Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/213/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108212886 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1108212886.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ASCORP, s.r.o., Ambroseho 9, Bratislava, IČO: 35 870 958, zast. Mgr. Ivica Šišoláková, advokátka, Nová Doba 920/5, Galanta, proti odporcovi: STAHL TECH, s.r.o., Bezručova 4, Bratislava, IČO: 35 861 509, zast. AK JANČO, JAKUBČÁK A PARTNERI, s.r.o., Štúrova 13, Bratislava, IČO: 36 367 524, o zaplatenie 6.814,41 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa čo do trov konania a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.04.2013, č. k. 34Cb 150/2008-360, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb 150/2008-360 zo dňa 16.04.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu navrhovateľa, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 6.814,41 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % z ceny diela za každý deň omeškania od 27.09.2006 do zaplatenia a trov konania, eventuálne zaplatenia sumy 3.451 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,01% z ceny diela za každý deň omeškania od 27.09.2006 do zaplatenia a trov konania. Zároveň zaviazal navrhovateľa na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu vo výške 1.844,26 Eur na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vykonaným dokazovaním mal prvostupňový súd za preukázané, že medzi zmluvnými stranami navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom bola dňa 28.06.2006 uzatvorená zmluva o dielo, s predmetom zmluvy - rekonštrukcia bytu na Laurinskej ul. č. 11 s tým, že čas plnenia bol dohodnutý od 28.06.2006 a ukončenie stavby dňa 31.08.2006. Zmluvné strany si v Článku IV. v bode 4.2 dohodli cenu diela a platobné podmienky tak, že cena bola stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 562.996,34,- Sk (bez DPH) a vo výške 669.966,- Sk s 19 % DPH. Zmluvné strany si v Článku IV. v bode 4.10 ďalej dohodli, že odporca uhradí navrhovateľovi práce naviac po predchádzajúcej vzájomnej dohode, na základe dodatku k zmluve o dielo na základe vystavenia daňového dokladu. Navrhovateľ súdu nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by potvrdil opak tvrdenia odporcu, t. j. že zmluvné strany sa dohodli na zmene výšky ceny za zhotovenie predmetného diela ani, že sa zmluvné strany dohodli na vykonaní prác naviac, tak ako to bolo dohodnuté v Článku IV. v bode 4.10 a to, že by uzatvorili k tejto zmluve písomný dodatok, ktorého obsahom by boli tieto dojednania. Súd prvého stupňa z týchto dôvodov nepriznal navrhovateľovi doplatok k cene za dielo za práce naviac, ktorý si uplatnil voči odporcovi na základe faktúry č. 260125, vystavenej dňa 19.09.2006, na sumu vo výške 6.814,41 Eur so splatnosťou 26.09.2006, a ktorý nebol ani špecifikovaný, za aké práce bol vystavený. Prvostupňový súd mal ďalej preukázané z listu odporcu adresovaného navrhovateľovi, že odporca opätovne vyzýval navrhovateľa dňa 29.09.2006 na odstránenie vád a nedostatkov pri vykonávaní diela s tým, že mu stanovil dodatočnú 10-dňovú lehotu na ich odstránenie, pričom výzvu prevzal dňa 04.10.2006. Ako ďalej vyplynulo zo zápisov v stavebnom denníku, z e-mailovej komunikácie, strany si dohodli za účelom odstránenia vád a nedostatkov na predmete diela, termín dňa 18.10.2006 a navrhovateľ odporcovi dielo riadne neodovzdal (týmto dokladom nemôže by záznam v stavebnom denníku), a preto mu nepriznal ani rozdiel medzi dojednanou cenou o dielo a sumou, ktorú zaplatil odporca, a to vo výške 3.451,00 Eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi eventuálne. V konaní bolo preukázané, že zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela (resp. protokol o odovzdaní a prevzatí diela), medzi účastníkmi neboli spísané. Na tejto okolnosti nič nemôže zmeniť ani to, že navrhovateľ ako zhotoviteľ vyzýval odporcu na prevzatie diela. Predmetom sporu nie je určovacia žaloba navrhovateľa - na zaviazanie k povinnosti odporcu prevziať dielo a na rozhodnutie súdu o peňažnom plnení voči odporcovi. Odporca je povinný zaplatiť celú cenu za dielo až po odovzdaní a prebratí diela, a preto súd prvého stupňa žalobu voči odporcovi o zaplatenie sumy 3.341,00 Eur zamietol a tiež neuznal odporcom vznesenú námietku premlčania k právu vystavenia spornej faktúry č. 260125, nakoľko právo na vystavenie faktúry sa nepremlčuje, a ak aj bola predmetná faktúra nesprávne vystavená, uvedená skutočnosť nemá právny význam pre uplatnenie práva. Taktiež neuznal odporcom vznesenú námietku premlčania k úkonu navrhovateľa - zmene návrhu zo dňa 02.06.2011, nakoľko návrhom disponuje navrhovateľ a takéto právo sa nepremlčuje, uplatnený nárok bol navrhovateľom uplatnený žalobou podanou na súd dňa 18.04.2008 a eventuálnym petitom bol len rozčlenený. Súd prvého stupňa neuznal i navrhovateľom vznesenú námietku premlčania voči nároku na náhradu škody uplatnenú odporcom (vo výške 6.600,00 Eur), nakoľko odporca si svoje právo uplatnil v súlade s premlčacou lehotou podľa § 397 Obchodného zákonníka dňa 01.12.2007 a žaloba bola na súd podaná dňa 18.04.2008. Súd vo vzťahu k eventuálne uplatnenému nároku navrhovateľom vo výške 3.451,00 Eur vzhľadom na zamietnutie žaloby voči odporcovi o zaplatenie sumy vo výške 6.814,41 Eur, sa už ďalej nezaoberal dokazovaním vzniku nároku na náhradu škody odporcu voči navrhovateľovi vo výške 6.600,00 Eur (3.250,00 Eur ušlý zisk, 3.350,00 Eur zmluvná pokuta), a túto skutočnosť vzal do úvahy len ako obranu odporcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa je nedôvodná, a preto ju voči odporcovi zamietol v celom rozsahu. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa ust. § 387 ods. 1, 2, § 398, § 536 ods. 1, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 547, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 a § 562 Obchodného zákonníka. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom odporca mal vo veci plný úspech, preto súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcovi. Prvostupňový súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.844,26 Eur, ktoré predstavujú odmenu advokáta za zastupovanie v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 a ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. pozostávajúcu z nasledujúcich úkonov právnej služby: 1 úkon PS - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 30.06.2011 vo výške 237,34 Eur + režijný paušál: 7,41 Eur + 20 % DPH: 48,95 Eur, 1 úkon PS - písomné vyjadrenie zo dňa 21.09.2011 vo výške 237,34 Eur + režijný paušál: 7,41 Eur + 20 % DPH: 48,95 Eur, 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 12.06.2012 vo výške 237,34 Eur + režijný paušál: 7,63 Eur + 20 % DPH: 48,99 Eur, 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 18.10.2012 vo výške 237,34 Eur + režijný paušál: 7,63 Eur + 20% DPH: 48,99 Eur, 1 úkon PS - písomné vyjadrenie zo dňa 21.01.2013 vo výške 237,34 Eur + režijný paušál: 7,81 Eur + 20 % DPH: 49,03 Eur, 1/4 úkonu PS - účasť na odročenom súdnom pojednávaní dňa 24.01.2013 vo výške 59,34 Eur + režijný paušál: 7,81 Eur + 20 % DPH: 13,43 Eur, 1 úkon PS - účasť na súdnom pojednávaní dňa 16.04.2013 vo výške 237,34 Eur + režijný paušál: 7,81 Eur + 20 % DPH: 49,03 Eur. Súd odporcovi nepriznal náhradu za celý úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 24.01.2013, nakoľko toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, preto súd priznal náhradu vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. Súd odporcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 04.03.2013 a písomné vyjadrenie zo dňa 11.04.2013, nakoľko súd uvedené vyjadrenia nepovažoval za potrebné a odporca nebol ani súdom vyzvaný, aby takéto vyjadrenia podal. Ďalej odporcovi nepriznal náhradu za tieto úkony právnej služby - porada s klientom dňa 08.06.2012, dňa 16.10.2012, dňa 18.01.2013, dňa 01.03.2013 a dňa 11.04.2013, tak, ako si ich vo svojom podaní vyčíslil, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd berie do úvahy len tie úkony právnej služby, ktoré sú nevyhnute vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka a náhradu ktorých možno spravodlivo požadovať od účastníka, ktorý v konaní úspešný nebol. Súd tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúma predovšetkým účelnosť vynaloženia týchto trov. V danom prípade požiadavka účelnosti vynaloženia trov na účelné bránenie práva účastníka nie je splnená a súd vyššie uvedené úkony odporcu považuje za nadbytočné. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a to v tom, že časť navrhovateľom uplatneného nároku bola splatná a mala byť zaplatená ešte pred odovzdaním diela podľa bodu 4.6 zmluvy o dielo a v skutočnosti, že časť plnení zo strany navrhovateľa bola s vedomím odporcu poskytnutá nad rámec dohodnutého zmluvného plnenia. Doplatok k dohodnutej cene diela predstavuje viac ako 10% z ceny diela podľa bodu 4.8 zmluvy o dielo. Cena za dielo bola stanovená podľa rozpočtu v zmysle § 547 Obch. zák. a nie ako cena pevná. Navrhovateľ sa zmenou návrhu domáhal zaplatenia návrhom uplatnenej sumy jednak z titulu nedoplatenia dohodnutej ceny za dielo a jednak z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko práce nad rámec zmluvy neboli písomne dohodnuté, a teda neprišlo k zmene rozsahu a obsahu predmetu diela. Z tohto dôvodu prišlo zo strany navrhovateľ k plneniu bez právneho dôvodu, a to v rozsahu prác vykonaných nad rámec dohodnutého plnenia. Ďalej navrhovateľ uviedol, že z rozsudku nie je možné zistiť, ako sa súd vysporiadal s nárokom navrhovateľa uplatneným titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Pre prípad, že súd považoval všetky práce naviac ako práce bezprostredne súvisiace s dohodnutým predmetom diela, a nie práce mimo jeho rozsahu, nie je z rozsudku možné zistiť z akého dôvodu tieto práce takto kvalifikoval, aj keď išlo o práce a materiál s pôvodným rozsahom práce nesúvisiace. Neskúmal ani v akom rozsahu k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu prišlo. Odvolateľ zdôraznil, že dňom 19.09.2006 bolo predmetné dielo a práce nad rámec zmluvy dané do dispozície odporcu, ktorý mal možnosť ho obhliadnuť, čo aj učinil a po uvedenej dobe s ním aj nakladal. O vadách sa navrhovateľ dozvedel až dňa 04.10.2006, pričom dňa 18.10.2006 sa do predmetného bytu dostavil a odstránil nedostatky podľa vôle odporcu. Ďalej nie je zrejmé na základe akých dôkazov dospel súd k zisteniu, že navrhovateľ dielo riadne neodovzdal, keď v konaní bolo jednoznačne preukázané, že odporca v riadnom zastúpení nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k prevzatiu diela. Navrhovateľ poukázal na list odporcu zo dňa 29.09.2006, z ktorého vyplýva, že dielo bolo odovzdané do dispozície odporcu a navrhovateľ nemal prístup do bytu, kde sa dielo vykonávalo. Vzhľadom na uvedené mal za to, že dielo bolo odovzdané objednávateľovi dňa 19.09.2006 a nakoľko v zákonom stanovenej lehote objednávateľ žiadne vady nevytkol, bolo dielo v čase odovzdania bez vád. Nesprávne právne posúdenie prvostupňového súdu spočíva aj v konštatovaní vád dielo, kde súd konštatoval, že k odovzdaniu diela nedošlo. Navrhovateľovi preto nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil, keď konštatuje vady diela, bez jeho odovzdania. Po 18.10.2006 odporca už relevantným spôsobom vady diela nereklamoval. Reklamoval iba zatečenie, ktoré nemohlo existovať pred 18.10.2006, nakoľko by sa prejavilo okamžite a za takúto vadu zhotoviteľ nezodpovedá. Taktiež ako nárok z vád diela si odporca pôvodne uplatnil zľavu z ceny diela vo výške 25.000,- Sk, následne na pojednávaní dňa 23.01.2013 vyhlásil, že si tento nárok neuplatňuje, kým súd nepriznal navrhovateľovi nárok vyplývajúci zo zmluvy v rozsahu 3.451,00 Eur, ktorý dokonca predstavuje viac ako 10% u ceny diela podľa čl. IV bod 4.7 Zmluvy o dielo. Odporca teda zadržiava aj časť platby v rozpore so zmluvnými dojednaniami. Touto časťou sa súd vôbec nezaoberal. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný i v časti o zaplatenie 1.228,06 Eur. Na základe uvedeného žiadal navrhovateľ napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Voči rozsudku v časti trov konania podal odvolanie odporca, podľa ktorého súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil nepriznanie trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby porád s klientom, pretože sa obmedzil iba na konštatovanie, že podľa neho neboli účelne vynaložené a považuje ich za nadbytočné. Súd vôbec neuviedol, z akého dôvodu a v čom ich považuje za neúčelné a nadbytočné, nezaoberal sa ich obsahom a nadväznosťou na procesný postup účastníkov konania. Odporca uviedol, že porady s klientom boli nevyhnutne nutné na účelné bránenie práva odporcu, čo vyplýva aj z ich obsahu, pričom poukázal na judikatúru slovenských súdov. Klient - obchodná spoločnosť požadovala, aby bola o spore priebežne a dostačujúco informovaná, aby sa za tým účelom advokát s ňou stretával a aby jej boli vysvetlené aktuálne možnosti a riziká. Odporca žiadal rozsudok v tejto časti zmeniť tak, aby navrhovateľ bol povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.642,03 Eur. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca, ktorý sa s rozsudkom vo veci samej stotožnil a navrhol odvolanie navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Odporca opätovne poukázal, že sa s navrhovateľom v zmluve dohodli na úhrade za naviac práce po predchádzajúcej vzájomnej dohode, na základe dodatku k zmluve o dielo. Odporca nemohol mať a nemal záujem na nie riadnom vykonaní diela, na oneskorenom vykonaní diela a na tom, že by sa zmenili parametre diela a jeho cena bez jeho predchádzajúceho súhlasu. Navrhovateľ v tomto konaní ani len nenaznačil, že by pri cene diela podľa rozpočtu malo dôjsť k vzniku nároku na zvýšenie ceny diela a nesplnil podmienku oznámenia potreby prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia bez zbytočného odkladu. Neexistuje žiadna vzájomná dohoda o prácach naviac, neexistuje dodatok k zmluve o dielo a v spise neexistuje žiadna osobitná špecifikácia údajných prác naviac, navrhovateľ dodnes tieto práce bližšie nešpecifikoval a ani sa nezmienil o tom, kedy presne vznikla potreba ich vykonania, pričom neodstránil vady diela. Ďalej uviedol, že fa č. 260125 bola nesprávne vystavená a ohľadom údajného bezdôvodného obohatenia namietol jeho premlčanie z dôvodu, že navrhovateľ zmenil skutkovú a právnu kvalifikáciu predmetného sporu. Záverom si odporca uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 493,43 Eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 23.09.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd upustil od verejného vyhlásenia rozsudku, keďže dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 205.291,- Sk (6.814,41 Eur) s prísl. za práce uskutočnené na základe zmluvy o dielo zo dňa 28.6.2006, vyúčtované poslednou čiastkovou faktúrovou č. 260125. Na pojednávaní dňa 2.6.2011 navrhoval navrhovateľ zmenu petitu tak, že sa domáha zaplatenia sumy 6 814,40 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, a v prípade, že súd tomuto návrhu nevyhovie, sa eventuálne domáha zaplatenia sumy 3 451 Eur s príslušenstvom ako rozdiel medzi dojednanou cenou za dielo a sumou, ktorú skutočne odporca zaplatil. Uznesením zo dňa 2.6.2011 súd prvého stupňa pripustil zmenu návrhu s tým, že pripustil eventuálny petit. Z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. okrem iného vyplýva, že z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha splnenia peňažnej povinnosti, musí uviesť výšku požadovanej sumy ako aj príslušenstvo, ak ho požaduje. Okrem tzv. jednoduchého petitu pri žalobe na plnenie je prípustný aj alternatívny alebo eventuálny petit. Eventuálny petit je petit, ktorý vyjadruje požiadavku navrhovateľa uložiť odporcovi povinnosť na určité plnenie a pre prípad, že nastane určitý stav, žiada uložiť iné, náhradné plnenie. Ako príklad možno uviesť žalobu o vydanie veci, a pre prípad, že došlo k zničeniu veci, eventuálne účastník žiada peňažnú náhradu. Ak teda navrhovateľ v tomto konaní požadoval zaplatenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia a v prípade, že súd tomuto návrhu nevyhovie, zaplatenie sumy titulom rozdielu medzi zmluvnou cenou a sumou, ktorú zaplatil, nejde o eventuálny petit a takto formulovaný petit je neprípustný. Súd si musí v súčinnosti s navrhovateľom vyjasniť zaplatenia akej sumy sa navrhovateľ domáha a na základe akých skutkových a právnych okolností. Skutočnosť, že v konaní sa nemusí preukázať nárok v celom rozsahu, nie je dôvodom na dva petity. Navrhovateľ musí uviesť presne čoho sa domáha a označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z citovaných ustanovení zákona vplýva, že preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahrňuje v sebe nielen skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa z hmotnoprávneho hľadiska, ale aj postupu súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov. Na vady konania pred súdom prvého stupňa dovolací súd prihliada len vtedy, ak tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na takéto vady súd prihliada z úradnej povinnosti. Skutočnosť, že súd prvého stupňa konal na základe petitu tak ako je vyššie uvedené, bez toho, aby správne posúdil či navrhovaná zmena petitu je podľa obsahu len zdôvodnením návrhu resp. skutočne zmenou, má podľa odvolacieho súdu vplyv aj na rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je totiž zrejmé akým nárokom a na základe akých skutkových okolností sa vlastne súd prvého stupňa zaoberal. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa nedostatočne skúmal, či a v akom rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu, keď konštatoval, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, ktorý by potvrdil opak tvrdenia odporcu, t. j. že zmluvné strany sa dohodli na zmene výšky ceny za zhotovenie predmetného diela ani, že sa zmluvné strany dohodli na vykonaní prác naviac. Ak aj medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu Dodatku k zmluve o dielo, predmetom ktorého by boli práce naviac, neznamená to automaticky, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie titulom bezdôvodného obohatenia. Takýto nárok však predpokladá preukázanie prác objednaných odporcom, resp. osobou oprávnenou na takýto úkon a preukázanie, že išlo o práce nad zmluvný rozsah a zmluvnú cenu. Touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa nezaoberal. Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou navrhovateľa, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil odovzdanie diela a jeho vplyv na zaplatenie minimálne dojednanej ceny za dielo. Skutočnosť, že odporca nepodpísal zápisnicu o prevzatí a odovzdaní diela neznamená, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo v dojednanom rozsahu. Súdna judikatúra zastáva stanovisko, že prípadné vady diela nie sú dôvodom na to, aby zhotoviteľovi bolo odopreté plnenie a v prípade, že zhotoviteľ vady neodstráni, objednávateľ má postupovať v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi zodpovednosť za vady. Z odôvodnenia rozhodnutia (vzhľadom na citované súdne rozhodnutia) nie je zrejmé, či súd prvého stupňa nepriznal nárok na doplatenie ceny za dielo z dôvodu, že dielo nebolo odovzdané a teda nárok na zaplatenie ceny nevznikol alebo príslušnú nezaplatenú časť ceny za dielo považuje súd za zľavu z ceny zodpovedajúcu vadám. Bude preto potrebné opätovne posúdiť odovzdanie a prevzatie diela, vziať do úvahy okolnosti, na základe ktorých nedošlo k podpísaniu preberacieho protokolu a či išlo o také vady, ktoré by bránili užívaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, o trovách konania bude opätovne rozhodovať súd prvého stupňa (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd sa preto odvolacími námietkami odporcu čo do trov konania nezaoberal. Úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým vyjasniť si, čoho sa navrhovateľ domáha a to tak, že ho vyzve na presnú špecifikáciu petitu a zdôvodnenie pôvodného návrhu, pričom jeho podanie bude posudzovať podľa obsahu. Ak navrhovateľ iba doplní, resp. spresní pôvodne podaný petit návrhu, nie je možné rozhodovať o takomto podaní ako o zmene návrhu, naviac ak nejde o eventuálny petit. Uvedené je potrebné aj vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu s poukazom na zmenu petitu. V prípade, že sa bude domáhať navrhovateľ menej ako bolo v pôvodnom návrhu, je tento návrh potrebné posúdiť ako čiastočné späťvzatie návrhu. Po upresnení návrhu v nadväznosti na jeho zdôvodnenie a navrhnuté dôkazy, bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť, či boli všetky zmluvné práce ukončené a či nevznikol nárok minimálne na rozdiel medzi zmluvnou cenou a sumou, ktorú odporca zaplatil, resp. či vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie prác naviac titulom bezdôvodného obohatenia. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné