Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/202/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207206325 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1207206325.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcov: 1/ Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), Letisko M.R. Štefánika, Bratislava, 2/ Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky <https://www.mindop.sk/>, Námestie Slobody 6, Bratislava, proti žalovanej: K.. D. H., T. XX, D., zastúpenej Podhorský & Partners, s. r. o., Zámocká 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolania žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 20C/45/2007-514, zo dňa 11.12.2016, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 20C/45/2007-536, zo dňa 26.2.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súde 6.3.2007 sa žalobca 1/ pôvodne domáhal proti žalovanému 1/ (S. D.) a žalovanej 2/ (F. K.) určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Uznesením č.k. 20C/45/2007-130, zo dňa 7.5.2010, súd prvej inštancie zastavil konanie proti žalovanej 2/. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 20C/45/2007-390, zo dňa 16.5.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/404/2013-428, zo dňa 17.2.2014, právoplatným 14.6.2013, pripustil vstup ďalšieho účastníka na strane žalobcu a súčasne pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej žalobca žiadal, aby súd určil, že žalobca 1/ je spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 pozemku parc. registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. Č.. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere 3.947 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území C., V. D. - K. Č. C.Ň., V. D. X., zapísaný na LV Č.. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pričom sa jedná o spoluvlastnícky podiel, ku ktorému je podľa LV č. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu evidovaný ako spoluvlastník vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. žalovaný (podľa geometrického plánu vypracovaného X.. S.Á. K. Č.. XXX/XXXX D. N.. Č.. XXX/X O. N.. Č.. XXX/ X, kedysi vedené na pozemkovo knižnej vložke Č.. XXX, zlúčené a prečíslované na parc. Č.. XXXX/XX); ďalej žiadal určiť, že žalobca 1/ je spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. pozemku, parc. registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. Č.. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o celkovej výmere XXX K.X, nachádzajúci sa v katastrálnom území C.O., obec D. - K. Č. C.O., V. D. X., tak ako je vyznačený na geometrickom pláne č. 7/2009, vypracovanom 23.1.2009 spoločnosťou ZNALCI, s.r.o., a uvedený pozemok je identický s pozemkom parc. registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu, parc. č. XXX/X, druh pozemku: V. N.A., V. P. C. XXX K.X, nachádzajúci sa v katastrálnom území C., V. D. - K. Č.Ť. C., V. D. X., zapísaný na LV Č.. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pričom sa jedná o spoluvlastnícky podiel, ku ktorému je podľa LV č. XXXX Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu evidovaný ako spoluvlastník vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. žalovaný (ďalej súhrnne len „sporné pozemky“). Žalobca 1/ napokon pre prípad, že predmetnému primárnemu petitu nebude možné v celosti vyhovieť, žiadal, aby súd určil, že spoluvlastníkom sporných pozemkov o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. je žalobca 2/. Dňa 7.12.2014 žalovaný S. D. zomrel a v konaní súd prvej inštancie ďalej pokračoval s univerzálnou dedičkou zo závetu poručiteľa K.. D. H., W.. N., t.j. žalovanou. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal vo vzťahu k skutkovému stavu za preukázané, že sporné pozemky zapísané v evidencii nehnuteľností v katastrálnom území C. nadobudli v roku 1928 kúpnou zmluvou S. Z. O. J. Z., W.. I.Á.. Na základe návrhu prídelového plánu z 27.8.1948 zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v katastrálnom území C., ktorý vyhotovila Miestna roľnícka komisia a Okresná roľnícka komisia a ktorý bol preskúmaný a schválený Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sporné pozemky boli pridelené právnym predchodcom žalovanej, a to 18.10.1948, keď Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vydalo v tomto rozsahu aj výmer č. XXXX/XX-X (ďalej len „výmer“) o vlastníctve pôdy pre právnych predchodcov žalovanej (prídelcov). Ďalej súd prvej inštancie zistil, že podľa rozhodnutia ONV Bratislava - vidiek č. 4/4238/82 - maj, zo dňa 22.9.1982 finančný odbor ONV ustálil, že nehnuteľnosť zapísaná na meno S. Z. O. J. Z., W.. I. v podiele 1. sa považuje za majetok opustený z dôvodu, že vlastníci sú vysťahovaní, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 15.10.1982. Podľa hospodárskej zmluvy č. B 35/82 o prevode správy národného majetku medzi MNV C. ako odovzdávajúcim a Výstavba letísk Bratislava ako preberajúcim, ku dňu 1.12.1982 z dôvodu investičnej akcie „Rekonštrukcia a predĺženie VPD 1-31 na letisku Bratislava“ bola prevedená správa národného majetku, a to v časti sporných pozemkov; podľa prílohy tejto hospodárskej zmluvy prevádzal sa aj pozemok vl. č. XXX, N.. Č.. XXX/X V. C. XXX K.X O. N.. Č.. XXX/X V. C. X.XXX K.X + XXX K.X, spolu o výmere X.XXX K.X. Ďalej upriamil pozornosť na to, že podľa hospodárskej zmluvy č. ČSA 85/85-POZ/S-31 o prevode správy národného majetku medzi ONV Bratislava II ako odovzdávajúcim a Československé aerolínie, letisko Ruzine, Praha ako preberajúcim pre potreby letiska podľa geometrického plánu č.411-27020 z 15.12.1983 (jednalo sa o zabratú N.. Č.. XXX/X V. C. X.XXX K.X, N.. Č.. XXX/X V. C. XXX K.X O. N.. Č.. XXX/X V. C. X.XXX K.X, P. N.. V. C. X.XXX K.X), na meno Z. S. O. J. Z., W.. I.. Podľa prílohy tejto zmluvy sa prevádzal aj pozemok vl. č. XXX, N.. Č.. XXX/X V. výmere XXX K.X O. N.. Č.. XXX/X V. C. X.XXX K.X + XXX K.X, I. V. C. X.XXX K.X. Podľa potvrdenia Národného výboru hl. mesta SSR Bratislava z 3.12.1984 vydaného za účelom vykonania knižných zápisov v evidencii nehnuteľností majetok S. Z. O. J. Z.W., W.. I. prešiel do štátneho socialistického vlastníctva. 3. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené najprv posudzoval, či na podanej určovacej žalobe má žalobca naliehavý právny záujem, keď v danej veci v priebehu konania došlo k čiastočnému vyriešeniu sporu dohodou. Mal za to, že v posudzovanej veci už samotný charakter sporu o určenie vlastníckeho práva nasvedčuje tomu, že v konaní existuje naliehavosť na určení vlastníckeho práva, keď mal preukázané, že sporné pozemky sú evidované v katastri nehnuteľností duplicitne a keď v sporovom konaní vystupujú proti sebe duplicitne evidovaní vlastníci. Medzi stranami sporu nedošlo k dohode, ktorou by sa odstránila duplicita zápisov sporných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, a teda v evidencii nehnuteľností takýto stav trvá. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že spornou bola skutočnosť, či vyššie uvedený výmer o vlastníctve pôdy z roku 1948, u ktorého absentuje pečiatka a ktorý bol predložený len vo fotokópii, je skutočne listinou preukazujúcou vlastnícke právo, t.j. či bol vydaný, či je platný. V tejto súvislosti ozrejmil, že predmetný výmer síce neobsahuje úradnú pečiatku, avšak táto listina je vydaná na úradnom tlačive so znakom republiky vo forme ako vyžadoval vtedajší zákon; absencia úradnej pečiatky nie je dôvodom pochybovať o platnom a perfektnom rozhodnutí vydanom v správnom konaní. Poukázal na § 68 vl. nariadenia č. 8/1928 Sb., podľa ktorého v písomnom rozhodnutí musí byť označený úrad, ktorý ho vydáva, musí byť uvedený dátum a pripojený podpis orgánu k tomu oprávnenému. Z uvedeného ustanovenia mu nevyplynulo, že by k platnosti predmetného výmeru mal byť pripojený odtlačok úradnej pečiatky. Na podporu uvedeného odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.12.2012, sp. zn. 5Co/215/2012, podľa ktorého na listinách o výmere pôdy nie je potrebné vyžadovať odtlačok okrúhlej pečiatky, a to z dôvodu, že značné množstvo listín nie je takouto okrúhlou pečiatkou opatrené, stačí len podpis za Povereníctvo. Pokiaľ išlo o platnosť tohto výmeru, ako vyplýva z § 23 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., skonfiškovaný a už pridelený majetok mohlo odňať jedine Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy najneskôr do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby v prípade, ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou riadneho hospodára. Poznamenal, že v minulosti dochádzalo k tomu, že bývalé okresné národné výbory vydávali rozhodnutia o opustenom majetku, pričom rozhodnutie ONV Bratislava - vidiek č. 4/4238/82 - maj, zo dňa 22.9.1982 vydané po 24 rokoch od pridelenia prídelu, žiadnym spôsobom nepreukazuje, že došlo k odňatiu prídelu orgánom na to oprávneným. Ak ONV vydal rozhodnutie v roku 1982 podľa § 453 Občianskeho zákonníka, toto rozhodnutie sa nevzťahovalo na vlastníkov, ktorých pobyt nebol zisťovaný, t.j. na právnych predchodcov žalovanej. Vzhľadom na existenciu verejnej listiny (výmeru) súd prvej inštancie mal za to, že nemožno prihliadať na platnosť predložených hospodárskych zmlúv, pretože v konaní bolo preukázané, že sporné pozemky boli v súlade s platnými predpismi skonfiškované a platnou verejnou listinou boli riadne pridelené právnym predchodcom žalovanej. 5. Súd prvej inštancie zastával názor, že obdobne neprichádza do úvahy ani vydržanie; v tejto súvislosti ozrejmil, že vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, na uplatnenie ktorého musia byť splnené tri základné podmienky: predmet vydržania musí byť spôsobilý stať sa predmetom vlastníctva, držba predmetu vydržania musí byť od začiatku oprávnená, oprávnená držba musí byť nepretržitá, nerušená a musí trvať zákonom stanovenú dobu. Oprávnenosť držby v sebe obsahuje tri základné náležitosti a to faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou vlastnou a dobrá viera držiteľa. Podotkol, že základným predpokladom prevodu vlastníckeho práva je uplatnenie zásady „nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám“; vlastnícke právo možno zásadne nadobudnúť len od vlastníka a že na nadobúdateľa prechádzajú aj všetky obmedzenia viaznuce na veci, ktoré majú vecno-právny charakter. Nadobúdateľ nadobúda vlastnícke právo v takom rozsahu, v akom ho mal predchádzajúci vlastník. S ohľadom na uvedené argumentoval, že ak Československý štát predmetný pozemok nikdy nevlastnil, nemohol jeho vlastníctvo previesť ani na žalovaného, pretože by to bolo v rozpore s vyššie špecifikovanou rímsko-právnou zásadou. Štát preto nemohol nadobudnúť opustený majetok, keďže majetok vlastnili právni predchodcovia žalovanej. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 nebol právnym predchodcom žalovanej nikdy odňatý, pričom reštitúcia majetku bola možná iba vo vzťahu k majetku, ktorý bol skonfiškovaný na základe rozhodnutí uskutočnených podľa platných právnych predpisov po roku 1948. Na uvedenom základe s poukazom na § 80 písm. c) O.s.p., § 68 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 72 ods. 1, ods. 2 vládneho nariadenia č. 8/1928 Zb., § 1 ods. 1, ods. 7, ods. 10, § 2, § 23 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/45 Sb. a § 453 Občianskeho zákonníka rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že o ich náhrade rozhodne do 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku samostatným uznesením. 6. Proti rozsudku podal žalobca 1/ odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, príp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietal nesprávne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci a inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že aj napriek skutočnosti, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie má vyplývať, že sa malo vykonávať dokazovanie „listinami založenými v spise“, ako i to, že na základe obsahu niektorých listín mal súd prvej inštancie založiť niektoré skutkové zistenia, tak sa žiada poznamenať, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie; konal v príkrom rozpore s § 129 O.s.p. Na podporu uvedeného poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 7 Cdo 157/2011. Konštatoval, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie predpísaným spôsobom; zo zápisníc z pojednávaní totiž nevyplýva, že by oboznamoval strany procesne predpísaným spôsobom. Hoci je nepochybné, že práve na základe skutkových zistení získaných z listín vo veci rozhodol. Nevykonanie dôkazu procesne predpísaným spôsobom predstavuje tzv. inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.3.2005, sp. zn. 29 Odo 817/2003. 7. Žalobca 1/ ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne relevantné zistenie skutkového stavu, a ani zhodnotenie vykonaných dôkazov, vyhol sa tomu, či sporné pozemky on ako žalobca 1/, resp. jeho právny predchodca reálne užíval, hoci z obsahu jednotlivých listín, takéto skutkové zistenia vyplývali. Pokiaľ by sa súd prvej inštancie zaoberal skúmaním v konaní predložených dôkazov, zistil by, že v zmysle výmeru prídelec bol podľa článku III. ods. 3 povinný osobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára, ak riadne nehospodáril, Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy mohlo prídel odňať podľa § 23 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.; povinnosti ustanovené vo výmere sa vzťahovali v zmysle čl. III. ods. 6 výmeru aj pre právnych nástupcov prídelcu. Z listinných dôkazov doložených v spise vyplynulo, že žalovaná ani jej právni predchodcovia osobne nehospodárili na pridelenom majetku, ani inak so spornými pozemkami nenakladali, pretože je nesporné (a uvedenú skutočnosť nerozporuje ani žalovaná), že štát tieto pozemky užíval pre potreby vzletovej a pristávacej dráhy na Letisku M.R. Štefánika v Bratislave. 8. Žalobca 1/ vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal ani so skutočnosťami vyplývajúcimi z ďalších listinných dôkazov v spise, nakoľko je z nich zrejmé, že sporné pozemky pôvodne vo vlastníctve S. Z. O. J. Z., W.. I. v podiele spoluvlastníckych podielov (1.) prešli do socialistického vlastníctva štátu. Vlastnícke právo k týmto pozemkom nadobudol Československý štát na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. Štát ich evidoval v správe socialistického vlastníctva, na základe hospodárskych zmlúv k nim prevádzal právo hospodárenia. Ku dňu 1.1.1993, teda ku dňu vzniku samostatnej Slovenskej republiky, bol vlastníkom sporných nehnuteľností Československý štát a to bez ohľadu na to, ktorý subjekt mal tento majetok v správe. Stal sa vlastníkom sporných pozemkov (žalobca 1/) v súlade so zákonom č. 136/2004 Z.z. ku dňu jeho vzniku, teda 5.5.2004, keďže tieto boli súčasťou nepeňažného vkladu štátu. 9. V súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ak Československý štát predmetný pozemok nikdy nevlastnil, nemohol jeho vlastníctvo previesť na žalovaného a štát nemohol nadobudnúť opustený majetok, keďže majetok vlastnili právni predchodcovia žalovanej, uviedol, že uvedené sa nezakladá na skutkových zisteniach vyplývajúcich z dokazovania v konaní; dôvodil, že najskôr sporné pozemky nadobudol Československý štát na základe nariadenia č. 104/1945 Sb. a až následne takto získané pozemky štát prevádzal prostredníctvom titulov prídelových listín alebo hospodárskych zmlúv. Hodnotenie dôkazov predstavuje logickú činnosť súdu (hodnotiaca úvaha súdu), a nie iba prepísanie obsahu zápisníc z pojednávaní, resp. niektorých častí súdneho spisu. Strohé konštatácie súdu prvej inštancie nemožno považovať za logickú a konzistentnú činnosť súdu, ktorá sa v procesnej teórií označuje ako hodnotenie dôkazov, a ktorá má predstavovať obligatórnu náležitosť odôvodnenia rozsudku, na základe ktorej súd ustaľuje dôkazný stav. 10. Namietajúc, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca 1/ uviedol, že v priebehu súdneho konania okrem iného poukazoval aj na to, že vlastnícke právo k sporným pozemkom mohol nadobudnúť vydržaním. Z obsahu hospodárskych zmlúv zjavne vyplýva, že vtedajšie socialistické organizácie nakladali so spornými pozemkami ako s vlastníctvom štátu, a toto skutkové zistenie dostatočne osvedčuje dobromyseľnosť štátu (ako jeho právneho predchodcu). Zdôraznil, že hospodárska zmluva je relevantným dôkazom o tom, že štát bol dobromyseľným držiteľom, t.j. že mu pozemky patria, a preto mohol sporné pozemky vydržať. Štát tieto pozemky užíval pre potreby letovej a pristávacej dráhy na Letisku M.R. Štefánika v Bratislave, a teda mal tieto pozemky v držbe počas 10 ročnej vydržacej doby. Mal tiež za to, že držba bola so zreteľom na všetky okolnosti oprávnená, keďže on ako žalobca 1/ (resp. jeho právny predchodca) so spornými pozemkami nakladal ako s vlastnými a reálne ich aj užíval. 11. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca 2/ a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, príp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Obsahom podaného odvolania vyjadril totožné odvolacie dôvody ako žalobca 1/ v ním podanom odvolaní. 12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniam žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkazy listinami treba vykonávať tak, že predseda senátu ich na pojednávaní prečíta alebo oznámi ich obsah. Tento spôsob vykonania dôkazu musí byť zrejmý zo zápisnice z pojednávania. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 20.6.2014 vyplýva, že súd prvej inštancie právom predpokladaným spôsobom oboznamoval strany sporu, keď uviedol: „Oboznamuje sa obsah spisu čítaním jednotlivých listín.“ Na podporu uvedeného žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.9.2008, sp. zn. 4 M Cdo 9/2005. Zhrnula, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie predpísaným spôsobom. Ďalej v súvislosti s námietkou žalobcu 1/, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne relevantné zistenie skutkového stavu uviedla, že konanie sa nemôže zaoberať pre vec nepodstatnými skutkovými tvrdeniami a tým predlžovať súdne konanie. V tejto súvislosti považovala za potrebné uviesť, že pre predmetné konanie je irelevantná otázka faktickej držby resp. faktického užívania sporných pozemkov, keďže tieto boli vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej. Faktické užívanie pozemkov nie je povinnosťou vlastníka, ale oprávnením vlastníka a je na ňom, či toto právo bude využívať, alebo nie. V prípade, že takéto oprávnenie vlastník nevyužíva, nemôže svoje vlastnícke právo stratiť, ani nijako o vlastnícke právo prísť pre to, že jeho pozemky uzurpátorským spôsobom užíva tretia osoba. Žalovaná napokon zdôraznila, že podľa vtedy platnej legislatívy, ak v lehote 10 rokov od prídelu pôdy táto nebola jej právnym predchodcom odňatá, boli ich právoplatnými vlastníkmi. 13. Žalovaná ďalej poznamenala, že jej právni predchodcovia nadobudli sporné pozemky na základe predmetného výmeru, pričom tento priamo zakladá práva (vznik vlastníctva) bez ďalšieho. Výmer má konštitutívne účinky, teda nie je potrebný žiadny ďalší úkon na to, aby vzniklo vlastníctvo, napr. vklad vlastníctva, prípadne zápis v nejakej evidencii. Preto, ak bolo vydané nejaké rozhodnutie, alebo potvrdenie, na ktoré sa odvolávajú žalobcovia, že pozemky prešli do socialistického vlastníctva, tieto sú právne bezvýznamné, keďže nebolo žiadnym relevantným úkonom (podľa vtedy platnej právnej úpravy) odňaté vlastnícke právo právnym predchodcom žalovanej, ani nedošlo k žiadnemu prevodu vlastníckeho práva z právnych predchodcov žalovanej na štát. Súčasne nemohli hospodárske zmluvy založiť vlastnícke právo k sporným pozemkom, lebo hospodárske zmluvy o prevode správy takéto právne účinky nemali. Navrhovatelia nepreukázali hodnoverným spôsobom titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozemkom. 14. Pokiaľ ide o žalobcami namietané nesprávne právne posúdenie veci ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozemkom vydržaním, žalovaná považovala za potrebné uviesť, že neboli splnené základné predpoklady na vydržanie, a to oprávnená držba. Žalobca 1/, resp. jeho právny predchodcovia nikdy neboli dobromyseľní držitelia, resp. sa nemôžu tváriť, že nimi boli. Je to zapríčinené tým, že štát, ako právny predchodca žalobcu 1/ vydal vlastné rozhodnutie - predmetný výmer, ktorým previedol vlastníctvo k sporným pozemkom na právnych predchodcov žalovanej. Štát nemôže na úkor tretích osôb (na ich škodu) a v ich neprospech tvrdiť, že jeho vlastné rozhodnutie, nie je pre neho záväzné, prípadne, že takéto rozhodnutie nepozná. Z povahy veci takéto rozhodnutie musí poznať, keďže ho vydal. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu za svoju činnosť, resp. činnosť všetkých orgánov štátu. Z uvedeného dôvodu skonštatovala, že v tomto prípade nemožno hovoriť o dobromyseľnosti štátu, ale iba o nesprávnom postupe štátu. Štát nemôže v danom prípade osvedčovať svoju dobromyseľnosť, keďže predtým vydal rozhodnutie, ktorým previedol sporné pozemky na jej právnych predchodcov. Ide o zjavný rozpor s princípmi právneho štátu. Žalovaná napokon uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, právne primeraným logickým spôsobom odôvodený, čo potvrdzuje argumentácia súdu prvej inštancie vychádzajúca zo zisteného skutkového stavu veci a na tomto základe vyvodených právnych záverov. 15. Žalobca 1/ vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovanej k jeho odvolaniu uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní, ako aj na svojich vyjadreniach predložených v priebehu súdneho konania pred súdom prvej inštancie. 16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolania žalobcov 1/ a 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 29.5.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 17. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcov v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci pri nesprávnych skutkových zisteniach), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu; s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby založeného súdom prvej inštancie na úvahe o tom, že prídelové listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností a že rozhodnutie ONV Bratislava - vidiek č. 4/4238/82 - maj, zo dňa 22.9.1982, vydané po 24 rokoch od pridelenia prídelu, žiadnym spôsobom nepreukazuje, že došlo k odňatiu prídelu orgánom na to oprávneným, neboli žalobcami uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľov. 19. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav sporu, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite logicky a presvedčivo odôvodnil. 20. V predmetnom spore bolo pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcov rozhodujúce, či žalobcovia mali alebo nemali legitímny právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným pozemkom. 21. Na potvrdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá odvolací súd uvádza, že na rozdiel od nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnej veci na základe právneho úkonu vo forme zmluvy, ktorá priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci, právne účinky rozhodnutia štátneho orgánu, ktorým sa nadobúda vlastníctvo veci, nastávajú dňom v ňom určeným alebo právoplatnosťou rozhodnutia, a teda má priamy konštitutívny charakter vo vzťahu k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Je zrejmé osobitné posilnené postavenie rozhodnutí štátnych orgánov spomedzi iných nadobúdacích titulov, ktoré je dané mocenským a autoritatívnym postavením orgánu, ktorý verejnú listinu vydal. V konaní preto bolo povinnosťou žalobcov preukázať niektorý zo zákonom stanovených právnych titulov, ktorý by svedčil v prospech ich vlastníctva k sporným pozemkom tak, že by bola spochybnená platnosť štátneho rozhodnutia, ktorým nadobudli vlastníctvo k pozemkom právni predchodcovia žalovanej. 22. Odvolací súd v súvislosti s námietkou žalobcov týkajúcou sa spôsobu vykonávania dôkazov súdom prvej inštancie uvádza, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom 20.6.2014 (č.l. 440) mimo akúkoľvek pochybnosť vykonal dokazovanie v súlade s platnými procesnoprávnymi normami, pričom žalobca spochybňujúc spôsob vykonávania dôkazov konkrétne neuviedol, v čom mal spočívať nesprávny spôsob vykonávania dôkazov a ktorých dôkazov sa jeho odvolacia námietka týka. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, s týmito súd prvej inštancie oboznámil strany sporu ich čítaním v súlade s § 129 ods. 1 vtedy účinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Ak mali žalobcovia na mysli skutočnosť, že listinné dôkazy (hospodárske zmluvy) neboli vykonané vo forme ich originálov, ale prioritne kópiami listín, táto skutočnosť nepredstavuje nezákonný spôsob vykonania dôkazu. V prípade, že listina svojím obsahom slúži k objasneniu skutkového stavu veci, je spôsobilým dôkazným prostriedkom bez ohľadu na to, či ju súd vykonal ako originál alebo kópiu. 23. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov, že žalovaná ani jej právni predchodcovia osobne nehospodárili na pridelenom majetku a že štát tieto pozemky užíval pre potreby vzletovej a pristávacej dráhy na Letisku M.R. Štefánika v Bratislave, odvolací súd zdôrazňuje, že súd je povinný sa vysporiadať so skutkovými okolnosťami, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci s prihliadnutím na koncentračnú zásadu vo vzťahu k žalobnému návrhu žalobcov s tým, že vzhľadom na predmet posudzovanej veci, ktorým je určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom, ktoré je duplicitne zapísané v katastri nehnuteľností, súd prvej inštancie sa správne riadil úvahou zistenia právneho titulu, na základe ktorého vzniklo vlastnícke právo k sporným pozemkom. Keďže súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o existencii právneho titulu svedčiaceho v prospech vlastníctva žalovanej, resp. jej právnych predchodcov, bolo by právne irelevantné, ak by sa zaoberal otázkou faktického užívania sporných pozemkov žalobcom 1/ alebo ich neužívania právnymi predchodcami žalovanej. Hodno podotknúť, že neobhospodarovanie sporných pozemkov predchodcami žalovanej bez ďalšieho nezbavuje žalovanú jej vlastníctva k nim, ktoré bolo konštituované Výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 18.10.1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pod č. 2901/48-1; neobstojí ani argumentácia žalobcov, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy mohlo odňať prídel podľa § 23 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. z dôvodu zanedbania starostlivosti riadneho hospodára, nakoľko rozhodnutie ONV Bratislava - vidiek č. 4/4238/82 - maj, zo dňa 22.9.1982 (právoplatné a vykonateľné 15.10.1982) malo povahu výlučne deklaratórneho rozhodnutia, podľa ktorého sa sporný majetok považoval za opustený z dôvodu, že vlastníci sú vysťahovaní. Z uvedeného je zrejmé, že sporné pozemky, ktoré boli pridelené predchodcom žalovanej, im uvedeným rozhodnutím neboli odňaté; navyše konštitutívne rozhodnutie o odňatí pozemkov podľa vtedy platnej právnej úpravy bolo oprávnené vydať výlučne Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy (nie ONV Bratislava - vidiek), ako to skonštatoval i žalobca 1/, a to najneskôr do desiatich rokov odo dňa ujatia sa držby prídelcom. V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská do úvahy neprichádza ani pripadnutie sporných pozemkov do vlastníctva štátu z dôvodu opustenia veci v zmysle § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.1991, nakoľko ako zákonný predpoklad pre pripadnutie veci do vlastníctva štátu okrem toho, že vec musí byť opustená alebo stratená, sa vyžadovala aj skutočnosť, že vlastník tejto veci nie je známy, čo však nie je prípad posudzovaného sporu. 24. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciu žalobcov, že ku dňu vzniku samostatnej Slovenskej republiky (ku dňu 1.1.1993) bol vlastníkom sporných nehnuteľností Československý štát. Na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že sporné pozemky pôvodne vo vlastníctve S. Z. O. J. Z., W.. I. v podiele spoluvlastníckych podielov (1.), boli na podklade návrhu prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov č. 2901 v k. ú. C., zo dňa 27.8.1948, pridelené S. D. a manželke Petronele Bartošovej, rodenej Žemlovej. Vychádzajúc zo zásady nemo plus iuris a z preukázanej skutočnosti, že Československý štát nebol v rozhodnom období vlastníkom sporných pozemkov, je potrebné uviesť, že žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nim od nevlastníka, keďže nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než má sám. Predmetný majetok bol vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej, a preto právo disponovať majetkom ako obsahová súčasť vlastníckeho práva prislúchalo výlučne im. Je však nesporné, že právni predchodcovia žalovanej neurobili žiadny právny úkon, ktorým by previedli sporné pozemky na štát; na tejto skutočnosti nič nemení ani argumentácia žalobcov, že najskôr sporné pozemky nadobudol Československý štát na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. a až následne takto získané pozemky štát prevádzal prostredníctvom titulov prídelových listín alebo hospodárskych zmlúv. Z chronológie sledu právnych skutočností spojených s prechodom vlastníckeho práva k sporným pozemkom je totiž zrejmé, že v konečnom dôsledku nadobudli vlastnícke právo k pozemkom právni predchodcovia žalovanej. 25. Pokiaľ ide o právny inštitút vydržania, ktorým žalobca 1/ dôvodil v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní, súd prvej inštancie správne skonštatoval, že ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, preto ak existuje právny titul vo forme štátneho rozhodnutia (Výmer č. XXXX/XX-X, zo dňa 8.10.1948), je mimo akúkoľvek pochybnosť, že vlastnícke právo vzniklo na podklade tohto titulu a inštitút vydržania nemá význam pre právne posúdenie daného sporu, nakoľko právne relevantným v konaní je rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré predstavuje modus - právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, ak by sa odvolací súd aj zaoberal zákonnými podmienkami vydržania, žalobcovia neboli oprávnenými držiteľmi sporných pozemkov, nakoľko absentuje ich dobromyseľnosť, keďže z pozície ich subjektov reprezentujúcich verejnú moc, museli mať vedomosť o existencii štátneho rozhodnutia svedčiaceho v prospech vlastníctva právnych predchodcov žalovanej, a preto ich námietka oprávnenej držby sa javí ako účelová a je zjavne neopodstatnená. Posúdenie, či držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže vychádzať iba zo subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého) nadobudnutia vlastníctva. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcov, že ich dobromyseľnosť preukazuje hospodárska zmluva, z ktorej vyplýva, že vtedajšie socialistické organizácie nakladali so spornými pozemkami ako s vlastníctvom štátu, a to z dôvodu, že objektívna skutočnosť spočívajúca vo faktickom užívaní nehnuteľnosti titulom hospodárskej zmluvy ešte nezakladá dobromyseľnosť užívateľa a v danom prípade nevyvracia fakt, že žalobcovia si boli vedomí vlastníckeho práva právnych predchodcov žalovanej. 26. Z logiky veci tiež vyplýva, že žalobcovia by nepoukazovali na inštitút vydržania, ak by boli sami presvedčení o tom, že hospodárska zmluva č. B 35/82, zo dňa 1.12.1982, uzatvorená medzi Miestnym národným výborom Vrakuňa a Výstavbou letísk Bratislava a hospodárska zmluva č. ČSA 85/85-POZ/ S-31, zo dňa 1.7.1985, uzatvorená medzi Obvodným národným výborom Bratislava II a ČSA letiskom Ruzyně, Praha, sú legitímnym titulom nadobudnutia ich vlastníckeho práva k sporným pozemkom. Vzhľadom na povahu týchto zmlúv, predmetné zmluvy nepreukazujú prechod vlastníckeho práva, ale prechod správy majetku, pričom štát ani nemal oprávnenie na prevod vlastníctva, keďže nebol vlastníkom sporných pozemkov. 27. Po relevantnom vyhodnotení všetkých právne významných skutočností odvolací súd uzatvára, že žalobcovia v konaní nepreukázali právny titul nimi tvrdeného nadobudnutia vlastníckeho práva a zároveň ich obrana a opakovane uvádzané dôvody v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť právny titul, ktorý svedčí v prospech vlastníckeho práva žalovanej, resp. jej právnych predchodcov. Súd prvej inštancie sa totiž riadne vysporiadal s námietkou neplatnosti Výmeru č. XXXX/XX-X o vlastníctve pôdy pre právnych predchodcov žalovanej (prídelcov) a s poukazom na § 68 vl. nar. č. 8/1928 Sb. správne skonštatoval, že absencia úradnej pečiatky nespochybňuje platnosť a perfektnosť rozhodnutia vydaného v správnom konaní, keď táto listina je vydaná na úradnom tlačive so znakom republiky vo forme stanovenej (vtedy) platným zákonom. 28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá bol úspešná v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).