Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/103/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210211256 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1210211256.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. a Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: S.. Z. D., S.., H.. XX.X.XXXX, bytom Š. XX, C. C., zast. Šiška & Partners s.r.o., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO : 36 861 961 proti žalovanému: Bratislavský samosprávny kraj, so sídlom Sabinovská 16, Bratislava, IČO : 36 063 606 zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO : 36 862 711 o zaplatenie 26 400,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 19C/79/2010-1807 zo dňa 3.11.2015 a odvolanie žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku č. k. 19C/79/2010-1860 zo dňa 21.1.2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu z a m i e t a. Dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 19C/79/2010-1860 zo dňa 21.1.2016 p o t v r d z u j e. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26 400,- € s úrokom z omeškania 9 % ročne zo súm: 6.600,- € od 21.7.2009 do zaplatenia, 6 600,- € od 21.9.2009 do zaplatenia, 6 600,- € od 21.11.2009 do zaplatenia a 6 600,- € od 21.12.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. 1.1. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 14.5.2008 žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní služieb podľa § 269 ods. 2 v súbehu s § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom účelom zmluvy bolo upraviť vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní služieb v oblasti lektorskej, prednášateľskej a prekladateľskej činnosti zameranej na riadenie nadnárodného programu INTERACT II pre programové obdobie 2007-2013 v súvislosti so zabezpečením činnosti Bratislavského samosprávneho kraja ako Riadiaceho orgánu pre riadenie tohto programu, pričom jednotlivé činnosti boli špecifikované v prílohe č. 1 Zmluvy a mali byť mesačne zaznamenané vo výkaze prác, ktorého predloha tvorí prílohu č. 2 Zmluvy. Žalobca sa touto zmluvou zaviazal na základe požiadaviek žalovaného spolupracovať na príprave národných a nadnárodných dokumentov súvisiacich s riadením a implementáciou programu. Žalobca bol podľa zmluvy povinný odovzdať vyplnený výkaz prác za príslušný mesiac žalovanému najneskôr posledný pracovný deň príslušného mesiaca, v ktorom boli činnosti vykonané. Z článku 4, bod 2 Zmluvy súd prvej inštancie zistil, že mesačná odmena za poskytovanie služieb na základe tejto Zmluvy bola dohodnutá v sume 6 600,- € za kalendárny mesiac. Z bodu 3 článku 4 vyplývalo, že zmluvné strany sa dohodli, že odmena za príslušný mesiac je splatná do 20. dňa nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom boli jednotlivé činnosti vykonané a zaznamenané vo výkaze prác. Súčasne sa zmluvné strany v bode 4, článku 4 dohodli, že v prípade, že sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou mesačnej odmeny, je povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne za každý aj začatý deň omeškania s úhradou. Z prílohy č. 1 Zmluvy o poskytovaní služieb prvoinštančný súd zistil, že funkcia „manažér 2 pre program INTERACT II“, zodpovedá Riadiacemu orgánu (BSK) a jeho pracovnou náplňou bolo poskytovať službu pri riadení a implementácii programu INTERACT II najmä formou lektorskej, prednášateľskej a prekladateľskej činnosti a poskytovať služby prípravy návrhov nadnárodných a národných dokumentov súvisiacich s riadením a implementáciou uvedeného programu. Medzi hlavné úlohy patrilo: poskytovať službu pri riadení programu INTERACT II s cieľom dosahovať ciele a zámery operačného programu z pohľadu koherencie, koordinácie a celkového plnenia programu; poskytovať službu Riadiacemu orgánu pri príprave návrhov nadnárodných dokumentov súvisiacich s implementáciou a riadením programu formou prednášateľskej a lektorskej a činnosti; poskytovať lektorskú a prednášateľskú činnosť v oblasti tvorby manuálov pre implementáciu a riadenie programu z nadnárodného pohľadu; poskytovať službu pre vytvorenie systému za účelom spracovania a distribúcie informácií o programe formou prednášateľskej a lektorskej činnosti; poskytovať službu pre zapojenie krajín v predvstupovom štádiu a iných krajín oprávnených na využitie nástroja pomoci IPA formou prednášateľskej a lektorskej činnosti; poskytovať lektorskú činnosť pre vytvorenie vhodného kontrolného systému v súlade s článkom 16 Nariadenia Rady ES č. 1080/2006 a uchovávanie záznamov o uskutočnených postupoch (audit trail); poskytovať lektorskú činnosť pre vytvorenie systému finančného výkazníctva (monitorovanie); poskytovať lektorskú činnosť v oblasti vytvorenia vhodného systému vnútornej finančnej kontroly; prekladateľská činnosť národných a nadnárodných dokumentov súvisiacich s implementáciou programu INTERACT II; poskytovať súčinnosť RO s príslušnými inštitúciami EK pri tvorbe strategických dokumentov (národných a nadnárodných), programu ENPI formou lektorskej a prednášateľskej činnosti. Z prílohy č. 2 Zmluvy o poskytovaní služieb vyplývalo, že povinnosťou žalobcu bolo odovzdať žalovanému „Výkaz prác (Mesačný výkaz)“, obsahujúci v záhlaví tieto údaje: obdobie, organizácia, meno zamestnanca, označenie dňa, činnosti v súlade s popisom prác a poznámku. Ďalej vo výkaze mali byť uvedené údaje označujúce deň, vykonanie činnosti poskytnutej nad rámec popisu prác a poznámka. Na záver výkaz prác mal obsahovať údaje o dátume a podpise vystavovateľa výkazu a dátume a podpise predstaviteľa Riadiaceho orgánu (Klienta) a údaj o tom, či sa schvaľuje mesačná odmena. Z výkazu prác za obdobie od 1.6.2009 - 30.6.2009 súd prvej inštancie zistil, že žalobca rozpísal v jednotlivých dňoch činnosť, ktorú vykonal, výkaz vystavil a podpísal dňa 3.7.2009, dňa 6.7.2009 bol prevzatý žalovaným, pričom obsahuje nečitateľný podpis predstaviteľa Riadiaceho orgánu a tiež údaj o schválení mesačnej odmeny v sume 6 600,- €, podpísaný p. K.. Z prílohy vypracovanej žalobcom dňa 3.7.2009 označenou „Mesačný výkaz práce v rámci programu INTERACT v rámci programového obdobia 2007-2013“ mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalobca podľa jednotlivých dní v mesiaci špecifikoval činnosti, a ich časový rozsah, ktorý vynaložil na túto činnosť, pričom v poznámke ku konkrétnej činnosti je uvedené, aký konkrétny výkon žalobca podal (štúdium, zber materiálov a príprava študijných materiálov napr. k vypracovaniu Ročnej správy, k finančným prehľadom za RO, k finančným prehľadom za IS, prekladateľská činnosť podkladov do Ročnej správy za RO, preklad tabuliek do Ročnej správy, interaktívna činnosť k pripomienkam zaslaným zo strany IP Viborg, k predloženiu ročnej správy na písomnú procedúru, k vypracovaniu informatívneho materiálu na rokovanie vlády SR, k príprave kontraktu týkajúceho sa uchovávania dát pre program INTERACT (Confluence), k príprave agendy pre rokovanie Skupiny pre programovanie, činnosť k zapracovaniu pripomienok predložených zo strany Ministerstva financií SR (MF SR) vo vzťahu k Systému riadenia a kontroly (verzia 1.2.), činnosť k príprave podkladových materiálov pre potreby Riadiaceho orgánu vo vzťahu k odhadom čerpania finančných prostriedkov (IP Valencia), činnosť k príprave podkladových materiálov pre potreby Riadiaceho orgánu vo vzťahu k odhadom čerpania finančných prostriedkov (IP Viborg, činnosť k rozpracovaniu úloh RO po zasadnutí Skupiny pre programovanie). Príloha tvorí súčasť výkazu prác, obsahuje vyhlásenie zástupcu štatutárneho orgánu organizácie, že s uvedeným dátumom preberá pracovný výkaz a prácu uvedenú v pracovnom výkaze, bola prevzatá dňa 6.7.2009 p. K.. Z výkazu prác za obdobie od 1.8.2009 - 31.8.2009 súd prvej inštancie zistil, že žalobca rozpísal v jednotlivých dňoch činnosť, ktorú vykonal, výkaz vystavil a podpísal dňa 5.9.2009, dňa 10.9.2009 bol prevzatý žalovaným, pričom obsahuje nečitateľný podpis predstaviteľa Riadiaceho orgánu a tiež údaj o schválení mesačnej odmeny v sume 6 600,- €, podpísaný p. K.. Z prílohy vypracovanej žalobcom dňa 3.7.2009 označenou „Mesačný výkaz práce v rámci programu INTERACT v rámci programového obdobia 2007 - 2013“ súd prvej inštancie zistil, že žalobca podľa jednotlivých dní v mesiaci špecifikoval činnosti, a ich časový rozsah, ktorý vynaložil na túto činnosť, pričom v poznámke ku konkrétnej činnosti je uvedené, aký konkrétny výkon žalobca podal - činnosť k dopracovaniu minimálneho Metodického usmernenia k prvostupňovej kontrole, preklad minimálneho Metodického usmernenia k prvostupňovej kontrole, činnosť k dopracovaniu opisu Systému riadenia a kontroly, činnosť k dopracovaniu návrhom zo strany IP Viborg k opisu systému riadenia a kontroly, dopracovanie návrhov zo strany IP Valencia k opisu Systému riadenia a kontroly, činnosť k IMS v rámci programu INTERACT (formuláre), dopracovanie opisu Systému riadenia a kontroly (dodatočné požiadavky zo strany OS), preklad opisu systému riadenia a kontroly, činnosť k dopracovaniu Výročnej správy za rok 2008 na základe požiadaviek CO a OA, činnosť k návrhu agendy pre stretnutie inštitúcii hosťujúcich IPs (3.9.2009 - Viedeň). Príloha tvorí súčasť výkazu prác, obsahuje vyhlásenie zástupcu štatutárneho orgánu organizácie, že s uvedeným dátumom preberá pracovný výkaz a prácu uvedenú v pracovnom výkaze, bola prevzatá dňa 10.9.2009 p. K.. Z výkazu prác za obdobie od 1.10.2009 - 31.10.2009 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca rozpísal v jednotlivých dňoch činnosť, ktorú vykonal, výkaz vystavil a podpísal dňa 24.11.2009, dňa 27.11.2009 bol prevzatý žalovaným, pričom obsahuje nečitateľný podpis predstaviteľa Riadiaceho orgánu a tiež údaj o schválení mesačnej odmeny v sume 6 600,- €, podpísaný p. K.. Z prílohy vypracovanej žalobcom dňa 3.7.2009 označenou „Mesačný výkaz práce v rámci programu INTERACT v rámci programového obdobia 2007´-2013“ prvoinštančný súd zistil, že žalobca podľa jednotlivých dní v mesiaci špecifikoval činnosti, a ich časový rozsah, ktorý vynaložil na túto činnosť, pričom v poznámke ku konkrétnej činnosti je uvedené, aký konkrétny výkon žalobca podal - činnosť k požiadavkám na prípravu MV pre program (úlohy IP Viborg - Dánsko, IP - Valencia, Španielsko), činnosť k vypracovaniu stanoviska RO k ŽoP pre IS (PO 1), činnosť k vypracovaniu stanoviska RO k ŽoP pre IS (PO 2), preklad doplňujúcich informácií zo strany CO a OA k Výročnej správe za rok 2008, činnosť k dopracovaniu materiálov na rokovanie MV pre program (v zmysle agendy), činnosť k dopracovaniu materiálov na rokovanie MV pre program (finančné prehľady), činnosť k IT službám pre program, činnosť k dopracovaniu systému pre nahlasovanie iregularít, činnosť k vypĺňaniu ŽoP pre IPs Dánsko, Španielsko - aktualizácia inštrukcie, preklad dokumentov (stanoviská RO) k certifikačným overovaniam, preklad sprievodných dokumentov a prezentácií na rokovanie MV. Príloha tvorí súčasť výkazu prác, obsahuje vyhlásenie zástupcu štatutárneho orgánu organizácie, že s uvedeným dátumom preberá pracovný výkaz a prácu uvedenú v pracovnom výkaze, bola prevzatá dňa 27.11.2009 p. K.. Z výkazu prác za obdobie od 1.11.2009 - 30.11.2009 súd zistil, že žalobca rozpísal v jednotlivých dňoch činnosť, ktorú vykonal, výkaz vystavil a podpísal dňa 3.12.2009, dňa 7.12.2009 bol prevzatý žalovaným, pričom obsahuje nečitateľný podpis predstaviteľa Riadiaceho orgánu a tiež údaj o schválení mesačnej odmeny v sume 6 600,- €, podpísaný p. K.. Z prílohy vypracovanej žalobcom dňa 3.7.2009 označenou „Mesačný výkaz práce v rámci programu INTERACT v rámci programového obdobia 2007-2013“ súd prvej inštancie zistil, že žalobca podľa jednotlivých dní v mesiaci špecifikoval činnosti, a ich časový rozsah, ktorý vynaložil na túto činnosť, pričom v poznámke ku konkrétnej činnosti je uvedené aký konkrétny výkon žalobca podal - činnosť k príprave ŽoP pre IP - Viborg, činnosť k príprave ŽoP pre IP - Valencia, činnosť k príprave ŽoP pre IS (PO 1), činnosť k príprave ŽoP pre IS (PO 2), činnosť k zapracovaniu stanoviska RO k zisteniam CO pri (1. ŽOP) - IP Viborg, činnosť k zapracovaniu stanoviska RO k zisteniam CO pri (1. ŽOP) - IP Valencia, preklad dokumentov súvisiacich s implementáciou programu INTERACT II, činnosť k vypracovaniu podkladov pre kontrolnú skupinu MF SR, činnosť k vypracovaniu Správy z kontroly na mieste, preklad vybraných častí IMP. Príloha tvorí súčasť výkazu prác, obsahuje vyhlásenie zástupcu štatutárneho orgánu organizácie, že s uvedeným dátumom preberá pracovný výkaz a prácu uvedenú v pracovnom výkaze, bola prevzatá dňa 7.12.2009 p. K.. 1.2. Ďalej sa súd prvej inštancie v rámci dokazovania oboznámil s upomienkou zo dňa 17.12.2009, ktorou žalobca upozornil žalovaného, že mu nebola poukázaná odmena za vykonané činnosti za mesiace jún, august, október a november 2009, ktorú žalovaný prevzal dňa 21.12.2009, súčasne požiadal žalovaného na zaslanie informácie, kedy bude táto odmena poukázaná na jeho účet. Z 2. upomienky zo dňa 8.1.2010 súd zistil, že žalobca oslovil nového predsedu žalovaného P.. C.. S. U. ohľadom skutočnosti, že BSK ako riadiacemu orgán pre operačný program INTERACT II vyplývajú povinnosti z príslušných nariadení Rady ES a nariadení EK, ako aj v zmysle podpísanej medzinárodnej zmluvy medzi RO a 27 členskými štátmi EÚ a 2 krajinami EHP a ohľadom korektného riešenia vzniknutej situácie, pričom riadiaci orgán mal dodržať postupy a žiadosť o platbu predložiť na MF SR v súlade s čl. 16 Nariadenia EP a Rady ES 1080/2006, nakoľko problematika certifikácie výdavkov RO je výlučne vzťahom len medzi BSK a MF SR a nemá žiadny vplyv na plnenie záväzkov BSK voči jeho osobe. Z protokolu Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 20.4.2010 o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 1, súd prvej inštancie zistil, že u žalovaného bola za obdobie od 22.9.2009 do 20.4.2010 vykonaná kontrola nad postupom verejného obstarávateľa so zameraním na kontrolu pri zadávaní nadlimitných a podlimitných zákaziek na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb v roku 2008. Kontrola bola vykonaná na základe listu Ministerstva Financií č. MF/027969/2009-53 zo dňa 9.11.2009, ktorým minister financií požiadal o „jednoznačné určenie, či uvedené zmluvy, ktoré má BSK uzatvorené podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka spadajú pod výnimku podľa § 1 ods. 2, písm. l/ Zákona a na ich uzavretia sa nebude zákon vzťahovať“. Z interného listu Úradu Bratislavského samosprávneho kraja (žalovaného) zo dňa 5.11.2009 súd prvej inštancie zistil, že vedúci právneho oddelenia A.. Z. Š. zaujal písomné stanovisko k zisteniam MF SR ako CO k ŽoP č. 09/MA/2-IP1, pričom konštatoval, že k uzavretiu zmlúv medzi žalovaným a dotknutými osobami došlo na základe Metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 6.2.2009, ktorý je v zmysle § 109 ods. 1 Zákona č. 25/2006 Z. z. ústredným orgánom pre verejné obstarávanie. V danom prípade vzhľadom na charakter vykonávaných činností, charakter prác a systém ich zadávania, ako aj ich preberania sa táto činnosť radí do kategórie obdobného pracovného vzťahu, ktorý síce nezakladá pracovnoprávny vzťah, ale je výnimkou z aplikácie zákona č. 25/2006 Z. z. Z čestného prehlásenia P.. N. C. súd zistil, že ako predseda Bratislavského samosprávneho kraja počas výkonu svojej funkcie v období od 9.1.2006 do 23.12.2009 poveril uskutočňovaním všetkých úkonov v súvislosti s implementáciou operačného programu INTERACT II Z. U. C., ktorá tento operačný program zastrešovala v plnom rozsahu ním udelenej moci ako podpredsedníčka BSK (žalovaného) bola ním oprávnená a splnomocnená na akékoľvek úkony súvisiace s týmto programom. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania vypočul svedka P.. N. C., ktorý uviedol, že Bratislavský samosprávny kraj (žalovaný) uspel v súťaži pred Gréckom a Francúzskom na realizácii projektu INTERACT II. Išlo o nadnárodný projekt a žalobca a S.. A. boli v tejto oblasti známi ako profesionáli, preto ich oslovili pre spoluprácu. Žalovaný s nimi uzavrel zmluvy, ich presný obsah si už nepamätal, vzhľadom k tomu, že bol žalobca zamestnaný, ponúkla sa mu forma spolupráce cez poskytovanie služieb, okrem lektorskej činnosti vykonával aj ďalšie, ktoré presahovali tento rámec, napríklad kontrolu, usmernenie a komunikáciu so štyrmi kontaktnými bodmi a nastavenie systému súladu s nariadeniami Európskej komisie. Nešlo len o lektorskú činnosť, pod týmto pojmom sa rozumeli aj práce, ktoré súviseli s programom a tieto žalobcovi priamo zadávala p. K., boli to rôzne aktivity od servisu po semináre, konferencie, robenie sumárov aj z podkladov členských štátov EÚ. Audit súladu z roku 2008 vykonaný Ministerstvom financií potvrdil, že tieto systémy boli nastavené. Financovanie tohto projektu bolo vykonané na základe kontraktu, resp. servisného kontraktu medzi BSK a Európskou komisiou v Bruseli. Podmienky pre financovanie boli stanovené Bruselom, preto v tejto zadanej línii len pokračovali. Bratislavský samosprávny kraj (žalovaný) vykonával sekretariát projektu, úlohy boli zadávané monitorovacím výborom členských štátov EÚ, p. K. zastrešovala sekretariát projektu, u nej sa zhromažďovali výsledky vykonaných prác, ktoré následne dávala odsúhlasiť audítorskej spoločnosti Ernst & Young a táto po odsúhlasení správnosti vykonaných činností tieto posunula ďalej do Bruselu. Sekretariát projektu INTERACT II bol samostatným „subjektom“ v rámci žalovaného, aj keď p. K. bola zamestnancom žalovaného. Takýto vzťah na Slovensku nebol, Slovensko bola prvá krajina, ktorá pristúpila k tomuto projektu a prvýkrát to robil samosprávny kraj, pretože v iných krajinách napr. v Rakúsku to robil Úrad spolkového kancelára. Nevedel si vysvetliť, prečo žalobcovi neboli vyplatené posledné štyri faktúry. Tiež z jeho výpovede súd zistil, že p. U. bola oprávnená preberať a podpisovať výkazy poskytovaných služieb predložených žalobcom, okrem toho bol to nadnárodný projekt a ona jediná bola ako európska poslankyňa blízko k tomuto projektu, bola pri tomto procese už od samého začiatku, už aj pri vypočutí v rámci súťaže a výberu krajiny, bola pri tom po tom, ako uspeli v tejto súťaži, preto výkazy podpísané ňou boli v poriadku. Z výpovede svedkyne P.. M. K. súd prvej inštancie zistil, že spolupracovala na projekte INTERACT II so žalobcom pre žalovaného, zadávala mu práce ústne aj písomne. Ako riadny zamestnanec nastúpila u žalovaného v roku 2007, vtedy ju zaradili na pozíciu riaditeľky SORO, čo znamená sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom pre Operačný program Bratislavský kraj. Po tom, čo bolo vyhlásené výberové konanie na Program INTERACT II, podieľala sa na príprave podkladov. Zúčastnili sa na výbere a keď vedeli, že tento program žalovaný získal, čo bolo v marci 2008, na jej pôvodné miesto bola prijatá iná pracovníčka a s ňou bola uzavretá nová pracovná zmluva s tým, že dvojtretinový úväzok mala vykonávať pre INTERACT II a jednu tretinu pre ostatné programy interregionálnej spolupráce, v jej prípade to bola cezhraničná spolupráca s Maďarskom a Rakúskom. Na príprave podkladov začala pracovať s p. A., ktorý pracoval na dohodu a spolu s ním aj tento projekt prezentovala v Bruseli, tvorili pracovnú skupinu. Zúčastnili sa dvoch zasadnutí, na ktorých sa prezentovali. Okrem Slovenska sa uchádzali o túto činnosť aj Gréci a Francúzi. V rámci výberov boli skúmané aj životopisy osôb, ktoré sa podieľali na príprave podkladov a Európska komisia ich odsúhlasila. Prezentácie prebehli v Bruseli a pri tejto príležitosti sa zoznámila aj so žalobcom, ktorý v tom čase pracoval na Ministerstve hospodárstva SR ako riaditeľ interregionálnej a bilaterálnej spolupráce a v tom čase bol pre nich kontaktnou osobou pre Slovensko. Jeho úlohou bolo šíriť informácie o tomto programe a interregionálnej spolupráci. Žalobca bol profesionálny odborník v tejto oblasti, mal dostatok skúseností a v tom čase sa okrem Ministerstva hospodárstva SR nikto nezaoberal interteritoriálnou spoluprácou, preto ho žalovaný oslovil, aby robil lektorskú činnosť pre BSK aj v rámci programu INTERACT II. Žalobca nebol zamestnancom BSK, ona bola jediná, ktorá sa týmto projektom zapodievala, bola jeho kontaktnou osobou. V rámci programu vykonával lektorskú aj prekladateľskú činnosť, ktorá však nespadala pod zákon o verejnom obstarávaní, lebo operatívne bolo potrebné prekladať písomnosti, ktoré súviseli s komunikáciou medzi BSK ako riadiacim orgánom a sekretariátom, ktorý bol medzinárodný a s ním bolo potrebné komunikovať v anglickom jazyku. Konkrétne úlohy zadávala žalobcovi ústne alebo písomne, avšak v podstate pracoval pri lektorovaní prípravy na audit súladu. Brusel na prípravu auditu súladu dával 24 mesiacov, projekt bol schválený v decembri 2008, žalovaný ho prevzal v marci 2009, z čoho vyplynuli sklzy. Žalobca sa podieľal na príprave tohto auditu, lebo lehotu mali stanovenú do novembra 2009 a túto aj splnili. Všetky práce, ktoré mu zadala vykonať, jej aj odovzdal. Odmeny za činnosť na projekte schvaľoval monitorovací výbor na 7 rokov v máji 2008. Schvaľovanie odmien prebiehalo za účasti zástupcov Ministerstva financií SR, šlo o odmeňovanie v rámci európskeho štandardu, výšku odmeny schvaľoval monitorovací výbor. Žalovaný prebral sekretariát projektu v jeho štruktúre tak, ako fungoval predtým s jeho obsadením, vrátane platov, aby nedošlo k porušeniu Zmluvy o Európskom spoločenstve v časti diskriminácie, prispôsobili sa s platmi tak, aby sa dosahovala úroveň INTERACTU sekretariátu z predchádzajúcej doby. V čase, keď sa žalovaný uchádzal prácu na tomto projekte, nemal v rozpočte finančné prostriedky vyčlenené na túto činnosť, preto sa ani nemohol v tomto prípade uplatniť zákon o rozpočtových pravidlách. Ministerstvo financií SR sa na tomto programe zúčastňovalo v rámci auditu a certifikácie. Pri audite kontrolovali zmluvy a vedeli aké zmluvy sa podpísali, pričom nemali k nim v tom čase žiadne výhrady. Napokon súd prvej inštancie vypočul svedka A.. Z. Š. ktorý uviedol, že pracuje u žalovaného ako vedúci právneho oddelenia. K zmluve uzavretej so žalobcom uviedol, že pred jej podpísaním bola predložená na právne oddelenie na jej posúdenie. Pri posudzovaní zmlúv funguje u žalovaného viackoľajový systém. Na právne oddelenie sa predkladajú zmluvy na vykonanie formálneho skontrolovania, či zodpovedá svojmu obsahu. Ak je to potrebné a súvisí to s verejným obstarávaním, kontroluje zmluvy iné oddelenie, a to čo do obsahu a vecnej stránky zmluvy. V tom čase sa do projektu INTERACT nezapojilo veľa ľudí, nebolo o programe ani veľa informácií. V tom čase preto posudzoval len formálnu právnu stránku zmluvy a aj ju odsúhlasil. Na posúdenie právnemu odboru zmluvu predložila S.. K., ktorá zastrešovala INTERACT. 1.3. Súd prvej inštancie po vykonaní vyššie uvedeného dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 19C/79/2010-1512, zo dňa 23.2.2012, ktorým vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu 26.400,- € spolu so zmluvnou pokutou 0,05 % za každý deň omeškania a s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo súm: 6 600,- € od 21.1.2009 do zaplatenia, 6 600,- € od 21.9.2009 do zaplatenia, 6 600,- € od 21.11.2009 do zaplatenia, 6 600,- € od 21.12.2009 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9Co/292/2012-1581, zo dňa 30.9.2014 odvolaním žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie najmä zaoberať sa otázkou platnosti predmetnej Zmluvy s poukazom na zákon o verejnom obstarávaní. Súd prvej inštancie následne doplnil dokazovanie. Zo Smernice č. 35/2007 o systéme centrálneho verejného obstarávania v podmienkach Bratislavského samosprávneho kraja (žalovaného) a organizácií a zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti z 27.4.2007 súd prvej inštancie zistil, že predseda Bratislavského samosprávneho kraja vydal túto smernicu o systéme centrálneho verejného obstarávania v podmienkach Bratislavského samosprávneho kraja, podľa ktorej článku I., základné ustanovenia sa vytvoril legislatívny rámec pre verejné obstarávanie podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní pre centrálne verejné obstarávanie tým, že podľa § 10 zákona o verejnom obstarávaní verejným obstarávateľom dáva možnosť zadávať zákazky centrálne pre viacerých verejných obstarávateľov, čo výrazne prispieva k zefektívneniu verejného obstarávania v nadväznosti na hospodárnosť zabezpečovania tovarov, služieb alebo prác pre verejných obstarávateľov. Medzi hlavné ciele a pozitíva zavedenia obstarávania centralizovaným spôsobom patrí najmä zníženie nákladov (finančné úspory), zvýšenie produktivity práce (časové a administratívne úspory) a zvýšenie transparentnosti a kontroly verejného obstarávania. V postavení centrálneho verejného obstarávateľa v podmienkach Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) je Úrad Bratislavského samosprávneho kraja prostredníctvom ekonomického odboru - oddelenia centrálneho verejného obstarávania. Verejnými obstarávateľmi, ktorí sú povinní obstarávať tovary, služby alebo práce prostredníctvom oddelenia centrálneho verejného obstarávania, sú organizácie a zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK. Zoznam týchto organizácii a zariadení je uvedený v prílohe č. 1 tejto smernice. Východiskovým dokumentom a základným prameňom pre centrálne verejné obstarávanie v podmienkach BSK je Rozpočet BSK na príslušný rok schválený zastupiteľstvom BSK. Komodity, ktoré podliehajú centrálnemu verejnému obstarávaniu sú uvedené v prílohe č. 2 tejto smernice. Z oboch príloh vyplýva, že predmetom verejného obstarávania sú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK v oblasti školstva (gymnázia, základné škody, stredné škody, odborné školy, stredné odborné učilištia, domovy mládeže), zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK v oblasti kultúry, zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK v oblasti zdravotníctva, zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK v oblasti sociálnych služieb, tovary, služby a práce zabezpečované centrálne prostredníctvom Oddelenia centrálneho verejného obstarávania BSK. Cieľom operačného programu INTERACT II bolo identifikovať, popísať a rozširovať prístupy a postupy správneho riadenia v oblasti cezhraničnej, nadnárodnej a interregionálnej spolupráce v rámci EÚ. Vzájomná spolupráca inštitúcií z členských štátov, ako aj ich spolupráca so susednými krajinami, predstavovala zložitú úlohu a kládla dodatočné a špecifické nároky na riadenie a správu takýchto programov. Z uvedeného dôvodu bol program INTERACT II vo svojej podstate programom technickej pomoci, ktorého cieľom bolo zlepšovať vykonávanie a napĺňanie programov v rámci cieľa ETS a pracovať na uľahčení a zjednodušení každodenného manažmentu týchto programov. Operačný program INTERACT II bol vypracovaný Úradom Spolkového kancelára Rakúskej republiky v úzkej spolupráci so všetkými relevantnými národnými orgánmi a inštitúciami. Programový dokument vychádzal zo skúseností programu INTERACT I, pričom v predchádzajúcom programovom období 2004-2006 funkciu Riadiaceho orgánu pre program INTERACT I vykonával Úrad Spolkového kancelára Rakúskej republiky. V súčasnosti sa operačný program INTERACT II implementuje pod vedením žalovaného, ako riadiaceho orgánu programu, a prostredníctvom štyroch decentralizovaných INTERACT kontaktných bodov v Dánsku, Rakúsku, Španielsku a Fínsku. Riadiaci orgán prevzal svoju funkciu v marci 2008 po náhlom odstúpení riadiaceho orgánu v Rakúsku. Cieľovými skupinami programu INTERACT II sú inštitúcie a orgány, ktoré boli vytvorené v rámci Európy na riadenie programov ETS. Do týchto cieľových skupín programu INTERACT II patria riadiace orgány, spoločné technické sekretariáty, monitorovacie výbory, národné kontaktné osoby, certifikačné orgány a orgány auditu, riadiace orgány prvej úrovne, cezhraničných, nadnárodných, interregionálnych a sieťových programov uskutočňovaných na základe cieľa ETS pre programové obdobie 2007-2013 Vykonávacie orgány týchto programov sa tiež považujú za cieľovú skupinu programu INTERACT II. Zo Zmluvy o dotáciách na implementáciu INTERACT Point uzavretej medzi žalovaným, reprezentovaným P.. N. C., vystupujúcim ako Riadiaci orgán cieľa Európskeho programu teritoriálnej spolupráce INTERACT 2007 - 2013 a Sekretariátom programu INTERACT, súd prvej inštancie zistil, že zabezpečenie fungovania INTERACT kontaktného bodu bude ocenené pridelenou dotáciou na zabezpečenie fungovania INTERACT z fondov operačného programu a z dotácie budú vyplácané náklady na zamestnancov, priestory a cestovné výdavky na produkty vytvorené INTERACT kontaktným bodom. Žiadosti o priebežné platby budú predkladané dvakrát do roka na základe ročnej midterm a ročnej záverečnej správy, ktoré budú obsahovať aj prehľad aktivít a auditovanú finančnú správu predloženú podľa harmonogramu. V súlade s Operačným programom bolo dohodnuté, že proces výberu zamestnancov bude v spolupráci s Riadiacim systémom INTERACT II, pričom požadovaný profil zamestnancov bol uvedený v prílohe 1. Akákoľvek korešpondencia medzi Riadiacim orgánom a sekretariátom INTERACT II programu musí byť v angličtine. V internom manuáli procedúr Riadiaceho orgánu a INTERACT II sekretariáut pre operačný program INTERACT 2007-2013 platnom ku dňu 30.11.2009 v bode 3.5.1 - opisy činnosti pracovníkov RO/IS je uvedené, že zamestnanci RO/IS okrem plnenia špecifických úloh vyplývajúcich z ich pozície vykonávajú tieto činnosti: podieľajú sa na príprave materiálov v oblasti riadenia, monitorovania, kontroly a hodnotenia OP v rámci svojej pôsobnosti a podporujú Riadiaci orgán; zabezpečujú podklady pre MV operačného programu v rámci svojej pôsobnosti; spolupracujú na úpravách dokumentov pre realizáciu OP v rámci svojej pôsobnosti; zabezpečujú preklady dokumentov v rámci svojej pôsobnosti; vykonávajú metodickú a lektorskú činnosť vo vzťahu k oprávneným aktivitám vzdelávania a prispievajú k tvorbe plánu vzdelávania a výmeny skúseností; zúčastňujú sa na činnosti pracovných komisií vo svoje pôsobnosti. 1.4. Súd prvej inštancie si pokyny odvolacieho súdu uvedené v zrušujúcom rozhodnutí vyložil tak, že sa podľa vlastného vyjadrenia ako predbežnou otázkou zaoberal verejným obstarávaním. Dospel k záveru, že zaň zodpovedá žalovaný ako verejný obstarávateľ a jeho príslušný organizačný útvar v zmysle svojej internej smernice. V súvislosti s realizáciou Programu INTERACT II právny základ realizácie, monitorovania a kontroly Programu bol stanovený v nariadeniach Rady ES č. 1080/06 a č. 1083/06, ako aj ďalších nadnárodných a národných predpisov v oblasti riadenia a vykonávania Programu v lektorskej, prednášateľskej a prekladateľskej činnosti, finančného riadenia, koordinácie a úspešnej implementácie programu v programovom období 2007 - 2013, na základe ktorých je Program realizovaný prostredníctvom jedného riadiaceho orgánu, jedného certifikačného orgánu a jedného orgánu auditu, ktoré sú spoločne určené členskými štátmi Európskej únie a dvoma štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru zúčastňujúcimi sa na Programe. Viacúrovňová sieť cezhraničných a nadnárodných vzťahov predstavuje prostriedky, pomocou ktorých možno podporovať v celom Spoločenstve harmonický, vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj hospodárskych činností, trvalý a neinflačný rast, vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, ako sa uvádza v článku 2 Amsterdamskej zmluvy z roku 1997. Žalovaný ako hosťujúca inštitúcia riadiaceho orgánu Programu nebol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami zmluvy o verejnom obstarávaní a preto ani neporušil ustanovenia tejto zmluvy, keďže žalovaný nevyužíva a nevyužíval na realizáciu Programu svoje rozpočtové prostriedky ale mimorozpočtové prostriedky a dobrovoľné prostriedky štátov EÚ a dvoch štátov EHP; žalovanému boli vyčlenené na realizáciu Programu financie z EK a dobrovoľné príspevky členských štátov EÚ a dvoch štátov EHP, ktoré sú držané na mimorozpočtových účtoch, keďže sa nejedná o operačný program SR; žalovaný v Programe nemá postavenie verejného obstarávateľa, Program nevyužíva pre svoju vlastnú potrebu ako potrebu subjektu verejnej a územnej správy; žalovaný ako riadiaci orgán realizuje a podporuje Program pre 27 členských štátov EÚ a tiež pre pridružené spolupracujúce štáty; žalovaný je len hosťujúcou inštitúciou pre riadiaci orgán a sekretariát Programu tzv. INTERACT Secretariat; európska komisia ako exekutívny orgán EÚ delegovala svoje právomoci a kompetencie na riadenie, realizáciu a implementáciu celého Programu v rámci EÚ na žalovaného, keďže ide o nadnárodný program. Tento postup bol zvolený z toho dôvodu, že sa jedná o iniciatívu Spoločenstva, pričom EÚ ako taká nie je subjektom medzinárodného práva. Na základe toho žalovaný ako hosťujúca inštitúcia riadiaceho orgánu mal právo podpísať 27 + 2 medzinárodných bilaterálnych zmlúv; Program nie je možné charakterizovať ako zákazku na poskytnutie služby v zmysle ustanovení zákona o verejnom obstarávaní; Programom sa neposkytujú služby SR alebo žalovanému, pretože sa jedná o nadnárodný program; Program slúži EÚ ako Spoločenstvu, resp. 27 členským štátom a dvom štátom EHP, na účely a prospech efektívnej realizácie cieľa Európska teritoriálna spolupráca (ETS) s podporou a účelom harmonického a vyváženého rozvoja územia Európy na nadnárodnej úrovni, taktiež aj pre asociované a pridružené spolupracujúce štáty; Program je právnym nástupcom INTERACT I a kontinuita bola zabezpečená prostredníctvom INTERACT sekretariátu, keďže INTERACT sekretariát sa na začiatku programového obdobia 2007-2013, teda obdobia realizácie programu, nachádzal vo Viedni. V priebehu programovacieho obdobia bol presťahovaný do Bratislavy, t.j. na žalovaného ako hosťujúcu inštitúciu; žalovaný nebol vymenovaný do pozície riadiaceho orgánu vládou SR, ale prostredníctvom súťaže viacerých členských štátov EÚ, o čom rozhodol nadnárodný Monitorovací výbor v marci 2008 vo Viedni. S poukazom na vyššie uvedené mal prvoinštančný súd za to, že zmluvné vzťahy uzatvorené s fyzickými osobami tvoriacimi INTERACT sekretariát a so zamestnancami žalovaného ako riadiaceho orgánu nemali byť regulované a uzavreté na základe verejného obstarávania týchto osôb. Zmluvy o poskytovaní služieb v rámci Programu boli uzatvorené v zmysle Obchodného, resp. Občianskeho zákonníka so všetkými zamestnancami žalovaného obdobným, resp. rovnakým spôsobom, ako aj so žalovaným. Jedná sa o zamestnancov žalovaného ako Riadiaceho orgánu, ako aj pracovníkov Programu Sekretariátu, ktorým bola v danom čase vyplácaná odmena. Žalobca nebol zodpovedný za to, či žalovaný bol, alebo nebol povinný aplikovať ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní by žalobca bol len objektom - súčasťou predmetu zákazky a nie subjektom verejného obstarávania. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu v tom smere, že nie je namieste prenášať zodpovednosť za neaplikáciu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní na žalobcu a vyvodzovať z toho dôsledky voči žalobcovi. Protokol Úradu pre verejné obstarávanie zo dňa 20.4.2010 pojednáva o všetkých zmluvách s jednotlivými pracovníkmi žalovaného ako riadiaceho orgánu a INTERACT secretariátu. Úrad pre verejné obstarávanie ani neaplikoval ustanovenie § 148 zákona o verejnom obstarávaní účinného v tom čase a nepodal návrh na určenie neplatnosti zmlúv obsiahnutých v protokole, ani žalovanému nebola uložená žiadna sankcia, preto sú tieto zmluvy stále platné. Na základe vyššie uvedených skutočností prijal súd prvej inštancie záver, že verejné obstarávanie nebolo potrebné. 1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že ako vyplynulo aj z výpovede žalobcu a z výpovede svedka P.. C., ako zástupcu žalovaného v tom čase, zo strany žalovaného bola ponúknutá žalobcovi spolupráca, nakoľko zo strany Bruselu bolo požadované, aby prípravný tím, ktorý tvorili P.. K. a S.. A., bol doplnený aj o experta zo štátnej správy, preto oslovili žalobcu na vykonávanie lektorskej, prekladateľskej a prednášateľskej činnosti pre podporu tohto programu. Návrh konkrétnej zmluvy mu bol predložený žalovaným, zmluva bola vypracovaná tak, aby mohol vykonávať činnosti pre žalovaného počas trvania jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Systém personálneho zabezpečenia Programu bol vecou žalovaného, ako riadiaceho orgánu spolu s Monitorovacím výborom. Zmluvný vzťah vznikol na základe ponuky zo strany žalovaného s dodržaním obmedzení v zmysle zákona o štátnej službe. Z zmysle uzavretej zmluvy žalobca vypracoval výkazy práce vecné aj časové. V čase podpisovania jednotlivých výkazov z roku 2009 nebolo v zmysle zmluvy poskytovaní služieb žalobcovi vytknuté, ani zaslané vyjadrenie, že pracovné činnosti boli vykonané nekvalitne. Žalovaný do dnešného dňa výsledky a postupy žalobcom vykonanej a uznanej práce používa. Žalovaný na základe činnosti žalobcu získal audit zo strany EK. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi žalobcom a žalovaným bola v zmysle § 269 ods. 2 a § 262 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka dňa 14.5.2008 platne uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb, podľa ktorej sa žalobca ako poskytovateľ zaviazal poskytnúť žalovanému na základe ním predložených požiadaviek podporu pri riadení nadnárodného programu INTERACT II a to formou lektorskej, prednášateľskej a prekladateľskej činnosti súvisiacej s činnosťou žalovaného ako Riadiaceho orgánu pre riadenie programu INTERACT II v rámci programového obdobia 2007-2013 podľa podmienok Zmluvy. Požadované služby sa žalovaný zaviazal poskytovať na mesačnej báze a zaznamenávať ich rozsah do žalovaným určených výkazov prác. Žalobca svoju povinnosť riadne splnil, vyplnené výkazy poskytnutých služieb za mesiace jún, august, október a november 2009 odovzdal, odovzdané výkazy žalovaný bez výhrad prevzal, čo potvrdzujú podpisy zodpovednej osoby na výkazoch, napriek tejto skutočnosti dohodnutú odmenu za tieto mesiace žalobcovi žalovaný nevyplatil. Výsledky práce žalobcu preto reálne existujú, žalovaný ich riadne prevzal, čo vyplýva aj z odovzdávajúceho protokolu všetkej dokumentácie týkajúcej sa implementácie Programu a jeho následného odovzdania novému vedeniu žalovaného, ktorý prevzala Q.. B. H. od P.. K.. Nevyplatenie odmeny žalovaným z dôvodu, že bolo pozastavené schvaľovanie priebežnej žiadosti o platbu Riadiaceho orgánu Operačného programu INTERACT II na Ministerstve financií SR z hľadiska záväzku žalovaného vyplatiť žalobcovi odmenu za poskytované služby je irelevantné, nakoľko vzťah medzi Bratislavským samosprávnym krajom ako Riadiacim orgánom Operačného programu nemá vplyv na plnenie zmluvných povinností voči žalobcovi. Zmluva, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným je platná. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca činnosti, ktoré od neho zadávateľ prác požadoval, vykonal, preto je žalovaný povinný mu dohodnutú odmenu vyplatiť. Žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že činnosti vykázané žalobcom vo výkazoch prác neboli výsledkom činnosti výlučne žalobcu, ale mali na nich participovať, príp. ich celkom vykonať iné subjekty. Čo sa týka výšky odmeny dohodnutej medzi žalobcom a žalovaným, súd mal za to, že bola dohodnutá vo výške, ktorá zodpovedá kritériám obvyklostí, nakoľko ide o nadnárodný program, ktorý musí byť aj personálne zabezpečovaný medzinárodnými expertmi, popri expertoch zo Slovenska. Subjektívne konštatovanie terajšieho vedenia žalovaného, že výška odmeny je vysoká a že došlo k prečerpaniu pridelených finančných prostriedkov, prvoinštančný súd vyhodnotil ako čistú a ničím nepodloženú špekuláciu. Výsledky práce žalobcu žalovaný riadne prevzal, boli v čase ich odovzdania žalovanému akceptované a v prípade, že by žalovaný neplnil žalobcovi v zmysle platnej zmluvy, získal by bezdôvodné obohatenie, preto súd žalobcu zaviazal na úhradu tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 1.6. O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne v súlade s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., platného v čase uzavretia Zmluvy, pričom výška úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania. Základná úroková sadzba bola v danom čase 1 %, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z parciálnych dlžných súm odo dňa omeškania, t. j. k 21. dňu nasledujúceho mesiaca. Súd nepriznal žalobcovi zmluvnú pokutu z omeškania z dôvodu, že mal za to, že v danom prípade bude postačujúce priznať žalobcovi len zákonný úrok z omeškania. 1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., . žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania, pričom trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok pri podaní žaloby na súd v sume 1 873,- €, trovy právneho zastúpenia za 16 úkonov právnej služby vrátane režijných paušálov a DPH platnej v príslušnom roku poskytnutia služby v sume 8 315,82 €, náhradu hotových výdavkov - vyhotovenie fotokópií zo súdneho spisu dňa 4.4.2011 v sume 1,20 €, spolu s 20 % DPH v sume 1,44 €. 2. Súd prvej inštancie dňa 21.1.2016 vydal dopĺňací rozsudok, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil § 166 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. Súd musí rešpektovať požiadavku na vyčerpanie celého predmetu konania, pričom v prejednávanej veci súd opomenul rozhodnúť o časti predmetu konania zodpovedajúcej zmluvnej pokute vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo súm: 6 600,- € od 21.7.2009 do zaplatenia, 6 600,- € od 21.9.2009 do zaplatenia, 6 600,- € od 21.11.2009 do zaplatenia, 6 600,- € od 21.12.2009 do zaplatenia. Doplnenie súd vykonal bez návrhu v čase, keď rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť. 2.1. Čiastočné zamietnutie žaloby súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku odôvodnil ustanoveniami § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 301 Obchodného zákonníka. V článku 4 ods. 4 Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 14.5.2008 sa žalobca so žalovaným dohodli, že v prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania s úhradou mesačnej odmeny, je povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne za každý aj začatý deň omeškania s úhradou. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania súd prvej inštancie žalobu v časti nároku na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžných súm zamietol. Súd mal preukázané, že medzi stranami bola v Zmluve o poskytovaní služieb uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka platne dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne, pre prípad porušenia záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu v zmysle zmluvy riadne a včas. Žalobca v konaní nepreukázal, že mu omeškaním žalovaného vznikla nejaká škoda, a v čom táto škoda spočívala, preto súd využijúc moderačné právo podľa § 301 Obchodného zákonníka, nepriznal žalobcovi zmluvnú pokutu z dôvodu, že má za to, že v danom prípade je postačujúce priznať žalobcovi len zákonný úrok z omeškania. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal v tejto súvislosti nereálnosť rozsahu prác deklarovaných žalobcom v jednotlivých výkazoch prác. Súd prvej inštancie odvodzoval rozsah deklarovaných prác z preberacieho protokolu, ktorým mala p. K. odovzdať agendu p. H., z ktorého však rozsah práv nevyplýva. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy s výnimkou výkazov prác podpísaných p. K., preukazujúci vykonávanie lektorskej činnosti. Žalobca neposkytol žalovanému žiadnu lektorskú a prednášateľskú činnosť, pretože nebola potrebná, v konaní žiadne výstupy lektorskej činnosti nepredložil. Prekladateľskú činnosť zabezpečovala spoločnosť vybraná na základe verejného obstarávania. Žalovaný spochybnil aj vykonávanie aktivít týkajúcich sa projektu INTERACT Management System, aktivít týkajúcich sa IT služieb, nakoľko tieto vykonávali rovnako spoločnosti vybraté verejným obstarávaním. Žalovaný namietal aj voči ďalším žalobcom deklarovaným činnostiam. Viac ako 50 žalobcom deklarovaných prác spočívalo v štúdiu a zbere materiálov, čo nebolo predmetom zmluvy. Súd prvej inštancie sa s týmito námietkami žalovaného nevysporiadal. Žalovaný ďalej namietal vadnosť žalobcom poskytnutých služieb, nakoľko certifikačný orgán (Ministerstvo financií SR) identifikoval zistenia s vysokou závažnosťou, nakoľko pri nakladaní s finančnými prostriedkami na činnosť OP INTERACT II boli zistené viaceré nezrovnalosti, v dôsledku ktorých boli dané žiadosti o platbu zamietnuté, a teda nemohlo dôjsť v rámci systému refundácie finančných prostriedkov k ich zúčtovaniu. Vzhľadom na to boli žiadosti o priebežnú platbu certifikačným orgánom zamietnuté a žalovaný musel z vlastných rozpočtových prostriedkov uhradiť neoprávnené výdavky v celkovej sume 262 061,75 €, čo predstavuje škodu na strane žalovaného. 3.1. Ďalej vo svojom odvolaní žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa pridržal svojich skorších vyjadrení, podľa ktorých je zmluva uzavretá medzi stranami sporu absolútne neplatná v dôsledku porušenia zákona o verejnom obstarávaní. S poukazom na § 6 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní nie je sporné, že žalovaný je verejný obstarávateľom, v dôsledku čoho je pri obstarávaní zákaziek na dodanie tovarov alebo služieb povinný postupovať podľa postupov obstarávania upravených v zákone o verejnom obstarávaní. Potreba vykonania verejného obstarávania vyplývala aj z interných dokumentov týkajúcich sa OP INTERACT II. Na potrebu vykonania verejného obstarávania poukazuje aj opis riadiacich a kontrolných systémov OP INTERACT II, a to priamym odkazom na zákon o verejnom obstarávaní. Rovnako naň priamo odkazuje aj Systém riadenia a implementácie operačného programu na programové obdobie 2007-2013, pričom ide o základné dokumenty upravujúce fungovanie OP INTERACT II. Povinnosť uplatňovať verejné obstarávanie implicitne vyplýva aj z čl. 60 písm. a/ nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2010 zo dňa 7.7.2010. Na základe listu Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 9.11.2009 minister financií požiadal Úrad pre verejné obstarávanie o jednoznačné určenie, či uvedené zmluvy, ktoré má žalovaný uzatvorené podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, spadajú pod výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. l) zákona o verejnom obstarávaní. V nadväznosti na uvedenú žiadosť Úrad pre verejné obstarávanie vykonal v zmysle príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov kontrolu u žalovaného. V protokole Úradu pre verejné obstarávanie o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 20.4.2010, je uvedený nasledovný záver: „Úrad konštatuje, že kontrolovaný vo všetkých prípadoch uzavretých zmlúv, resp. dohôd na zabezpečenie zmluvných vzťahov pre operačný program INTERACT II nenaplnil podmienku na oprávnené použitie výnimky z postupu zákona o verejnom obstarávaní. Nepostupoval podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, resp. konal v jeho rozpore, čím kontrolovaný porušil § 1 ods. 2 písm. l) a následne § 9 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní.“ V danom prípade niet žiadnych pochybností, že v súvislosti s uzatváraním Zmluvy došlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, pričom túto skutočnosť je potrebné považovať za preukázanú vzhľadom na závery uvedené v protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 20.4.2010. Zároveň žalovaný podotkol, že v dôsledku uzavretia predmetných zmlúv s externými dodávateľmi služieb pre OP INTERACT II došlo zároveň k obchádzaniu zákona 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2008 (ďalej len „zákon štátnej službe“), v dôsledku čoho je nepochybné, že uzatvorením Zmluvy došlo k takému porušeniu zákonov, ktorého povaha a závažnosť spôsobujú rozpor samotného obsahu Zmluvy s ustanoveniami zákona, alebo majú za následok, že Zmluva z hľadiska účelu odporuje zákonu lebo ho obchádza. V danom prípade teda bola dosiahnutá taká intenzita (závažnosť) porušenia zákonov, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť Zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky ako certifikačného orgánu zo dňa 3.3.2011, z ktorého vyplýva, že v uvedených prípadoch ide o zistenia s vysokou závažnosťou. V zmysle zákona o rozpočtových pravidlách sú verejnými prostriedkami aj prostriedky Európskej únie a je potrebné pri nakladaní s týmito prostriedkami postupovať aj v súlade s právnym poriadkom SR. Uzatvoreniu Zmluvy malo predchádzať verejné obstarávanie v zmysle zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že žalovaný je verejným obstarávateľom a na základe Zmluvy mu žalobca poskytoval Služby, ktoré sú hradené z verejných prostriedkov. V súvislosti s uzatvorením Zmluvy nedošlo k obstarávaniu v súlade s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní, na základe čoho bola Zmluva uzavretá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, ako aj spôsobom a za okolností priečiacich sa dobrým mravom, preto ju treba považovať za absolútne neplatnú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. 3.2. Žalovaný nesúhlasil s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie považoval zmluvu uzavretú medzi stranami sporu za platnú, prezentovanými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Prvoinštančný súd uviedol, že zodpovednosť za verejné obstarávanie nemožno prenášať na žalobcu, čo je v rozpore s právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 Cob 84/2014 zo dňa 9.3.2015. Nepodanie žaloby na určenie neplatnosti zmluvy Úradom pre verejné obstarávanie podľa § 148 zákona o verejnom obstarávaní a neudelenie sankcie neznamená, že predmetná zmluva je platná, Úrad nemohol žalobu podať pre uplynutie zákonnej lehoty. Bez významu je aj neuloženie sankcie. Súd prvej inštancie nerešpektoval § 134 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého mal prihliadať na rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie. Ďalej žalovaný argumentoval, že pre OP INTERACT II ako nadnárodný operačný program sa uplatňuje rovnaká právna úprava, ako pre akékoľvek iné operačné programy (pokiaľ v príslušných predpisoch nie sú uvedené osobitné ustanovenia), preto záver súdu, že pre „nadnárodnosť“ operačného programu nebolo potrebné uskutočniť verejné obstarávanie nie je správny. Žalobca poukázal na čl. 13 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 a § 22 ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z., opakovane aj na čl. 60 písm. a/ nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ako aj na čl. 27 ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 1605/2002 a § 2 písm. a/ a e/ a § 19 zákona o rozpočtových pravidlách. Správny nebol ani záver prvoinštančného súdu o tom, že žalovaný nemá postavenie verejného obstarávateľa v OP INTERACT II, nakoľko postavenie verejného obstarávateľa nevyplýva z operačného programu, ale z § 6 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní. V danom prípade nešlo o pracovnú zmluvu, ani o obdobný pracovný vzťah, preto bolo potrebné uskutočniť verejné obstarávanie. 3.3. Vo svojom odvolaní žalovaný namietal tiež porušenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. Žalobca bol v čase uzatvorenie zmluvy štátnym zamestnancom Ministerstva hospodárstva SR. V zmysle § 59 ods. 1 zákona o štátnej službe žalobca teda nesmel a nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo je obdobná s predmetom výkonu štátnej služby, s výnimkou činností ako napr. lektorská činnosť, prednášateľská činnosť alebo prekladateľskú činnosť. Žalovaný mal za to, že práve z dôvodu zákonného obmedzenia vykonávania podnikateľskej alebo inej zárobkovej činnosti v zmysle § 59 ods. 1 zákona štátnej službe zo strany žalobcu, bolo účelovo v Zmluve uvedené vykonávanie predmetu Zmluvy a teda sa dissimulovali činnosti, ktoré žalobca v zmysle právneho poriadku poskytovať nemohol. Vzhľadom na vyššie uvedené, mal žalovaný za to, že žalobca už pri navrhovaní formy a obsahu zmluvy vedel, resp. vedieť mal a musel, že takouto zmluvou obchádza všeobecne záväzné právne predpisy, v dôsledku čoho možno považovať zmluvu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný právny úkon. Navyše s prihliadnutím na absenciu dobromyseľnosti žalobcu pri uzatvorení zmluvy a záujem na dosiahnutí neprimeraného osobného prospechu žalobcu, možno konanie žalobcu považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi ako všeobecne platnými normami morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní, a teda za konanie ktoré nielen svojim obsahom a účelom obchádza zákon, ale tiež konanie ktoré sa v konečnom dôsledku vzhľadom na jeho charakter prieči dobrým mravom. Žalobca mal vykonávať funkciu manažéra 2 pre program INTERACT II, podstatou ktorej malo byť vykonávanie iných činností, ako činností spočívajúcich v prekladateľskej, prednášateľskej a lektorskej činnosti. Samotná skutočnosť, že funkcia manažéra sa má vykonávať formou prekladateľskej, prednášateľskej a lektorskej činnosti, je zjavne „pochybná a protichodná“, keďže úlohou manažéra je riadiť činnosti alebo ľudí. Rozhodujúce je, čo bolo, resp. malo byť obsahom služieb, a nie ako bolo poskytovanie služieb deklarované, resp. ako bolo poskytnutie služieb v zmluve účelovo definované. Z kontextu poskytovaných služieb je zrejmé, že v rámci OP INTERACT II neexistovala potreba lektorskej a prednášateľskej činnosti, a ani nedošlo k poskytnutiu takýchto činností zo strany žalobcu, hoci takéto činnosti boli navonok deklarované vo výkazoch práce. Žalovaný poukázal aj na absenciu oprávnenia na výkon prekladateľskej činnosti u žalobcu. Tým že žalobca uzavrel zmluvu bez potrebného živnostenského oprávnenia, tzn. že dôsledkami uzavretej zmluvy vrátane jej obsahu a účelu (výkonom služieb bez príslušného podnikateľského/ živnostenského oprávnenia) došlo k rozporu so živnostenským zákonom, možno Zmluvu považovať v celkovom ponímaní účelu živnostenského zákona, ktorým je práve stanovenie podmienok podnikania a teda aj ochrana pred neoprávneným podnikaním (ku ktorému zo strany žalobcu dochádzalo počas celej doby trvania zmluvy), za právny úkon odporujúci zákonu, čo predstavuje ďalší dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy. V procesnej rovine žalovaný v závere odvolania ešte vytkol súdu prvej inštancie, že odôvodnenie rozsudku pri jeho vyhlásení sa líši od odôvodnenia v písomnom vyhotovení rozsudku. 4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, preto ho žiadal potvrdiť. Pokiaľ išlo o žalovaným tvrdenú nereálnosť prác deklarovaných žalobcom v jednotlivých výkazoch, žalobca uviedol, že výstupy interaktívnej lektorskej a prekladateľskej činnosti sú premietnuté do dokumentov, ktorých výsledkom je udelený audit súladu zo strany EK. Žalobca predložil súdu aj hmotne zachytené výsledky jeho činnosti preukazujúce jeho aktívnu participáciu na Programe v podobe implementácie programu do reálnych podmienok a v zmysle požiadaviek EK. Za archiváciu dokumentov zodpovedá žalovaný v zmysle príslušného Zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a príslušných interných predpisov a smerníc žalovaného. Odovzdávací protokol všetkej dokumentácie tykajúcej sa implementácie Programu bol odovzdaný zo strany pani P.. M.. K. novému vedeniu Žalovaného a nachádza sa v súdnom spise. Lektorské, prekladateľské a prednášateľské činnosti sú zaznamenané v jednotlivých výkazoch i s detailným popisom jednotlivých aktivít. Žalobca riadne a nad rámec zmluvne stanovenej povinnosti v príslušných výkazoch (časových a vecných výkazoch) zaznamenal a predmet vykonávania jednotlivých aktivít, pričom činnosti vykonával prevažne po ukončení zákonom stanoveného času na Ministerstve hospodárstva SR, resp. v čase čerpania dovolenky, cez sviatky a v dňoch pracovného pokoja. Uvedené bolo preskúmané zo strany služobného úradu MH SR 16.11.2009 (list č. 1662/2009-2000). Súčasne pred uhradením záväzku žalovaného žalobcovi preskúmal a svojím podpisom potvrdil oprávnenosť výdavku dezignovaný prvostupňový kontrolór - Ernst & Young Slovakia, s.r.o. a následne aj príslušný ekonomicky odbor žalovaného v rámci vykonávania predbežnej finančnej kontroly. Vo všeobecnosti súčasťou lektorskej práce a prekladateľskej práce je aj naštudovanie, zber a príprava študijných materiálov. Písomné vyjadrenie bolo poskytnuté zo strany pani P.. K., pričom dôkaz sa nachádza v súdnom spise. Žalobca spĺňa kritéria odborných skúseností, najvyššej formy vysokoškolského vzdelania 3. stupňa v oblasti európskych štrukturálnych fondov (PhD.). Zároveň je potrebné uviesť, že prekladateľská činnosť je odlišná od tlmočníckej činnosti a nevyžaduje sa na ňu žiadne oprávnenie. Jej predpokladom sú len dosiahnuté vzdelanie (jazykové vzdelanie a odborné vzdelanie). Dôkazný prostriedok, že žalobca poskytoval lektorskú a prekladateľskú činnosť je skutočnosť, že žalovaný dostal z EK potvrdený audit súladu na základe vypracovaného opisu riadiacich a kontrolných systémov vrátane všetkých podporných dokumentov. 4.1. Trval na tom, že predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle platných právnych predpisov a bola ako právny úkon bezvadná. Žalovaný vyplácal odmeny iným osobám, ktorých zmluvy boli taktiež hodnotené Úradom pre verejné obstarávanie rovnako ako zmluva žalobcu, pričom žalovaný tieto zmluvy nerozporuje. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným bola posúdená interným právnikom žalovaného, bola v súlade s vnútroštátnym právom, zákonom o verejnom obstarávaní, a aj zákonom o štátnej službe. Zároveň bola uvedená zmluva predložená na Orgán Auditu (MF SR), ktorý nevzniesol ani na Monitorovacom výbore žiadne pripomienky k spôsobu designácie RO/ IS. Žalovaný podľa žalobcu presne nešpecifikoval prečo bolo plnenie žalobcu vadné a v akom rozsahu, na základe akých právnych predpisov a z akých dôvodov malo byť vadné. Zmluva nie je viazaná na certifikáciu finančných prostriedkov z EK. Žalobca sa odvolal na bod 9.2. operačného programu, v ktorom je ustanovená povinnosť predfinancovať výdavky, ktoré vzniknú Riadiacemu orgánu, teda žalovanému. Keďže RO neboli certifikované výdavky na základe rozhodnutia MF SR, nemohla vzniknúť Riadiacemu orgánu škoda. Pokiaľ išlo o odvolacie námietku žalovaného týkajúce sa verejného obstarávania, žalobca s nimi nesúhlasil. Za verejné obstarávanie zodpovedá žalovaný ako verejný obstarávateľ a jeho príslušný organizačný útvar v zmysle príslušných interných smerníc. Právny základ realizácie, monitorovania a kontroly programu je stanovený v nariadeniach Rady ES č. 1080/2006 a č. 1083/2006 ako aj v ďalších nadnárodných a národných predpisov v oblasti riadenia a vykonávania programu, lektorskej, prednášateľskej a prekladateľskej činnosti, finančného riadenia koordinácie a úspešnej implementácie tohto programu v programovom období 2007-2013, na základe ktorých je program realizovaný prostredníctvom jedného riadiaceho orgánu, jedného certifikačného orgánu a jedného orgánu auditu, ktoré sú spoločne určené členskými štátmi Európskej únie a dvoma štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) zúčastňujúcimi sa na programe. Žalovaný ako hosťujúca inštitúcia riadiaceho orgánu programu nebol povinný postupovať súlade s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní a preto ani neporušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, keďže žalovaný nevyužíva a nevyužíval na realizáciu programu svoje rozpočtové prostriedky ale mimorozpočtové prostriedky a dobrovoľné prostriedky členských štátov EÚ a dvoch štátov EHP. Žalovanému boli vyčlenené na realizáciu programu financie z EK a dobrovoľné príspevky členských štátov EÚ a dvoch štátov EHP, ktoré sú držané na mimorozpočtových účtoch, keďže sa nejedná o operačný program SR. Žalovaný v programe nemá postavenie verejného obstarávateľa program pre svoju vlastnú potrebu ako potrebu subjektu verejnej a územnej správy. Žalovaný ako riadiaci orgán realizuje a podporuje program pre 21 členských štátov a tiež pre pridružené spolupracujúce štáty, žalovaný je len hosťujúcou inštitúciou pre riadiaci orgán a sekretariát programu (tzv. INTERACT Secretariat, „IS“); Európska komisia ako exekutívny orgán delegovala svoje právomoci v rámci EÚ na žalovaného, keďže ide o nadnárodný program. Tento postup bol zvolený z toho dôvodu, že sa jedná o iniciatívu Spoločenstva, pričom EÚ ako taká nie je subjektom medzinárodného práva. Na základe toho žalovaný hosťujúca inštitúcia riadiaceho orgánu mala právo podpísať 27 + 2 medzinárodných bilaterálnych zmlúv. Program nie je možné charakterizovať ako zákazku na poskytnutie služby v zmysle ustanovení zákona o verejnom obstarávaní; programom sa neposkytujú služby SR alebo žalovanému, pretože sa jedná o nadnárodný program. Program slúži EÚ ako Spoločenstvu, resp. 27 členským štátom a dvom štátom EHP, na účely a prospech efektívnej realizácie cieľa Európska teritoriálna spolupráca (ETS) s podporou a účelom harmonického a vyváženého rozvoja územia Európy na nadnárodnej úrovni, taktiež aj pre asociované a pridružené spolupracujúce štáty; program je právnym nástupcom INTERACT I a kontinuita bola zabezpečená prostredníctvom IS, keďže IS sa na začiatku programového obdobia 2007 - 2013, teda realizácie programu, nachádzal vo Viedni, a v priebehu programovacieho obdobia bol presťahovaný do Bratislavy, t.j. na žalovaného ako hosťujúcu inštitúciu. Žalovaný nebol vymenovaný do pozície riadiaceho orgánu vládou SR, ale prostredníctvom súťaže viacerých členských štátov EÚ, o čom rozhodol nadnárodný Monitorovací výbor v marci 2008 vo Viedni. Zmluvy o poskytovaní služieb v rámci programu boli uzatvorené v zmysle Obchodného, resp. Občianskeho zákonníka so všetkými zamestnancami žalovaného obdobným, resp. rovnakým spôsobom, ako aj so žalobcom. Jedná sa o zamestnancov žalovaného ako Riadiaceho orgánu, ako aj pracovníkov Programu Sekretariátu, ktorým bola v danom čase vyplácaná odmena. Za podmienky, ak sa mali uplatniť ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, domnieval sa žalobca, že on nebol zodpovedný za to, či žalovaný bol alebo nebol povinný aplikovať ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca bol len objektom, nie subjektom verejného obstarávania. Preto absolútne nie je namieste argumentácia žalovaného, že za neaplikáciu zákona o verejnom obstarávaní je zodpovedný žalobca. Úrad pre verejné obstarávanie nepodal podľa § 148 zákona o verejnom obstarávaní platného a účinného vtom čase, žalobu na určenie neplatnosti zmlúv obsiahnutých v protokole. Úrad svojím konaním nemal za to, že žalovaný uzatvoril neplatné zmluvy. Žalovaný ani nedostal sankciu v podobe pokuty. Lektorská činnosť bola v tom čase zaradená medzi neprioritné služby, na ktoré sa nevykonáva verejné obstarávanie. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s výpovednou lehotou tri mesiace. 4.2. V rámci výkonu funkcie štátneho zamestnanca Ministerstva hospodárstva SR k programu žalobca vykonával činnosti súvisiace so šírením obsahu a disemináciou programu na národnej úrovni, komunikáciu s regionálnymi partnermi prostredníctvom zasadnutí Riadiacej komisie pre programy interregionálnej spolupráce, udržiavanie webovej stránky, analýzu potrieb regionálnych aktérov v rámci SR. Poskytovanie lektorskej, prednášateľskej činnosti je umožnené v zmysle zákona aj osobe v štátnozamestnaneckom pomere, žalovaný nijako nepoukázal neposkytnutie zmluvne dohodnutých služieb so žalobcom. Samotný služobný úrad Ministerstva hospodárstva SR konštatoval, že nejde o porušenie zákona o štátnej službe, nakoľko uvedené činnosti (prekladateľská, lektorská, prednášateľská) nie sú definované ako podnikanie alebo podľa zákona živnostenskom podnikaní. Zároveň platí aj Ústava SR, kde je uvedené, že občan môže konať všetko, čo mu je zákonom zakázané. 5. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu písomnú repliku nepodal. 6. Proti zamietajúcemu výroku, ktorý bol obsahom napadnutého dopĺňacieho rozsudku č. k. 19C/79/2010-1860 zo dňa 21.1.2016 sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že žalobcovi v celom rozsahu vyhovie. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod vyhrážkou majetkovej sankcie k riadnemu plneniu záväzku. V určitých smeroch pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody a jej výšku. Podľa § 301 Obchodného zákonníka a § 545a Občianskeho zákonníka je súd oprávnený rozhodovať o výške zmluvnej pokuty až na základe návrhu strany sporu. V žiadnom prípade súd nie je oprávnený zmluvnú pokutu nepriznať. 7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v stanovenej lehote nevyjadril. 8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej aj ako „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. na základe odvolania žalovaného ako aj žalobcu. Na odvolacom pojednávaní dňa 21.6.2018, ktorého sa zúčastnili obe strany sporu, odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov, a to zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 14.5.2008, prílohy č. 1 k zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 14.5.2008 obsahujúcou popis prác, výkazmi prác za mesiace jún, august, október a november 2009 a oboznámením rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co 590/2012-2671 zo dňa 21.2.2017 v obdobnej veci a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a odvolaniu žalobcu úspech priznať nemožno. 10. S poukazom na ustanovenie § 181 ods. 2 v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 C.s.p. odvolací súd po zopakovaní dokazovania oboznámil strany sporu so svojim predbežným právnym posúdením veci v otázke platnosti zmluvy. Predovšetkým odkázal na svoje predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie, ktorým inštruoval prvoinštančný súd, aby sa zaoberal otázkou platnosti zmluvy o poskytovaní služieb vo svetle zákona o verejnom obstarávaní, inštrukciu ktorú súd prvej inštancie nedodržal. Následne odvolací súd vyslovil ako svoje predbežné právne posúdenie veci záver, že zmluva o poskytovaní služieb je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní a je v dôsledku toho absolútne neplatným právnym úkonom. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené predbežné právne posúdenie sporu vyzval odvolací súd, aby sa strany k veci vyjadrili a prípadne navrhli vykonanie dôkazov. Žalobca v súvislosti s otázkou neplatnosti zmluvy o poskytovaní služieb pre rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu, v ktorom prezentoval názor, že zmluva je platná, nakoľko poskytovanie služieb žalobcom žalovanému nepodliehalo zákonu o verejnom obstarávaní, teda zmluva nemôže byť v rozpore s týmto predpisom. Žalovaný zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, v ktorých uvádzal, že zmluvu považuje za neplatnú. 12. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 13.3.2007 do 30.6.2008 (ďalej aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“) tento zákon upravuje verejné obstarávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb. 13. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom zákazka na účely tohto zákona je zmluva s peňažným plnením uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. 14. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je vyšší územný celok. 15. Podľa § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona. 16. Podľa § 137 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní Úrad pre verejné obstarávanie vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7. 17. Podľa § 148 zákona o verejnom obstarávaní ak kontrolovaný v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu alebo rámcovú dohodu, úrad môže v lehote jedného roka od jej uzavretia podať návrh na určenie jej neplatnosti súdom. 18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na plnenie zo zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.5.2008 je potrebné prejudiciálne sa zaoberať otázkou platnosti tejto zmluvy, ako to odvolací súd uviedol už vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí. Odvolací súd skúmal platnosť zmluvy vo svetle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, zaoberajúc sa obranou žalovaného nastolenou otázkou, či uzavretím danej zmluvy nebol porušený alebo obídený zákon. 19.1. Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 14.5.2008, predmetom ktorej bolo odplatné poskytnutie v zmluve definovaných služieb žalobcom pre žalovaného, vzťahuje sa na ňu preto zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 13.3.2007 do 30.6.2008. Žalovaný má v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní bez akýchkoľvek pochybností postavenie verejného obstarávateľa, preto je v zmysle § 9 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní povinný pri zadávaní zákaziek (§ 3 ods. 1) postupovať podľa tohto zákona. Zákon o verejnom obstarávaní obsahuje v ustanovení § 1 ods. 2 obsiahly taxatívny výpočet výnimiek z jeho aplikácie na vymedzené právne vzťahy. Pokiaľ žalovaný poukázal na svoju povinnosť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, vyplývajúcu z jeho postavenia verejného obstarávateľa, je na žalobcovi, ktorý zastával názor, že predmetná zmluva je platná, hoci k jej uzavretiu nedošlo na základe výsledkov verejného obstarávania, aby tvrdil a preukázal naplnenie zákonnej výnimky, ktorá by daný zmluvný vzťah z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní vyňala. Žalobca nebol v priebehu konania schopný v tejto súvislosti poukázať na žiadnu relevantnú výnimku, resp. právny dôvod, pre ktorý by sa na zákazku spočívajúcu v poskytovaní služieb žalobcom žalovanému nevzťahoval zákon o verejnom obstarávaní. V konečnom dôsledku preto v tejto veci neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani len bremeno tvrdenia. 19.2. Na podporu svojho tvrdenia o platnosti zmluvy žalobca prezentoval argumenty, ktoré nemožno považovať z hľadiska posúdenia platnosti zmluvy nielen za relevantné, ale ani správne. Nakoľko žalobca objektívne nemohol podradiť predmetnú zmluvu pod právny režim niektorej z výnimiek vylučujúcich aplikáciu zákona o verejnom obstarávaní, zameral sa na spochybnenie postavenia žalovaného ako verejného obstarávateľa. Tvrdil v zásade, že zákon o verejnom obstarávaní sa nemal na žalovaného vzťahovať, pokiaľ na obstaranie služieb nevyužil vlastné rozpočtové prostriedky, ale tzv. mimorozpočtové prostriedky, resp. pokiaľ si objednával služby mimo svojej primárnej pôsobnosti ako vyššieho územného celku. S týmito tvrdeniami žalobcu sa odvolací súd nemohol stotožniť z dôvodu, že zo žiadneho právneho predpisu takáto relativita statusu verejného obstarávateľa nevyplýva a žalobca na žiaden právny dôvod takéhoto poňatia postavenia verejného obstarávateľa ani nepoukázal. Financie použité na OP INTERACT II boli prostriedkami jednotlivých členských štátov EÚ a EHP, čo z nich však bez akejkoľvek diskusie nerobí financie, s ktorými by žalovaný mohol nakladať bez zákonnej regulácie. Aj finančné prostriedky takéhoto pôvodu predstavujú v širšom zmysle verejné financie a je potrebné s nimi nakladať rovnako, ako s verejnými financiami pochádzajúcimi z iných zdrojov. Hoci finančné prostriedky spadajúce pod OP INTERACT II neboli rozpočtovým príjmom žalovaného ako vyššieho územného celku slúžiacim na plnenie jeho zákonných úloh vo vzťahu k výkonu samosprávy či verejnej správy, stále išlo o príjmy žalovaného ako právnickej osoby verejnej správy, ktoré tak nepochybne napĺňajú definíciu verejných prostriedkov v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z. z. Odvolací súd nemôže súhlasiť ani s tým, že išlo o tzv. mimorozpočtové prostriedky, čím sa žalobca snažil navodiť dojem, ako keby sa nachádzali mimo rámca bežnej právnej regulácie; išlo o prostriedky osobitného rozpočtu určené na plnenie OP INTERACT II, nie na plnenie úloh žalovaného ako samosprávneho kraja. V zmysle § 1 ods. 5 zákona o č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) samosprávny kraj hospodári s vlastnými príjmami síce samostatne, ale za podmienok ustanovených zákonom. Argumentácia žalobcu, okrem toho že je nesprávna, nemá najmä žiaden súvis s otázkou statusu žalovaného ako verejného obstarávateľa z dôvodu, že zákon o verejnom obstarávaní neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by vylučovalo jeho pôsobnosť na obstarávanie zákaziek verejným obstarávateľom, či už z hľadiska pôvodu použitých financií (finančné prostriedky členských štátov EÚ či EHP) alebo účelu danej zákazky (plnenie úloh mimo bežného kompetenčného rámca verejného obstarávateľa). Je nutné pripustiť, že OP INTERACT II ako v podstate nadnárodný operačný program má v oblasti verejnej správy do určite miery atypickú povahu a žalovaný je skutočne „iba“ hosťujúcou inštitúciou, ktorá je pôvodne zameraná na úplne inú oblasť verejnej správy, na tomto základe nemožno dospieť k záveru, že by sa činnosť žalovaného v rámci tohto operačného programu nespravovala práve pri nakladaní s financiami tohto operačného programu a pri s tým súvisiacom obstarávaní služieb, právnym poriadkom Slovenskej republiky, vrátane zákona o verejnom obstarávaní. Argumentácia žalovaného, s ktorou sa bez bližšieho odôvodnenia stotožnil i súd prvej inštancie, že prípadné porušenie zákona o verejnom obstarávaní predstavuje zodpovednosť žalovaného a nemôže byť na ťarchu žalobcu, vychádza z nepochopenia inštitútu neplatnosti právnych úkonov. Pokiaľ žalovaný porušil zákon o verejnom obstarávaní, prípadné sankcie vyplývajúce z verejného práva nepochybne zaťažujú žalovaného, avšak uvedené nemá vplyv na posúdenie otázky platnosti zmluvy ako právneho úkonu v rozpore so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí, akoby od začiatku nevznikol, a nie je pritom podstatné ktorá zmluvná strana neplatnosť právneho úkonu spôsobila či zavinila. 19.3. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu sa môže javiť ako dissimulovaná pracovná zmluva. Dissimulovaným právnym úkonom sa rozumie taký úkon, ktorý má byť zakrytý iným právnym úkonom. V takomto prípade by teda dissimulovaným právnym úkonom bola pracovná zmluva a simulovaným právnym úkonom by bola inominátna zmluva o poskytovaní služieb uzavretá podľa § 262 ods. 1 a 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle § 41a veta prvá Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. V posudzovanej veci však stranám nemožno pričítať vôľu skutočne uzavrieť pracovnú zmluvu, a to vzhľadom na v čase uzavretia zmluvy trvajúci štátnozamestnanecký pomer žalobcu na Ministerstve hospodárstva SR, ktorý sa s iným pracovným pomerom žalobcu vylučoval. Zo všetkých známych okolností uzavretia predmetnej zmluvy (vychádzajúc najmä z tvrdení samotného žalobcu a vypočutých svedkov) je zrejmé, že vôľa strán sporu smerovala k uzavretiu takej zmluvy, ktorá umožní žalobcovi poskytovať žalovanému služby rešpektujúc pritom obmedzenia vyplývajúce žalobcovi s jeho postavenia štátneho zamestnanca. Žalobca ani netvrdil, že by zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným predstavovala pracovnú zmluvu, avšak vylúčenie tejto skutočnosti má ten význam, že na uzavretie pracovnej zmluvy sa podľa § 1 ods. 2 písm. l/ zákona o verejnom obstarávaní nevzťahuje tento predpis. Uzatvorenie zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní skonštatoval v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 20.4.2010 aj Úrad pre verejné obstarávanie, a to práve s poukazom na to, že nejde o pracovnú zmluvu, na ktorú by sa vzťahovala výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní. 19.4. V rámci prejudiciálneho posúdenia platnosti zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi žalobcom a žalovaným sa odvolací súd pre úplnosť zaoberal aj otázkou existencie svojej právomoci skúmať platnosť tohto právneho úkonu. Všeobecné súdy nie sú orgánmi verejnej moci, do pôsobnosti ktorých patrí rozhodovať vo veciach týkajúcich sa verejného obstarávania. Takýmto orgánom je Úrad pre verejné obstarávanie. Odvolací súd však v danom prípade nekonal vo veci verejného obstarávania a nijako nevstúpil do právomoci Úradu pre verejné obstarávanie, ale skúmal predmetnú zmluvu z hľadiska aplikácie § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti sa odvolací súd plne pridržiava záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré obsahuje jeho nález sp. zn. III. ÚS 69/2010 zo 7.7.2010, ktorý na tomto mieste cituje. Podľa Ústavného súdu SR: „V posudzovanom prípade dovolací súd, ako aj súd prvej inštancie (so skutkovými a právnymi závermi ktorého sa dovolací súd stotožnil) dostatočne vysvetľuje, že právnu úpravu ustanovenia § 148 zákona č. 25/2006 Z. z. (v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase) treba považovať za komplementárnu vo vzťahu k právnej úprave § 39 Občianskeho zákonníka, teda za právnu úpravu rozširujúcu ochranu poskytovanú označeným ustanovením Občianskeho zákonníka zakotvením oprávnenia Úradu pre verejné obstarávanie napadnúť platnosť zmluvy uzavretej v rozpore s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní vo verejnom záujme aj vtedy, ak by tak neurobili účastníci spornej zmluvy. Ustanovenia zákona č. 25/2006 Z. z. teda nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v prípadoch, keď právny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, prípadne sa prieči dobrým mravom. Aj z odôvodnenia rozhodnutí dovolacieho súdu a súdu prvej inštancie možno pritom vyvodiť, že nie každé porušenie právnych predpisov o verejnom obstarávaní možno kvalifikovať za dôvod neplatnosti zmluvy uzatvorenej na základe takéhoto verejného obstarávania v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Musí ísť o také porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktorého povaha a závažnosť spôsobujú rozpor samotného obsahu takejto zmluvy s ustanoveniami zákona, alebo majú za následok, že takáto zmluva z hľadiska účelu odporuje zákonu alebo ho obchádza.“ Ďalej Ústavný súd SR uviedol: „Vzhľadom na skutočnosť, že obsahom zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu je, okrem určenia obsahu práv a povinností, nevyhnutne aj určenie samotných subjektov zmluvy, je zrejmé, že takáto zmluva sa svojím obsahom dostala do rozporu s obsahom a účelom zákona č. 25/2006 Z. z.“ 19.5. Verejným obstarávaním sú postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, koncesia a súťaž návrhov (§ 2 zákona o verejnom obstarávaní). Do samotného verejného obstarávania ako verejným právom upraveného procesu, nemôže všeobecný súd svojou rozhodovacou činnosťou v rozsahu právomoci Úradu pre verejné obstarávania nijako vstupovať. Súdy však nepochybne môžu skúmať zmluvu uzavretú verejným obstarávateľom z hľadiska jej súladu zo zákonom. Ak dôjde konkrétne v súvislosti s porušením zákona o verejnom obstarávaní k uzavretiu takej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom, súdu nič nebráni sa touto okolnosťou zaoberať a zohľadniť ju pri svojom rozhodovaní. Zmyslom verejného obstarávania je určiť (vybrať) subjekt, s ktorým verejný obstarávateľ uzavrie zmluvu. Ak dôjde k porušeniu zákona majúceho za následok, že zmluva bola uzavretá so subjektom, s ktorým uzavretá byť nemala, ide tu podstatnú obsahovú vadu danej zmluvy, spočívajúcu v jej uzavretí so subjektom, s ktorým ju právo nedovoľuje uzavrieť. Určenie zmluvných strán je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy ako právneho úkonu, pričom toto určenie musí byť v súlade so zákonom. 19.6. Naveľa, zmluva uzavretá medzi stranami sporu bola predmetom kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. Z Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 1 zo dňa 20.4.2010, ktorý je súčasťou spisu, vyplýva, že žalovaný porušil zákon o verejnom obstarávaní tým, že nepostupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko nebol oprávnený na použitie výnimky podľa § 1 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Rozpor zmluvy so zákonom o verejnom obstarávaní bol teda konštatovaný aj Úradom. Úrad pre verejné obstarávanie nemohol podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy podľa § 148 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko v čase ukončenia kontroly uplynula Úradu daným ustanovením stanovená prekluzívna lehota na podanie takejto žaloby. Odvolací súd pre odstránenie akýchkoľvek pochybností poznamenáva, že ustanovenie § 148 zákona o verejnom obstarávaní stanovuje lehotu len Úradu pre verejné obstarávanie. Uplynutie tejto lehoty nemá žiadne účinky na účastníkov zmluvy a ich právo domáhať sa na súde určenia neplatnosti zmluvy, resp. namietať neplatnosť zmluvy v súdnom konaní, čo vyplýva aj z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR, na ktoré odvolací súd aj na tomto mieste odkazuje. 19.7. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom iného senátu odvolacieho súdu prezentovaným v rozsudku č. k. 14C/590/2012-2671 zo dňa 21.2.2017, ktorý sa stotožnil so súdom prvej inštancie v závere, že iba Úrad pre verejné obstarávanie má možnosť podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy pre rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní. Ústavný súd vo vyššie citovanom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 69/2010 zo 7.7.2010 zaujal opačný názor, ktorého sa odvolací súd v tomto konaní i pridŕža. Súd prvej inštancie, ani odvolací súd v konaní sp. zn. 14C/590/2012 sa s predmetným nálezom Ústavného súdu nijako nevysporiadali. Odvolací súd nie je vo svojej rozhodovacej činnosti viazaný rozhodnutiami iných súdov v obdobných veciach, resp. právnym názorom vysloveným iným odvolacím senátom v obdobnej veci, pričom svoje stanovisko k možnosti namietať prípadne i priamo žalovať neplatnosť zmluvy pre jej rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní podrobne objasnil vyššie. 19.8. K otázke platnosti zmluvy z hľadiska jej súladu s § 39 Občianskeho zákonníka preto možno uzavrieť, že žalovaným uplatnená procesná obrana poukazujúca na neplatnosť zmluvy pre jej uzavretie bez verejného obstarávania je dôvodná. Žalovaný má postavenie verejného obstarávateľa a z toho vyplývajúcu povinnosť postupovať pri obstarávaní tovarov a služieb podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom zmluvu uzavretú medzi stranami sporu nemožno subsumovať pod žiadnu z výnimiek uvedených v zákone o verejnom obstarávaní, ani nie je možné nijako spochybniť postavenie žalovaného ako verejného obstarávateľa. Dôsledkom uzavretia zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní je jej absolútna neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka). 19.9. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádzal, že predmetná zmluva je neplatná nielen pre rozpor so zákonom o verejnom obstarávaní, ale aj pre rozpor, resp. obchádzanie zákona o štátnej službe a pre absenciu oprávnenia žalobcu na výkon prekladateľskej činnosti, ktorá bola okrem iného predmetom zmluvy. S týmto námietkami sa odvolací súd nestotožnil. Predmetom posudzovanej zmluvy bolo podľa jej čl. 2 zjednodušene povedané poskytovanie služieb formou lektorskej, prednášateľskej a prekladateľskej činnosti. Tieto činnosti doslovne zodpovedajú činnostiam dovoleným v § 59 ods. 3 zákona o štátnej službe č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z tohto dôvodu nemožno konštatovať akýkoľvek rozpor predmetnej zmluvy s týmto zákonom. Skutočnosť, či dané činnosti skutočne boli žalobcom reálne vykonávané, čo žalovaný spochybňoval, resp. či žalobca v skutočnosti nevykonával pre žalovaného iné činnosti, na ktoré sa daná zmluva nevzťahovala, nemá vplyv na platnosť samotnej zmluvy. Ide o okolnosti súvisiace s plnením tejto zmluvy, ktorými sa však odvolací súd z dôvodov uvedených nižšie nezaoberal. Rovnako je bezpredmetné skúmať žalobcovo oprávnenie vykonávať prekladateľskú činnosť. Oprávnenie na takúto činnosť či už z hľadiska živnostenského zákona alebo zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch má význam iba v súvislosti s použitím výstupov prekladateľskej činnosti voči tretím osobám, prípadne s právami a povinnosťami (resp. zodpovednosťou) žalobcu v súvislosti s eventuálnou podnikateľskou činnosťou. Rovnako je nad rámec tohto konania riešiť žalovaného argumentáciou implikované eventuálne nepovolené podnikanie žalobcu 20. Prijatý záver o absolútnej neplatnosti Zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej dňa 14.5.2008 medzi žalobcom a žalovaným odvolací súd prezentoval aj stranám sporu na odvolacom pojednávaní ako predbežné právne posúdenie veci. Nakoľko žalobca si počas celého priebehu konania uplatňoval svoj nárok výlučne titulom plnenia zo zmluvy, teda nároku na zmluvné plnenie, bolo na ňom, aby iniciatívne reagoval na vyslovený predbežný právny záver odvolacieho súdu o neplatnosti zmluvy, z ktorej odvodzoval svoj nárok. Reakcia žalobcu spočívala v tom, že zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, v ktorých, ako už bolo uvedené, svoj nárok výslovne opieral o existenciu platnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným. Žalobca nijako nezmenil svoju spochybnenú právnu argumentáciu, skutkové tvrdenia a prípadne dôkazné návrhy a nedal tak na druhej strane žalovanému možnosť reagovať na žiadne nové skutočnosti a brániť sa proti prípadnej novej forme procesného útoku. 21. Účelom predbežného právneho posúdenia je zabezpečiť predvídateľnosť súdneho rozhodnutia a umožniť stranám sporu efektívne sústrediť svoje skutkové tvrdenia, právnu argumentáciu a návrhy na dokazovanie smerom relevantným pre rozhodnutie vo veci. Súd musí v konaní dôsledne rešpektovať zásadu rovnosti strán a nemôže niektorý zo subjektov, ktorého procesný útok alebo obrana sa ukázala byť neúčinná či nesprávna, inštruovať akým spôsobom si má uplatňovať svoj nárok, aby dosiahol v konaní úspech. S tým je spojená aj absencia možnosti poučovať strany sporu súdom o hmotnom práve (§ 160 ods. 1 C.s.p. a contrario). Sporové konanie podľa Civilného sporového poriadku je dôsledne konštruované na princípe iniciatívy strán sporu v zmysle prejednacej zásady súd nemá možnosť bez návrhov strán vykonať akékoľvek dokazovanie. 22. Žalobcom tvrdený a v konaní doposiaľ preukázaný skutkový stav by umožňoval prijať záver, že zo strany žalobcu došlo k plneniu bez právneho dôvodu - z neplatného právneho úkonu v prospech žalovaného, teda že žalobca by mohol mať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na to, aby žalobcovi mohlo byť priznané plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, by však bolo potrebné, aby tvrdil a preukázal, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu došlo a v akej výške toto bezdôvodné obohatenie je. Žalobca však konzistentne v konaní popieral, že by predmetná zmluva bola neplatná, pričom neplatnosť zmluvy je nevyhnutným znakom skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia formou plnenia z neplatného právneho úkonu. Žalobca tak v súvislosti so svojim eventuálnym nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia neuniesol ani bremeno tvrdenia, nehovoriac už o dôkaznom bremene. Odvolací súd z vlastnej iniciatívy nemohol vykonať žiadne dôkazy smerujúce k preukázaniu výšky bezdôvodného obohatenia. V neposlednom rade žalobca svojou pasivitou zabránil žalovanému brániť sa voči možnému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia prostriedkami procesnej obrany, či už skutkovými tvrdeniami, návrhmi na vykonanie dôkazov alebo uplatnením hmotnoprávnych námietok. 22.1. Bez potrebnej aktivity strany sporu, a to v danom prípade žalobcu, neprichádza do úvahy modifikácia žalobného petitu samotným súdom, lebo by tým bolo porušený základný princíp rovnosti strán sporu zakotvený čl.6 ako aj právo žalovaných na spravodlivý proces t.j. právo na nestranný súd. Odvolací súd záverom len dodáva, že žalobcu ani nepoučoval o jeho procesných právach čo sa týka formulácie žalobného petitu v zmysle § 160 ods. 1,2 C.s.p. , keďže žalobca ako už bolo uvedené bol v konaní riadne zastúpený advokátom a v tomto prípade súd v zmysle § 160 ods. 3 písm. b) C.s.p. poučovaciu povinnosť nemá. Vyhovenie žalobe na základe iných skutkových ako aj právnych dôvodov, než na akých ju založil žalobca, by preto v konečnom dôsledku znamenalo porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces odňatím mu možnosti účinne sa brániť voči nároku, ktorý žalobcom nebol nikdy ani len formulovaný a malo by tiež vo vzťahu k žalovanému dôsledky prekvapivého rozhodnutia. V prípade žalobcu o prekvapivosti rozhodnutia hovoriť nemožno, nakoľko žalobca bol súdom riadne oboznámený s predbežným právnym posúdením, pričom odvolací súd sa tohto posúdenia až do rozhodnutia vo veci samej i pridržal. 23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a po vyriešení prejudiciálnej otázky o neplatnosti zmluvy žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenie istiny 26 400,- € s príslušenstvom titulom porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu zo Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej dňa 14.05.2008 ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o dopĺňací rozsudok č. k. 19C/79/2010-1860 zo dňa 21.1.2016, ktorým súd prvej inštancie čiastočne zamietol žalobu odvolací súd dopĺňací rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. a to z dôvodu, že keď žaloba nie je v celom rozsahu dôvodná, je prirodzene vecne správne rozhodnutie prvoinštančného súdu ktorou žalobu v časti zamietol. 24. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).