republiky o udelenie azylu. Žalovaný dňa rozhodnutím ČAS: MU-331-12/PO-Ž-2014 zo dňa 06. 02. 2015, žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa ustanovenia § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-331-12/PO-Ž-2014 zo dňa 06. 02. 2015, opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-331-12/PO-Ž-2014 zo dňa 06. 02. 2015, potvrdil rozsudkom č. k. 9Saz/8/2015-46 zo dňa 20. 05. 2015. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 13. 07. 2015 odvolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/8/2015-46 zo dňa 20. 05. 2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím 1Sža/33/2015 - 86 zo dňa 06. 10.2015, potvrdil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/8 20/5-46 zo dňa 20. 05. 2015. Uvedené rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-331-12/PO-Ž-2014 nadobudlo právoplatnosť 02.12.2015. Žalovaný vykonal so žalobcom dňa 15.12. 2015 v záchytnom tábore v Humennom pohovor, v ktorom žalobca uviedol, že o udelenie azylu žiada z tých istých dôvodov ako v predošlom azylovom konaní a že nesúhlasí so súčasnou politikou štátu, v súčasnosti na Ukrajine prebiehajú vojenské nepokoje, bojujú rôzne ozbrojené skupiny, ktoré sa navzájom zabíjajú. Neznámi ľudia ho nútili, aby aj on išiel bojovať a z dôvodu, že na Ukrajine panuje veľká národnostná neznášanlivosť. Ľudia zo západnej Ukrajiny nenávidia ľudí z východnej Ukrajiny (s ruským pôvodom), a preto ich zabíjajú. Okrem toho uviedol, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu musel nastúpiť do armády, nakoľko niekedy v auguste 2015 mu bol k priateľovi, u ktorého býval v mesta Gorlovka, doručený povolávací rozkaz. Taktiež uviedol, že na Ukrajine zažil veľa diskriminácie, keď bol prepustený z viacerých zamestnaní. Na Ukrajine nemá žiadne doklady, nemá prístup k zdravotnej starostlivosti, nemá tam kde bývať a preto chce požiadať o azyl aj z humanitných dôvodov. Žalovaný dňa 03. 02. 2016 vydal rozhodnutie ČAS: MU-200-11/2015-Ž, v ktorom podľa § 12 ods. 2, písm. g) zákona o azyle žiadosť žalobcu o udelenie azylu zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podal na Krajský súd v Bratislave proti rozhodnutiu ČAS: MU-200-11/2015-Ž zo dňa 03. 02. 2016 opravný prostriedok. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/6/2016 - 45 zo dňa 11. 05. 2015, rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-200-11/2015-Ž zrušil a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, opätovného preskúmania zdravotného stavu žalobcu. 8. Správny súd zistil z obsahu administratívneho spisu ČAS:MU-P0-200/2015-Ž že: Žalovaný dňa 27. 09.2016 vydal rozhodnutie ČAS:MU-P0-200-40/2015-Ž, ktorým zamietol žiadosť žalobcu z podľa § 12 ods. 2 písm. g) zákona o azyle, ako zjavne neopodstatnenú. Žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Bratislave proti rozhodnutiu žalovaného ČAS:MU-P0-200-40/2015-Ž zo dňa 27. 09.2016 opravný prostriedok. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6SaZ/3/2016-42 zo dňa 20. 01. 2017 rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-P0-200-40/2015-Ž zo dňa 27.09.2016 potvrdil. Žalobca podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom právneho zástupcu kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave 6SaZ/3/2016-42 zo dňa 20. 01. 2017, ktorý rozsudkom 10Sžak/9/2017 - 91 zo dňa 20. 06.2017 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-P0-200-40/2015-Ž zo dňa 27.09.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že konštatuje, že žalovaný ako správny orgán sa nezaoberal možnosťou udelenia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu dostupnosti zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu a zdravotného stavu menovaného a žalovanému uložil povinnosť v ďalšom konaní doplniť dokazovanie o zistenie dostupnosti špecializovanej zdravotnej starostlivosti žalovaného na Ukrajine k jeho diagnóze, doplniť dokazovanie o lekársku správu MUDr. Miroslava Pernického zo dňa 18. 05. 2016, ako aj aktuálne lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu menovaného. Žalobca požiadal žalovaného o udelenie azylu, ktoré rozšíril z humanitných dôvodov v zmysle ustanovenia § 9 zákona č.480/2002 Z. z. o azyle v znení neskorších predpisov alebo o doplnkovú ochranu podľa ustanovenia § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle a ktoré odôvodnil tým, že spočívajú v jeho vážnom zdravotnom stave, najmä v ochorení chronického zlyhávania srdca, pričom za takýchto okolností by bol návrat do krajiny pôvodu pre neho obzvlášť neznesiteľný. Žalobca predložil žalovanému zdravotné záznamy o svojom zdravotnom stave - lekárske správy za posledné obdobie roka 2017 (psychiater 06.11.2017, gastroenterológ 15.03.2017, záchranná zdravotná služba 25.01.2017, NÚSCH 28.02.2017, 25.04.2017 a 10.10.2017), informácie k jeho aktuálnemu zdravotnému stavu s uvedením predpísaných kontrol u jednotlivých lekároch a ich intervaly a správy o krajine pôvodu týkajúce sa nízkej kvality a úrovne poskytovania zdravotníckej starostlivosti. a jej dostupnosti, správu o krajine pôvodu v anglickom jazyku týkajúcu sa dostupnosti, odbornosti zdravotníckej starostlivosti o pacientov s problémami chronického zlyhávania srdca vypracovanej organizáciou Asylos - panaeurópskou sieťou dobrovoľníkov poskytujúcou bezplatný výskum pre právnikov v azylových veciach, informácie o krajine pôvodu týkajúce sa poskytovania zdravotnej starostlivosti na Ukrajine - Politico, Europe-cities, Európska sociálna charta, 9. 9. Podľa § 191 SSP, správny súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, písm. d) ak napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov písm. e) zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúcim na riadne posúdenie veci. 10. Podľa § 220 SSP prvá veta, ak správny súd zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. 11. Podľa § 191 SSP ods.4 prvá veta, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. 12. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 13. Podľa § 206 ods. 1 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. 14. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu. 1. 14. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný 2. predpis. 3. 4. 15. Podľa § 211 ods.1 SSP, správna žaloba podľa § 207 ods.1 musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia, ak tento zákon neustanovuje inak. 5. 6. 16. Podľa § 216 ods.1 SSP, správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/> o správnom konaní (Správny poriadok), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 18. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/ > o správnom konaní (Správny poriadok), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia zaisteného. 19. Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. 20. Podľa § 2 ods. f) zákona o azyle, vážne bezprávie je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 21. Podľa § 8 písm. a), b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 22. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. 23. Podľa § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. 24. Podľa § 39 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo vytvára v azylových zariadeniach vhodné podmienky na ubytovanie cudzincov a starostlivosť o nich, pritom zohľadňuje osobitné potreby zraniteľných osôb zistené na základe individuálneho posúdenia ich stavu; vhodnými podmienkami sa rozumie aj prijímanie primeraných opatrení na zabránenie útokom a násiliu, ako aj poskytnutie ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi. Zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia. 25. Podľa § 39 ods. 2 zákona o azyle ministerstvo pri umiestňovaní cudzinca v azylovom zariadení prihliada na jeho vek, zdravotný stav, príbuzenské vzťahy a náboženské, etnické alebo národnostné osobitosti. Osobitne sa umiestňujú muži a ženy, pritom sa prihliada na rodinné vzťahy. Premiestňovanie cudzinca z jedného azylového zariadenia do druhého azylového zariadenia sa uskutočňuje len v nevyhnutných prípadoch. 26. Správny súd zistil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je nepochybné, aký skutkový stav žalovaný v konaní zistil, ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými tvrdeniami žalobcu, ako aj to, na základe akých skutočností nebol žalobcovi udelený azyl. Žalovaný neprihliadol na osobitné zdravotné problémy žalobcu, a preto je možné tvrdiť, že žalovaný nepovažoval žalobcu za ťažko chorú osobu a ani za zraniteľnú osobu podľa ustanovenia § 39 zákona o azyle. 27. Správny súd konštatuje, že aj keď podľa žalovaného, žalobca nepreukázal v konaní, že by mu v krajine pôvodu bola odmietnutá zdravotná starostlivosť, resp. že by táto bola nedostatočná, a ani že je prestarnutý a traumatizovaný, tieto skutočnosti nemajú vplyv na aktuálne posúdenie dôvodov na udelenie azylu z humanitárnych dôvodov, nakoľko je rozhodujúci stav veci v čase vydania rozhodnutia. 28. Aj keď je v súčasnosti zdravotný stav žalobcu stabilizovaný, monitorovaný a medikamentózne podporovaný, je potrebné vziať do úvahy všetky zdravotné záznamy týkajúce sa zdravotného stavu žalobcu (lekárske nálezy) a komplexne ich vyhodnotiť z hľadiska zhoršenia jeho zdravotného stavu. 29. Preto úlohou žalovaného v bude posúdiť správne právne zdravotný stav žalobcu v čase vydania rozhodnutia, a to na základe vyhodnotenia všetkých lekárskych správ založených v spise, ako aj na základe všetkých správ založených v spise, riadne posúdiť poskytovanie dostupnej špecializovanej zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu žalobcu v súvislosti s jeho liečbou a jeho srdcovým implantátom, a to kvalitu, úroveň a dostatočnosť jej poskytovania vo vzťahu k jeho konkrétnej diagnóze a vyhodnotiť ich z hľadiska, či žalobca je ťažko chorou osobou, resp. zraniteľnou osobou so zlým zdravotným stavom, a to aj s poukazom na právny záver v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžak/9/2017 - 91 zo dňa 20. 06.2017, ktorý na str. 8 konštatuje, „....že podľa názoru kasačného súdu je možné sťažovateľa považovať za ťažko chorú osobu...“ a to vo všetkých súvislostiach s ohľadom na žiadosť žalobcu o udelenie azylu z humanitných dôvodov. 30. Ďalej sa žalovaný bude zaoberať možnosťou udelenia doplnkovej ochrany podľa ustanovenia § 13c odst. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle, z dôvodu dostupnosti lekárskej starostlivosti žalovaného v krajine jeho pôvodu a jeho zdravotného stavu a pokiaľ tieto dôvody posúdi, že nie sú relevantné, tak riadne skutkovo odôvodní neposkytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi na území Slovenskej republiky. 31. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný má povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/ > o správnom konaní (Správny poriadok), a uviesť všetky dôkazy, na základe ktorých správny orgán vyvodil svoje závery, za tým účelom si musí obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Je teda povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žalobcu ako žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Túto povinnosť má žalovaný v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca ako žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol. 32. Podľa názoru súdu, rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu, v ktorého odôvodnení nie sú uvedené všetky dôkazy, na základe ktorých správny orgán vyvodil svoje závery, je v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). 33. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. 34. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8Sža/41/2009 <http://merit.slv.cz/8Sza/41/2009> zo dňa 04.08.2009, v ktorom vyslovil právny názor že „Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité že dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. ... ...K poskytnutiu humanitného azylu kasačný súd uvádza, že z dikcie zákona (vzhľadom na správne uváženie) vyplýva, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a súdy, ktoré preskúmavajú rozhodnutia Ministerstva vnútra - Migračného úradu (v texte „žalovaný“), neurčujú žalovanému, ktoré dôvody má považovať za dostatočné pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, a teda ani zrušovať jeho rozhodnutia preto, že nepovažoval za dostatočný dôvod niektorý, ktorý by z pohľadu súdu takýmto mal byť. Súdny prieskum je obmedzený len na kontrolu toho, či je rozhodovanie žalovaného v danej veci logické a nediskriminačné, teda či nie je v rozpore so zákazom ľubovôle, vyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického a právneho štátu. ...V zmysle § 39 zákona o azyle zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia. Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že závažné ochorenie, resp. duševná porucha patria medzi signifikantné znaky zraniteľnej osoby, rovnako tak prípady traumatizovaných neúspešných žiadateľov o azyl patria medzi dôvody hodné udelenia azylu z humanitných dôvodov, a preto kasačný súd považuje rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení humanitného azylu sťažovateľke nie len za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale súčasne za nelogické. Žalovaný totiž v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že v zmysle Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z 21.01.2014 o postupe migračného úradu MV SR pri vykonávaní zákona o azyle sa za humanitné dôvody, na základe ktorých migračný úrad môže udeliť azyl považujú: „najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť“. Napriek tomu, že v prípade sťažovateľky podľa kasačného súdu ide o neúspešnú žiadateľku o azyl, ktorú je možné vzhľadom na jej zdravotný/psychický stav považovať za traumatizovanú osobu, ktorej návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné psychické útrapy, žalovaný učinil záver, ktorý vyhodnotil kasačný súd ako nelogický, vykazujúci znaky ľubovôle pri posudzovaní kritérií , ktorými sa žalovaný ako tvrdí v dôvodoch rozhodnutia zaoberal, vo výsledku sa to však prejavilo prekvapivým, priam nelogickým záverom, s ktorým sa kasačný súd nemohol stotožniť.“ 35. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžak/18/2017, zo dňa 13. decembra 2017,b ktorom vyslovil právny názor „..že je potrebné zdôrazniť, že maloleté osoby a závažné ochorenie, patria medzi signifikantné znaky zraniteľnej osoby, pričom z rozhodnutia žalovaného nevplýva, že by podrobil testu existencie znak zraniteľnej osoby sťažovateľku resp. jej maloleté deti. Nemožno opomenúť, že prípady neúspešných žiadateľov o azyl - maloletých osôb so závažným ochorením patria medzi dôvody hodné udelenia azylu z humanitných dôvodov, a preto kasačný súd považuje rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení humanitného azylu sťažovateľke a jej maloletým deťom, z ktorých jedno trpí vážnou srdcovou poruchovou, za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale súčasne za nelogické.“ 36. Súd pri rozhodovaní veci vychádzal z ustanovenia § 206 ods. 4 SSP, v zmysle ktorého, je pre správny súd rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia a správnu žalobu posudzoval neformálne, pretože pri svojom rozhodovaní nebol je viazaný žalobnými bodmi (§ 206 ods.3 SSP). 37. Správny súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu voči žalovanému je dôvodná, a preto v súlade s ustanovením podľa § 220 SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov(§ 191 ods.1 písm. d SSP), ako aj z dôvodu, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúcim na riadne posúdenie veci (§191 ods.1 písm. e) SSP) a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému (§ 191 ods.4 SSP). 38. Správny súd k návrhu žalobcu, aby uložil žalovanému za nerešpektovanie právneho názoru vysloveného vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžak/9/2017, pokutu vo výške 480 EUR mesačne za každých 30 dní nerešpektovania tohto právneho názoru až do maximálnej výšky 2 000 EUR, uvádza, že nie je v jeho právomoci o takomto návrhu rozhodnúť, nakoľko v danom prípade nerešpektovanie právneho názoru žalovaným nemožno zo strany správneho súdu sankcionovať poriadkovou pokutou v zmysle ustanovenia § 78 SSP, ktoré taxatívne stanovuje prípady, kedy môže správny súd uložiť poriadkovú pokutu v rámci procesného konania. O takýto prípad sa nejedná ani v písm.b) cit. ustanovenia, pretože zákonodarca mal na mysli nesplnenie procesnej povinnosti v konaní. 39. Správny súd k návrhu žalobcu, aby zaviazal žalovaného v ďalšom konaní na rešpektovanie právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžak/9/2017 zo dňa 20.06.2017, konštatuje, že nie je v jeho právomoci o takomto návrhu rozhodnúť, avšak v odôvodnení tohto rozsudku poukazuje na jeho právne závery. 40. Súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, a to s poukazom na výsledok konania, keď žalobca bol v konaní plne úspešný, ktorý si však neuplatnil náhradu trov konania a žalovaný bol v konaní plne neúspešný. Súd preto žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. 41. Žalobca je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach označiť (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).