Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/459/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206200003 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1206200003.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová v právnej veci žalobkyne: F.J.. N. G., bytom E. XX, G., zastúpená advokátom Mgr. Rastislavom Domčekom, Černyševského 26, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C 1/2006-125 zo dňa 15.4.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C 1/2006-125 zo dňa 15.4.2013 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 18C 1/2006-125 zo dňa 15.4.2013 zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom proti žalovanému zaplatenia sumy 9.037,50 Sk po pripustení zmeny návrhu zaplatenia sumy 15.896,50 Sk. V návrhu žalobkyňa uviedla, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 12.11.2008 č.k. 18C 1/2006-50 rozhodol tak, že žalobkyňa si nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom uplatnila z dôvodu, že škoda jej vznikla zavinením žalovaného, keď KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako žalobca podala dňa 27.5.2002 na Okresný súd Bratislava II návrh na zaplatenie 7.053,- Sk s príslušenstvom proti žalovanej N. G. a v súvislosti s týmto konaním súd overoval trvalý pobyt žalovanej v Registri obyvateľov SR Banská Bystrica, na základe čoho bolo dňa 12.6.2002 súdu doručené potvrdenie o trvalom pobyte, z ktorého vyplývalo, že žalovaná má od 25.11.1996 trvalý pobyt v G., N.Ť. W. XXXX/XX, čo je v obvode Okresného súdu Bratislava II. Súdu sa nepodarilo na túto adresu doručiť žalovanej do vlastných rúk návrh a platobný rozkaz. Ďalším dopytom súd na pošte zistil, že žalovaná by sa mala zdržiavať na adrese u V. Č., ale aj zásielku s takto označenou doručenkou žalovaná neprevzala. Súd opätovne zisťoval pobyt žalovanej prostredníctvom sociálnej poisťovne, ktorá oznámila adresu K. Š. X, G.. Súd vychádzal zo zistenia, že podľa evidencie v Registri obyvateľstva má žalovaná trvalý pobyt na adrese N. XX, G., čo potvrdila aj pošta oznámením zo dňa 14.3.2003 a pretože sa súdu nepodarilo doručiť žalovanej na túto adresu trvalého pobytu zásielku súdu, súd jej v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka. Súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý bol právoplatný dňa 16.12.2003 a vykonateľný dňa 19.12.2003. Pretože žalovaní bola zastúpená opatrovníkom, nevedela o svojom záväzku voči spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa a.s. a dozvedela sa o tom až z exekučného konania. Žalobkyni vznikla škoda nesprávnym úradným postupom, keď v konaní bolo preukázané, že Centrálny register obyvateľov v Banskej Bystrici na dopyt súdu potvrdením zo dňa 12.6.2002 oznámil, že žalobkyňa má trvalý pobyt od 25.11.1996 I. G. na N. W. Č.. XX. Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 2.10.2003 bola predvolaná z adresy N. XX, G., prostredníctvom príslušného oddelenia policajného zboru, ktorý vrátil súdu doručenku ako nedoručenú s oznámením, že na uvedenej adrese už jeden rok nebýva s tým, že lustráciou polície bol zistený trvalý pobyt žalobkyne na N. XX I. G. napriek tomu, že od roku 1999 bola trvale prihlásená v G., K. Š. X. Z iného potvrdenie, vydaného dňa 4.10.2004 Krajským riaditeľstvom PZ v Bratislave, odbor poriadkovej polície vyplýva, že žalobkyňa má trvalý pobyt v G., K. Š.M. X od 26.3.1999, čo bolo preukázané dokladom zo dňa 22.4.1999. Z uvedeného je zrejmé, že orgány patriace do rezortu Ministerstva vnútra SR svojím nesprávnym úradným postupom spôsobili žalobkyni škodu, pretože v prípade správneho úradného postupu a to oznámenia správnych údajov týkajúcich sa trvalého pobytu žalobkyne centrálnym registrom obyvateľstva, by žalobkyni nebola odňatá možnosť konať pred súdom a v dôsledku toho by nemusela byť nariadená exekúcia, v dôsledku ktorej vznikli žalobkyni ďalšie náklady, ktoré si žalobkyňa uplatnila v tomto konaní. Žalovaný žiadal návrh žalobkyne zamietnuť, namietal, že v danom prípade nie je možné považovať postup príslušných útvarov policajného zboru a zamestnancov odporcu za nesprávny a namietal tiež, že chýba príčinná súvislosť medzi konaním týchto orgánov a škodou, ktorá žalobkyni vznikla. Žalovaný tvrdil, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup a nebolo tiež zistené, v čom nesprávny úradný postup spočíval. Podľa názoru žalovaného nie je vo veci pasívne legitimovaný, nakoľko k vzniku škody, ktorej sa žalobkyňa domáha v tomto konaní nedošlo nesprávnym úradným postupom žalovaného, ale nesprávnym úradným postupom súdu, ktorý nezákonne ustanovil žalobkyni opatrovníka a preto vecne legitimovaným v tomto konaní má byť štát zastúpený Ministerstvom spravodlivosti SR a namietal tiež premlčanie uplatneného nároku. V dôsledku zrušenia rozhodnutia okresného súdu, ktorým návrhu žalobkyne vyhovel, okresný súd znovu prejednal danú vec a opakovane vo veci rozhodol, pričom vychádzal z ustanovení § 14, § 17 zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov, podľa ktorého ohlasovne nie sú pri hlásení pobytu občanov a pri vedení evidencie pobytu občanov povinné podávať hlásenia orgánom vedúcim evidenciu pobytu občanov. Podľa § 17 ods. 1 tohto zákona evidenciu pobytu občanov v obciach vedú ohlasovne a evidenciu pobytu občanov vedú útvary zboru národnej bezpečnosti určené Federálnym ministerstvom vnútra. Po opakovanom zrušení rozhodnutia odvolacím súdom okresný súd znovu posúdil uplatnený nárok žalobkyne. V odôvodnení uviedol, že predmetom sporu je náhrada škody z nesprávneho úradného postupu. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za takúto škodu je nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednosti za škodu, vyžaduje sa, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej obsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii, pretože príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, alebo opomenutie, bez ktorého by škodlivý následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu, ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Ďalej okresný súd zdôraznil, že subjekt môže byť zodpovedným za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená zodpovednosť za škodu, t.j. protiprávny úkon, alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť škodu skutočne spôsobila. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku. Podľa žalobkyne nesprávny úradný postup orgánom patriacim do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR spočíval v tom, že register obyvateľov SR v Banskej Bystrici na požiadanie Okresného súdu Bratislava III vydal dňa 10.6.2002 potvrdenie o trvalom pobyte, podľa ktorého žalobkyňa mala od 25.11.1996 trvalý pobyt v G. na N. W. Č.. XXXX/XX, pričom sa jednalo o nesprávny údaj, čo preukazovala potvrdením o pobyte zo dňa 4.10.2004, ktorý jej vydalo Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, odbor poriadkovej polície Bratislava, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa mala trvalý pobyt na adrese G., K. Š. X a to od 26.3.1999. Vychádzajúc z týchto údajov súd jej vo veci ustanovil v zmysle § 29 O.s.p. opatrovníka z dôvodu, že na oznámenej adrese v G., N. XXXX/XX, bola ako adresát neznáma. Súd prejednal vec s ustanoveným opatrovníkom, bez účasti žalobkyne (v tom prípade žalovanej), ktorá sa o tomto postupe dozvedela až po začatí exekučného konania. V predmetnom konaní ako žalovaná preto nebola prítomná pri prejednaní a rozhodnutí veci. Z toho dôvodu v tejto veci ako žalobkyňa žiadala priznať náhradu škody z nesprávneho úradného postupu, ktorý predstavoval náklady exekučného konania a poplatkov za blokovanie jej účtu bankou. Súd mal z pripojeného spisu vo veci sp. zn. 12C 9/2003 preukázané, že Register obyvateľov SR skutočne súdu vydal potvrdenie o trvalom pobyte žalobkyne, ktoré nebolo v súlade so skutočnosťou, pretože trvalý pobyt mala žalobkyňa na adrese K. Š. X, G., ako vyplýva z potvrdenia polície zo dňa 4.10.2004. V spise sp. zn. 12C 9/2003 žalobca už označil žalovanú a jej bydlisko správne v súlade so skutočným stavom a takéto správne bydlisko a údaje o trvalom pobyte označila aj Sociálna poisťovňa Bratislava v podaní zo dňa 14.7.2003. Napriek týmto skutočnostiam, ktoré boli súdu známe sa súd nepokúsil doručiť rozhodnutie žalovanej, teda terajšej žalobkyni na uvedenú správnu adresu. Okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že súd musí vyčerpať všetky účelne dostupné prostriedky na zistenie miesta pobytu účastníkov konania vrátane údajov, ktoré poskytol žalobca v návrhu na začatie konania. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom orgánov patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a škodou vzniknutou žalobkyni, a tak nie je splnený predpoklad zodpovednosti za škodu a súd preto návrh zamietol. Okrem toho okresný súd v odôvodnení tiež uviedol, že aj keď orgán patriaci do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR súdu poskytol nesprávny údaj, táto skutočnosť nebola podľa názoru súdu príčinou vzniku škody, ale bol to postup súdu vo veci sp. zn. 12C 9/2003. V rozsudku súd uviedol, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu vyhovel v celom rozsahu, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že okresný súd v konaní porušil jej právo na spravodlivé súdne konanie, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež namietala, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí vytýkal okresnému súdu, že nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., keď z vykonaného dokazovania nevyplýva, aký nesprávny úradný postup polície a registra obyvateľov škodu spôsobil, k akému poškodeniu procesných noriem z ich strany došlo, ako porušili povinnosť vykonať určitý úkon, alebo vydať rozhodnutie a pod. Žalobkyňa namietala, že okresný súd už v treťom rozhodnutí rozhodol bez doplnenia ďalšieho dokazovania a na základe tých istých dôkazov dospel k záveru, že jeho doterajšie zistenia sú nesprávne a dospel k presvedčeniu, že na strane odporcu nie je daná zodpovednosť za škodu. V napadnutom rozhodnutí súd dospel k záveru, že hoci došlo k poskytnutiu nesprávneho údaja o mieste pobytu žalobkyne orgánom patriacim do pôsobnosti žalovaného, bol to postup súdu vo veci sp. zn. 12C 9/2003, ktorý škodu žalobkyni spôsobil. Súd takto zbavil zodpovednosti žalovaného v konaní sp. zn. 12C 9/2003, hoci sám vyslovil predchádzajúci názor, že škodu spôsobil žalovaný a v predchádzajúcom rozhodnutí uložil žalovanému povinnosť zaplatiť uplatnenú sumu, ktorú žalobkyňa ako škodu žiadala uhradiť od odporcu Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR. Žalobkyňa preto namietala nezrozumiteľnosť dôvodov rozsudku okresného súdu a tiež nezákonnosť tohto rozhodnutia. V terajšom rozhodnutí súd svoj záver opiera o zmenu svojho vnútorného presvedčenia, nakoľko neuvádza, k akému porušeniu povinnosti zo strany súdu konajúceho vo veci sp. zn. 12C 9/2003 došlo a dospel k názoru, že postup súdu vo veci sp. zn. 12C 9/2003 v konaní bol príčinou vzniku škody na strane žalobkyne. Rozsudok je preto nepreskúmateľný a nezákonný a podľa názoru žalobkyne tvrdenie, že súd nevykonal všetko čo mal, nemá oporu v právnych predpisoch, pretože súd v konaní vo veci sp. zn. 12C 9/2003 dodržal všetky ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok je preto nezákonný, keď okresný súd neuviedol, čo vlastne porušil súd v konaní vo veci sp. zn. 12C 9/2003. Žalobkyňa ďalej namietala, že okresný súd v záujme objasnenia postupu súdu v konaní vo veci sp. zn. 12C 9/2003 mal vypočuť konajúcu sudkyňu podľa návrhu žalobkyne a pokiaľ tak súd neurobil, tento dôkaz nevykonal a tak nezistil skutočnosti, ktoré viedli k správaniu sa súdu v predmetnej veci. Podľa názoru žalobkyne vykonaním tohto dôkazu by došlo k objasneniu skutočností, ktoré v spise nie sú a sú v prospech tvrdení žalobkyne o správnom postupe súdu, najmä ak ani súd neuvádza porušenia konkrétneho predpisu, ktorého sa mala dopustiť príslušná sudkyňa. Súd posúdil skutkové okolnosti v konaní vo veci sp. zn. 12C 9/2003 tak, že z nich vyvodil nesprávny postup súdu bez toho, aby bolo súdom skonštatované, čo vlastne súd vo veci sp. zn. 12C 9/2003 porušil a teda súd toto konanie preukázateľne zdôvodnil ako v rozpore so zákonom. Žalobkyňa namietala, že konanie súdu vo veci sp. zn. 12C 9/2003 bolo okresným súdom nesprávne právne posúdené ako nezákonné a následný záver súdu o zbavení zodpovednosti žalovaného za škodu bol nesprávny a nedôvodný. Žalobkyňa tvrdila, že v tomto konaní riadne a úplne preukázala porušenie konkrétnych povinností stanovených zákonom, príčinnú súvislosť medzi poskytnutým nesprávnym údajom zo strany orgánov patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, vrátane ich zodpovednosti za správnosť tohto údaju a výšku škody, ktorá v dôsledku nesprávnosti poskytnutého údaju pre konanie súdu žalobkyni priamo vznikla. Z uvedených dôvodov žalobkyňa preto žiadala, aby bolo jej návrhu v celom rozsahu vyhovené. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 19.9.2013, ktorý žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť s tým, že okresný súd sa v konaní správne vysporiadal so všetkými tvrdeniami účastníkov a vykonal dostatočné dokazovanie na vydanie konečného rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku, ktoré žalobkyňa odvolaním spochybňuje, je vecne správne a postačujúce na objasnenie skutkového a právneho stavu v danej veci. Žalovaný naďalej zastáva názor, že ku škode nedošlo nesprávnym úradným postupom na jeho strane, ale pochybením súdu, ktorý nevyčerpal všetky účelne dostupné prostriedky na zistenie miesta pobytu účastníkov konania. Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci okresný súd zamietol návrh s odôvodnením, že žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom orgánov patriacich do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a škodou vzniknutou žalobkyni, a tak nie je splnený predpoklad zodpovednosti za škodu a súd preto návrh zamietol. Okrem toho okresný súd zastával názor, že aj keď orgán patriaci do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR súdu poskytol nesprávny údaj, táto skutočnosť nebola podľa názoru súdu príčinou vzniku škody, ale bol to postup súdu vo veci sp. zn. 12C 9/2003. Navrhovateľka namietala nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti so záverom súdu o nesprávnom postupe súdu v konaní vo veci sp. zn. 12C 9/2003. Ďalej namietala neúplné zistenie skutkového stavu veci a porušenie práva navrhovateľky na spravodlivé súdne konanie. V posudzovanej veci nebolo medzi účastníkmi sporné a ani namietané, že Register obyvateľov SR na požiadanie Okresného súdu Bratislava III vydal dňa 10.6.2002 potvrdenie o trvalom pobyte, podľa ktorého žalobkyňa mala od 25.6.1996 trvalý pobyt v G., N. W.. Č.. XXXX/XX, pričom sa jednalo o nesprávny údaj, čo preukazovala potvrdením o pobyte zo dňa 4.10.2004, ktorý jej vydalo Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, odbor poriadkovej polície Bratislava, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa mala trvalý pobyt na adrese G., K. Š. X a to od 26.3.1999. Žalobkyňa tvrdila, že orgány patriace do rezortu Ministerstva vnútra SR svojim nesprávnym úradným postupom spôsobili žalobkyni škodu, pretože v prípade správneho úradného postupu a to oznámenia správnych údajov týkajúcich sa trvalého pobytu žalobkyne centrálnym registrom obyvateľstva, by žalobkyni nebola odňatá možnosť konať pred súdom a v dôsledku toho by nemusela byť nariadená exekúcia, v ktorej vznikli žalobkyni ďalšie náklady, ktoré si žalobkyňa uplatnila v tomto konaní. Spornou zostala otázka (ne)existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Okresný súd dospel k záveru, že tento predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu splnený nebol a s týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje. V posudzovanej veci žalobkyňa zaplatenie trov exekúcie označil za majetkovú ujmu spôsobenú jej žalovaným, preto za ňu požadovala náhradu; za príčinu vzniku tejto ujmy považovala nesprávny úradný postup orgánu žalovaného, spočívajúci v tom, že porušil svoju procesnú zákonnú povinnosť a nenahlásil do evidencie miesto trvalého pobytu navrhovateľky (č.l. 80 spisu - vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní dňa 5.11.2010). Otázku príčinnej súvislosti bolo preto potrebné skúmať práve vo vzťahu uvedeného nesprávneho úradného postupu orgánov Ministerstva vnútra a škody spočívajúcej v zaplatení trov exekúcie. Bolo teda potrebné posúdiť, či nevydanie správnej adresy miesta bydliska žalobkyne (v pôvodnom konaní žalovanej) malo (ako príčina) priamo (bezprostredne) za následok vznik škody spočívajúcej v zaplatení trov exekúcie. Povinnosť žalobkyne zaplatiť trovy exekúcie v prípade nesplnenia jej povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia súdu, bola založená nesplnením jej povinnosti vyplývajúcej z právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu vo veci sp. zn. 12C 9/2003. Podstatnou a bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok zaplatenie trov exekúcie, je preto porušenie tejto povinnosti žalobkyňou (v danom konaní žalovanou). Keďže dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobkyne, vyplývajúcej z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozsudku vo veci sp. zn. 12C 9/2003) bolo exekučné konanie, táto skutočnosť je výlučnou príčinou, ktorá spôsobila žalobkyňou označenú ujmu. Vznik škody bol teda spôsobený výlučne porušením povinnosti samotnou žalobkyňou. To ale súčasne znamená, že je - ako priama príčina vzniku žalobkyňou označenej ujmy - vylúčená iná príčina (iné protiprávne konanie alebo opomenutie). Na základe uvedeného možno uzavrieť, že medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a škodou, náhrady ktorej sa žalobkyňa domáha v tomto konaní, nie je vzťah príčiny a následku. Správny je preto záver súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, že príčinou následku (vzniku povinnosti žalobkyne zaplatiť trovy exekúcie), bola nečinnosť žalobkyne (nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z rozsudku súdu). V dôsledku tohto je správny aj právny záver okresného súdu, že žalovaný nie je povinný nahradiť navrhovateľke (žalobkyni) škodu. Právny zástupca navrhovateľky (žalobkyne) na pojednávaní dňa 5.11.2010 k príčinnej súvislosti uviedol, že: „táto existuje v tom zmysle, že keby bol policajný orgán riadne konal v zmysle zákona, miesto trvalého pobytu riadne zaevidoval v evidencii, na základe toho by súd dostal správny údaj o mieste pobytu žalobkyne, táto by mohla v predmetnom súdnom konaní ako účastník konania vystupovať. Takto súd dostal informáciu o nesprávnom mieste pobytu v čase, keď už dávnejšie existovala iná adresa K. Š. X, G.. Súd na základe toho, keďže adresa z polície bola vykázaná ako neznámy adresát, reagoval tak, že ustanovil opatrovníka a rozhodol vo veci samej, teda odňal vlastne možnosť žalobkyni konať pred súdom.“ Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv a to napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), predkladať a označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.), právo na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)). Podľa odvolacieho súdu, v danom prípade nie je dôvodné tvrdenie navrhovateľky (žalobkyne), že v dôsledku uvedeného, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože konanie vo veci sp. zn. 12C 9/2003 bolo právoplatne skončené za účasti súdom ustanoveného opatrovníka, v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného a žalobkyňa tvrdila, že sa už nemala možnosť vo veci vyjadriť a namietať v tomto konaní uplatnený nárok. Odvolací súd poukazuje na správny záver okresného súdu, vyplývajúci z odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobkyňa nepodala voči rozsudku zo dňa 2.10.2003 sp. zn. 12C 9/2003 odvolanie, keď jej bol tento dodatočne doručený, hoci tak urobiť mohla, keďže namietala nedostatky v doručovaní v konaní sp. zn. 12C 9/2003. Podľa správneho názoru okresného súdu, pokiaľ by žalobkyňa odvolanie podala a bolo by zistené, že jej bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom, došlo by k zrušeniu rozsudku zo dňa 2.10.2003 vo veci sp. zn. 12C 9/2003, ktorý bol zároveň exekučným titulom v konaní sp. zn. 39Er 437/2004, v dôsledku čoho by musela byť exekúcia zastavená a žalobkyňa by tak predišla vzniku škody, spočívajúcej v trovách exekučného konania. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že nemohla namietať uplatnený nárok v konaní vo veci sp. zn. 12C 9/2003 treba uviesť, že ide o tvrdenia žalobkyne ničím nepodložené a nepreukázané. Odvolací súd zastáva názor, že ani nesprávny úradný postup žalovaného nebránil žalobkyni podať odvolanie proti rozsudku vo veci sp. zn. 12C 9/2003 zo dňa 2.10.2003 a tak namietať v uvedenom konaní uplatnený nárok. So zreteľom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobkyňa neopodstatnene namietala správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu. Odvolací súd sa so záverom súdu stotožňuje a poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva, že aj keď súd v konaní účastníkovi ustanoví opatrovníka a dodatočne sa zistí (po doručení rozsudku účastníkovi), že pre tento procesný postup súdu neboli splnené zákonné podmienky, neznamená to, že po doručení rozsudku priamo účastníkovi konania, nemá tento možnosť napadnúť rozsudok odvolaním. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.