Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/141/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206200003 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1206200003.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci Ž.: F.. N. G., bytom E. XX, G., zastúpená advokátom Mgr. Rastislavom Domčekom, Černyševského 26, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C 1/2006-125 zo dňa 15.4.2013, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 18C/1/2006-125 zo dňa 15.4.2013 p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100% . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 18C/1/2006-125 zo dňa 15.4.2013 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom proti žalovanému vo výške 9.037,50 Sk a po pripustení zmeny návrhu zaplatenia vo výške 15.896,50 Sk. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom č. k. 18C/1/2006-50 zo dňa 12.11.2008 rozhodol v danej veci prvý krát tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobkyni 15.896,60 Sk ako náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá vznikla žalovanej zavineným konaním žalovaného, keď KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako žalobca podala dňa 27.5.2002 na Okresný súd Bratislava II návrh na zaplatenie 7.053,- Sk s príslušenstvom proti žalovanej N. G. (sp. zn. 12C/9/2003) a v súvislosti s týmto konaním súd overoval trvalý pobyt žalovanej v Registri obyvateľov SR Banská Bystrica, na základe čoho bolo dňa 12.6.2002 súdu doručené potvrdenie o trvalom pobyte, z ktorého vyplývalo, že žalovaná má od 25.11.1996 trvalý pobyt v G., N. W. XXXX/XX, čo je v obvode Okresného súdu Bratislava II. Súdu sa nepodarilo na túto adresu doručiť žalovanej do vlastných rúk návrh a platobný rozkaz. Ďalším dopytom súd na pošte zistil, že žalovaná by sa mala zdržiavať na adrese u V. Č., ale aj zásielku s takto označenou doručenkou žalovaná neprevzala. Súd prvej inštancie opätovne zisťoval pobyt žalovanej prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ktorá oznámila adresu K. Š. X, G.. Súd vychádzal zo zistenia, že podľa evidencie v Registri obyvateľstva má žalovaná trvalý pobyt na adrese N. XX, G., čo potvrdila aj pošta oznámením zo dňa 14.3.2003 a pretože sa súdu nepodarilo doručiť žalovanej na túto adresu trvalého pobytu zásielku súdu, súd prvej inštancie jej v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) ustanovil opatrovníka. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý bol právoplatný dňa 16.12.2003 a vykonateľný dňa 19.12.2003. Pretože žalovaná bola zastúpená opatrovníkom, nevedela o svojom záväzku voči spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa a.s. a dozvedela sa o tom až z exekučného konania. Žalobkyni vznikla škoda nesprávnym úradným postupom, keď v konaní bolo preukázané, že Centrálny register obyvateľov v Banskej Bystrici na dopyt súdu potvrdením zo dňa 12.6.2002 oznámil, že žalobkyňa má trvalý pobyt od 25.11.1996 v Bratislave na N. W. Č.. XX. Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 2.10.2003 bola predvolaná z adresy Súťažná 19, Bratislava, prostredníctvom príslušného oddelenia policajného zboru, ktorý vrátil súdu doručenku ako nedoručenú s oznámením, že na uvedenej adrese už jeden rok nebýva s tým, že lustráciou polície bol zistený trvalý pobyt žalobkyne na N. XX I. G. napriek tomu, že od roku 1999 bola trvale prihlásená v G., K. Š. X. Z iného potvrdenia, vydaného dňa 4.10.2004 Krajským riaditeľstvom PZ v Bratislave, odbor poriadkovej polície vyplýva, že žalobkyňa má trvalý pobyt v G., K. Š. X od 26.3.1999, čo bolo preukázané dokladom zo dňa 22.4.1999. Z uvedeného je zrejmé, že orgány patriace do rezortu Ministerstva vnútra SR svojím nesprávnym úradným postupom spôsobili žalobkyni škodu, pretože v prípade správneho úradného postupu a to oznámenia správnych údajov týkajúcich sa trvalého pobytu žalobkyne Centrálnym registrom obyvateľstva, by žalobkyni nebola odňatá možnosť konať pred súdom a v dôsledku toho by nemusela byť nariadená exekúcia, v dôsledku ktorej vznikli žalobkyni ďalšie náklady, ktoré si žalobkyňa uplatnila v tomto konaní. 3. Žalovaný napadol prvý rozsudok vo veci odvolaním a žiadal návrh žalobkyne zamietnuť. Namietal, že v danom prípade nie je možné považovať postup príslušných útvarov policajného zboru a zamestnancov žalovaného za nesprávny a namietal tiež, že chýba príčinná súvislosť medzi konaním týchto orgánov a škodou, ktorá žalobkyni vznikla. Žalovaný tvrdil, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup a nebolo tiež zistené, v čom nesprávny úradný postup spočíval. Podľa názoru žalovaného nie je vo veci pasívne legitimovaný, nakoľko k vzniku škody, ktorej sa žalobkyňa domáha v tomto konaní nedošlo nesprávnym úradným postupom žalovaného, ale nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý nezákonne ustanovil žalobkyni opatrovníka a preto vecne legitimovaným v tomto konaní má byť štát zastúpený Ministerstvom spravodlivosti SR a namietal tiež premlčanie uplatneného nároku. 4. V dôsledku zrušenia prvého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe žalobkyne vyhovené, súd prvej inštancie znovu prejednal danú vec a opakovane vo veci rozhodol, pričom vychádzal z ustanovení § 14, § 17 zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov, podľa ktorého ohlasovne sú pri hlásení pobytu občanov a pri vedení evidencie pobytu občanov povinné podávať hlásenia orgánom vedúcim evidenciu pobytu občanov. Podľa § 17 ods. 1 tohto zákona evidenciu pobytu občanov v obciach vedú ohlasovne a evidenciu pobytu občanov vedú útvary zboru národnej bezpečnosti určené Federálnym ministerstvom vnútra. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nečinnosťou policajného orgánu patriaceho do rezortu žalovaného, vznikla žalobkyni škoda, ktorú predstavujú trovy exekučného konania, preto rozsudkom č.k. 18C/1/2006-95 zo dňa 05.11.2010 vyhovel žalobkyni a zaviazal žalovaného zaplatiť jej 527,67 eur. 5. Po opakovanom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení veci sa súd prvej inštancie opätovne zaoberal uplatneným nárokom žalobkyne, a dospel k záveru, že žalobkyňa nepodala voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 12C/9/2003 zo dňa 2.10.2003 (právoplatný 16.12.2003) odvolanie, aj keď jej bol tento rozsudok dodatočne doručený, hoci tak urobiť mohla, keďže namietala nedostatky v doručovaní v konaní sp. zn. 12C/9/2003. Pokiaľ by žalobkyňa odvolanie podala a bolo by zistené, že jej bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom, došlo by k zrušeniu rozsudku zo dňa 2.10.2003, č.k. 12C/9/2003, ktorý bol zároveň exekučným titulom v konaní sp. zn. 39Er/437/2004, v dôsledku čoho by musela byť exekúcia zastavená a žalobkyňa by tak predišla vzniku škody spočívajúcej v trovách exekučného konania. 6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom sporu je náhrada škody z nesprávneho úradného postupu. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za takúto škodu je nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednosti za škodu, vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej obsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii, pretože príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, alebo opomenutie, bez ktorého by škodlivý následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu, ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že subjekt môže byť zodpovedným za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená zodpovednosť za škodu, t.j. protiprávny úkon, alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť škodu skutočne spôsobila. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku. 7. Podľa žalobkyne nesprávny úradný postup orgánov patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR spočíval v tom, že Register obyvateľov SR v Banskej Bystrici na požiadanie Okresného súdu Bratislava III vydal dňa 10.6.2002 potvrdenie o trvalom pobyte, podľa ktorého žalobkyňa mala od 25.11.1996 trvalý pobyt v G. na N.J. W. Č.. XXXX/XX, pričom sa jednalo o nesprávny údaj, čo preukazovala potvrdením o pobyte zo dňa 04.10.2004, ktorý jej vydalo Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, odbor poriadkovej polície Bratislava, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa mala trvalý pobyt na adrese G., K. Š. X a to od 26.3.1999. Vychádzajúc z týchto údajov súd jej vo veci sp. zn. 12C/9/2003 ustanovil v zmysle § 29 OSP opatrovníka z dôvodu, že na oznámenej adrese v G., N. XXXX/XX, bola ako adresát neznáma. Súd prejednal vec s ustanoveným opatrovníkom, bez účasti žalobkyne (v tom prípade žalovanej), ktorá sa o tomto postupe dozvedela až po začatí exekučného konania. V predmetnom konaní sp. zn. 12C/9/2003 ako žalovaná preto nebola prítomná pri prejednaní a rozhodnutí veci. Z toho dôvodu v tejto veci ako žalobkyňa žiadala priznať náhradu škody z nesprávneho úradného postupu, ktorý predstavoval náklady exekučného konania a poplatkov za blokovanie jej účtu bankou. 8. Súd prvej inštancie mal z pripojeného spisu vo veci sp. zn. 12C 9/2003 preukázané, že Register obyvateľov SR skutočne súdu vydal potvrdenie o trvalom pobyte žalobkyne, ktoré nebolo v súlade so skutočnosťou, pretože trvalý pobyt mala žalobkyňa na adrese K. Š. X, G., ako vyplýva z potvrdenia polície zo dňa 4.10.2004. V spise sp. zn. 12C 9/2003 žalobca už označil žalovanú a jej bydlisko správne v súlade so skutočným stavom a takéto správne bydlisko a údaje o trvalom pobyte označila aj Sociálna poisťovňa Bratislava v podaní zo dňa 14.7.2003. Napriek týmto skutočnostiam, ktoré boli súdu známe sa súd v predmetnom konaní nepokúsil doručiť rozhodnutie žalovanej, teda terajšej žalobkyni na uvedenú správnu adresu. Okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že súd musí vyčerpať všetky účelne dostupné prostriedky na zistenie miesta pobytu účastníkov konania vrátane údajov, ktoré poskytol žalobca v návrhu na začatie konania. 9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom orgánov patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a škodou vzniknutou žalobkyni, a tak nie je splnený predpoklad zodpovednosti za škodu. Z uvedeného dôvodu žalobu zamietol. Okrem toho súd prvej inštancie v odôvodnení tiež uviedol, že aj keď orgán patriaci do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR súdu poskytol nesprávny údaj, táto skutočnosť nebola podľa názoru súdu prvej inštancie príčinou vzniku škody, ale bol to skôr postup súdu vo veci sp. zn. 12C/9/2003. V rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 OSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvej inštancie v konaní porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí vytýkal súdu prvej inštancie, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, keď z vykonaného dokazovania nevyplýva, aký nesprávny úradný postup polície a registra obyvateľov škodu spôsobil, k akému porušeniu procesných noriem z ich strany došlo, ako porušili povinnosť vykonať určitý úkon, alebo vydať rozhodnutie a pod. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie už v treťom rozhodnutí rozhodol bez doplnenia ďalšieho dokazovania a na základe tých istých dôkazov dospel k záveru, že jeho doterajšie zistenia sú nesprávne a dospel k presvedčeniu, že na strane žalovaného nie je daná zodpovednosť za škodu. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie dospel k záveru, že hoci došlo k poskytnutiu nesprávneho údaja o mieste pobytu žalobkyne orgánom patriacim do pôsobnosti žalovaného, bol to postup súdu vo veci sp. zn.12C 9/2003, ktorý škodu žalobkyni spôsobil. Súd prvej inštancie takto zbavil zodpovednosti žalovaného, hoci sám vyslovil predchádzajúci názor, že škodu spôsobil žalovaný a v predchádzajúcom rozhodnutí uložil žalovanému povinnosť zaplatiť uplatnenú sumu, ktorú žalobkyňa ako škodu žiadala uhradiť od žalovaného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR. Žalobkyňa preto namietala nezrozumiteľnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie a tiež nezákonnosť tohto rozhodnutia. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie svoj záver opiera o zmenu svojho vnútorného presvedčenia, nakoľko neuvádza, k akému porušeniu povinnosti zo strany súdu konajúceho vo veci sp. zn. 12C/9/2003 došlo a dospel k názoru, že postup súdu vo veci sp. zn. 12C 9/2003 v konaní bol príčinou vzniku škody na strane žalobkyne. Rozsudok je preto nepreskúmateľný a nezákonný a podľa názoru žalobkyne tvrdenie, že súd prvej inštancie nevykonal všetko čo mal, nemá oporu v právnych predpisoch, pretože súd v konaní vo veci sp. zn. 12C/9/2003 dodržal všetky ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok je preto nezákonný, keď súd prvej inštancie neuviedol, čo vlastne porušil súd v konaní vo veci sp. zn. 12C 9/2003. Žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie v záujme objasnenia postupu súdu v konaní vo veci sp. zn. 12C/9/2003 mal vypočuť konajúcu sudkyňu podľa návrhu žalobkyne a pokiaľ tak súd neurobil, a tento dôkaz nevykonal, nezistil tak skutočnosti, ktoré viedli k správaniu sa súdu v predmetnej veci. Podľa názoru žalobkyne vykonaním tohto dôkazu by došlo k objasneniu skutočností, ktoré v spise nie sú a sú v prospech tvrdení žalobkyne o správnom postupe súdu, najmä ak ani súd prvej inštancie neuvádza porušenia konkrétneho predpisu, ktorého sa mala dopustiť príslušná sudkyňa. Súd prvej inštancie posúdil skutkové okolnosti v konaní vo veci sp. zn. 12C/9/2003 tak, že z nich vyvodil nesprávny postup súdu bez toho, aby bolo súdom skonštatované, čo vlastne súd vo veci sp. zn. 12C/9/2003 porušil a teda toto konanie preukázateľne zdôvodnil ako v rozpore so zákonom. Žalobkyňa namietala, že konanie súdu vo veci sp. zn. 12C/9/2003 bolo súdom prvej inštancie nesprávne právne posúdené ako nezákonné a následný záver súdu prvej inštancie o zbavení zodpovednosti žalovaného za škodu bol nesprávny a nedôvodný. Žalobkyňa tvrdila, že v tomto konaní riadne a úplne preukázala porušenie konkrétnych povinností stanovených zákonom, príčinnú súvislosť medzi poskytnutým nesprávnym údajom zo strany orgánov patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, vrátane ich zodpovednosti za správnosť tohto údaju a výšku škody, ktorá v dôsledku nesprávnosti poskytnutého údaju pre konanie súdu žalobkyni priamo vznikla. Z uvedených dôvodov žalobkyňa preto žiadala, aby bolo jej žalobe v celom rozsahu vyhovené. 11. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 19.9.2013, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s tým, že súd prvej inštancie sa v konaní správne vysporiadal so všetkými tvrdeniami strán sporu a vykonal dostatočné dokazovanie na vydanie konečného rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku, ktoré žalobkyňa odvolaním spochybňuje, je vecne správne a postačujúce na objasnenie skutkového a právneho stavu v danej veci. Žalovaný naďalej zastáva názor, že ku škode nedošlo nesprávnym úradným postupom na jeho strane, ale pochybením súdu v konaní vo veci sp. zn. 12C/9/2003, ktorý nevyčerpal všetky účelne dostupné prostriedky na zistenie miesta pobytu žalovanej. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 12. Krajský súd Bratislave ako odvolací súd rozsudkom č. k. 2Co/459/2013-145 zo dňa 29.4.2015 v poradí tretí prvoinštančný rozsudok potvrdil. Na dovolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 17.3.2016, sp. zn. 4Cdo/588/2015 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že podanie žalovaného, ktoré bolo vyjadrením k odvolaniu žalobkyne, nebolo doručené žalobkyni z dôvodu ktorého došlo v konaní k procesnej vade a rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. 13. V nadväznosti na uvedené odvolací súd odstránil vytknutú vadu konania v intenciách Najvyššieho súdu SR a doručil právnemu zástupcovi žalobkyne vyjadrenie žalovaného k jej odvolaniu (č. l. 135). Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že trvá na celej argumentácii uvedenej v podanom odvolaní. Nesúhlasí so závermi tvrdenými žalovaným k podanému odvolaniu, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, nakoľko súd prvej inštancie, v poradí treťom prvoinštančnom konaní, bez doplnenia ďalšieho dokazovania (teda na základe tých istých dôkazov) prišiel k záveru, že jeho doterajšie zistenia sú nesprávne a dospel k presvedčeniu, že na strane žalovaného nie je daná zodpovednosť za škodu a má za to, že je daná na strane súdu. Uvedený záver však predkladá bez toho, aby naplnil skoršiu požiadavku odvolacieho súdu (str. 2 Rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/100/2009 zo dňa 30.09.2009) „riadne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie" k akému porušeniu procesných noriem z jeho strany došlo, ako porušil povinnosť vykonať určitý úkon alebo vydať rozhodnutie a pod. Tento záver súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnený z toho dôvodu, že zo strany súdu nedošlo k porušeniu žiadnych právnych predpisov a povinností stanovených zákonom (s poukazom na §105 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 31.12.2002). Preto súd prvej inštancie pochybil, keď skonštatoval, že hoci došlo k poskytnutiu nesprávneho údaju o mieste pobytu orgánom patriacim do pôsobnosti žalovaného, nesprávny bol postup súdu vo veci sp. zn. 12C/9/2003. Žalobkyňa opätovne poukazuje na to, že súd prvej inštancie nevykonaním dôkazu (výsluch sudkyne)nezistil skutočnosti, ktoré viedli k správaniu sa súdu v predmetnej veci tak, ako sa správal. Žalobkyňa je toho názoru, že vykonaním uvedeného dôkazu by došlo k objasneniu skutočností, ktoré v spise nie sú a sú v prospech tvrdení žalobcu o správnom postupe súdu, najmä ak ani súd neuvádza porušenia konkrétneho predpisu, ktorého sa mala dopustiť príslušná sudkyňa. Žalobkyňa ďalej uvádza, že z dôkazov vyplýva, že príčinou vzniku škody nebolo nesplnenie povinnosti podľa rozsudku zo dňa 2.10.2003 vo veci 12C/9/2003, ktorý bol aj exekučným titulom a ani samotné súdne konanie, ale skutočnosť, že v dôsledku nesprávnych údajov, ktoré poskytol orgán v pôsobnosti žalovaného, za správnosť ktorých zodpovedajú orgány v pôsobnosti žalovaného, že začalo exekučné konanie, z dôvodu nedoručenia rozhodnutia súdu žalobkyni, aby ho mohla dobrovoľne splniť. Nesplnenie povinnosti uloženej žalobkyni totiž nebolo spôsobené svojvoľným odmietnutím úhrady a nečinnosťou žalobkyňou, ale ako príčinný následok nedoručenia predmetného rozhodnutia súdu z dôvodu, že súd komunikoval so žalobkyňou prostredníctvom nesprávnej adresy, ktorá tomuto súdu bola oznámená orgánom patriacim pod pôsobnosť žalovaného, a za nesprávnosť ktorej nesie zodpovednosť. Argumentáciu, že žalobkyňa mohla podať odvolanie voči rozsudku v konaní sp. zn. 12C/9/2003, a keby namietal odňatie možnosti konať pred súdom, došlo by k zrušeniu rozsudku zo dňa 2.10.2003 vo veci sp. zn. 12C/9/2003, ktorý bol aj exekučným titulom, v dôsledku čoho by musela byť exekúcia zastavená a žalobkyňa by tak predišla vzniku škody, spočívajúcej v trovách konania, je podľa názoru žalobkyne výslovne špekulatívna, nemajúca oporu v žiadnom relevantnom dôkaze, že by takýto stav mohol nastať. Žalobkyňa žiada odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, 14. Žalovaný dupliku k vyjadreniu žalobkyne nepodal. 15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem ( § 470 odsek 1 CSP ), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 16. Odvolací súd opätovne preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP ). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobkyňa v podanom odvolaní namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol návrh s odôvodnením, že žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom orgánov patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a škodou vzniknutou žalobkyni, a tak nie je splnený predpoklad zodpovednosti za škodu a súd preto žalobu zamietol. Okrem toho súd prvej inštancie zastával názor, že aj keď orgán patriaci do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR súdu poskytol nesprávny údaj, táto skutočnosť nebola podľa názoru súdu príčinou vzniku škody, ale bol to postup súdu vo veci sp. zn. 12C 9/2003. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o nesprávnom postupe súdu v konaní vo veci sp. zn. 12C 9/2003. Ďalej namietala neúplné zistenie skutkového stavu veci a porušenie práva žalobkyne na spravodlivé súdne konanie. 21. V posudzovanej veci nebolo medzi stranami konania sporné a ani namietané, že Register obyvateľov SR na požiadanie Okresného súdu Bratislava III vydal dňa 10.6.2002 potvrdenie o trvalom pobyte, podľa ktorého žalobkyňa mala od 25.6.1996 trvalý pobyt v G., N. W.. Č.. XXXX/XX, pričom sa jednalo o nesprávny údaj, čo preukazovala potvrdením o pobyte zo dňa 4.10.2004, ktorý jej vydalo Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, odbor poriadkovej polície Bratislava, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa mala trvalý pobyt na adrese G., K. Š. X a to od 26.3.1999. 22. Žalobkyňa tvrdila, že orgány patriace do rezortu Ministerstva vnútra SR svojim nesprávnym úradným postupom spôsobili žalobkyni škodu, pretože v prípade správneho úradného postupu a to oznámenia správnych údajov týkajúcich sa trvalého pobytu žalobkyne centrálnym registrom obyvateľstva, by žalobkyni nebola odňatá možnosť konať pred súdom a v dôsledku toho by nemusela byť nariadená exekúcia, v ktorej vznikli žalobkyni ďalšie náklady, ktoré si žalobkyňa uplatnila v tomto konaní. 23. Spornou zostala otázka (ne)existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Okresný súd dospel k záveru, že tento predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu splnený nebol a s týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd. 24. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. 25. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje. 26. V posudzovanej veci žalobkyňa zaplatenie trov exekúcie označila za majetkovú ujmu spôsobenú jej žalovaným, preto za ňu požadovala náhradu; za príčinu vzniku tejto ujmy považovala nesprávny úradný postup orgánu žalovaného, spočívajúci v tom, že porušil svoju zákonnú povinnosť a nenahlásil do evidencie miesto trvalého pobytu žalobkyne (č. l. 80 spisu - vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa 5.11.2010). Otázku príčinnej súvislosti bolo preto potrebné skúmať práve vo vzťahu uvedeného nesprávneho úradného postupu orgánov Ministerstva vnútra a škody spočívajúcej v zaplatení trov exekúcie. Bolo teda potrebné posúdiť, či nevydanie správnej adresy miesta bydliska žalobkyne (v pôvodnom konaní žalovanej) malo (ako príčina) priamo (bezprostredne) za následok vznik škody spočívajúcej v zaplatení trov exekúcie. 27. Povinnosť žalobkyne zaplatiť trovy exekúcie v prípade nesplnenia jej povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia súdu, bola založená nesplnením jej povinnosti vyplývajúcej z právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu vo veci sp. zn. 12C 9/2003. Podstatnou a bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok zaplatenie trov exekúcie, je preto porušenie tejto povinnosti žalobkyňou (v danom konaní žalovanou). Keďže dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobkyne, vyplývajúcej z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozsudku vo veci sp. zn. 12C 9/2003) bolo exekučné konanie, táto skutočnosť je výlučnou príčinou, ktorá spôsobila žalobkyňou označenú ujmu. Vznik škody bol teda spôsobený výlučne porušením povinnosti samotnou žalobkyňou. To ale súčasne znamená, že je - ako priama príčina vzniku žalobkyňou označenej ujmy - vylúčená iná príčina (iné protiprávne konanie alebo opomenutie). 28. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a škodou, náhrady ktorej sa žalobkyňa domáha v tomto konaní, nie je vzťah príčiny a následku a preto je správny právny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je povinný nahradiť žalobkyni škodu. 29. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 5.11.2010 k príčinnej súvislosti uviedol, že: „táto existuje v tom zmysle, že keby bol policajný orgán riadne konal v zmysle zákona, miesto trvalého pobytu riadne zaevidoval v evidencii, na základe toho by súd dostal správny údaj o mieste pobytu žalobkyne, táto by mohla v predmetnom súdnom konaní ako účastník konania vystupovať. Takto súd dostal informáciu o nesprávnom mieste pobytu v čase, keď už dávnejšie existovala iná adresa K. Š. X, G.. Súd na základe toho, keďže adresa z polície bola vykázaná ako neznámy adresát, reagoval tak, že ustanovil opatrovníka a rozhodol vo veci samej, teda odňal vlastne možnosť žalobkyni konať pred súdom.“ 30. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 OSP majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv a to napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 OSP), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 OSP), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 OSP), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 OSP), právo na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 OSP)). 31. Podľa odvolacieho súdu, v danom prípade nie je dôvodné tvrdenie žalobkyne, že v dôsledku uvedeného, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože konanie vo veci sp. zn. 12C 9/2003 bolo právoplatne skončené za účasti súdom ustanoveného opatrovníka. 32. Odvolací súd poukazuje na správny záver súdu prvej inštancie, vyplývajúci z odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobkyňa nepodala voči rozsudku zo dňa 2.10.2003 v konaní sp. zn. 12C 9/2003 odvolanie, keď jej bol tento dodatočne doručený, hoci tak urobiť mohla, keďže namietala nedostatky v doručovaní v konaní sp. zn. 12C 9/2003. Podľa správneho názoru súdu prvej inštancie, pokiaľ by žalobkyňa odvolanie podala a bolo by zistené, že jej bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom, došlo by k zrušeniu rozsudku zo dňa 2.10.2003 vo veci sp. zn. 12C 9/2003, ktorý bol zároveň exekučným titulom v konaní sp. zn. 39Er 437/2004, v dôsledku čoho by musela byť exekúcia zastavená a žalobkyňa by tak predišla vzniku škody, spočívajúcej v trovách exekučného konania. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že nemohla namietať uplatnený nárok v konaní vo veci sp. zn. 12C 9/2003 treba uviesť, že ide o tvrdenia žalobkyne ničím nepodložené a nepreukázané. 33. V odvolaní žalobkyňa neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi podstatnými pre vec samú v zmysle § 366 CSP ( § 205a OSP ), s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom a dovolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).