Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4SaZ/6/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200850 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200850.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu: C. Ž., U. XX.X.XXXX, Š. D. Z., H. L. D. U. R. Ľ., Z. H. XX/A, Ľvovská oblasť, bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu K. XXX, R., zastúpeného Ligou za ľudské práva, občianske združenie so sídlom Baštová 5, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 19.62019 proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-200-109/2015-Ž zo dňa 9.5.2019 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra, migračného úradu ČAS: MU- PO-200-109/2015-Ž zo dňa 9.5.2019, ktorým nebol žalobcovi C. Ž.Z., bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-200-109/2015-Ž zo dňa 9.5.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný postupom podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1, § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) žalobcovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k neudeleniu azylu odôvodnil tým, že žalobca v priebehu azylového konania neboli splnené podmienky udelenia azylu postupom podľa § 8 zákona o azyle, pričom poukázal na skôr vydaný rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky 1Sža/33/2015-86 zo 6.10.2015. Neposkytnutie doplnkovej ochrany odôvodnil tým, že v prípade žalobcu nenastala žiadna zo skutočností, predpokladaných § 2 písm. f) zákona o azyle. Podstatnú časť napadnutého rozhodnutia žalovaný venoval dôvodom neudelenia azylu postupom podľa § 9 zákona o azyle (ďalej len „humanitárny azyl“), keď žalobca o tento azyl požiadal vo svojom vyhlásení z 10.12.2015 z dôvodu svojho zhoršeného zdravotného stavu. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na obsah vyhľadaných informácií o Ukrajine vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti v oblasti implantácií resynchronizačných prístrojov CRT-D kardiologickým pacientom, na lekárske správy o zdravotnom stave žalobcu, ako aj na obsah podaní žalobcu, ktoré boli založené do spisu. Žalovaný dospel k záveru, podľa ktorého nevylúčil závažnosť ochorenia žalobcu, avšak dospel k záveru, že bola preukázaná dostupnosť špecializovanej zdravotníckej starostlivosti na Ukrajine v prípade návratu žalobcu do krajiny jeho pôvodu. Preto žalobcovi humanitárny azyl neudelil. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 19.6.2019 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov § 191 ods. 1 písm. c), d), g) zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Podstatou obsiahlej žaloby bola námietka nesprávneho právneho posúdenia zdravotného stavu žalobcu, dostupnosti zdravotnej starostlivosti v krajine pôvodu žalobcu v prípade jeho návratu na Ukrajinu, nepreskúmateľnosť odôvodnenia neudelenia humanitárneho azylu. Súčasťou žaloby bol návrh, aby súd postupom podľa § 191 ods. 6 SSP uložil žalovanému pokutu vo výške 2 000 eur za nerešpektovania právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovenom v rozsudku 10Sžak/9/2017 z 20.6.2017 a v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6SaZ/3/2018 z 19.9.2018. Podaním z 26.9.2019 žalobca predložil súdu lekárske správy z apríla, septembra 2019 a lekárske predpisy na predpísané lieky. 3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.7.2019 správnu žalobu zamietnuť. Zotrval na vlastnej argumentácii prezentovanej v napadnutom rozhodnutí a zdôraznil, že následkami napadnutého rozhodnutia nehrozí žalobcovi závažná ujma, spočívajúca v ohrození jeho života alebo zdravia. K návrhu na uloženie pokuty uviedol, že zrušujúcimi rozsudkami bolo konštatované nedostatočné zistenie stavu veci, teda to, že ohľadne zdravotného stavu žalobcu nebol tento bezvýhradne preukázaný. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd za prítomnosti účastníkov konania. Prednes zástupcu žalobcu v ktorom opakovane poukázal na dôvodnosť podanej žaloby, na celkovú dĺžku azylového konania (1394 dní) ako aj na dôvody návrhu na uloženie pokuty žalovanému bol v písomnej forme založený do súdneho spisu. Žalovaný na pojednávaní založil do súdneho spisu informáciu o Ukrajine, ktorá sa týkala vyplácania vojenského výsluhového dôchodku. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby súd za použitia § 220 SSP dospel k záveru, že existujú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. 5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného. Podľa § 8 zákona o azyle: Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 13 ods. 1zákona o azyle: Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa § 13a zákona o azyle: Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle: Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle: Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 9 zákona o azyle: Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle: Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/480/20150720> alebo udelený azyl. Podľa § 220 veta prvá SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Podľa § 191 ods. 6 SSP: Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa § 191 ods. 4 SSP: Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne: 5. K neudeleniu azylu postupom podľa § 8 zákona o azyle: Je skutočnosťou, že žalobca voči neudeleniu azylu podľa tohto zákonného ustanovenia námietky nevzniesol. Žalovaný správne poukázal na právoplatné rozhodnutie ČAS: MU-331-12/PO-Ž-2014 zo 6.2.2015, ktoré bolo preskúmané tak tunajším, ako aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Toto rozhodnutie žalovaného sa podrobne zaoberalo dôvodmi žiadosti o azyl, spočívajúcimi v ním prezentovanom prenasledovaní. Tieto dôvody bez zmeny žalobca zopakoval aj pri podaní vyhlásenia - žiadosti o azyl v konaní, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. 6. K námietke, podľa ktorej v prípade neudelenia azylu z humanitárnych dôvodov mala byť poskytnutá doplnková ochrana, nakoľko v prípade jeho návratu na Ukrajinu mu tam hrozí vážne bezprávie vo forme mučenia, resp. krutého alebo neľudského zaobchádzania (vo vzťahu dostupnosti lekárskej starostlivosti): Bez ohľadu na skutočnosť, že súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie je súd toho názoru, že aj v prípade, ak by na Ukrajine nebola poskytovaná pre žalobcu potrebná starostlivosť, tak takýto stav by nebolo možné považovať za vážne bezprávie v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Pojem „mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie“ už vo všeobecnom výklade znamená úmyselné a neospravedlniteľné konanie iného subjektu spôsobujúce bolesť, poníženie, duševné alebo fyzické utrpenie namierené proti konkrétnej osobe s cieľom napr. získania informácií, alebo zlomenia fyzického či morálneho odporu. Pojem „mučenie“ je explicitne definovaný v Časti I, Čl. 1 ods. 1 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (vyhl. 143/1988 Zb.). Ako to vyplýva z uvedeného i v prípade, ak by žalobca po svojom prípadnom návrate na Ukrajinu a i v prípade, ak by sa mu tam nedostávalo potrebnej zdravotnej starostlivosti, tak takto prípadne vzniknutá situácia nie je a nemôže byť vážnym bezprávím v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Preto podľa názoru súdu poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu zdravotného stavu žiadateľa o azyl nie je možné. 7. K námietkam, týkajúcim sa neudelenia humanitárneho azylu: Ako to je zrejmé zo znenia § 9 zákona o azyle, na udelenie tohto azylu podľa tohto zákonného ustanovenia niet právneho nároku, pretože jeho udelenie záleží výlučne na rozhodnutí žalovaného. Samotné rozhodnutie vo veci humanitárneho azylu tak súdnemu prieskumu nepodlieha. Preto ak žiadateľ o azyl o humanitárny azyl výslovne nepožiada, žalovaný jeho neudelenie neodôvodňuje. Avšak v prípade, ak žiadateľ o azyl - v danom prípade žalobca - o humanitárny azyl požiada, je povinnosťou žalovaného posúdiť takúto žiadosť, v prípade potreby vykonať nevyhnuté dokazovanie a správnu úvahu v tomto smere náležite odôvodniť. Zákon o azyle podmienky či predpoklady udelenia humanitárneho azylu nestanovuje. Bližšie túto oblasť upravuje nariadenie ministra vnútra SR č. 34 z 21.2.2014 v znení nariadenia č. 80/2015, č. 131/2015, č. 84 z 11.8.2016 (ďalej len „nariadenie ministra vnútra“). Podľa Čl. 13 tohto nariadenia „Za humanitné dôvody, na základe ktorých môže migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť.“ Toto nariadenie je inertným predpisom, teda nemá všeobecnú právnu silu a upravuje iba možnosť udelenia humanitárneho azylu za splnenie podmienok, daných v jeho Čl. 13. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevylúčil závažnosť ochorenia žalobcu. Konštatoval však, že vzhľadom na vykonané dokazovanie má žalobca v prípade návratu na Ukrajinu prístup - dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Z týchto dôvodov humanitárny azyl žalobcovi neudelil. Ako to vyplýva zo samotného odôvodnenia tejto časti napadnutého rozhodnutia, predovšetkým však z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, žalovaný zabezpečil v rámci celého konania (od decembra 2015) 2 komplety informácie o krajine pôvodu žalobcu (poznámka súdu: žalobca i napriek prebiehajúcemu ako aj predchádzajúcemu azylovému konaniu - od novembra 2014 nikdy a nijakým spôsobom nepreukázal svoju totožnosť a do konania nikdy nepredložil žiaden doklad, preukazujúci jeho tvrdenia, týkajúce sa tiež jeho osobných údajov, teda aj štátnej príslušnosti), obsahovo sa viažuce na lekársku starostlivosť kardiovaskulárnych pacientov s chronickým zlyhávaním srdca, na centrá zaoberajúce sa implantáciou CRT-D prístrojov a následnej lekárskej starostlivosti. Prvý komplex správ, datovaný 25.8.2016 obsahuje informácie o zdravotnej starostlivosti za obdobie rokov 2013 - 2016. Druhý komplex správ, datovaný 29.11.2017 obsahuje informácie o zdravotnej starostlivosti za obdobie rokov 2015 - 2016, včítane informácií o bezpečnostnej situácii za obdobie roku2017. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v máji 2019. Podľa názoru súd, vzhľadom na meniacu sa situáciu na Ukrajine, bolo tak pre posúdenie možnosti udelenia humanitárneho azylu ako aj pre posúdenie bezpečnostnej situácia na Ukrajine nevyhnutným získať obdobné, avšak aktuálné informácie o krajine pôvodu žalobcu. Žalovaný od vyhlásenia zrušujúceho rozsudku tunajšieho súdu č. k. 6SaZ/3/2018-96 z 19.9.2018 nevykonal z vlastného podnetu žiadne dokazovanie, osobitne nezabezpečil aktualizáciu predtým získaných informácií o krajine pôvodu žalobcu. A to tak vo vzťahu k zdravotnej starostlivosti žalobcu (vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav) v prípade jeho návratu, ako aj k otázke aktuálnej bezpečnostnej situácii na Ukrajine. 8. K návrhu na udelenie pokuty žalovanému: Súd posudzujúc tento návrh žalobcu dospel k presvedčeniu, že pre udelenie pokuty postupom podľa § 191 ods. 6 SSP niet dôvodu. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6SaZ/3/2018-96 z 19.9.2018 bola žalovanému uložené, aby vzal do úvahy všetky zdravotné záznamy týkajúce sa zdravotného stavu žalobcu a komplexne ich vyhodnotil, aby posúdil zdravotný stav žalobcu v čase vydania rozhodnutia na základe lekárskych správ založených v spise a aby sa zaoberal možnosťou poskytnutia doplnkovej ochrany. Podľa názoru súdu, poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v intenciách právneho názoru tunajšieho súdu vysloveného v označenom rozsudku z 19.9.2018. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na znenie § 9 zákona o azyle (v ktorom je deklarovaná iba možnosť udelenia humanitárneho azylu), podobne tiež na znenie nariadenia ministra vnútra v ktorom sa zhodne deklaruje iba možnosť udelenia tohto azylu, pričom iba ev. existencia ťažko chorých osôb je iba jedným z predpokladov postupu podľa tohto nariadenia. 9. Pretože súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia nedostatočným spôsobom zistil stav veci (bod 7. odôvodnenia tohto rozsudku), napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 220, § 191 ods. 1 písm. e), ods. 4 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 10. Vzhľadom k vyššie uvedenému bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní: a/ aktualizovať identifikáciu ukrajinských zdravotníckych zariadení, vykonávajúcich zdravotnú starostlivosť, ktorú žalobca vzhľadom na svoj zdravotný stav do budúcnosti potrebuje; b/ zistiť z akých zdrojov sa takáto zdravotná starostlivosť poskytuje; c/ zabezpečiť aktuálné správy o bezpečnostnej situácii na Ukrajine, osobitne tiež v oblasti posledného pobytu žalobcu; d/ podľa prípadnej potreby vykonať tiež iné dokazovanie, nevyhnutné pre vydanie relevantného rozhodnutia. e/ oboznámiť žalobcu s obsahom administratívneho spisu; f/ v tomto novom rozhodnutí opätovne rozhodnúť o podanej žiadosti o azyl, bez ohľadu ako vo veci humanitárneho azylu rozhodne bude jeho úlohou osobitne uviesť správnu úvahu: - či žalobca spadá alebo nespadá do okruhu osôb ktorým je možné humanitárny azyl udeliť a z akých dôvodov, - či v prípade návratu do krajiny pôvodu by mohol takýto návrat žalobcu predstavovať jeho značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. 11/ I keď bol žalobca v konaní pred súdom úspešný, na pojednávaní výslovne uviedol, že ich prípadnú náhradu trov konania nežiadal, preto mu ich náhradu súd nepriznal. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 145 ods. 1 SSP) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).