Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/156/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109240428 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1109240428.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: BN com spol. s r.o., Rajtákova 28, Bratislava, IČO: 35 878 908, zast. ADVOKA, s.r.o., Komárnická 36, Bratislava proti žalovanému: ETRANSA Slovakia s.r.o., Prokopa Veľkého 52, Bratislava, IČO: 35 749 857, zast. JUDr. Jela Mikušková, advokát, Bzovícka 24, Bratislava, o zaplatenie 6.965,12 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/84/2010-155 zo dňa 27.2.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/84/2010-155 zo dňa 27.2.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 12.6.2009 doručenou prvoinštančnému súdu dňa 25.6.2009 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.965,12 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia odplaty za vykonané stavebné práce - rekonštrukciu polyfunkčnej budovy na ul. Prokopa Veľkého v Bratislave - na základe zmluvy o dielo zo dňa 3.5.2004 v znení dodatku zo dňa 4.10.2004. Žalobca za vykonané práce vystavil žalovanému faktúru č. 260001 zo dňa 14.7.2006, splatnú dňa 28.07.2006, na sumu 209.831,20 Sk (6.965,12 eur) po odrátaní uhradenej zálohy ako aj súpisu vykonaných stavebných prác. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní formou výsluchu strán sporu, svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi dospel k rozhodnutiu, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, a to bez ďalšieho skúmania a posudzovania platnosti zmluvy o dielo a dodatku k zmluve o dielo a prípadného premlčania nároku žalobcu. V odôvodnení uviedol, že je zrejmé, že dňa 3.5.2004 bola uzavretá zmluva o dielo a dňa 4.10.2004 bol uzavretý dodatok k zmluve o dielo, pričom na strane objednávateľa vystupujú dve odlišné obchodné spoločnosti. Súd po oboznámení sa s obsahom dodatku k zmluve o dielo uzavretému dňa 4.10.2004 zistil, že z jeho obsahu nevyplýva, ku akej zmluve o dielo bol uzavretý, a preto nemožno dospieť k záveru, že uvedený dodatok bol uzavretý ku zmluve o dielo uzavretej dňa 3.5.2004. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že dodatok bol uzavretý s iným subjektom na strane objednávateľa ako samotná zmluva o dielo zo dňa 3.5.2004. Žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia ceny za dielo vykonané v zmysle zmluvy o dielo uzavretej dňa 3.5.2004. Nakoľko v zmysle uvedenej zmluvy o dielo sa k uhradeniu ceny zaviazala spoločnosť HASTINGS SERVICES SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 35 797 622 ako objednávateľ a z dodatku ku zmluve o dielo uzavretého dňa 4.10.2004 nevyplýva, že tento bol uzavretý ku zmluve o dielo uzavretej dňa 3.5.2004, nemožno dospieť k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi cenu diela vykonaného v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 3.5.2004. Súd tak dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného v predmetnom spore. Zároveň súd konštatoval, že skutočnosť, že za spoločnosť HASTINGS SERVICES SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 35 797 622 konala rovnaká osoba ako za žalovaného, ako aj skutočnosť, že uvedená spoločnosť predala nehnuteľnosť žalovanému, je v danom prípade irelevantná. V súvislosti s vyjadrením žalovaného zo dňa 4.2.2014, v rámci ktorého uviedol, že „je pravdou, že žalobca vykonával rekonštrukciu na Prokopa Veľkého 52 v Bratislave, za ktorú dostal zaplatené a stavebné práce boli ukončené z dôvodu, že fakturácia za ich vykonanie bola neprimerane vysoká a v rozpore so skutočnosťou...“ súd konštatuje, že uvedené rovnako nepreukazuje, že by hmotnoprávna povinnosť zaplatiť cenu diela v zmysle zmluvy o dielo uzavretej dňa 3.5.2004 vznikla práve žalovanému. 3. Súd má zároveň za potrebné poukázať na to, že zmena v subjektoch obchodných záväzkov nie je v obchodnom zákonníku špeciálne upravená. Pre zmenu subjektov platí právna úprava všeobecná, t.j. príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 až 543). V súvislosti so zmenou objednávateľa v danom prípade by prichádzalo do úvahy pristúpenie k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok (v tomto prípade uhradenie ceny diela žalovaným za pôvodného objednávateľa), stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. V danom prípade však súd nemal preukázanú existenciu písomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej by žalovaný prejavil vôľu splniť peňažný záväzok za pôvodného objednávateľa. 4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a posúdením vyjadrení sporových strán dospel k záveru, že z obsahu Dodatku zo dňa 4.10.2004 nevyplýva, ku akej zmluve o dielo bol uzatvorený, a síce je uzatvorený medzi sporovými stranami, avšak z jeho textu nevyplýva, že patrí k zmluve o dielo, z ktorej vyvodzuje žalobca svoj nárok. Súd prvej inštancie tiež poukázal na rozdielnosť subjektov na strane objednávateľa v zmluve o dielo a v dodatku, kedy žalobca je objednávateľom len v dodatku, a teda nie je jasné k akej zmluve dodatok patrí, teda nemožno vyvodiť, že došlo dodatkom k prevzatiu práv a povinností zo spoločnosti HASTINGS SERVICES SLOVAKIA s.r.o. na žalovaného. Z uvedeného pre súd prvej inštancie vyplynul nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v predmetnom spore. Súd prvej inštancie považoval súladne so žalovaným za bezpredmetnú skutočnosť, že za spoločnosť HASTINGS SERVICES SLOVAKIA s.r.o. a za žalovaného koná tá istá osoba, keďže ide o rozdielne subjekty. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k právnemu úkonu s následkom prevzatia práv a povinností za spoločnosť HASTINGS SERVICES SLOVAKIA s.r.o. Súd prvej inštancie, citujúc právnu úpravu pristúpenia k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka vyjadril názor, že nedošlo k písomnej dohode medzi sporovými stranami, ktorej následkom by bol prejav vôle žalovaného splniť záväzok za pôvodného objednávateľa. S poukazom na nedostatok pasívnej legitimácie ako základnej procesnej podmienky súd prvej inštancie bez skúmania platnosti zmluvy o dielo, dodatku, ako ani prípadného premlčania namietaného žalovaným, návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o trovy konania na súde prvej inštancie, rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal trovy žalovanému ako sporovej strane úspešnej v konaní v plnej miere. Súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.625,44 eur s DPH. 5. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. V odvolaní poukázal žalobca na argumentáciu súdu prvej inštancie, a síce na nepreukázanie prepojenia zmluvy o dielo s dodatkom pre jeho text, z ktorého nevyplýva, k akej zmluve patrí a tiež pre odlišnosť subjektov na strane objednávateľa. Taktiež poukázal na názor súdu prvej inštancie, že nedošlo k preukázaniu dohody medzi sporovými stranami a z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného návrh žalobcu zamietol. Žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil, pretože ho považuje za neodôvodnené a nepreskúmateľné. Žalobca namietal že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v rozpore s vykonaným dokazovaním a predloženými listinnými dokladmi. Žalobca osobitne poukázal na doklad, ktorý súdu prvej inštancie predložil, v ktorom sa žalovaný vyjadruje k upomienke a faktúre na žalovanú sumu tak, že uvádza že úhradu je možné vykonať až po kolaudácii a odstránení závad. Žalobca opäť žiadal vziať do úvahy správanie sa strán pred podaním žaloby v súlade s § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný nikdy nespochybňoval vykonanie prác žalobcom. Ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie žalobca uviedol, že nový subjekt - žalovaný prevzal všetky práva a povinnosti zo zmluvy o dielo práve dodatkom, o čom svedčí fakt že termín začatia stavebných prác sa zhoduje s pôvodnou zmluvou o dielo, teda je pasívne legitimovaným v spore. Napadnutý rozsudok žiadal žalobca zrušiť a vrátiť v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., pretože súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy, alternatívne žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že žalobnému návrhu súd v plnom rozsahu vyhovie. 6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP). Odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd nemá výhrady voči názoru súdu prvej inštancie vo veci nedostatku pasívnej legitimácie, avšak odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne a náležite odôvodnené, tak ako argumentuje žalobca v odvolaní, kde namieta neodôvodnenosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania vyplynuli v konaní aj iné dôležité skutočnosti, okrem nedostatku pasívnej legitimácie, na ktoré bolo potrebné v odôvodnení rozhodnutia poukázať a neobmedziť sa len na nedostatok pasívnej legitimácie, vzhľadom na pomerne rozsiahle dokazovanie listinnými dokladmi a výsluchom strán a svedkov. 7. Odvolací súd v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné konanie, pričom v súlade s § 391 ods. 3 CSP uviedol, že síce sa odvolací súd stotožňuje s nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného, v prípade ak ide o dodatok k zmluve o dielo zo dňa 3.5.2014, keďže sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ide o neurčitý a nejednoznačný právny úkon, z ktorého nemožno vyvodiť viazanosť žalovaného zmluvou o dielo, vo veci však vyplynuli aj ďalšie skutočnosti, ktoré nemožno opomenúť. Za ďalšie dôležité skutočnosti, ktoré pri štúdiu spisového materiálu odvolací súd zistil a ktoré vyplývajú z dokazovania sú, že ak by aj dodal žalobca určité stavebné práce žalovanému, nešlo by o dodanie podľa zmluvy o dielo v znení dodatku, ale išlo by o konkludentné uzavretie zmluvy o dielo, prípadne o bezzmluvné dodanie stavebných prác, avšak súd prvého stupňa sa s uvedenými skutočnosťami, ktoré boli zo strany žalovaného opakovane uvádzané, vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Následne je však potrebné uvedomiť si, akým spôsobom preukázal žalobca toto dodanie a najmä ako preukázal objednanie týchto prác žalovaným. Zároveň odvolací súd konštatuje, že bolo potrebné do textu odôvodnenia rozhodnutia zahrnúť tiež závery zo svedeckých výpovedí, keďže k veci sa vyjadrili štatutárni zástupcovia oboch sporových strán, jednak na pojednávaniach, ako aj p. Y. F. písomne. 8. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní postupoval v súlade s vysloveným usmernením súdom druhej inštancie ako súdom odvolacím, vytýčil pojednávanie na termíny 6.2.2017 a 27.2.2017, na ktorých sa zúčastňoval len právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti, hospitalizáciou v nemocnici. Uvedený dôvod neprítomnosti uviedol aj na ďalšom pojednávaní. Súd zvážil dôvody neprítomnosti, ktoré vyhodnotil tak, že nie je dôvodné odročiť pojednávanie pre neprítomnosť žalobcu, aj s ohľadom na závery súdu druhej inštancie, ktorý žiadal súd o precízne zdôvodnenie a nežiadal vykonanie dokazovania ani zisťovania právneho názoru strán sporu. 9. Na pojednávaní dňa 27.2.2017 súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že žiada, aby súd rozhodol totožne ako v predchádzajúcom konaní. Žiadny preberací protokol, resp. súpis vykonaných prác odsúhlasený so stavebným dozorom žalovaného, na základe ktorého by žalobca mohol preukázať, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi odplatu za vykonané práce v rozsahu žalovanej sumy neexistuje. Neexistuje žiadny stavebný denník podpísaný oprávnenou osobou zastupujúcou žalovaného a zmluva je uzavretá s iným subjektom. 10. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.9.2012 uviedol, že dňa 4.10.2004 bol uzavretý dodatok k zmluve o dielo so žalovaným, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany si dohodli podmienky kompletnej rekonštrukcie budovy. Z obsahu vyplýva, že žalovaný prevzal všetky záväzkové vzťahy z predchádzajúcej uzavretej zmluvy, a teda je potrebné túto zmluvu považovať za uzavretie novej zmluvy. Žalovaný tak vstúpil do záväzkového vzťahu a prejavil vôľu prebrať všetky práva a povinnosti z predchádzajúceho záväzkového právneho vzťahu. 11. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom doručeným súdu dňa 25.6.2009, vyjadreniami žalobcu a žalovaného prostredníctvom ich právnych zástupcov založenými v spise, ako aj prednesmi ich právnych zástupcov na pojednávaniach a vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluvou o dielo zo dňa 3.5.2004, dodatkom k zmluve o dielo zo dňa 4.10.2004, inventarizáciou pohľadávok ku dňu 31.12.2007, upomienkou č. 2, invent. pohľ. ku dňu 29.12.2008, faktúrou č. 2600Z1 splatnou dňa 17.3.2006 na sumu 59.500,- Sk, faktúrou č. 260001 splatnou dňa 28.7.2006 na sumu 209.831,20 Sk, krycím listom rozpočtu, prehľadom rozpočt. nákladov, vyjadrením právneho zástupcu žalovaného k vydanému platobnému rozkazu č. 30Rob/228/2009 zo dňa 11.11.2009, listom žalovaného zo dňa 4.9.2004, odpoveďou právneho zástupcu žalovaného žalobcovi na list týkajúci sa úhrady faktúry č. 260001, listom právneho zástupcu žalobcu doruč. súdu dňa 14.12.2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 4.2.2014 doručeným súdu dňa 12.2.2014 prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného a p. Y. F. a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: 12. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia sumy 6.965,12 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia odplaty za vykonané stavebné práce - rekonštrukciu polyfunkčnej budovy na ul. Prokopa Veľkého v Bratislave - na základe zmluvy o dielo zo dňa 3.5.2004 v znení dodatku zo dňa 4.10.2004. Žalobca za vykonané práce vystavil žalovanému faktúru č. 260001 zo dňa 14.7.2006, splatnú dňa 28.7.2006, na sumu 209.831,20 Sk (6.965,12 eur). Žalovaný predmetnú sumu žalobcovi neuhradil. 13. Žalovaný v rámci konania namietol nedostatok pasívnej legitimácie. Dodatok považuje za absolútne neplatný právny úkon, nejasný, neurčitý, žalobca sa nemôže odvolávať na zmluvu o dielo, ktorú uzatvoril s iným subjektom ako žalovaným subjektom. Prevzatie záväzkov z tohto dodatku žalovaným nevyplýva. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o dielo, táto si vyžaduje stavebný denník, preberací protokol, ktorý potvrdzoval vykonanie prác, ktoré žalobca nepredložil. Spoločnosť HASTINGS nehnuteľnosť predala, listom na č.l. 65 spisu oznámila žalobcovi, že vlastnícke právo k užívaniu nehnuteľnosti prešlo na spol. ETRANSA Slovakia. 14. Žalobca uviedol, že dodatok k zmluve bol podpísaný medzi žalobcom a žalovaným a podpisoval ho konateľ spoločnosti ETRANSA. Ak žalovaný spôsobil neplatnosť tohto právneho úkonu, nemôže sa domáhať jeho neplatnosti. Poukázal na to, že konateľ, ktorý podpísal tento dodatok, je súčasne konateľom pôvodnej spoločnosti HASTINGS, p. F.. Konateľ spoločností previedol nehnuteľnosť z jednej spoločnosti na druhú. Z komunikácie so žalovaným vyplýva, že v podstate túto komunikáciu uznal. Do spisu žalobca založil inventarizáciu záväzkov ku dňu 31.12.2009 na sumu 6.965,12 eur, ktorá je potvrdená aj žalovaným (spol. ETRANSA Slovakia, s.r.o.) a na základe tejto inventarizácie záväzkov je žalobca názoru, že žalovaný uznal predmetnú pohľadávku. 15. Výsluchom štatutárneho orgánu žalobcu p. E. L. bolo zistené, že v procese dohadovania o cene vystupoval aj p. R., ktorý žiadal upraviť navrhované ceny. Žalobca nemohol akceptovať zníženie cien a keďže požiadavke zníženia ceny nevyhovel, žalovaný oslovil ďalšiu spoločnosť, ktorá remeselné práce na dokončenej hrubej stavbe mala dokončiť namiesto žalobcu. Ten si vyfakturoval len skutočné práce a má za to, že zo strany objednávateľa mu nebolo nič vytýkané ako vady diela. Svoje tvrdenia nevedel preukázať stavebným denníkom, ktorý ako uvádza, spisovali, avšak zostal na stavbe. Uviedol, že objednávateľom bola ETRANSA Slovakia, s.r.o. Poukázal na dodatok podpísaný s p. F. zo dňa 4.10.2010, následne bola vykonaná úhrada v sume 3.777.000,- Sk z pôvodne dohodnutého krycieho plnenia v sume 5.395.870,55 Sk. Koncom roka 2005 žalovaný uhradil na základe vyúčtovacej faktúry sumu 106.092,08 Sk, po odpočítaní sumy 3.777.000,- Sk. Potvrdil, že ani krycí list podpísaný nebol, ani faktúra, napriek tomu k úhrade zo strany žalovaného došlo. Má za to, že keďže s p. F. spolupracovali od roku 2000 na rôznych dielach, nemali nikdy problém s úhradou. Má za to, že uvedené bola práca niekoho, kto sa na ich miesto tlačil. 16. Výsluchom štatutárneho orgánu žalovaného p. L. D. bolo zistené, že zmluvu o dielo za firmu HASTINGS podpisoval jeho nebohý otec Z. D.. Uviedol, že si nepamätá, kto podpisoval kúpnu zmluvu medzi HASTINGS a žalovaným. Poprel, že by žalobca predložil odsúhlasenie vykonaných prác, uviedol, že nevie, či sa konali kontrolné dni a či na stavbe bol stavebný dozor, ale nevedel ani o tom, že by boli vady vytýkané žalobcovi. 17. Žalovaný v rámci konania nárok žalobcu poprel v celom rozsahu z dôvodu absolútnej neplatnosti uzavretej zmluvy o dielo, nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, ako aj premlčania nároku. Žalovaný zároveň namietol, že vo veci nebolo preukázané, kedy boli fakturované práce vykonané. 18. Z vyjadrenia p. Y. F. bolo osvedčené, že žalobca za vykonané práce na stavbe - rekonštrukcii domu na Prokopa Veľkého 52, 811 04 Bratislava, boli riadne zaplatené a spolupráca bola ukončená z dôvodu neprimerane vysokej fakturácie. 19. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa ust. § 1 Obchodného zákonníka, podľa ust. § 261 ods. 1, 6 Obchodného zákonníka, podľa § 264 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 266 ods. 1, 2, 3 a 4 Obchodného zákonníka, podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka ako i podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. 20. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd nemal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Na základe zisteného skutkového stavu súd pristúpil ku skúmaniu vecnej legitimácie strán v predmetnom spore. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí a súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Súd konštatuje, že citované ustanovenie § 536 Obchodného zákonníka je v zmysle § 263 ods. 2 kogentné a predmetom jeho úpravy sú podstatné náležitosti, splnenie ktorých je podmienkou platného uzavretia zmluvy. Absencia týchto náležitostí zmluvy je nedostatkom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Na základe uvedeného je zrejmé, že označenie strán zmluvy (zhotoviteľ a objednávateľ) je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo. Z predložených listinných dôkazov súdu vyplýva, že dňa 03.05.2004 bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a spoločnosťou HASTINGS SERVICES SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 35 797 622 ako objednávateľom uzavretá písomná zmluva o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Dňa 4.10.2004 bol medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzavretý Dodatok k zmluve o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že dňa 3.5.2004 bola uzavretá zmluva o dielo a dňa 4.10.2004 bol uzavretý dodatok k zmluve o dielo, pričom na strane objednávateľa vystupujú dve odlišné obchodné spoločnosti. Po oboznámení sa s obsahom dodatku k zmluve o dielo uzavretým dňa 4.10.2004 zistil, že z jeho obsahu nevyplýva, ku akej zmluve o dielo bol uzavretý, a preto nemožno dospieť k záveru, že uvedený dodatok bol uzavretý ku zmluve o dielo uzavretej dňa 3.5.2004. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že dodatok bol uzavretý s iným subjektom na strane objednávateľa ako samotná zmluva o dielo zo dňa 3.5.2004. Žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia ceny za dielo vykonané v zmysle zmluvy o dielo uzavretej dňa 3.5.2004. Nakoľko v zmysle uvedenej zmluvy o dielo sa k uhradeniu ceny zaviazala spoločnosť HASTINGS SERVICES SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 35 797 622 ako objednávateľ a z Dodatku ku zmluve o dielo uzavretého dňa 4.10.2004 nevyplýva, že tento bol uzavretý ku zmluve o dielo uzavretej dňa 3.5.2004, nemožno dospieť k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi cenu diela vykonaného v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 3.5.2004. Súd tak dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebola preukázaná pasívna legitimácia žalovaného v predmetnom spore. Uvedené nemôže zhojiť ani skutočnosť, že za spoločnosť HASTINGS SERVICES SLOVAKIA spol. s r.o. so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 35 797 622 konala rovnaká osoba ako za žalovaného, ako aj skutočnosť, že uvedená spoločnosť predala nehnuteľnosť žalovanému, je v danom prípade irelevantná. V súvislosti s vyjadrením žalovaného zo dňa 4.2.2014, v rámci ktorého uviedol, že „je pravdou, že žalobca vykonával rekonštrukciu na Prokopa Veľkého 52 v Bratislave, za ktorú dostal zaplatené a stavebné práce boli ukončené z dôvodu, že fakturácia za ich vykonanie bola neprimerane vysoká a v rozpore so skutočnosťou...“ súd konštatuje, že uvedené rovnako nepreukazuje, že by hmotnoprávna povinnosť zaplatiť cenu diela v zmysle zmluvy o dielo uzavretej dňa 3.5.2004 vznikla práve žalovanému. Súd má zároveň za potrebné poukázať na to, že zmena v subjektoch obchodných záväzkov nie je v obchodnom zákonníku špeciálne upravená. Pre zmenu subjektov platí právna úprava všeobecná, t.j. príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 až 543). V súvislosti so zmenou objednávateľa v danom prípade by prichádzalo do úvahy pristúpenie k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok (v tomto prípade uhradenie ceny diela žalovaným za pôvodného objednávateľa), stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne. V danom prípade však súd nemal preukázanú existenciu písomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, v ktorej by žalovaný prejavil vôľu splniť peňažný záväzok za pôvodného objednávateľa. Taktiež nebolo súdu preukázané konkludentné uzavretie zmluvy o dielo, na základe čoho by bol daný právny titul pre záväzok zo strany žalovaného. V rámci dokazovania nebolo súdu preukázané objednanie prác žalovaným, ani ich vykonanie. Z dôvodu úmrtia konateľa žalovaného, ktorý mal byť pri realizácii diela, nebolo možné verifikovať tvrdenia žalobcu. Z ostatných vykonaných dôkazov takéto skutočnosti nevyplývajú. 21. Súd uvádza, že ak by aj bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva konkludentne, obsah takejto zmluvy neuviedol ani žalobca, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno. Je nesporné, že zmluva vo všeobecnej rovine môže vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky, v takom prípade ale prejavy vôle smerujúce k uzavretiu zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli strany prejaviť. Záver o uzavretí zmluvy o dielo konkludentným spôsobom teda nutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o dielo, tak na strane zhotoviteľa ako aj na strane objednávateľa. Otázku, či k takému prejavu došlo, treba zodpovedať s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Konkludentný prejav možno urobiť predovšetkým použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré v spoločenskom a v právnom styku obvykle slúžia na vyjadrenie určitej vôle, ale aj použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré síce obvykle neslúžia na vyjadrenie určitej vôle, z ktorých ale vzhľadom na okolnosti prípadu treba vyvodiť v konkrétnom prípade, že ide i o prejav určitej vôle. Uvedené vyplýva i z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej „vôľu potrebnú k uzavretiu zmluvy možno prejaviť nielen výslovne, ale i mlčky takými úkonmi, ktoré, ak sa uvážia všetky okolnosti prípadu, nepripúšťajú rozumný dôvod pochybovať, že vôľa je“ (Y. č. 7099) alebo „činy konkludentné musia byť takého charakteru, že nedovoľujú pochybovať v smere iného výkladu“ (Y. č. 3820). Uvedené sa vzťahuje aj na objednanie diela, pri ktorom taktiež žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Ohľadne vystavenej faktúry ako dôkazu právneho titulu v prospech žalobcu súd uvádza, že faktúra je platobný účtovný doklad, ktorému nemožno pripisovať účinky právneho úkonu akým je zmluva, ktorej záväznosť je daná obsahom dohody. Pri faktúre ako účtovnom doklade ide o jednostranný úkon žalobcu, ktorým si jednostranne určil platobné podmienky bez súhlasu druhej zmluvnej strany, z čoho nemožno odvodzovať obchodnú zvyklosť, ktorú si strany zaviedli a ani úmysel strán. 22. Súd prvej inštancie má za to, že v súlade s uznesením súdu druhej inštancie zhodnotil vykonané dôkazy v rozsahu ich námietok zo strany súdu druhej inštancie, vysporiadal sa s tvrdeniami strán sporu, avšak vo vzťahu k výroku pôvodného rozsudku má za to, že skutkový stav bol riadne zistený a právne správne posúdený a vyhodnotený. Preto súd prvej inštancii v tomto konaní nešetril skutkový stav. 23. Na základe uvedených skutočností súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, ako aj nepreukázania tvrdení zo strany žalobcu ako neunesenie dôkazného bremena. 24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP. 25. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktorý v odvolaní uviedol nasledovné. 26. Dňa 3.5.2004 bola medzi žalobcom a firmou HASTINGS uzatvorená písomná zmluva o stavebnom diele. Dňa 4.10.2004 bola uzatvorená písomná zmluva označená ako Dodatok. V nej ako objednávateľ diela figuruje žalovaná firma ETRANSA. Zhotoviteľom stavebného diela ostávala firma BN com spol. s.r.o. (žalobca). Podľa názoru žalobcu práve vo vzťahu k týmto dvom dokumentom vidí prvoinštančný súd hlavné úskalie. Uvádza, že základným princípom výkladu zmluvy je priorita takého ich výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy a to pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. I ÚS 242/2007. V predmetnej afére žalobca stojí v procesnej situácii, keď existujú dve písomné zmluvy v podstate o tom istom stavebnom diele. Ad 1/ platná, ale nekonzumovaná z mája 2004, kde ako objednávateľ figuruje firma HASTINGS SERVICES SLOVAKIA s.r.o., IČO: 35 797 622, so sídlom Prokopa Veľkého 52, Bratislava a ad 2/ platná a reálne konzumovaná zmluva z októbra 2004, kde ako objednávateľ figuruje firma ETRANSA Slovakia, s.r.o., IČO: 35 749 857, sídlo ul. Prokopa Veľkého 52, Bratislava. V tomto konkrétnom prípade je pomenovanie dokumentu z októbra 2004 právne irelevantné. Firma ETRANSA chcela mať rekonštruovaný objekt firmou BN com. Projekt i riešenie stavebného povolenia, ktoré potreboval stavebník, teda žalovaná firma, nie staviteľ boli presmerované od pôvodného objednávateľa k novému v konečnom dôsledku reálnemu objednávateľovi. Pôvodný objednávateľ HASTINGS, kde z pozadí figurovala skupina tých istých a mimoriadne blízkych osôb nič neplatil a v jeho prospech do jeho majetku nebolo nič plnené. K tomu, aby mohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy musí sa komunikovať o obsahu zmluvy o tom, kto, prečo a hlavne o čom vlastne sa chce tá ktorá zmluva uzavrieť. Výsledkom bude uzavretie zmluvy na báze oferty a akceptácie. V tomto konkrétnom prípade oferta je akceptácia a samozrejme aj zmluvný výsledok mali a majú synalagmatický charakter. Prehľadné formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácie právne relevantných úkonov totiž nespočíva vo vyhľadávaní dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy, ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Dňa 27.10.2014 bol súdom prvej inštancie vyhlásený rozsudok podľa názoru žalobcu arbitrárne. Krajský súd Bratislava kauzu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Osobitne zdôraznil, že okrem platnosti písomnosti označenej ako Zmluva o dielo a písomnosti označenej ako Dodatok mal sa prvoinštančný súd vysporiadať aj s otázkou prípadného ústneho alebo konkludentného uzatvorenia Zmluvy o dielo. Prvoinštančný súd sa mal tiež zaoberať aj otázkou prípadného bezdôvodného obohatenia na strane konzumenta stavebných prác. Žalobca nemá povinnosť právne kvalifikovať to, čo od protistrany žiada, ale právna kvalifikácia žalobného petitu je výlučne v kompetencii súdu. V danej kauze žalobca vo svojej žalobe uviedol, že požaduje zaplatenie ceny dodaných stavebných prác oproti konkrétnej a žalovaným subjektom uznanej faktúre na báze zmluvy s firmou ETRANSA. Toto potvrdil konateľ žalovanej firmy pán Y.. F.. Podľa názoru žalobcu súd mal skúmať, či skutočnosti tvrdené žalobcom možno podriadiť pod niektoré právne ustanovenie, podľa ktorého bude možné vyvodiť realizáciu žalobcovho nároku. Teda súd musí zistiť, či skutočnosti tvrdené žalobcom možno podriadiť pod niektoré zákonné ustanovenie, spravidla hmotnoprávnu normu. 27. Prekročením žalobného návrhu a porušením dispozičnej zásady konania by bolo len priznanie iného plnenia, než ktoré žalobca v žalobnom petite požadoval alebo priznanie plnenia iného skutkového stavu, než ktorý bol uvedený v žalobe, a ktorý bol predmetom dokazovania v súdnom konaní, ale o takúto situáciu v predmetnom konaní nejde. Je pozoruhodné, že firma ETRANSA v liste z 11.12.2014 rovná sa replike k odvolaniu firmy BN com voči rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 27.10.2014 vyjadrila svoju znalosť, že pri formálnej neplatnosti písomnej Zmluvy o dielo išlo by na strane žalovaného o bezdôvodné obohatenie. Prvoinštančný súd na strane 4 rozsudku zo dňa 27.2.2017 cituje z výpovede žalovaného „je pravdou, že žalobca vykonával rekonštrukciu na Prokopa Veľkého 52 v Bratislave, za ktorú dostal zaplatené. Stavebné práce boli ukončené z dôvodu, že fakturácie boli neprimerane vysoké a v rozpore so skutočnosťou. A.. L. D. konateľ žalovanej firmy ETRANSA pred prvoinštančným súdom vypovedal, že dôvodom neuhradenia faktúry je nevykonanie stavebných prác v náležitom rozsahu. V čase vykonávania prác boli však zo strany firmy ETRANSA čiastkové faktúry firmy BN com doručované a uhrádzané.“ Pokračoval slovami, že Zmluvu o dielo z mája 2004 podpísal za objednávajúci subjekt, teda za firmu HASTINGS jeho otec A.. Z. D.. A.. L. D. ďalej pred súdom dostatočne jasne vyhlásil, že práva a povinnosti prešli zo spoločnosti HASTINGS na spoločnosť ETRANSA na základe kúpnopredajnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu týmto objasnil, prečo sa nepostupovalo podľa písomnosti pomenované ako Zmluva o dielo, ale podľa písomnosti pomenovanej ako Dodatok. Pán Y.. F. sa písomne vyjadril listom zo dňa 4.2.2014, že firma BN com skutočne vykonávala rekonštrukčné práce na objekte v Bratislave, Prokopa Veľkého č. 52, aj dostala zaplatené. Spolupráca s touto stavebnou firmou bola zo strany firmy ETRANSA ukončená, lebo všetky skutočne vykonané práce boli firmou ETRANSA zaplatené. Zbytok, reč je o faktúre č. 26001 zo dňa 14.7.2006 vo výške 6.965,12 eur, nemieni firma ETRANSA zaplatiť, lebo takpovediac, to čo firma BN com dostala, stačí. Stavebné práce boli firmou ETRANSA ukončené z dôvodu, že fakturácie firmy BN com boli neprimerane vysoké a v rozpore so skutočnosťou. Žalobca ďalej uvádza, že existuje rozhodný doklad potvrdenie firmy ETRANSA list zo dňa 31.12.2009 rovná sa tzv. Inventarizácia záväzkov, v ktorom je obsiahnuté potvrdenie, že firmou BN com požadovaných 6.965,12 eur (209.831,20 Sk) predstavuje na strane firmy ETRANSA korektný záväzok. Tento doklad podľa názoru žalobcu je možné považovať za uznanie dlhu zo strany žalovanej firmy ETRANSA. 28. Provinštančný súd vytýčil v predmetnej veci dva pojednávacie termíny. Oba vo februári 2017. Je faktom, že sa na nich nezúčastnil právny zástupca žalobcu advokát E.. Š.. C.. Nevnímať vážnosť jeho ochorenia, ktoré sa skončilo jeho smrťou považuje žalobca za výrazne necitlivé s dôsledkom odňatia možnosti, aby žalobca mohol pred súdom efektívne konať. V zmysle ustálenej judikatúry súdov je choroba účastníka, právneho zástupcu účastníka preukázaná lekársky uznanou práceneschopnosťou považovaná za dôležitý dôvod. Ak účastník konania v takomto prípade požiadal v čas o odročenie pojednávania, treba prejednanie veci v jeho neprítomnosti kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 204/2009 zo dňa 14.9.2011). Žalobca zdôrazňuje, že súd ignoroval skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli osobitne spomenuté uznanie dlhu čl. 75 spisu. Chýba tiež úplné právne posúdenie prípadu. Z hore uvedených dôvodov preto požaduje žalobca vo vzťahu k odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť v intenciách žalobného petitu. 29. K odvolaniu žalobcu sa písomne dňa 26.6.2017 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie žalobcu spočíva hlavne na poukazovaní na prílišný formalizmus vo veci posúdenia podľa neho v dvoch platných právnych úkonov, pričom prvým je platná, ale nekonzumovaná zmluva z mája 2004, kde ako objednávateľ vystupuje HASTINGS SERVICES SLOVAKIA, s.r.o. a druhým má podľa neho má byť platná, reálne nekonzumovaná zmluva z októbra 2004, kde ako objednávateľ vystupuje firma ETRANSA Slovakia, s.r.o. Podľa názoru žalovaného žalobca vychádza z omylu, ak tvrdí, že dodatok zo dňa 4.10.2004 je zmluvou zakladajúcou právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Ako už bolo zo strany žalovaného tvrdené, tento Dodatok je neplatným právnym úkonom a to absolútne v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť, neúplnosť a nezrozumiteľnosť ako je to konštatované v oboch napadnutých rozsudkoch. Takáto listina nemôže zakladať pre žiadnu stranu práva ani povinnosti ako to žalobca tvrdí. Ak by mala byť v danom prípade uzavretá zmluva o dielo konkludentne, čo však nebolo preukázané, na úspešné uplatnenie nároku žalobcu z takejto zmluvy by bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie z jeho strany práve vo zvýšenej miere a to vo veci jej obsahu, objednania prác, vykonania dodaných stavebných prác a ich prevzatia žalovaným subjektom. Iba v takomto prípade by mal žalobca relatívny nárok na zaplatenie ceny diela, avšak toto nepreukázal, dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto smere zaťažovalo nezvládol. Akékoľvek jeho tvrdenia opaku sú nepodložené a vymyslené. Rovnako sú neopodstatnené tvrdenia žalobcu o uznaní záväzku žalobcu žalovaným a to na účtovnom doklade, ktorý v žiadnom prípade neobsahuje uznanie záväzku, čo do dôvodu a výšky ako to vyžaduje zákon. Nepravdivé až zavádzajúce je tvrdenie žalobcu v odvolaní o tom, že konateľ žalovaného uznal faktúru žalobcu, ktorá mala byť podkladom žaloby, čo zakladá povinnosť vykonať úhradu. Potvrdenie prevzatia faktúry žalovaným nie je v žiadnom prípade dokladom o uznaní opodstatnenosti a nespornosti obsahu faktúry a nezakladá žalovanému žiadnu povinnosť. Odvolací súd v uznesení, ktorým zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie výslovne uviedol, že dokazovanie je vykonané riadne a netreba ho dopĺňať. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom vo veci nedostatku pasívnej legitimácie a nemá proti nemu výhrady. Prvoinštančný súd sa mal vysporiadať iba s nedostatočným odôvodnením v rozsudku časti týkajúcej sa konkludentného uzatvorenia zmluvy, čo sa aj stalo. Vo veci námietky žalobcu týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom považuje žalovaný za neopodstatnené. Konajúci súd vytýčil dvakrát termín pojednávania, na ktorý sa mohol a mal dostaviť štatutárny zástupca účastníka, keďže vedel o dlhodobej hospitalizácii jeho právneho zástupcu, čo však neurobil. Doklady o práceneschopnosti jeho právneho zástupcu boli navyše založené do spisu nie v dostatočnom predstihu. S poukazom na to, že úlohou prvoištančného súdu bolo lepšie odôvodniť jeho rozhodnutie, nie vykonávať ďalšie dokazovanie, nebolo potrebné v konečnom dôsledku pojednávanie ďalej odročovať a tvoriť tak bezdôvodné prieťahy. Odvolanie žalobcu považuje za neopodstatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a žiada odvolací súd, aby ho v plnom rozsahu potvrdil. 30. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 26.4.2018, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 31. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 32. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 33. Predmetom konania je zaplatenie sumy 6.965,12 eur s príslušenstvom, ktoré si žalobca uplatňoval na základe Zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená dňa 3.5.2004 v znení Dodatku zo dňa 4.10.2004, kedy vykonal ako zhotoviteľ stavebné práce - rekonštrukciu polyfunkčnej budovy na ulici J. Y. v L. pre žalovaného ako objednávateľa. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí 1Cob/351/2014-128 zo dňa 25.8.2016, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/84/2010-111 zo dňa 27.10.2014 a vec vrátil na ďalšie konanie skonštatoval, že pokiaľ ide o skutkový stav veci v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, tento bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie i k správnym skutkovým zisteniam. Tiež odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k pasívnej legitimácii uzavrel správny právny záver, s ktorým sa stotožnil. Dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil bolo nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Ďalším dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil bola skutočnosť, že síce sa odvolací súd stotožnil s nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného v prípade, ak ide o Dodatok k zmluve o dielo zo dňa 3.5.2014, keďže sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ide o neurčitý a nejednoznačný právny úkon, z ktorého nemožno vyvodiť viazanosť žalovaného Zmluvou o dielo. Vo veci podľa názoru odvolacieho súdu však vyplynuli aj ďalšie skutočnosti, ktoré nebolo možné opomenúť a to tie, že ak by aj dodal žalobca určité stavebné práce žalovanému nešlo by o dodanie podľa Zmluvy o dielo v znení Dodatku a išlo by o konkludentné uzavretie zmluvy o dielo príp. o bezzmluvné dodanie stavebných prác, avšak súd prvej inštancie sa podľa záveru odvolacieho súdu mal s uvedenými skutočnosťami, ktoré boli zo strany žalovaného opakovane uvádzané vo svojom rozhodnutí vysporiadať. Následne bolo úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa otázkou akým spôsobom preukázal žalobca toto dodanie a najmä ako preukázal objednanie týchto prác žalovaným. 34. Po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvej inštancii žalobca nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť iný právny záver ako už ustálil odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí 1Cob/351/2014-128 zo dňa 25.8.2016, keď odvolací súd uzavrel, že v danom prípade nebola preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného v prípade, ak ide o Dodatok k zmluve o dielo zo dňa 3.5.2014. Súd prvej inštancie v zmysle záverov odvolacieho súdu preto zisťoval a to správne, či medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu konkludentnej Zmluvy o dielo, na základe čoho by bol daný právny titul pre záväzok zo strany žalovaného. V rámci dokazovania nebolo preukázané objednanie prác žalovaným ani ich vykonanie. Pre úmrtie konateľa žalovaného, ktorý mal byť pri realizácii diela nebolo možné verifikovať tvrdenia žalobcu a z ostatných vykonaných dôkazov takéto skutočnosti nevyplývajú. Teda nebolo preukázané objednanie prác, vykonanie dodaných stavebných prác a ich prevzatie žalovaným subjektom. Iba v prípade takéhoto preukázania rozsahu prác by mal žalobca nárok na zaplatenie ceny diela. Uvedená dôkazná povinnosť zaťažovala i podľa záveru odvolacieho súdu žalobcu, avšak žalobca svoje tvrdenia v predmetnom konaní relevantným spôsobom nepreukázal. K uvedenému záveru dospel i súd prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje i odvolací súd. 35. Pokiaľ žalobca poukázal na listinný dôkaz nachádzajúci sa v spise na čl. 75 označený ako „Inventarizácia záväzkov zo dňa 31.12.2009“, ktorý mal byť podľa názoru žalobcu právnym úkonom uznania dlhu zo strany žalovanej firmy ETRANSA, s týmto právnym názorom sa odvolací súd nestotožnil, keď predmetný záväzok nebol zo strany žalovaného uznaný, čo do dôvodu aj rozsahu a i z textu samotného dokladu vyplýva, že predmetná inventarizácia záväzkov má byť zo strany ETRANSA Slovakia, s.r.o. potvrdená a zaslaná na adresu žalobcu do 7 dní odo dňa doručenia. Skutočnosť, že v danom prípade nemohlo dôjsť k uznaniu dlhu potvrdzuje aj list bez uvedenia dátumu zo strany E.. E. H., advokátky adresovaný žalobcovi označený ako Úhrada faktúry č. 260001 - odpoveď, z ktorého vyplýva, že zúčtovanie prác na predmetnej stavbe je možné vykonať až po kolaudácii a odstránení všetkých závad. 36. Z uvedeného teda vyplýva, že v tomto prípade je možné prikloniť sa k tvrdeniam žalobcu, že žalobca pre žalovaného vykonával nejaké práce na stavbe rekonštrukcie domu na ulici J. Y. XX v L.. Z predložených listinných dôkazov, však v žiadnom prípade nevyplýva, tak ako už bolo i vyššie uvedené objednanie prác, vykonanie dodaných stavebných prác a ich prevzatie žalovaným subjektom. Z listinných dôkazov nie je preukázaný ani rozsah takto vykonaných prác. V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a v podanom odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť alebo vyvrátiť záver súdu prvej inštancie, ktorý žalobu ako nepreukázanú v celom rozsahu zamietol. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 37. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že mu postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu, ktorý bol hospitalizovaný a jeho hospitalizácia skončila smrťou právneho zástupcu žalobcu odvolací súd uvádza, že po preskúmaní procesného postupu súdu prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami CSP. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na termíny 6.2.2017 a 27.2.2017, teda v rozmedzí 20 kalendárnych dní, na ktorých sa zúčastňoval i právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti hospitalizáciou v nemocnici. Uvedený dôvod neprítomnosti uviedol i na ďalšom pojednávaní. Zo zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie dňa 27.2.2017 vyplynulo, že súd predmetné ospravedlnenie vyhodnotil za nedôvodné v zmysle ust. § 183 CSP a poznamenal, že právny zástupca žalobcu je PN od 10.1.2017, a teda mal za to, že bol dostatočný časový priestor na ustanovenie zástupcu, resp. ustanovenie koncipienta v danej právnej veci, nakoľko ide o advokátsku kanceláriu. Vzhľadom k tomu, že dospel k záveru, že v danom prípade neboli dané dôvody pre odročenie pojednávania, súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Súd prvej inštancie tiež vychádzal zo záveru odvolacieho súdu, ktorý ustálil, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav dostatočne a správne. Nemenej dôležitá je i tá skutočnosť, že právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov existuje nielen na strane žalobcu, ale i na strane žalovaného. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a konal tak bezprieťahovo. 38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).