Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/37/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208200781 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1208200781.12 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Ľ. B., B.H.. XX.XX.XXXX, X. U. XXX, Ž. P. X. G.: Q. B., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XXX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Ľudovít Földes, Domašská 11, P.O. Box 21, Bratislava proti žalovanému v 1. rade: Unikredit Group, s.r.o., Sibírska 42, Bratislava, IČO: 363 44 931, žalovanému v 2. rade: Z. L., B.. XX.XX.XXXX, X. B.. X. T. XX, U., žalovanej v 3. rade: Z. L., B.. XX.XX.XXXX, X. B.. X. T. XX, U., žalovaní v 2. a 3. Rade zastúpení: Advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, o určenie neplatnosti prevodu vlastníctva, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolacie konanie č.k. 2Cob/103/2014 p r e r u š u j e až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti podanej žalovanými v 2 a 3. rade dňa 04.06.2016 prijatú uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 510/2016-3 zo dňa 17.08.2016. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. 26Cb/42/2008-432 zo dňa 28.03.2014, určil, že prevody vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na v katastrálnom území U., C. U., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XX na V. D. U. U. Č. XXXX, a na liste vlastníctva č. XXXX ako podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX k zastavaných plochám a nádvoriam s parcelným číslom XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa 28.08.2006 na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere č. 14506 s povolením vkladu pod č. V-3941/2006 dňa 11.09.2006, následne kúpnou zmluvou s povolením vkladu pod č. V-327/2007 dňa 27.03.2007 zo žalovaného 1/ na spoločnosť IVERO s.r.o. a kúpnou zmluvou s povolením vkladu pod č. V-2027/2007 dňa 07.11.2007 zo spoločnosti IVERO s.r.o. na žalovaného 2/ a 3/ sú neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2015. O trovách konania rozhodol súd v zmysle §151 ods. 3, § 224 ods. 4 O.s.p., keď si vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. 2. Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 26Cb/42/2008-600 zo dňa 24.06.2016 rozhodol, že žalovaní 1/, 2/, 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa vo výške 1.045,52 Eur spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 132,78 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 912,74 Eur, advokátovi, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Žalovaní 2/, 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 72,92 Eur, k rukám advokáta, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. 3. Žalobcovia, ktorí mali v konaní plný úspech, si prostredníctvom advokáta v zmysle § 142 O.s.p. uplatnili a vyčíslili trovy konania dňa 24.10.2011 pred vyhlásením prvého rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 26Cb 42/2008 - 371 zo dňa 29.11.2011, ktorým súd žalobu zamietol a ktorý bol rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob 50/2012 - 402 zo dňa 28.05.2013 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, v celkovej výške 5.818,17 Eur. Ďalšie vyúčtovanie trov konania, ktorým sa žalobcovia domáhali ich náhrady, bolo súdu doručené dňa 21.04.2015 po doručení rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/103/2014 - 474, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 26Cb/42/2008 - 432 zo dňa 28.03.2014 v celkovej výške 10.730,23 Eur. Dňa 06.05.2016 bolo súdu doručené vyúčtovanie trov dovolacieho konania žalobcami, v ktorom sa vyčíslili trovy dovolacieho konania voči žalovaným 2/ a 3/ vo výške 503,07 Eur. 4. Súd prvej inštancie v uznesení poukázal na ust. § 10 ods.2, § 11 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktoré rozlišujú situácie, kedy je predmet právnej služby, o ktorom prebieha súdne konanie v občianskoprávnej veci, oceniteľný (vyjadriteľný) v peniazoch a kedy tomu tak nie je. Súd prvej inštancie mal teda zato, že právna úprava nekorešponduje s názorom, že vždy, ak je predmetom súdneho konania určenie platnosti právneho úkonu, nie je možné takýto predmet konania vyjadriť v peniazoch. Vzhľadom nato, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti právnych úkonov určil súd základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 11 ods.1 vyhlášky, ktorá predstavuje 1/13 výpočtového základu, keď hodnotu práva - určenia neplatnosti zmlúv nie je možné vyjadriť v peniazoch. 5. Nakoľko žalobcovia zaslali vyúčtovanie trov konania po uplynutí zákonnej lehoty, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu s výnimkou trov právneho zastúpenia. Trovy dovolacieho konania si žalobcovia vyčíslili v zákonnej lehote. 6. Súd prvej inštancie priznal žalobcom trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky v znení účinnom do 30.05.2009 a po 01.06.2006 ako aj od 01.06.2010 podľa toho, kedy boli úkony právnej služby vykonané nasledovne: - Prevzatie a príprava zastúpenia 02.06.2007 - 72,82 Eur + režij. Paušál - 5,91 Eur - Písomné podanie žaloby 29.06.2007 - 72,82 Eur + režij. paušál - 5,91 Eur - Návrh na vstup ďalších účastníkov do konania 30.06.2008 - 7,82 Eur+ režij. paušál - 6,31 Eur - Zmena žaloby dňa 03.07.2008 - 77,82 Eur + režij. Paušál - 6,31 Eur - Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaných 20.5.2009 - 85,58 Eur+ režij. paušál - 6,95 Eur - Účasť na pojednávaní 20.05.2009 bez meritórneho prejed. 21,40 Eur+ režij. paušál - 6,95 Eur - Účasť na pojednávaní 24.06.2009 85,58 Eur + režij. paušál 6,95 Eur - Účasť na pojednávaní 06.05.2011 57 Eur + režij. paušál 7,41 Eur - Účasť na pojednávaní 18.10.2011 57 Eur + režij. paušál 7,41 Eur - Spolu ( 607,87 Eur + 60,11 Eur) - 667,98 Eur. 7. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcom odmenu za návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 29.06.2007 a zo dňa 02.07.2008, za odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia zo dňa 03.09.2008, nakoľko tieto podania boli súdmi zamietnuté a zamietnutie bolo Krajským súdom v Bratislave v oboch prípadoch potvrdené. Súd ďalej nepriznal odmenu za Doplnenie stanoviska žalobcov k vyjadreniu žalovaných zo dňa 23.06.2009 a to pre neúčelnosť, keď toto doplnenie nebolo reakciou na pojednávanie zo dňa 20.05.2009, nakoľko na danom pojednávaní nedošlo k otvoreniu pojednávania. 8. Celkovo súd priznal žalobcom náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvej inštancie vo výške (667,98+53,24+191,52) 912,74 Eur. 9. Žalobcovia si uplatnili náhradu súdnych poplatkov za návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorú náhradu súd nepriznal z dôvodu neúčelnosti. Súd nepriznal žalobcom taktiež uplatňované trovy právneho zastúpenia, nakoľko boli uplatnené oneskorene po lehote. Žalobcom však priznal trovy dovolacieho konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní a vyjadrenie žalobcov k dovolaniu žalovaných 2/ a 3/. 10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalovaní 2/ a 3/ (ďalej iba ,,žalovaní“) v časti I. a III. výroku odvolanie. Žalovaní namietali, že súd pri rozhodovaní o trovách nezohľadnil skutočnosť, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam v dobrej viere v čase kedy akékoľvek súdne konanie ešte neprebiehalo, nijakým spôsobom nedali príčinu na podanie návrhu na začatie konania a počas celého súdneho konania sa len snažili o ochranu svojho dobromyseľne nadobudnutého vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam. Ďalej uviedli, že žalovaní neboli účastníkmi úkonu, ktorý bol napadnutý na súde a následne vyhlásený za absolútne neplatný a teda sa nijak nepričinili o podanie žaloby na súde. Žalovaní v celom priebehu súdneho konania iba používali nevyhnutné právne prostriedky na ochranu svojho dobromyseľne nadobudnutého vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, ktoré bolo súdnym konaním spochybnené. 11. Žalovaní poukázali na ust. § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v tejto spojitosti mali zato, že vo vzťahu ku žalovaným sú trovy konania zjavne neodôvodnené, nakoľko počas celého priebehu konania žalovaní iba bránili svoje práva, nijakým spôsobom nezapríčinili stav, ktorý viedol k začiatku súdneho konania a ani iným spôsobom sa nepodieľali na vzniku trov konania. Podľa žalovaných je nutné konštatovať, že zaviazanie žalovaných k znášaniu trov konania by bolo v príkrom rozpore so zásadou všeobecnej spravodlivosti, nakoľko títo nielenže boli bez vlastného pričinenia prihraní do prebiehajúceho konania, ale navyše boli jeho výsledkom fatálne ekonomicky a morálne poškodení, keďže prišli o Nehnuteľnosti kúpu ktorých financovali s úverových prostriedkov a navyše aj o nemalé prostriedky, ktoré vložili do ich rekonštrukcie. 12. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaní žiadali, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zrušil a vydal nasledovné rozhodnutie: ,,Žalovaní 1/ je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie vo výške 1.045,52 Eur spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 132,78 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 912,74 Eur, advokátovi, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 72,92 Eur, k rukám advokáta, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobca 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa, trov konania pred súdom druhého stupňa a dovolacieho konania (celkovo vo výške podľa vykonaných úkonov v zmysle spisovej dokumentácie), k rukám advokáta, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.“ 13. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali odvolanie aj žalobca 1/ a žalobca 2/ (ďalej iba ,,žalobcovia“). Žalobcovia poukázali na ust. § 151 ods.3, § 224 ods.4 O.s.p., a uviedli odôvodnenie súdu prvej inštancie, že im bolo doručené rozhodnutie súdu dňom 13.04.2015 a lehota troch dní na vyčíslenie trov konania uplynula dňa 16.04.2015, pričom vyčíslenie žalobcov bolo podané na poštovú prepravu dňa 20.04.2015, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť vo veci 17.04.2015, a teda vyčísliť dodatočné trovy konania bolo možné do dňa do 20.04.2015, teda v zákonnej lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovia sú toho názoru, že súd prvej inštancie takýmto nesprávnym procesným postupom, nepriznaním náhrady trov konania právneho zastúpenia vyčíslených v zákonnej lehote znemožnil žalobcom, aby som uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo, k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Ďalej súd prvej inštancie nepriznal žalobcom ani náhrady trov predbežného opatrenia, ani súdny poplatok zaplatený za podanie návrhu na predbežné opatrenie, pričom vychádzali z toho názoru, že keď sa úspešnej strane konania priznávajú trovy konania k náhrade prizná sa mu aj náhrada trov predbežného opatrenia. Ako ďalší odvolací dôvod žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a o vadu konania, ktorá mohla mať za následok i nesprávne rozhodnutie vo veci. 15. Žalobcovia požiadali aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške tarifnej odmeny, teda vo výške 243,15 Eur + 8,58 Eur paušálnej odmeny celkom vo výške 251,73 Eur na priznanie na zaplatenie náhrady žalovaným l./, 2./ a 3./ spoločne a nerozdielne. 16. Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2016 predbežne prerokoval sťažnosť žalovaných v 2. a 3. rade Z. L. H. Z. L. a rozhodol uznesením sp.zn. I.ÚS 510/2016-13, ktorým sťažnosť v časti namietajúcej porušenie ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „odňatím možnosti konať pred súdom“ odmietol pre neprípustnosť, ďalej rozhodol, že sťažnosť Z. L. H. Z. L. vo zvyšnej časti prijíma na ďalšie konanie. Vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/103/2014 z 3. marca 2015 odložil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti. 17. Krajský súd v Bratislave poukazuje nato, že Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola dňa 4.júla 2016 doručená sťažnosť Z. L. H. Z. L. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v prítomnosti účastníkov á na vyjadrenie sa ku všetkým dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv u základných slobôd (ďalej len „dohovor“) u práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. I ods. I Podnikového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp.zn. 2Cob/103/2014 z 3.marca 2015. 18. Na Okresnom súde Pezinok sa viedlo konanie č.k. 26Cb/42/2008 o určenie neplatnosti prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sťažovatelia nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi nimi a spoločnosťou IVERO, s.r.o. Okresný súd rozhodol rozsudkom z 28. marca 2014 tak, že prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam označeným vo výroku jeho rozsudku je neplatný. Sťažovatelia proti uvedenému rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie, avšak krajský súd svojím rozhodnutím potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Sťažovatelia vyčítali rozhodnutiu krajského súdu, že neodstránil procesnú chybu spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom, ku ktorej došlo tým, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd konal v neprítomnosti sťažovateľov, ktorým nebolo osobne doručené predvolanie na pojednávanie, iba prostredníctvom ich právneho zástupcu. Sťažovatelia taktiež poukázali na skutočnosť, že v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam boli dobromyseľní, pretože ich nadobudli od vlastníka, ktorý bol riadne zapísaný v katastri nehnuteľností ako jediný vlastník bez akéhokoľvek obmedzenia. S touto námietkou sa však odvolací súd nevysporiadal. 19. Sťažovatelia navrhli ústavnému súdu, aby rozhodol vo veci samej nálezom, v ktorom vysloví, že ich základné práva upravené v čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu boli rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 2Cob/103/2014 z 3. marca 2015 porušené. Súčasne navrhli, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu ďalšie konanie, pričom sa domáhal aj priznania náhrady trov právneho zastúpenia. Súčasťou sťažnosti bol aj návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 20. Ústavný súd vydal uznesenie sp.zn. I. ÚS 510/2016-13 zo dňa 17.08.2016, ktorým k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov „odňatím možností konať pred súdom“ (časť E, bod 17 až 24 sťažnosti) postupom okresného súdu a krajského súdu, uviedol, že v tejto časti musel ústavný súd sťažnosť odmietnuť pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov rozhodnutím krajského súdu prijal ústavný súd túto časť na ďalšie konanie. K odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu sp.zn. 2Cob/103/2014 z 3. marca 2015 ústavný súd návrhu na odklad vykonateľnosti vyhovel bez toho, aby tým akokoľvek predpokladal výsledok vlastného konania o ústavnej sťažnosti. 21. Podľa § 162 ods.1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. 22. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 23. Vzhľadom na to, že ústavný súd rieši otázku porušenia označených práv sťažovateľov rozhodnutím krajského súdu a zároveň nariadil odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu sp.zn. 2Cob/103/2014 z 3. marca 2015, má Krajský súd zato, že vyššie uvedené právne posúdenie veci je pre vyriešenie sporu rozhodujúce a preto je potrebné odvolacie konanie č.k. 2Cob/103/2014 prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti podanej žalobcom v 2 a 3. rade dňa 04.06.2016 prijatú uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 510/2016-3 zo dňa 17.08.2016. 24. Uvedené uznesenie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).