Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/53/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1192899530 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1192899530.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej, v právnej veci žalobcov: 1/ J. C., Y.. XX.XX.XXXX, E. W. XX, E., 2/ K. C., Y.. XX.XX.XXXX, E. K. XX, E., 3/ K. C., Y.. XX.XX.XXXX, E. R. XX, E., 4/ C. Š., Y.. XX.XX.XXXX, E. B. X, E., 5/ G. Č., Y.. XX.XX.XXXX, E. P. X, I., 6/ Ľ.Š. Č., Y.. XX.XX.XXXX, E. I. X, E., 7/ N. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. K. XXXX, I., Č. B., všetci žalobcovia zast. BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 833 533, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika - Okresný úrad Bratislava, so sídlom Staromestská 6, Bratislava, 2/ Tarfex, s.r.o., IČO: 36 609 528, so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalobcov 1/ až 7/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. decembra 2015, č.k. 12C 106/1992-598, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov 1/ až 7/ zo dňa 18.11.2015, ktorým žiadali pripustiť vstup A. N., Y.. XX.XX.XXXX, bytom B. X, E. do konania na stranu žalobcov ako žalobkyne 8/. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia 1/ až 7/ podanie predmetného návrhu odôvodnili tým, že dedičmi po právnych predchodcoch žalobcov sú dedičia po nebohom K. C. a dedičia po nebohej A.E. R.. Vo vzťahu k dedičom po nebohom K. C. uviedli, že títo v súčasnosti vystupujú v danom konaní ako žalobcovia. Pokiaľ však ide o dedičov po nebohej A.E. R. konštatovali, že podľa závetu spísaného na štátnom notárstve pred notárkou K.. K. H. formou notárskej zápisnice č. Y. XXX/XX, Y. XXX/XX, P. XX/XX, prichádza do úvahy ako jej ďalšia zákonná dedička jej neter (A. N.), pričom táto skutočnosť medzi stranami sporu nie je sporná. Vychádzajúc z ust. § 92 ods. 1 O.s.p. ako procesnoprávnej normy platnej v čase vydania tohto rozhodnutia súd prvej inštancie vyslovil, že na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka (aktuálne strana sporu) do prebiehajúceho konania sa vyžaduje splnenie dvoch procesnoprávnych podmienok, t.j. návrh účastníka konania, aby do konania vstúpil ďalší účastník, a súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť v prípade, ak má vystupovať na strane žalobcu. Konštatoval, že v danom prípade mal preukázané splnenie len prvej procesnoprávnej podmienky, a to podanie návrhu žalobcami 1/ až 7/ na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka - A. N. ako dedičky po nebohej A. R. do konania. Pokiaľ ide o druhú procesnoprávnu podmienku - súhlas A. N. so vstupom do konania na stranu žalobcov, konštatoval, že táto podmienka splnená nebola, pretože A. N. zákonom požadovaný súhlas na vstup do konania neudelila. Keďže neboli splnené všetky procesné podmienky požadované zákonom (O.s.p.) na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu a s prihliadnutím aj na účelovosť tohto návrhu, hospodárnosť konania a dátum začatia konania dospel k záveru, že takémuto návrhu nemožno vyhovieť, preto vstup A. N. do konania na stranu žalobcov ako žalobkyne 8/ nepripustil. Podanie takéhoto návrhu v danom štádiu konania považoval pre súd za zaťažujúce a spôsobujúce zbytočné prieťahy. 2. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia 1/ až 7/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a žiadali napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podali z dôvodov, že súd prvej inštancie im svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V odvolaní najskôr poukázali na to, že účastník konania (strana sporu) spolu s návrhom na pripustenie vstupu nového účastníka do konania môže doručiť aj súhlas nového účastníka so vstupom do konania, avšak nie je to jeho právna povinnosť. Poukázal pritom na v tom čase účinné ust. § 92 ods. 5 O.s.p., podľa ktorého súd vyzve nového účastníka konania, aby sa vyjadril, či súhlasí so vstupom do konania, pričom takúto výzvu súd zašle do 15 dní odo dňa doručenia návrhu. Uviedli, že k návrhu na pripustenie vstupu A. N. do konania nepredložili jej súhlas so vstupom do konania na strane žalobcov, pretože ku dňu podania návrhu takýmto súhlasom v písomnej forme nedisponovali. Podľa ich vyjadrenia v odvolaní však bolo povinnosťou súdu prvej inštancie postupovať v intenciách ustanovenia § 92 ods. 5 O.s.p. a do 15 dní odo dňa doručenia návrhu vyzvať A. N., aby sa vyjadrila, či súhlasí so svojím vstupom do konania a v závislosti od jej vyjadrenia rozhodnúť o tomto návrhu. Namietali tiež, že z napadnutého uznesenia vôbec nevyplýva, akým spôsobom sa A. N. vyjadrila k návrhu na pripustenie jej vstupu do konania, prípadne, či súd vôbec postupoval v zmysle § 92 ods. 5 O.s.p.. Keďže súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neuviedol, či a kedy zasielal A. N. návrh na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania s výzvou na vyjadrenie sa, ani aké stanovisko k nemu A. N.Š. zaujala, nebolo možné podľa neho z jeho obsahu zistiť, prečo nebola naplnená druhá podmienka na pripustenie vstupu A. N. do konania na stranu žalobcov (či z dôvodu jej výslovného prípadne konkludentného nesúhlasu so vstupom do konania alebo v dôsledku procesného pochybenia súdu prvej inštancie spočívajúceho v opomenutí postupovať podľa ust. § 92 ods. 5 O.s.p.). Napadnuté uznesenie označili za nedostatočne odôvodnené, odnímajúce im možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na rýchlosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o ich návrhu promptne, sa domnievajú, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle ustanovenia § 92 ods. 5 O.s.p., pričom opomenutie postupovať podľa tohto ustanovenia podľa ich názoru predstavuje také porušenie ich procesných práv, v dôsledku ktorého dochádza k odňatiu ich možnosti konať pred súdom. Poukázali na to, že súdne konanie o určenie, že vec patrí do dedičstva, je konaním špecifickým, pričom ak existuje potenciálny dedič, ktorý nie je účastníkom takéhoto konania, súd žalobe nemôže vyhovieť. Preto, ak v dôsledku uvedeného procesného pochybenia súdu prvej inštancie by nebolo možné ich žalobe vyhovieť, zdôraznili, že takéto procesné pochybenie jednoznačne napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred súdom. 3. K odvolaniu žalobcov 1/ až 7/ sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalovaný 2/ a žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcov 1/ až 7/ ako oneskorene podané odmietol, nakoľko z tvrdení žalobcov 1/ až 7/ vyplýva, že napadnuté uznesenie bolo doručené ich právnemu zástupcovi dňa 30.12.2015 a odvolanie podali na súde prvej inštancie až dňa 15.01.2016, teda 16. deň po doručení napadnutého uznesenia. V prípade, že odvolací súd dospeje k záveru, že odvolanie je podané včas, žiadal, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 1.812,01 Eur. Vo vzťahu k námietke žalobcov 1/ až 7/, ktorou namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil napadnuté uznesenie, keď neuviedol, prečo nebola naplnená druhá podmienka na pripustenie vstupu A. N. do konania na stranu žalobcov (udelenie súhlasu so vstupom do konania), uviedol, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je v tejto otázke dostatočné, pretože z odôvodnenia súdu prvej inštancie, v ktorom výslovne uviedol, že A. N. neudelila súhlas so vstupom do konania na stranu žalobcov, nepochybne vyplýva, že dôvodom nepripustenia jej vstupu do konania na stranu žalobcov bol nedostatok jej súhlasu. Vyslovil názor, že aj keby skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol, či vyzval A. N. na vyjadrenie sa k jej vstupu do konania na stranu žalobcov a akým spôsobom na takúto výzvu reagovala, predstavovala nedostatok odôvodnenia, nešlo by však o tak zásadnú a hrubú vadu, ktorá by dosahovala intenzitu odňatia možnosti konať pre súdom. Poukázal tiež na to, že žalobcovia v odvolaní nekonkretizovali, ktoré právne posúdenie uskutočnené súdom prvej inštancie považujú za nesprávne, avšak vzhľadom na obsah ich odvolania sa domnieva, že za nesprávne právne posúdenie považujú nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v opomenutí postupovať podľa ust. § 92 ods. 5 O.s.p., ktorý však podľa jeho názoru nemôže byť nesprávnym právnym posúdením veci, ale nanajvýš inou vadou konania, ktorá by aj napriek tomu neviedla k nesprávnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa neho, ak by menovaná chcela udeliť súhlas so vstupom do konania na stranu žalobcov, urobila by tak už skôr aj bez súdnej výzvy. Súhlas však od návrhu jej vstupu do konania na pojednávaní dňa 27.02.2015 neudelila a žalobcovia 1/ až 7/ súdu prvej inštancie neoznámili žiadne objektívne okolnosti, ktoré by im bránili získať jej vyjadrenie k navrhovanému vstupu do konania. Uviedol, že pripusteniu vstupu A. N. do konania bránili aj ďalšie okolnosti, a to skutočnosť, že z podaní žalobcov 1/ až 7/ nie je zrejmé, čoho (vydania ktorého alebo ktorých z výrokov žalobného petitu) sa A. N. po pripustení jej vstupu do konania mieni voči žalovaným 1/ a 2/ v predmetnom konaní domáhať a tiež rozpor so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko predmetné konanie prebieha už 25 rokov a rozhodnutie vo veci samej by sa po vstupe A. N. do konania len zbytočne oddialilo, pretože súd prvej inštancie by musel z dôvodu rešpektovania procesných práv A. N. ako subjektu konania zopakovať dokazovanie vykonané za 25 rokov. V tejto súvislosti poukázal na odbornú literatúru a súdnu prax, podľa ktorých návrhu na vstup ďalšieho účastníka do konania nemožno vyhovieť, ak by po pripustení jeho vstupu do konania nebolo zrejmé, čoho sa pristupujúci účastník na strane žalobcov domáha voči pôvodným žalovaným. Pozornosť upriamil tiež na skutočnosť, že žalobcovia 1/ až 7/ podaním zo dňa 02.09.2013 navrhli pripustiť do konania len vstup N. R., ako údajnej jedinej dedičky po zomrelej A. R., a to napriek skutočnosti, že zo závetu vyhotoveného A. R., ktorý bol prílohou tohto návrhu, vyplývalo, že A. R. mala aj neter A. N.. Zdôraznil, že minimálne od roku 2013 žalobcovia 1/ až 7/ museli zo závetu vedieť, že do okruhu dedičov po zomrelej A. R. patrí aj A. N., jej vstup do konania však navrhli až na pojednávaní dňa 27.02.2015, po tom, ako bolo zo strany žalovaných namietnuté, že subjektmi konania nie sú všetci dedičia po zomrelom Š. E.. Návrh na vstup A. N. do konania zo dňa 27.02.2015 obsahoval vady, ktoré žalobcovia neodstránili ani na výzvy súdu prvej inštancie uskutočnené na pojednávaní dňa 27.02.2015 a písomne dňa 18.05.2015. Až dňa 26.11.2015, teda jeden deň pred nariadeným pojednávaním, podali žalobcovia ďalší návrh na vstup A. N. do konania, ktorý však stále neobsahoval súhlas A. N. so vstupom do konania. Uviedol, že žalobcovia súhlas menovanej so vstupom do konania nezískali ani napriek tomu, že im v tom nebránili objektívne príčiny a v prípade, že by aj tieto existovali, nebolo mu zrejmé, prečo žalobcovia nepožiadali súd prvej inštancie o získanie vyjadrenia A. N. k vstupu do konania na stranu žalobcov. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a procesný postup, ktorý mu predchádzal, za správny. 4. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobcov 1/ až 7/ spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd odvolanie žalobcov 1/ až 7/, napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania podaného žalobcami 1/ až 7/ podľa ust. § 379 a § 380 C.s.p., zaoberal sa jeho včasnosťou, ktorú v danom prípade namietal žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcov a žiadal ich odvolanie odmietnuť ako podané oneskorene. Keďže odvolanie žalobcov 1/ až 7/ spadá pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, odvolací súd posudzoval včasnosť podania odvolania podľa príslušných ustanovení tohto procesného kódexu, t.j. podľa ust. § 45 ods. 1, 2, § 47 ods. 1, § 57 ods. 1, 2, 3 a § 204 ods. 1 O.s.p.. Vychádzajúc z dikcie týchto procesnoprávnych ustanovení o počítaní lehôt vyplýva, že lehota na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie doručenému právnemu zástupcovi žalobcov 1/ až 7/ dňa 30.12.2015 začala žalobcom plynúť v nasledujúci deň, t.j. dňa 31.12.2015 a uplynula dňa 14.01.2016. Uvedený deň bol posledným dňom zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalobcov 1/ až 7/ bolo odovzdané na poštovú prepravu na pošte E. X ako doporučená zásielka č. B. dňa 14.01.2016, čo vyplýva z podacej pečiatky Slovenskej pošty nachádzajúcej sa na obálke, v ktorej sa nachádzalo odvolanie žalobcov 1/ až 7/ (č.l. 603 súdneho spisu) adresované súdu prvej inštancie, je bez ohľadu na skutočnosť, že odvolanie bolo doručené súdu prvej inštancie až dňa 15.01.2016, zrejmé, že v zmysle ust. § 57 ods. 3 O.s.p. ide o odvolanie podané včas, t.j. v zákonnej 15-dňovej lehote. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ až 7/ nie je dôvodné. 8. Podľa ust. § 92 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa. 9. Podľa ust. § 92 ods. 5 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak je potrebný súhlas účastníkov alebo toho, kto má vstúpiť do konania, súd ich vyzve na vyjadrenie do 15 dní od doručenia návrhu podľa odsekov 1, 2 alebo odseku 4; o návrhoch súd rozhodne do 30 dní od ich doručenia alebo do 30 dní od vyjadrenia dotknutých osôb, ak je potrebný ich súhlas. 10. Podľa právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.05.2012, sp. zn. 5Obo 80/2011, citované ustanovenie vychádza z rešpektovania dispozičnej zásady v občianskom súdnom konaní. Táto zásada sa prejavuje aj v tom, že ak má do konania vstúpiť účastník na strane žalobcu, je potrebný jeho súhlas. Súhlas účastníka, ktorý má vystupovať na strane žalovaného, nie je potrebný. Zákon nestanovoval dôvody, za splnenie ktorých má vstup ďalšieho účastníka do konania pripustiť alebo nepripustiť. Záležalo to od úvahy súdu, od konkrétnych skutočnosti v konkrétnom prípade. Podľa judikatúry súd spravidla nepripustil vstup ďalšieho účastníka do konania, ak by pripustenie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť, ak žalobca nešpecifikoval, čoho sa mieni domáhať proti osobe, ktorá má do konania vstúpiť. Súd pri rozhodovaní o pristúpení ďalšieho účastníka neprihliadal na hmotnoprávne ustanovenia, a teda či je označený účastník aj nositeľom tvrdených práv alebo povinností. 11. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že predmetné konanie sa začalo doručením žaloby na súd prvej inštancie dňa 31.03.1992. Podanou žalobou, po pripustení zmeny žalobného petitu uznesením č.k. 12C 106/1992-333 zo dňa 28.03.2012, sa žalobcovia v rade 1/ až 7/ domáhajú voči žalovaným 1/ a 2/ určenia, že spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach bližšie špecifikovaných v žalobe patria v celom rozsahu do dedičstva po poručiteľoch: N. E., zomrelému dňa XX.XX.XXXX, K. E., vyhlásenému za mŕtveho s určeným dňom smrti XX.XX.XXXX, Š. E., zomrelému dňa XX.XX.XXXX a I. E., vyhlásenému za mŕtveho s určeným dňom smrti XX.XX.XXXX. Na pojednávaní dňa 27.02.2015 právny zástupca žalobcov 1/ až 7/ navrhol, aby súd prvej inštancie pripustil do konania vstup A. N., ktorá je neterou zomrelej A. R.. Následne súd prvej inštancie poučil právneho zástupcu žalobcov v zmysle ust. § 79 O.s.p. o tom, ako má byť účastník konania (subjekt konania) označený a zároveň mu uložil povinnosť v zmysle poučenia návrh na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania doplniť v písomnej podobe v lehote desať dní (zápisnica o pojednávaní na č.l. 579 súdneho spisu). Predmetné pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia návrhu na pripustenie vstupu A. N. do konania zo strany žalobcov 1/ až 7/ a za účelom rozhodnutia o tomto návrhu. Nakoľko žalobcovia 1/ až 7/ návrh na pripustenie vstupu A. N. nedoplnili, súd prvej inštancie ich uznesením č.k. 12C 106/1992-581 zo dňa 18.05.2015, teda 3 mesiace po tom, ako boli na pojednávaní konanom dňa 17.02.2015 poučení o tom, ako majú tento návrh doplniť, vyzval na odstránenie vád tohto návrhu v lehote desať dní od doručenia tohto uznesenia podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. tak, že návrh musí obsahovať riadne označenie A. N. ako účastníka, ktorého vstup do konania sa navrhuje, t.j. jej meno a priezvisko, prípadne aj dátum narodenia, bydlisko a údaj o štátnom občianstve. V prípade, že sa navrhuje jej vstup do konania na stranu žalobcov, zdôraznil, že je potrebné pripojiť aj jej súhlas so vstupom do konania. V uznesení zároveň poučil žalobcov 1/ až 7/, že v prípade, ak uvedený nedostatok návrhu neodstránia v určenej lehote, na ich podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti žaloby, nebude podľa ust. § 43 ods. 3 O.s.p. prihliadať (č.l. 581-582 súdneho spisu). Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcov dňa 01.06.2015 (doručenka na č.l. 582 súdneho spisu). Na toto uznesenie reagovali žalobcovia 1/ až 7/ až podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.11.2015 označeným ako „návrh na pripustenie vstupu účastníka konania na stranu navrhovateľov“, ktorým žiadali z dôvodu, že A. N.Š. ako dedičke po právnych predchodcoch žalobcov prislúcha aktívna vecná legitimácia v danom konaní, pripustenie jej vstupu do konania na stranu žalobcov ako žalobkyne 8/ a zároveň ju v zmysle výzvy súdu riadne označili (menom, priezviskom, dátumom narodenia, adresou bydliska a uvedením štátneho občianstva). Súhlas menovanej so vstupom do konania však súčasťou návrhu nebol. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o návrhu žalobcov 1/ až 7/ tak, že vstup A. N. do konania na stranu žalobcov nepripustil a to z dôvodu, že nebola splnená druhá procesnoprávna podmienka, ktorou je udelenie súhlasu A. N. so vstupom do konania a tiež z dôvodu nehospodárnosti konania, nakoľko s prihliadnutím na dátum začatia predmetného konania je podávanie podobných návrhov pre súd zaťažujúce a spôsobuje v konaní zbytočné prieťahy. 12. Odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu, napadnutého uznesenia a odvolania žalobcov 1/ až 7/ s prihliadnutím aj na vyjadrenie žalovaného 2/ k odvolaniu žalobcov dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a v ňom vyslovený právny záver, ako aj procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý jeho vydaniu predchádzal sú správne. Napadnuté rozhodnutie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia návrhu žalobcov 1/ až 7/ podľa ust. § 92 ods. 1 O.s.p.. Taktiež odôvodnenie napadnutého uznesenia je dostatočné, zrozumiteľné a odvolacím súdom preskúmateľné. V ďalšom sa preto odvolací súd vyjadrí už len k odvolacím námietkam žalobcov 1/ až 7/. 13. Žalobcovia 1/ až 7/ v podanom odvolaní namietali, že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru o nesplnení druhej procesnoprávnej podmienky - udelenie súhlasu A. N. so vstupom do konania, splnenie ktorej sa vyžaduje pre vyhovenie ich návrhu na pripustenie vstupu A. N. do konania na stranu žalobcov. S touto odvolacou námietkou sa odvolací súd nemôže stotožniť, pretože z odôvodnenia napadnutého uznesenia jasne vyplýva, že súd prvej inštancie nepripustil vstup A. N. do konania na stranu žalobcov z dôvodu, že menovaná takýto súhlas neudelila a tiež z dôvodu, že návrh žalobcov v danom štádiu konania neprimerane sťažuje činnosť súdu a spôsobuje prieťahy v konaní. Nedôvodná je tiež námietka, v ktorej uviedli, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol, či A. N. vyzval alebo nevyzval, teda opomenul postupovať podľa ust. § 92 ods. 5 O.s.p., pretože ak, túto skutočnosť v odôvodnení neuviedol, znamená to logicky, že menovanú nevyzýval na vyjadrenie sa k jej navrhovanému vstupu do konania na stranu žalobcov, čo okrem iného vyplýva zo samotného súdneho spisu. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcov 1/ až 7/, podľa ktorého sa domnievajú, že súd prvej inštancie opomenul postupovať podľa ust. § 92 ods. 5 O.s.p., čo by predstavovalo také porušenie ich procesných práv, že by došlo k odňatiu ich možnosti konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že aj keď súd prvej inštancie nepostupoval podľa ust. § 92 ods. 5 O.s.p. a samostatne ihneď po podaní tohto návrhu nevyzýval A. N. na vyjadrenie sa, či súhlasí alebo nesúhlasí so vstupom do predmetného konania na stranu žalobcov, nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcov 1/ až 7/, ani k odňatiu ich možnosti konať pred súdom, pretože súd prvej inštancie vyzýva účastníka, ktorého vstup do konania sa navrhuje a ktorého súhlas so vstupom do konania je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcov, len v prípade, ak doručený návrh (na vstup ďalšieho účastníka do konania) netrpí vadami. V danom prípade mal však návrh, ktorým žalobcovia 1/ až 7/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 27.02.2015 navrhli vstup A. N. do konania, vady, nakoľko menovaná nebola riadne označená (bola označená iba menom a priezviskom) a nebolo konkretizované, či navrhujú vstup menovanej do konania na stranu žalobcov alebo žalovaných, preto súd prvej inštancie nemohol postupovať podľa ust. § 92 ods. 5 O.s.p., keďže mu neboli známe bližšie identifikačné údaje menovanej, ani to, či sa jej vstup do konania navrhuje na stranu žalobcov alebo žalovaných. Súd prvej inštancie preto správne ústne už na pojednávaní dňa 27.02.2015 a neskôr aj uznesením postupom podľa v tom čase účinného ust. § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval žalobcov 1/ až 7/ na odstránenie vád tohto návrhu, správne ich poučil, ako majú vady odstrániť a v prípade, že navrhujú vstup A. N. do konania na stranu žalobcov ich súčasne aj z hľadiska hospodárnosti konania upozornil, že je potrebné doručiť aj jej súhlas so vstupom do konania a na záver ich tiež správne poučil o následkoch neodstránenia vád tohto návrhu, t.j. o možnosti na tento návrh (ktorý nie je vzhľadom na obsah žalobou) neprihliadať. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie dvakrát vyzýval žalobcov 1/ až 7/ na odstránenie vád návrhu na pripustenie vstupu A. N. do konania a doručenie jej prípadného súhlasu so vstupom do konania, ak má vystupovať na strane žalobcov, teda dvakrát im poskytol aj dostatočný časový priestor (od 27.02.2015 až do rozhodnutia o predmetnom návrhu dňa 17.12.2015) na to, aby zabezpečili prípadný súhlas A. N. so vstupom do konania, pričom žalobcovia napriek tejto možnosti súhlas A. N. nezískali (a to ani do vyhlásenia rozhodnutia v predmetnom odvolacom konaní), dokonca ničím nepreukázali, či sa o jeho získanie pokúsili. Ak by sa aj o jeho získanie bezúspešne pokúsili (čo doposiaľ nepreukázali), súdu prvej inštancie neoznámili prípadné dôvody, pre ktoré sa im súhlas nepodarilo získať, ani ho z týchto dôvodov nepožiadali o postup podľa § 92 ods. 5 O.s.p., keď len bezdôvodne nečinne očakávali automatický postup súdu prvej inštancie podľa tohto ustanovenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti a vychádzajúc z dispozičného princípu, ktorým je ovládané civilné sporové konanie (akým je aj predmetné konanie), podľa ktorého zodpovednosť za stanovenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nesie žalobca, odvolací súd vyhodnotil, že v danom prípade s prihliadnutím aj na jeho špecifické okolnosti bolo získanie súhlasu A. N. predovšetkým v záujme žalobcov 1/ až 7/ ako pánov sporu (dominus litis) a v rámci ich zodpovednosti, preto mali vyvinúť činnosť potrebnú na získanie tohto súhlasu a neočakávať, že bude súd prvej inštancie suplovať ich procesnú aktivitu. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo strany súdu prvej inštancie by došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 5 O.s.p. až v prípade, ak by žalobcovia 1/ až 7/ ani po preukázanom vynaložení úsilia smerujúceho k získaniu súhlasu A. N., tento súhlas nezískali a túto skutočnosť by mu oznámili a súd prvej inštancie by aj napriek tomu A. N. postupom podľa ust. § 92 ods. 5 O.s.p. nevyzval. V danom prípade však o takúto situáciu nejde. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil aj túto námietku žalobcov 1/ až 7/ ako nedôvodnú. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie tiež správne vyhodnotil situáciu, keď podanie návrhu žalobcov 1/ až 7/ v danom štádiu konania (cca 25 rokov po podaní žaloby), považoval z hľadiska procesnej ekonómie za nehospodárne. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na princíp okamžitej aplikability ustanovení nového procesného kódexu C.s.p. (§ 470 ods. 1 C.s.p.), súd prvej inštancie od účinnosti tohto zákona, t.j. od 01.07.2016 už nie je povinný vyzývať na vyjadrenie toho, kto má vstúpiť do konania na stranu žalobcov, pretože ust. § 79 C.s.p. upravujúce pristúpenie ďalšieho subjektu do konania mu takúto povinnosť už neukladá. S prihliadnutím na túto skutočnosť je preto zrejmé, že s účinnosťou od 01.07.2016 už žalobcovia nemôžu požadovať, aby súd prvej inštancie vyzýval A. N. na vyjadrenie svojho súhlasu so vstupom do konania na stranu žalobcov. Uvedenú povinnosť súdu prvej inštancie už nemôže uložiť ani súd odvolací vzhľadom na absenciu právneho ustanovenia, podľa ktorého by súd prvej inštancie mal tak postupovať, keď v súčasnosti je podstatné, že súhlas A. N. s jej vstupom do konania na stranu žalobcov v spisovom materiáli absentuje. 14. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).