KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava16. 4. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoPv/3/2017 z 16. 4. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. apríla 2018, sp. zn. 2CoPv/3/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1112219684.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoPv/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112219684
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112219684.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Crocs, Inc., 7477 East Dry
Creek Parkway, Niwot Colorado 805 03, Spojené štáty Americké, Id. Nr.: 20051249647, zastúpený:
Saxinger, Chalupsky & Partner, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 857 912,
proti žalovanému: YOU HENG, s.r.o., Rákosová 15, 821 05 Bratislava, IČO: 44 021 275, zastúpený:
Weis & Partners, s.r.o., Ivánska cesta 30/B, Bratislava, IČO: 47 234 776, o určenie, že colne zaistený
tovar je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 34CbPv/2/2012-350 zo dňa 22.3.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34CbPv/2/2012-350 zo dňa
22.3.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol vzájomný návrh žalovaného. Určil, že tovar
zaistený žalovanému rozhodnutiami Colného úradu Prešov Stanica colného úradu Bardejov zo dňa
07.05.2012 zn. 9006293/1/975830/2012 a zn. 9006293/1/975838/2012 a rozhodnutím Colného úradu
Prešov Stanica colného úradu Bardejov zo dňa 11.05.2012 zn. 9006293/1/983686/2012 a to 6045 ks
letnej obuvi, je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu k dizajnu Spoločenstva č.
000257001-0001 podľa Nariadenia Rady č. 1383/2003 a zákona č. 200/2004 Z. z. v znení neskorších
právnych predpisov. Žalovaný bol zaviazaný uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 331,50 € a trovy
právneho zastúpenia vo výške 513,17 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou
zo dňa 18. 06.2012, doručenou na súd dňa 20. 06. 2012, voči žalovanému, určenia, že tovar
zaistený žalovanému rozhodnutiami Colného úradu Prešov Stanica colného úradu Bardejov zo dňa
07.05.2012 zn. 9006293/1/975830/2012 a zn. 9006293/1/975838/2012 a rozhodnutím Colného úradu
Prešov Stanica colného úradu Bardejov zo dňa 11.05.2012 zn. 9006293/1/983686/2012 a to 6045 ks
letnej obuvi, je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu k dizajnu Spoločenstva č.
000257001-0001 podľa Nariadenia Rady č. 1383/2003 a zákona č. 200/2004 Z. z. v znení neskorších
právnych predpisov a náhrady trov konania.

3. Žalobca sa domáha voči žalovanému určovacou žalobou podľa ustanovenia § 80, písm. c) O. s. p.,
v spojení s ustanovením § 8 zákona č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušeniu práv duševného
vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze v znení neskorších predpisov v zmysle nariadenia
Rady (ES) č. 1383/2003.



4. Žalobca si podal žiadosť na prijatie opatrenia na domácom trhu podanej na colnom odbore,
oddelení zdieľaných kompetencií Finančného riaditeľstva SR zo dňa 13.01.2012. Finančné riaditeľstvo
SR, oddelenie zdieľaných kompetencií žiadosti dňa 23.01.2012 vyhovelo a stanovilo, že opatrenie
sa bude uplatňovať od 23.01.2012 do 30.05.2012. Na základe prijatého opatrenia boli žalobcovi
dňa 22.05.2012 a 23.05.2012 doručené tri oznámenia Colného úradu Prešov, Stanica colného úradu
Bardejov zn. 9006293/1/989050/2012, zn. 9006293/1/989/021/2012 a zn. 9006293/1/989033/2012 v
zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv
duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení neskorších predpisov, o
zaistení tovaru so žiadosťou o odborné posúdenie. Tovar bol zaistený dňa 07.05.2012 a 11.05.2012
Colným úradom Prešov, Kpt. Nálepku 4, 080 01 Prešov, Stanica colného úradu Bardejov, ako tovar
podozrivý z porušenia duševného vlastníctva žalobcu. Držiteľom tohto tovaru je žalovaný. Ide o letnú
obuv troch druhov v počte 5 412 párov, 281 párov a 352 párov. Tovar bol zaistený na základe opatrenia
na domácom trhu v zmysle § ustanovenia 2 písm. d) zákona č. 200/2004 Z. z. Žalobcovi bola zaslaná
fotodokumentácia až dodatočne e-mailom zo dňa 30.05.2012. Následne žalobca požiadal Colný úrad
Prešov, Stanicu colného úradu Bardejov o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k zaistenému tovaru v
zmysle § 1lc ods. 7 zákona č. 200/2004 Z .z. o opatreniach proti porušeniu práv duševného vlastníctva
pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze v znení neskorších predpisov v zmysle nariadenia Rady (ES)
č. 1383/2003. Predtým ako sa žalobca mal možnosť vyjadriť k fotodokumentácií zaslanej Stanicou
colného úradu Bardejov, bol colným úradom e-mailorn zo dňa 06.06.2012 informovaný o skutočnosti,
že držiteľ tovaru namietal uplatnenie zjednodušeného postupu v zmysle § 1 zákona 200/2004 Z. z,
o opatreniach proti porušeniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze v
znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že na základe nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 č1.3 a)
je predmetom ochrany práv k dizajnom vonkajšia úprava výrobkov - obuvi, spočívajúca v znakoch,
ktorými sú najmä línie, obrysy, farby, tvar, štruktúra alebo materiál samého výrobku alebo jeho zdobenia,
žalobca po doručení fotodokumentácie predmetnú zaistenú obuv preskúmal a porovnal zo svojimi
chránenými výrobkami, zistil zhodné znaky a dospel k záveru, že zaistené tovary napodobňujú jeho
chránené výrobky a ide o falzifikáty. Z uvedeného dôvodu tovar vyhodnotil ako porušujúci jeho práva
duševného vlastníctva. K porušovaniu práv žalobcu dochádza všetkým zaisteným tovarom - letnou
obuvou vyobrazenou na fotografiách č. IMAG0389, IMAG0390, 1MAG0391 ako aj všetkými farebnými
prevedeniami i veľkosťami (detské, dámske a pánske) týchto modelov. Porušovaný je dizajn stelesnený
v originálnom modeli Beach Cayman, ktorý je chránený dizajnom Spoločenstva c 000257001-0001.
Nakoľko držiteľ tovaru (žalovaný), so zjednodušeným postupom v zmysle ustanovenia § 7a zákona
200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušeniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom
vývoze v znení neskorších predpisov v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003, nevyjadril podľa
ustanovenia § ll e citovaného zákona, súhlas, žalobca je nútený postupovať v zmysle ustanovenia
§ 8 citovaného zákona a to podaním žaloby na určenie, či ide o tovar porušujúci práva duševného
vlastníctva.

5. Podľa § 8 zákona 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušeniu práv duševného vlastníctva pri dovoze,
vývoze a spätnom vývoze v znení neskorších predpisov v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003,
ak sa neuplatní zjednodušený postup je oprávnená osoba povinná v lehote podľa osobitného predpisu
preukázať colnému úradu skutočnosť, že podala na súd návrh na začatie konania vo veci určenia, či
ide o tovar, ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva. V zmysle nariadenia Rady (ES) č. 6/2002
čl. 19, má majiteľ zapísaného dizajnu spoločenstva výlučné právo využívať ho a brániť akejkoľvek tretej
strane, ktorá nemá jeho súhlas, aby dizajn využívala.

6. Žalobca na základe vyššie uvedeného, preukázal, že má naliehavý právny záujem na určení, či ide
o tovar ktorý porušuje jeho práva duševného vlastníctva.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 14. 05. 2014 a v ktorom uviedol, že v zmysle tvrdení
obsiahnutých a obšírne vysvetlených v Rozhodnutí Tretieho odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu
vnútorného trhu zo dňa 26.03.2010 vo veci Crocs, Inc. proti Holey Soles Holdings Ltd. a Partenaire
Hospitalier International (PHI), sp. zn. R 9/2008-3 (ďalej len „predmetné rozhodnutie o výmaze“), však
zapísaný dizajn žalobcu je neplatný a nikdy nemal byť platne zapísaný ako dizajn Spoločenstva, a to
z nasledovných dôvodov:
- zapísaný dizajn navrhovateľa postráda novosť
- zapísaný dizajn navrhovateľa postráda osobitý (individuálny) charakter.



8. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia o dizajnoch platí, že dizajn je chránený dizajnom spoločenstva, ak je
nový a má osobitý charakter, pričom „dizajn“ v zmysle článku 3 písm. a) citovaného nariadenia znamená,
vonkajšiu úpravu celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb,
tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia. (Rozhodnutie Tretieho
odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu zo dňa 26.03.2010 vo veci Crocs, Inc. proti
Holey Soles Holdings Ltd. a Partenaire Hospitalier Intemational (PHI), sp. zn. R 9/2008-3).

9. Podľa článku 5 Nariadenia o dizajnoch, sa dizajn považuje za nový, ak žiaden zhodný dizajn nebol
sprístupnený verejnosti: v prípade nezapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom, kedy sa dizajn, pre
ktorý sa žiada ochrana, po prvý raz sprístupnil verejnosti; v prípade zapísaného dizajnu spoločenstva,
pred dňom podania prihlášky na zápis
dizajnu, pre ktorý sa žiada ochrana, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku
práva prednosti.

10. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia o dizajnoch, na účely uplatnenia článkov 5 a 6, sa dizajn považuje,
že bol sprístupnený verejnosti, ak sa zverejnil po zápise, alebo ak bol vystavený, použil sa v obchodovaní
alebo inak sa zverejnil pred dňom uvedeným v článkoch 5 ods. 1 písm. a) a 6 ods. 1 písm. a) alebo
v článkoch 5 ods. 1 písm. b) a 6 ods. 1 písm. b), s výnimkou, ak sa tieto prípady počas bežného
obchodovania nemôžu stať známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na príslušný sektor a pôsobia v rámci
spoločenstva. Dizajn sa však nepovažuje, že bol sprístupnený verejnosti iba z dôvodu, že sa sprístupnil
tretej osobe pod výslovnou alebo predpokladanou podmienkou dôvernosti.

11. Podľa článku 7 ods. 2 písm. b) Nariadenia o dizajnoch, sprístupnenie verejnosti sa nezohľadňuje
na účel uplatňovania článkov 5 a 6, ak dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana podľa zapísaného dizajnu
spoločenstva sprístupnil verejnosti počas 12 mesačného obdobia pred dňom podania prihlášky, alebo
ak sa žiada právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.

12. Súd mal v konaní preukázané, že zapísaný dizajn žalobcu bol zapísaný ku dňu 22.11.2004, pričom
bolo žalobcom uplatnené právo prednosti prihlášky patentu na dizajn Spojených štátov č. 29/206,427
zo dňa 28. mája 2004. Doba 12 mesiacov v zmysle článku 7 ods. 2 Nariadenia o dizajnoch začala teda
plynúť dňa 28.05.2003.

13. Vo vyššie uvedenom rozhodnutí o výmaze, Tretí odvolací senát Úradu pre harmonizáciu vnútorného
trhu obšírne zdôvodnil, že novosť dizajnu chráneného Zapísaným dizajnom žalobcu bola zmarená
zverejnením dizajnu, ktorý je chránený Zapísaným dizajnom žalobcu, pred začatím 12-mesačnej doby
v zmysle čl. 7 ods. 2 Nariadenia o dizajnoch, t.j. pred 28.05.2003, nasledovnými udalosťami:
- predajom približne 10 000 párov sandálov vyrobených podľa dizajnu chráneného Zapísaným
dizajnom žalobcu (ďalej len „Sandále"} v období od leta 2002 do 28.05.2003,
- vystavením Sandál na Medzinárodnej výstave lodí vo Fort Lauderdale, Florida, USA, ktorá sa konala
v dňoch 31.10.2002 až 3.11.2002,
- zverejnením Sandál na internetovej stránke navrhovateľa.

14. Žalovaný poukázal na to, že nakoľko novosť dizajnu chráneného zapísaným dizajnom žalobcu
bola vyššie uvedenými udalosťami zmarená, neexistuje právne akceptovateľný dôvod pre pretrvávajúcu
ochranu dizajnu zapísaným dizajnom žalobcu, a teda pre pretrvávajúcu existenciu zapísaného dizajnu
žalobcu.

15. V Predmetnom rozhodnutí o výmaze Tretí odvolací senát Úradu pre harmonizáciu vnútorného
trhu obšírne uviedol, že dizajn chránený zapísaným dizajnom žalobcu nemá osobitý charakter, a to z
dôvodu, že u informovaného užívateľa vyvoláva rovnaký dojem ako už skôr zverejnený dizajn sandál
Aquaclog. Žalovaný je toho názoru, že keďže dizajn chránený zapísaným dizajnom žalobcu nemá
osobitý charakter, neexistuje právne akceptovateľný dôvod pre pretrvávajúcu ochranu zapísaného
dizajnu žalobcu.
16. Zapísaný dizajn žalobcu nebol do dnešného dňa na základe predmetného rozhodnutia o výmaze
vymazaný z dôvodu, že predmetné rozhodnutie o výmaze napadol žalobca na Všeobecnom súde,
pričom tomuto konaniu bola pridelená spisová značka T-302/10 (ďalej len „predmetné konanie na
Súdnom dvore“). V zmysle článku 60 ods. 3 Nariadenia o dizajnoch, totiž v prípade, ak bolo



rozhodnutie odvolacieho senátu napadnuté na Súdnom dvore, nadobúda právoplatnosť až zamietnutím
návrhu podaného na Súdny dvor. Predmetné konanie na Súdnom dvore bolo skončené uznesením
Všeobecného súdu o zastavení konania z dôvodu dohody strán sporu, nakoľko žalobca sa mimosúdne
dohodol so žiadateľom o výmaz Zapísaného dizajnu žalobcu, spoločnosťou HOLEY SOLES HOLDINGS
Ltd.. Z dôvodu zastavenia konania ako je vyššie uvedené (t.j. iného skončenia konania na Všeobecnom
súde ako zamietnutím odvolania), teda nemohlo predmetné rozhodnutie o výmaze nadobudnúť
právoplatnosť.

17. Žalovaný na základe vyššie uvedeného, je presvedčený, že zapísaný dizajn žalobcu nespĺňa
požiadavky podľa článkov 4 až 9 Nariadenia o dizajnoch, preto je daný dôvod jeho výmazu v zmysle
článku 25 ods. 1 písm. b) Nariadenia o dizajnoch.
Okruh osôb, ktoré sa môžu dovolávať výmazu dizajnu na základe dôvodu podľa čl. 25 ods. 1 písm.
b) Nariadenia o dizajnoch, nie je obmedzený, a preto je nepochybné, že žalovaný sa môže domáhať
výmazu tohto dizajnu z vyššie uvedeného dôvodu. Zapísaný dizajn žalobcu nemôže byť zachovaný ani
v pozmenenej forme podľa čl. 25 ods. 6 Nariadenia o dizajnoch, nakoľko postráda novosť a osobitý
charakter, čo sú základné predpoklady ochrany v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia o dizajnoch.

18. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov podáva protinávrh na výmaz dizajnu spoločenstva č.
000257001-0001 v zmysle článku 81 ods. 1 písm. d) Nariadenia o dizajnoch, a navrhuje, aby: „súd dizajn
spoločenstva č. 000257001-0001 vyhlásil za vymazaný.“

19. Podľa článku 86 ods. 1 písm. a) Nariadenia o dizajnoch ak sa v konaní pred súdom pre dizajn
spoločenstva stal dizajn spoločenstva sporným na základe protinávrhu na výmaz a ak sa zistí, že
ktorýkoľvek z dôvodov uvedený v článku 25 má dopad na zachovanie dizajnu spoločenstva, súd vyhlási
dizajn spoločenstva za vymazaný.

20. Vzájomný návrh má charakter určovacej žaloby v zmysle 80 písm. c) O. s. p., a preto žalovaný
preukazuje naliehavý právny záujem nasledovnými skutočnosťami:
- v prípade zamietnutia tohto návrhu, resp. úspechu žalobcu v tomto konaní sp. zn 34CbPv/2/2012
vedenom na Okresnom súde Bratislava I, by žalovaný bol povinný strpieť výkon sankcií v zmysle článku
89 Nariadenia o dizajnoch a S 19 a nasl. zákona č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv
duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení neskorších predpisov, v
zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003, t.j. nepredávať ďalej sandále, ktorých dizajn sa podobá na
dizajn chránený Zapísaným dizajnom žalobcu, strpieť zabavenie/zhabanie zadržaného tovaru, prípadne
zaplatiť pokutu až do výšky 66.387,83 €, čo by výrazne negatívnym spôsobom ovplyvnilo podnikanie
žalovaného.

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpismi z obchodného registra navrhovateľa
a odporcu, osvedčením o registrácii dizajnu navrhovateľa na OHIMe č. 000257001-0001, písomnými
vyjadreniami navrhovateľa a odporcu, fotodokumetáciou navrhovateľa, prednesmi právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu na pojednávaniach, ako aj ostatnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil
nasledujúci skutkový a právny stav:

22. Navrhovateľ je obchodná spoločnosť Crocs, Inc. so sídlom 7477 East Dry Creek Parkway, Niwot
Colorado 805 03, USA, majiteľ dizajnu č. 000257001-0001 zapísaného a vedeného na Úrade pre
harmonizáciu vnútorného trhu (Office for Harmonization in the Internal Market - Trade Marks and
Designs). Odporca je slovenskou obchodnou spoločnosťou s ručením obmedzeným, zapísanou do
Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I.

23. Súd zistil z výpisu z registra Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (Office for Harmonization
in the Internal Markei - Trade Marks and Designs), že je majiteľom dizajnu číslo 000257001-0001,
registrovaného dňa 22.11.2004 a že jeho platnosť bola predĺžená do 22.11.2019.

24. Súd zistil v konaní, že navrhovateľ si podal žiadosť na prijatie opatrenia na domácom trhu podanej
na colnom odbore, oddelení zdieľaných kompetencií Finančného riaditeľstva SR zo dňa 13.01.2012.



25. Súd zistil v konaní, že Finančné riaditeľstvo SR, oddelenie zdieľaných kompetencií žiadosti dňa
23.01.2012 prijalo opatrenie na domácom trhu, v zmysle § ustanovenia 2 písm. d) zákona č. 200/2004
Z. z., ktoré sa mohlo uplatniť od 23.01.2012 do 30.05.2012.

26. Súd zistil v konaní, že na základe prijatého opatrenia na domácom trhu Finančného riaditeľstva
SR, v zmysle § ustanovenia 2 písm. d) zákona č. 200/2004 Z. z., boli navrhovateľovi dňa 22.05.2012
a 23.05.2012 doručené tri oznámenia Colného úradu Prešov, Stanica colného úradu Bardejov
zn. 9006293/1/989050/2012, zn. 9006293/1/989/021/2012 a zn. 9006293/1/989033/2012, v zmysle
ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného
vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení neskorších predpisov, o zaistení tovaru
so žiadosťou o odborné posúdenie.

27. Súd zistil v konaní, že dňa 07.05.2012 a 11.05.2012 bol na základe prijatého opatrenia na domácom
trhu Finančného riaditeľstva SR, v zmysle § ustanovenia 2 písm. d) zákona č. 200/2004 Z. z. zaistený
Colným úradom Prešov, Kpt. Nálepku 4, 080 01 Prešov, Stanica colného úradu Bardejov, tovar - letná
obuv troch druhov v počte 5 412 párov, 281 párov a 352 párov ako podozrivý tovar z porušenia práv
duševného vlastníctva navrhovateľa a že držiteľom tohto tovaru je odporca.

28. Súd zistil v konaní, že navrhovateľovi bola zaslaná Colným úradom Prešov, Stanicou colného
úradu Bardejov, zaslaná fotodokumentácia zaisteného tovaru držiteľa (odporcu) - e-mailom, zo dňa
30.05.2012.

29. Súd zistil, že navrhovateľ požiadal Colný úrad Prešov, Stanicu colného úradu Bardejov o predĺženie
lehoty na vyjadrenie sa k zaistenému tovaru v zmysle § 1l c ods. 7 zákona č. 200/2004 Z .z. o opatreniach
proti porušeniu práv duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze v znení neskorších
predpisov v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003.
30. Súd posudzoval vec podľa ustanovení zákona:

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právnym záujem.

Podľa § 8 zákona č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri
dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa neuplatní
zjednodušený postup podľa § 7a/, oprávnená osoba je povinná v lehote podľa osobitného predpisu
preukázať colnému úradu skutočnosť, že podala na súd návrh na začatie konania vo veci určenia, že
tovar je falzifikát alebo nedovolená napodobenina.

Podľa § 11c) zák. č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri
dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- odsek (1) Colný úrad pri prijímaní opatrení na domácom trhu využíva oprávnenia a prostriedky podľa
osobitného predpisu29b);
- odsek (2) Colný úrad pri prijímaní opatrení na domácom trhu je oprávnený
a) vstupovať do prevádzkových priestorov, skladov a iných objektov, o ktorých má podozrenie, že sa
v nich nachádza tovar, pri ktorom je podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva, alebo
príslušná dokumentácia; oprávnený je tiež vstupovať do obydlia, o ktorom má podozrenie, že sa v ňom
nachádza tovar, pri ktorom je podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva, alebo príslušná
dokumentácia, ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti,
b) vyžadovať od držiteľa tovaru predloženie príslušnej dokumentácie a poskytnutie informácií a
vyjadrení,
c) overovať totožnosť držiteľa tovaru a osoby oprávnenej konať v jeho mene a oprávnenie tejto osoby
konať v mene držiteľa tovaru,
d) vyhotovovať kópie dokladov alebo zadržať originály dokladov;
- odsek (3) Držiteľ tovaru a osoba konajúca v mene držiteľa tovaru sú povinné poskytnúť colnému úradu
potrebnú súčinnosť;
- odsek (4) Colný úrad pri prijímaní opatrení na domácom trhu je oprávnený zaistiť tovar, pri ktorom je
podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva; na rozhodnutie o zaistení tovaru a ďalší postup
pri zaistení tovaru sa § 6 ods. 2 a 3 a osobitný predpis29c) použijú rovnako;



- odsek (5) Ak colný úrad zaistil tovar podľa odseku 4, bezodkladne to písomne oznámi oprávnenej
osobe;
- odsek (6) Colný úrad v oznámení podľa odseku 5 vyzve oprávnenú osobu, aby v lehote desiatich
pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia alebo troch pracovných dní, ak ide o tovar
podliehajúci rýchlej skaze, preukázala, že podala na súd návrh na začatie konania vo veci určenia, či
ide o tovar, ktorým sa porušuje jej právo duševného vlastníctva;
- odsek (7) Colný úrad môže na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby rozhodnúť o predĺžení
lehoty uvedenej v odseku 6 o ďalších desať pracovných dní. Ak ide o tovar podliehajúci rýchlej skaze,
lehotu podľa odseku 6 nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty nemožno podať odvolanie;
- odsek (8) Colný úrad na základe písomnej žiadosti oznámi oprávnenej osobe identifikačné údaje o
držiteľovi tovaru, o množstve a druhu tovaru, ktorý bol zaistený, a umožní jej prezrieť si zaistený tovar.
Colný úrad je povinný pri tom zabezpečiť ochranu osobných údajov, obchodného tajomstva, služobného
tajomstva a dodržiavať povinnosť mlčanlivosti;
- odsek (9) Colný úrad môže na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby odobrať vzorky zo
zaisteného tovaru a poskytnúť ich oprávnenej osobe na účely vykonania analýzy. Ak je to možné,
oprávnená osoba je povinná po ukončení analýzy vrátiť vzorky colnému úradu. Analýza poskytnutých
vzoriek sa vykoná na náklady a zodpovednosť oprávnenej osoby;
- odsek (10) Colný úrad zaistený tovar vráti osobe, ktorej bol zaistený, ak
a) oprávnená osoba v lehote podľa odseku 6 alebo 7 nepreukázala, že podala na súd návrh na začatie
konania vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušuje jej právo duševného vlastníctva a nie sú
splnené podmienky na zničenie tovaru podľa § 11e,
b) súd právoplatne zamietol návrh na začatie konania vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušuje
právo duševného vlastníctva, alebo
c) súd právoplatne zastavil konanie vo veci určenia, či ide o tovar, ktorým sa porušuje právo duševného
vlastníctva;
- odsek (11) Ak súd právoplatne rozhodol, že ide o tovar, ktorým sa porušuje právo duševného
vlastníctva, na ďalšie nakladanie s takýmto tovarom sa § 10 a 11 použijú rovnako.

V § 11c ods. 6 zákona č. 200/2004 Z. z. o opatreniach proti porušovaniu práv duševného vlastníctva
pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je uložená
oprávnenej osobe povinnosť podať v zákonom stanovenej lehote určovaciu žalobu na súde, aby bolo
možné podľa § 10 citovaného zák. č. 200/2004 vykonať likvidáciu tovaru.

31. V zmysle nariadenia Rady /ES/ číslo 6/2002 o dizajnoch spoločenstva článku 1 Dizajn spoločenstva:
Dizajn, ktorý spĺňa podmienky obsiahnuté v tomto nariadení sa ďalej označuje ako „dizajn spoločenstva“.
2. Dizajn sa chráni:
a/ „nezapísaným dizajnom spoločenstva“, ak je sprístupnený verejnosti spôsobom, ktorý je stanovený
v tomto nariadení,
b/ „zapísaným dizajnom spoločenstva“ ak je zapísaný spôsobom, ktorý je stanovený v tomto nariadení.
3. Dizajn spoločenstva má jednotný charakter. Má rovnocenný účinok v rámci celého spoločenstva. Nie
je zapísaný, prevedený ani vzdaný sa, ani vymazaný, ani sa jeho využívanie nezakazuje s výnimkou
prípadu celého spoločenstva. Tento princíp a jeho dopady sa uplatňujú, pokiaľ nie je inak stanovené v
tomto nariadení.

32. Podľa Nariadenia rady (ES) č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva HLAVA II právo týkajúce sa dizajnov
oddiel 1 Podmienky ochrany:
a/ „dizajn“ znamená vonkajšiu úpravu celku, alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov línií, obrysov,
farieb, tvarov, textúry alebo materiálov samotného výrobku alebo jeho zdobenia.
b/ „výrobok“ znamená akýkoľvek priemyselný alebo remeselný predmet vrátane, okrem iného, časti
určených na zloženie do výsledného zloženého výrobku, balenia, úpravy, grafických symbolov a
typografického písma s výnimkou počítačových programov,
c/ „zložený výrobok“ znamená výrobok ktorý sa skladá z viacerých časti, ktoré sa môžu nahradiť, pričom
sa umožňuje rozobratie a opätovné zostavenie výrobku.

33. Článok 4 Podmienky ochrany:
1. Dizajn je chránený dizajnom Spoločenstva, ak je nový a má osobitý
charakter.
2. Dizajn použitý alebo stelesnený vo výrobku, ktorý predstavuje súčasť



zloženého výrobku sa považuje za nový s osobitným charakterom iba vtedy
ak:
súčasť po začlenení do zloženého výrobku zostáva viditeľná počas bežného užívania zloženého výrobku
a
samotné viditeľné znaky sú časti samy o sebe spĺňajú podmienky týkajúce sa novosti osobitého
charakteru.
3. „Bežné užívanie“ v zmysle ods. 2 písm. a) znamená užívanie konečným užívateľom, nemajúc údržbu,
servis, alebo opravy.

34. Článok 5 Novosť:
1. Dizajn sa považuje za nový, ak žiaden zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti.
a/ v prípade nezapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom kedy sa dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana
po prvý raz sprístupnil verejnosti.
b/ v prípade zapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom podania prihlášky na zápis dizajnu, pre ktorý
sa žiada ochrana, alebo ak sa žiada o právo prednosti, pred dňom vzniku práva prednosti.
2. Dizajny sa považujú za zhodné, ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch.

35. Článok 6 Osobitý charakter:
1. O dizajne platí, že má osobitý charakter, ak celkový dojem, ktorý vyvoláva u
informovaného užívateľa sa odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek
iným dizajnom, ktorý už bol sprístupnený verejnosti.
2. a/ v prípade nezapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom kedy sa dizajn, pre ktorý sa žiada
ochrana, po prvý raz sprístupnil verejnosti.

36. Článok 7 Sprístupnenie verejnosti:
1. Na účely uplatnenia článkov 5 a 6 sa dizajn považuje že bol sprístupnený verejnosti, ak sa zverejnil
po zápise, alebo ak bol vystavený, použil sa v obchodovaní alebo inak sa zverejnil pred dňom uvedeným
v článkoch 5 ods. 1 písmena a/ a 6 ods. 1 písmena a/ alebo v článkoch 5 ods. 1 písm. b/ a 6 ods. 1
písm. b/ s výnimkou, ak sa tieto prípady počas bežného obchodovania nemôžu stať známymi kruhom,
ktoré sa špecializujú na príslušný sektor a pôsobia v rámci spoločenstva. Dizajn sa však nepovažuje, za
sprístupnený verejnosti iba z dôvodu, že sa sprístupnil tretej osobe pod výslovnou alebo predpokladanou
podmienkou dôvernosti.

37. Článok 10 Rozsah ochrany:
1.1 Rozsah ochrany, ktorú udeľuje dizajn spoločenstva, zahrňuje akýkoľvek dizajn, ktorý nevyvoláva u
informovaného užívateľa odlišný celkový dojem.

38. Pri posudzovaní rozsahu ochrany sa zohľadňuje miera tvorivej voľnosti pôvodcu pri tvorbe dizajnu.
39. Článok 11 Začiatok a doba trvania ochrany nezapísaného dizajnu spoločenstva. Dizajn, ktorý spĺňa
požiadavky podľa oddielu 1, je chránený nezapísaným dizajnom spoločenstva počas obdobia troch
rokov odo dňa, keď sa dizajn po prvý raz sprístupnil verejnosti v rámci spoločenstva.

40. Na účely odseku 1 o dizajne platí, že sa sprístupnil verejnosti v rámci spoločenstva, ak sa uverejnil
vystavil alebo použil pri obchodovaní, alebo inak sprístupnil verejnosti takým spôsobom, že počas
bežného obchodovania sa tieto udalosti stali známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na daný sektor a
pôsobia v rámci spoločenstva. O dizajne však neplatí, že sa sprístupnil verejností, ak sa sprístupnil tretej
osobe pod výslovnou alebo predpokladanou podmienkou dôvernosti.

41. Článok 19:
Práva vyplývajúce z dizajnu spoločenstva
Majiteľ zapísaného dizajnu spoločenstva má výlučné právo využívať ho a brániť akejkoľvek tretej
strane, ktorá nemá jeho súhlas, aby dizajn využívala. Vyššie uvedené využívanie sa vzťahuje najmä
na vytvorenie, ponúkanie, uvedenie na trh, dovoz, vývoz alebo používanie výrobku, na ktorom je
dizajn použitý, alebo na ktorom je dizajn stelesnený, alebo skladovanie tohto výrobku pre takéto účely.
Nezapísaný dizajn spoločenstva však majiteľovi udeľuje právo zabrániť konaniam uvedeným v odseku
1 iba vtedy, ak napadnuté využívanie vyplýva z kopírovania chráneného dizajnu. Napadnuté využívanie
sa nepovažuje za kopírovanie chráneného dizajnu, ak je výsledkom nezávislej tvorby pôvodcu o ktorom
je primerané sa nazdávať, že si nebol vedomý dizajnu, ktorý sprístupnil verejnosti majiteľ dizajnu.



Podľa § 120 ods.1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O. s. p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

42. Súd prejednal vec v rozsahu predložených listinných dôkazov navrhovateľom a odporcom a nimi
tvrdených rozhodujúcich skutočností počas konania a z ktorých navrhovateľ vyvodzoval opodstatnenosť
žalobného návrhu. Týmito skutkovými tvrdeniami vymedzil navrhovateľ predmet konania, v intenciách
ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil. Výsledky vykonaného dokazovania súd teda zhodnotil v rozsahu
navrhovateľom a odporcom tvrdených skutočností, a dospel k následným skutkovým a právnym
záverom:

43. Súd prvej inštancie uzavrel, že Navrhovateľ je majiteľom dizajnu spoločenstva č. 000257001-0001,
registrovaného Úradom pre harmonizáciu trhu (Office for Harmonization in the Internal Markei - Trade
Marks and Designs), dňa 22.11.2004. Článok 19 bod 1 Nariadenia Rady /ES/ stanovuje, že majiteľ
zapísaného dizajnu Spoločenstva má výlučné právo využívať ho a zabrániť akejkoľvek tretej strane,
ktorá nemá jeho súhlas aby dizajn využívala.

44. Rozsah ochrany podľa čl. 10 bod 1. Nariadenia, ktorú udeľuje dizajn Spoločenstva, zabraňuje
akýkoľvek dizajn, ktorý nevyvoláva u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem. Za dizajn sa
považuje súbor znakov vonkajšej úpravy výrobku bez ohľadu na skutočnosť či sú chránené podľa tohto
zákona alebo nie.

45. Pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúce posúdenie ako vzhľad porovnávaných výrobkov pôsobí na
takzvaného informovaného užívateľa. Pod pojem informovaný užívateľ možno chápať osobu, u ktorej
sa predpokladá určitý stupeň vedomosti z oblasti vonkajšej úpravy výrobkov, ktoré už boli sprístupnené
verejnosti.

46. V prípade dizajnov na rozdiel od ochranných známok je podstatným kritériom zistenie, či podobnosti
a odlišnosti medzi dizajnmi vyvolávajú odlišný celkový dojem vtedy keď informovaný užívateľ priamo
porovnáva dizajny.

47. Pri celkovom vizuálnom porovnaní fotodokumentácie a jednotlivých znakov, detailne popísaných v
žalobe, modelov obuvi navrhovateľa a odporcu, súd konštatuje výraznú zhodnosť výrobkov. Dizajny sa
považujú za zhodné ak sa ich znaky odlišujú iba v nepodstatných detailoch.

48. Súd dospel k záveru, že pri porovnávaní jednotlivých dizajnových prvkov obuvi Crocs, vytvorenej
podľa zapísaného dizajnu spoločenstva č. 000257001-0001, so zaistenou obuvou držiteľa (odporcu), na
základe vyobrazených fotografií č. IMAG0389, IMAG0390, 1MAG039, existuje zhodnosť, spočívajúca
v celkovej koncepcii dizajnu modelov obuvi odporcu zhodnej s koncepciou chráneného dizajnu
spoločenstva navrhovateľa, a ktorá vyvoláva riziko zameniteľnosti v očiach informovaného užívateľa.

49. Súd nemal v konaní preukázané, že osobitý charakter ani novosť modelov obuvi odporcu, nakoľko
neboli zistené rozdielne koncepčné prvky vonkajšej úpravy celku týkajúce sa línií, obrysov, tvaru alebo
jeho zdobenia.

50. Pri porovnaní fotodokumentácie sporných modelov obuvi súd dospel k záveru, že modely obuvi
odporcu napodobňujú chránený dizajn navrhovateľa. Drobné odlišnosti nemôže takzvaný informovaný
užívateľ pri bežnej činnosti ako je nakupovanie postrehnúť. Celková koncepcia dizajnu porovnávaných
modelov žalovaného je zhodná s koncepciou chráneného dizajnu navrhovateľa, preto existuje aj značná
pravdepodobnosť zámeny.



51. Navrhovateľ je majiteľom riadne registrovaného dizajnu spoločenstva č. 000257001-0001. V žalobe
navrhovateľ namieta porušovanie jeho práv duševného vlastníctva z riadne registrovaného dizajnu.

52. Navrhovateľ ako majiteľ zapísaného dizajnu č. 000257001-0001 odporcovi neudelil súhlas s jeho
využívaním a ktorý teda odporca využíval bez jeho súhlasu.

53. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe vyhovel, nakoľko
navrhovateľ ako majiteľ zapísaného dizajnu č. 000257001-0001 odporcovi neudelil súhlas s jeho
využívaním a ktorý teda odporca využíval bez jeho súhlasu.

54. Súd zamietol vzájomný návrh odporcu, ktorý sa domáha svojho nároku voči navrhovateľovi
určovacou žalobou podľa ustanovenia § 80, písm. c) O. s. p., a to, aby „súd dizajn Spoločenstva
č. 000257001-0001 vyhlásil za vymazaný“, nakoľko odporca v konaní nepreukázal naliehavý právny
záujem na takomto určení, pretože dizajn porovnávaných modelov obuvi odporcu nevykazuje novosť
a osobitosť a je totožný s modelmi obuvi navrhovateľa. V konaní teda nebolo preukázané, že dizajn
Spoločenstva č. 000257001-0001 je sporný a súd nezistil žiaden dôvod uvedený v článku 25
Nariadenia, na základe ktorého by mohol vyhlásiť dizajn spoločenstva za vymazaný.

55. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal.

56. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal odporcu nahradiť trovy konania
navrhovateľovi

57. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nebol dostatočne
zistený skutkový stav. Občiansky súdny poriadok totiž v § 127 ustanovuje, že „ak závisí rozhodnutie od
posúdenia skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca". V
predmetnom prípade bola rozhodujúcou otázka, či odporcovi zadržaný tovar predstavuje dizajn totožný
so sporným dizajnom. Súd bol toho názoru, že sa jedná o totožný dizajn. Žalovaný zdôraznil, že súd
pri stanovení tohto záveru nepostupoval v súlade s vyššie citovaným právnym predpisom (§127 O.s.p.),
pretože otázku, na ktorú sú nutné odborné znalosti, si zodpovedal sám. Súd teda nezistil dostatočne
skutkový stav, neaplikoval príslušnú právnu normu a v dôsledku toho vec aj nesprávne právne posúdil.

58. Uviedol, že na preukázanie takéhoto pôsobenia na informovaného užívateľa je potrebné v zmysle
§ 127 Občianskeho súdneho poriadku predložiť znalecký posudok. Rozhodovanie vo veciach týkajúcich
sa spornosti, resp. údajného porušovania práv, duševného vlastníctva vyplývajúcich z dizajnu na základe
znaleckého posudku je bežnou praxou slovenských súdov.

59. Tovar zadržaný žalovanému má prvky, ktoré na tomto tovare použitý dizajn odlišujú od sporného
dizajnu. V konaní však vzhľadom na procesné postavenie účastníkov konania nebolo povinnosťou
žalovaného preukázať tieto rozdiely, ale bolo povinnosťou žalovaného preukázať svoje tvrdenia v zmysle
§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

60. Čo sa týka posúdenia vzájomného návrhu podaného v konaní žalovaným, súd podľa jeho
názoru jednoznačne pochybil a vec nesprávne právne posúdil, keď zamietol vzájomný návrh z dôvodu
nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Súd posudzoval vzájomný návrh v zmysle § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku, čo však vôbec nie je správne právne posúdenie a správna právna
norma, ktorú mal súd použiť. Výpočet možných návrhov a z toho vyplývajúcich rozhodnutí súdu v zmysle
§ 80 O.s.p. je len demonštratívny. Spôsob rozhodnutia súdu je veľmi jasne špecifikovaný v článku 86 ods.
1 Nariadenia o dizajnoch, z čoho jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o určovaciu žalobu, keďže súd v
rozhodnutí o vzájomnom návrhu neurčuje žiadnu právnu skutočnosť, ale vyhlasuje dizajn za vymazaný.

61. Na rozdiel od § 80 písm. c) O.s.p., podľa ktorého môže podať návrh ktokoľvek, ak má naliehavý
právny záujem, podľa článku 85 Nariadenia o dizajnoch, protinávrh má právo podať len žalovaný v
konaní o porušení alebo o hroziacom porušení zapísaného dizajnu spoločenstva bez toho, aby musel
preukazovať naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. môže vychádzať
z akýchkoľvek dôvodov, zatiaľ čo protinávrh môže podľa článku 84 Nariadenia o dizajnoch vychádzať



len z výmazových dôvodov uvedených v článku 25 Nariadenia o dizajnoch. Poukázal v tejto súvislosti
na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.05.2007 sp. zn. 2Cdo 65/2006 z ktorého vyplýva „Pokiaľ
žalovaný v druhom rade rozsudok odvolacieho súdu napadol aj z dôvodu, že spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (nesprávnom posúdení otázky naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP), treba uviesť, že výpočet prípadov začatia konania
na návrh uvedený v § 80 OSP je len demonštratívny, o čom svedči slovo „najmä“ uvedené na začiatku
tohto ustanovenia. Nemožno preto vylúčiť ani podanie žaloby v tomto zákonnom ustanovení výslovne
neupravenej (tzv. žalobu svojho druhu).

62. Odôvodnenie naliehavého právneho záujmu uviedol, vo vzájomnom návrhu predovšetkým preto,
aby bolo súdu jasné, že sa jedná o skutočne naliehavú vec, v záujme rýchlosti a hospodárnosti konania.
Zdôraznil, že je povinnosťou súdu správne právne posúdiť a vyhodnotiť návrhy účastníkov konania.

63. Ak by sa aj odvolací súd priklonil k názoru, že sa jedná o určovaciu žalobu, zastáva názor, že
naliehavý právny záujem žalovaný preukazovať nemusí. Poukazuje pritom na Rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 1.7.2004 sp. zn. 1 Cdo 56/2003 v ktorom Najvyšší súd SR vyvodil, že ak je žalovaný
zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny
záujem na určení svojho vlastníctva, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj
podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Požadované rozhodnutie súdu vo
veci vzájomného návrhu je dokonca priamo rozhodnutím, ktorým sa dizajn vymazáva. Žalovaný je toho
názoru, že ak právo na podanie žaloby, resp. protinávrhu je zakotvené priamo v zákone, naliehavý právny
záujem netreba preukazovať.

64. Zdôraznil, že naliehavý právny záujem odporcu bol v konaní dostatočne preukázaný, hoci ho
ani nebolo potrebné preukazovať. Bez požadovaného rozhodnutia o vzájomnom návrhu sa totiž
zapísaný dizajn navrhovateľa v zmysle článku 85 ods. 1 Nariadenia o dizajnoch považuje za platný,
pričom však podľa jeho názoru nemal byť nikdy ani zapísaný, pretože postráda novosť a osobitý
charakter. Tieto skutočnosti boli uplatnené vo vzájomnom návrhu žalovaného. Ak by sa preukázala
zhodnosť dizajnov žalobcu a žalovaného, žalovaný by musel strpieť výkon sankcií v zmysle článku 89
Nariadenia o dizajnoch a § 19 a nasl. zákona č. 200/2004 Z.z. o opatreniach proti porušovaniu práv
duševného vlastníctva pri dovoze, vývoze a spätnom vývoze tovaru v znení neskorších predpisov, t.j.
nepredávať ďalej sandále, ktorých dizajn sa podobá na dizajn chránený sporným dizajnom žalobcu,
strpieť zabavenie/zhabanie zadržaného tovaru, prípadne zaplatiť pokutu až do výšky 66 387,83 eur, čo
by výrazne negatívnym spôsobom ovplyvnilo podnikanie žalovaného.

65. Nesprávne posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu v zmysle, že tento nie je daný, znamená
vo svojich dôsledkoch odopretie súdnej ochrany, teda popretie samej podstaty základného práva na
súdnu ochranu.

66. Súd podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnil výrok rozhodnutia o vzájomnom návrhu, keď
síce uviedol, že žalovaný nepreukázal naliehavý právny záujem tento záver však podľa nášho názoru
nedostatočne odôvodnil. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 157 OSP.

67. Napadnutý rozsudok v časti výroku o vzájomnom návrhu považuje za zmätočný, nepreskúmateľný,
arbitrárny, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je jasné, akými úvahami sa súd riadil pri
rozhodovaní o vzájomnom návrhu, keď vzájomný návrh žalovaného zamietol.

68. Pre prípad úspechu v predmetnej právnej veci v rámci odvolacieho konania si vyčíslil žalovaný
trovy konania, ktoré si uplatnil v celkovej výške 215,46 eur.

69. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok zmenil tak,
že návrh žalobcu zamietne a vyhlási dizajn spoločenstva č. 000257001-0001 za vymazaný, prípadne aby
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

70. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zdôraznil, že má za to, že odvolanie je neopodstatnené
a to predovšetkým s poukazom na:
Článok II. odvolania v ktorom žalobca tvrdí porušenie § 127 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „OSP“) uviedol, že súd v zmysle § 132 hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to



každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd pri hodnotení dôkazov uplatňuje
zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Je teda výlučne na zvážení súdu akým spôsobom dôkazy vykoná
a vyhodnotí.

71. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 5 Cdo 170/2008 a na judikát Ústavného
súdu Slovenskej republiky v zmysle ktorého „do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

72. K pojmu informovaný užívateľ uviedol s poukazom na rozsudok Súdneho Dvora vo veci C-281/10P
PepsiCo Inc. proti Grupo Promer Mon Graphic SA je potrebné uviesť, že „pojem informovaný užívateľ
sa má chápať ako pojem nachádzajúci sa medzi pojmom priemerný spotrebiteľ, na ktorého sa vzťahujú
účinky predpisov o ochrannej známke, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické vedomosti a ktorý
priamo neporovnáva odporujúce si ochranné známky, a pojmom odborník s podrobnými technickými
vedomosťami. Pojem informovaný užívateľ teda možno chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý
nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti alebo jeho
rozsahu vedomostí v danej oblasti. Zo samotnej charakteristiky informovaného užívateľa vyplýva, že
ak je to možné, porovná dotknuté' dizajny priamo. Prívlastok „informovaný“ teda naznačuje, že užívateľ
bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým expertom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutom
sektore, disponuje určitou mierou vedomostí, pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a
z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká.“
Taktiež v tejto súvislosti má za to, že na vyhodnotenie obuvi súd nemal povinnosť zabezpečiť znalecký
posudok na posúdenie zhodnosti obuvi žalovaného s registrovaným dizajnom žalobcu a prislúchalo mu
v rámci jeho kompetencií vyhodnotiť, či dochádza k porušovaniu práv duševného vlastníctva.

73. Žalobca taktiež popiera tvrdenia žalovaného, že neuniesol dôkazné bremeno a neoznačil
riadne dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu zo dňa 20.06.2012
na podporu svojich vyjadrení presne a detailne špecifikoval v čom dochádza k porušovaniu jeho
práv k registrovanému dizajnu Spoločenstva č. 000257001-0001 na Úrade Európskej únie pre
duševné vlastníctvo. Mal za to, že žalobca presne identifikoval v čom spočíva zhodnosť zakladajúca
porušenie jeho práv k registrovanému dizajnu. Žalobca dôkazné bremeno jednoznačne uniesol nakoľko
dostatočne, jasne a určito v žalobnom návrhu špecifikoval, akým spôsobom dochádza k porušeniu jeho
práv k registrovanému dizajnu Spoločenstva zo strany žalovaného.

74. K článku III odvolania týkajúceho sa vzájomného návrhu uviedol, že Okresný súd v prípade otázky
potreby preukázania naliehavého právneho záujmu postupoval v súlade s podmienkami vyplývajúcimi z
ustanovení OSP v spojitosti s článkami 86 a 88 Nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva
(ďalej len „Nariadenie“) a preto zastávame právny názor, že Okresný súd danú právnu vec správne
posúdil. Súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že nemal za dostatočne preukázaný naliehavý právny
záujem na vyhlásenie dizajnu za vymazaný, nakoľko dizajn porovnávaných modelov obuvi žalovaného
nevykazuje novosť a osobitosť a je totožný s modelmi obuvi žalobcu.

75. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil. Zároveň žiadal, aby súd opravil sídlo rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. aby zobral na
vedomie, že novým sídlom žalobcu je 74 77 East Dry Creek Parkway, Niwot, Colorado, 80503, USA,
Id.Nr.: 20051249647.

76. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 3.8.2016. Zdôraznil, že
je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu z 25.11.2008 sp. zn. 5 Cdo 170/2008, z ktorého
vyplýva, že „ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo
(súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd
výnimočne takýto dôkaz vykonať."
77. Zároveň však uviedol, že vzhľadom na procesné postavenie žalobcu a žalovaného nebolo a nie
je povinnosťou žalovaného preukázať odlišnosti v dizajnoch zadržaného tovaru a zapísaného dizajnu
žalobcu, ale je povinnosťou žalobcu preukázať jeho tvrdenia, čo sa nestalo.



78. Zdôraznil, že pokiaľ ide o stanovisko žalobcu k informovaným užívateľom uvádza, že aj v zmysle
žalobcom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora (C-281/10) je osoba s osobitnou ostražitosťou, a to z
dôvodu vlastnej skúsenosti alebo rozsahu vedomostí v danej oblasti. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 25.11.2014 sp. zn. 23 Cdo 2887/2013, podľa ktorého pojem "informovaný užívateľ"
nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s pojmom priemerný spotrebiteľ, príp. bežný užívateľ, bežný
spotrebiteľ, konečný spotrebiteľ, a pod. pretože ide o termíny kvalitatívne rozdielne.

79. V konaní nebolo preukázané ani v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku v predmetnej
právnej veci (ďalej len „Rozsudok") nebolo ani len spomenuté, že by konajúci sudca mohol v dôsledku
svojich skúseností alebo vedomostí byť informovaným užívateľom. Keďže teda konajúci sudca nie
je informovaným užívateľom, nemožno predpokladať že vec správne posúdil na základe vlastných
vedomostí a skúseností.

80. Je síce pravda, že žalobca zaslal súdu tri fotografie vyhotovené Colným úradom Bardejov avšak tieto
nezachytávajú zadržanú obuv z viacerých uhlov pohľadu, iba z jedného, preto podľa názoru žalovaného
nie sú sami o sebe spôsobilé preukázať, že dizajny žalobcu a žalovaného sú zhodné. Iný dôkaz, ktorý
by preukazoval zhodnosť dizajnov žalobcu a žalovaného v konaní nebol predložený.

81. Žalovaný zastáva názor, že množstvom dôkazov preukázal skutočnosti svedčiace dôvodnosti jeho
nároku na výmaz dizajnu žalobcu, a teda dôkazné bremeno uniesol. Z odôvodnenia Rozsudku nie
je jasné ani ako súd pristúpil k hodnoteniu dôkazov predložených žalovaným a či sa vôbec nimi súd
zaoberal. Podľa čl. 25 Nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva
(ďalej len "Nariadenie o dizajnoch") nie je obmedzený okruh osôb, ktoré sa môžu domáhať výmazu
zapísaného dizajnu Spoločenstva z dôvodov, že nie sú splnené podmienky podľa článkov 4 až 9
Nariadenia o dizajnoch. Ak aj mal súd za to, že dizajny žalobcu a žalovaného sú totožné, nemal z týchto
dôvodov zamietnuť vzájomný návrh.

82. Uviedol že, nevie akým spôsobom súd dospel k záveru, že zapísaný dizajn žalobcu nie je sporný (čo
opakuje aj právny zástupca žalobcu), keď bol podaný vzájomný návrh, pričom Nariadenie o dizajnoch
v článku 86 ustanovuje, že protinávrhom dochádza k spochybneniu zapísaného dizajnu. Z uvedeného
znenia Nariadenia o dizajnoch je podľa nášho názoru zrejmé, že podaním vzájomného, návrhu sa
zapísaný dizajn žalobcu stal sporným.

83. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh žalobcu
zamietol a vyhlásil dizajn spoločenstva č. 000257001-0001 za vymazaný, prípadne aby napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 430,92 eur.

84. Predmetné stanovisko žalovaného bolo doručené žalobcovi, ktorý k nemu zaujal stanovisko
doručené súdu prvej inštancie dňa 24.8.2016 a v ktorom uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení
urobených v svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.05.2016 k odvolaniu žalovaného. Taktiež sa
pridržiava všetkých svojich tvrdení zo dňa 24.05.2016 k otázke informovaný užívateľ a má za to
rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 34CbPv/2/2012-356, zo dňa 22.03.2016, je vecne
správne a preto navrhujeme, aby Krajsky súd v Bratislave rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I,
sp.zn. 34CbPv/2/2012-356, zo dňa 22.03.2016, potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania.

85. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

86. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

87. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.



88. V predmetnej veci odvolací súd nenariadil pojednávanie s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP v
zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

89. Termín vyhlásenia rozsudku bol vyvesený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave riadne a
včas v zmysle citovaného ustanovenia § 219 CSP.

90. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

91. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil správny právny záver.

92. Odvolací súd sa stotožňuje s so záverom súdu prvej inštancie, že pri porovnaní jednotlivých
dizajnových prvkov obuvi Crocs, vytvorenej podľa zapísaného dizajnu spoločenstva č. 000257001-0001,
so zaistenou obuvou držiteľa (odporcu), na základe vyobrazených fotografií č. IMAG0389, IMAG0390,
1MAG039, existuje zhodnosť, spočívajúca v celkovej koncepcii dizajnu modelov obuvi odporcu zhodnej
s koncepciou chráneného dizajnu spoločenstva navrhovateľa, a ktorá vyvoláva riziko zameniteľnosti v
očiach informovaného užívateľa.
93. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že pokiaľ ide o pojem informovaný užívateľ s
poukazom na rozsudok Súdneho Dvora vo veci C-281/10P PepsiCo Inc. proti Grupo Promer Mon
Graphic SA je potrebné uviesť, že „pojem informovaný užívateľ sa má chápať ako pojem nachádzajúci sa
medzi pojmom priemerný spotrebiteľ, na ktorého sa vzťahujú účinky predpisov o ochrannej známke, od
ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické vedomosti a ktorý priamo neporovnáva odporujúce si ochranné
známky, a pojmom odborník s podrobnými technickými vedomosťami. Pojem informovaný užívateľ teda
možno chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný,
či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti alebo jeho rozsahu vedomostí v danej oblasti. Zo samotnej
charakteristiky informovaného užívateľa vyplýva, že ak je to možné, porovná dotknuté' dizajny priamo.
Prívlastok „informovaný“ teda naznačuje, že užívateľ bez toho, aby bol návrhárom alebo technickým
expertom, pozná rozličné dizajny existujúce v dotknutom sektore, disponuje určitou mierou vedomostí,
pokiaľ ide o prvky, ktoré tieto dizajny obvykle obsahujú, a z dôvodu jeho záujmu o predmetné výrobky
je jeho miera pozornosti pri ich používaní pomerne vysoká.“ Taktiež v tejto súvislosti má za to, že na
vyhodnotenie obuvi súd nemal povinnosť zabezpečiť znalecký posudok na posúdenie zhodnosti obuvi
žalovaného s registrovaným dizajnom žalobcu a prislúchalo mu v rámci jeho kompetencií vyhodnotiť, či
dochádza k porušovaniu práv duševného vlastníctva.

94. V súvislosti s nevykonaním znaleckého dokazovania odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie
poukazuje na ust. § 127 OSP účinného v čase rozhodovania vo veci, ako aj na ust. § 132 OSP v zmysle
ktorého postupoval súd prvej inštancie pri pôvodnom rozhodovaní vo veci samej, podľa ktorého dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd
pri hodnotení dôkazov uplatňuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Je teda výlučne na zvážení súdu
akým spôsobom dôkazy vykoná a vyhodnotí.

95. Je nesporné, že súd mal na základe vlastných zistení a na základe predložených dôkazov žalobcom
i žalovaným vrátane predloženej fotodokumentácie poskytovanej príslušným colným úradom, ktorá tvorí
súčasť žalobného návrhu za dostatočne preukázané, že dochádza k porušovaniu práv duševného
vlastníctva dizajnu žalobcu žalovaným.

96. Pri hodnotení dôkazov súd zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpisom ako má z hľadiska
pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť.

97. Odvolací súd sa prikláňa k názoru, že právo súdu vykonať aj účastníkmi neoznačené a nenavrhnuté
dôkazy zostáva len v polohe možností a nie povinnosti. Je preto na súde aby v každom konkrétnom



prípade posúdil či výnimočne vykoná aj iné dôkazy ako navrhnú účastníci ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre súdne rozhodnutie vo veci. Súd pri hodnotení dôkazov uplatňuje uplatňuje zásadu voľného
hodnotenia dôkazov. Je teda výlučne na zvážení súdu akým spôsobom dôkazy vykoná a vyhodnotí.
Taktiež je na úvahe súdu či vykoná aj znalecké dokazovanie a či znalecké dokazovanie v predmetnej
veci je potrebné.

98. Je nesporne preukázané, že žalobca je majiteľom dizajnu Spoločenstva č. 000257001-0001,
registrovaného Úradom pre harmonizáciu trhu (Office for Harmonization in the Internal Markei -
Trade Marks and Designs), dňa 22.11.2004. Článok 19 bod 1 Nariadenia Rady /ES/ stanovuje, že
majiteľ zapísaného dizajnu Spoločenstva má výlučné právo využívať ho a zabrániť akejkoľvek tretej
strane, ktorá nemá jeho súhlas aby dizajn využívala. Pod využívaním sa rozumie hlavne vytvorenie,
ponúkanie, uvedenie na trh, dovoz, vývoz alebo používanie výrobku na ktorom je dizajn použitý alebo
na ktorom je dizajn stelesnený alebo skladovanie tohto výrobku pre takéto účely. Nezapísaný dizajn
Spoločenstva udeľuje majiteľovi právo zabrániť vyššie uvedeným konaní ak napadnuté využívanie
vyplýva z kopírovania chráneného dizajnu.

99. Rozsah ochrany podľa čl. 10 bod 1. Nariadenia, ktorú udeľuje dizajn Spoločenstva, zabraňuje
akýkoľvek dizajn, ktorý nevyvoláva u informovaného užívateľa odlišný celkový dojem. Za dizajn sa
považuje súbor znakov vonkajšej úpravy výrobku bez ohľadu na skutočnosť či sú chránené podľa tohto
zákona alebo nie.

100. Pri rozhodovaní vo veci tak, ako konštatoval súd prvej inštancie je rozhodujúce posúdenie
ako vzhľad porovnávaných výrobkov pôsobí na takzvaného informovaného užívateľa. Pod pojem
informovaný užívateľ možno chápať osobu, u ktorej sa predpokladá určitý stupeň vedomosti z oblasti
vonkajšej úpravy výrobkov, ktoré už boli sprístupnené verejnosti.

101. Je nesporné podľa výpisu z registra Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (Office for
Harmonization in the Internal Markei - Trade Marks and Designs), že je majiteľom dizajnu číslo
000257001-0001, registrovaného dňa 22.11.2004 a že jeho platnosť bola predĺžená do 22.11.2019.

102. Taktiež bolo nesporne preukázané, že žalobca si podal žiadosť na prijatie opatrenia na domácom
trhu podanej na colnom odbore, oddelení zdieľaných kompetencií Finančného riaditeľstva SR zo dňa
13.01.2012.

103. Súd zistil v konaní, že Finančné riaditeľstvo SR, oddelenie zdieľaných kompetencií žiadosti dňa
23.01.2012 prijalo opatrenie na domácom trhu, v zmysle § ustanovenia 2 písm. d) zákona č. 200/2004
Z. z., ktoré sa mohlo uplatniť od 23.01.2012 do 30.05.2012.

104. Bolo nesporné, že na základe prijatého opatrenia na domácom trhu Finančného riaditeľstva
SR, v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 200/2004 Z. z., boli navrhovateľovi dňa
22.05.2012 a 23.05.2012 doručené tri oznámenia Colného úradu Prešov, Stanica colného úradu
Bardejov zn. 9006293/1/989050/2012, zn. 9006293/1/989/021/2012 a zn. 9006293/1/989033/2012, v
zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 200/2004 Z. z

105. Je nesporné, že na základe prijatého opatrenia na domácom trhu Finančného riaditeľstva SR, bol
predmetný tovar zaistený Colným úradom Prešov, Kpt. Nálepku 4, 080 01 Prešov, Stanica colného úradu
Bardejov, tovar - letná obuv troch druhov v počte 5 412 párov, 281 párov a 352 párov ako podozrivý
tovar z porušenia práv duševného vlastníctva navrhovateľa a že držiteľom tohto tovaru je odporca.
106. Je nesporné, že žalobca ako majiteľ zapísaného dizajnu č. 000257001-0001 žalovanému neudelil
súhlas s jeho využívaním a ktorý teda žalovaný využíval bez jeho súhlasu.

107. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti v
ktorej určil, že tovar zaistený žalovanému rozhodnutiami Colného úradu Prešov Stanica colného úradu
Bardejov zo dňa 07.05.2012 zn. 9006293/1/975830/2012 a zn. 9006293/1/975838/2012 a rozhodnutím
Colného úradu Prešov Stanica colného úradu Bardejov zo dňa 11.05.2012 zn. 9006293/1/983686/2012
a to 6045 ks letnej obuvi, je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva navrhovateľa k dizajnu
Spoločenstva č. 000257001-0001 podľa Nariadenia Rady č. 1383/2003 a zákona č. 200/2004 Z. z. v
znení neskorších právnych predpisov.



108. S poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP pokiaľ ide o právny návrh žalovaného, ktorým sa domáhal
aby súd dizajn spoločenstva č. 000257001-0001 vyhlásil za vymazaný odvolací súd sa nestotožňuje s
právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebol zo strany žalovaného daný naliehavý
právny záujem a že je potrebné predmetný vzájomný návrh zamietnuť z dôvodu toho, že nie je daný
naliehavý právny záujem na takomto výmaze, pretože v danom prípade prisvedčil tvrdeniu žalovaného,
že právo na podanie žaloby resp. je zakotvené priamo v zákone resp. v nariadení rady (ES) č. 6/2002 o
dizajnoch spoločenstva, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o určovaciu žalobu, keďže súd z
rozhodnutia o vzájomnom návrhu neurčuje žiadnu právnu skutočnosť, ale vyhlasuje dizajn za vymazaný.

109. Odvolací súd je však toho názoru, že vzhľadom na rozhodnutie vo veci určenia, že tovar bol
zaistený žalovanému rozhodnutiami Colného úradu Prešov Stanica colného úradu Bardejov tak, ako je
uvedené vyššie je falzifikátom stratilo opodstatnenie rozhodovať o vzájomnom návrhu žalovaného na
výmaz tohto dizajnu spoločenstva.

110. Bolo nesporne preukázané, že podľa výpisu z registra Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu
(Office for Harmonization in the Internal Markei - Trade Marks and Designs), že je majiteľom dizajnu číslo
000257001-0001, registrovaného dňa 22.11.2004 a že jeho platnosť bola predĺžená do 22.11.2019.
Zapísaný dizajn žalobcu nebol vymazaný.

111. Tiež odvolací súd poukazuje, že žalobcovo uplatnené právo prednosti prihlášky patentu na dizajn
Spojených štátov č. 29/206,427 zo dňa 28. mája 2004. Doba 12 mesiacov v zmysle článku 7 ods. 2
Nariadenia o dizajnoch začala teda plynúť dňa 28.05.2003.

112. Odvolací súd mal za to, že žalovaný nepreukázal spornosť dizajnu resp. dôvody zakladajúce
možnosť výmazu registrovaného dizajnu žalobcu v zmysle čl. 25 Nariadenia.

113. Odvolací súd zhodne ako žalobca poukazuje na čl. 86 Nariadenia v súlade s ktorým ak sa o
žiadnom z dôvodov uvedených v čl. 25 nezistí, že má dopad na zachovanie dizajnu spoločenstva, súd
odmietne návrh. Nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, dostatočne nepreukázal dôvody na
základe ktorých by mohol súd dizajn registrovaný žalobcom vymazať, bolo potrebné vzájomný návrh
žalovaného zamietnuť a aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť s
poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP.

114. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods.
1a 2 CSP a ich náhradu priznal žalobcovi lebo mal v celom rozsahu v spore v rámci odvolacieho konania
plný úspech s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

115. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1112219684