Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/380/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109208705 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1109208705.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: KK KUBANKA, spol. s r.o., Sedmokrásková 16100/5, 821 01 Bratislava, IČO: 35 826 975, zast. JUDr. Janka Hazlingerová, advokátka, Nobelova 9, 831 02 Bratislava - Nové Mesto, proti žalovanému: MAXIN, spol. s r.o., Pri Suchom Mlyne 9, 811 04 Bratislava, IČO: 17 329 884, zast. Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 257 211, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/28/2009-617 zo dňa 20.07.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/28/2009-617 zo dňa 20.07.2015 m e n í tak, že žalobu žalobcu zo dňa 06.03.2009 na zrušenie Rozhodcovského rozsudku Bratislavského rozhodcovského súdu sp. zn. 1Rci5002/08 zo dňa 02.02.2009 z a m i e t a . Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom č.k. 35Cb/28/2009-617 zo dňa 20.07.2015 zrušil rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu č. 1Rci 5002/2008 zo dňa 02.02.2009 v celom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 331,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 764,80 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 06.03.2009, doručenou súdu dňa 06.03.2009, doplnenou podaním zo dňa 21.03.2009 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Bratislavského rozhodcovského súdu č. 1Rci5002/08 zo dňa 02.02.2009. Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že žalobca podaním zo dňa 21.03.2009 opravil na základe výzvy súdu zo dňa 19.03.2009 označenie účastníkov konania v prebiehajúcom konaní. 3. Súd dňa 15.04.2009 uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Bratislavského rozhodcovského súdu č. 1Rci/5002/08 zo dňa 02.02.2009. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3Cob/300/2009-132 uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/28/2009-84 potvrdil. Súd vo veci rozhodol rozsudkom 35Cb/28/2009-230 zo dňa 14.02.2011 tak, že rozhodcovský rozsudok zrušil a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Žalovaný voči uvedenému rozsudku podal odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/217/2011 zo dňa 17.05.2012 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, a to z toho dôvodu, že sa nestotožnil s posúdením neplatnosti rozhodcovskej doložky v bode 3. Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 02.12.2008 a označil rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný. 4. Žalobca odôvodnil svoju žalobu zo dňa 06.03.2009 tou skutočnosťou, že Bratislavský rozhodcovský súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 160.634,88 eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne odo dňa 19.12.2008 do zaplatenia, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 11.471,02 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.788,67 eur a do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca v žalobe uviedol, že sa nemohol k predmetnému sporu vyjadriť ani predložiť akýkoľvek dôkaz, pretože nemal žiadnu vedomosť o tom, že je voči nemu vymáhaná škoda, pričom rozhodca sa uspokojil iba s doručenou žalobou a písomnými dôkazmi, čím porušil predovšetkým zásadu rovnosti postavenia účastníkov konania. Žalovaný si voči žalobcovi žiaden nárok na zaplatenie ušlého zisku nikdy neuplatnil. Žalobca popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ust. § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 5. Žalobca ďalej argumentoval tým, že medzi účastníkmi nebola nikdy uzatvorená osobitná rozhodcovská zmluva a ani rozhodcovská doložka k inej zmluve, na základe ktorej by sa účastníci dohodli, že spory zo zmluvy o dielo zo dňa 22.07.2007 budú rozhodované pred rozhodcovským súdom. Žalobca poukázal na to, že zmluvné strany si v článku XI. bodu 5. Zmluvy o dielo dohodli, že prípadné vzniknuté rozpory budú riešiť na úrovni štatutárnych zástupcov a až po neúspešných rokovaniach sa so svojimi nárokmi obrátia na príslušný obchodný súd. Podľa čl. XI. bodu 2. tejto zmluvy o dielo bolo možné akýkoľvek článok zmluvy o dielo zmeniť iba na základe písomného dodatku, avšak zmluvné strany žiaden takýto dodatok k zmluve o dielo nepodpísali. Žalobca poukázal na skutočnosť, že protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 02.12.2008 (ďalej len „protokol“), je jediným platným dokladom o riadnom odovzdaní diela a splnení povinností na strane zhotoviteľa (žalobcu) podľa zmluvy o dielo a ktorý bol podpísaný v súlade s čl. III. bodom 7. zmluvy o dielo. Podpísaním protokolu došlo iba k preukázaniu splnenia záväzkov zo zmluvy o dielo zhotoviteľom (žalobcom) objednávateľovi (žalovanému) a v žiadnom prípade text uvedený v bode 3 v druhej vete protokolu nemôže byť dohodou o zmene zmluvy o dielo. Žalobca považoval druhú vetu v bode 3 protokolu za neplatný právny úkon podľa ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca ďalej uviedol, že postupom rozhodcovského súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania v zmysle § 17 rozhodcovského zákona, podľa ktorého majú účastníci konania rovnaké postavenie. 6. Žalovaný sa vyjadril k spochybňovaniu platnosti dohody zmluvných strán o prejednaní prípadných sporov vyplývajúcich z ich vzájomných právnych vzťahov BRS, keď žalovaný poukázal na skutočnosť, že právne úkony sa posudzujú podľa obsahu a nie svojho písomného označenia. Skutkové tvrdenia žalobcu považoval žalovaný v tomto konaní za bezpredmetné. 7. Žalovaný poukázal na ust. § 3 ods. 1 a ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorých je zrejmé, že rozhodcovská doložka môže byť súčasťou akéhokoľvek dokumentu podpísaného zmluvnými stranami. 8. Žalobca v konaní zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovaným nebola nikdy uzatvorená samostatná rozhodcovská zmluva a ani rozhodcovská doložka v inej zmluve, pretože účastníci mali upravené vzájomné vzťahy, práva a povinnosti v písomnej zmluve o dielo zo dňa 22.07.2008. Žalobca zdôraznil, že text v protokole, ktorý mal byť dojednaním o rozhodcovskej doložke bol do textu žalovaným vložený zámerne, pretože žalovaný už v čase prípravy protokolu pripravoval podanie žaloby na rozhodcovský súd. Žalobca ďalej poukázal na to, že postupom rozhodcovského súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania v zmysle § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení. Žalobca v žalobe poukazoval na dôvody podania žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c), d), g) a h) rozhodcovského zákona, bližšie však žalobca rozvádzal len dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. c) a g) rozhodcovského zákona. 9. Žalovaný poukázal na ust. § 5 ods. 2 ako aj na § 12 ods. 6 zákona o rozhodcovskom konaní. 10. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že protokol zo dňa 02.12.2008, ktorého obsahom je tiež rozhodcovská doložka je podpísaný oboma zmluvnými stranami, preto žalovaný považuje tvrdenia žalobcu o neurčitosti, nezrozumiteľnosti rozhodcovskej doložky a jeho podvodnom úmysle, ako aj o tom, že jeho prejav vôle nebol vážny, za vyslovene účelové a nepravdivé. Žalovaný sa domnieval, že žalobca sa nemôže dodatočne dovolávať neplatnosti určitého právneho úkonu (ako svojho obchodného rozhodnutia), ktorým je voľba rozhodcovského súdu, ak mu to z dôvodu neskoršieho rozhodnutia tohto rozhodcovského súdu obchodne vyhovuje. 11. Žalovaný vychádzal z ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak by existovala pochybnosť, že prejav vôle niektorého z účastníkov v protokole o odovzdaní a prevzatí diela (vrátane rozhodcovskej doložky) nie je jednoznačne určitý a zrozumiteľný, alebo pripúšťa rôzny výklad, takýto prejav vôle sa má vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. A teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, na ťarchu žalobcu. 12. Súd vykonal dokazovanie a zobral do úvahy podanie žalobcu - spoločnosti KK KUBANKA, spol. s r.o. zo dňa 21.03.2009, ktorým opravil mylné označenie účastníkov v tomto konaní a označil správne ako žalobcu - spoločnosť KK KUBANKA, spol. s r.o. a ako žalovaného - spoločnosť MAXIN, spol. s r.o.. Súd pri rozhodovaní vo veci sa zaoberal aj otázkou, či žalobca vzniesol podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, t.j. najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. 13. Súd po oboznámení sa s dôkaznými prostriedkami zistil nasledovný skutkový stav, a to, že zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.08.2007 z článku XI. bodu 2. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že „Meniť alebo doplňovať obsah tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov, ktoré budú platné, ak budú riadne potvrdené a podpísané oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán.“ Súd ďalej z tejto zmluvy o dielo bodu 5 zistil, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že, že v prípade rozporov ohľadne zmeny alebo zrušenia záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy budú najprv riešiť vzniknutý rozpor na úrovni štatutárnych zástupcov a až po neúspešných rokovaniach sa obrátia so svojimi nárokmi na príslušný obchodný súd. 14. Súd prvej inštancie z protokolu zo dňa 02.12.2008 z bodu 3. z druhej vety, zistil, že: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vyplývajúce z ich vzájomných právnych vzťahov predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu oznámenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2006, dňa 02.01.2006, príslušných ustanovení jeho procesných predpisov vo všeobecne záväzných predpisov.“ Súd ďalej z protokolu mal za preukázané, že je podpísaný konateľmi žalobcu a žalovaného, pričom pri podpise žalobcu nie je uvedený dátum podpisu. Súd z výpisu z obchodného registra spoločnosti Capitol Legal Arbitration s.r.o., so sídlom: Kollárovo nám. 20, 811 06 Bratislava, IČO: 35 965 355 - zriaďovateľa BRS, zistil, že táto spoločnosť bola založená 11.11.2005 a zapísaná do obchodného registra dňa 25. 11.2005, VI. č. 38365/B. Spoločníkom a zároveň konateľom tejto spoločnosti je od 25.11.2005 C.. W.. G. T.. 15. Súd na základe uvedených skutočností a právneho výkladu odvolacieho súdu dospel k záveru, že medzi stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. 16. Súd poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. 17. Súd na základe návrhu sporových strán a v súlade s odôvodnením zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu pripojil originál rozhodcovského spisu. 18. Žalobca po konsolidácii argumentácie namietal, že konanie voči žalovanému na rozhodcovskom súde bolo vedené pod spisovou značkou 3Rco 5002/08 avšak rozsudok bol rozhodcovským súdom vydaný pod spisovou značkou 1Rci 5002/2008. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že ak bol spor vedený pod č. 3Rco 5002/08, mal rozhodcovský súd pod týmto číslom vydať aj rozhodnutie, ak tak neurobil, tak vydal rozhodnutie v inom konaní. Žalobca taktiež namietal, že v rozhodcovskom spise sa nenachádzajú písomné doklady preukazujúce, akým spôsobom bol do funkcie rozhodcu ustanovený I.. N. a ani doklad preukazujúci prijatie funkcie rozhodcu v predmetnom spore I.. N., a teda mal za to, že I.. N. nebol v predmetnom spore platne ustanovený do funkcie rozhodcu, a preto nebol v spore oprávnený konať a rozhodnúť. Žalobca zároveň spochybnil spôsob vedenia spisu rozhodcovským súdom. 19. Žalovaný vo vyjadreniach v konaní uviedol, že žalobca preukázateľne účelovo nepreberal doručované zásielky od žalovaného ako aj od rozhodcovského súdu. 20. Na základe výzvy súdu prvej inštancie sa Bratislavský rozhodcovský súd vyjadrením zo dňa 29.4.2015 vyjadril k žalobcom tvrdeným skutočnostiam o dvoch spisových značkách a absencii dokladov v rozhodcovskom spise preukazujúcim spôsob ustanovenia I.. N. do funkcie rozhodcu a prijatie tejto funkcie I.. N.. Rozhodcovský súd vo svojej odpovedi uviedol, že zaradenie žaloby do príslušného registra slúži len pre vnútornú potrebu rozhodcovského súdu a v písomnom vyhotovení rozsudku sa vyskytla chyba v písaní spočívajúca v označení registra. Poradové číslo konania a rok boli uvedené správne, a teda konanie bolo nezameniteľne identifikované. K ustanoveniu I.. N. za rozhodcu uviedol, že bol ustanovený do funkcie v súlade s Rokovacím poriadkom BRS a funkciu prebral prevzatím. 21. Súd vykonal dokazovanie obsahom rozhodcovského spisu a zistil nasledovné: - Konanie bolo vedené pod spisovou značkou 3Rco 5002/08 (všetky dokumenty, výzvy boli vedené pod touto spisovou značkou); - Rozhodcovský rozsudok bol vydaný pod spisovou značkou 1Rci 5002/08; - V spise sa nenachádza dokument preukazujúci spôsob ustanovenia I.. N. do funkcie rozhodcu; - V spise sa nenachádza dokument preukazujúci prijatie funkcie rozhodcu I.. N.. 22. Napriek výzve súdu prvej inštancie a možnosti poskytnutej BRS predložiť dokumenty týkajúce sa ustanovenia I.. N. do funkcie rozhodcu a jeho prijatie funkcie rozhodcu, BRS uvedené dokumenty v konaní nepredložil a z toho dôvodu bol súd názoru, že uvedenými dokumentárni nedisponuje. Súd mal za to, že existujú aj dôvody podľa ust. § 40 ods. l písm. h) zákona o rozhodcovskom konaní, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný rozpor medzi spisovou značkou, pod ktorou BRS viedol rozhodcovské konanie a spisovou značkou, pod ktorou vydal rozhodnutie. Súd ako zásadnú skutočnosť vyhodnotil, že práve číslo pred označením registra označuje sudcu (resp. senát), ktorý vo veci koná. Rozdiel v označení sudcu vedúceho konanie a sudcu, ktorý vypracoval rozhodnutie je zásadným pre právnu istotu účastníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením BRS, že rozsudok bol označený inou spisovou značkou chybou v písaní, nakoľko ustanovenie §36, ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní priamo ukladá rozhodcovskému súdu povinnosť v lehote do 60 dní opraviť tvrdenú chybu v písaní. Podľa názoru súdu bolo nesporné, že BRS sa o tejto chybe v písaní musel dozvedieť najneskôr v priebehu súdneho konania a napriek tejto vedomosti opravený rozsudok nevyhotovil a nedoručil účastníkom. Ako účelové súd vyhodnotil tvrdenie BRS, že tak neurobil z dôvodu prebiehajúcich súdnych sporov ako zároveň jeho tvrdenie, že označenie spisovou značkou slúži výhradne pre vnútornú potrebu BRS. Podľa názoru súdu prvej inštancie je nesporné, že priamo BRS vyzýval žalobcu na označovanie podaní vo veci touto spisovou značkou, a teda mal súd za to, že práve spisová značka BRS slúžila na nespornú identifikáciu podaní a ich priradenie k prejednávanej veci. Taktiež rozhodnutie o menovaní rozhodcu a jeho písomné prijatie menovania sú podľa súdu základnými náležitosťami rozhodcovského spisu z dôvodu, že dávajú sporovej strane zákonnú možnosť preveriť si, či menovanie rozhodcu a prijatie funkcie rozhodcu prebehlo v súlade so zákonnými ustanoveniami a rokovacím poriadkom, a teda či rozhodca je osobou oprávnenou konať a rozhodnúť vo veci. Upretím tohto práva došlo podľa súdu prvej inštancie voči žalobcovi k porušeniu jeho práv na rovnosť účastníkov konania. Súd teda vykonaným dokazovaním mal za to, že BRS pochybením pri označení rozsudku spisovou značkou vyvolal dôvodnú pochybnosť žalobcu ako účastníka rozhodcovského konania o totožnosti rozhodcovského konania a rozsudku vo veci samej, a túto vadu v rozpore s ust. §36, ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní neodstránil (ak by sa súd stotožnil s tvrdením BRS, že rozpor vznikol chybou v písaní). Súd tiež dokazovaním zistil, že BRS v rozpore s ustanoveniami zákona a rokovacieho poriadku nepreukázal založením do rozhodcovského spisu ani v prejednávanej veci spôsob ustanovenia I.. N. za rozhodcu, ani jeho prijatie ustanovenia. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 24. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/28/2009-617 zo dňa 20.07.2015 podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. 25. Žalovaný úvodom poukázal na pravdepodobnú chybu v záhlaví rozsudku, ktorá spočíva v nesprávnom označení právneho zástupcu žalovaného, ktorý v tomto konaní nie je zastúpený advokátskou spoločnosťou Capitol Legal Group s.r.o., ale spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Rastislav Hanulák s.r.o.. Žalovaný v odvolaní uviedol, že Zmluvou o predaji podniku uzavretou dňa 28.04.2015 došlo s účinnosťou k 01.05.2015 k predaju celého podniku v zmysle § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, čím došlo k univerzálnemu právnemu nástupníctvu a právnym zástupcom žalovaného je Advokátska kancelária JUDr. Rastislav Hanulák s.r.o., so sídlom: Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava. Uvedená skutočnosť je zistiteľná aj z výpisu spoločnosti Capitol Legal Group s.r.o. z obchodného registra dostupnom na internete (www.orsr.sk). Napriek tejto skutočnosti konajúci súd v záhlaví rozsudku uviedol nesprávneho právneho zástupcu žalovaného. 26. Žalovaný ďalej poukázal na zásadnú vadu výroku rozsudku, ktorý neobsahuje odkaz na zákonné ustanovenie v zmysle ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v príslušnom znení. Je nepochybné, že odkaz na konkrétne zákonné ustanovenie, na základe ktorého je rozhodcovský rozsudok zrušený, ako aj určenie právomoci všeobecného alebo rozhodcovského súdu na ďalšie prejednanie veci samej je obligatórnou náležitosťou výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku. Žalovaný je toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu je zmätočné a nie je možné ustáliť, na podklade ktorého písmena zo zákonného ustanovenia § 40 ods. 1 Rozhodcovského zákona súd rozhodol. Súd prvej inštancie iba uviedol, že sú splnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1 písm. h) Rozhodcovského zákona, avšak bližšie uvedené dôvody nešpecifikuje. 27. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že došlo k rozporu medzi spisovou značkou, pod ktorou sa viedlo konanie pred rozhodcovským súdom a pod ktorou došlo k vydaniu Rozhodcovského rozsudku a výrok rozsudku ďalej opiera aj o absenciou preukázania spôsobu ustanovenia I.. N. za rozhodcu a absenciu písomného prijatia menovania za rozhodcu v rámci predmetného rozhodcovského konania. Súd však podľa názoru žalovaného opomenul skutočnosť, že ide o ustanovenie systematicky zaradené do tretej časti Rozhodcovského zákona, ktoré sa týka rozhodcov, vykonávajúcich svoju činnosť mimo formy rozhodcovského súdu, ktorých právna úprava je obsiahnutá v štvrtej časti § 12 ods. 6 Rozhodcovského zákona. Rokovací poriadok Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. v znení účinnom v čase predmetného rozhodcovského konania (ďalej len „Rokovací poriadok") v ust. § 9 ods. 3 výslovne uvádza spôsob prevzatia veci rozhodcom, pričom v prvej vete tohto ustanovenia platí, že „Rozhodca preberá práva a povinností rozhodcu vo veci udelením súhlasu na prevzatie veci alebo len faktickým prevzatím.“ Účastníci rozhodcovského konania podpisom rozhodcovskej doložky (ktorej neplatnosť nebola rozsudkom vyslovená) súhlasili s prejednaním svojich sporov v súlade s ustanoveniami Rokovacieho poriadku, a teda aj so spôsobom ustanovenia rozhodcu formou faktického prevzatia veci. Akákoľvek argumentácia o tom, že rozhodca nebol stálym rozhodcovským súdom ustanovený do funkcie lege artis a/alebo sa tak stalo na úkor ktoréhokoľvek účastníka, je preto podľa žalovaného v celom rozsahu nanajvýš účelová, a predstavuje len snahu o zbavenie sa vlastnej zodpovednosti žalobcu za škody, ktoré žalovanému svojim konaním spôsobil. 28. Pokiaľ ide o prvostupňovým súdom uvádzanú vadu, spočívajúcu v odlišnom označení spisovej značky rozhodcovského rozsudku od spisovej značky, pod ktorou bolo vedené predchádzajúce konania, žalovaný konštatoval, že ide o obyčajnú chybu v písaní, spôsobenú pri vyhotovovaní písomnej formy rozhodcovského rozsudku, čo podľa jeho názoru vyplýva aj z vyjadrenia predmetného rozhodcovského súdu. Skutočnosť, že ide o chybu v písaní dokazuje aj to, že napriek tomu, že je na predmetnom rozhodcovskom rozsudku podpísaný I.. N., je v chybnej spisovej značke uvedený rozhodca por. č. 1, čo je spravidla predseda rozhodcovského súdu, ktorým I.. N. nebol a nie je a napriek tomu, že išlo o obchodnoprávny spor, spadajúci pod register „Rco", je na predmetnom rozsudku uvedený register „Rci“, ktorým sa označujú občianskoprávne spory. Žalovaný je však toho názoru, že v tejto súvislosti platí všeobecná zodpovednosť rozhodcovského súdu za prípadnú škodu, spôsobenú chybami v písaní a počítaní alebo inými zrejmými nesprávnosťami. 29. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj do časti priznaných trov konania, nakoľko je toho názoru, že súd nesprávne právne posúdil právo na náhradu trov konania, keď toto právo priznal žalobcovi. V prejednávanej veci je nesporné, že súd prvej inštancie vyhovel žalobcovmu návrhu zjavne iba čiastočne, keďže žalobný návrh žalobcu smeroval k zrušeniu rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 pod písm. c), d) g) a súčasne aj h) Rozhodcovského zákona, a súd rozhodol zjavne iba podľa ô 40 ods. 1 písm. h/, i keď nesprávne. 30. K odvolaniu žalovaného sa dňa 31.3.2016 vyjadril žalobca. Žalobca je toho názoru, že súd rozhodol správne a preto navrhol odvolanie žalovaného zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu. 31. Svoj názor žalobca odôvodnil tým, že zrušený rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore s rozhodcovským poriadkom rozhodcovského súdu, v rozpore s ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení a rozpore s ustanoveniami OSP. Konaním rozhodcovského súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania v zmysle § 17 Zákona č. 244/2002 Z.z.. Žalobca v tejto súvislosti zistil, že originál spisu Bratislavského rozhodcovského súdu nie je zviazaný a jednotlivé strany a dokumenty nie sú očíslované. Všetky písomné výzvy tohto rozhodcovského súdu, ktoré sú založené v súdnom spise sú označené iným číslom konania sporu, a to č.k. 3Rco 5002/08, pričom dokazovanie bolo vykonané v konaním pod uvedeným číslom. Žalobca však zistil, že jedinou nespornou skutočnosťou je, že žaloba o zaplatenie bola do sídla Bratislavského rozhodcovského súdu doručená v piatok dňa 19.12.2008, ktorá bola následne vedená pod č. 3Rco 5002/08. Výzvy súdu boli vyhotovené dňa 22.12.2008, v pondelok, teda prvý pracovný deň po doručení žaloby pod č. 3Rco 5002/08, a to v mene rozhodcu ktorý nebol ešte do funkcie rozhodcu ustanovený. Napadnuté rozhodnutie Bratislavského súdu bolo vydané dňa 2.2.2009, ale v inom konaní, a to pod č. 1Rci 5002/08. 32. Žalobca ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že v spise je založená výzva zo dňa 22.12.2008, sp. zn.3Rco 5002/08, avšak z originálu spisu vyplýva, že v tomto čase do funkcie rozhodcu v predmetnom spore nebol ustanovený I.. I. N.. To znamená, že v predmetnom rozhodcovskom konaní robil dňa 22.12.2008 úkony rozhodca, ktorý nebol do funkcie rozhodcu ustanovený, teda osoba neoprávnená. To znamená, že dňa 22.12.2008 rozhodca Bratislavského rozhodcovského súdu I.. I. N. nebol oprávnený vyzývať spoločnosť KK Kubanka, spol. s r.o., aby sa k žalobe podanej na rozhodcovský súd dňa 19.12.2008 vyjadrila. 33. V spise je ďalej založená výzva BRS zo dňa 2.1.2009 pod č. 3Rco 5002/08, na základe ktorej bol žalovaný vyzvaný v lehote 7 dní na zaplatenie súdneho poplatku, avšak Doklad o zaplatení súdneho poplatku v spise založený nie je, pričom bez jeho zaplatenia nemohol rozhodcovský súd v spore konať a mal konanie zastaviť. 34. V spise je tiež založené Rozhodnutie predsedu BRS, ktorý dňa 2.1.2009 pod č. 3 Rco 5002/08 určil, že v predmetnej veci bude miestom rozhodcovského konania pracovisko Bratislavského súdu na Františkánskej ul. č. 22 v Trnave, v tomto rozhodnutí je ďalej uvedené, že v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 Rokovacieho poriadku BRS bol rozhodcom v predmetnej veci určený jediný rozhodca I.. I. N.. Ak I.. I. N. v predmetnom spore vykonal úkony pred 2.1.2009, podľa žalobcu nie je možné na tieto úkony prihliadať ako na úkony vykonané v súlade s rozhodcovským poriadkom Bratislavského rozhodcovského súdu, z ktorého dôvodu nie je možné s takýmito úkonmi spájať žiadne právne účinky. Výzva zo dňa 22.12.2008 nie je riadnou výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, pretože túto výzvu vykonal rozhodca, ktorý v tomto čase nebol do funkcie rozhodcu ustanovený ako aj z toho dôvodu, že táto výzva bola vykonaná v inom konaní (3Rco 5002/08), nie v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie rozhodcovského súdu. To znamená, že v spore vedenom pod č. 1Rci 5002/08 Bratislavský rozhodcovský súd spoločnosti KK KUBANKA spol. s r.o. žiadne výzvy a ani žalobu nezasielal a ani nezaslal, teda nebola zachovaná rovnosť účastníkov konania. BRS sa ani nepokúsil doručiť výzvu a žalobu na známu adresu prevádzky na Slovnaftskej ul. 100, Bratislava. 35. Žalovaný zaslal súdu dňa 15.6.2016 doplnenie odvolania, v ktorom uvádza, že v odôvodnení rozsudku konajúci súd konštatuje, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku pristúpil podľa § 40 ods. 1 písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z.. V čase vynesenia rozsudku však Rozhodcovský zákon takéto ustanovenie neobsahoval, a teda nemohlo podľa neho dôjsť k legitímnemu zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Žalovaný mal za to, že podstatným je i fakt, že § 54b ods. 1 Rozhodcovského zákona účinného od 01.01.2015 v rámci úpravy právnych vzťahov uvádza, že : „Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.“ Súd prvej inštancie teda postupoval v zrejmom rozpore s citovaným ustanovením § 54b ods. 1 Rozhodcovského zákona účinného od 01.01.2015, čím sa žalovanému odňala možnosť konať pred súdom a argumentovať proti rozsudku. 36. Žalovaný má ďalej za to, že z hľadiska sústavy všeobecných súdov je práve úlohou odvolacieho súdu, aby v rámci rozhodnutia o odvolaní voči rozsudku skorigoval takýto neudržateľný zásah do práv žalovaného. 37. Žalobca sa dňa 18.8.2016 vyjadril k doplneniu odvolania žalovaného. Žalobca poukázal na ust. § 54 a § 54 b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účinného od 01.01.2015, v zmysle ktorých ust. § 54 ods.1 nie je možné v predmetnom spore použiť. Toto ustanovenie sa na už na začaté konania pred riadnymi súdmi nevzťahuje. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na konania začaté pred 01.01.2015, nie však na spory o zrušenie rozhodcovského nálezu. Na tieto spory sa vzťahuje ustanovenie § 54 bod 1, ktoré nebolo zmenené a podľa ktorého spory o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov. 38. Žalobca ďalej uviedol, že v danom spore boli splnené podmienky na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a aj na vydanie rozhodnutia o jeho zrušení ako podľa zák. č. 244/2002 Z.z. v znení platnom do 31.12.2014, tak aj v znení účinnou od 1.1.2015. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 40, zákona č. 244/2002 Z.z. účinného do 31.12.2014 ako aj na § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. účinného od 01.01.2015. Žalobca naďalej popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a konaním rozhodcovského súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania v zmysle § 17 zák. č. 244/2002 Z.z.. 39. Žalovaný zaslal k vyjadreniu žalobcu zo dňa 18.8.2016 vyjadrenie. Žalovaný sa s predmetnými tvrdeniami žalobcu nestotožnil a zdôraznil, že argumentácia žalobcu je postavená na neustálom opakovaní neopodstatnených, už vyvrátených tvrdení, ku ktorým sa žalovaný vyjadril v predchádzajúcich písomných vyjadreniach či na pojednávaniach. Vo vyjadrení žalobca zastáva ten názor, že v predmetnom konaní boli dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku pod č. lRci5002/2008 zo dňa 02.02.2009, a v danej súvislosti uvádza že: - v predmetnom konaní je potrebné postupovať v súlade sust. §54 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj ako „rozhodcovský zákon"), - rozhodcovské konanie bolo vedené pod č. 3Rco 5002/08 pričom Rozhodnutie Bratislavského rozhodcovského súdu bolo vydané pod č. IRci 5002/08, - úkony v rozhodcovskom konaní robil rozhodca ktorý nebol do funkcie riadne rozhodcu ustanovený, - spor rozhodoval Bratislavský rozhodcovský súd ktorý nekonal nestranne, nakoľko je personálne prepojený so spoločníkmi právneho zástupcu žalovaného, - medzi účastníkmi nebola dohodnutá platná rozhodcovská zmluva. 40. Žalovaný s uvedenými závermi žalobcu nesúhlasí a zastáva názor, že: - k vyneseniu rozsudku došlo dňa 20.07.2015, - v odôvodnení rozsudku, konajúci súd zrušuje rozhodcovský rozsudok z poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. h) Rozhodcovského zákona, - v čase vynesenia rozsudku však Rozhodcovský zákon takéto ustanovenie neobsahoval, - súd prvej inštancie aplikoval predmetné ustanovenie, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok, v rozpore s ustanovením § 54b ods. 1 Rozhodcovského zákona účinného od 01.01.2015. 41. Žalovaný poukázal na to, že ustanovenie § 54 Rozhodcovského zákona bolo už súčasťou rozhodcovského zákona s účinnosťou od 1. marca roku 2002, pričom z dôvodovej správy Vládneho návrhu zákona o rozhodcovskom konaní č. 1294 jasne vyplýva, že zákonodarca v danom čase upravoval týmto ustanovením právne vzťahy v konaniach, ktoré sa neskončili pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona. V zmysle dôvodovej správy k ust. § 54 Vládneho návrhu zákona o rozhodcovskom konaní č. 1294 na str. 28.: „Ak bol na súd podaný návrh na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo bola na súd podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu a konanie sa neskončilo pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu, bude sa podľa odseku 1 v konaní pokračovať a rozsudok bude vydaný podľa doterajších predpisov." Na základe novely bolo pre právnu istotu zavedené prechodné ust. § 54b, ods. 1 zákona účinného od 1.1.2015, pričom novela zákona už ustanovenie § 40 ods. 1 písm. h/ neobsahuje. 42. K tvrdeniu žalobcu o údajnom vydaní rozhodnutia v „inom" konaní (lRci/5002/2008 namiesto 3Rco/5002/2008) žalovaný opätovne poukázal na predchádzajúce vyjadrenia. Zdôraznil, že ide o jedno a to isté konanie. 43. Žalobca zaslal dňa 7.11.2016 opakované stanovisko k vyjadreniam žalovaného, kde sa pridržiaval svojich tvrdení. 44. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto nepotreboval zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 14.3.2018. 45. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a to z nasledovných dôvodov: 46. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 47. Odvolací súd má s poukazom na ô 54 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. za to, že súd prvej inštancie síce správne posudzoval dôvody žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zák. č. 244/2002 Z.z., účinného v čase vydania rozhodcovského rozsudku, avšak jednotlivé ustanovenia nesprávne interpretoval. 48. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Bratislavského rozhodcovského súdu č. 1Rci 5002/08 zo dňa 2.2.2009 podľa § 40 ods. 1 písm. c/, d/, g/ a h/, zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej len „ZoRK“). Žalobca argumentoval tým, že nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a sú aj dôvody na obnovu konania podľa osobitného zákona. 49. K samotnému rozhodcovskému konaniu, ktorého výsledkom a súčasťou bol i žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok, je vo všeobecnej rovine potrebné uviesť, že ide vo svojej podstate o druh civilného procesu. Základný rozdiel oproti civilnému procesu (do 30.6.2016 podľa OSP, od 1.7.2016 podľa CSP) spočíva vo vymedzení toho, kto plní funkciu riadiaceho a rozhodujúceho orgánu. V civilnom súdnom konaní je týmto orgánom súd a v rozhodcovskom konaní rozhodca, resp. stály rozhodcovský súd (ďalej len „rozhodca“). Právomoc rozhodcu spor prejednať a rozhodnúť je založená na zhodnej vôli sporových strán, prejavenej v rozhodcovskej zmluve. Keďže právny poriadok v súlade so zásadou autonómie vôle, slobodne prejavenú vôľu strán smerujúcu k prejednaniu a rozhodnutiu sporu rozhodcom rešpektuje, preto súdom umožňuje do rozhodcovského konania zasahovať iba v tých úzko vymedzených prípadoch, ktoré stanovuje ZoRK. To však na druhej strane neznamená, že by účelom rozhodcovského konania malo byť vylúčenie či zníženie úrovne ochrany, ktorá by sa stranám dostala v civilnom súdnom konaní. Aj keď rozhodcovské konanie je druhom civilného procesu, to samo osebe však neznamená, že súd môže do rozhodcovského konania ľubovoľne zasahovať. Jedným z princípov právneho štátu je princíp autonómie vôle, ktorá sa vzťahuje i na rozhodcovské zmluvy; právny poriadok preto rešpektuje, že strany nechcú svoj spor riešiť v konaní pred súdom, ale že dávajú prednosť rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na to, že prejednanie veci pred rozhodcom nemá byť popretím právnej ochrany, ale iba jej prenesením zo súdov na rozhodcov, nemôže sa štát úplne zbaviť ingerencie v tejto oblasti, ale musí si prostredníctvom súdov podržať určitú kontrolnú funkciu. Rozsah tejto kontroly je daný tým, aby na jednej strane bolo dodržané pravidlo, že aj v konaní pred rozhodcom má byť poskytnutá právna ochrana a na strane druhej, aby tým neboli popreté výhody rozhodcovského konania. Kontrolná funkcia súdu sa preto môže zamerať len na posúdenie nosných otázok procesného charakteru, napr. či rozhodcovské konanie mohlo prebehnúť, či v ňom neboli popreté niektoré významné procesné práva strán a pod.. 50. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním v danej veci, ako aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu v uznesení č.k. 2Cob/217/2011 zo dňa 17.5.2012, k správnemu záveru, že rozhodcovská doložka je platná s poukazom na § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1, 2, 3 ZoRK. 51. Podľa § 1 ods. 1 ZoRK účinného do 31.12.2014, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie sporov vzniknutých v tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto konania v SR, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v SR. 52. Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. 53. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. 54. Podľa § 16 ods. 1, 2 ZoRK, 1) Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania nedohodli inak, rozhodcovské konanie v určitom spore sa začína, a) ak rozhodcovia neboli ešte ustanovení, odo dňa prijatia žaloby druhou zmluvnou stranou, b) ak je rozhodcovský súd zložený z viacerých rozhodcov, odo dňa doručenia žaloby predsedajúcemu rozhodcovi, a keď ešte nebol ustanovený, ktorémukoľvek z ustanovených rozhodcov, c) ak rozhodcovský súd tvorí jediný rozhodca, odo dňa doručenia žaloby tomuto rozhodcovi, d) ak spor rieši stály rozhodcovský súd, odo dňa doručenia žaloby na tento stály rozhodcovský súd. 2) Zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania (ďalej len žalobca). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje. 55. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK, účinného do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona. 56. Podľa § 17 ZoRK, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. 57. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že existujú „aj dôvody podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZoRK, pre ktoré možné žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona“, čo oprel o skutočnosť, že konanie bolo vedené pod sp. zn. 3Rco 5002/08 a rozhodcovský rozsudok bol vydaný pod sp. zn. 1Rci5002/08, a v spise sa nenachádza dokument preukazujúci spôsob ustanovenia I.. N. do funkcie rozhodcu, resp. dokument preukazujúci prijatie funkcie rozhodcu I.. N., a teda či rozhodca je osobou oprávnenou konať a rozhodnúť vo veci. 58. Odvolací súd má za to, že chybné označenie spisovej značky na rozhodcovskom rozsudku nespadá pod dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, uvedené v ust. § 40 ods. 1 písm. g) a ) ZoRK. Nejedná sa o dôvod, pre ktorý by bolo možné žiadať o obnovu konania ani o porušenie zásady rovnosti strán v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ žalobca namieta, že všetky výzvy rozhodcovského súdu sú označené číslom konania 3Rco 5002/08 a napadnutý rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu je označený číslom konania 1Rci 5002/08, nič mu nebránilo, aby v súlade s § 36 ods. 1 ZoRK požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku. 59. Podľa § 36 ods. 1 ZoRK, chyby v písaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku opraví rozhodcovský súd z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť účastníka rozhodcovského konania do 30 dní od jeho vydania. Opravený rozhodcovský rozsudok sa doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania. 60. Samotné konanie vedené pod sp. zn. 3Co 5002/08, v rámci ktorého bola žalobcovi doručovaná výzva na vyjadrenie k žalobe, a chybné označenie čísla konania na rozsudku (1Rci 5002/08) neznamená, že sa jedná o iné konanie, a nie konanie, v ktorom boli vykonané výzvy, dokazovanie a vydané rozhodnutie. 61. V súvislosti s námietkou žalobcu, že I.. N. nebol platne ustanovený do funkcie rozhodcu, pretože v spise sa nenachádza doklad, preukazujúci akým spôsobom bol do funkcie ustanovený, ani doklad preukazujúci prijatie funkcie rozhodcom, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje závery o znemožnení žalobcovi využiť legitímne právo preveriť spôsob ustanovenia rozhodcu a jeho mandát rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, čím došlo k porušeniu práv žalobcu na rovnosť účastníkov konania, nedostatočne odôvodnil. 62. Odvolací súd navyše považuje uvedené závery za nesprávne a má za to, že z obsahu rozhodcovskej doložky jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany súhlasili nielen s prejednaním všetkých sporov rozhodcovským súdom oznámenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2016 dňa 2.1.2006, ale súhlasili aj s prejednaním všetkých sporov podľa príslušných procesných predpisov rozhodcovského súdu a všeobecne záväzných predpisov. Jediným zriadeným rozhodcovským súdom podľa OV XIV/11/2006 zo dňa 2.1.2006 bol Bratislavský rozhodcovský súd, ktorý bol zriadený dňa 7.12.2005. 63. Z oznámenia zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu Bratislavského rozhodcovského súdu, zverejneného v Obchodnom vestníku č. OV 221A/2006 zo dňa 21.11.2006 je zrejmé, že v zozname rozhodcov Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. je zapísaný I.. I. N., J. G.O. XXX, XXX XX P. C.. 64. Tvrdenia žalobcu, že I.. I. N. nebol oprávnený vyzývať žalobcu, aby sa k žalobe podanej na rozhodcovský súd dňa 19.12.2008 vyjadril, ani stanovovať lehoty na vyjadrenie k žalobe, ani vydať napadnuté rozhodnutie v inom konaní, pod iným číslom, sú preto irelevantné a nespadajú pod dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, uvedené v § 40 ods. 1 písm. g) a h) ZoRK. 65. Z obsahu rozhodcovského spisu je nepochybné, že pri čísle „1Rci/5002/2008“ namiesto čísla „3Rco/5002/2008“ ide o jedno a to isté konanie. Doručovanie zásielok v rozhodcovskom konaní pod č. 3Rco/5002/2008 je doručovaním v konkrétnom konaní o podanej žalobe zo dňa 19.12.2008 o zaplatenie 160.634,88 eur (4.839.286,30 Sk) s príslušenstvom, čo vyplýva aj zo samotnej výzvy na vyjadrenie sa k pripojenej žalobe s návrhmi na dokazovanie a dôkaznými prostriedkami zo dňa 22.12.2008. Vydanie rozsudku rozhodcovským súdom dňa 2.2.2009 pod č.k. 1Rci 5002/08 je nepochybne v konaní o žalobe zo dňa 19.12.2008 o zaplatenie 4.839.286,30 Sk (160.634,88 eur) s príslušenstvom, čo vyplýva zo samotného obsahu rozhodcovského rozsudku, preto nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, ktorej porušenie žalobca videl v tom, že v spore pod sp. zn. 1Rci 5002/08 mu rozhodcovský súd nezaslal žiadne výzvy a ani žalobu, a nemohol tak ani navrhovať dôkazy. 66. Odvolací súd v postupe rozhodcovského súdu, keď doručoval žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) žalobu spolu s listinami predloženými žalovaným (v rozhodcovskom konaní žalobcom) spolu s výzvou na vyjadrenie v určenej lehote na adresu sídla spoločnosti žalobcu v zmysle § 25 ods. 1 ZoRK, nezistil žiadne vady. Z rozhodcovského spisu nevyplýva, že by rozhodcovský súd v prípade žalobcu nerešpektoval niektoré z jeho procesných práv, prípadne, že by niektorú z procesných strán na úkor druhej zvýhodnil. Skutočnosť, že žalobca si v rozhodcovskom konaní výzvu (spolu so žalobou a listinami) neprevzal, a to ani v následnej odbernej lehote, počas ktorej bola zásielka počas 18 dní uložená na pošte, čím sa uplatnila zákonná domnienka o doručení zásielky v zmysle § 25 ods. 1 ZoRK účinného v čase doručovania zásielky, neznamená, že rozhodcovský súd nepostupoval v súlade so zákonom a rokovacím poriadkom. 67. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v predmetnom rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania podľa § 17 ZoRK, a neboli ani dané dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania (§ 40 ods. 1 písm. g), h) ZoRK). 68. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol. 69. O trovách konania (prvostupňového a odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 70. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).