Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/22/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104899797 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1104899797.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: P. S., B.. XX. XX. XXXX, X. L. D.. Č.. XX, X., zastúpený advokátkou: JUDr. Silvia Jakubcová, Štúrova ul. č. 34, Modra, proti žalovaným: X/ X. Š.Á., B.. XX. XX. XXXX, X. I. D.. Č.. XX, X., X/ L.. L. Š., B.. XX. XX. XXXX, X. I. D.. Č.. XX, X., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení: AK Šimko Legal, s.r.o., IČO: 35 915 528, Pečnianska ul. č. 1198/3, Bratislava, o zaplatenie istiny 1. 500. 000,- Sk (49. 790, 87 eur) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. marca 2016, č. k. 18C/84/2004 - 499, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 49. 790, 87 eur s 13 % úrokom z omeškania od 10. 06. 2002 do zaplatenia a trovy konania vo výške 19. 825, 21 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 559 ods. 1, 2, § 562 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že zo zisteného skutkového stavu nemal za preukázané, že žalobca dal pokyn žalovanému k plneniu tretej osobe, nakoľko z obsahu kúpnej zmluvy a jej dodatkov jednoznačne vyplývala povinnosť zaplatiť kúpnu cenu žalobcovi, a preto ak žalovaný plnil tretej osobe v dobrej viere, že sa jedná o osoby v príbuzenskom pomere, ktoré si prevzaté plnenia vzájomne vysporiadajú, konal v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami a na vlastné riziko, nakoľko tretej osobe plnil bez právneho dôvodu. Uviedol, že vedomie, že nepostupoval správne sa následne prejavilo aj v jeho ďalších krokoch zameraných na spätné získanie finančných prostriedkov vyplatených neoprávnenej osobe, v podobe trestného oznámenia alebo civilnej žaloby podanej voči osobe O. S. s tým, že pokiaľ, ako uviedol vo svojej výpovedi, že "sa o tom nehovorilo", komu má jednoznačne plniť, mal postupovať v záujme vlastnej ochrany v súlade s podmienkami kúpnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že ak by aj existovalo slovné poverenie od žalobcu, čo nepotvrdil, udelené k prevzatia (zrejme prevzatiu) peňazí od žalovaného O. S., ktorý sa vo svojej výpovedi takto vyjadril, tak takéto poverenie vo vzťahu k žalovanému nemalo žiadnu váhu, nakoľko žalovanému nebolo predložené v písomnej forme a pri jeho udelení ani samotný žalovaný prítomný nebol. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo nesporne preukázané, že medzi žalobcom a pôvodnými žalovanými 1/ a 2/ uvedenými žalobe bola uzatvorená dňa 28. 01. 2002 kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaní nadobudli do bespodielového (správne bezpodielového, pozn. odvolacieho súdu) spoluvlastníctva nehnuteľnosti vedené na I. Č.. XXX, W. Ú. I., C. T., H. O. L. L.. Č.. XXXX/XX P. U. - G. J. na B. U., L.. Č.. XXXX/XX, L.. Č.. XXXX/XX s tým, že sa kúpnu cenu vo výške 4. 500. 000,- Sk zaviazali žalobcovi zaplatiť v troch splátkach, prvú vo výške 1. 000. 000,- Sk mali uhradiť pri podpise zmluvy, druhú vo výške 1. 000. 000,- Sk sa zaviazali uhradiť z hypotekárneho úveru v hotovosti v lehote do 15 dní od poskytnutia úveru k rukám žalobcu a tretiu splátku vo výške 2. 500. 000,-Sk sa zaviazali uhradiť v hotovosti žalobcovi v lehote do 30 dní od poskytnutia hypotekárneho úveru. Uviedol, že vklad vlastníckeho práva do katastra bol Katastrálnym úradom v Bratislave povolený dňa 18. 02. 2002, pričom následne účastníci zmluvy uzatvorili ku kúpnej zmluve dodatok č. 1 zo dňa 18. 02. 2002, na základe ktorého povinnosť úhrady tretej splátky stanovili do 30 dní odo dňa predloženia LV so zapísaným záložným právom banky poskytujúcej žalovaným hypotekárny úver, keď aj v tomto prípade mali žalovaní poskytnúť finančné plnenie žalobcovi s tým, že v dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve uzavretom dňa 04. 03. 2002 doplnili identifikáciu žalobcu jeho číslom účtu vedenom v Slovenskej sporiteľni a.s., z čoho vyplýva, že z obsahu kúpnej zmluvy, ako i dodatkov ku kúpnej zmluve je zrejmý záväzok pre žalovaných poskytnúť finančné plnenie žalobcovi ako predávajúcemu. Uviedol, že predmetom kúpnej zmluvy bola aj stavba - G. J. U. na L.. Č.. XXXX/XX H. B. N. C. B.Č. U., D. Ž. G.. L. Š. (U. Š., pozn. odvolacieho súdu) dňa 08. 08. 2001 so spoločnosťou VYBA, spol. s r.o., patriaca X. Ž. O. S., Zmluvu o dielo podľa § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola špecifikácia dokončievacích prác, ktoré zhotoviteľ na stavbe mal uskutočniť v lehote do 31. 02. 2002 s tým, že cena za práce mala byť zahrnutá v kúpnej cene za nehnuteľnosti, keď daná zmluva bola uzavretá v čase, keď objednávateľ nebol vlastníkom nehnuteľností a ani nemal s vlastníkom nehnuteľností, t. j. žalobcom, uzavretú zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, v rámci ktorej by medzi účastníkmi budúcej kúpnej zmluvy existovala dohoda o realizácii prác a započítaní ich ceny do kúpnej ceny za nehnuteľnosti, keď ani z obsahu zmluvy o dielo nevyplýva, že žalobca ako vlastník nehnuteľností o jej podmienkach vedel a s týmito súhlasil alebo, že k uzavretiu záväzkového vzťahu splnomocnil zhotoviteľa, keď z obsahu samotnej kúpnej zmluvy nevyplýva previazanosť so zmluvou o dielo, najmä pokiaľ ide o konzumáciu ceny za dielo kúpnou cenou, a preto je možné konštatovať, že zmienený záväzkový vzťah je poznačený závažnými nedostatkami, ktoré majú zásadný vplyv na jeho platnosť. K úhrade splátok kúpnej ceny uviedol, že z výpovedí žalobcu a žalovaného G.. L. Š. (U. Š., pozn. odvolacieho súdu) vyplynulo, že žalovaný prvú splátku kúpnej ceny v súvislosti s podpisom zmluvy uhradil X. Ž., O. S., keď žalobca dané konanie žalovaného akceptoval i napriek tomu, že mu k tomuto súhlas neudelil s poukazom na skutočnosť, že mienil na základe dohody s bratom a svojím otcom prvých 1. 000. 000,- Sk odovzdať X. O. S. z dôvodu jeho participácii na stavbe domu, avšak žalovaný svoje konanie nevedel zdôvodniť, uviedol, že tak konal preto, lebo celý čas komunikoval s O. S., ktorý bol súčasne vlastníkom spoločnosti uskutočňujúcej práce na dome v zmysle zmluvy o dielo. Poukázal na skutočnosť, že z potvrdenia zo dňa 30. 05. 2003 vystaveného bratom žalobcu vyplynulo, že mu žalovaný zaplatil 2. 500. 000,- Sk titulom úhrady časti kúpnej ceny za predaj G. J. P. I. a následne z potvrdenia zo dňa 04. 09. 2003 vystaveného žalobcom a podpísaného aj žalovaným zistil, že tento ku dňu vystavenia potvrdenia eviduje z kúpnej ceny úhradu vo výške 3. 000. 000,- Sk a zo záznamu z rokovania, ktoré sa uskutočnilo toho istého dňa a nesie podpis žalobcu a žalovaného (G.. L. Š., U. Š.) zistil, že zostatok kúpnej ceny má v dispozícii X. Ž. O. S., ktorý sa na základe výsledkov rokovania zaviazal zostatok kúpnej ceny žalobcovi vydať. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že zo záznamu z rokovania zo dňa 01. 08. 2003, ktorého sa zúčastnil žalobca, jeho právna zástupkyňa JUDr. Jakubcová a žalovaný vyplynulo, že tento čiastku 2. 500. 000,- Sk, ktorú získal z hypotekárneho úveru, vyplatil X. Ž., O. S., bez predloženia plnej moci k prevzatiu finančnej čiastky z dôvodu, že mu dôveroval a očakával, že prijaté peniaze žalobcovi odovzdá s tým, že ak ich O. S. X. neodovzdá, podá na neho trestné oznámenie pre trestný čin podvodu, ktoré aj dňa 17. 03. 2004 na Okresnú prokuratúru Bratislava IV podal. Poukázal na skutočnosť, že žalobca svojho brata písomne nesplnomocnil k prevzatiu splátok kúpnej ceny s tým, že prvú splátku, ktorú žalovaný L. Š. (U. Š.) vyplatil jeho bratovi akceptoval, nakoľko sa o tom dozvedel dodatočne pri podpise zmluvy, avšak do budúcna žalovaného upozornil, aby peniaze posielal na jeho účet uvedený v dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve s tým, že O. S. ako obvinený v rámci svojho výsluchu uviedol, že peniaze preberal od žalovaného so súhlasom žalobcu, ktorý o tom vedel a zostatok kúpnej ceny vo výške 1. 500. 000,- Sk dal do spoločnej rodinnej kasy na dostavbu rodinného domu v J. B. P., skutočnosť ktorú svedkovia nepotvrdili (U. T. S. H. X. S.). Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia zároveň uviedol, že síce svedok O. S. v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 21. 12. 2010 tvrdil, že peniaze od žalovaného preberal na základe ústneho poverenia svojho brata a zároveň poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s vymáhaním peňazí od X. Ž., (O. S.), L. Ž. G.. L. Š. (U. Š.) na Okresný súd Bratislava IV žalobu o zaplatenie 1. 500. 000,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia, keď konanie je vedené pod sp. zn. 7C/247/2004, v ktorom O. S. v odpore proti platobnému rozkazu označil svojho brata - žalobcu za klamára, lebo peniaze mu odovzdal o čom má potvrdenie, ktoré ale nepredložil a na dokreslenie osobnosti O. S. sa oboznámil s obsahom trestných oznámení podaných na menovaného z dôvodu podozrenia z trestných činov podvodu, sprenevery a neoprávneného užívania cudzej veci vedených na Okresnej prokuratúre Bratislava IV, z obsahu ktorých vyplýva, že sa nie ojedinele dopúšťal konaní porušujúcich podmienky záväzkových vzťahov, ktoré minimálne hraničili s naplnením skutkovej podstaty trestných činov podľa Trestného zákona a v jednom prípade bol na základe rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 3T/64/2010 právoplatne odsúdený pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 Trestného zákona. Poukázal na skutočnosť, že tvrdeniam U. O. S. ohľadom odovzdania prijatých peňazí žalobcovi neuveril, nakoľko v tomto smere svedok v rámci trestného konania, predmetného súdneho konania, ako i konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV prispôsobil svoju výpoveď okolnostiam a následkom, ktoré by pre neho vyplynuli v prípade potvrdenia konania, ktorým bola druhému spôsobená škoda, čo korešponduje aj s hodnotením jeho osobnosti v súvislosti so sklonom k porušovaniu právnych noriem spoločnosti. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že v zmysle dohody obsiahnutej v dodatku č. 2 boli žalovaní povinní poskytnúť úhradu tretej splátky v lehote po uplynutí 30 dní od doručenia LV banke poskytujúcej hypotekárny úver s tým, že podľa oznámenia Katastrálneho úradu zo dňa 08. 12. 2004 bol LV doručený dňa 10. 05. 2002, a preto priznal úrok z omeškania od 10. 06. 2002, pričom výška úrokovej miery zodpovedá výške dvojnásobku diskontnej sadzby v tom čase stanovenej NBS. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že priznané trovy konania pozostávajú zo súdnych poplatkov za podanie návrhu na začatie konania a odvolania proti rozsudku vo výške 4. 979, 09 eur, ako i z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 14. 846 eur za 33 úkonov pri hodnote veci 49. 790, 88 eur á 519, 49 eur za jeden úkon právnej pomoci, prevzatie veci a porada s klientom dňa 10. 01. 2004, podanie návrhu dňa 28. 01. 2004, pojednávania v dňoch 14. 10. 2004, 23. 11. 2004, 16. 12. 2004, 02. 02. 2005, 18. 03. 2005, 22. 03. 2005, 12. 12. 2006, 13. 12. 2007, 29. 05. 2007, 21. 06. 2007, 27. 09. 2007, 20. 12. 2007, 25. 03. 2008, pojednávanie na KS dňa 08. 03. 2006, vyjadrenie k odvolaniu žalovaných, režijný paušál 22, 57 eur, 10, 82 eur, 29, 54 eur, 12, 62 eur, nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu, rokovanie so žalovaným 2003, 2007 á 219, 49 eur + 5, 91 eur, pojednávania v dňoch 10. 06. 2010, 21. 12. 2010, 26. 09. 2013, 14. 11. 2013, 07. 10. 2014, 19. 12. 2014 a 14. 03. 2016 á 519, 49 eur, pojednávania v dňoch 28. 09. 2010, 18. 11. 2010 a 10. 01. 2013 á 129, 87 eur, podľa § 17 ods. 1 12 x 4 polhodiny (1/60/ x 8, 66) 415, 59 eur, paušál 2010 (§ 16 ods. 3) x 7, 21 eur x 4 = 28, 84 eur, 2013, 7, 81 x 3 = 101, 53 eur, 2014, 8, 39 x 2 = 16, 72 eur, 2016, 8, 58 eur, strata času Modra Bratislava: 2 začaté polhodiny tam, dve späť, § 17 = 1/60 - ina výpočtového základu za rok 2004 až 2016, základ 8, 30 eur x 4 pol hodiny = 33, 19 x 24/22 pojednávaní, jedno nahliadnutie do spisu, spolu 24/ = 796, 56 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe dôkazov v konaní vykonaných k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov celého konania. Uviedli, že Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 29. marca 2010, spis. zn. 2Co/306/2008, ktorým vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, uložil doplniť dokazovanie (B. P. U. O. S.) najmä k existencii príkazu na plnenie kúpnej ceny O. S., k otázke splnenia dlhu žalovanej strany prostredníctvom O. S., ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21. 12. 2010, ako aj v iných konaniach (výsluch v trestnom konaní, odpor v konaní pred OS Bratislava IV) potvrdil, že mu k inkasu kúpnej ceny od žalovanej strany dal žalobca príkaz, resp., že ho k takémuto inkasu ústne poveril, avšak súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že toto tvrdenie O. S. nebolo svedeckými výpoveďami v konaní potvrdené, napriek tomu, že v konaní vypočutý U. N.. Y.. P. I. (XX. XX. XXXX) uviedol, že O. S. bol poverený celým vvsporiadaním predaja domu, vrátane inkasa kúpnej ceny; na doplňujúcu otázku svedok výslovne uviedol, že v jeho prítomnosti žalobca dal slovne súhlas, aby ho O. S. pri predaji domu zastupoval, a to 2 x v prítomnosti otca uvedených (Ž. H. O. S.) a následne bez prítomnosti otca potvrdil, že sú v rodine tak dohodnutí a že s tým nemá problém, avšak súd prvej inštancie sa so skutkovými zisteniami, vyplývajúcimi z výpovede svedka N.. Y.. P. I., žiadnym spôsobom nevysporiadal, pričom v rozpore s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že výpoveď svedka O. S. nebola inými svedeckými výpoveďami potvrdená, avšak dôvody, pre ktoré na obsah výpovede svedka N.. Y.. P. I. neprihliadal, neuviedol. Namietli, že súd prvej inštancie pochybil, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke existencie ústneho poverenia O. S. k zastupovaniu žalobcu v celom rozsahu vo veci predaja domu, vrátane inkasa platieb kúpnej ceny, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil oprávnenosť úhrad žalovanej strany O. S. ako osobe poverenej veriteľom a zánik žalovanej pohľadávky v celom rozsahu. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že ak aj existovalo ústne poverenie od žalobcu, udelené O. S., k prevzatiu peňažných plnení od žalovanej strany, tak takéto poverenie vo vzťahu k nim nemá žiadnu váhu, nakoľko im jednak nebolo predložené v písomnej forme a pri jeho udelení samotný žalovaný (resp. žalovaná strana) prítomný nebol uviedli, že na základe skutočností zistených v konaní, existovalo ústne poverenie O. S. od žalobcu k zastupovaniu v celom rozsahu vo veci predaja domu - vrátane inkasa kúpnej ceny, keď uvedená skutočnosť bola žalovanej strane známa od počiatku rokovaní o uzavretí zmluvy, nakoľko toto ústne poverenie bolo udelené, resp. jeho udelenie potvrdené v prítomnosti osoby poskytujúcej právne služby súvisiace s uzavretím zmluvy, čo svedok N.. Y.. P. I. potvrdil vo svojej výpovedi. Uviedli, že súd prvej inštancie pochybil, keď k aplikácii ustanovení § 562 Občianskeho zákonníka na tento prípad vyžadoval preukázanie prítomnosti žalovanej strany pri udelení poverenia k inkasu kúpnej ceny treťou osobou, alebo predloženie žalovanej strane listiny o tomto úkone, nakoľko zákonom požadované predloženie veriteľovho potvrdenia je naplnené aj potvrdením poverenej osoby, podporenej svedectvom ďalších zúčastnených. Poukázali na skutočnosť, že pôvodne žalovaný X/ (L. Š., W. Z.) vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14. 10. 2004 uviedol, že sa domnieval, že všetko (v súvislosti s predajom domu) Z. O. S., k rukám O. S. hradil obe hotovostné platby - ako platbu pri podpise zmluvy, tak platbu vo výške 2. 500. 000,- Sk, nakoľko v tejto veci stále jednal s O. S. s tým, že vo svojej výpovedi neuviedol, že peniaze uhradil O. S. bez výslovného poverenia žalobcu, a preto zistenia súdu prvej inštancie nevyplývajú z vykonaného dokazovania. Uviedli, že z obsahu Záznamu z rokovania zo dňa 01. 08. 2003 vyplýva, že následný postup zomrelého G.. L. Š. P. O. S. bol výsledkom dohody so žalobcom a samotný žalobca sa mal k prípadne podanému trestnému oznámeniu na O. S. pripojiť z čoho vyplýva, že obe zmluvné strany sa teda dohodli na vyvíjaní spoločnej snahy o zabezpečenie vyplatenia dotknutej sumy 1. 500. 000,- Sk žalobcovi od O. S. s tým, že prejavom tejto spoločnej snahy je rokovanie uskutočnené dňa 04. 09. 2003 medzi žalobcom, zomrelým G.. L. Š. H. O. S., v rámci ktorého bolo dohodnuté, že čiastka 1. 500. 000,- Sk bude vyplatená O. S. do 30. 09. 2003 žalobcovi a nie vrátená žalovanej strane. Namietli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke predloženia potvrdenia o oprávnení O. S. k inkasu kúpnej ceny žalovanej strane, ich vedomosti o udelení ústneho poverenia O. S. k inkasu, ako aj o konaní žalobcu preukazujúcom akceptáciu inkasa kúpnej ceny O. S., čím na základe takto nesprávne zistených skutkových okolností dospel k neprávnemu právnemu posúdeniu otázky splnenia ich dlhu žalobcovi, prostredníctvom O. S.. Nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (v sume 19. 825, 21 eur), keď im náhradu trov konania nepriznal napriek tomu, že na pojednávaní dňa 04. 02. 2016 si uplatnili paušálnu náhradu trov tohto konania v súlade s ustanoveniami § 147a ods. 2 O. s. p. s tým, že v konaní bol, po vrátení veci odvolacím súdom, vykonaný pomerne veľký počet úkonov smerujúcich k spochybneniu dôveryhodnosti svedka O. S. (výsluch svedkov z okruhu rodiny v dňoch 26. 09. 2013 a 14. 11. 2013, informácie o trestných oznámeniach a konaní na OS BA IV (07. 10. 2014 a 19. 12. 2014), keď takto vykonávané dokazovanie nemalo žiaden význam na posúdenie otázok relevantných k rozhodnutiu veci a bolo vykonané výlučne na žiadosť žalobcu, z dôvodu ktorého ich má znášať sám. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom odvolaní zároveň uviedli, že súd prvej inštancie na základe dôkazov v konaní vykonaných dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke existencie poverenia tretej osoby - O. S. žalobcom k zastupovaniu vo veci predaja domu (vrátane inkasa kúpnej ceny), ako aj v otázke ich vedomosti o existencii takéhoto poverenia, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil oprávnenosť plnenia časti kúpnej ceny žalovanou stranou poverenej osobe, a teda zánik ich povinnosti ako žalovanej strany k úhrade žalovanej sumy v celom rozsahu a pochybil aj pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon, vyjadrenie k odvolaniu v sume 519, 49 eur + 8, 58 eur, spolu v sume 528, 27 eur. Uviedol, že výpovede O. S. a N.. Y.. I. boli nepravdivé, keďže im nikdy dispozície na plnenie do rúk O. S. nedal s tým, že Y.. I. vôbec nepoznal, išlo o právnika navrhovateľov (zrejme žalovaných, pozn. odvolacieho súdu) povereného s vyhotovením kúpnej zmluvy spracovanej Y.. I.. D., že s textom kúpnej zmluvy prejavil súhlas a podľa nej a dodatkov sa správal, avšak ešte pred jej podpisom a prvým stretom U. L.. Š. (U. Š., pozn. odvolacieho súdu) pri podpise zmluvy, už vyplatil O. S. 1 mil. Sk, čo sa dozvedel až pri podpise zmluvy s tým, že bol upozornený, že plnenie má poukazovať v zmysle zmluvy a dodatkov, ktoré dal vyhotoviť na základe požiadavky banky L. Š., keď pri dodatkoch nikdy nebol prítomný svedok I., W. zastupoval spoločnosť Gestum s.r.o. Uviedol, že v konaní na Krajskom súde v Bratislave dňa 08. 03. 2006 Y.. Q. T., U. Y.. P.G. I., - R. U..G..C.. zastupujúca žalovaných v odvolacom konaní pred Krajským súdom v Bratislave na otázku súdu, kedy a kde malo byť udelené plnomocenstvo na prevzatia (zrejme prevzatie) plnenia O. S. (Z. O. S.) uviedla, že vyplatil plnenie na základe záznamu z 01. 08. 2003, keď splátka 2,5 mil. bola vyplatená na základe dohody medzi žalobcom a jeho bratom s tým, že žalovaní zaplatia splátku 2. 500. 000,- Sk prostredníctvom jeho brata vyplýva z rokovania zo dňa 04. 09. 2003. Uviedol, že kancelária Gestum s.r.o., ktorá zastupovala aj pri zmluve aj v spore - I., T., má samozrejme záujem na výsledku sporu s tým, že samotná Y.. T. nevedela určiť miesto, čas a okolnosti poverenia, pričom Z. L. Š. nikdy netvrdil, že by mu dal súhlas k výplate plnenia svojmu bratovi, nakoľko vždy hovoril o dobrej viere a dôvere. Poukázal na skutočnosť, že jeho vyvíjanie snahy o obdržanie plnenia kúpnej ceny je úplne prirodzené s tým, že o konaniach žalovaného L.. Š. U. O. S. nemal žiadnu vedomosť, pričom vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných v podanom odvolaní má snahu účelove prekrútiť udalosti, ktoré sa odohrali po uplynutí lehoty na plnenie jemu. Uviedol, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že J.. L. Š. (Z. Š., pozn. odvolacieho súdu) rokoval so spoločnosťou Vyba spol. s.r.o. zas. O. S. skôr ako poznal vlastníka predávanej nehnuteľnosti s tým, že plnenie v sume 1 mil. Sk odovzdal L. Š. O. S. ešte nepoznal vlastníka veci (odvolací súd uvádza, že ide o doslovnú citáciu odvolania), pričom s ním nikdy nekomunikoval, dal pripraviť kúpnu zmluvu, ktorú akceptoval aj s dodatkami a podľa nej žiadal, aby sa konalo. 4. Žalovaný 2/ dňa 02. 11. 2016 doručil súdu prvej inštancie podanie, ktorým doplnil odvolanie zo dňa 06. 05. 2016 a nakoľko bolo doplnené päť mesiacov po uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C. s. p.), odvolací obsah daného podania považuje za nadbytočné v rozhodnutí uvádzať. 5. Súd prvej inštancie napriek tomu, že žalovaný 2/ doplnil odvolanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania, dané podanie doručil žalobcovi (právnej zástupkyni dňa 12. 04. 2017), ktorý sa podaním zo dňa 24. 04. 2017 k nemu síce vyjadril, nakoľko však uplynutím lehoty na podanie odvolania stratil žalovaný 2/ možnosť meniť a dopĺňať dôvody a dôkazy na ich preukázanie, je bezvýznamné uvádzať jeho obsah v tomto rozhodnutí. 6. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k ich odvolaniu poukázali na princíp rovnosti účastníkov v súdnom konaní, na čl. 48 ods. Ústavy SR, z ktorého vyplýva právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. apríla 2005, sp. zn. III. ÚS 24/05, II. ÚS 85/06, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva rozoznávajúcej subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu s tým, že nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť, keď aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva taktiež rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Uviedli, že nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch, keď prvý spočíva v rýdzo osobnom presvedčení určitého sudcu v danej veci a keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca, pričom subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Piersach v. Belgicko z 1. októbra 1982, rozsudok vo veci Pullar v. Spojené kráľovstvo z 10. júna 1996) s tým, že v procesnom konaní neboli dodržané všetky náležitosti na spravodlivé súdne konanie, nakoľko súd prvej inštancie sa počas celého konania zameriaval na výpovede nasvedčujúce skutočnostiam tvrdených žalobcom, pričom v absolútnom rozpore so všetkými zásadami na spravodlivý súdny proces odignoroval výpoveď U. N.. Y.. P. Ľ., ktorá však má na prejednávanú vec zásadný význam, a preto rozhodnutie vykazuje prvky arbitrárneho rozhodnutia, ktoré je neakceptovateľné a ústavne neudržateľné. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení odcitovali výsluch svedka N.. Y.. P. Ľ. s tým, že ústnu dohodu Občiansky zákonník a ani nijaký iný zákon presne nedefinuje a nešpecifikuje, čo sa za ňu považuje a čo nie (tak ako je tomu pri písomnej forme), avšak je potrebné vychádzať z toho, že musí isť tiež o výslovný prejav vôle uzavrieť zmluvu - nebude zachytený písomne tak ako pri písomných dohodách, avšak bude navonok výslovne, verbálne prejavený, t. j. vyjadrený slovami, pričom ústna dohoda je dohoda, ktorá bola uzatvorená tak, že na ústny návrh navrhovateľa na uzatvorenie dohody bolo reakciou ústne prijatie tohto návrhu bez výhrad, doplnkov a zmien, a to buď medzi osobami prítomnými, alebo tiež na diaľku prostredníctvom telefónu. Uviedli, že vzhľadom na uvedené bola výpoveďou svedka N.. Y.. P. I. (odvolací súd uvádza, že žalovaní 1/ a 2/ označujú svedka raz priezviskom Ľ. H. G. I.) preukázaná ústna dohoda o poverení O. S. k vysporiadaniu dedičstva za života otca žalobcu predajom predmetnej nehnuteľnosti a mal dispozičné právo aj k prevzatiu kúpnej ceny, nakoľko si to tak želal s tým, že túto dohodu počas celého konania nevyvrátil ani žalobca, ani sám svedok O. S.. Nestotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie, že dohody žalobcu, jeho C. H. O. S. nemajú právnu relevanciu, nakoľko je preukázané, že naplnenie takej ústnej dohody bolo vykonané a je nevyvrátiteľné, keďže otec žalovaného 2/ vyplatil prvú splátku vo výške 33. 193, 92 eur (1. 000. 000,- Sk) do rúk O. S., X. Ž. v deň podpisu kúpnej zmluvy, t. j. 11. 02. 2002, čo žalobca v danej dobe akceptoval a nepopieral v celom konaní s tým, že ak by uvedenú ústnu dohodu neakceptoval, mal dostatok času a priestoru na jej zrušenie, resp. na odvolanie a napriek tomu, že X. Ž. (O. S.) potvrdil odovzdanie finančných prostriedkov žalobcovi a žalobcov súhlas s takýmto prevzatím od žalovaných svojou výpoveďou dosvedčil H. N.. Y.. P. I., konajúci súd v rozsudku priznal právo žalobcovi, a preto je takýto postup súdu svojvoľný a arbitrárny, nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže svedkovia (napr. sestry žalobcu) nepotvrdili, ani nevyvrátili žalobcom tvrdené skutočnosti, a preto ich nemožno pričítať na ich ťarchu, keď výpovede uvedených svedkov nemajú konkrétny dosah na prejednávaný spor, nakoľko nikto nevedel o predmetnej kúpnej zmluve a dohode, aj keď ústnej medzi otcom žalobcu, O. S. a žalovaným. Spochybnili objektívnosť výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, aby v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej prezumpcie nepravdivosti svedeckých výpovedí, či tvrdení účastníkov konania. Vytkli súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že svedkovia konania iba základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu (doslovná citácia, pozn. odvolacieho súdu) s tým, že mal možnosť položiť radu ďalších otázok, ktoré by smerovali k objasneniu prejednávaného sporu, lebo je evidentne preukázané, že nikto nič nevedel, nemal znalosť, resp. uviedol, že mal vedomosť o tom, že medzi žalobcom a jeho X. O. S. X.oli nezrovnalosti, a preto z dôvodu slabého preukazovania dôkazov svedkami sa javí postup súdu ako svojvoľný a arbitrárny, nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže svedkovia nepotvrdili, ani nevyvrátili žalobcom tvrdené skutočnosti a túto skutočnosť nemožno pričítať na ich ťarchu, čím v priebehu doterajšieho konania došlo k porušeniu práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že na základe doplneného dokazovania a opätovného vyhodnotenia výsledkov dokazovania vykonaného v celom konaní dospel k záveru, že žaloba je oprávnená uviedli, že už Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 29. marca 2010 (spis. zn. 2Co/306/2008), ktorým vrátil vec súdu prvého stupňa (od 01. 07. 2016 súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu) na ďalšie konanie a rozhodnutie, uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie (najmä vypočutím svedka O. S.) k existencii príkazu na plnenie kúpnej ceny O. S., k otázke splnenia dlhu žalovanej strany prostredníctvom O. S., keď svedok O. S. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21. 12. 2010, ako aj v iných konaniach (výsluch v trestnom konaní, odpor v konaní pred OS Bratislava IV) potvrdil, že mu k inkasu kúpnej ceny od žalovanej strany dal žalobca príkaz, resp., že ho k takémuto inkasu ústne poveril, avšak súd prvého stupňa (súd prvej inštancie od 01. 07. 2016, pozn. odvolacieho súdu) v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že toto tvrdenie O. S. nebolo svedeckými výpoveďami v konaní potvrdené a poukázali na výpoveď O. S. v spise OR PZ Malacky ČVS: VP-ORP-564/04 Hd, kde mohol preskúmať výpoveď O. S. zo zápisnice zo dňa 03. 08. 2004, v ktorej uviedol, že „Nepovažujem to za spreneveru, ale za účtovanie v rodine. Prehlasujem, že pre J.. Š. to skončilo. Nepopieram prevzatie peňazí, bolo to so súhlasom môjho X. P., vedel o tom, že peniaze som prevzal vo výške 2,5 milióna Sk, a zostávajúca suma vo výške 1,5 milióna bola podľa dohody ešte vtedy so žijúcom otcovi, P., ako i ostatných súrodencov odovzdaná do spoločnej kasy rodiny S.V. na dostavbu rodinného domu v J. B. P.. Pôvodná dohoda medzi bratom, mnou a otcom znela tak, že dom postavený na otcovom pozemku bude brata P., a preto aj otec naňho prepísal pozemok pod rozostavaným domom. Dohovor znel tak, že ak by tam nechcel brat bývať a dom by sa odpredal, P. pripadne čiastka 1 milión Sk a zostatok pôjde do rodiny, nakoľko však otec zomrel, brat dom odpredával, ja som našiel kupca, ja som všetko zabezpečoval ohľadom predaja, vykonával som tam dokončovacie práce a aj celú sumu som vlastne od J.. Š. prevzal a odovzdal bratovi, bez toho 1,5 milióna Sk. Mám k dispozícii doklady potvrdzujúce, že J.. Š. zaplatil celú sumu a o tejto skutočnosti vie aj P. a nevie prečo vlastne teraz od neho pýta peniaze, keď sám si je vedomý toho, že peniaze boli zaplatené a ten 1,5 milióna išiel do rodiny, s čím samozrejme on dávno predtým súhlasil a vedel o tom“. Poukázali na skutočnosť, že žalobca počas celého konania deklaruje, že neuhradili zvyšok kúpnej ceny vo výške 49. 790, 88 eur a svoje tvrdenie zakladá na neexistencii a neplatnosti ústnej dohody, ktorej existenciu však preukázali a ktorá bola uzatvorená za prítomnosti otca žalobcu, X. Ž. O. S. a svedka N.. Y.. P. Ľ., a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko pokiaľ tvrdili, že kúpnu cenu zaplatili, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti a ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom rozsahu nezaplatili, bolo úlohou súdu prvej inštancie označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O. s. p. Poukázali na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu o otvorení účtu, keď zmienka o účte je uvedená len v dodatku č. 2 zo dňa 04. 03. 2002, kde v čl. I je uvedené, že zmluvné strany k identifikácii zmluvných strán pridávajú číslo účtu predávajúceho P.G. S. a nie je v ňom zmienka o deklarovanej skutočnosti, aby kupujúci - žalovaní uhradili zvyšok kúpnej ceny na uvedený účet žalobcu, a preto bolo možné predpokladať, že plnenie i naďalej ostáva v rovine ústnej dohody medzi zmluvnými stranami, čo pri podpise dodatku ani žalobca nepripomienkoval, ktoré žalobcovi predkladal len L. Š., ktorý ho zavolal na podpis s tým, že toto tvrdenie je zmätočné, nakoľko dodatok je vzor zmluvy, v ktorom sa v prípade potreby uvedú ďalšie dôležité podmienky alebo informácie, ktoré sa v hlavnej zmluve nenachádzajú, z dôvodu ktorého je dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve právne irelevantný, keďže neobsahuje presnú špecifikáciu dodatku, len strohé uvedenie čísla účtu, nie je ani uvedené čoho sa konkrétne dodatok týka a ani čoho sa týka predmetný účet s tým, že ak by svojvoľne predmetný dodatok ku zmluve vyhotovil sám žalovaný J.. L. Š. a doniesol ho len na podpis žalobcovi, natíska sa otázka, ako mal mať vedomosť o čísle účtu žalobcu a zároveň je otázne, ak žalobca nesúhlasil respektívne (správne respektíve, pozn. odvolacieho súdu) mal výhrady k uvedenému dodatku, nič mu nebránilo, aby ho nepodpísal, neupravil eventuálne nevyhotovil on za pomoci svojho právneho zástupcu, avšak žalobca nič také nedeklaroval a dodatok podpísal bez toho, aby bol bližšie špecifikovaný, opravený. Uviedli, že B. G.. L. Š. konal v dobrej viere na základe dobromyseľnosti, nakoľko existovala ústna dohoda, ktorá bola uzatvorená tak, že na ústny návrh navrhovateľa na uzatvorenie dohody bolo reakciou ústne prijatie tohto návrhu bez výhrad, doplnkov a zmien medzi osobami prítomnými, kedy mal za to, že za situácie dlh splnili riadne a včas, avšak bratovi žalobcu, pričom tak konali vychádzajúc z predchádzajúceho správania žalobcu, ktorému predtým neprekážalo inkaso časti kúpnej ceny nehnuteľnosti jeho bratovi (opak začal žalobca tvrdiť až v samotnom konaní), nemožno spravodlivo požadovať, aby opätovne splnili to, čo už raz preukázateľne splnili, a preto súd prvej inštancie pochybil, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke existencie ústneho poverenia O. S. k zastupovaniu žalobcu v celom rozsahu vo veci predaja domu, vrátane inkasa platieb kúpnej ceny, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil oprávnenosť úhrad žalovanej strany O. S. ako osobe poverenej veriteľom a zánik žalovanej pohľadávky v celom rozsahu. K tvrdeniu súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že ak aj existovalo ústne poverenie od žalobcu, udelené O. S., k prevzatiu peňažných plnení od žalovanej strany, tak takéto poverenie vo vzťahu k žalovanej strane nemá žiadnu váhu, nakoľko žalovanej strane jednak nebolo predložené v písomnej forme a pri jeho udelení samotný žalovaný (resp. žalovaná strana) prítomný nebol opätovne tak ako uviedli vo svojom odvolaní, že pokiaľ ide o ústnu dohodu, Občiansky zákonník, ani nijaký iný zákon, ju presne nedefinuje a nešpecifikuje, čo sa za ňu považuje a čo nie (tak ako je tomu pri písomnej forme), avšak treba vychádzať z toho, že musí ísť tiež o výslovný prejav vôle uzavrieť zmluvu, nebude zachytený písomne tak ako pri písomných dohodách, avšak bude navonok výslovne, verbálne prejavený, t. j. vyjadrený slovami s tým, že Z.. G.. L. Š. nemal pochybnosti o účinnosti ústnej dohody a o tom, že O. S. nie je oprávnený k prevzatiu kúpnej ceny, nakoľko aj žalobca prvú splátku akceptoval vyplatením X. O. S. z čoho vyplýva, že existovalo ústne poverenie O. S. od žalobcu k zastupovaniu v celom rozsahu vo veci predaja domu - vrátane inkasa kúpnej ceny, pričom táto skutočnosť bola žalovanej strane známa od počiatku rokovaní o uzavretí zmluvy, nakoľko toto ústne poverenie bolo udelené, resp. jeho udelenie potvrdené v prítomnosti osoby poskytujúcej právne služby súvisiace s uzavretím zmluvy, čo svedok N.. Y.. P. I. potvrdil vo svojej výpovedi. Poukázali na skutočnosť, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že dlh splnili prostredníctvom plnenia tretej osobe, a to najmä s prihliadnutím na listinné dôkazy: písomné potvrdenie žalobcu P. S. zo dňa 04. 09. 2003 o úhrade čiastky vo výške 3. 000. 000,- Sk ku dňu 04. 09. 2003, písomné potvrdenie zo dňa 30. 05. 2003 vystavené O. S. (X. Ž.) o prevzatí sumy 2. 500. 000,- Sk od Z.. G.. L. Š.. Namietli, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 90 a nasl. O. s. p., nakoľko v pôvodnej žalobe bol na strane žalovaného 1/ vedený Z.. G.. L. Š., ktorý v priebehu súdneho konania zomrel s tým, že ak účastník konania (fyzická osoba) stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku smrti, súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania (ustanovenie § 107 ods. 1, 3 O. s. p.) a dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú do postavenia poručiteľa (pôvodného účastníka konania) priamo zo zákona a súd o ich vstupe do konania nerozhoduje, avšak súd jednoznačne nijakým spôsobom nedeklaroval zmenu účastníkov konania na ich strane, a aj po právoplatnom predložení Osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi G.. L. Š. Z. J. XX. XX. XXXX, naďalej pokračoval v konaní na strane zomr. žalovaného 1/, keď v priebehu súdneho konania od ukončenia dedičského konania nevykonal zmenu po poručiteľovi, následne je v zápisniciach uvádzaný žalovaný 1/, zosnulý G.. L. Š., pričom nemožno spravodlivo požadovať, aby opätovne splnili to, čo už raz preukázateľne splnili s tým, že súd prvého stupňa na základe dôkazov v konaní vykonaných dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke existencie poverenia tretej osoby - O. S. žalobcom k zastupovaniu vo veci predaja domu (vrátane inkasa kúpnej ceny), ako aj v otázke vedomosti žalovanej strany o existencii takéhoto poverenia, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil oprávnenosť plnenia časti kúpnej ceny žalovanou stranou poverenej osobe, a teda zánik povinnosti žalovanej strany k úhrade žalovanej sumy v celom rozsahu; súd prvého stupňa tiež pochybil pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia, a preto navrhli napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov celého konania. 7. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. februára 2018 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom. 8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Podľa § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. 12. K tvrdeniu žalovaných 1/ a 2/, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 13. K odvolacím námietkam žalovaných 1/ a 2/ o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa § 191 C. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 205, § 193 C. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovanými 1/ a 2/ v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (svedeckých výpovedí podľa predstáv strany sporu), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 14. V posudzovanej veci ide o v poradí tretí rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudok zo dňa 16. decembra 2004, č. k. 18C/84/2004 - 98 v spojení s dopĺňujúcim rozsudkom zo dňa 22. marca 2005, č. k. 18C 84/2004 - 126, ktorým prvoinštančný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 13 % úrok z omeškania zo sumy 1. 000. 000,- Sk od 08. 06. 2002 do 01. 09. 2003 do zaplatenia a žalobu o zaplatenie istiny 1. 500. 000,- Sk s 13 % úrokom z omeškania od 01. 06. 2002 do zaplatenia a 13 % úrok z omeškania zo sumy 1. 000. 000,- Sk od 01. 04. 2002 do 07. 06. 2002 zamietol, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 08. marca 2006, č. k. 2Co/266/2005 - 156 v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom v poradí druhý rozsudok zo dňa 25. marca 2008, č. k. 18C/84/2004 - 269, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 1. 500. 000,- Sk (49. 790, 87 eur) s 13 % úrokom z omeškania od 10. 06. 2002 do zaplatenia, všetko do 15 dní, v časti úroku z omeškania zo sumy 1. 500. 000,- Sk od 01. 04. 2002 do 09. 06. 2002 a v časti úroku z omeškania zo sumy 1. 000. 000,- Sk (33. 193, 91 eur) od 01. 04. 2002 do 07. 06. 2002 žalobu zamietol, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29. marca 2010, č. k. 2Co/306/2008 - 296 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. Nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesení odvolacieho súdu, ktorými boli prvoinštančné rozsudky zrušené, bola vecná nesprávnosť napadnutých rozsudkov a nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav veci a nevykonanie dostatočného dokazovania, nakoľko v konaní ostala spornou otázka splnenia dlhu žalovaných 1/ a 2/ prostredníctvom O. S., ktorému sumu 2. 500. 000,- Sk vyplatili a najmä ostala spornou otázka, či žalobca dal pôvodnému žalovanému 1/ (G.. L. Š.), resp. pôvodne žalovaným 1/ a 2/ príkaz na plnenie O. S. (X. Ž.) a ak áno, kedy a akým spôsobom. 16. Súd prvej inštancie sa po zrušení v poradí jeho druhého rozsudku v prejednávanej veci dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným vo vyššie uvedenom zrušujúcom uznesení a dospel k správnemu právnemu záveru, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca dal žalovanému 1/ alebo obom žalovaným pokyn na plnenie tretej osobe (X. Ž., O. S.), a pokiaľ tretej osobe plnili, konali v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami a na vlastné riziko, keďže O. S. plnili bez právneho dôvodu. 17. V posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobca ako predávajúci uzavrel dňa 11. 02. 2002 s pôvodne žalovaným 1/ (G.. L. Š.) a žalovanou 2/ kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti, na základe ktorej predávajúci predal žalovaným 1/ a 2/ nehnuteľnosť zapísanú na I. P. Č.. XXX, P. Okresným Ú. P. T., B. U. P. W. Ú. I., L. Č.. XXXX/XX (C. L.) C. P. XXX T.X, W. X. G. R. L. Č.. XX/XXXX na B. L. Č.. XXXX/XX, Z. L. C. P. XXX T.X, L. Č.. XXXX/XX, Z. L. C. P. XXX T.X H. L. Č.. XXXX/XX, Z. P. P. XXX T.X, v ktorej kúpna cena bola stanovená dohodou vo výške 4. 500. 000,- Sk (149. 372, 60 eur) a spôsob jej úhrady dohodnutý v čl. IV. zmluvy tak, že žalovaní 1/ a 2/ prvú splátku vo výške 1. 000. 000,- Sk (33. 193, 91 eur) žalobcovi zaplatia k jeho rukám pri podpise zmluvy, druhú splátku v tej istej výške zaplatia žalobcovi z ich hypotekárneho úveru v hotovosti najneskôr do 15 dní od jeho poskytnutia bankou a zvyšok v sume 2. 500. 000,- Sk uhradia z ich hypotekárneho úveru v hotovosti najneskôr do 30 dní od jeho poskytnutia bankou a zároveň medzi stranami spornou nebola ani otázka odovzdania a prevzatia kúpnej ceny žalobcom (potvrdenie zo dňa 04. 09. 2000) v sume 3. 000. 000,- Sk (99. 581, 75 eur) a ani skutočnosť, že X. Ž. O. S. prevzal od žalovaného 1/ sumu 2. 500. 000,- Sk (82. 984, 79 eur), z ktorej žalobca ako predávajúci prevzal od svojho X. (O. S.) sumu 1. 000. 000,- Sk (33. 193, 91 eur). 18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovaní 1/ a 2/ v konaní nepreukázali, že žalobca na prevzatie ich plnenia splnomocnil svojho X. O. S. a teda, že ich dlh voči žalobcovi zanikol tým, že mu plnenie vo výške žalovanej istiny odovzdali, resp., že ich dlh zanikol tým, že plnili osobe, ktorá bola zástupcom žalobcu a TN. S. bol oprávnený toto plnenie prijať, z dôvodu ktorého bolo nesporne povinnosťou žalovaných 1/ a 2/ plniť spôsobom dohodnutým v Kúpnej zmluve o predaji nehnuteľnosti a najmä žalobcovi ako predávajúcemu. 19. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že z dikcie ust. § 562 Občianskeho zákonníka (splnenie dlhu inému) jednoznačne vyplýva, že dlžník je povinný splniť dlh veriteľovi alebo osobe, ktorú veriteľ splnomocnil prevzatím predmetu plnenia a právne účinky splnenia dlhu môžu nastať aj vtedy, ak namiesto veriteľa dlh prijme osoba odlišná od dlžníka, ktorá dlžníkovi predloží potvrdenie veriteľa o tom, že je oprávnená prijať plnenie zaňho a ak dlžník plní tejto osobe, dlh zanikne, pričom uvedené neplatí iba vtedy, ak dlžník vedel, že ten kto potvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie prijať. Nie je sporné, že potvrdenie nemusí mať písomnú formu a že nejde ani o splnomocnenie podľa § 31 Občianskeho zákonníka, keďže poverená osoba nie je oprávnená robiť za veriteľa právne úkony, avšak jeho obsahom musí byť prejav vôle veriteľa, ktorý výslovne splnomocňuje niekoho iného na prijatie plnenia. 20. Z ust. § 562 Občianskeho zákonníka zároveň vyplýva, že právne účinky splnenia dlhu sú závislé od toho, či dlžník v dobe, keď plnenie poskytol, vedel alebo nevedel, že osoba, ktorá mu predloží potvrdenie, je oprávnená plnenie prijať, pričom táto vedomosť je rozhodujúca v dobe, keď došlo k plneniu a nie v dobe po plnení s tým, že predpokladom zániku dlhu pri plnení je vedomosť dlžníka o tom, že plnil osobe oprávnenej prijať pre veriteľa plnenie, nakoľko ak by dlžník vedel, že ten, kto mu predložil potvrdenie nie je oprávnený prijať plnenie, poskytnuté plnenie nemá za následok zánik dlhu a dlžník by bol naďalej povinný poskytnúť plnenie veriteľovi, pričom v spore dôkazné bremeno o nedostatku dlžníkovej dobrej viery spočíva na veriteľovi, keď dlžník by nebol pri plnení dlhu dobromyseľný, ak by ho veriteľ výslovne predtým upozornil, že v jeho mene vystupuje falošný inkasant alebo ak z formy a obsahu potvrdenia vyplýva, že potvrdenie nie je pravé. 21. V prejednávanej veci je žalobca veriteľom žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkov, keď osoba, ktorej plnil pôvodne označený žalovaný G.. L. Š. (pôvodne žalovaný 1/) žalovanú istinu, je bratom veriteľa (O. S.), pričom v konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný 1/, resp. žalovaní 1/ a 2/ kúpnu cenu vo výške dohodnutej v Kúpnej zmluve o predaji nehnuteľnosti uzavretej medzi stranami sporu dňa 11. 02. 2002 síce zaplatili, avšak osobe, ktorú žalobca napriek tomu, že to bol jeho brat, na jej prevzatie nikdy nesplnomocnil a ani mu neudelil v žiadnej forme, či už písomnej alebo ústnej potvrdenie, oprávňujúce ho od žalovaných 1/ a 2/ splátku kúpnej ceny vo výške žalovanej istiny prevziať. 22. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných 1/ a 2/ v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia tým, že v priebehu súdneho konania od ukončenia dedičského konania a predložení Osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 01. 2012 po zomrelom žalovanom 1/ (G.. L. Š., ktorý zomrel dňa 13. 11. 2010) nevykonal zmenu po poručiteľovi a následne bol v zápisniciach naďalej uvádzaný ako žalovaný 1/, nakoľko právny zástupca žalovaných síce na pojednávaní dňa 18. 11. 2010 (č. l. 342 spisu) uviedol, že má neoverenú informáciu o úmrtí žalovaného 1/, pričom súd prvej inštancie konanie na pojednávaní dňa 21. 12. 2010 uznesením zo dňa 21. decembra 2010, č. k.18C/84/2004 - 358 do právoplatného skončenia konania o dedičstve po žalovanom 1/ prerušil, keď skutočnosť, že v zápisniciach o pojednávaní nie je zmena na strane žalovaného 1/ zaznamenaná, nie je žiadnou chybou, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako procesné pochybenie. 23. Vecne správnym je aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o náhrade trov konania, nakoľko v posudzovanej veci ide o sporové konanie, v ktorom sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane (§ 255 ods. 1 C. s. p. od 01. 07. 2016, do 30. 06. 2016 ust. § 142 ods. 1 O. s. p.). Zákonné ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, čo znamená, že strana, ktorá mala v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti strane, ktorá vo veci úspech nemala, vyjadruje teda samozrejmú požiadavku spočívajúcu v tom, že strana, ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. Ide o zásadu zodpovednosti za výsledok, resp. o zásadu úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorá strana v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. 24. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že úspech vo veci je treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom je treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho žalobe a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom, a nakoľko v prejednávanej veci žalobca v konaní úspešný bol, keďže súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel, t. j. v konaní bol procesne v plnom rozsahu úspešný, má nárok na náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli. 25. K tvrdeniu žalovaných 1/ a 2/ v podanom odvolaní, že po zrušení v poradí druhého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom, bolo na návrh žalobcu vykonávané dokazovanie, ktoré nemalo žiaden význam na posúdenie otázok relevantných k rozhodnutiu veci, a preto tieto úkony právnej služby má znášať žalobca sám odvolací súd uvádza, že je výlučne v kompetencii súdu rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, a pokiaľ na návrh žalobcu dokazovanie vykonával a žalobca bol napokon v spore úspešný, je strana v spore neúspešná povinná znášať trovy, ktoré úspešnému žalobcovi v konaní vznikli. 26. Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., na ktoré aj v celom rozsahu poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, keď súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov, a nakoľko žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne, a preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. 27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).