Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/85/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208206121 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1208206121.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu ADAM a SYN s.r.o., Jeséniova 3/a, Bratislava, IČO: 35 842 130, práv. zast. JUDr. Dušanom Jovankovičom, advokátom, Doležalova 5, Bratislava, proti žalovanému Z. Ž., E.. XX.X.XXXX, Q. X, I., práv. zast. JUDr. Tiborom Csémim, advokátom, Wolkrova 4, Bratislava, o zaplatenie 3.331,81 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/61/2008 - 241 zo dňa 9.1.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 22Cb/61/2008 - 241 zo dňa 9.1.2017 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 331,81 EUR s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 17.8.2007 až do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.3.2008 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3 331,81 EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry za poskytnuté služby. Nakoľko na pojednávanie dňa 9.1.2017 sa žalovaný nedostavil, avšak svoju neprítomnosť ospravedlnil, súd vec v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“) prejednal vec v jeho neprítomnosti. Uviedol, že vo veci vykonal potrebné dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov sporových strán, vypočutím štatutárneho zástupcu žalobcu, znaleckým posudkom č. 33/07/10/2010 vypracovaným znalcom Ing. O. G. dňa 16.8.2010 vrátane jeho doplnkov a tiež výsluchom znalca a svedka na pojednávaní, na základe čoho mal preukázané, že dňa 17.7.2007 žalobca poskytol žalovanému plnenie - prenajal mu video LED stenu s príslušenstvom vrátane montáže, demontáže, dovozu, odvozu a obsluhy v areáli Hotela Kormorán v Čilistove. Cena bola určená dohodou v sume 205 513,- Sk. Za poskytnuté služby žalobca fakturoval žalovanému sumu 205 513,- Sk faktúrou č. 2007283 zo dňa 18.7.2007 s dátumom splatnosti 31.7.2007. Žalovaný uhradil z uvedenej faktúry len časť v sume 105 139,- Sk s písomným odôvodnením zo dňa 26.7.2007, že si uplatňuje právo na zľavu 50 % z celkovej ceny, nakoľko LED produkcia nedosahovala požadovanú kvalitu. Do dnešného dňa žalovaný nezaplatil zvyšok faktúry v sume 100 374,- Sk (3 331,81 EUR). Žalovaný považoval nárok žalobcu uplatnený žalobou za neopodstatnený, nakoľko ešte pred začatím prezentácie sa ukázalo, že jeden zo šiestich vstupov videozariadenia dodaného žalobcom nebol funkčný, pričom výsledný obraz na LED stene nebol kvalitný. Žalovaný preto v záujme zachovania dobrých obchodných vzťahov poskytol objednávateľovi akcie zľavu za poskytnuté služby vo výške 50 %. Poskytnutú zľavu si žalovaný následne uplatnil aj u žalobcu, ako dodávateľa videoprojekcie. 3. Súd prvej inštancie poukázal na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 33/07/10/2010, jeho doplnkov a napokon aj z výsluchu znalca Ing. O. G.. Ten v znaleckom posudku č. 33/07/10/2010 zo dňa 16.8.2010 okrem iného konštatoval, že strižňa Panasonic, ktorá bola na akcii použitá, mala v tom čase softvérovú vadu, teda mala funkčný iba jeden vstup. Nebolo možné zistiť, ako sa však správala v zapojenom reťazci, nakoľko sa nedá stanoviť jej reálny stav v čase produkcie. Znalec zároveň vyjadril názor, ktorý nemôže byť podložený konkrétnymi zisteniami priamo na predmetných zariadeniach, nakoľko sa nenachádzal priamo na akcii a znalecké skúmanie bolo vykonané iba na základe vyjadrení strán sporu, a to že závada nebola priamo na LED stene, ale v reťazci, na strihovom zariadení žalobcu. Skutočnosť, že po skončení akcie žalobca deklaroval správny a nerušený obraz nemôže vylúčiť závadu strihového zariadenia. Na pojednávaní dňa 30.1.2012 znalec uviedol, že nemôže sa jednať o problém v napájacom zariadení, keďže v rámci celej videosteny boli vypadnuté bloky. Pokiaľ ide o signál žalovaného po strihové zariadenie, nie je sporné, že tento bol v poriadku. Doplnil, že podľa fotodokumentácie boli bloky vypadnuté, nešlo len o znížený jas. V doplnku č. 1 zo dňa 21.10.2013 k znaleckému posudku č. 33/07/10/2010 znalec uviedol, že jednoznačne nevylučuje vplyv zdroja napájania na vznik závady na videoprodukciu, avšak uviedol, že jeden z členov reťazca žalobcu mal zistiteľnú vadu (strižňa), šum obrazu a vypadávanie blokov LED steny začali ľubovoľne vypadávať, pochybenie nastalo na oboch stranách sporu, nakoľko neboli pred akciou riešené otázky typu a množstva zdrojov napájania - agregátov, nebola vypracovaná záťažová schéma, neboli riadne odskúšané technické zariadenia po pripojení na zdroj napájania v súčinnosti s ostatnými spotrebičmi a technické záležitosti a problémy so zariadeniami boli riešené pod časovým tlakom začiatku akcie a teda nemohli byť odstránené prípadné nedostatky či zistené vady. Napokon v doplnku č. 2 zo dňa 29.10.2015 k znaleckému posudku č. 33/07/10/2010 znalec skonštatoval, že je možné, aby sa na fotografii javili jednotlivé moduly LED steny ako vypnuté, aj keď v skutočnosti fungujú vzhľadom na ich obnovovaciu frekvenciu. Zároveň nevedel odpovedať jednoznačne na otázku, či tvorila horný rad LED steny kovová čierna konštrukcia alebo LED panely, keďže nebol na mieste akcie prítomný. Znalec však uviedol, že pravdepodobnejšia sa mu javí varianta, že tmavý horný pás bola konštrukcia než to, že na každej fotografii boli všetky horné moduly zachytené vždy v okamžiku „zhasnutia“ všetkých panelov pri obnovovacej frekvencii. 4. Súd prvej inštancie v súlade s § 269 ods. 2, § 536 ods. 1, § 561, § 580, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ,,Obch. zák.“) a s poukazom na § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Obč. zák.“) skonštatoval, že na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému dňa 17.7.2007 plnenie, a to prenajatím video LED steny s príslušenstvom a poskytol mu s tým súvisiace služby - montáž, demontáž, dovoz, odvoz, ako aj obsluhu. Plnenie mu poskytol na základe nepomenovanej zmluvy, ktorá obsahuje prvky nájomnej zmluvy, ako aj zmluvy o dielo. Skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému služby nebola medzi sporovými stranami sporná. Sporné však bolo, či rušenie obrazu na video LED stene, či iné jej vady, ktoré sa prejavili počas akcie boli spôsobené zanedbaním zmluvných povinností, resp. neodbornou činnosťou žalobcu a či bol žalovaný v dôsledku týchto nedostatkov oprávnený uplatniť si zľavu z ceny poskytnutých služieb vo výške 50 %, resp. započítať si s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v tomto konaní svoju pohľadávku vo výške škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že objednávateľovi akcie spoločnosti adidas Slovakia, s.r.o. bol v dôsledku nekvalitnej produkcie na LED stene nútený poskytnúť zľavu z ceny služieb dodaných žalobcom. Súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalovaný totiž relevantným spôsobom nepreukázal, že k nekvalitnému výstupu na LED stene došlo v dôsledku vadného plnenia žalobcu. Súd vychádzal predovšetkým z vyššie uvedeného znaleckého posudku vypracovaného ustanoveným znalcom, vrátane jeho dvoch doplnkov, ako aj z vyjadrenia svedka prítomného na predmetnej akcii. Zo záverov a tvrdení znalca podľa názoru súdu nijak nevyplynulo, že by rušenie obrazu na LED stene počas predmetnej akcie bolo spôsobené konaním žalobcu. Za smerodajné preto súd považoval taktiež vyjadrenie X. Š.Z., študenta STU v Bratislave, ktorý na predmetnej akcii pracoval ako brigádnik. Svedok na pojednávaní uviedol, že nekvalitný obraz na LED stene bol podľa jeho názoru spôsobený tým, že do agregátu, do ktorého bolo pripojené zariadenie žalobcu, boli zároveň pripojené aj iné zariadenia (napr. stánky). Absolvoval už viacero podobných akcií, a preto zo svojich skúseností vedel, že je potrebné oddeliť pripájacie zariadenia od seba, aby sa navzájom nerušili. Potvrdil, že pri skúške deň pred akciou bolo na agregát napojené len zariadenie žalobcu a výsledok skúšky bol dobrý. V deň akcie sa na agregát pripojili ďalší odberatelia a zistilo sa, že obraz je nekvalitný. Súd považoval za potrebné uviesť, že žalovaný mal na starosti kompletné technické zabezpečenie a celkový výstup prezentácie, pričom žalobca mal na starosti zložku video. Žalobca postupoval podľa pokynov žalovaného a zapojil videozariadenie na agregát, ktorý bol k dispozícii. Šum obrazu sa zistil asi polhodinu pred začatím akcie, kedy už vzhľadom na časový stres a zapojenie ostatných odberateľov na agregát nebolo možné bezodkladne odstrániť vzniknutý problém. Zo zistení znalca uvedených vyššie súd nemal vôbec preukázané, že rušenie obrazu na LED stene bolo spôsobené výlučne činnosťou žalobcu, práve naopak o subjekte, ktorý svojím konaním zapríčinil nekvalitný obraz projekcie a o príčine tohto stavu možno len teoretizovať. Podľa názoru súdu príčina vzniku šumu na LED stene, prípadne iných vád videoprojekcie už v tomto čase ani objektívne zistiteľná nie je. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalobcu, že žalobca dodal žalovanému dohodnuté plnenie, doviezol, zmontoval a riadne odskúšal LED stenu s kladným výsledkom skúšky, postupoval plne podľa pokynov žalovaného, pričom v zmysle § 561 Obch. zák. žalobca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti vzhľadom aj na časový stres nemohol nevhodnosť pokynov žalovaného zistiť (napr. napojenie projekcie na jeden agregát), prípadne chybu bezodkladne odstrániť. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca porušil svoje zmluvné povinnosti, alebo že dodal vadné plnenie, preto nemá právo na zľavu z ceny poskytnutého plnenia žalobcom. Keďže žalovaný nepreukázal, že škoda, ktorá mu vznikla tým, že objednávateľovi akcie poskytol zľavu z dôvodu nekvalitnej videoprojekcie, bola spôsobená konaním žalobcu, neplatné je aj započítanie pohľadávky žalovaného na náhradu škody voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Okrem toho žalovaný pri svojom započítacom úkone na pojednávaní dňa 24.9.2008 ani presne nešpecifikoval sumu, ktorú voči pohľadávke žalobcu započítava. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť poskytnúť dohodnuté plnenie splnil, preto mu vzniklo právo na zaplatenie plnej ceny v zmysle vystavenej faktúry č. 2007283 zo dňa 18.7.2007 s dátumom splatnosti 31.7.2007. Žalovaný však svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť plnú cenu za dodané plnenia nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi popri práve na zaplatenie dlžnej sumy vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 14,25 % ročne. 5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.. Keďže v konaní mal plný úspech žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ C.s.p. s tým, že súd svojim rozhodnutím navyše porušil aj ústavné právo žalovaného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaný uviedol, že je nesporné, že medzi stranami bol uzatvorený obchodný záväzkový vzťah založený zmluvou v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák., ktorého predmetom bola dodávka služieb v podobe videoprodukcie prostredníctvom LED video steny. Žalobca pri poskytnutí týchto služieb konal samostatne, služby realizoval na vlastnom technickom zariadení, vlastným obslužným personálom a nebol viazaný žiadnymi pokynmi iných osôb a už vôbec nie pokynmi žalovaného. Žalovaný dodal, že nebolo sporné ani to, že výsledkom žalobcom poskytnutých služieb bolo vadné plnenie a keďže nekvalitný výstup na LED stene je súčasťou žalobcom poskytnutej služby je zrejmé, že je to výsledok vadného plnenia zmluvných povinností žalobcu. Žalovanému tak nebolo zrejmé, prečo a akým spôsobom by mal on preukazovať uvedené skutočnosti. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že za škodu spôsobenú uvedeným vadným plnením zodpovedá v zmysle § 373 Obch. zák. bez ohľadu na zavinenie žalobca, pokiaľ nepreukáže existenciu liberačných dôvodov. Ich existenciu však žalobca nepreukázal. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie zhodnotil znalecké posudky tendenčne, pričom však nimi neboli potvrdené žiadne prekážky, ktoré nastali nezávisle od vôle žalobcu a bránili mu v splnení povinností, pričom túto prekážku alebo jej následky nemohol odvrátiť alebo prekonať a v čase vzniku záväzku túto prekážku nemohol predvídať, a preto dôvody na jeho liberáciu nie sú dané. Preto žalobca plne zodpovedá za škodu spôsobenú žalovanému. Žalovanému nebolo zrejmé, prečo súd oprel svoje závery o výpoveď X.I. Š., absolútne neskúseného brigádnika bez akýchkoľvek odborných vedomostí, ktorý navyše nemal ani len tušenie, v čom je príčina závady a ako by ju bolo možné odstrániť. Žalovaný uviedol, že súdu ani nenapadlo predvolať svedkov, ktorých navrhol už pri svojom písomnom podaní zo dňa 3.9.2008 a následne aj podaním zo dňa 8.4.2016. Ďalej žalovaný namietal, že súd svoje rozhodnutie neodôvodnil zákonným spôsobom a nepostupoval tak v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p.. Odôvodenie podľa žalovaného neobsahuje všetky zákonné náležitosti, súd vôbec neuviedol dôkazy potvrdzujúce skutkové tvrdenia a právne argumenty žalovaného ako ani to, akými úvahami sa riadil, keď tieto nezohľadnil pri ustálení skutkového a právneho stavu veci, nevysporiadal sa s právnymi argumentmi žalovaného, nevysvetlil, prečo neustálil objektívnu zodpovednosť žalobcu, prečo nevypočul svedkov navrhnutých žalovaným a nevysvetlil ani to, prečo znegoval úplne jednoznačný záver znalca o príčinách nekvalitnej prezentácie. Rozsudok je teda podľa žalovaného nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť. Žalovaný dodal, že zákonný sudca v konaní nariaďoval dokazovanie bez náležitého zistenia procesne významných skutočností pre takéto dokazovanie, a to len na základe ničím neodôvodnených a účelových návrhov žalobcu. Podľa žalovaného bol rozhodujúci znalecký posudok zo dňa 16.8.2010 a ďalšie znalecké dokazovanie už nebolo potrebné. Takýto postup súdu bol preto nehospodárny a nie v prospech veci ale v prospech žalobcu. Uvedeným postupom súdu malo dôjsť podľa žalovaného k zbytočným prieťahom v konaní a tým k porušeniu jeho práva v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čím mu vznikla škoda viac ako 900,- EUR. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok buď zmenil a návrh v plnom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa jeho názoru konajúci súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého vo veci správne ustálil skutkový stav. Žalobca zdôraznil, že žalovaný bol generálnym dodávateľom celej akcie a na starosti ma kompletné technické zabezpečenie a celkový výstup prezentácie, pričom žalobca mal na starosti výlučne zložku video a postupoval podľa pokynov žalovaného. Žalobca teda dodal žalovanému zmluvne dohodnuté plnenie a žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobca svoje zmluvné povinnosti porušil, resp. že by dodal vadné plnenie. V konaní bolo podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že zodpovednosť za celkový výsledok akcie mal žalovaný. Okrem dostatočne zisteného skutkového stavu súd podľa názoru žalobcu vec aj správne právne posúdil najmä s odkazom na § 561 Obch. zák. Žalovaný tak nemá právo na zľavu z ceny poskytnutého plnenia žalobcom, v dôsledku čoho je aj neplatné započítanie pohľadávky žalovaného na náhradu škody voči uplatnenej pohľadávke žalobcu. Žalovaný navyše ani nešpecifikoval sumu, ktorú započítava. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv žalovaného žalobca uviedol, že prieťahy v konaní spôsobil sám žalovaný, keď od začiatku tvrdil skutočnosti, ktoré nevedel preukázať a účelovo deklaroval súdu neautentickú schému zapojenia jednotlivých zariadení a tvrdil, že agregáty mali byť dva, čo nakoniec žalobca úspešne vyvrátil poukázaním na žalovaným doloženú listinu (faktúru), z ktorej vyplývalo, že agregát bol na akcii len jeden. Žalobca napokon poukázal na to, že žalovaný sa ani nezúčastňoval pojednávaní (bol prítomný len na prvom), čo malo za následok, že jeho právny zástupca nemohol bezprostredne reagovať na skutkový stav ako aj na odborné otázky týkajúce sa sporu. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania. 8. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 9. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie prezentované v napadnutom rozsudku, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav veci, ktorý následne správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje tak správnosť dôvodov v ňom uvedených, ktoré viedli k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je v celom rozsahu dôvodný. Na doplnenie správnosti predmetného rozsudku odvolací súd v prvom rade uvádza, že rozsudok je náležite odôvodnený, reaguje na všetky skutočnosti, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci a netrpí vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko obsahuje všetky náležitosti podľa § 220 ods. 2 C.s.p.. V konaní nebolo preukázané, a to ani znaleckým posudkom vrátane jeho doplnkov a výsluchu znalca, že by vady, ktoré sa prejavili počas akcie boli spôsobené porušením zmluvných povinností žalobcu, resp. jeho vadným plnením tak, ako to tvrdil žalovaný. Žalobca si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný bol generálnym dodávateľom celej akcie, mal zabezpečiť technickú stránku, pričom však v konaní bolo preukázané, že k dispozícii bol iba jeden agregát, na ktorý boli pripojení všetci subdodávatelia - zvuk, laser, catering a podobne. To znamená, že k jedinému agregátu bolo pripojených niekoľko elektromotorov, čo spôsobilo nerovnomerné zaťaženie. Z toho vyplýva, čo skonštatoval aj ustanovený znalec, že by bolo možné hovoriť o pochybení na oboch stranách sporu, nakoľko pred akciou neboli riešené technické otázky a už spomínané množstvo zdrojov napájania - agregátov, keďže bol len jeden. Dôležité je však aj to, že s odstupom času nebolo možné, a to ani znaleckým dokazovaním zistiť presné príčiny vzniknutých vád, a preto podstatnou skutočnosťou je tá, že žalobca si svoje povinnosti splnil, poskytol žalovanému dohodnuté plnenie, ktoré v čase prvotného zapojenia fungovalo a z výsluchu osoby prítomnej na akcii (svedok Š.) bolo zrejmé, že problém nastal až po pripojení ostatných subdodávateľov. K námietke žalovaného, že bolo porušené jeho Ústavou SR garantované práva odvolací súd uvádza, že takéto pochybenie na strane súdu prvej inštancie nebolo zistené. Znalecké dokazovanie viedlo k zisteniu skutočností podstatných pre posúdenie odôvodnenosti nároku žalobcu, a preto nemožno hovoriť, že by týmto dokazovaním bolo konanie neúčelne predlžované a viedlo by k posušeniu práva žalovaného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu, pričom o výške priznaných trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).