Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/185/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108212886 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1108212886.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: ASCORP, s.r.o., so sídlom Ambroseho 9, 851 02 Bratislava, IČO: 35 870 958, zastúpený: Mgr. Martin Čabák, advokát, Advokátska kancelária Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: STAHL TECH, s.r.o., so sídlom Bezručova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 861 509, zastúpený: AK JANČO, JAKUBČÁK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, o zaplatenie 6.814,41 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/150/2008-565 zo dňa 8.2.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/150/2008-565 zo dňa 8.2.2017 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 6 814, 41 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % zo sumy 3.451 € za každý deň omeškania odo dňa 27.09.2006 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 17.03.2008, doručenou na Okresný súd Bratislava I. dňa 19.09.2008, voči žalovanému: STAHL TECH, s.r.o., so sídlom Bezručova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 861 509, zaplatenia sumy vo výške o 6 814,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % z ceny diela za každý deň omeškania od 27.09.2006 do zaplatenia a trov konania, z titulu neuhradenej ceny diela. Prvostupňový súd vo veci rozhodol dňa 16.04.2013 rozsudkom č. k. 34 Cb/150/2008 - 360 tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k zaplateniu trov konania žalovanému. 3. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania žalobcu voči rozsudku rozhodol uznesením č. k. 2Cob/213/2013-403 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 02.06.2011 súd prvého stupňa pripustil zmenu návrhu s tým, že pripustil eventuálny petit. Žalobca v tomto konaní požadoval zaplatenie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, a v prípade, ak súd tomuto návrhu nevyhovie, žiadal zaplatenie sumy z titulu rozdielu medzi zmluvnou cenou a sumou, ktorú zaplatil, nejde o eventuálny petit a takto formulovaný petit je neprípustný. Súd si musí v súčinnosti so žalobcom vyjasniť zaplatenia akej sumy sa žalobca domáha a na základe akých skutkových a právnych okolností. Skutočnosť, že v konaní sa nemusí preukázať nárok v celom rozsahu, nie je dôvodom na dva petity. Žalobca musí uviesť presne čoho sa domáha a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je totiž zrejmé akým nárokom a na základe akých skutkových okolností sa vlastne súd prvého stupňa zaoberal. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvého stupňa nedostatočne skúmal, či a v akom rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, keď konštatoval, že žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by potvrdil opak tvrdenia žalovaného, t. j. že zmluvné strany sa dohodli na zmene výšky ceny za zhotovenie predmetného diela ani, že sa zmluvné strany dohodli na vykonaní prác naviac. Ak aj medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu Dodatku k zmluve o dielo, predmetom ktorého by boli práce naviac, neznamená to automaticky, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie titulom bezdôvodného obohatenia. Takýto nárok však predpokladá preukázanie prác objednaných žalovaným, resp. osobou oprávnenou na takýto úkon a preukázanie, že išlo o práce nad zmluvný rozsah a zmluvnú cenu. Touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa nezaoberal. Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil odovzdanie diela a jeho vplyv na zaplatenie minimálne dojednanej ceny za dielo. Skutočnosť, že žalovaný nepodpísal zápisnicu o prevzatí a odovzdaní diela neznamená, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo v dojednanom rozsahu. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či súd prvého stupňa nepriznal nárok na doplatenie ceny za dielo z dôvodu, že dielo nebolo odovzdané a teda nárok na zaplatenie ceny nevznikol alebo príslušnú nezaplatenú časť ceny za dielo považuje súd za zľavu z ceny zodpovedajúcu vadám. Bude preto potrebné opätovne posúdiť odovzdanie a prevzatie diela, vziať do úvahy okolnosti, na základe ktorých nedošlo k podpísaniu preberacieho protokolu a či išlo o také vady, ktoré by bránili užívaniu. Úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým vyjasniť si, čoho sa žalobca domáha a to tak, že ho vyzve na presnú špecifikáciu petitu a zdôvodnenie pôvodného návrhu, pričom jeho podanie bude posudzovať podľa obsahu. Ak žalobca iba doplní, resp. spresní pôvodne podaný petit návrhu, nie je možné rozhodovať o takomto podaní ako o zmene návrhu, naviac ak nejde o eventuálny petit. Uvedené je potrebné aj vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného s poukazom na zmenu petitu. V prípade, ak sa bude domáhať žalobca menej ako bolo v pôvodnom návrhu, je potrebné tento návrh posúdiť ako čiastočné späťvzatie návrhu. Po upresnení návrhu v nadväznosti na jeho zdôvodnenie a navrhnuté dôkazy, bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť, či boli všetky zmluvné práce ukončené a či nevznikol nárok minimálne na rozdiel medzi zmluvnou cenou a sumou, ktorú žalovaný zaplatil. 4. Žalobca podaním zo dňa 29.09.2015, doručeným na súd dňa 30.09.2015, doručil špecifikáciu petitu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 6 814, 41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % z ceny diela za každý deň omeškania odo dňa 27.09.2006 do zaplatenia, súdny poplatok a náhradu trov konania, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobca v predmetnom podaní uviedol, že vyššie špecifikovaný petit žalobného návrhu žalobcu je totožný s petitom žaloby zo dňa 17.03.2008, doručeným na súd dňa 18.04.2008, pričom skutkové okolnosti na základe ktorých žalobca požaduje od žalovaného zaplatiť žalovanú sumu, zostávajú v celom rozsahu nezmenené, tzn. nejde o uplatnenie nového nároku, resp. zmenu návrhu a tento nárok žalobcu nie je premlčaný, keďže bol včas uplatnený na súde v rámci premlčacej doby už dňa 18.04.2008. 5. Žalobca si uplatnil sumu vo výške 3 451 € ako sumu ktorá predstavuje rozdiel medzi zmluvne dohodnutou cenou za dielo vo výške 669 966 Sk/22 238,79 € a sumou, ktorú žalovaný žalobcovi za vykonané dielo skutočne zaplatil 18 787,75 €. Žalobca si ďalej uplatnil sumu vo výške 3 363,41 €, ako sumu za práce, ktoré žalobca vykonal na predmete diela, nad jeho rámec a ktoré žalovaný užíva bez toho, aby zaplatil za ne žalobcovi akúkoľvek odmenu. Žalobca nárok na zaplatenie tejto sumy odôvodňuje na základe zmluvy o dielo a príslušných zákonných ustanovení v zmysle § 547 ods.2 a 3 Obchodného zákonníka. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s uvedeným právnym názorom, žalobca tvrdí, že mu patrí nárok na zaplatenie tejto časti žalovanej sumy minimálne z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, nakoľko išlo o práce nad zmluvný rámec a zmluvnú cenu, ktoré boli žalobcom vykonané na základe žiadosti a pokynu žalovaného, resp. jeho zástupcu, zo strany žalobcu riadne a včas vykonané, žalovaným prevzaté a ním využívané, pričom žalovaný sa voči žalobcovi nikdy nedomáhal ich odstránenia, resp. nenamietal ich vykonanie. 6. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 28.06.2006 zmluvu o dielo podľa ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa zaviazal zrealizovať žalovanému rekonštrukciu bytu na Laurinskej ul. 11 v Bratislave. Prílohou k tejto zmluve bola aj cenová ponuka stanovená na základe jednotných cien za jednotlivé úkony, pričom výsledná cena bola stanovená na sumu vo výške s DPH 669 996 Sk. Termín zahájenia stavby bol stanovený na deň 28.06.2006 a termín ukončenia na deň 31.08.2006. Žalobca v žalobe uviedol, že počas uskutočňovania diela sa objavili také skutočnosti, ktoré nebolo možné pri zahájení diela zistiť a ktoré boli dôvodom pre zmenu spôsobu uskutočňovania diela napr. iné použitie techniky, potreba výkonu prác iným spôsobom alebo prác naviac. O týchto skutočnostiach bola včas informovaná architektka p. O., ktorá ako zástupkyňa odporcu dohliadala na postup rekonštrukcie bytu a v prípade nejasností bola poverený komunikáciou so žalobcom a tieto práce aj odsúhlasila. Rekonštrukcia predmetného bytu bola ukončená do 31.08.2006, avšak vzhľadom na neprítomnosť konateľa žalovaného, bol termín odovzdania a prevzatia diela stanovený na 19.09.2006. V daný deň sa na adresu predmetného bytu dostavili zástupcovia oboch zmluvných strán, avšak preberací protokol nebol konateľom žalovaného podpísaný z dôvodu, že mal v úmysle predložiť preberací protokol k nahliadnutiu svojim právnym zástupcom. V uvedený deň neboli k vykonaným prácam vznesené žiadne námietky, ani neboli vytknuté vady diela. Žalobca zdôraznil, že hoci preberací protokol nebol podpísaný, má za to, že dielo bolo zhotoviteľom riadne zhotovené a umožnené žalovanému ho prevziať nakladať s ním. 7. Súd uznesením č. k. 34 Cb/150/2008 zo dňa 02.06.2011 na základe návrhu žalobcu pripustil zmenu návrhu tak, že petit bude znieť: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 6 814,41 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % z ceny diela za každý deň omeškania od 27.09.2006 do zaplatenia, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ Eventuálne: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 3 451 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % z ceny diela za každý deň omeškania od 27.09.2006 do zaplatenia, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe vyjadrením zo dňa 13.02.2009, a v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, a to z dôvodu, že žalobca ako zhotoviteľ dielo nevykonal dielo riadne a včas, a to do 31.08.2006, čo potvrdzuje aj komunikácia medzi ním a žalobcom (zápis zo dňa 18.10.2006, list zhotoviteľa zo dňa 23.10.2006). Žalovaný uviedol, že na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.09.2006 bolo zistené, že dielo nie je dokončené a má značné vady, na čo bol zhotoviteľ (žalobca) upozornený a ktoré neboli žalobcom odstránené napriek jeho písomnej výzve zo dňa 29.09.2006, kedy ho opätovne upozornil na vady a nedostatky pri vykonávaní diela a určil mu dodatočnú 10-dňovú lehotu na ich odstránenie. Žalovaný vyzval žalobcu ako zhotoviteľa, aby mu oznámil, kedy začne pokračovať vo vykonávaní diela a aby bola zabezpečená prítomnosť osoby, ktorá bude dozerať na to, aby sa škody na byte nezväčšovali. Žalovaný zároveň vyzval žalobcu výzvou, doručenou mu dňa 04.10.2006, aby mu bez zbytočného odkladu odovzdal kľúče od bytu. Žalobca z týchto dôvodov začal odstraňovať vady a nedorobky, čo potvrdzuje zápis zo dňa 18.10.2006, a z ktorého vyplýva, že dielo riadne nedokončil. Žalobca na stretnutí konanom dňa 12.11.2006 odovzdal žalovanému niektoré podklady, a domáhal sa, aby žalovaný od neho prevzal spornú faktúru č. 260125. Žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 21.11.2006 dôvody vrátenia faktúry č. 260125. Žalobca na ďalšie výzvy žalovaného týkajúce sa dokončenia diela už nereagoval. Žalovaný ďalej uviedol, že v dôsledku žalobcom neodborne vykonaných prác došlo neskôr k masívnemu zatekaniu vody v budove a k priesakom na schodisku, a preto e-mailom zo dňa 24.12.2006 a 27.12.2006 vyzval žalobcu, aby obhliadol vzniknutú situáciu, s tým, že mu pripojil aj fotodokumentáciu vzniknutého stavu. Vzhľadom na to, že žalobca vôbec nereagoval, žalovaný ho opätovne vyzval na ohliadku e-mailom zo dňa 29.12.2006. Žalobca na výzvy žalovaného zareagoval až odpoveďou zo dňa 08.01.2007 a zároveň sa domáhal zaplatenia faktúry č. 260125. Žalovaný listom zo dňa 15.01.2007 opätovne oznámil žalobcovi dôvody neuhradenia predmetnej faktúry a vyzval ho na úhradu jemu vzniknutej škody vo výške 6 600 €. Žalovaný opätovne vyzval žalobcu listom zo dňa 15.01.2007 a žiadal ho, odstránil havarijný stav a vyzval ho na úhradu sumy vo výške 9 200 Sk (suma za úhradu prác pri odstraňovaní havárie popísanej vyššie). Žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal potrebu vykonania naviac prác, ktoré p. O. neodsúhlasila a ani nebola na to oprávnená, a že mu neoznámil potrebu prekročenia rozpočtovanej bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu. 9. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.02.2009, vyjadrením zo dňa 22.03.2010, a v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, nakoľko cena za dielo, ako vyplýva z ust. bodu 4.2 zmluvy o dielo, je daná rozpočtom („v rozsahu jednotlivých cien podľa časti II“), pričom výška ceny uvedenej v zmluve vychádza z objemu a druhu prác uvedených v cenových ponukách, ktoré tvoria prílohu k zmluve. Vzhľadom k tomu, že predmet diela „Rekonštrukcia bytu, Laurinská ul.“ je vymedzený dosť všeobecne, predpokladalo sa, že počas vykonávania diela sa objaví potreba prác, ktoré v čase uzavretia zmluvy neboli predvídateľné a z toho dôvodu ani neboli zahrnuté do rozpočtu. Žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal pohľadávku, ktorú si uplatnil voči nemu a to vo výške 9 200 Sk z titulu úhrady nákladov za odstránenie havarijného stavu, vo výške 25 000 Sk z titulu primeranej zľavy z ceny diela, nakoľko vady diela boli odstránené, a vo výške 6 600 € z titulu náhrady škody. Žalobca tvrdí, že dielo vykonal riadne a včas. Žalovaný neprevzal dielo v stanovenom termíne t.j. dňa 31.08.2006, vzhľadom na skutočnosť, že jeho konateľ sa v tom čase údajne nezdržiaval na území SR a preto bol termín prevzatia diela preložený na deň 19.09.2006, kedy sa obe strany zúčastnili preberacieho konania - žalovaný však odmietol podpísať preberací protokol s odôvodnením, že ho predloží k nahliadnutiu svojmu právnemu zástupcovi. Pri obhliadke diela neboli zhotoviteľovi vytknuté žiadne vady diela, ani nedorobky. Žalobca preto opätovne listom zo dňa 26.09.2006 vyzval žalovaného aby prevzal dielo, a to v termíne do 29.09.2006, ktorý listom zo dňa 29.09.2006, ktorým vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov a vád diela. Žalobca uviedol, vady diela odstránil, ale žalovaný prevzatie diela opätovne nepotvrdil, pritom žalovaný predmet diela mohol užívať, nakoľko mu dňa 19.09.2006 odovzdal kľúče. 10. Žalobca uviedol, že z ponukového listu č. 260146, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy vyplýva, že cena daná jednotkovými cenami nie je konečnou, nakoľko konečná cena sa stanoví po ukončení prác a následnom kde je uvedené, že cena môže byť upravovaná po zameraní skutočných otvorov. Z uvedenej formulácie je teda zrejmé, že zmena spôsobu vykonávania diela a jej vplyv na cenu bude známy až po ukončení prác, kedy bude stanovená aj konečná cena. Žalobca teda postupoval v súlade so zmluvnými dojednaniami (nakoľko ponukové listy boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy) a po ukončení prác a premeraní skutočných rozmerov a zohľadnení zmeny vykonávaného diela vystavil žalobca dodací list k vyúčtovaniu, ktorý bol zaslaný p. O. dňa 05.09.2006 (teda do 5 dní po ukončení prác) a z ktorého vyplýva, že je potrebné prekročenie pôvodnej ceny a následne vystavil faktúru č. 260125 zo dňa 19.09.2006. 11. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 18.01.2013, vyjadrením zo dňa 21.01.2013, vyjadrením zo dňa 04.03.2013 a vyjadrením k vyjadreniu žalobcu zo dňa 06.03.2013 - zo dňa 11.04.2013 - k ponukovému listu - cenovej ponuke zo dňa 17. mája 2006 a uviedol, že takouto ponukou nedisponuje, nepreukázal v konaní jeho doručenie. Žalobca mal podľa zmluvy o dielo vykonávať dielo od 28.06.2006 do 31.08.2006. Žalobca až do doručenia faktúry č. 260125 žalovanému žiadnym spôsobom neoznámil potrebu navýšenia ceny diela, neexistuje žiadna osobitná špecifikácia údajných prác naviac, žalobca dodnes tieto práce vôbec bližšie nešpecifikoval a ani sa nezmienil o tom, kedy presne vznikla potreba ich vykonania, z čoho vyplynula ich potreba, s čím súvisela ich potreba, ako a kedy to oznámil žalovanému, resp. prečo mu to neoznámil. Pokiaľ ide o práce naviac, žalobca mohol vykonávanie diela prerušiť z dôvodu, že nemal práce naviac odsúhlasené dodatkom k zmluve, na základe ktorého by ich mohol vykonávať, čo sa však nestalo. Žalovaný poukázal na to, že faktúra č. 260125 zo dňa 31. 08. 2006 bola nesprávne vystavená, až z nej sa žalovaný dozvedel o cene odlišnej od ceny diela dohodnutej v zmluve o dielo. Žalovaný vzniesol námietku premlčania k právu vystavenia spornej faktúry v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že nemal povinnosť prevziať nevykonané dielo a poukázal na ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. 12. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 12.06.2012, na ktorom sa zúčastnil žalobca, právna zástupkyňa žalobcu a právny zástupca žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu sa vyjadrila k uplatnenej žalovaným náhrade škody vo výške 6 600 €, nakoľko žalovaný túto škodu do dnešného dňa nevyčíslil a nezdokladoval, preto žalobca toho názoru, že na jej vyplatenie nemá nárok a zároveň vzniesla voči tomuto nároku námietku premlčania. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zo súpisu prác, ktorý je prílohou k faktúre č. 260125 ako aj odovzdávajúceho a preberacieho protokolu, vyplýva, ktoré práce boli vykonané naviac. V doklade práce naviac sú vyznačené bledším písmom. Právny zástupca žalovaného uviedol, že ušlý zisk si vyúčtoval za mesiac september a november preto v nižšej sume ako bolo stanovené mesačné nájomné, nakoľko za tieto mesiace si žalovaný vyúčtoval iba alikvotnú časť. Uviedol, že za miesiac september suma 1 000 € vyplýva z čl. 2 bodu 3, a to, že prvé podnájomné za obdobie od 10.09.2006 do 30.09.2006 je určené dohodou zmluvných strán vo výške 1 000 €, a suma vo výške 750 € za mesiac november predstavuje alikvotnú časť ušlého zisku. Ďalej sa vyjadril k druhej časti uplatnenej náhrady škody, ktorá bola vyúčtovaná žalobcovi vo výške 3 250 € - jednalo sa o zmluvnú pokutu, ktorá bola vyúčtovaná v zmysle zmluvy o podnájme bytu zo dňa 22.05.2006 podľa čl. 4 bodu 7, kde je stanovené, že podnájomca má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50 € za každý aj začatý deň omeškania z odovzdaním predmetu podnájmu, a to do 10.09.2006. Žalovaný si teda uplatnil voči žalobcovi zmluvnú pokutu za 67 dní po 50 €, t. j. v celkovej sume vo výške 3 250 €, sumu vo výške 9 200 Sk si uplatnil voči žalobcovi ako náhradu škody za odstránenie havarijného stavu, sumu vo výške 25 000 Sk si voči žalobcovi uplatnil ako zľavu z ceny diela. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sumu vo výške 6 600 € si voči žalobcovi uplatňuje ako obranu. a uviedol, že uplatnená výška škody nie je premlčaná v zmysle § 388 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, škodu si uplatnil dňa 15.01.2007. 13. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: informatívnym výpisom z obchodného registra žalobcu a žalovaného, faktúrou č. 260125 zo dňa 19.09.2006, upomienkou žalobcu č. 1 zo dňa 08.01.2007, zmluvou o dielo zo dňa 28.06.2006, výzvou žalobcu zo dňa 26.09.2006 spolu s doručenkou, výzvou žalovaného na odstránenie nedostatkov zo dňa 29.09.2006 spolu s podacím lístkom a doručenkou, zápisom zo dňa 18.10.2006, výzvou žalovaného zo dňa 01.11.2006 na doručenie podkladov spolu s podacím lístkom a doručenkou, listom odporcu zo dňa 21.11.2006 spolu s doručenkou, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným, fotodokumentáciou predmetného diela, listom žalovaného zo dňa 15.01.2007 spolu s doručenkou, listom žalovaného zo dňa 15.01.2007 spolu s doručenkou, čiastočnou kópiou stavebného denníka, výpisom z podnikateľského účtu žalobcu zo dňa 31.07.2006, faktúrou č. 260121 zo dňa 03.07.2006, faktúrou č. 260122 zo dňa 19.07.2006, faktúrou č. 260123 zo dňa 26.07.2006, prehľadom vydaných faktúr žalobcom zo dňa 09.03.2010, ponukovým listom žalobcu zo dňa 31.08.2006, výdavkovým pokladničným dokladom č. P02120701003 zo dňa 10.01.2007, zmluvou o podnájme bytu zo dňa 22.05.2006, faktúrou č. 2007/0001 zo dňa 08.01.2007, daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby - žalovaného za rok 2006 spolu so súvahou a prílohami, daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby - žalovaného za rok 2007 spolu s potvrdením o podaní daňového priznania z príjmov právnickej osoby a súvahou, výkazom ziskov a strát k 31.12.2007 žalovaného, súvahou k 31.12.2007 žalovaného spolu s prílohou, listom právneho zástupcu žalovaného zo dňa 01.03.2007 a 07.02.2007, listom žalobcu zo dňa 08.01.2007, výsluchom žalobcu a žalovaného, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkov - K. Š., J. L., prednesmi právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného ako aj s ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný stav: 14. Súd zistil z ponukového listu vystaveného žalobcom zo dňa 31.08.2006, že bol adresovaný p. Pafčovej a cena diela bola kalkulovaná vo výške 685 393 Sk.Súd zistil zo zmluvy o dielo, že táto zmluva bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom podľa ustanovení Obchodného zákonníka, dňa 28.06.2006 s predmetom zmluvy - rekonštrukcia bytu na Laurinskej ul. s tým, že doba plnenia bola dohodnutá - zahájenie stavby od 28.06.2006 a ukončenie stavby dňa 31.08.2006. Zmluvné strany si v Článku IV. v bode 4.2 dohodli cenu diela a platobné podmienky tak, že cena bola stanovená dohodou zmluvných strán v zmysle § 3 zákona o cenách vo výške 562 996,34 Sk (bez DPH) a vo výške 669 966 Sk s 19 % DPH. Zmluvné strany si v Článku IV. v bode 4.8 dohodli, že ,, ... ďalších 10 % ceny za dielo objednávateľ (žalovaný) uhradí pri odovzdaní a prebratí diela obidvomi zmluvnými stranami na základe daňového dokladu faktúry…“ Zmluvné strany si v Článku IV. v bode 4.10 sa ďalej dohodli, že objednávateľ (žalovaný) uhradí zhotoviteľovi (žalobcovi) práce naviac po predchádzajúcej vzájomnej dohode, na základe dodatku k zmluve o dielo na základe vystavenia daňového dokladu. 15. Súd zistil z faktúry č. 260125, že bola žalobcom adresovaná žalovanému, dňa 19.09.2006, na sumu 205 291 Sk/6 814,41 € so splatnosťou 26.09.2006, a to za rekonštrukciu bytu na Laurinskej ul. 11 na základe zmluvy o dielo zo dňa 28.06.2006. 16. Súd zistil zo stavebného denníka na č. l. 113 - 122 s. sp., že stavebné práce boli začaté dňa 28.06.2006 a ukončené boli dňa 31.08.2006, že dňa 04.09.2006 sa neuskutočnilo stretnutie strán za účelom odovzdania prác, z dôvodu neprítomnosti zástupcu žalovaného, že dňa 12.11.2006 sa zúčastnili zástupcovia žalobcu a žalovaného stretnutia, na ktorom žalovaný prevzal od žalobcu dokumenty, faktúry - č. 260122, č. 260121, č. 260123 a č. 260125, kľúče od stavby, listy zo dňa 10.10.2006 a odpoveď na list zo dňa 29.09.2006 a kópiu stavebného denníka. Stavebný denník obsahuje záznam o tom, že žalovaný informoval žalobcu o tom, že žalovaný si voči žalobcovi uplatňuje zľavu z ceny diela, o jej výške ho informovať a vyjadrí sa k navýšeniu ceny diela za práce naviac. 17. Súd zistil z bankových výpisov žalobcu, že žalovaný mu uhradil dňa 03.07.2006 sumu vo výške 268 000 Sk, dňa 19.07.2006 sumu vo výške 30 000 Sk a dňa 26.07.2006 sumu vo výške 268 000 Sk. 18. Súd zistil zo zápisu zo dňa 18.10.2006, že v tento deň bolo spísané vykonanie prác za účelom odstránenia vád diela, ktoré žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 29.09.2006. 19. Súd zistil z príjmového dokladu zo dňa 10.01.2007, že bol vystavený žalovaným, ktorý vyplatil obchodnej spoločnosti VIMAR INFORMATICA SRL sumu vo výške 3 350 €, a to z titulu zmluvnej pokuty. 20. Súd zistil z príjmového dokladu zo dňa 12.01.2007, že bol vystavený žalovaným, ktorý vyplatil obchodnej spoločnosti VIMAR INFORMATICA SRL sumu vo výške 3 250 €, a to z titulu zmluvnej pokuty. 21. Súd zistil zo záznamov účtovnej evidencie - „vstup/oprava opisu vstupných dokladov - obdobie 01.2007“, že žalovaný dňa 10.01.2007 uhradil sumu vo výške 3 350 € a dňa 12.01.2007 sumu výške 3 350 €, a to obchodnej spoločnosti VIMAR INFORMATICA SRL. 22. Súd zistil zo zmluvy o podnájme zo dňa 22.05.2006, že táto zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným ako nájomcom a obchodnou spoločnosťou ako podnájomcom VIMAR INFORMATICA SRL, na predmet podnájmu - byt č. 5 na Laurinskej ul. 11 v Bratislave, a to na dobu určitú od 10.09.2006 do 31.12.2007. Zmluvné strany sa v tejto zmluve dohodli, že nájomca (žalovaný), vykoná rekonštrukciu tohto bytu (Článok I. bod 6) do 31.08.2006 a ďalej sa dohodli, že podnájomca obchodná spoločnosť VIMAR INFORMATICA SRL má nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50 € v prípade omeškania nájomcu (žalovaného) s odovzdaním predmetu podnájmu nájomcovi po vykonanej rekonštrukcii v čase od 10.09.2006. 23. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli. 24. Žalobca sa zhrnul vykonané dokazovanie v záverečnej reči zo dňa 05.09.2016 a v jej doplnení zo dňa 29.11.2016 a žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.01.2017. 25. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona: § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 398 Obchodného zákonníka, § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 547 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 547 ods. 5 Obchodného zákonníka, § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 428 ods. 2 a 3. 26. Výsledky vykonaného dokazovania súd teda zhodnotil v rozsahu žalobcom a žalovaným tvrdených skutočností, a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom: 27. V konaní bolo preukázané, že medzi zmluvnými stranami žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 28.06.2006 uzatvorená Zmluva o dielo podľa ustanovení Obchodného zákonníka, s predmetom plnenia - rekonštrukcia bytu na Laurinskej ul. č. 11 v Bratislave s tým, že doba zhotovenia diela bola stanovená do 31.08.2006. Zmluvné strany si v Článku IV. v bode 4.2 Zmluvy o dielo dohodli cenu diela vo výške 562 996,34 Sk (bez DPH) a s 19 % DPH vo výške 669 966 Sk podľa § 3 zákona o cenách a ďalej v Článku IV. v bode 4.8 v tejto zmluve sa dohodli, že objednávateľ (žalovaný) uhradí zhotoviteľovi (žalobcovi) 10 % ceny za dielo objednávateľ (žalovaný) uhradí pri odovzdaní a prevzatí diela. Zmluvné strany si v Článku IV. v bode 4.10 tejto zmluvy ďalej dohodli, že objednávateľ (žalovaný) uhradí zhotoviteľovi (žalobcovi) práce naviac po predchádzajúcej vzájomnej dohode, na základe dodatku k zmluve o dielo na základe vystavenia daňového dokladu. 28. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ odovzdal žalovanému ako objednávateľovi, zhotovené dielo na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 28.06.2008 a to najneskôr dňa 19.09.2006, a v tento deň ho aj žalovaný ako objednávateľ od neho aj prevzal, napriek skutočnosti, že žalovaný ako objednávateľ nepodpísal protokol o jeho odovzdaní a prevzatí. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj konateľ žalovaného, ktorý na stretnutí so žalobcom dňa 19.09.2006 k zhotovenému dielu nemal žiadne pripomienky, t. j. nenamietal rozsah a ani kvalitu vykonaných prác a na pojednávaní uviedol, že „dielo malo vady, ktoré si voči žalobcovi uplatnil listom zo dňa 29.09.2006“, čím uznal, že dielo skutočne reálne od žalobcu prevzal, čo preukazuje odovzdanie a prevzatie bytu žalobcom žalovanému, list žalobcu zo dňa 26.09.2006 a zo dňa 10.10.2006, e-mailová komunikácia zo dňa 10.10.2006 a zo dňa 12.10.2006, zápis zo stretnutia dňa 18.10.2006, list žalobcu zo dňa 23.10.2006. V zmysle súdnej praxe na odovzdaní a prevzatí diela zo strany žalovaného nemá vplyv skutočnosť, že nebol podpísaný odovzdávajúci a preberací protokol diela (§ 537 ods. 2 Obchodného zákonníka). 29. Súd je toho názoru, že žalovaný v konaní uviedol, že vykonané dielo malo vady, potom je analogicky potrebné vychádzať z ustanovenia § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré predpokladá zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela, ktoré má v čase jeho odovzdania (§ 554 Obchodného zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný týmto uznal prevzatie predmetného diela. 30. Súd konštatuje, že žalovaný si voči žalobcovi vady predmetného diela neuplatnil bez zbytočného odkladu čo ich zistil, t.j. pri obhliadke diela dňa 19.09.2006, v súlade ustanovením § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 560 ods.2 Obchodného zákonníka a učinil tak až listom zo dňa 29.09.2006, doručeným žalobcovi dňa 04.10.2006. Súd poukazuje na to, že v konaní nebolo ani preukázané, že by prípadné „vady“ bránili žalovanému užívať byt na Laurinskej ul. č. 11 v Bratislave. 31. Súd mal v konaní preukázané zápisom v stavebnom denníku zo dňa 12.11.2006 č. l. 122 s. sp., z e-mailovej komunikácie zasielanej žalobcom žalovanému zo dňa 10.10.2006, že bol navrhnutý termín dokončovacích prác na diele na deň 13.10.2006, z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným a žalobcom zo dňa 12.10.2006, že strany si dohodli za účelom odstránenia vád a nedostatkov na predmete diela, termín dňa 18.10.2006. 32. Odvolací súd vyslovil názor, že skutočnosť, ak by malo aj zhotovené dielo vady, nie je to ešte dôvod na neuhradenie plnej ceny za jeho zhotovenie. 33. Súd mal v konaní preukázané z bankových výpisov a táto skutočnosť v konaní nebola ani sporná, že žalovaný (objednávateľ), uhradil žalobcovi menej ako 90 % zmluvne dohodnutej ceny za dielo, t. j. cenu za dielo a to len sumu vo výške 566 000 Sk/18 787,75 €, pričom rozdiel medzi 90 % zmluvne dohodnutej ceny za dielo vo výške 602 969,40 Sk a žalovaným skutočne zaplatenou sumou žalobcovi vo výške vo výške 566 000 Sk predstavuje sumu vo výške 36 969,40 Sk/ 1 227,16 €. 10 % ceny diela predstavuje sumu vo výške 2 223,87 €. 34. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi cenu za dielo podľa Článku IV. bodov 4.4 až 4.6 a to v lehote do 10.08.2006 vo výške 602 969,40 Sk / 20 014,92 €. 35. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok vo výške 6 814,41 € na základe faktúry č. 260125, a ktorá pozostáva zo sumy vo výške 3 451 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi zmluvne dohodnutou cenou za dielo vo výške 669 966 Sk/22 238,79 € vplývajúcou z Článku IV. bodu 4.2 Zmluvy o dielo a sumou, ktorú za vykonané dielo žalovaný žalobcovi skutočne zaplatil vo výške 566 000 Sk/18 787,75 € a sumy vo výške 3 363,41 € - za práce naviac vykonané žalobcom so súhlasom žalovaného a ktoré žalovaný prevzal. 36. V danom prípade si zaplatenie ceny diela účastníci dohodli v Článku. IV. v bode 4.2 zmluvy s tým, že zvyšnú časť ceny vo výške 10 %, t. j. 2 223,87 €, bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi pri odovzdaní a prebratí diela, t.j. v danom prípade najneskôr do 19.09.2006. 37. Súd mal v konaní preukázaný rozsah vykonaných prác naviac a dospel k záveru, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie vykonaných prác naviac a to z dôvodu, že sa jednalo o práce nad zmluvný rámec a dojednanú zmluvnú cenu, ktorých potreba vykonania vznikla počas vykonávania diela. Súd pri právnom posúdení nároku žalobcu, vychádzal z preukázaného skutkového stavu v konaní (tieto práce boli zo strany žalobcu vykonané na základe žiadosti a pokynov žalovaného, resp. p. O., osoby, ktorá sa zúčastňovala na realizácii diela a ktorá komunikovala so žalovaným, resp. s jeho zamestnankyňou J. L.). V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa nikdy nedomáhal, aby žalobca odstránil vykonané práce naviac. Súd konštatuje, že zmluvné strany sa v Zmluve o dielo, v Článku IV., v bode 4.10, dohodli, že objednávateľ (žalovaný) uhradí zhotoviteľovi (žalobcovi) práce naviac po predchádzajúcej vzájomnej dohode, na základe dodatku k Zmluve o dielo, čo v danom prípade nebolo splnené, a preto súd posúdil nárok žalobcu - vykonanie prác naviac, ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd mal v konaní preukázané listinnými dôkazmi - záznamami v stavebnom denníku ponukovým listom č. 260146 zo dňa 17.05.2006, cenovou ponukou plastových okien na stavbu zo dňa 19.05.2006 a aktualizovaným ponukovým listom zo dňa 31.08.2006, ako aj výsluchom žalobcu, žalovaného a svedkyne J. L., že žalobca vykonal žalovanému práce naviac v hodnote 3 363,41 €.Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol 38. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie celej žalovanej sumy vo výške 6 814,41 € vrátane príslušenstva. 39. Súd neuznal žalobcom vznesenú námietku premlčania voči nároku na náhradu škody uplatnenú žalovaným (vo výške 6 600 €), nakoľko žalovaný si svoje právo uplatnil v súlade s premlčacou lehotou podľa § 397 Obchodného zákonníka dňa 01.12.2007 a žaloba bola na súd podaná dňa 18.04.2008. 40. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal nárok na náhradu škody voči žalobcovi vo výške 6 600 €, ktorý si v konaní uplatnil ako obranu, a ktorá mu mala vzniknúť vo výške 3 250 € ako ušlý zisk a vo výške 3 350 €, nakoľko v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom tejto škody a konaním žalobcu. 41. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,01 % zo sumy 3 451 € za každý deň omeškania odo dňa 27.09.2006 do zaplatenia a to na základe ich dojednania v Zmluve o dielo. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 27.09.2006, t.j. od neskoršej doby, ako mu vznikol nárok, preto mu súd priznal úroky z omeškania od doby v akej si ich uplatnil. Súd žalobcovi nepriznal žalobcom uplatnené úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 3 363,41 € (cena za vykonané práce naviac), vzniknutej z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko v tomto prípade, úroky z omeškania neboli zmluvnými stranami zmluvne dojednané a žalobca si neuplatnil zákonné úroky z omeškania. Súd z tohto dôvodu žalobu v tejto v časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol ako nedôvodnú. 42. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 43. Proti tomuto rozsudku v časti v ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 6.814,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % zo sumy 3.451 € za každý deň omeškania odo dňa 27.09.2006 do zaplatenia sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na to, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 44. Podľa ustálenej judikatúry má inštitút bezdôvodného obohatenia subsidiarny charakter. Právny vzťah môže byť podľa neho posúdený iba vtedy, ak nárok nevyplýva z iného zákonného ustanovenia a nárok zo zodpovednosti za bezdôvodne obohatenie (samozrejme len vtedy, ak sú splnené predpoklady pre vznik tejto zodpovednosti) môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny inštitút, napr. náhrada škody. V tomto prípade je zákonom daná možnosť domáhať sa určenia zvýšenia ceny (§ 547 odsek 3 a odsek 4 Obchodného zákonníka). 45. Žalobca uvádza, že v časti nároku sa jedná o naviac práce namieta, že tieto naviac práce je možné vydávať za bezdôvodné obohatenie. V tomto prípade je zákonom daná možnosť domáhať sa určenia zvýšenia ceny podľa § 547 ods. 3,4 Obch. zák. Zákon teda definuje presný postup, ako sa má v takýchto prípadoch postupovať, pričom vo veci rozhodne súd na základe návrhu podľa § 547 odsek 4 Obchodného zákonníka, čo v tomto konkrétnom prípade vylučuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. 46. Zdôraznil, že podľa § 547 odsek 6 Obchodného zákonníka, zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu. 47. Namietal, že v zmysle platného právneho poriadku nie je možné, aby potom čo nárok na určenie zvýšenia ceny zanikne, tento opätovne vznikol nejako inak. 48. Namietal, že z napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva, čo konkrétne má podľa súdu prvej inštancie uplatnený nárok predstavovať. Raz uvádza uvedené naviac práce, raz bezdôvodné obohatenie. 49. Ak potom súd týmto naviac prácam, či bezdôvodnému obohateniu priradil finančné vyjadrenie 3 363,41 EUR, nevie čo konkrétne a ako ocenil, rozhodnutie súdu prvej inštancie nedáva žiaden podklad pre takéto rozhodnutie a ani možnosť následnej kontroly, overenia, či preskúmania. 50. Zdôraznil, že žalobca na pojednávaní konanom dňa 23.2.2016 ako práce naviac označil posunutie priečky, sadrokartón, parapety k oknám, montážne dvierka na vaňu, radiátorové ventily, kachličkové lišty. Podľa stavebného denníka vyhotovovaného samotným žalobcom sa sadrokartónové steny začali montovať dňa 26.7.2016. Je ďalej zrejmé to, že okná sa bez parapiet montovať nemajú a asi ani nedajú (žalovaný a asi ani nikto iný by si okná bez parapiet ani neobjednal, či nepožadoval), radiátory bez ventilov sa montovať nemajú, pričom by takto neboli funkčné. 51. Je však zrejmé, že ak uvedené položky nepredstavujú naviac práce, nemôžu predstavovať ani bezdôvodné obohatenie a žalovaný by za ne zaplatiť nemal. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal konkrétne výkony, či činnosti, ktoré by bolo možné označiť za naviac práce, resp. bezdôvodné obohatenie. 52. Ďalší nedostatok rozhodnutia súdu prvej inštancie vidí v tom, že súd prvej inštancie sa ustanovením § 458 odsek 1 Občianskeho zákonníka a jeho aplikáciou vôbec nezaoberal. V časti rozsudku, kde sú uvedené právne vety, či právne predpisy toto ustanovenie nenachádza. Následne v rozsudku sa nenachádza nič, čo by súviselo a aplikáciou tohto ustanovenia v zmysle ktorého musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 53. Zdôraznil, že pri použití výšky tejto peňažnej náhrady je treba vychádzať z najnižších nákladov, ktoré by zákazník v danom mieste a v čase musel vynaložiť na dosiahnutie rovnakého plnenia. Zároveň súd musí primerane prihliadnuť aj k prípadnej vadnosti poskytnutého plnenia, pokiaľ má za následok zníženie skutočného majetkového prospechu zákazníka. 54. Poukázal na Rozsudok dovolacieho NS ČR z 19.3. 2003, sp. zn. 29 Odo 622/2002 ako aj na Rozsudok dovolacieho NS ČR z 30. 1. 2007, sp. zn. 32 Odo 1245/2005. 55. Namietal, že z napadnutého rozsudku nevyplýva to, prečo súd prvej inštancie odmietol nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 6 600,- EUR. V konaní bol preukázaný zmluvný vzťah žalovaného a tretej osoby; to že byt mal byť predmetom podnájmu; to že žalovaný zmluvnú pokutu zaplatil a že k ušlému zisku došlo. Súd však uviedol len toľko, že príčinná súvislosť nebola preukázaná. V konaní nebolo sporené, že byt mal byť predmetom podnájmu od 10.9.2006. Na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 19,9,2006 bolo potvrdené, že dielo nie je dokončené a toto vykazuje značné vady, nedostatky a nedorobky. Z tohto dôvodu nemohlo byť dielo prevzaté, nakoľko predmetom prevzatia malo byť dielo a nie niečo, čo za dielo označiť nemožno. 56. Z tohto dôvodu žalovaný žalobcu dňa 29.9.2006 opätovne (teraz už písomne) upozornil na vady a nedostatky pri vykonávaní diela a určil mu dodatočnú 10 dňovú lehotu na ich odstránenie. Navrhovateľ toto upozornenie a výzvu prevzal dňa 4.10.2006. 57. Dňa 4.10.2006 žalobca prevzal písomnú výzvu žalovaného na odstránenie nedostatkov a vád pri vykonávaní diela (datovanú 29.09.2006), v ktorej žalovaný detailne popísal konkrétne vady diela. Žalobca odpovedal žalovanému listom dňa 10.10.2006, v ktorom sa vyjadroval k jednotlivým vadám diela, pričom viaceré uznal, navrhol termín na odstránenie nedostatkov na 13.10.2006. Uznanie vád diela a následné konanie žalobcu jednoznačne potvrdzuje to, že dielo ku dňu 31.08.2006, ani k 10.9.2016 vykonané nebolo. Žalobca emailom z 12.10.2006 potvrdil, že začne opravy nedostatkov dňa 18.10.2006. Dňa 18.10.2006 žalobca odstránil niektoré nedostatky, pričom viaceré ostali neodstránené, čo potvrdzuje ručne písaný zápis zo dňa 18.10.2006 podpísaný žalobcom a žalovaným. Toto nebolo rozporované ani žalobcom. Je z toho zrejmé, že podnájomca v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu nemohol byt od 10.9.2006 užívať. Rozsah prác preukázaný nebol, tento nevyplýva ani z napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že predmetné dielo neprevzal, keďže bolo vadné. 58. Opätovne poukázal na § 554 ods. 1 Obch. zák. podľa ktorého zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 59. Objednávateľ nie je povinný prevziať dielo s vadami. Zdôraznil, že súd sa vôbec nevysporiadal s obsahom podaní zo dňa 21.1.2013, zo dňa 5.3.2013, zo dňa 15.9.2016, zo dňa 11.1.2017. Zdôraznil, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie bolo nutné uviesť prečo nie je právna argumentácia dôvodná, vyhovujúca, resp. prečo je mylná, súvis a vysporiadanie sa s jeho poukazom na konkrétnu rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky uvedenou v jeho podaniach. Namieta, že súd prvej inštancie mohol postupovať len takým spôsobom, že mal reagovať na jeho konkrétne argumenty, ktoré sme mu predostreli, toto sa však nestalo, súd prvej inštancie v podstate rozhodoval, akoby žiadne podanie k tejto problematike neobdržal. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa 30. novembra 2009 ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní spisová značka 8SŽO/191/2010. 60. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR III. ÚS 107/07 súd musí v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre účastníkov konania, ale aj pre verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V skúmanom prípade závery súdu nespĺňajú dané podmienky, a podľa nás absentuje popis myšlienkového postupu, ktorými k nim súd dospel, čim sa rozhodnutie javí ako nepreskúmaleľné. 61. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu alebo aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 62. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že považuje toto odvolanie za nedôvodné a účelové a jeho odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie za vecne správne. Je presvedčený, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli splnené všetky procesné podmienky, súd prvej inštancie žiadnym svojím konaním neznemožnil žalovanému uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie nemá tzv, inú vadu, ktorá by mala/mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. 63. K prvej časti odvolania uviedol, že súd prvej inštancie úplne jasne posúdil nárok žalobcu - vykonanie prác naviac, ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka pričom toto svoje právne posúdenie zisteného skutkového stavu nikdy a nijakým spôsobom nespochybnil a ani nezmenil a na tomto skutkovom základe a právnom posúdení veci priznal žalobcovi nárok na zaplatenie časti žalovanej sumy vo výške 3 363,41 Eur. Na tomto správnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu (vykonanie prác naviac žalobcom v prospech žalovaného) nič nemení a ani nemôže zmeniť použitie slova „minimálne“ v bode 67. odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 64. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že z napadnutého rozsudku nepochybne nevyplýva to, prečo súd zaplatenie sumy 3 363,41 Eur žalobcovi vlastne priznal, je potrebné uviesť, že z bodu 66. odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi túto časť žalovanej sumy subsidiárne z titulu bezdôvodného obohatenia. 65. Žalovaný sa v celom svojom odvolaní snaží účelovo navodiť dojem, že súd prvej inštancie, spoločne so žalobcom, vydávajú žalobcom vykonané práce naviac za bezdôvodné obohatenie. Všetky tieto žalovaným opakovane uvádzané tvrdenia sú však nesprávne, súd prvej inštancie vykonané práce naviac „nevydáva“ za bezdôvodné obohatenie, len v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu a vykonaným dokazovaním priznal žalobcovi nárok na zaplatenie ceny za vykonané práce naviac (právnym) titulom bezdôvodného obohatenia. 66. V danom prípade povinnosť vydať prijaté plnenie - obohatenie sa žalovaného o peňažné prostriedky, ktoré žalovaný ušetril tým, že žalobcovi neuhradil za ním vykonané práce naviac - neupravuje žiadny iný právny inštitút, a to ani žalovaným uvádzané ust. § 547 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka. Tieto zákonné ustanovenia totiž osobitným spôsobom neupravujú vydanie bezdôvodného obohatenia na strane objednávateľa diela, ale upravujú postup v prípade, ak objednávateľ diela nesúhlasí s oznámeným zvýšením vopred dohodnutej ceny za dielo. V danom prípade však neboli splnené podmienky (hypotéza) tejto právnej normy. 67. Taktiež zdôraznil, že ani tvrdenia žalovaného, že súd sa nevysporiadal so všetkými jeho dôvodmi a listinnými prednesmi, nie sú pravdivé. Súd prvej inštancie výslovne v bode 65, resp. poslednej vete bodu 66. odôvodnenia uvádza, na základe akých listinných dôkazov dospel k záveru o tom, že žalobca vykonal v prospech žalovaného práce naviac v hodnote 3 363,41 Eur. Ide konkrétne o stavebný denník, ponukový list č. 260146 zo dňa 17.05.2006, cenová ponuka plastových okien na stavbu zo dňa 19.05.2006, aktualizovaný ponukový list č. 260146 zo dňa 31.08.2006, výsluch strán sporu a svedkyne Zdenky Langovej. 68. Z výpovede žalobcu je teda zrejmé, že práce naviac uvedené na pojednávaní dňa 23.02.2016 boli uvedené len príkladmo, pričom skutočný rozsah vykonaných prác naviac jednoznačne a prehľadne vyplýval z aktualizovaného ponukového listu žalobcu č. 260146 zo dňa 31.08.2006, kde sú všetky práce vykonané naviac vyznačené červenou farbou. Berúc do úvahy obsah výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 23.02.2016, porovnaním obsahu pôvodného ponukového listu č. 260146 zo dňa 17.05.2006 a aktualizovaného ponukového listu č. 260146 zo dňa 31.08.2006 je zrejmé, že vo vzťahu k okenným parapetom došlo k zmene spočívajúcej v dodaní ďalších okenných parapetov, a to konkrétne 3 parapetov vonkajších a 2,4 ks parapetov vonkajších hliníkových (ALU), pričom pôvodne mali byť v zmysle dohody strán dodané len 2,4 ks vnútorných parapetov plastových (PVC), dodanie radiátorov zo strany žalobcu nebolo obsahom Zmluvy o dielo, takáto položka sa v ponukovom liste č. 260146 zo dňa 17.05.2006, resp. v aktualizovanom ponukovom liste č. 260146 zo dňa 31.08.2006 vôbec nenachádza, pričom až následne, na základe žiadosti žalovaného, došlo k výmene radiátorového ventilu a regulátora, náklady na čo žalobca zahrnul do prác naviac a uviedol v aktualizovanom ponukovom liste č. 260146 zo dňa 31.08.2006. 69. Nie je pravda, že z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal konkrétne výkony, či činnosti, ktoré predstavujú práce naviac vykonané v prospech žalovaného. Ako správe uvádza súd prvej inštancie v bode 65. a 66. odôvodnenia napadnutého rozsudku, vykonanie a rozsah prác naviac sú preukázané vykonaným dokazovaním. 70. Žalovaný nikdy výšku nároku žalobcu nepopieral, vždy popieral len základ tohto jeho nároku. Výška nároku žalobcu bola v konaní riadne preukázaná a nepochybne vyplýva z predložených a súdom prvej inštancie vykonaných listinných dôkazov. Žalovaný nikdy v konaní neuviedol a nerozporoval, že žalobcom uvádzaná výška nepredstavuje bezdôvodné obohatenie, resp. že tam uvedené peňažné sumy vo vzťahu k jednotlivým prácam naviac sa nerovnajú obvyklej cene vynaložených materiálových nákladov na úkony tohto druhu v danom čase a mieste. Zároveň uviedol, že aj v prípade, ak by žalovaný kedykoľvek v minulosti v priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie výšku nároku žalobcu poprel, v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP sa takéto jeho popretie považuje za neúčinné, keďže zároveň neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, tzn. aká by mala byť podľa jeho názoru správna výška bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k jednotlivým položkám prác naviac. 71. Nie je pravdivým tvrdenie žalovaného, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie odmietol nárok žalovaného na náhradu škody vo výške 6 600,- Eur. Súd jednoznačne uviedol, že nebola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalobcu. Žalobca si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce pre neho zo Zmluvy o dielo a dielo riadne a včas dokončil a žalovanému odovzdal, resp. umožnil mu s ním nakladať v súlade s ust. § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dielo bolo riadne dokončené v zmluvne dohodnutý deň, t.j. 31.08.2006 a v tento deň bolo žalovanému k dispozícii, keďže sa na ňom už nevykonávali žiadne ďalšie práce. Táto skutočnosť vyplýva zo Stavebného denníka, ako i výpovede Š. E. (na pojednávaní konanom dňa 26.01.2016) a Q. E. (na pojednávaní konanom dňa 23.02.2016 a 29.03.2016). Od tohto dátumu bolo žalovanému k dispozícii, ktorý ho mohol v súlade s údajnou podnájomnou zmluvou odovzdať do užívania nájomcovi/podnájomcovi. Za najneskorší dátum odovzdania a prevzatia diela je pritom možné v súlade s ust. § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka považovať dátum 19.09.2006. Na tomto stretnutí nebolo potvrdené, že by dielo nebolo dokončené, resp. že by malo vady, nedostatky a nedorobky; v tejto súvislosti žalovaný vo svojom odvolaní výslovne klame. V prípade, ak by si žalovaný riadne a včas splnil všetky svoje povinnosti a predmetný byt (dielo) prevzal po riadnom vykonaní prác zo strany žalobcu (dňa 31.08.2006, resp. 19.09.2006, príp. neskôr), nedošlo by na jeho strane k vzniku akejkoľvek údajnej škody, a to či už titulom ušlého zisku alebo zmluvnej pokuty, ktorú musel zaplatiť nájomcovi/ podnájomcovi predmetného bytu. 72. K nepodpísaniu preberacieho protokolu došlo výlučne z účelových dôvodov na strane žalovaného a z dôvodu jeho omeškania so splnením si povinnosti prevziať dielo. Bez ohľadu na uvedené však platí, že dielo bolo vykonané zo strany žalobcu v prospech žalovaného (či už v zmluvne alebo naviac dohodnutom rozsahu prác), nikdy žiadne vady, ktoré by bránili odovzdaniu a prevzatiu diela pri jeho dokončení 31.08.2006, resp. neskôr dňa 19.09.2006 alebo bránili jeho užívaniu či už zo strany žalovaného alebo jeho nájomcu/podnájomcu, nemalo. Ako vyplýva z uvedeného, žalovaný mal možnosť dielo, resp. predmetný byt prevziať a užívať už 01.09.2006 po ukončení prác zo strany žalobcu, k čomu však nedošlo z dôvodu neprítomnosti konateľa žalovaného na Slovensku. 73. Rozsah prác bol v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázaný vykonanými dôkazmi, pričom vyplýva aj priamo z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie výslovne v bode 65. a v poslednej vete bodu 66. odôvodnenia uvádza, na základe akých listinných dôkazov dospel k záveru o tom, že žalobca vykonal v prospech žalovaného práce naviac v hodnote 3 363,41 Eur. 74. Tvrdenie žalovaného v bode IX. je formalistické a účelové. Žalovanému, zastúpenému právnym zástupcom z radov advokátov, musí byť z celého textu odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nepochybne zrejmé, že bod 67. predstavuje „len“ stručné zhrnutie celej predchádzajúcej argumentácie súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto v tejto časti vec správne právne posúdil a nijakým svojím procesným postupom neznemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 75. Žalovaný v bode X. odvolania tvrdí, že mu súd prvej inštancie znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom dôvodom má byť údajné nedostatočné odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. S týmto tvrdením a názorom žalovaného nie je možné súhlasiť, má za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky zákonom vyžadované kritériá. Konajúci súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na úplne všetky námietky a argumenty strán, ale len na tie relevantné, ktoré sú podstatné a nevyhnutné pre správne a zákonné posúdenie žalovaného nároku a rozhodnutie vo veci. 76. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 77. Vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručované dňa 17.7.2017 avšak žalovaný sa k vyjadreniu nevyjadril napriek tomu, že podaním doručeným dňa 28.7.2017 žiadal o predĺženie lehoty do 18.8.2017. 78. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 79. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v predmetnej veci s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 80. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 81. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie po opätovnom doplnení dokazovania vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 82. Z obsahu listinných dôkazov ako aj z vykonaného dokazovania je zrejmé, že bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom podľa ustanovení Obchodného zákonníka, dňa 28.06.2006 s predmetom zmluvy - rekonštrukcia bytu na Laurinskej ul. s tým, že doba plnenia bola dohodnutá - zahájenie stavby od 28.06.2006 a ukončenie stavby dňa 31.08.2006. Zmluvné strany si v Článku IV. v bode 4.2 dohodli cenu diela a platobné podmienky tak, že cena bola stanovená dohodou zmluvných strán v zmysle § 3 zákona o cenách vo výške 562 996,34 Sk (bez DPH) a vo výške 669 966 Sk s 19 % DPH. Zmluvné strany si v Článku IV. v bode 4.8 dohodli, že ,, ... ďalších 10 % ceny za dielo objednávateľ (žalovaný) uhradí pri odovzdaní a prebratí diela obidvomi zmluvnými stranami na základe daňového dokladu faktúry…“ Zmluvné strany si v Článku IV. v bode 4.10 sa ďalej dohodli, že objednávateľ (žalovaný) uhradí zhotoviteľovi (žalobcovi) práce naviac po predchádzajúcej vzájomnej dohode, na základe dodatku k zmluve o dielo na základe vystavenia daňového dokladu. 83. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ odovzdal žalovanému ako objednávateľovi, zhotovené dielo na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 28.06.2008 a to najneskôr dňa 19.09.2006, a v tento deň ho aj žalovaný ako objednávateľ od neho aj prevzal, napriek skutočnosti, že žalovaný ako objednávateľ nepodpísal protokol o jeho odovzdaní a prevzatí. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj konateľ žalovaného, ktorý na stretnutí so žalobcom dňa 19.09.2006 k zhotovenému dielu nemal žiadne pripomienky, t. j. nenamietal rozsah a ani kvalitu vykonaných prác a na pojednávaní uviedol, že dielo malo vady, ktoré si voči žalobcovi uplatnil listom zo dňa 29.09.2006, čím uznal, dielo skutočne reálne od žalobcu prevzal, čo preukazuje odovzdanie a prevzatie bytu žalobcom žalovanému, list žalobcu zo dňa 26.09.2006 zo dňa 10.10.2006, e-mailová komunikácia zo dňa 10.10.2006 a zo dňa 12.10.2006, zápis zo stretnutia dňa 18.10.2006, list žalobcu zo dňa 23.10.2006. V zmysle súdnej praxe na odovzdaní a prevzatí diela zo strany žalovaného nemá vplyv skutočnosť, že nebol podpísaný odovzdávajúci a preberací protokol diela (§ 537 ods. 2 Obchodného zákonníka). 84. Je nesporné, že žalovaný si voči žalobcovi vady predmetného diela neuplatnil bez zbytočného odkladu čo ich zistil, t.j. pri obhliadke diela dňa 19.09.2006, v súlade ustanovením § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka a učinil tak až listom zo dňa 29.09.2006, doručeným žalobcovi dňa 04.10.2006. Súd poukázal na to, že v konaní nebolo ani preukázané, že by prípadné „vady“ bránili žalovanému užívať byt na Laurinskej ul. č. 11 v Bratislave. 85. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní vo veci riadil právnym názorom odvolacieho súdu uznesením č. k. 2Cob/213/2013-403, v ktorom vyslovil názor, že ak by malo aj zhotovené dielo vady, nie je to ešte dôvod na neuhradenie plnej ceny za jeho zhotovenie. 86. Súd mal v konaní preukázané z bankových výpisov a táto skutočnosť v konaní nebola ani sporná, že žalovaný (objednávateľ), uhradil žalobcovi menej ako 90 % zmluvne dohodnutej ceny za dielo, t. j. cenu za dielo a to len sumu vo výške 566 000 Sk/18 787,75 €, pričom rozdiel medzi 90 % zmluvne dohodnutej ceny za dielo vo výške 602 969,40 Sk a žalovaným skutočne zaplatenou sumou žalobcovi vo výške vo výške 566 000 Sk predstavuje sumu vo výške 36 969,40 Sk/ 1 227,16 €. 10 % ceny diela predstavuje sumu vo výške 2 223,87 €. 87. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi cenu za dielo podľa Článku IV. bodov 4.4 až 4.6 a to v lehote do 10.08.2006 vo výške 602 969,40 Sk / 20 014,92 €. 88. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok vo výške 6 814,41 € na základe faktúry č. 260125, a ktorá pozostáva zo sumy vo výške 3 451 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi zmluvne dohodnutou cenou za dielo vo výške 669 966 Sk/22 238,79 € vplývajúcou z Článku IV. bodu 4.2 Zmluvy o dielo a sumou, ktorú za vykonané dielo žalovaný žalobcovi skutočne zaplatil vo výške 566 000 Sk/18 787,75 € a sumy vo výške 3 363,41 € - za práce naviac vykonané žalobcom so súhlasom žalovaného a ktoré žalovaný prevzal. 89. Odvolací súd mal v konaní preukázaný rozsah vykonaných prác naviac a dospel k záveru, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie vykonaných prác naviac a to z dôvodu, že sa jednalo o práce nad zmluvný rámec a dojednanú zmluvnú cenu, ktorých potreba vykonania vznikla počas vykonávania diela. V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa nikdy nedomáhal, aby žalobca odstránil vykonané práce naviac. Zmluvné strany sa v Zmluve o dielo, v Článku IV., v bode 4.10, dohodli, že objednávateľ (žalovaný) uhradí zhotoviteľovi (žalobcovi) práce naviac po predchádzajúcej vzájomnej dohode, na základe dodatku k Zmluve o dielo, čo v danom prípade nebolo splnené, a preto súd správne posúdil nárok žalobcu - vykonanie prác naviac, ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd mal v konaní preukázané listinnými dôkazmi - záznamami v stavebnom denníku ponukovým listom č. 260146 zo dňa 17.05.2006, cenovou ponukou plastových okien na stavbu zo dňa 19.05.2006 a aktualizovaným ponukovým listom zo dňa 31.08.2006, ako aj výsluchom žalobcu, žalovaného a svedkyne Zdenky Langovej. 90. Súd neuznal žalobcom vznesenú námietku premlčania voči nároku na náhradu škody uplatnenú žalovaným (vo výške 6 600 €), nakoľko žalovaný si svoje právo uplatnil v súlade s premlčacou lehotou podľa § 397 Obchodného zákonníka dňa 01.12.2007 a žaloba bola na súd podaná dňa 18.04.2008. Súd však nepriznal uplatnenú obranu zo strany žalovaného z dôvodu, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom tejto škody a konaním žalobcu tj. že škoda vznikla v dôsledku zavinenia na strane žalobcu. 91. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody žalovaného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v rozsahu naviac vykonaných prác v sume 3.363,41 eur vykonanie týchto prác nepochybne vyplýva z predložených listinných dôkazov a súd prvej inštancie priznal žalobcovi túto časť žalovanej sumy subsidiárne z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože aj keď medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu písomného dodatku k zmluve o dielo tak ako to predpokladal bod 4.10 Zmluvy o dielo v tomto konkrétnom prípade boli práce naviac zo strany žalobcu vykonané, žalovaný ich prevzal, ich vykonanie nenamietal a nikdy sa nedomáhal ani ich odstránenia. 92. Odvolací súd zotrváva na svojom pôvodnom názore, že ak aj medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu Dodatku k zmluve o dielo, predmetom ktorého by boli práce naviac, neznamená to automaticky, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie titulom bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie vykonané práce naviac nevydával za bezdôvodné obohatenie len v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu a vykonaným dokazovaním priznal žalobcovi nárok na zaplatenie ceny za vykonané práce naviac titulom bezdôvodného obohatenia. 93. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nebolo možné aplikovať ust. § 547 ods. 3,4 Obch. zák. Tieto zákonné ustanovenia totiž osobitným spôsobom neupravujú vydanie bezdôvodného obohatenia na strane objednávateľa diela, ale upravujú postup v prípade, ak objednávateľ diela nesúhlasí s oznámeným zvýšením vopred dohodnutej ceny za dielo. V danom prípade však neboli splnené podmienky (hypotéza) tejto právnej normy, pretože v prípade odmeny za práce naviac nešlo o zvýšenie dohodnutej ceny za dielo ale o zaplatenie samotnej ceny za dielo vykonané nad zmluvný rámec a zmluvnú cenu t.j. za práce naviac vykonané so súhlasom žalovaného a v jeho prospech. V danom prípade teda nešlo o zvýšenie ceny pôvodne dohodnutých prác. 94. Súd prvej inštancie špecifikoval presne na základe akých listinných dôkazov priznal žalobcovi zaplatenie prác naviac titulom bezdôvodného obohatenia a to konkrétne vychádza zo stavebného denníka, ponukového listu č. 260146 zo dňa 17.5.2006, cenovej ponuky plastových okien na stavbu zo dňa 19.05.2006, aktualizovaný ponukový list č. 260146 zo dňa 31.08.2006, výsluch strán sporu a svedkyne J. L.. 95. Odvolací súd poukazuje na pôvodný ponukový list č. 260146 zo dňa 17.5.2006 a na aktualizovaný ponukový list č. 260146 zo dňa 31.08.2006 z ktorých je nepochybne zrejme o aké práce naviac a v akej hodnote išlo. Práce vykonané naviac sú v tomto aktualizovanom ponukovom liste vyznačené červenou farbou a zelenou farbou sú vyznačené práce, ktorých rozsah so oproti pôvodnému rozsahu prác znížil. Ako správne uvádza aj súd prvej inštancie, o tom, že práce naviac boli v predmetnom byte žalobcom reálne vykonané svedčí aj výpoveď p. J. L., ktorá na pojednávaní konanom dňa 14.06.2016 uviedla, že cena sa mala znížiť, lebo boli použité sadrokartóny, resp. na otázku „ Vyrovnal navrhovateľ steny sadrokartónmi? “, uviedla: „Áno to bolo jediné riešenie.", tzn. sama svedkyňa potvrdila vykonanie prác naviac (montáž a úprava sadrokartónových stien), ktoré neboli pôvodne pri podpise Zmluvy o dielo dohodnuté (nevyplývajú z ponukového listu č. 260146 zo dňa 17.05.2006) a ktorých vykonanie predstavovalo práve podstatnú časť prác naviac vykonaných zo strany žalobcu na základe požiadavky a súhlasu žalovaného. 96. Súd prvej inštancie preto aj v tejto časti vec správne právne posúdil a nijakým svojím procesným postupom neznemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 97. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 23.02.2016 neuviedol - ako to tvrdí žalovaný - že vykonané práce naviac predstavovali len „posunutie priečky, sadrokartón, parapety k oknám, montážne dvierka na vaňu, radiátorové ventily, kachličkové lišty V tejto súvislosti totiž konateľka žalobcu, p. E., v skutočnosti na tomto pojednávaní dňa 23.02.2016 uviedla, že „tieto dve požiadavky (posunutie priečky, oprava stien sadrokartónom) neboli v pôvodnej cenovej ponuke. (...). Ďalšie náklady boli za naviac materiál, napr. na okná, jednalo sa o materiál, ktorý sa nedal dopredu objednať, parapety k oknám, montážne dvierka na vaňu, kachličkové lišty, radiátorové ventily, komínová ružica a pod., všetky tieto veci sú zabudované v predmetnom byte. Ďalej to boli práce naviac už len také drobnosti, napr. vymurovanie schodíka do šatníka. Ďalej to bola pokládka plávajúcej podlahy ako práca naviac, uvedené nebolo zahrnuté v pôvodnej cene o dielo, nakoľko plávajúcu podlahu si chcela zabezpečiť pani O. sama, avšak nás poprosila, či by sme to nezrealizovali my. “ 98. Odvolací súd poukazuje na to, že všetky práce naviac boli uvedené v ponukovom liste žalobcu č. 260146 kde sú všetky práce vyznačené červenou farbou. 99. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa okenných parapiet zdôraznil, že došlo k zmene spočívajúcej v dodaní ďalších okenných parapetov, a to konkrétne 3 parapetov vonkajších a 2,4 ks parapetov vonkajších hliníkových (ALU), pričom pôvodne mali byť v zmysle dohody strán dodané len 2,4 ks vnútorných parapetov plastových (PVC), dodanie radiátorov zo strany žalobcu nebolo obsahom Zmluvy o dielo, takáto položka sa v ponukovom liste č. 260146 zo dňa 17.05.2006, resp. v aktualizovanom ponukovom liste č. 260146 zo dňa 31.08.2006 vôbec nenachádza, pričom až následne, na základe žiadosti žalovaného, došlo k výmene radiátorového ventilu a regulátora, náklady na čo žalobca zahrnul do prác naviac a uviedol v aktualizovanom ponukovom liste č. 260146 zo dňa 31.08.2006. 100. Všetky vykonané práce a rozsah týchto prác boli preukázané listinnými dôkazmi a to stavebným denníkom, ponukovými listami, cenovou ponukou plastových okien na stavbu zo dňa 19.05.2006 a aktualizovaným ponukovým listom zo dňa 31.08.2006 a svedeckými výpoveďami. 101. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 102. V konaní pred súdom prvej inštancie síce žalovaný opakovane rozporoval vykonania prác naviac resp. ich rozsah tak, ako bol určený žalobcom s poukazom na predložené listinné dôkazy, avšak nikdy neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach t.j. neuviedol ktoré práce naviac boli a ktoré neboli vykonané, v akom rozsahu boli vykonané a v akom nie, kto ich vykonal a či ich vykonal žalobca alebo sám žalovaný a pod., tzn. jeho popretie je bez ohľadu na všetky ďalšie skutočnosti v súlade s citovaným zákonným ustanovením potrebné považovať z jeho vzťahu k rozsahu prác naviac za neúčinné a súd prvej inštancie naň správne neprihliadal. 103. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s uplatnenou obranou žalovaného, ktorú si uplatnil titulom náhrady škody vo výške 6.600,- eur. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný v konaní nepreukázal nárok na náhradu škody voči žalobcovi vo výške 6 600 €, ktorý si v konaní uplatnil ako obranu, a ktorá mu mala vzniknúť vo výške 3 250 € ako ušlý zisk a vo výške 3 350 €, nakoľko v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom tejto škody a konaním žalobcu. Žalovaný v rámci vykonaného dokazovania neuviedol, ktoré konanie alebo nekonanie žalobcu bolo v príčinnej súvislosti so vznikom údajnej škody, resp. ktoré vady diela boli v príčinnej súvislosti s nemožnosťou užívania predmetného bytu. Vo vzťahu k týmto skutočnostiam rovnako ani nepredložil žiaden dôkaz. Odvolací súd má za to, že žalobca riadne a včas dokončil a žalovanému odovzdal dielo resp. umožnil mu s ním nakladať v súlade s ust. § 555 ods. 1 Obch. zák. najskôr dátumom dňa 19.9.2006. V tento deň bol konateľ žalovaného prítomný na prevzatí diela, zápisnicu si síce neprevzal avšak žiadne vady nereklamoval, pričom nemal pripomienky k nedostatkom, odmietol podpísať pripravený protokol o odovzdaní a prevzatí diela len s odôvodnením, že si ho musí nechať preložiť do talianskeho jazyka. Po tomto stretnutí nebolo potvrdené, že by dielo nebolo dokončené. Navyše ak aj žalovaný neskôr dňa 29.9.2006 reklamoval vady diela, nešlo o vady, ktoré by bránili riadnemu užívaniu diela. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaným vytýkané vady boli vady, ktoré nevyplývali zo zmluvy o dielo, nevyplývali z osobitnej dohody strán o projektovej dokumentácie, resp. šlo o práce, ktoré boli nad rámec zmluvne dohodnutého rozsahu diela. Žiaden z nedostatkov nebránil riadnemu užívaniu diela a tomu aby žalobca prenajal byt svojmu nájomcovi v dohodnutom čase. Navyše aj drobné nedostatky boli žalobcom odstránené dňa 18.10.2006. Nedorobky ani nemohli byť zo strany žalobcu odstránené skôr keďže v rámci vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalovaný uzamkol predmetný byt a žalobca nemal do tohto bytu prístup bez súhlasu a súčinnosti žalovaného. 104. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na splnenie si jeho povinnosti, tj. protokolárne odovzdanie a prevzatie bytu a to listom zo dňa 26.09.2006, 10.10.2006, e-mailovou komunikáciou zo dňa 10.10.2006, 12.10.2006, zápisom zo stretnutia zo dňa 18.10.2006, listom zo dňa 23.10.2006. Skutočnosť, že dielo bolo dané do dispozície žalovaného, vyplýva aj z toho, že k podpisu preberacieho protokolu nedošlo ani dňa 4.9.2006 tak, ako to vyplýva zo zápisu stavebného denníku z dôvodu neprítomnosti konateľa žalovaného ani dňa 19.9.2006 hoci bol prítomný, ako ani následne dňa 18.10.2006 kedy sa konateľ žalovaného účelovo na vzájomné stretnutie nedostavil. Žalovaný ani raz nevykonal žiadny úkon smerujúci k protokolárnemu prevzatiu bytu. Skutočnosť, že žalovaný nepodpísal zápisnicu o prevzatí a odovzdaní diela neznamená, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo v dojednanom rozsahu. 105. Prípadné vady diela nie sú dôvodom na to aby zhotoviteľovi bolo odopreté plnenie a v prípade, že zhotoviteľ vady neodstráni, objednávateľ má postupovať v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi zodpovednosť za vady. Svoje nároky si mohol žalovaný uplatniť v zmysle § 560 a nasl. Obch. zák. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súd prvej inštancie mu znemožnil uskutočniť nemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom dôvodom má byť údajné nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd sa s takýmto názorom žalovaného nestotožňuje. Odvolací súd má za to, že napadnutý rozsudok vo svojom odôvodnení napĺňa všetky kritériá stanovené zákonom v § 220 ods. 2 CSP, keďže sa v ňom súd jasne a výstižne vysporiadal so všetkými navrhovanými dôkazmi a tvrdeniami sporových strán. 106. Súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky námietky a argumenty strán ale len na tie, ktoré sú podstatné a nevyhnutné pre správne a zákonné posúdenie žalovaného nároku a rozhodnutie vo veci. Žalovaný v rámci svojho odvolania neuvádza a bližšie nešpecifikuje, ktoré konkrétne jeho argumenty boli zo strany súdu prvej inštancie údajne ignorované resp. na ktoré mal dať osobitnú odpoveď. 107. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1,2 CSP vo veci samej v napadnutej časti ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, potvrdil. 108. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 109. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).