Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoKR/37/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106227687 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1106227687.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: 1/ N. B., I. X. XX, H. H., 2/ I. U. Z. Y. U., I. X. XX, H. H., 3/ D. H., I. X. XX, H. H., zast. N.. Y. O., T.. Š.. I. X, H. H., 4/ I. U. Z. Z. U., I. X. XX, H. H., žalobcovia 1/ a 4/ zast. C. Q., G. XX, H. H., žalobca 2/ zast. N.. Y. O., T.. Š.. I. X, H. H., žalobca 3/ zast. N.. Ľ. H.Ž., Y. X. X, H. H., proti žalovanému: Mgr. Michal Mihálik, Obchodná 2, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu JADE, spol. s r.o., Mikulášska 1, Bratislava, IČO: 36 034 908, o vylúčenie pohľadávky zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu 1/ a 4/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1Cbi/5/2006-692 zo dňa 02.02.2015 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave pripúšťa späťvzatie žalobcu 3/, rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1Cbi/5/2006-692 zo dňa 02.02.2015 v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje. Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1Cbi/5/2006-692 zo dňa 02.02.2015 potvrdzuje. Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu a rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa domáhali vylúčenia pohľadávky úpadcu voči nim, zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Svoj nárok odôvodnili tým, že na majetok úpadcu bol dňa 29.06.2006 vyhlásený konkurz, pričom zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu zo dňa 03.08.2006 žalobcovia zistili, že žalovaný zverejnil peňažnú pohľadávku voči nim vo výške 34.350,- Sk, ktorá mala predstavovať neoprávnený majetkový prospech žalobcov za obdobie od 01.01.2004 do 31.10.2005. Dňa 10.08.2006 žalovaný zverejnil ďalšiu pohľadávku vo výške 23.400,- Sk, ktorá mala predstavovať neoprávnený majetkový prospech získaný za obdobie od 01.11.2005 do dňa vyhlásenia konkurzu, 29.06.2006. Dôvodom vzniku pohľadávok malo byť neplatenie nájomného za H. Č.. XX, XX, X, XX, ktoré žalobcovia užívajú na základe ich pridelenia od predchádzajúceho vlastníka - Pozemné stavby, š.p. Banská Bystrica. Po nadobudnutí bytového domu úpadcom požiadali nájomcovia o odkúpenie bytov, avšak k dobrovoľnému splneniu povinnosti zo strany úpadcu nedošlo. Následne žalobcovia dobromyseľne nadobudli vlastníctvo k bytom na základe právoplatného rozsudku súdu, pričom vlastnícke právo bolo zapísané na list vlastníctva. V dôsledku uvedeného zápisu sú žalobcovia dodnes zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci bytu a je na ňom vyznačená plomba o zmene práv k nehnuteľnosti na základe protestu prokurátora. O zrušení rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13/53/00 bolo odvolacím súdom rozhodnuté uznesením č.k. 15Co/33/06-841 dňa 28.06.2006. Žalobcovia uviedli, že úpadca prostredníctvom žalovaného by priznaním sporných pohľadávok získal bezdôvodné obohatenie, keď si bez právneho dôvodu uplatňuje nájomné, vypočítané v rozpore s cenovým predpisom a zároveň ako nájomné uplatňuje aj výšku mesačného zálohového predpisu platieb za služby spojené s bývaním, ktoré je oprávnené účtovať Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov MAJER. 2. Súd prvej inštancie rozhodol po tom, čo mu bolo Krajským súdom v Bratislave ako odvolacím súdom uznesením sp. zn. 2CoKR/19/2013 zo dňa 21.07.2014 predchádzajúce rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konania. Súd prvej inštancie v rozhodnutí tiež uviedol, že konal v neprítomnosti žalobcov. Rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 2.2.2015 v neprítomnosti žalobcov. Právny zástupca žalobcov 1/ a 4/ mal vykázané doručenie predvolania dňa 22.1.2015, právny zástupca žalobcu 2/ 22.1.2012 a právny zástupca žalobcu 3/ 26.1.2015. Právny zástupca žalobcov 1/, 4/ a 3/ sa nedostavili bez ospravedlnenia, právny zástupca žalobcu 2/ svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o rozhodnutie v neprítomnosti. Dňa 3.2.2015 (deň po pojednávaní) bolo do spisu doručené ospravedlnenie žalobcu 1/ z dôvodu práceneschopnosti so žiadosťou o odročenie pojednávania. Súd uvedenou žiadosťou v čase vyhlásenia rozsudku nedisponoval a z toho dôvodu na ňu neprihliadal. Napriek tomu súd preskúmal potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a zistil, že bolo vystavené 17.01.2015, a teda konanie žalobcu 1/, ktorý ho súdu zaslal až v deň pojednávania (3 hodiny pred jeho konaním) konajúci súd vyhodnotil ako nedôvodné aj vzhľadom na skutočnosť, že jeho právny zástupca predvolanie na pojednávanie prevzal už 22.1.2015. Naviac poverený zástupca žalobcu 1/ svoju neúčasť neospravedlnil vôbec. Tiež z obsahu ospravedlnenia a dokladu o práceneschopnosti je zrejmé, že žalobca 1/ sa o dôvode odročenia dozvedel najneskôr 17.1.2015 a neoznámil súdu dôvod odročenia bez zbytočného odkladu. Súčasne potvrdenie o práceneschopnosti neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že sa nemôže zúčastniť pojednávania. Z uvedených dôvodov by súd ani v prípade vedomosti o žiadosti o ospravedlnenie návrh na odročenie neakceptoval. 3. Na základe odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie zaoberal vzťahom žalobcov k nároku, ktorého vylúčenia sa domáhajú. Súd zistil, že žalobcovia sú dlžníkmi úpadcu vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré žalovaný do súpisu zahrnul a ktorých vylúčenia sa žalobcovia domáhajú. Skonštatoval, že úspešnú vylučovaciu žalobu môžu podať len účastníci, ktorí preukážu, že sú veritelia pohľadávky, a teda aktívne legitimovanými účastníkmi konania vo vylučovacej žalobe podľa ust. § 78 ZKR. Konajúci súd skonštatoval, že je nesporné, že žalobcovia sú vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré žiadajú vylúčiť, dlžníkmi a teda nepreukázali, že im svedčí subjektívne právo, ktoré vylučuje zapísanie pohľadávok do podstaty úpadcu. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcov žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že ich žalovanému nepriznal, lebo si žiadne neuplatnil. 4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odovlanie žalobcovia 1/ a 4/. Uviedli, že súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že predmetné byty patria do majetkovej podstaty úpadcu, o čom prebieha iné súdne konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/53/00. Mali za to, že keď nastal ten stav, že súd v minulosti považoval rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/53/00 za právoplatný a jeho právoplatnosť vyznačil, na základe čoho došlo k zápisu vlastníctva predmetných bytov na žalobcov, s použitím zásady, že údaje katastra sú pre správcu bytového domu záväzné, správca vyrubil žalobcom ako domnelým vlastníkom predmetných bytov aj povinnosť platiť okrem nákladov spojených s dodávkami energií, aj poplatky za správu a užívanie bytov, poplatky do fondu opráv, ktoré žalobcovia platili a ktoré si úpadca JADE spol. s r.o. zapísal ako pohľadávku proti žalobcom. S touto skutočnosťou sa podľa ich názoru súd prvej inštancie nevysporiadal. Rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko sa súd vôbec nezaoberal námietkami žalobcov o výške údajného dlhu. Zdôraznili, že s ohľadom na existenciu právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý nahradzuje vôľu predávajúceho v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z., nemožno spravodlivo tvrdiť, že žalobcovia neboli pri nadobudnutí majetku dobromyseľní. 5. Zároveň podali návrh na pripustenie dovolania, či v tomto prípade vzhľadom na existenciu rozsudku č. k. 13C 53/00-499, konanie úpadcu v konaní EX 176/2003, ako aj údajov katastra, ktoré v rozhodujúcom čase, keď mala prejednávaná pohľadávka úpadcu vzniknúť, z titulu neplatenia nájomného žalobcami voči úpadcovi, svedčili o vlastníctve predmetných bytov žalobcov a vzhľadom na záväznosť údajov katastra pre správcu bytového domu, ktorý vyrúbal žalobcom povinnosť platiť ako domnelým vlastníkom podľa údajov katastra poplatky do fondu opráv, možno rozsudok č.k. 13C 53/00-499 o nahradení prejavu vôle, s vyznačením doložky právoplatnosti a vzhľadom na zásadu, že sa na taký rozsudok musí nazerať, ako na právoplatný, až do okamihu, kedy sa súdnym rozhodnutím neodpustí zmeškanie lehoty na odvolanie a na údaje katastra, ktorými je zaznamenaný stav, podľa rozsudku s vyznačenou doložkou právoplatnosti, považovať za akt uzavretia zmluvy, ktorým sa nahrádza podpis účastníka a jeho súhlas uzatvorením zmluvy a zrušenie doložky právoplatnosti rozsudku, za odstúpenie od takej zmluvy, s procesnými a hmotnými následkami odstúpenia od zmluvy. 6. Mali za to, že napadnutý rozsudok je nezákonný a jeho vydaním došlo k porušeniu základných práv podľa č1. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo rozsudok je nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný, nakoľko sa prvoinštančný súd obmedzil iba na zistenie toho, že rozsudok č.k. 13C 53/00-499 o nahradení prejavu vôle bol zrušený a vôbec sa nevysporiadal s námietkami žalobcov o tom, aké procesné a hmotné následky malo vyvolať to, že súd rozsudok č.k. 13C 53/00-499 vydal a označil doložkou právoplatnosti, na základe čoho boli vyznačené údaje katastra, ktoré svedčili o vlastníctve predmetných bytov v rozhodujúcom čase, ako vlastníctvo žalobcov, ktorého právoplatnosť bola vyvrátená. Ďalej vytkli konajúcemu súdu, že sa vôbec nevysporiadal s tým, čo zistil o skutkovom stave, od ktorého žalobcovia odvodzujú svoju dobromyseľnosť na prijatí úžitkov v podobe bezplatného užívania predmetných bytov a rozhodol o zamietnutí žaloby, pričom neodpovedal na otázky, ktoré sa týkajú práve námietok, o ktorých žalobcovia navrhujú pripustiť dovolanie. Ďalej uviedli podrobnejšie dôvody, pre ktoré sa domnievali, že spoločnosť JADE spol. s r.o. nemala právo účtovať nájomné proti žalobcom. Tiež poukázali na dôvody, pre ktoré považovali rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici za protiprávne. Mali za to, že konal nezákonne o odvolaní proti rozsudku sp. zn. 13C 53/00 a neodmietol odvolanie žalovaného zo dňa 05.08.2003, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.08.2003 už ako zmeškané. Týmto konaním došlo k poškodeniu vlastníkov bytov tým, že zrušením rozsudku OS BB sp. zn. 13C 53/00 bolo zasiahnuté do práv už raz priznaných, čo však vykonateľnosť rozsudku neovplyvňuje. Na základe podnetu Krajskej prokuratúry, ktorý vychádzal z postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici, došlo k vymazaniu vlastníckych práv na liste vlastníctva v čase, keď rozsudok Najvyššieho súdu SR už bol právoplatný. Katastrálny úrad ako správny orgán v zmysle § 40 zák. č. 71/1967 Zb. a § 250r O.s.p. bol viazaný právnym názorom NS SR, pretože rozsudok prevzal 16.03.2007 a až po prevzatí tohto rozsudku došlo k vymazaniu vlastníckych práv, čo je hrubý zločin proti právam zaručeným Ústavou SR. V rozsudku NS SR súd správne popisuje, že lehota na odvolanie bola zmeškaná a na rozsudok č.k. 13C 53/ 00-499 je potrebné nazerať ako na právoplatný až do okamihu, kedy odpustenie Krajský súd v Banskej Bystrici nepriznal. Odvolatelia uviedli ďalej podrobnejšiu argumentáciu, v zmysle ktorej považovali postup správy katastra za nezákonný. 7. Na záver namietli, že konajúci súd porušil ich práva, keď v rozpore s § 27 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo veci konal so zástupcom C. Q., ktorý nie je advokát a nemá právnické vzdelanie druhého stupňa, a preto ho mal súd z konania vylúčiť z úradnej povinnosti, a tým, že uvedeným spôsobom súd nepostupoval, im bolo zmarené právo konať pred súdom osobne alebo so zákonným zástupcom, nakoľko im ako účastníkom konania, predvolanie na konanie súd nedoručil vôbec. Žalobkyňa 4/ namietala, že boli práva porušené tým, že súd konal v jej neprítomnosti a bez zákonného zástupcu, napriek jej PN a namietala závery súdu, lebo nie je vadou na jej strane, že počas vydania rozsudku sudca nevedel o podaní, v ktorom požadovala odročiť pojednávanie pre PN. Nepodstatné je potom tvrdenie súdu, že PN neobsahovala potvrdenie lekára, že jej stav neumožňuje pojednávania sa zúčastniť, nakoľko toto potvrdenie o PN nikdy neobsahuje a vzhľadom na vzdialenosť súdu 200 km od miesta bydliska žalobkyne, akékoľvek ochorenie by jej znemožnilo podniknúť dlhú cestu, bez zhoršenia zdravotného stavu, či zvýšenia pandemického ochorenia populácie v dôsledku roznesenia patogénov na veľkú vzdialenosť. Súd extenzívne vyložil pojem neodkladne, v rozpore s tým, čo je v súdnej praxi zaužívané, lebo je z iných súdnych konaní a judikátov zrejmé, že vzhľadom na doručenie PN v 3-dňovej lehote od jej vystavenia neporušuje neodkladnosť doručenia, pričom porušenie neodkladnosti nemá procesné následky na nevyhovenie žiadosti na odročenie pre PN. Súd aj v 3- hodinovej lehote pred pojednávaním mohol telefonátom lekárovi, ktorý PN vystavil, zistiť stav pacienta a jeho schopnosť pojednávania sa zúčastniť, na vybavenie takej agendy postačujú minúty. To, že sa súd o PN pred pojednávaním nedozvedel, nie je pravda, lebo sa o PN nedozvedel iba sudca, a to iba v dôsledku nedostatkov na strane organizácie súdu, keďže aj zo záverov rozsudku je zrejmé, že súd sa o PN dozvedel 3 hodiny pred pojednávaním. 8. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný v tom zmysle, že napadnutý rozsudok považuje za správny a navrhuje ho potvrdiť. 9. Dňa 05.02.2016 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu zo strany žalobcu 3/ z dôvodu, že účastníci konania uzatvorili dňa 04.02.2016 dohodu o urovnaní a požiadal, aby súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobcovia neargumentujú žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 12. Žalobcovia sa domáhajú vylúčenia pohľadávky zo súpisu podstaty úpadcu, ktorá bola zapísaná ako pohľadávka úpadcu voči žalobcom ako jeho dlžníkom. Pohľadávky, ktoré má úpadca v právnom postavení veriteľa voči svojim dlžníkom, sú v zmysle ustanovenia § 67 ods. 2 zák. č. 7/2005Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii súčasťou konkurznej podstaty. Správca pohľadávky úpadcu zahŕňa do súpisu majetku podstát a následne je oprávnený a zároveň povinný voči dlžníkom úpadcu tieto pohľadávky vymáhať, ak nedôjde k ich dobrovoľnému splneniu, a to podaním návrhu na začatie civilného sporového konania, prípadne ich môže speňažiť formou odplatného postúpenia pohľadávky. Skutočnosti týkajúce sa samotnej existencie pohľadávky, jej výšky, resp. jej zániku môže osoba označená správcom ako dlžník namietať práve v konaní, v ktorom správca voči nej takúto pohľadávku vymáha. Dlžník úpadcu však nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie práva na vylúčenie pohľadávky z konkurznej podstaty, nakoľko práve jeho postavenie dlžníka pojmovo vylučuje, aby bol zároveň nositeľom práva vo vzťahu k zapísanej pohľadávke, ktoré by vylučovalo jej zápis do súpisu majetku úpadcu. Žalobu o vylúčenie pohľadávky zo súpisu majetku podstát by mohol podať len subjekt, ktorý by tvrdil a preukázal, že je veriteľom pohľadávky, a teda že pohľadávka "patrí" jemu, a nie úpadcovi. Mohol by to byť napr. veriteľ, ktorý tvrdí, že pohľadávku nadobudol pred vyhlásením konkurzu postúpením pohľadávky alebo veriteľ, ktorý tvrdí, že pred vyhlásením konkurzu nepostúpil zapísanú pohľadávku na úpadcu platne. Aktívne legitimovaným na podanie vylučovacej žaloby vo vzťahu k pohľadávke zapísanej do súpisu však nie je dlžník. Ani prípadná neexistencia pohľadávky úpadcu voči žalobcom nezakladá dôvod pre úspešné domáhanie sa vylúčenia týchto pohľadávok zo súpisu zo strany žalobcov v postavení dlžníkov, rovnako ako ostatné tvrdenia žalobcov, ktoré majú byť dôvodom pre vylúčenie pohľadávky zo súpisu. Táto skutočnosť by bola relevantným dôvodom obrany len v konaní o žalobe správcu, ktorou by voči žalobcom uplatňoval právo na zaplatenie pohľadávky zapísanej do súpisu. 13. Je bežné, že súčasťou konkurznej podstaty sú aj pohľadávky, ktoré má úpadca v právnej pozícii veriteľa voči svojim dlžníkom. Tieto pohľadávky je správca povinný vymáhať. Vylučovacia žaloba dlžníka s argumentmi, že dlh nikdy neexistoval alebo dodatočne zanikol nemôže byť úspešná. Neexistenciu dlhu môže osoba označená správcom ako dlžník, namietať pri vymáhaní pohľadávky správcom. Vylučovaciu žalobu by mohla podať len taká osoba, ktorá by tvrdila, že je veriteľom, teda že jej patrí pohľadávka a nepatrí úpadcovi, nikdy však nie dlžník. Tak ako už bolo uvedené, nie je možné podať vylučovaciu žalobcu, ak sa osoba označená správcom ako dlžník môže brániť v konaní, v rámci ktorého sa správca domáha uspokojenia pohľadávky úpadcu. V takomto konaní môže takto označená osoba použiť všetku právnu argumentáciu na svoju obranu, navrhovať dokazovanie tak, aby preukázala, že pohľadávky úpadcu voči nemu zanikli, respektíve nikdy neexistovali. 14. Vzhľadom na uvedené nemožno akceptovať ani argumentáciu žalobcov, že rozsudok je nepreskúmateľný, z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkami proti výške dlhu a ďalšími námietkami týkajúcimi sa samotného vzniku pohľadávok. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vecnú legitimáciu súd skúma vždy aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Správny je potom postup súdu, ktorý sa ďalšími námietkami žalobcov nezaoberal, keď pre ďalší postup v konaní musí byť splnená podmienka aktívnej legitimácie žalobcov. 15. Čo sa týka námietky, že žalobkyni 1/ boli porušené práva tým, že súd konal v jej neprítomnosti, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Odvolateľka sa mylne domnieva, že bolo povinnosťou súdu zisťovať, aký je zdravotný stav účastníka a či je schopný zúčastniť sa pojednávania. Procesná zodpovednosť za preukázanie týchto skutočností je na tom účastníkovi konania, ktorý o odročenie pojednávania žiada. Z obsahu spisu je však zrejmé, že takéto vyjadrenie ošetrujúceho lekára ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní neobsahuje. Bol preto správny záver súdu prvej inštancie, že z uvedených dôvodov by súd žiadosť o odročenie pojednávania nemohol akceptovať. 16. Pokiaľ ide o návrh odvolateľov na vyslovenie prípustnosti dovolania odvolacím súdom proti rozsudku, odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 238 ods. 3 O.s.p. bolo zrušené dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom inštitút dovolania je upravený v § 419 a nasl. CSP. Odvolací súd teda podľa nového procesného režimu nemôže vysloviť vo výroku svojho rozsudku prípustnosť dovolania, resp. takémuto návrhu nevyhovieť, ale o prípustnosti dovolania zo zákonných dôvodov poučuje v písomnom vyhotovení rozsudku (§ 393 ods. 1 CSP). 17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli. 19. Podľa § 370 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 20. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 21. Vzhľadom na to, že žalobca 3/ vzal po podaní odvolania žalobcami 1/ a 4/ žalobu späť, odvolací súd žalovaného vyzval, aby v určenej lehote oznámili súdu, či súhlasí so späťvzatím návrhu. Nakoľko žalovaný v určenej lehote nevyjadril nesúhlas so späťvzatím návrhu, odvolací súd na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení pripustil späťvzatie návrhu, rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1Cbi/5/2006-692 zo dňa 02.02.2015 v tejto časti zrušil a konanie zastavil. 22. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).