Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/41/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210220022 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1210220022.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému INDUSTRIAL FUND s.r.o., Ivánska cesta 4336/15, Bratislava, IČO: 35 849 282, práv. zast. advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758 o zaplatenie 1.440,97 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/289/2010-313 zo dňa 28.9.2017, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/289/2010-313 zo dňa 28.9.2017 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.035,07 EUR ,vo výroku II. konanie zastavil a vo výroku III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,66% pričom o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2010 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.440,97 EUR spolu s trovami konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.01.2010 vykonali pracovníci žalobcu kontrolu odberného miesta Obrancov mieru 355, Dubnica nad Váhom. Pri kontrole bolo zistené odbočenie z hlavného prívodu z hlavného ističa do elektrickej inštalácie bytu č. 22 bez elektromera a bez zmluvy so žalobcom. Na hlavnom ističi bola odtrhnutá plomba. Takto zistené skutočnosti napĺňajú skutkovú podstatu neoprávneného odberu elektriny podľa ust. § 39 ods. 1 písm. a), c) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 7200395011 zo dňa 26.01.2010 škodu, ktorá žalobcovi neoprávneným odberom vznikla v sume 1.440,97 EUR. Žalovaný faktúru neuhradil. 3. Žalovaný nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom neuznal. Vo svojom vyjadrení k žalobe nerozporoval, že k neoprávnenému odberu došlo, poprel však, že by niesol zodpovednosť za škodu vyúčtovanú žalobcom. Žalovaný poukázal na to, že je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v K. L. E.Á., zapísanej na LV č. XXXX ako budova so súpisným číslom 355. Žalovaný ako prenajímateľ prenecháva na základe nájomných zmlúv do užívania nebytové priestory nachádzajúce sa v tejto nehnuteľnosti. V súlade s nájomnou zmluvou je nájomca povinný za užívanie predmetu nájmu platiť prenajímateľovi nájomné. Poskytovanie služieb spojených s nájmom však prenajímateľ nezabezpečuje. Dodávku elektrickej energie si nájomcovia zabezpečujú sami prostredníctvom osobitnej zmluvy s dodávateľom. Dňa 12.02.2007 bola medzi žalovaným ako prenajímateľom na strane jednej a spoločnosťou JANYS s.r.o. uzatvorená Zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom bol nájom priestorov na 1. poschodí, bunka č. 13. Nájomca si rovnako sám zabezpečil dodávku elektrickej energie pod číslom odberného miesta 7200395. Nájomný vzťah spoločnosti JANYS s.r.o. v týchto nebytových priestoroch trval do 30.09.2009. Dňa 30.09.2009 bol podpísaný Dodatok č. 2 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, účinný od 01.10.2009, na základe ktorého sa predmet nájmu zmenil a spoločnosť JANYS s.r.o. sa presťahovala od 01.10.2009 do priestorov na druhom poschodí, bunka č. 22. Vzhľadom k tomu, že odberné miesto elektrickej energie na 2. poschodí, bolo predchádzajúcim nájomcom po skončení nájmu riadne zrušené, žalovaný upozornil na túto skutočnosť spoločnosť JANYS s.r.o. a vyzval ju na uzatvorenie zmluvy s dodávateľom elektrickej energie. Nájomný vzťah so spoločnosťou JANYS s.r.o. trval preukázateľne do 31.12.2009. Následne neboli nebytové priestory užívané. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a podľa § 1 ods. 1,2,5 vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. 5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že ku dňu 13.01.2010, kedy bol zistený neoprávnený odber elektriny, nebola pre žiadny subjekt uzatvorená zmluva o dodávke elektriny, aj napriek tomu, bola do tejto nehnuteľnosti dodávaná elektrická energia, a teda išlo o odber bez uzatvorenej zmluvy. Pokiaľ ide argumentáciu žalovaného, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko v rozhodnom období priestor prenajímal spoločnosti JANYS spol. s.r.o., súd prvej inštancie uviedol, že podľa jeho názoru nie je povinnosťou žalobcu zisťovať, kto v skutočnosti elektrinu odoberal bez zmluvného vzťahu, tzn. či nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník resp. iný subjekt na základe nájomnej či inej zmluvy, prípadne bez zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho nehnuteľnosti bola odoberaná elektrina v rozpore so zákonom - bez zmluvy. Ak v tom čase bunku č. 22, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, užívala spol. JANYS, s.r.o., mohol si žalovaný uplatňovať náhradu škody u tohto subjektu, a to z dôvodu, že spol. JANYS s.r.o. si porušila svoju povinnosť z nájomnej zmluvy, a to povinnosť prevziať na seba odber elektrickej energie (čl. VI ods. 1 nájomnej zmluvy). Žalovaný ako prenajímateľ v zmysle čl. VI ods. 2 nájomnej zmluvy bol kedykoľvek oprávnený po predchádzajúcom písomnom alebo ústnom oznámení nájomcovi vykonať ohliadku predmetu nájmu a kontrolu dodržiavania ustanovení tejto zmluvy. Žalovaný si v zmysle uvedeného mohol kedykoľvek skontrolovať, či spol. JANYS s.r.o. odoberá elektrinu v súlade zo zákonom. Nakoľko žalovaný toto oprávnenie nevyužil, čím nezabránil k vzniku škody, i keď na to mal reálne možnosti, ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny, zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom. Pokiaľ ide o výšku škody, sporný bol zisťovací poplatok uplatnený v sume 462,18 EUR bez DPH (549,99 EUR). Súd prvej inštancie sa v tejto časti stotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadom výšky zisťovacieho poplatku. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z. sa vypočítaná škoda zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. V danej veci výška škody vychádzala z interného predpisu Metodického pokynu č. 5/2008- D3, účinného od 1.1.2010, na základe ktorého sa vypočítaná škoda zvyšuje o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 550 EUR pre každý jednotlivý odber. Samotný zákon o energetike pri vyčíslení škody odkazuje na vyhlášku MH SR č. 154/2005 Z.z. a to v prípadoch, keď nie je možné zistiť skutočnú výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla neoprávneným odberom. V súvislosti so zisteným neoprávneným odberom žalobcovi jednoznačne vznikli okrem škody aj náklady súvisiace so samotným zistením neoprávneného odberu. Tieto činnosti pre žalobcu vykonáva spoločnosť SSE- Metrológia, s.r.o. na základe vykonávacej zmluvy, ktorá obsahuje aj popis konkrétnych metrologických činností vykonávaných pri zisťovaní neoprávneného odberu aj s vyčíslením ceny za jednotlivé úkony. Vzhľadom k uvedenému dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu na zisťovací poplatok je daný a jeho výška je v zmysle uvedeného ustálená správne a primerane. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe v časti istiny 1.035,07 EUR vyhovel. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny 405,90 EUR, súd prvej inštancie konanie vo zvyšku zastavil. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,66%. Vychádzal z toho, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti 405,90 EUR, nakoľko zobral žalobu v tejto časti späť bez odôvodnenia. V časti zastavenia konania mal procesný úspech žalovaný, a to v rozsahu 28,17% (405,90 EUR/1.440,97 EUR). Vo zvyšku mal žalobca v konaní úspech, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech 71,83% (1035,07 EUR/1.440,97 EUR). Keďže náhradu trov konania je potrebné pomerne rozdeliť, žalobcovi, ktorý mal prevažný úspech v konaní, prináleží náhrada trov konania vo výške rozdielu medzi percentuálnymi pomermi úspechov strán sporu, t.j. 43,66%. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a napáda rozsudok vo výroku, že I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.035,07 EUR, ako aj súvisiaci výrok III. o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcu. Uvádza, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalovaný sa odvolaním domáha aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil alebo zrušil. Uviedol, že súd prvej inštancie v rozsudku dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä ohľadne určenia miesta, na ktorom malo dôjsť k neoprávnenému odberu elektriny, pričom záver súdu prvej inštancie, o tom, že v nehnuteľnosti vlastníka nebola pre žiadny subjekt uzatvorená zmluva o dodávke elektriny nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rozsudok vychádza z nasledujúceho nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie : - súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený odber elektriny (resp. povinnosť žalovaného nahradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny), - súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v predmetnom sporovom konaní, - súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil možnosť uplatnenia náhrady škody žalovaným ako prenajímateľom voči nájomcovi, ktorý užíval priestor, v ktorom bol zistený neoprávnený odber elektriny, - súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôvodnosť a výšku tzv. zisťovacieho poplatku, uplatneného žalobcom v rámci náhrady škody. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že je toho názoru, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov do spisu bol zrejmý a aj riadne odôvodnený nárok žalobcu na úhradu predmetnej pohľadávky a upozorňuje na to, že žalobca si v konaní uplatňuje svoj zákonný nárok a to náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom na základe §-u 39, ods. 1, písm. a/ a písm. c/ zákona o energetike. Podľa §-u 39 ods. 2, zákona č. 656/2004 Z. z. je odberateľ elektriny povinný nahradiť škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny. Táto náhrada škody je odlišná od všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a zodpovednosti za spôsobenú škodu. Je to tým, že úprava zákona o energetike zohľadňuje špecifiká elektriny ako obchodného artikla, ktoré podmieňujú osobitnú úpravu vzniku škody titulom neoprávneného odberu, jej výšky a zodpovednosti za ňu. V konaní bola preukázaná existencia všetkých znakov zodpovednosti za škodu spôsobenej neoprávneným odberom, nakoľko protiprávny úkon spočíva v neoprávnenom odbere. Žalovaný odoberal neoprávnene elektrickú energiu, čo bolo jednoznačne preukázané tým, že meradlo na predmetnom odbernom mieste bolo poškodené. Odber elektrickej energie poškodeným meradlom je vždy neoprávneným odberom a neoprávnený odber predstavuje existenciu protiprávneho úkonu. Škoda žalobcovi vznikla, a to už len tým, že sa odoberala elektrická energia poškodeným meradlom. V zmysle zákona o energetike, neoprávnený odber sa rovná škode. Príčinná súvislosť v danom prípade bola preukázaná už tým, že meradlo, ktoré bolo poškodené a ktorým bol nesprávne zaznamenávaný neoprávnený odber na predmetnom odbernom mieste. Žalobca má za to, že výpočet škody bol dostatočne preukázaný a bol vypočítaný v zmysle platnej a účinnej legislatívy (vyhláška MH SR č. 292/2012 Z.z.) a to v čase zistenia neoprávneného odberu, nakoľko elektrická energia bola na základe preukázaného protiprávneho zásahu do elektromera zaznamenávaná poškodeným meradlom. Z toho dôvodu nebolo možné postupovať pri výpočte škody podľa stavu elektromera, ale len podľa vyhlášky. Žalobca postupoval týmto spôsobom, aby sa priblížil čo najviac ku skutočnej škode. Samotný výpočet škody bol zo strany Žalobcu počas dokazovania riadne po položke vysvetlený, ako aj to, že boli predložené všetky cenníky vydané nezávislým Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a s tým súvisiace listinné dôkazy, na ktoré Žalobca poukázal počas dokazovania. 9. V priebehu odvolacieho konania Krajský súd v Bratislave zistil, že žalobca - spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., IČO: 36 442 151, Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina zmenil obchodné meno a to ku dňu 1.3.2018. Jeho nové obchodné meno je Stredoslovenská distribučná, a.s.. 10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie bolo začaté v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd prvej inštancie rozhodoval a odvolací súd o odvolaní rozhodoval po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupovali tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a § 473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava C.s.p. 11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolania podľa § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 13. Podľa § 391 ods. 1 až 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. 14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu dôvodné, nakoľko zo skutočností zistených z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodných skutočností. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný mal v rozhodnom období uzavreté zmluvy na tri odberné miesta vo svojej budove na ul. Obrancov miestu 355 v Dubnici nad Váhom, a to č. 7306942, 720410 a 720415, pričom na žiadnom z týchto odberných miest žalovaného žalobca neoprávnený odber elektriny nezistil, čo v konaní nerozporoval ani žalobca. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 13.01.2010, podpísanej zástupcami strán sporu za prítomnosti svedka - príslušníka Policajného zboru SR, vyplýva, že na odbernom mieste č. 7200395 na ul. Obrancov mieru 355, Dubnica nad Váhom bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie, a to odbočenie z hlavného prívodu z hlavného ističa do elektrickej inštalácie bytu č. 22 bez elektromera a bez zmluvy so žalobcom a taktiež odtrhnutie plomby na hlavnom ističi. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nevysporiadal, hoci sa jedná o otázku zásadného významu, ktorá má rozhodujúci vplyv na určenie neoprávneného odberateľa elektriny, pretože podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, v znení účinnom v čase vzniku škody /neoprávneného odberu elektriny/,ktorý upravoval skutkovú podstatu neoprávneného odberu elektriny v rozhodnom období, za náhradu škody zodpovedal ten subjekt, ktorý je neoprávneným odberateľom elektriny. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že podľa jeho názoru nie je povinnosťou žalobcu zisťovať, kto v skutočnosti elektrinu odoberal bez zmluvného vzťahu, tzn. či nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník, resp. iný subjekt na základe nájomnej či inej zmluvy, prípadne bez zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho nehnuteľnosti bola odoberaná elektrina v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie tento záver objektívne právne nezdôvodnil, fakticky ho odôvodnil len svojim subjektívnym názorom, ktorý však podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné objektívne považovať za dostatočný. Podľa názoru odvolacieho súdu žiadosť žalovaného o to, aby žalobca preukázal, kto bol neoprávneným odberateľom elektriny nebola účelová či neodôvodnená, a preto neboli splnené podmienky na to, aby súd túto žiadosť neakceptoval a konal a rozhodol bez vykonania dôkazov potrebných na zistenie rozhodných skutočností. 15. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trpí vadami, pre ktoré ho bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V súlade s vyššie uvedeným bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní uplatniť taký procesný postup, pri ktorom budú zachované všetky procesné práva žalobcu a žalovaného, ktoré im ako stranám sporu prislúchajú , vec znovu preskúma, doplní dokazovanie najmä o tom kto bol zmluvným partnerom žalobcu na odbernom mieste č. 7200395 na ul. Obrancov mieru 355, Dubnica nad Váhom dňa 13.01.2010 a následne rozhodne, či uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému a jeho výška, je alebo nie je dôvodný. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v zmysle § 391 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 17. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 C.s.p. súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).