Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9CoPr/8/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113225294 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113225294.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci žalobcu : L.. I. B., D.. XX. X. XXXX, N. O., V. XX, zastúpený O.. I. B., bytom N., Z. XX, proti žalovanému : Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, IČO : 00 151 866, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. 2. 2016 č.k. 10Cpr/7/2013 - 159, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1/ Uvedeným medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru medzi štátnym zamestnancom L.. I. B., D.. XX. X. XXXX a služobným úradom - Ministerstvom vnútra SR, výpoveďou zo strany služobného úradu zo dňa 22. 3. 2013, doručenou dňa 22. 3. 2013, je neplatné. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca bol rozhodnutím žalovaného č. P.-XX- XX/XUCO-XXXX vymenovaný s účinnosťou od 20. 12. 2006 do stálej štátnej služby, do funkcie hlavný štátny radca. Žalobca bol zaradený v organizačnom útvare s označením - oddelenie civilného núdzového plánovania, na odbor štátnej služby s označením 2.17 - Vnútro, služobným úradom bol uvedený žalovaný. Sporná nebola ani okolnosť, že v súvislosti s personálnym rozkazom č. XXX/ XXXX bolo rozhodnuté o organizačnej zmene, v zmysle ktorej sa štátnozamestnanecké miesto žalobcu začlenilo bez zmeny do oddelenia ochrany kritickej infraštruktúry a civilného núdzového plánovania, odboru civilnej ochrany obyvateľstva sekcie krízového manažmentu a civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR. Z listinného dôkazu - Personálneho rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 8. 3. 2013 č. 45 vyplynulo, že na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služby na sekciách a útvaroch Ministerstva vnútra SR, Policajného zboru a Hasičského záchranného zboru vykonal minister dňom 1. 4. 2013 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov miest, špecifikovaných v personálnom rozkaze. Z prehľadu zmien v tabuľke zloženia a počtov Sekcie integrovaného záchranného systému civilnej ochrany MV SR, vytvorenej v súvislosti s citovaným personálnym rozkazom, sa uvádza, že bolo zrušené štátnozamestnanecké miesto s označením Hlavný štátny radca. Z výsluchu strán sporu, svedeckých výpovedí, ako aj listinného dôkazu - Záznamu z pohovoru so štátnym zamestnancom - žalobcom - Č..Z.-PO-X-XX/XXXX zo dňa 22. 3. 2013 mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 22. 3. 2013 bol so žalobcom uskutočnený pracovný pohovor za účelom prerokovania skončenia jeho služobného pomeru podľa § 46 ods. 1 písm.b/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta. Na personálnom pohovore sa okrem žalobcu zúčastnili za služobný úrad M.. L. Z. (riaditeľ organizačného odboru Sekcie integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany MV SR), ďalej L.. T. Z. (vedúci oddelenia ochrany kritickej infraštruktúry, civilného núdzového plánovania a hospodárskej mobilizácie odboru civilnej ochrany a krízového riadenia sekcie integrovaného záchranného systému), personalistky L.. M. Š., V. V. a L.. R. G. (zástupca odborov, predseda Základnej organizácie Odborového zväzu polície č. 8/65 pri Sekcii integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany ministerstva). M.. L. Z. počas pohovoru informoval žalobcu, že jeho pracovné miesto bolo zrušené písomným rozhodnutím ministra vnútra SR formou personálneho rozkazu č. XX/XXXX s účinnosťou od 1. 4. 2013. Zároveň ho informoval, že žalovaný pre neho nemá inú vhodnú prácu v terajšom mieste výkonu práce na príslušnom organizačnom útvare, ale ani takú prácu, ktorú by mohol v pôvodnom mieste výkonu práce vykonávať po predchádzajúcej príprave. V zázname z pohovoru je zároveň odkaz na prílohu č. 1 k záznamu, obsahujúcu zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest, ktoré boli žalobcovi ponúkané, ku ktorým sa odmietol vyjadriť. V zázname z pohovoru sú tiež uvedené možnosti skončenia pracovného pomeru zamestnanca dohodou podľa § 46 ods. 1 písm. a/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z., z totožného dôvodu. zamestnanec sa mal vyjadriť, ktorú možnosť skončenia pracovného pomeru si vybral. V zázname z personálneho pohovoru so žalobcom je vybratá možnosť skončenia služobného pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, z totožného dôvodu, teda „nehodiace sa“ bolo preškrtnuté. Z obsahu záznamu je zrejmé, že žalobca podpisom potvrdil prevzatie rovnopisu záznamu, ako aj prevzatie výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu § 47 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z.z. zo dňa 22. 3. 2013. 2/ Prílohou č. 1 k záznamu z personálneho pohovoru so žalobcom bol zoznam ponúkaných voľných štátnozamestnaneckých miest a voľných miest vo verejnom záujme k personálnemu rozkazu č. 45/2013, ktoré sú označené len názvami bez opisu pracovných činností : ŠS - generálny štátny radca, PT 11, sekretariát štátneho tajomníka MV SR M. N. organizačného odboru kancelárie ministra vnútra SR, ŠS - hlavný štátny radca, PT 10, odbor legislatívy verejnej správy sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR, VZ - referent - špecialista, PT 7, odbor právnych služieb sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov MV SR, ŠS - štátny radca, PT 9, kancelária úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, VZ - personálne oddelenie, PT 10, ŠS - odborný referent, PT 3, národná protizločinecká jednotka národnej kriminálnej agentúry PPZ, VZ - odborný referent, špecialista, PT 8, oddelenie centrálneho servisu rádiových sietí, ŠS - štátny radca, PT 9, odbor koordinácie schengenských záležitostí kancelárie ministra vnútra SR, ŠS - dve miesta odborníkov na financie, PT 11, ŠS - PT 10, oddelenie metodiky a centrálnej evidencie nehnuteľného majetku odboru správy nehnuteľného majetku, VZ - PT 10, VZ - PT 11,oddelenie investičnej výstavby odboru správy nehnuteľného majetku a investičnej výstavby, ŠS - PT 10, verejné obstarávanie, ŠS - hlavný referent, PT 4, Štátny archív v Banskej Bystrici, A. U., ŠS - hlavný referent, PT 4, Štátny archív v Bytči, ŠS - radca, PT 5, Štátny archív v Nitre, pobočka Topoľčany. 3/ Z obsahu písomnej výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22. 3. 2013 je zrejmé, že služobný pomer so žalobcom bol ukončený žalovaným z dôvodu § 47 písm. b/ zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe; ako výpovedný dôvod je v nej uvedené, že štátnozamestnanecké miesto žalobcu bolo zrušené personálnym rozkazom č. 45/2013 s účinnosťou od 1. 4. 2013 a že pri osobnom pohovore žalobca odmietol prijať ponúkané voľné štátnozamestnanecké miesta a zároveň sa so služobným úradom nedohodol inak. Žalovaný dňa 18. 3. 2013 požiadal odborový orgán Základnú organizáciu Odborového zväzu polície pri Sekcii integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany o prerokovanie skončenia pracovného pomeru žalobcu výpoveďou. V žiadosti uviedol, že pracovné miesto žalobcu bolo zrušené personálnym rozkazom č. 45/2013; výpovedným dôvodom je zníženie stavu zamestnancov, ktoré vzniklo v dôsledku organizačnej a systematizačnej zmeny. V žiadosti sa nenachádza informácia o tom, že by žalobcovi bolo ponúkané iné vhodné voľné pracovné miesto, ktoré by odmietol prijať, resp. že by nesúhlasil s prípravou na iné pracovné miesto. V ľavom dolnom rohu žiadosti sa uvádza predtlač : „odborový orgán prerokoval pred uplatnením výpovede dňa“ a rukou dopísaný text 19. 3. 2013 a nečitateľný podpis. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že v dňoch od 22. 3. 2013 do 27. 3. 2013 sa uskutočnili personálne pohovory aj s inými zamestnancami žalovaného, boli im na personálnych pohovoroch ponúkané voľné štátnozamestnanecké miesta a miesta vo verejnom záujme, ktoré tvoria prílohu č. 1 k záznamu z pohovoru a ktoré boli ponúkané aj žalobcovi, bezo zmeny a bez uvedenia opisu pracovných činností. Súd prvej inštancie aplikoval pri rozhodovaní o žalobe žalobcu ust. § 1 ods. 1, ods. 4, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 písm.a/, § 46 ods. 1 písm. b/, § 47 písm. b/, § 48 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 120 a § 121 ods. 2 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (v znení účinnom ku dňu 22. 3. 2013), ako aj ust. § 2 ods. 1, § 17 ods. 2, § 38 ods. 4, § 61, § 74, § 77 Zák. práce (v znení účinnom ku dňu 22. 3. 2013). 4/ Súd prvej inštancie dospel k nasledovným záverom : služobný pomer žalobcu u žalovaného mal skončiť uplynutím výpovednej doby dňa 31. 5. 2013, preto posledným dňom prekluzívnej hmotnoprávnej doby na podanie žaloby na súd, ktorým by sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia služobného pomeru výpoveďou, bol deň 31. 7. 2013. Žalobca podal žalobu na súde dňa 25. 7. 2013, t.j. v zákonnej dobe vyplývajúcej z ust. § 77 Zák. práce. V konaní nebolo sporné, že sa dňa 22. 3. 2013 uskutočnil personálny pohovor so žalobcom za účelom skončenia jeho služobného pomeru podľa § 47 písm. b/ zákon ač. 400/2009 Z.z. o štátnej službe; rovnako tak nebolo sporné, že žalobcovi bola dňa 22. 3. 2013 na personálnom pohovore doručovaná výpoveď, ktorú prevzal. Žalovaný skončenie služobného pomeru so žalobcom výpoveďou však neprerokoval riadne so zástupcami zamestnancov. Sporné bolo, či bola zo strany žalovaného ako zamestnávateľa splnená ponuková povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zák. práce. Súd prvej inštancie poukazoval na to, že výpoveď daná žalobcovi má predpísanú formu, keďže bola vyhotovená písomne a žalobcovi bola doručená dňa 22. 3. 2013. Výpoveď bola odôvodnená organizačnými zmenami vyplývajúcimi z personálneho rozkazu ministra vnútra č. 45/2013 zo dňa 8. 3. 2013, s tým, že žalobcovo služobné miesto bolo zrušené a žalobca odmietol prijať ponúkané voľné miesto a žalovaný zároveň nemal možnosť ďalej žalobcu zamestnávať ani na kratší pracovný úväzok v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, ani preňho nemal inú vhodnú prácu, ktorú by mohol vykonávať po predchádzajúcej príprave. 5/ Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že na platnosť skončenia služobného pomeru výpoveďou zo strany služobného úradu z dôvodu nadbytočnosti štátneho zamestnanca sa vyžaduje nielen realizácia riadnej ponuky iného voľného štátnozamestnaneckého miesta alebo miesta vo verejnom záujme, ale aj preukázanie odmietnutia ponúkaného voľného vhodného pracovného miesta alebo odmietnutia absolvovania potrebnej prípravy na ponúkané miesto, ktoré zaťažuje zamestnávateľa. Počas personálneho pohovoru nemožno ponúkať neaktuálny zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest alebo miest vo verejnom záujme, z ktorých niektoré už môžu byť obsadené; inak ide o zavádzanie zamestnanca a konanie v rozpore s dobrými mravmi a Zákonníkom práce. Zamestnanec bez súčasného predloženia opisu činnosti ponúkaného voľného štátnozamestnaneckého miesta alebo miesta vo verejnom záujme nevie, aké voľné miesto prijíma alebo odmieta. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti argumentoval ust. § 5 ods. 3 zák. č. 400/2009 Z.z., podľa ktorého má služobný úrad povinnosť ku každému štátnozamestnaneckému miestu vypracovať opisy činností štátnozamestnaneckých miest. Výzva adresovaná zamestnancovi zvoliť si z ponúkaných pracovných miest, ktorých zoznam sa ukázal počas dokazovania pred súdom ako nekompletný a neaktuálny, bez súčasného predloženia opisu jeho činnosti, je predčasná; na základe takejto neúplnej ponuky nemožno dospieť k záveru o skončení alebo neskočení pracovného pomeru, uviedol súd prvej inštancie. Nesplnenie si ponukovej povinnosti, ako hmotnoprávnej podmienky výpovede, má za následok neplatnosť výpovede. Žalovaný podľa výsledkov vykonaného dokazovania, si voči žalobcovi ponukovú povinnosť voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme nesplnil pred doručením výpovede, ktorou chcel so žalobcom skončiť služobný pomer. Žalovaný disponoval voľnými štátnozamestnaneckými miestami a miestami vo verejnom záujme, keďže na tieto prijímal nových zamestnancov, a teda vo vzťahu k žalobcovi mal vytvorený zákonný priestor postupovať v súlade s ust. § 48 ods. 3 zákona o štátnej službe a počas plynutia výpovednej doby mohol žalobcu, ktorý bol štátnym zamestnancom a ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 47 písm. a/ až f/, trvale preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Predmetné zákonné ustanovenie je ustanovením fakultatívnym, no pri jeho správnom výklade vzhľadom na odpracovaný počet rokov žalobcu a jeho pracovnú kvalifikáciu, ako aj vzhľadom na počet voľných služobných miest mal žalovaný postupovať v súlade s týmto ustanovením a nie so žalobcom ukončiť pracovný pomer. Súd prvej inštancie uzatvoril, že žalovaný so žalobcom neplatne skončil služobný pomer výpoveďou, a to pre nesplnenie si ponukovej povinnosti. Nesplnenie uvedenej zákonnej podmienky mal súd prvej inštancie preukázané z výsluchu žalobcu, ako aj svedkov L.. O. G., T. Z., s ktorými bol rovnako rozväzovaný služobný pomer a vo vzťahu ku ktorým si žalovaný tiež nesplnil ponukovú povinnosť. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok L.. R. G.. Nepriamo mal súd prvej inštancie preukázané nesplnenie ponukovej povinnosti aj z výpovede svedka L.. U. Z., ktorý uviedol, že štátnym zamestnancom, s ktorými bol rozväzovaný služobný pomer, nebol doručený zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest vo verejnom záujme v čase pred ukončením služobných pomerov; tento zoznam im bol doručovaný až na pohovoroch; nevedel sa súčasne vyjadriť s určitosťou k otázke, či doručované zoznamy boli aktualizované. 6/ Ďalší dôvod neplatnosti skončenia služobného pomeru so žalobcom videl súd prvej inštancii v tom, že skončenie služobného pomeru so žalobcom nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov z dôvodu, ktorý bol uvedený vo výpovedi. Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalovaný dňa 18. 3. 2013 požiadal Základnú organizáciu Odborového zväzu polície č. 8/65 pri Sekcii integrovaného záchranného systému a civilnej ochrany ministerstva o prerokovanie skončenia služobného pomeru žalobcu výpoveďou podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, z dôvodu zrušenia pracovného miesta na základe rozhodnutia ministra vnútra SR č. 45/2013 zo dňa 8. 3. 2013; výpovedným dôvodom bolo zníženie stavu zamestnancov, ktoré vzniklo z dôvodu organizačnej a systemizačnej zmeny. Takto formulovanú žiadosť prerokoval odborový orgán pred uplatnením výpovede dňa 19. 3. 2013. Avšak vo výpovedi zo dňa 22. 3. 2013, ktorú dal žalovaný žalobcovi, je výpovedný dôvod špecifikovaný inak ako v žiadosti adresovanej odborovému orgánu : „pri osobnom pohovore, týkajúcom sa ponuky jednotlivých voľných miest z hľadiska vhodnosti konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta (uvedených v prílohe č. 1 k záznamu z pohovoru), ste tieto ponúkané miesta odmietli prijať a zároveň ste sa so služobným úradom nedohodli inak.“ V žiadosti o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom adresovanej odborovému orgánu tak absentovala dôležitá skutočnosť, a to, že žalobca odmietol „ponúkané“ voľné pracovné miesto a že žalovaný mu nemohol ponúknuť ani inú vhodnú prácu, ktorú by mohol vykonávať po predchádzajúcej príprave. Odborový orgán preto neprerokoval výpoveď žalobcu z dôvodu uvedeného v samotnej výpovedi (odmietnutie ponúkaného voľného pracovného miesta a nemožnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu, ktorú by mohol vykonávať po predchádzajúcej príprave). Absentuje teda prerokovanie výpovede žalobcu odborovým orgánom v takom znení, ktoré je obsiahnuté v písomnej výpovedi zo dňa 22. 3. 2013; dôvod výpovede prerokovanej odborovým orgánom bol dodatočne menený, čo je neprípustné a vedie k neplatnosti výpovede podľa § 17 ods. 2 Zák. práce, aj s poukazom na ustálenú judikatúru NS SE, napr. rozhodnutie sp. zn. 1 Cdo/72/2006. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalovaný si jednak nesplnil svoju ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 Zák. práce pred uplatnením výpovede dňa 22. 3. 2013, kedy žalobcovi predložil neaktuálny zoznam „voľných“ miest bez opisu činností, a tiež z dôvodu neprerokovania výpovede žalobcu odborovým orgánom v znení, v akom bola žalobcovi daná výpoveď, t.j. po prerokovaní výpovede odborovým orgánom žalovaný dodatočne menil výpovedný dôvod (§ 63 ods. 2, § 74 Zák. práce). Súd prvej inštancie dodal, že o náhrade mzdy ako aj náhrade trov konania rozhodne v rozhodnutí o zvyšnej časti nároku žalobcu. 7/ Uvedený medzitýmny rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný; navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne, alebo napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že o organizačnej zmene, ku ktorej došlo na základe personálneho rozkazu ministra a v dôsledku ktorej bolo zrušené žalobcovo štátnozamestnanecké miesto, bol žalobca oboznámený na osobnom pohovore dňa 22. 3. 2013, na ktorom žalovaný oboznámil žalobcu s ponukou jednotlivých voľných štátnozamestnaneckých miest, ktoré mal v čase realizácie pohovorov k dispozícii. Žalovaný trval na tom, že splnenie si ponukovej povinnosti preukázal prílohou č. 1 PR č. 45/2013 z 8. 3. 2013 k záznamu z pohovoru č.: Z.-PO-X-XX/XXXX. Žalobca v priebehu konania uviedol, že pri pohovore dňa 22. 3. 2013 zo strany zamestnávateľa absentoval individuálny prístup a že mal v úmysle žiadať o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k ponúkaným miestam. Na druhej strane ale žalobca odmietol ponúknuté miesta prijať a zároveň sa so služobným úradom nedohodol inak. Tým naplnil podmienky výpovedného dôvodu služobného úradu podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, o čom svedčí podpis žalobcu na zázname z osobného pohovoru zo dňa 22. 3. 2013, č.: Z.-PO- X-XX/XXXX, ktorý bol žalovaným predložený. Z obsahu listiny č.: Z.-PO-X-XX/XXXX zo dňa 22. 3. 2013 vyplýva, že pri osobnom pohovore týkajúcom sa ponuky voľných štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade Ministerstvo vnútra SR z hľadiska vhodnosti konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta (uvedených v prílohe č. 1 k záznamu z pohovoru) žalobca tieto ponúkané miesta odmietol prijať a zároveň sa so služobným úradom nedohodol inak. Prevzatie výpovede zo dňa 22. 3. 2013 žalobca potvrdil svojím podpisom, čo žalovaný preukázal fotokópiou výtlačku č. 2 výpovede zo dňa 22. 3. 2013, pričom prevzatie výpovede žalobcom v konaní nebolo spochybnené. Žalovaný preto v odvolaní trval na tom, že žalobca neprejavil záujem zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade Ministerstva vnútra SR. Na zázname z osobného pohovoru ani na výpovedi nie je uvedená žiadna poznámka, či námietka zo strany žalobcu, že s výpoveďou nesúhlasí, resp. že by výpoveď podpísal pod nátlakom či v strese. Pri osobnom pohovore boli žalobcovi ponúkané voľné štátnozamestnanecké miesta, ktorými žalovaný v čase realizácie osobných pohovorov disponoval, avšak žalobca o ne neprejavil záujem. Splnenie ponukovej povinnosti je pritom nutné posudzovať podľa stavu, ktorý tu je v čase dania výpovede. Skutočnosť, že žalobcovi boli ponúknuté vhodné štátnozamestnanecké miesta preukazuje napr. opis činností ponúknutého štátnozamestnaneckého miesta generálny štátny radca s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby; sekretariát štátneho tajomníka MV SR Jozefa Bučeka organizačného odboru kancelárie ministra vnútra SR, Bratislava; opis činností ponúknutého štátnozamestnaneckého miesta štátny radca s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby: kancelária Úradu splnomocnenca vlády SR per rozvoj občianskej spoločnosti, Bratislava; opis činností ponúknutého štátnozamestnaneckého miesta odborný referent s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby : expozitúra Bratislava Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru. Na margo svedeckej výpovede svedka L.. R. G. o tom, že „bez opisu pracovných činností k ponúkaným voľným miestam sa zamestnanec nemôže zodpovedne rozhodnúť, či ponúkané pracovné miesto je vhodným pracovným miestom a či ho má vzhľadom na jeho získanú kvalifikáciu prijať“, na ktorú súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukazuje, žalovaný uviedol, že v prílohe č. 1 Zákona o štátnej službe, ktorú tvorí Charakteristika platových tried štátneho zamestnanca, je pri každej platovej triede uvedený kvalifikačný predpoklad, t.j. úplné stredoškolské vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého resp. druhého stupňa, bez uvedenia špecializácie študijného odboru. Taktiež tabuľka zloženia a počtov neuvádza špecializáciu študijného odboru ale iba stupeň vzdelania. Zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest a voľných miest vo verejnom záujme obsahuje údaj o príslušnom stupni vzdelania (t.j. požadovanú kvalifikáciu), platovej triede, funkciu, útvar a miesto výkonu štátnej služby/ miesto výkonu práce. Dotknutý zamestnanec na osobnom pohovore z týchto údajov sa vie rozhodnúť, či ponúknuté miesto prijme alebo nie. Má tiež možnosť požiadať zamestnávateľa (služobný úrad) o čas na rozmyslenie, pričom zamestnávateľ určí, dokedy sa dotknutý zamestnanec musí rozhodnúť. Svedeckú výpoveď svedka L.. G. žalovaný preto označil za tendenčnú. Žalovaný ďalej nesúhlasil s argumentáciou prvoinštančného súdu o tom, že žalobca mal byť počas plynutia výpovednej doby na niektoré voľné štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade trvale preložený. Poukazoval na to, že ust. § 48 ods. 3 zákona o štátnej službe je dispozitívnym ustanovením; toto ustanovenie dáva zamestnávateľovi (služobnému úradu) možnosť, nie však povinnosť, štátneho zamestnanca, ktorému bola daná výpoveď z výpovedného dôvodu podľa § 47 písm. b/, trvale preložiť v rámci služobného úradu alebo do iného služobného úradu počas plynutia jeho výpovednej doby. Žalovaný sa v odvolaní rovnako nestotožnil so záverom, že pri doručovaní výpovede nepostupoval profesionálne a štandardne tak, aby o zamýšľanom právnom úkone nevznikla pochybnosť. Nakoľko realizácia pohovorov prebiehala aj na iných útvaroch služobného úradu, mohlo dôjsť k obsadeniu voľného štátnozamestnaneckého miesta iným štátnym zamestnancom, ktorý o toto štátnozamestnanecké miesto prejavil záujem ako prvý. Žalovaný zastal názor, že všetky úkony vykonané v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu boli vykonané riadne, v súlade so zákonom. 8/ Žalovaný ďalej v odvolaní reagoval na záver prvoinštančného súdu o tom, že výpoveď žalobcu nebola vopred prerokovaná v odborovom orgáne v znení, v akom bola žalobcovi daná výpoveď, t.j. že po prerokovaní výpovede bol odborovým orgánom dodatočne menený výpovedný dôvod, s ktorým záverom nesúhlasil. Listom zo dňa 18. 3. 2013 č. : SPOU-PO-6-46/2013 požiadal žalovaný odborový orgán o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe v spojení s § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom vykonával štátnu službu žalobca, z organizačných dôvodov. V odseku dva vyššieuvedenej písomnosti žalovaný uviedol, aké zákonné nároky patria žalobcovi v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou alebo dohodou z toho istého dôvodu, teda ak sa so služobným úradom nedohodne inak. V treťom odseku písomnosti žalovaný žiada o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu výpoveďou a cituje paragrafované znenie zákona o štátnej službe. Odborový orgán žiadosť žalovaného prerokoval pred uplatnením výpovede dňa 19. 3. 2013, pričom písomnosť v mene odborového orgánu podpísal L.. G.. Následne žalobca prevzal dňa 22. 3. 2013 výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu podľa § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe, pričom v druhom odseku výpovede žalovaný uvádza dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, ktoré dôvody sú identické s dôvodmi uvedenými v žiadosti o prerokovanie v odborovom orgáne zo dňa 18. 3. 2013. Žalobcovi bola na pohovore dňa 22. 3. 2013 v súlade so zákonom doručená výpoveď č. Z.-PO-X-XX/XXXX, podľa § 46 ods. 1 písm.b/ zákona o štátnej službe z dôvodu uvedeného v § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe. Identický výpovedný dôvod (v zmysle § 47 písm. b/ zákona o štátnej službe) bol zároveň uvedený v žiadosti žalovaného o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu výpoveďou adresovanej odborovému orgánu. Odborový zväz polície SR žiadosť riadne prerokoval, pred uplatnením výpovede, dňa 19. 3. 2013, v súlade s ust. § 74 Zák. práce a § 120 zákona o štátnej službe. 9/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhoval napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď dospel k správnym skutkovým zisteniam. Odvolanie žalovaného obsahuje argumenty, prezentované ešte v rámci konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd v rozsudku vysporiadal. Žalobca vo vyjadrení odkázal na svoju už prezentovanú argumentáciu, či už ústnou alebo písomnou formou. Zopakoval, že žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobcovi ponúkol zoznam voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto, a to ani napriek tomu, že takéto miesta preukázateľne existovali; tzv. zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme, ktorý tvorí prílohu č. 1 k záznamu z pohovoru, bol len formálny, nezodpovedajúci realite a celkovému množstvu ponúkaných voľných a vhodných štátnozamestnaneckých miest - niektoré miesta z neho boli už obsadené; ak by aj bolo možné považovať zoznam voľných štátnozamestnaneckých miest a miest vo verejnom záujme za ponuku voľných vhodných štátnozamestnaneckých miest, nebol k týmto miestam predložený opis činností, bez ktorého je takýto „zoznam“ neúplný a absolútne irelevantný; žalovaný v konaní nepreukázal odmietnutie ponuky voľného vhodného štátnozamestnaneckého miesta žalobcom, nakoľko žalobcovi nebolo riadne ponúknuté voľné vhodné štátnozamestnanecké miesto; skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov z dôvodu, ktorý bol uvedený vo výpovedi. 10/ Ďalšie písomné podania vo veci strany sporu nevykonali. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP (v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania), rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP; odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 13/ Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 30.6.2013 / ďalej len „zákona“ / na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon. 14/ Podľa § 46 ods. 1 písm. b) citovaného zákona štátnozamestnanecký pomer možno skončiť výpoveďou. 15/ Podľa § 47 ods. 1 písm. b) citovaného zákona služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. 16/ Podľa § 48 ods. 1,2 citovaného zákona ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 17/ Podľa § 120 citovaného zákona na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce. 18/ Podľa § 121 ods. 2 citovaného zákona právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný zo zástupcami zamestnancov, je neplatný, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce. 19/ Podľa § 61 ods. 1,2 Zákonníka práce platného a účinného do 21.8.2013 / ďalej len „ Zákonník práce“/ výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. 20/ Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. 21/ Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 22/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správne právne závery. Prvoinštančný súd správne právne posúdil, žalobcovi bola výpoveď riadne doručená do vlastných rúk dňa 22.3.2013 a dĺžka výpovednej doby bola zachovaná; rovnako tak žalobca platnosť výpovede napadol na súde v zákonnej dvojmesačnej lehote uvedenej vo vyššie cit. § 77 Zákonníka práce, keďže štátnozamestnanecký pomer výpoveďou mal skončiť uplynutím výpovednej doby 31.5.2013 a žalobu na určenie neplatnosti výpovede podal na súd dňa 25.7.2013. Predmetná výpoveď spĺňa všetky formálne náležitosti, keďže bola žalobcovi daná písomne, s uvedením dôvodu výpovede, ktorý je jasný a určitý. V prejednávanom prípade bola pre posúdenie veci rozhodujúca otázka, či si žalovaný voči žalobcovi splnil ponukovú povinnosť v zmysle ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. a či výpoveď daná žalobcovi bola vopred prerokovaná s odborovým orgánom, teda, či došlo k naplneniu hmotnoprávnych ustanovení § 121 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. a Zák.práce. 23/ Splnenie ponukovej povinnosti je hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany služobného úradu - žalovaného podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z.., pričom splnenie tejto povinnosti ešte pred daním výpovede musí v konaní preukázať služobný úrad ( žalovaný ). Ak služobný úrad neponúkne štátnemu zamestnancovi pred daním výpovede / t.j. v čase od rozhodnutia o organizačnej zmene do doručenia výpovede / prechod na inú pre neho vhodnú prácu, hoci tak urobiť môže, nie je splnená ponuková povinnosť a výpoveď je preto neplatná. Inou pre štátneho zamestnanca vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam, kvalifikácii, funkcii štátneho zamestnanca v zmysle § 29 zákona č. 400/2009 Z.z.. Otázku vhodnosti konkrétnych voľných štátnozamestnaneckých miest je nutné vykladať extenzívne, aby sa príliš zužujúcim výkladom, ktorý by mohol zvádzať zo strany zamestnávateľa k splneniu ponukovej povinnosti čisto len formalisticky, neobchádzal sledovaný účel a zmysel ponukovej povinnosti zamestnávateľa, ako jednej z hmotnoprávnych podmienok a predpokladov platného skončenia pracovného pomeru. Takýto extenzívny výklad zodpovedá aj aktuálnej judikatúre (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/232/2010). 24/ Prerokovanie výpovede je rovnako hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany služobného úradu - žalovaného v zmysle ust. § 121 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. a ust. § 74 ods. 1 Zák. práce, ktoré určujú povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom (ako zástupcom zamestnancov) výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, ako hmotno- právnu podmienku platnosti uvedených právnych úkonov zo strany zamestnávateľa, nesplnenie ktorej v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 2 Zák. práce spôsobuje ich neplatnosť (t.j. neplatnosť výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru). Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru alebo priložený návrh výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti o prerokovanie adresovanej príslušnému odborovému orgánu obsahuje náležitosti výpovede určené ustanovením § 61 ods. 2 Zákonníka (u okamžitého skončenia pracovného pomeru § 70 Zák.práce), to znamená, že dôvod výpovede musí byť vymedzený tak, aby nebolo možné zameniť ho s iným dôvodom, keďže tento nemožno dodatočne meniť ( napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 72/2006, 5 Cdo 255/2008). 25/ Odvolací súd má zato, že prvoinštančný súd ako v otázke splnenia si ponukovej povinnosti zo strany služobného úradu tak aj v otázke prerokovania výpovede s odborovým orgánom vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dospel k správnemu právnemu záveru, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom výpoveďou z dôvodu jeho nadbytočnosti podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. je neplatné pre nesplnenie ponukovej povinnosti zo strany žalovaného a pre neprerokovanie výpovede žalobcu so zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zák. práce v spojení s § 120 a podľa § 121 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. Svoje prijaté právne závery súd prvej inštancie primerane vysvetlil a podrobne zdôvodnil. Skutočnosť, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozsudku kladie zákon. Odvolací súd si vzhľadom na vyššie uvedené, osvojil dôvody rozhodnutia prvoinštančného súdu, a na tieto poukazuje. V odvolaní žalovaný len zrekapituloval svoje námietky a argumenty prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa ale súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). 26/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí o veci. ( § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 3 CSP ). 27/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).