Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/170/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118208552 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118208552.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci maloletého dieťaťa: B. J., L. K. XX.XX.XXXX, toho času bytom u matky, štátnej občianky Švajčiarskej konfederácie, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky, ako tej, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo, B. J., L. K. XX.XX.XXXX, J. N. XX, XXXX K., S. G. E. D. O.: V.E. X, XXX XX J., štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpená Marko & Overton-Fox, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 47 246 936, a otca V. J., L. K. XX.XX.XXXX, J. E. Q. X, XXXX D.. C., štátneho občana Švajčiarskej konfederácie, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Herbulákom, so sídlom Brnianska 1K, 911 05 Trenčín, v konaní o návrhu navrhovateľa, otca maloletého dieťaťa, na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, a o nariadenie neodkladného (vhodného) opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. mája 2018, č. k. 3P/62/2018 - 93, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 22. mája 2018, č. k. 3P/62/2018 - 93, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 22. mája 2018, č. k. 3P/62/2018 - 93, nariadil vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletého dieťaťa vo forme neodkladného opatrenia v znení, na základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletou B. J., L. K. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“), každý prvý pondelok v mesiaci od 9.00 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky maloletej a vždy v nasledujúci pracovný deň po termíne pojednávania v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava I. o návrat maloletej do Švajčiarska, vedenom pod sp. zn. 3P/62/2018, a to v čase od 9.00 hod. do 11.00 hod. za prítomnosti matky. Za miesto realizácie styku súd určil súd prvej inštancie Bratislavu, pričom rodičia sú oprávnení určiť konkrétne miesto styku otca s maloletou na základe ich dohody. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a v určenom čase priviesť na miesto určené dohodou rodičov. V prípade, že k určeniu miesta styku v rámci mesta Bratislava na základe dohody rodičov nedôjde, je matka maloletej povinná priviesť maloletú v čase určenom pre začatie styku pred hlavným vchodom do nákupného centra AUPARK SHOPPING CENTER BRATISLAVA, Einsteinova ul. 18 Bratislava, ktoré sa pre takýto prípad určuje, ako miesto realizácie styku otca s maloletou. Štvrtým výrokom súd prvej inštancie zakázal matke a otcovi maloletej opustiť územie Slovenskej republiky s maloletou bez súhlasu súdu, až do dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci, vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. 3P/62/2018, o návrhu otca na nariadenie návratu maloletej do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z. Súd prvej inštancie súčasne nariadil zapísať zákaz opustiť územie Slovenskej republiky maloletej B. J., narodenej dňa 03.04.2016 do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky. Vo zvyšku súd návrh otca na nariadenie vhodných opatrení zamietol. Predmetné uznesenie je vykonateľné vo výrokoch I., II. a III. dňom jeho doručenia a vo výrokoch IV. a V. dňom jeho vyhotovenia, a platí až do právoplatného skončenia konania vedeného súdom prvej inštancie pod sp.zn. 3P/62/2018. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že navrhovateľ, otec maloletej B. J., sa návrhom vo veci samej, doručeným Okresnému súdu Bratislava I. dňa 18.05.2018 domáhal voči matke maloletej, ako tej, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo, nariadenia návratu maloletej do Švajčiarska, a to v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980. Zároveň sa otec domáhal nariadenia neodkladného (vhodného) opatrenia, na základe ktorého by bol oprávnený stretávať sa s maloletou vždy v prvý pondelok v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod. v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Špitálska 8, Bratislava, za prítomnosti matky dieťaťa; vždy v nasledujúci pracovný deň po termíne pojednávania, v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava I. o návrat maloletej do Švajčiarska, a to v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Špitálska 8, Bratislava, za prítomnosti matky dieťaťa s tým, že matka by bola povinná dieťa na styk riadne pripraviť a v určenom čase priviesť na určené miesto. Zároveň navrhol, aby súd uložil matke povinnosť v lehote do troch dní od doručenia uznesenia odovzdať do úschovy súdu cestou podateľne Okresného súdu Bratislava I. platný cestovný pas maloletej, k spisovej značke konania o návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Súčasne navrhol matke a otcovi zakázať opustiť s maloletou územie Slovenskej republiky bez predchádzajúceho písomného súhlasu súdu a zapísať zákaz opustiť územie Slovenskej republiky maloletej do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky. 3. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že matka s ním odmieta komunikovať a bráni mu v styku s dcérou, pričom právo stretávania má vymedzené rozsudkom švajčiarskeho súdu, preto navrhol, aby súd v rámci návratového konania upravil jeho právo na stretávanie sa s dcérou na dobu do právoplatného skončenia návratového konania. Otec navrhol styk s maloletou na neutrálnej pôde za prítomnosti matky v rozsahu, ktorý nebude pre matku predstavovať veľkú záťaž. Zo správania matky je podľa vyjadrenia otca evidentné, že si uzurpuje právo samostatne rozhodovať o pobyte maloletej a nerešpektuje jeho práva ako druhého rodiča. Matka odmietala kontakt so švajčiarskymi orgánmi a priznala, že sa istý čas zdržiavala i na území Rakúska. Preto má otec obavu, že sa matka v prípade, ak bude vedieť, že sa návratové konanie vyvíja pre ňu nepriaznivo, bude snažiť o presťahovanie do inej krajiny. Otec poukázal aj na to, že matke bola rozhodnutím Regionálneho súdu Maloja zo dňa 29.01.2018, sp.zn. 135-2017-297, uložená povinnosť odovzdať cestovný pas maloletej tamojšiemu úradu KESB Dietikon, čo doposiaľ neurobila, čo tiež svedčí o jej sklone nerešpektovať súdne a úradné rozhodnutia. 4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil článkom 1, čl. 2 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov deti (Haagsky dohovor), a § 130 ods. 1, 2, 3 CMP a vecne tým, že z obsahu súdneho spisu zistil, že maloletá B. má 2 roky, pochádza z manželstva jej rodičov, ktorí až do októbra 2017 žili vo Švajčiarsku. Regionálny súd Maloja rozsudkom zo dňa 14.07.2017, sp.zn. 135-2017-46, rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletou v prvú a tretiu sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod. za doprovodu a otca zaviazal platiť výživné v sume 100,- CHF. Matka podľa vyjadrenia otca aj po vydaní tohto rozsudku bránila otcovi v styku s maloletou a v októbri 2017 sa rozhodla usadiť s maloletou na Slovensku. 5. Po právnom zhodnotení všetkých skutočností vzťahujúcich sa na predmetnú vec a po posúdení všetkých skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie vhodného opatrenia otcom, dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky na nariadenie vhodného opatrenia, avšak návrhu otca súd vyhovel čiastočne. Súd vhodným opatrením dočasne upravil styk otca s maloletou v rozsahu, ktorý zabezpečí maloletej v dostatočnej miere v pomere k veku maloletej tráviť čas so svojím otcom tak, aby do času návratu maloletej do Švajčiarska nedošlo k narušeniu vzťahu dcéry s otcom. 6. Súd prvej inštancie o úprave styku vhodným opatrením rozhodol s cieľom zabezpečiť podmienky pre nerušený a bezpečný návrat, z hľadiska ktorého je v záujme maloletej B. zachovať a podporiť citové väzby maloletej k otcovi a zabrániť tak poškodeniu záujmov maloletého dieťaťa, ako aj otca. Podľa vyjadrenia otca matka bráni otcovi v styku s maloletou, pričom nerealizovanie styku otca s maloletou je v rozpore so záujmom dieťaťa o to viac, že ide o dieťa v útlom veku, kedy je pravidelný kontakt nevyhnutný pre zachovanie väzby s druhým rodičom. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak by sa maloleté dieťa aj naďalej nestýkalo so svojím otcom, vzhľadom na jej vek by došlo k citovému strádaniu, k postupnému pretrhnutiu všetkých citových väzieb medzi otcom a dieťaťom, čo je proti záujmu dieťaťa, ako aj cieľu návratového konania, preto je potrebné styk otca s maloletou upraviť v rámci vhodného opatrenia vo forme neodkladného opatrenia. Súd upravil styk otca s maloletou za prítomnosti matky tak, ako žiadal otec, súdiac, že prítomnosť matky je vzhľadom na vek maloletej a s ním súvisiacu naviazanosť na matku z hľadiska záujmu maloletej potrebná. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh otca maloletej zamietol z dôvodu, že navrhovateľom navrhnutý rozsah styku prekračuje s poukazom na denný režim dieťaťa, jeho vek a skutočnosť, že nebude realizovaný v domácom prostredí dieťaťa rozsah, ktorý je pre dieťa veku maloletej B. príjemný a únosný. Samozrejme, rozhodnutie súdu nebráni rodičom, aby sa dohodli aj na širšom rozsahu styku otca s maloletou pokiaľ usúdia, že ich dcéra súdom nariadené stretnutia dobre zvláda. 7. Súd prvej inštancie preto vychádzajúc z Dohovoru, ako aj z ustanovenia § 130 ods. 1, 2 CMP, ktoré je osobitným druhom neodkladného opatrenia, postupoval v danom prípade analogicky podľa ustanovenia § 324 Civilného sporového poriadku a zabezpečil prijatím vhodného opatrenia vo forme neodkladného opatrenia udržanie rodinných väzieb dieťaťa s otcom v rozsahu, aký zodpovedá veku dieťaťa a jeho potrebám, pričom mal súd za to, že takto upravený styk otca s maloletou plne rešpektuje záujem dieťaťa a právo otca na stretávanie sa so svojou dcérou až do právoplatného skončenia konania o návrat maloletého dieťaťa do cudziny. 8. Pokiaľ ide o miesto realizácie styku, nebolo možné vyhovieť návrhu otca, aby sa styk otca s maloletou realizoval v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Špitálska 8, Bratislava, z dôvodu, že Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže ako ústredný orgán v zmysle čl. 7 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí zo dňa 25.10.1980, odmietlo poskytnúť súčinnosť, argumentujúc, že pre styk otca s maloletou nedisponuje vhodnými priestormi. Z tohto dôvodu súd oslovil Slovenský výbor pre UNICEF, ako aj Linku detskej istoty, n.o., avšak ani tieto organizácie neboli nápomocné pri zabezpečení realizácie styku otca s maloletou. Z uvedených dôvodov a tiež pre naliehavú potrebu upraviť styk druhého rodiča s maloletou vo forme prijatého vhodného opatrenia, danú okrem iného aj skutočnosťou, že o prijatí vhodných opatrení rozhoduje súd s poukazom na ustanovenie § 130 ods. 3 CMP bezodkladne, súd prvej inštancie určil ako miesto realizácie styku Bratislavu, pričom rodičom ponechal možnosť na základe vzájomnej dohody určiť konkrétne miesto styku s tým, že pre prípad, že rodičia nebudú schopní sa na konkrétnom mieste realizácie styku otca s maloletou v rámci Bratislavy dohodnúť, určil súd ako miesto realizácie styku otca s maloletou nákupné centrum AUPARK SHOPPING CENTER BRATISLAVA, Einsteinova ul. 18 Bratislava, ktoré aj so svojím priľahlým okolím poskytuje vhodné zázemie pre plnohodnotnú realizáciu styku otca s maloletou. 9. Čo sa týka návrhu otca zakázať rodičom opustiť s maloletou územie Slovenskej republiky, dospel súd prvej inštancie po zhodnotení všetkých okolností prípadu k záveru, že tento návrh je dôvodný, preto návrhu v tejto časti vyhovel a zakázal obom rodičom maloletej opustiť územie Slovenskej republiky s maloletou bez predchádzajúceho súhlasu súdu z dôvodu zamedzenia zmarenia účelu konania o nariadenie návratu maloletej do cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní, do Švajčiarska, a zabránenia tak vzniku ďalšej ujmy na strane maloletej jej prípadným premiestnením mimo územia Slovenskej republiky do ďalšej krajiny. 10. Pre realizáciu zákazu opustiť územie Slovenskej republiky súd zároveň nariadil zapísať zákaz opustiť územie Slovenskej republiky maloletej B. J. do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky. 11. Súd prvej inštancie vo zvyšku zamietol návrh otca, ktorým žiadal uložiť matke maloletej, aby v lehote do troch dní od doručenia uznesenia odovzdala do úschovy súdu platný cestovný pas maloletej, nakoľko rodičom uložený zákaz opustiť s maloletou územie Slovenskej republiky bez súhlasu súdu a nariadenie jeho zapísania do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky považoval súd prvej inštancie za dostatočne vhodné opatrenie a odovzdanie cestovného pasu maloletej do úschovy súdu sa súdu javilo nadbytočným. 12. Súd prvej inštancie v závere svojho rozhodnutia skonštatoval, že bude aj naďalej pokračovať v konaní vedenom pod sp.zn. 3P/62/2018, v ktorom po zabezpečení a vyhodnotení potrebných dôkazov rozhodne vo veci samej. 13. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka, ktorá v rámci svojho odvolania navrhla, aby Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ustanovenia 389 ods. 1 písm. a), b), c), d) CSP napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. 3P/62/2018 zo dňa 22.05.2018 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne, aby Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ustanovenia 388 CSP napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I., sp.zn. 3P/62/2018 zo dňa 22.05.2018 zmenil v bode I. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý prvý pondelok v mesiaci od 09.00 do 11.00 hod. za prítomnosti zástupcov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR a za prítomnosti matky, v bode II. tak, že za miesto realizácie styku súd určuje priestory Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Vazovova 7/A, 861 16 Bratislava, v bode III. tak, že matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť a v určenom čase priviesť na miesto styku do priestorov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Vazovova 7/A, 861 16 Bratislava, v bode IV. tak, že súd zakazuje otcovi maloletej opustiť územie Slovenskej republiky s maloletou bez súhlasu súdu, až do dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. 3P/62/2018, o návrhu otca na nariadenie návratu maloletej do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z. a v bode V. tak, že vo zvyšku súd návrh zamieta. Matka maloletej namieta správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu, toto považuje za predčasné a arbitrárne, pričom namieta, že napadnutým uznesením došlo k odňatiu jej možnosti konať pred súdom. Matka má za to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (ustanovenie § 62 ods. 1 CMP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e) CSP), uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d) CSP), v dôsledku ktorej došlo k odňatiu možnosti matky maloletej konať pred súdom a k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) CSP), uznesenie súdu prvej inštancie je predčasné, arbitrárne, zjavne neodôvodnené. Podľa názoru matky maloletej súd prvej inštancie rozhodol o dočasnej úprave styku otca s maloletou nezákonne, nakoľko napadnuté uznesenie je v priamom rozpore s rozsudkom Regionálneho súdu Maloja zo dňa 14.07.2017, sp.zn. 135-2017-46, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej a upravené práva a povinnosti k maloletej. Podľa rozsudku Regionálneho súdu Maloja zo dňa 14.07.2017, sp.zn. 135-2017-46 je upravený styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený L.P. B. každú prvú a tretiu sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod. v rámci sprievodu ( str. 10, bod 3 slovenského prekladu ). Podľa bodu 4. na str. 10 citovaného rozsudku, príslušný Úrad na ochranu dieťaťa a dospelých (KESB), okres Dietikon sa žiada žiadateľke a B. poskytnúť sociálno - pedagogické a rodinné sprevádzanie. Súčasne Úrad na ochranu dieťaťa a dospelých, okres Dietikon sa žiada pre B. zriadiť pomoc, ktorá sa menovite stará o sprevádzanie pri návštevách. Z rozsiahlo vykonaného dokazovania pred Regionálnym súdom Maloja vyplynulo, že je v záujme maloletej, aby pri styku otca s maloletou bola prítomná odborná pomoc a odborný doprovod, ktorý zabezpečuje štátny orgán, a to Úrad na ochranu dieťaťa a dospelých (KESB), okres Dietikon. Uvedený záver vyplýva o.i. z tej skutočnosti, že otec odmietol po skončení styku dcéru odovzdať naspäť matke a to v čase, keď ešte bola maloletá dojčená, pričom súd musel otca zaviazať, aby maloletú bezodkladne vrátil matke. Otec taktiež bez vedomia matky nainštaloval do detského kočíka prístroje GPS, za účelom neustáleho sledovania pohybu matky a maloletej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania pred vyššie uvedeným švajčiarskym súdom, že už v čase vydania vyššie uvedeného rozsudku súd ustálil, že tu je dôvodná obava z pokusu otca o únos maloletej, respektíve o marenie presne vymedzeného času styku, pričom matka uviedla, že otec vydal maloletú matke až na základe súdneho príkazu dňa 24.05.2017. Matka maloletej má naďalej dôvodnú obavu, že otec maloletej sa pokúsi opakovane o únos maloletej, že bude styk realizovať svojvoľne, a že maloletú matke po ukončení styku riadne nevráti, a teda matka má za to, že je nevyhnuté, aby bol pri styku na Slovensku zabezpečený nielen rodinné ale najmä odborné sprevádzanie a odborný dohľad nad stykom otca s maloletou príslušným štátnym orgánom. Úprava styku tak, ako ju určil súd prvej inštancie, a teda na verejnom priestranstve v nákupnom centre resp. v jeho blízkom okolí a iba za prítomnosti matky, vytvára širšie možnosti otca, ako s maloletou odísť resp. ju matke nevrátiť a teda, aby sa styk nerealizoval v súlade so záujmami maloletej. Je viac ako pravdepodobné, že styk tak, ako je nariadený súdom prvej inštancie nebude napĺňať svoj účel a význam. Matka maloletej nemá odborné vedomosti a skúsenosti na to, aby vedela adekvátne po odbornej stránke zabezpečiť dohľad nad tým, aby sa styk realizoval v súlade so záujmami maloletej. Matka zabezpečuje rodinné a citové sprevádzanie maloletej počas styku s otcom. Je však nevyhnutné, aby styk otca s maloletou bol vykonávaný pod dohľadom odbornej osoby v oblasti ochrany práv detí a súčasne v priestoroch štátnej alebo inej inštitúcie na ochranu práv dieťaťa a súčasne za prítomnosti matky, čo nakoniec navrhoval aj samotný otec. Matka má za to, že iba tvrdenie súdu o tom, že oslovené orgány, a to Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Slovenský výbor pre UNICEF, ako aj Linka detskej istoty, n.o. odmietli súdu poskytnúť súčinnosť s argumentáciou, že nemajú vytvorené vhodné priestory pre realizáciu styku, nepostačuje pre nariadený spôsob realizácie styku otca s maloletou, t.j., jednak aby sa styk realizoval bez odborného dohľadu. V tejto súvislosti matka uviedla, že Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Slovenský výbor pre UNICEF, ako aj Linka detskej istoty, n.o. je určením iba miesta styku, ako akéhokoľvek iného miesta, nakoľko súd nekonštatoval v napadnutom uznesení, že dopytoval vykonal aj supervíziu nad stykom zo strany opýtaných orgánov. Je teda zrejmé, že súd prvej inštancie ani nezamýšľal svojím rozhodnutím zabezpečiť odborný dohľad nad stykom otca s maloletou odbornou osobu. Navyše úpravou miesta styku na verejnom priestranstve, ktorý je absolútne nevhodný a protichodný potrebám a záujmom maloletej, iba prehĺbil tento svoj nedostatok v otázke úpravy styku. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudkom Regionálneho súdu Maloja zo dňa 14.07.2017, sp.zn. 135-2017-46 je vymedzené právo stretávania sa otca s maloletou, z čoho vychádzal pri potrebe úpravy styku aj na Slovensku, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, avšak nijako nereflektuje na tam určený spôsob realizácie tohto styku, za sociálno - pedagogického a odborného doprovodu. Podmienky, za ktorých rozhodoval Regionálny súd Maloja o rozsahu a spôsobe realizácie styku sa nijako nezmenili, a preto tu nie je podľa názoru matky žiaden skutkový ani právny dôvod na odlišnú úpravu styku otca s maloletou na Slovensku, od úpravy vo Švajčiarku, ktorá bola určená právoplatným rozsudkom Švajčiarskej federácie. Matka maloletej namieta, že napadnutým uznesením sa bez akéhokoľvek právneho dôvodu mení právoplatné rozhodnutie Regionálneho súdu Maloja o styku otca s maloletou, čím dochádza k porušovaniu práv účastníkov a najmä práva na takú úpravu styku s otcom, ktorá bude v záujme maloletej. Čím dochádza k neoprávnenému zásahu do práv a oprávnených záujmov maloletej. Matka upriamila pozornosť na tú skutočnosť, že predmetné konanie sp.zn. 3P/62/2018 je konaním o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, pričom dočasná úprava styku neodkladným (vhodným) opatrením je iba dočasnou úpravou styku otca s maloletou pre účely tohto návratového konania. V konaní o navrátenie do cudziny podľa ustanovenia § 123 ods. 1,2 CMP súd skúma (iba), či premiestnenie bolo neoprávnené, a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu do cudziny, nerozhoduje a nevykonáva dokazovanie ohľadom nariadenia úpravy styku, vyživovacej povinnosti a úprave iných práv a povinností k maloletému dieťaťu. Pokiaľ bolo rozhodnuté iným orgánom o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu ( rozsudkom Regionálneho súdu Maloja zo dňa 14.07.2017, sp.zn. 135-2017-46), súd konajúci a rozhodujúci o navrátení maloletej do cudziny, je povinný rešpektovať právoplatné rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletej a nie je oprávnený toto rozhodnutie meniť. Podľa čl. 14 Civilného mimosporového poriadku majú za podmienok ustanovených osobitným predpisom rovnaké účinky a požívajú ochranu ako vnútroštátne rozhodnutia. Súd v zmysle ustanovenia § 130 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým, z čoho vyplýva, že súd nie je povinný o dočasnej úprave styku rozhodovať a môže aj iným spôsobom ako dočasnou úpravou styku navrhovateľa s maloletým prijať vhodné opatrenie na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletého do cudziny. Súd prvej inštancie pritom podľa názoru matky maloletej nemal splnené žiadne skutkové, ani právne podmienky pre nariadenie dočasnej úpravy styku otca s maloletou, ani pre zákaz matky opustiť územie Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie sa neoboznámil dostatočne a riadne s dôkazmi a najmä s rozsudkom Regionálneho súdu Malojazodňa 14.07.2017, sp.zn. 135-2017-46. Vychádzal pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou iba z tvrdení otca, v ktorých sa účelovo zameriaval na to, že matka nerešpektuje jeho práva ako druhého rodiča, pričom však zamlčal tú skutočnosť, že on porušil rozhodnutie súdu o čase styku, maloletú uniesol a odmietol ju vydať matke, čo vyplýva z právoplatného rozsudku Regionálneho súdu Maloja, otec zamlčal tiež tú skutočnosť, že od 01.02.2017 neplatí matke detské prídavky vo výške 200,- CHF/mesačne na maloletú, čím opakovane zamedzuje maloletej riadnu výživu a dezinterpretuje súdu okolnosti odchodu matky s maloletou na Slovensko, v snahe docieliť vykreslenie neoprávneného premiestnenia maloletej matkou na územie Slovenskej republiky a akési ničím nepodložené obavy o ďalšom údajom porušovaní práv otca zo strany matky maloletej. Otec bol opakovane urgovaný Úradom práce Bratislava, aby matke hradil detské prídavky, ktoré otec poberá na maloletú vo Švajčiarsku, avšak márne bez akejkoľvek nápravy zo strany otca. Otec matke neplatí dobrovoľne ani žiadne výživné, keďže sa matka odvolala voči rozhodnutiu, ktorým súd uložil otcovi hradiť výživné vo výške 100,- CHF a do dnešného dňa o jej odvolaní nerozhodol. Úlohou súdneho rozhodnutia je pritom autoritatívne vzťahy medzi účastníkmi upravovať, nie deklaratórne konštatovať postoj jedného z účastníkov a tieto postoje kopírovať do výroku rozhodnutia. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že matka maloletej bola nútená odísť zo Švajčiarska, nakoľko po rozluke s otcom maloletej ostala bez akéhokoľvek príjmu, bez obživy, pričom ako už bolo uvedené, otec na maloletú neplatí výživné s tým, že matka si má nájsť prácu a maloletú umiestniť do predškolského zariadenia. Matka maloletej ostala odkázaná na pomoc najbližšej rodiny, ktorá je na Slovensku. Maloletá si na Slovensku vybudované silné citové väzby so starými rodičmi a ďalším širším príbuzenstvom, rozpráva po slovensky, má tu aj sociálne väzby, navštevuje tu detské centrá, je jej tu zabezpečovaná lekárska starostlivosť. Matka poberá v SR na maloletú rodičovský príspevok od 6/2017. Maloletá ani jej matka sa nemôžu a ani nechcú vrátiť do Švajčiarskej federácie, nemajú tam zabezpečené žiadne podmienky pre život, nemajú tam žiadne ubytovanie, ani žiaden iný príjem. Matka v celom rozsahu nesúhlasí s návrhom otca, ktorý vo svojom návrhu vo veci samej súd zavádza a neuvádza žiadne pravdivé skutočnosti. Taktiež je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že krajinou obvyklého pobytu maloletej je Švajčiarsko, keďže na Slovensku žije matka s maloletou od 5-6/2017, s krátkymi vycestovaniami späť do Švajčiarka z dôvodu doriešenia styku maloletej s otcom a výživného. Matka maloletej zásadne namieta a považuje za predčasný a arbitrárny záver súdu prvej inštancie v bode 10. a 11. napadnutého uznesenia o potrebe zabezpečenia nerušeného a bezpečného návratu do Švajčiarka, za ktorým účelom sa má úpravou styku zabezpečiť, aby nedošlo k narušeniu vzťahu otca a dcéry. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prejudikuje rozhodnutie o návrate maloletej do Švajčiarska bez toho, aby boli zistené všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, či premiestnenie bolo neoprávnené, a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu do cudziny v zmysle ustanovenia § 123 ods. 1,2, CMP. Preto aj z tohto dôvodu je predčasné a nezákonné napadnuté rozhodnutie o dočasnej úprave styku otca s maloletou, ktoré je v priamom rozpore s už vykonaným dokazovaním pred švajčiarskym súdom a v priamom rozpore so skutkovým stavom. Matka maloletej namieta zásadne aj bod IV. petitu napadnutého uznesenia, ktorým súd zakázal matke opustiť územie Slovenskej republiky s maloletou bez súhlasu súdu, ktoré rozhodnutie jednoznačne vychádza iba z otcom prezentovanej obavy o odchode matky aj s maloletou do cudziny, ktoré nemá žiadne opodstatnenie a je iba vykonštruovanou tézou otca v snahe docieliť kontrolu nad pohybom matky maloletej. Takýto zákaz nie je podľa názoru matky právne správny, nakoľko žiadna hrozba prípadného premiestnenia maloletej do cudziny mimo územia Slovenskej republiky nebola preukázaná a vyplýva iba z návrhu otca. Matka plánuje s celou svojou rodinou a maloletou dovolenku na Kréte v Grécku v období od 18.08.2018 do 29.08.2018, na ktorú si požičala peniaze od svojej sestry, a ktorá je už aj uhradená. Zároveň nariadenie zápisu takéhoto zákazu do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PZ SR, ako je uvedené v bode V. petitu napadnutého uznesenia je nedôvodné, nakoľko v rámci Schengenského priestoru môžu osoby voľne prekračovať hranice na ktoromkoľvek mieste zmluvných štátov bez hraničnej kontroly. Preto napadnuté uznesenie v bode V. je minimálne nevykonateľné. Podľa názoru matky maloletej neboli splnené podmienky na dočasnú úpravu styku otca s maloletou. Napadnuté uznesenie je v celom rozsahu bodov I. až VII. nezákonné, nedôvodné a arbitrárne a v rozpore so záujmami maloletej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti matka maloletej žiada, aby odvolací súd odvolaniu matky maloletej v celom rozsahu vyhovel. 14. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 15. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie bude potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť ( 387 ods. 1,2 CSP). 16. Podľa § 130 ods. 1 CMP súd prijme aj bez návrhu vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletého. 17. Podľa § 130 ods. 2 CMP súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým. 18. Podľa § 130 ods. 3 CMP o prijatí vhodných opatrení súd rozhoduje bezodkladne, spravidla bez výsluchu účastníkov. 19. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 20. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 21. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 22. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 23. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. 24. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že pod sp. zn. 3P 62/2018 sa na súde prvej inštancie vedie konanie o návrhu navrhovateľa, otca maloletého dieťaťa na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Predmetné konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol uznesením zo dňa 22. júna 2018 č.k. 3P/62/2018 - 280, ktorým nariadil návrat maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu do Švajčiarskej konfederácie. Odvolací súd však uznesením zo dňa 26. novembra 2018 č.k. 20CoP/171/2018 - 533 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Predmetná vec teda nie je právoplatne skončená. 25. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 130 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, je zrejmé, že vhodné opatrenie, ktoré slúži pre zabezpečenie podmienok návratu má formu a charakter neodkladného opatrenia. Z uvedeného návrhu otca na nariadenie vhodného opatrenie pre zabezpečenie podmienok návratu vyplýva, že matka s otcom odmieta komunikovať a bráni mu v styku s dcérou, pričom právo stretávania sa má vymedzené rozsudkom švajčiarskeho súdu. Zo správania matky je podľa vyjadrenia otca evidentné, že si uzurpuje právo samostatne rozhodovať o pobyte maloletej a nerešpektuje jeho práva ako druhého rodiča. Matka odmietala kontakt so švajčiarskymi orgánmi a priznala, že sa istý čas zdržiavala i na území Rakúska. Preto má otec obavu, že sa matka v prípade, ak bude vedieť, že sa návratové konanie vyvíja pre ňu nepriaznivo, snažiť o presťahovanie do inej krajiny. 26. Účelom neodkladného (v tomto prípade vhodného) opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený a musí byť vydané v súvislosti so zabezpečením podmienok návratu. 27. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 28. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že matka sa momentálne nachádza spolu s maloletou na území Slovenskej republiky, neumožňuje otcovi dobrovoľne styk s maloletou, otec žiada o návrat maloletej späť na územie Švajčiarskej konfederácie a v neposlednom rade aj sťažená komunikácia medzi rodičmi, negatívne vplývajú na maloleté dieťa, preto aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby uprednostnili rodičovskú dohodu ohľadom dočasnej úpravy styku otca s maloletou dcérou t.j. počas prebiehajúceho konania o návrat maloletej a to do času právoplatného rozhodnutia o posúdení podmienok návratu vo vzťahu k maloletej. 29. V danom prípade odvolací súd uvádza, že v tomto konkrétnom prípade boli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie vhodného opatrenia s poukazom na skutočnosť, že dôvody uvádzané otcom v návrhu na nariadenie vhodného opatrenia slúžiaceho pre zabezpečenie podmienok návratu sú dôvodmi, ktoré výraznou mierou môžu zasiahnuť do vzťahu medzi otcom a maloletou dcérou, ktorý nesmie byť podľa názoru odvolacieho súdu znefunkčnený konaním matky maloletej, ktorá docestovala na územie Slovenskej republiky a zdržiava sa tu spolu s maloletou bez súhlasu otca. V danom prípade odvolací súd z odvolania matky nadobudol dojem, že výlučne matka rozhoduje o tom, akým spôsobom sa bude otec s maloletou stretávať t.j. za koho prítomnosti a za akých podmienok. V tomto prípade dáva odvolací súd do pozornosti matky, že takéto obmedzenie stretávania sa otca s maloletou dcérou, respektíve stretávanie otca s dcérou na základe výlučne autoritatívneho rozhodovania matky, nie v záujme maloletého dieťaťa. Treba zdôrazniť, že uvedeným autoritatívnym konaním zo strany matky, ktoré má za dopad nedostatočné realizovanie stretávania sa otca s maloletou dcérou, by sa dospelo k vážnemu odcudzeniu medzi otcom maloletou, čo môže v budúcnosti veľmi negatívne ovplyvniť ich vzájomný vzťah. V tomto prípade odvolací súd zdôrazňuje, že bez ohľadu na rozhodnutie vo veci samej t.j., či návrat maloletej bude, respektíve nebude nariadený, je potrebné za situácie, že sa matka nachádza na území Slovenskej republiky, riadne a pravidelne umožniť otcovi styk s maloletou počas prebiehajúceho konania o návrat maloletej. Pokiaľ ide o prítomnosť tretej osoby pri uvedenom styku odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie švajčiarskeho súdu, na ktoré sa matka v rámci svojho odvolania odvoláva v tomto prípade platí na území Švajčiarskej konfederácie a nie na území Slovenskej republiky. Na území Slovenskej republiky platí uznesenie zo dňa 22. mája 2018, č. k. 3P/62/2018 - 93, ktorým slovenský súd riadne upravil styk otca s maloletou, počas prebiehajúceho konania o návrat maloletej. Preto samotná argumentácia matky ohľadom toho, že súd slovenský súd mal rešpektovať rozhodnutie švajčiarskeho súdu a taktiež argumentácia matky, že sú v platnosti dve rozhodnutia je bezvýznamná. Ďalší argument matky vzťahujúci sa k prítomnosti tretej osoby (t.j. kolízneho opatrovníka) pri realizácii styku otca s maloletou je v tomto prípade absolútne bezpredmetným. Matka, ako aj otec sú obaja rovnocennými rodičmi a rovnocennými rodičmi zostávajú aj na území cudzieho štátu. Samotné tvrdenie matky, že sa jej otec snaží odobrať maloletú, nebolo ničím preukázané iba tvrdením matky, že pred dvoma rokmi otec maloletú nevrátil vychádzky matke tri dni. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že matka spolu s maloletou opustila územie Švajčiarskej konfederácie bez súhlasu otca, a preto takýto argument, ktorým zbytočne eskaluje danú situáciu, nakoľko aj na území Švajčiarskej konfederácie je maloletá zverená matke, pričom predmetný incident bol otcom realizovaný v čase, kedy rozhodnutie o zverení maloletej matke neexistovalo, nie je pre prítomnosť tretej osoby pri realizácii styku otca s maloletou opodstatnený. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec nebol pozbavený svojich rodičovských práv, matka netvrdila ani nepreukázala násilie páchané na maloletej zo strany otca, ani násilie páchané na matke (matka nepredložila žiadnu lekársku správu, respektíve policajnú správu preukazujúcu násilie otca), a keďže otec realizuje svoje rodičovské právo iba minimálnym spôsobom, akým je upravená forma tohto nevyhnutného styku otca s maloletou, nie je ani dôvod, aby pri styku bola prítomná ešte aj ďalšia osoba tak, ako na tom trvá matka. Odvolací súd dáva do pozornosti matky, že tak otcovi, ako aj matke bol uložený zákaz opustiť územie Slovenskej republiky s maloletou bez súhlasu súdu, až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. 3P/62/2018, pričom tento zákaz bol zapísaný do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky. Preto akékoľvek premiestnenie maloletej zo strany otca v danom prípade hroziť nemôže. S prihliadnutím na argument matky, že v rámci Schengenského priestoru môžu osoby voľne prekračovať hranice na ktoromkoľvek mieste zmluvných štátov bez hraničnej kontroly odvolací súd udáva, že v prípade, že by otec zobral maloletú bez súhlasu matky mimo územia Slovenskej republiky počas prebiehajúceho konania, stal by sa hľadanou osobou, po ktorej by sa začalo pátranie orgánmi činnými v trestnom konaní a teda sám svojím konaní by si zmaril akýkoľvek ďalší styk s maloletou. Odvolací súd má za to, že sa javí byť nepravdepodobné, že by za prítomnosti matky, ktorá sleduje každý pohyb maloletej počas prebiehajúceho styku s otcom, by otec mal možnosť a rovnako aj vôľu zobrať maloletú bez vedomia a súhlasu matky. Obaja rodičia by sa mali v prvom rade naučiť spolu vychádzať a určitým spôsobom si vychádzať v ústrety. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty matky uvedené v odvolaní vzťahujúce sa k obvyklému pobytu maloletej, ako aj dôvodov pre nenariadenie návratu, týmito sa odvolací súd v rámci tohto konania nezaoberal, nakoľko sa nimi bude zaoberať súd prvej inštancie v rámci rozhodovania vo veci samej. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP). 30. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). 31. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).