Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/217/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899075 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011899075.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: KK KUBANKA, spol. s r.o., Sedmokráskova 16100/5, 821 01 Bratislava, IČO: 35 826 975, zastúpeného JUDr. Jankou Hazlingerovou, advokátkou, Čapkova 8, Bratislava, proti žalovanému: MAXIN, spol. s r.o., Pri Suchom Mlyne 9, 811 04 Bratislava, IČO: 17 329 884, zastúpenému CAPITOL LEGAL GROUP s.r.o., Kollárovo nám. 20, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/28/2009-230 zo dňa 14.02.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/28/2009-230 zo dňa 14.02.2011 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Bratislavského rozhodcovského súdu č. 1Rci 5002/2008 zo dňa 02.02.2009 a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 331,50 Eur. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 06.03.2009, doplnenou podaním zo dňa 21.03.2009, ktorým správne označil účastníkov konania, domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Bratislavského rozhodcovského súdu č. 1Rci 5002/08 zo dňa 02.02.2009 podľa § 340 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. v zákonnej 30 - dňovej lehote stanovenej v § 41 cit. zák. a zároveň podal návrh na odklad jeho vykonateľnosti podľa § 40 ods. 2 cit. zákona. Súd uznesením zo dňa 15.04.2009 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a uvedené uznesenie potvrdil Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob 300/2009 -132. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Bratislavský rozhodcovský súd (ďalej len „BRS“) zriadený pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. rozhodcovským rozsudkom pod č. 1Rci 5002/08-07 zo dňa 02.02.2009 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 160.634,88 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne odo dňa 19.12.2008 do zaplatenia, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 11.471,02 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.788,67 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalobcu. V časti ďalších úrokov z omeškania žalobu zamietol. Žalobca v žalobe uviedol, že sa nemohol k predmetnému sporu vyjadriť ani predložiť akýkoľvek dôkaz, pretože až do dňa podania žalobného návrhu nemal žiadnu vedomosť o tom, že je voči nemu vymáhaná škoda. Rozhodca sa uspokojil iba s doručenou žalobou a písomnými dôkazmi, čím porušil všetky zásady rozhodcovského konania podľa zákona o rozhodcovskom konaní a podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, predovšetkým zásadu rovnosti postavenia účastníkov konania. Žalovaný si voči žalobcovi žiaden nárok na zaplatenie ušlého zisku nikdy neuplatnil, ani od neho nikdy nežiadal do rozhodnutia rozhodcovského súdu zaplatenie náhrady škody. Žalobca popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, pretože k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi nikdy nedošlo, tak ako to definuje ust. § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Medzi účastníkmi nebola nikdy uzatvorená osobitná rozhodcovská zmluva a ani rozhodcovská doložka k inej zmluve, na základe ktorej by sa účastníci dohodli, že spory zo Zmluvy o dielo zo dňa 22.07.2007 budú rozhodované pred rozhodcovským súdom, pretože zmluvné strany (žalobca a žalovaný) mali upravené vzájomné vzťahy, práva a povinnosti v tejto zmluve o dielo, kde sa v článku XI. bodu 5. výslovne dohodli, že prípadné vzniknuté rozpory budú riešiť na úrovni štatutárnych zástupcov a až po neúspešných rokovaniach sa so svojimi nárokmi obrátia na príslušný obchodný súd. Podľa čl. XI. bodu 2 tejto zmluvy o dielo bolo možné akýkoľvek článok zmluvy o dielo zmeniť iba na základe písomného dodatku. Zmluvné strany však žiaden takýto dodatok k zmluve o dielo nepodpísali, a preto nikdy nedošlo k zmene tohto ustanovenia zmluvy o dielo a to, že vzniknuté spory zo zmluvy o dielo budú riešené iba pred všeobecným súdom na území Slovenskej republiky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že protokol o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 02.12.2008 (ďalej len „protokol“), je jediným platným dokladom o riadnom odovzdaní diela a splnení povinností na strane zhotoviteľa /žalobcu/ podľa zmluvy o dielo, a ktorý bol podpísaný v súlade s čl. III. bodom 7 zmluvy o dielo, v ktorej sa zmluvné strany výslovne dohodli, že zhotoviteľ /žalobca/ sa zaväzuje objednávateľovi / žalovanému/ dielo na základe písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí diela, ktorý je jediným platným dokladom o riadnom odovzdaní diela a splnenia povinností na strane zhotoviteľa podľa tejto zmluvy o dielo. Z uvedeného vyplýva, že podpísaním protokolu došlo iba k preukázaniu splnenia záväzkov zo zmluvy o dielo zhotoviteľom /žalobcom/ objednávateľovi (žalovanému) a v žiadnom prípade text uvedený v bode 3 v druhej vete protokolu, nemôže byť dohodou o zmene zmluvy o dielo. Žalobca považoval druhú vetu v bode 3 protokolu za neplatný právny úkon podľa ust. § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, pretože prejav vôle žalovaného nie je vážny a určitý a pre účastníkov je nezrozumiteľný, nakoľko tento text bol do protokolu objednávateľom /žalovaným/ vložený zámerne, podvodným spôsobom, a teda je v rozpore s dobrými mravmi obchodnými zvyklosťami, pretože rozhodcovská doložka sa nikdy v protokole o odovzdaní a prevzatí diela nevyskytuje a nedojednáva, keď už bola otázka riešenia sporov predtým riadne upravená v zmluve o dielo, na základe ktorej sa preberací protokol vyhotovil a podpísal. Žalobca ďalej uviedol, že postupom rozhodcovského súdu bola poručená zásada rovnosti účastníkov konania v zmysle § 17 rozhodcovského zákona, podľa ktorého majú účastníci konania rovnaké postavenie, kde každému účastníkovi sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práva a na právnu ochranu. Súd skúmal, či boli splnené podmienky uvedené v ust. § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádzané v žalobe žalobcom podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/, d/, g/ a h/ zákona o rozhodcovskom konaní. Súd zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.08.2007 z článku XI. bodu 2 zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že „Meniť alebo doplňovať obsah tejto zmluvy je možné len formou písomných dodatkov, ktoré budú platné, ak budú riadne potvrdené a podpísané oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán.“ Súd ďalej z tejto zmluvy o dielo bodu 5 zistil, že „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že v prípade rozporov ohľadne zmeny alebo zrušenia záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy budú najprv riešiť vzniknutý rozpor na úrovni štatutárnych zástupcov a až po neúspešných rokovaniach sa obrátia so svojimi nárokmi na príslušný obchodný súd“. Súd z protokolu zo dňa 02.12.2008 / z bodu 3 z druhej vety, zistil, že je v ňom uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory vyplývajúce z ich vzájomných právnych vzťahov predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu oznámenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2006, dňa 02.01.2006, príslušných ustanovení jeho procesných predpisov a všeobecne záväzných predpisov.“ Súd ďalej z protokolu zistil, že je podpísaný konateľmi žalobcu a žalovaného, pričom pri podpise žalobcu nie je uvedený dátum podpisu. Súd poukázal na spôsob zriadenia stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľom Capitol Legal Arbitration s.r.o. so sídlom Kollárovo nám. 20, Bratislava, výpis z obchodného registra spoločnosti Capitol Legal Group s.r.o. so sídlom Kollárovo nám. 20, Bratislava, z ktorých vyplýva, že tá istá osoba - Mgr. U. U. bol spoločníkom zriaďovateľa Bratislavského rozhodcovského súdu v čase jeho rozhodovania a zároveň spoločníkom v spoločnosti Capital Legal Group s.r.o., ktorá poskytuje právne služby žalovanému. Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že medzi stranami nebola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva a ani rozhodcovská doložka v protokole v bode 3, v druhej vete v zmysle ust. § 3 ods. 1 a v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko medzi zmluvnými stranami nedošlo k uzatvoreniu dodatku k zmluve o dielo zo dňa 22.08.2007, kedy by si boli zmluvné strany dojednali jej zmenu - článku XI. bodu 5 v súlade s bodom 2. Súd preto nepovažuje za platné dojednanie o rozhodcovskej zmluve, resp. o rozhodcovskej doložke uvedenej v Protokole o odovzdaní diela v bode 3. v druhej vete, nakoľko toto dojednanie odporuje platne uzatvorenej zmluve o dielo, a je v rozpore s už dojednanými dohodami v tejto zmluve o dielo medzi zmluvnými stranami stanovenými v jej článku XI. v bodoch 2. a 5. Preto v danom prípade nie je ani podstatná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom, nezmluvnom dokumente, ako to tvrdí žalovaný, nakoľko podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon musí byť vykonaný slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Súd má za to, že v tomto prípade v protokole v bode 3. v druhej vete ide o také vady vôle alebo jej prejavu, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý je nezrozumiteľný a neurčitý, nakoľko v bode 2. citovaného protokolu je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že „akékoľvek právne vzťahy týkajúce sa zodpovednosti za vady a právne vzťahy týkajúce sa prípadnej zodpovednosti za škodu, ktorá z vady vznikla, pokiaľ nie sú priamo upravené v Zmluve o dielo zo dňa 22.08.2007, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, prípadne ustanoveniami iných právnych predpisov, ktoré sa na tieto právne vzťahy vzťahujú. Zmluvné strany spoločne vyhlasujú, že preberací protokol prestavuje oddeliteľnú súčasť Zmluvy.“ Súd uvedený text v cit. protokole v bode 2. vyhodnotil ako nezrozumiteľný, pretože je vyjadrený takým spôsobom, že nie je možné identifikovať jasne jeho obsah / zmluvné strany uviedli ujednanie: „Zmluvné strany spoločne vyhlasujú, že preberací protokol predstavuje oddeliteľnú súčasť Zmluvy“, čo znamená, že nie je súčasťou žiadnej zmluvy a zároveň ani neidentifikovali presne, o akú zmluvu sa jedná / a neurčitý v bode 3., pretože má vecné nedostatky, ktoré nemožno preklenúť ani s použitím interpretačného pravidla - nie je jasné, že ktoré spory vyplývajúce, a z akých vzájomných vzťahov predložia rozhodcovskému súdu. Súd zároveň dospel k záveru, že bola zároveň splnená aj podmienka na zrušenie rozhodcovského rozsudku v ust. § 40 ods. 1 písm. d/ zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, keďže nebola formulovaná určite a zrozumiteľne v súlade s § 37 Obč. zák.. Súd ďalej skúmal, či bol splnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedený v ust. § 40 ods. 1 písm. g/ zákona o rozhodcovskom konaní, a teda či bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa ust. § 17 zákona o rozhodcovskom konaní a či každému účastníkovi bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ochranu. Súd ďalej v rozsudku poukázal na jednotlivé ustanovenia Rokovacieho poriadku BRS, ako aj na ustanovenia § 17, § 25 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1, 2 zák. o rozhodcovskom konaní. Súd dospel k záveru, že žalobca nemohol bez svojej viny uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu do momentu, keď sa uskutoční prvý úkon vo veci samej, ani najneskôr keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. Súd mal v konaní preukázané, že rozhodcovský súd doručil žalobcovi - účastníkovi konania v tomto konaní a (v rozhodcovskom konaní účastníkovi konania ako žalovanému), iba výzvu, nie žalobu. Súd mal uvedené preukázané z kópie obálky a doručenky z rozhodcovského spisu. Súd mal ďalej preukázané, že rozhodcovský súd nenariadil vo veci ústne prejednanie veci. Súd je toho názoru, že týmto bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa ust. § 17 zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedený v ust. § 40 ods. 1 písm. g/ zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko žalobcovi bolo upreté právo na spravodlivý proces. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v danom prípade žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nakoľko mu nebola v rozhodcovskom konaní vôbec doručovaná žaloba žalovaným tak, ako to žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) ukladá Rokovací poriadok BRS § 28 ods. 3 v nadväznosti na ust. Občianskeho súdneho poriadku. Odhliadnuc od tejto skutočnosti žalobcovi neboli doručované v rozhodcovskom konaní iné písomnosti (výzva na vyjadrenie) ani s vynaložením primeraného úsilia na zistenie dôvodu neprevzatia zásielky žalobcom /v rozhodcovskom konaní žalovaným/, hoci sa jednalo o vysokú žalovanú sumu a zásielka bola doručované v období vianočných prázdnin, a tým zvýšenej možnosti neprítomnosti adresáta z dôvodu čerpania dovolenky, hoci ako bolo v konaní preukázané, žalovaný žalobcovi doručoval písomnosti aj na adresu „Slovnaftská 100, Bratislava“ (č. l. 143 súdneho spisu). Preto neobstojí argument žalovaného, že rozhodca nemusel mať vedomosť o tejto adrese, nakoľko, podľa Rokovacieho poriadku BRS § 30 ods. 2, ak nie je možné písomnosti doručiť účastníkovi na známej alebo inej adrese, rozhodca alebo predseda senátu mohol písomnosti určené do vlastných rúk doručovať /náhradné doručovanie/ aj vyvesením na úradnej tabuli BRS na dobu štrnásť dní, účinky doručenia nastanú uplynutím siedmeho dňa vyvesenia, alebo podľa ust. § 25 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla alebo miesta podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani pri vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, či miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožní overiť snahu dourčiť písomnosti. Rozhodcovský súd mal podľa Rokovacieho poriadku BRS - podľa § 17 skúmať splnenie podmienok konania pre uskutočnenie rozhodcovského konania bezodkladne po začatí konania a podľa § 15 ods. 4 v nadväznosti na § 22 ods. 1 vec prejednať a rozhodnúť predmetný obchodno - právny spor podľa zásad spravodlivosti na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo i ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd má za to, že v danom prípade bol splnený aj dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedený v ust. § 40 ods. 1 písm. f/ zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko sa žalobca ako účastník konania v tomto konaní /rozhodcovskom konaní účastník konania ako žalovaný/, dozvedel o dôvodoch žaloby v rozhodcovskom konaní voči nemu, až keď mu bol doručený rozhodcovský rozsudok, t. j. dňa 27.02.2009, a teda nemohol pred jeho vydaním jeho vylúčenie nie zo svojej viny dosiahnuť. Pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti rozhodcu sú v danom prípade dané tiež vtedy, ak tá istá osoba - Mgr. U. U. bol spoločníkom spoločnosti Capitol Legal Arbitration s.r.o., so sídlom: Kollárovo nám. 20, 811 06 Bratislava (zriaďovateľa BRS) od 15.09.2007 do 20.07.2009 t. j. ešte v čase rozhodovania vo veci rozhodcovským súdom/ a zároveň je od 01.10.2007 konateľom spoločnosti Captol Legal Group s.r.o., so sídlom: Kollárovo nám. 20, 811 06 Bratislava a od 23.01.2009 jedným z jej spoločníkov, ktorá je poskytovateľom právnych služieb žalovanému, spoločnosti MAXIN spol. s r.o. na základe plnej moci zo dňa 15.10.2008. Súd má na základe uvedených skutočností za to, že zároveň existujú aj dôvody podľa ust. § 40 ods. 1 písm. h/ zákona o rozhodcovskom konaní, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona. Súd preto žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p.. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci, pretože v rozsudku súd uvádza, že rozhodcovská doložka dojednaná v Protokole o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 02.12.2008 je neplatná, pretože je v rozpore s dojednaním v čl. XI bod 2 a 5 Zmluvy o dielo, pričom právny poriadok nepozná dôvod neplatnosti zmluvy pre formálny rozpor s predchádzajúcou dohodu týchto osôb. Jedinú výnimku tvorí nedodržanie písomnej formy zmluvy, čo však nie je tento prípad, pretože písomná forma bola dodržaná. Žalovaný ďalej namietal, že súd považoval za nezrozumiteľné ustanovenie bodu 2 protokolu, konkrétne „preberací protokol predstavuje oddeliteľnú súčasť Zmluvy“, pretože s poukazom na § 5 ods. 2 Rozhodcovského zákona a § 267 ods. 3 Obchod. zák. má za to, že aj keby tento text zakladal jeho nezrozumiteľnosť, s čím však žalovaný nesúhlasí, nemá to vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky. Žalovaný taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že rozhodcovská doložka má iné vecné nedostatky „pretože nie je jasné, ktoré spory vyplývajúce, a z akých vzájomných vzťahov predložia rozhodcovskému súdu“. Žalovaný má za to, že rozhodcovská doložka môže znieť aj na všetky a akékoľvek spory v právnych vzťahoch medzi určitými osobami. Ak chcel súd poukázať na inú konkrétnu vadu rozhodcovskej doložky, túto v odôvodnení rozsudku nijako nešpecifikoval, a žalovaný preto závery súdu prvého stupňa považuje v tomto smere za nepreskúmateľné. Žalovaný vidí pochybenie súdu prvého stupňa ďalej v tom, že jednoznačne nešpecifikoval vo výroku rozsudku dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 Rozhodcovského zákona. Uvedené považuje žalovaný za obligatórnu súčasť výroku z dôvodu, že rozhodcovský zákon spája so zrušením rozhodcovského rozsudku určité zásadné následky týkajúce sa pokračovania vo veci samej (§ 43 Rozhodcovského zákona). Žalovaný je toho názoru, že minimálne odkaz na príslušné zákonné ustanovenia musia byť obsahom výroku súdneho rozhodnutia. Vo vzťahu k zrušeniu rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d/, t. j., že sa rozhodlo vo veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, má žalovaný za to, že na aplikáciu tohto ustanovenia neexistovali dôvody, navyše nebola splnená podmienka, že účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal. Súd prvého stupňa napriek rozsiahlym argumentom týkajúcich sa spôsobu doručovania písomností vôbec nezohľadnil skutočnosť, že Bratislavský rozhodcovský súd, aj keď nebol povinný doručovať v tom čase podľa ustanovení O.s.p., doručoval práve v súlade s týmito ustanoveniami, a k doručeniu zásielky došlo náhradným spôsobom. Súd však v odôvodnení konštatuje len jeden pokus o doručenie, čo je nesprávny záver. V zmysle § 25 ods. 1 (v znení účinnom do 30.06.2009) Rozhodcovského zákona pritom postačovalo len zaslanie na poslednú známu adresu sídla adresáta. Žalovaný má ďalej za to, že závery súdu ohľadne doručovania počas Vianočných sviatkov a možnosti doručovania verejnou vyhláškou predstavujú stotožnenie sa súdu s tvrdeniami žalobcu a predstavujú neprimeraný zásah do zásady hospodárnosti rozhodcovského konania. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a d/ a § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval v súvislosti s vyžiadaním spisu z predmetného rozhodcovského konania, pretože aj keď si vyžiadal originál spisu, Bratislavský rozhodcovský súd doručil súdu len fotokópiu spisu. Súd prvého stupňa teda počas celého konania pracoval len s fotokópiou, z čoho vyplynuli závažné pochybenia, majúce za následok nedostatočné zistenia skutkového stavu a následne nesprávne právne posúdenie veci. Jedná sa konkrétne o záver súdu, že BRS doručoval žalobcovi len výzvu na vyjadrenie k žalobe. Uvedený záver považuje žalovaný za nesprávny, pretože súd nedisponoval originálom spisu z rozhodcovského konania. Žalovaný nahliadnutím do predmetného spisu zistil, že v spise sa nachádza uzatvorená obálka obsahujúca okrem výzvy aj žalobu s prílohami, teda dokumenty vyžadované § 28 ods. 3 rokovacieho poriadku BRS. Súd prvého stupňa však dospel k svojmu záveru len z kópie obálky a doručenky rozhodcovského spisu, čo žalovaný považuje za pochybenie, ktoré má za následok nesprávne rozhodnutie. Žalovaný v odvolaní namietal i záver súdu o dôvode zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. f/, Rozhodcovského zákona. Súd bez akéhokoľvek konkrétnejšieho odôvodnenia prijal záver, že tu existujú pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti rozhodcu. Poukázal na § 6 a § 9 Rozhodcovského zák. a na to, že zriaďovateľ, a už vôbec nie spoločníci či akcionári, nesmú a nemajú vplyv na nezávislosť rozhodovania rozhodcu. Žalovaný má za to, že dôvody predpojatosti musia byť konkrétne, pričom súd sa stotožnil len s nekonkrétnym tvrdením žalobcu. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca vzniesol námietku možnej predpojatosti rozhodcu až v písomnom vyjadrení zo dňa 18.05.2010, teda po uplynutí 30 dnovej lehoty podľa § 41 ods. 1 Rozhodcovského zákona. Súd teda na uvedenú námietku nemal prihliadať. Čo sa týka dôvodu zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. h/ Rozhodcovského zákona, žalovaný namietal, že súd sa v celom rozsahu stotožnil s návrhom žalobcu, ktorý takisto neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce existenciu dôvodov na obnovu konania. Žalovaný v závere odvolania navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože ho považuje za správny, vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia. Žalobca v celom rozsahu súhlasí s odôvodnením rozsudku a opätovne poukázal na to, že žalobu podal z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c/, d/, g/, h/ a f/ zákona č. 244/2002 Z. z., pričom súd všetky dôvody v odôvodnení rozsudku presne vyhodnotil a zdôvodnil. Žalobca poukázal na to, založil do spisu odporúčaný text rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskej doložky, ktorý uverejnil BRS na webovej stránke, a to na variantu č. 1 a. 2. Z textu protokolu o odovzdávaní a prevzatí diela jednoznačne vplýva, že tento nemá náležitosti rozhodcovskej doložky. Preberací protokol zo dňa 02.12.2008 je podpísaný iba na základe čl. III bol 7 Zmluvy o dielo zo dňa 22.8.2007 a podpísaním došlo iba k preukázaniu splnenia záväzkov zo zmluvy zo strany žalobcu. Bod 3 protokolu je neplatným právnym úkonom, pretože bol vložený do textu zámerne žalovaným, a toto ujednanie je aj v rozpore s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami. Postupom rozhodcovského súdu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, a to §§ 9, 18, 23, 25, 26, 27, 30, 32 a 37 zák. o rozhodcovskom konaní, pretože rozhodcovský súd žalobcovi nedoručil žalobu, neumožnil mu, aby sa k nej vyjadril a predložil dôkazy na jeho obranu, nestanovil žiadne pojednávanie, nevynaložil žiadne úsilie na doloženie všetkých písomností žalobcovi, pretože písomnosť (žalobu) doručoval len raz, vedome do sídla spoločnosti, a nie do sídla prevádzky, a to v čase Vianočných sviatkov. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že vo výroku napadnutého rozsudku má byť odkaz na príslušné ustanovenie § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z.. Z napadnutého rozsudku je absolútne zrejmé, že rozhodcovský rozsudok bol zrušený podľa § 40 ods. 1 písm. c/, d/, g/, h/ zák. č. 224/2002 Z. z.. Dňa 08.08.2011 zaslal žalovaný odvolaciemu súdu uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.05.2011 č. k. 3Cob/195/2011-134, v ktorom bola riešená obdobná otázka posúdenia platnosti rozhodcovskej zmluvy, a dňa 19.08.2011 zaslal list, v ktorom konateľ žalovaného vyjadril svoj osobný postoj a pocity z celého sporu. Na uvedené doklady odvolací súd pri rozhodovaní neprihliadol, keďže v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je predčasný, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávneho právneho posúdenia, a konanie, ktoré mu predchádzalo, má vady, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z podanej žaloby zo dňa 06.03.2009 vyplýva, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Bratislavského rozhodcovského súdu zariadeného pri Capitol Legal Arbitration s.r.o., IČO: 35 965 355 so sídlom Kollárovo nám. 20, Bratislava pod č. 1Rci/5002/08-07 zo dňa 02.02.2009. Žalobu podal podľa § 40 ods. 1 písm. c/, d/, g/, a h/ zák. o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. v platnom znení. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17) h/ sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovenie konania podľa osobitného zákona Súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok tak podľa § 40 ods. 1 písm. d/, g/ a h/ a navyše bez toho, aby sa toho domáhal v žalobe žalobca, rozhodoval o zrušení i z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. f/ zák. č. 244/2002 Z. z.. Odvolací súd uvedený postup nepovažuje za správny, pretože pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že bol dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že nebola uzatvorená medzi stranami platná rozhodcovská zmluva a ani rozhodcovská doložka, nebol daný predpoklad pre skúmanie ďalších dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. d/, g/, h/. Presné vymedzenie, z akého dôvodu sa zrušuje rozhodcovský rozsudok, má vplyv na to, kde bude pokračovať konanie vo veci samej. Podľa § 43 ods. 1 rozhodc. zák., ak súd zruší rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Podľa § 43 ods. 2, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8. Odvolací súd sa však nestotožňuje s posúdením neplatnosti rozhodcovskej doložky v bode 3 Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 02.12.2008. Z bodu 1 protokolu vyplýva, že tento je vyhotovený v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 22.08.2007 uzatvorenej medzi objednávateľom MAXIN, spol. s r.o., Pri Suchom Mlyne 9, Bratislava, IČO: 17 329 884 a zhotoviteľom KK KUBANKA, spol. s r.o., Sedmokráskova 16100/5, 821 01 Bratislava, IČO: 35 826 975. Z bodu 3 vyplýva jednoznačná písomná dohoda zmluvných strán, že všetky spory vyplývajúce z ich vzájomných právnych vzťahov sa predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu označenému Obchodným vestníkom XIV/1A/2006 zo dňa 02.01.2006, príslušných ustanovení jeho procesných predpisov a všeobecne záväzných právnych predpisov. Takto prejavená vôľa podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne predstavuje platne dohodnutú rozhodcovskú zmluvu, preto v tejto časti závery súdu prvého stupňa nie sú vecne správne. Súd prvého stupňa sa s ostatnými dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku dostatočne nevysporiadal, nevykonal vo veci dokazovanie originálom spisu z rozhodcovského konania, a preto jeho záver urobený z kópie obálky a doručenky z rozhodcovského spisu o tom, že rozhodcovský súd doručil žalobcovi iba výzvu, nie žalobu a iné písomnosti, je predčasný. Súd prvého stupňa vychádzal len z fotokópie bez toho, aby si zadovážil originál celého spisu, z ktorého by zistil spôsob a okolnosti doručovania, ako aj obsah zásielky doručovaný žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému). Pred opätovným rozhodnutím o žalobe je potrebné, aby súd prvého stupňa doplnil dokazovanie vyžiadaním originálu spisu Bratislavského rozhodcovského súdu sp. zn. 1Rci 5002/08, pretože tento bol zaslaný súdu len vo fotokópií, čoho dôkazom je sprievodný list a predložený spis. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné zistiť, či sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ods. 1 písm. d/, g/, h/ zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov v pomere hlasov : za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.